Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/106/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409200819 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1409200819.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v Právnej veci žalobcu: P.. F. S., W. D. X, W., proti žalovanej: Y. S., W. J. X, W., zast. advokátkou JUDr. Anna Kubik, Grosslingova 51, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19. januára 2018 č.k. 9C 51/2009-376 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalobkyne prikázal do vlastníctva žalobcu prikázal hnuteľné veci: motorové vozidlo Škoda Felícia 1,3 LX, EČ: W. XXXJC v cene 688 eur, teda v celkovej cene 688 eur. Do vlastníctva žalovanej prikázal hnuteľné veci: nábytkový súbor obývacej izby v cene 151,35 eur, stôl konferenčný v cene 62,15 eur, nábytok detskej izby v cene 245,40 eur, stolík pod televízor v cene 31,10 eur, video Toshiba bez hodnoty, TV Philips v cene 13,02 eur, chladnička Calex bez hodnoty, pračka Ignis v cene 42,53 eur, kamera Canon v cene 19,44 eur, fotoaparát HP v cene 16,20 eur, domáce kino Pioneer v cene 62,15 eur, TV Orava v cene 4,20 eur, teda veci v celkovej cene 647,54 eur. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 3.374,71 eur do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Stranám sporu sa nepriznáva náhrada trov konania. Každej zo strán sporu uložil povinnosť zaplatiť štátu - na účet Okresného súdu Bratislava IV súdny poplatok v sume 33 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Súd prvej inštancie o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom zo dňa 8. júla 2014 č.k. 9C 51/2009-282, ktorým z vecí ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve prikázal do vlastníctva žalobcu: hnuteľné veci: nábytkový súbor obývacej izby v cene 151,35 eur, stôl konferenčný v cene 62,15 eur, kameru Canon v cene 19,44 eur, fotoaparát HP v cene 16,20 eur, domáce kino Pioneer v cene 62,15 eur, TV Orava v cene 4,20 eur, motorové vozidlo Škoda Felícia 1,3 LX, EČ: W. XXXJC v cene 688 eur, teda veci v celkovej cene 1.003,49 eur, záväzok zo zmluvy stavebného úveru vedenom na mená účastníkov č. ú. XXXXXXX X XX zo dňa 21.3.2003 voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. v zostatkovej sume 1.183,97 eur prikázal účastníkom do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1/2, záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vedenej v Slovenskej sporiteľni, a.s. v zostatkovej sume 5.183,96 eur prikázal účastníkom do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1/2. Do vlastníctva žalovanej: prikázal: hnuteľné veci: nábytok detskej izby v cene 245,40 eur, stolík pod televízor v cene 31,10 eur, video Toshiba bez hodnoty, TV Philips v cene 13,02 eur, chladnička Calex bez hodnoty, pračka Ignis v cene 42,53 eur, teda veci v celkovej cene 332,05 eur, záväzok zo zmluvy stavebného úveru vedenom na mená účastníkov č. ú. XXXXXXX X XX zo dňa 21.3.2003 voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. v zostatkovej sume 1.183,97 eur sa prikázal účastníkom do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1/2, záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vedenej v Slovenskej sporiteľni, a.s. v zostatkovej v sume 5.183,96 eur prikázal účastníkom do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1/2. Žalovanej uložil povinnosť vydať žalobcovi nábytkový súbor obývacej izby v cene 151,35 eur, stôl konferenčný v cene 62,15 eur, kamera Canon v cene 19,44 eur, fotoaparát HP v cene 16,20 eur, domáce kino Pioneer v cene 62,15 eur, TV Orava v cene 4,20 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu sumu 1.603,58 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania si súd prvého stupňa vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 3. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením zo dňa 29. apríla 2016 č.k. 4Co 740/2014-322 uvedený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Konštatoval, že súd prvej inštancie sa dostatočne neriadil zásadami stanovenými pri vyporiadaní BSM. V prvom rade, pokiaľ masu BSM tvorili aj hnuteľné veci, ktoré vyporiadaval, boli neadekvátne tomu výroky ohľadom záväzkov z úveru, a to, že záväzok zo zmluvy stavebného úveru vedenom na mená účastníkov č. ú. XXXXXXX X XX voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. v zostatkovej sume 1.183,97 eur prikázal účastníkom do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1, záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vedenej v Slovenskej sporiteľni, a.s. v zostatkovej sume 5.183,96 eur prikázal účastníkom do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1/2 a ďalej, že záväzok zo zmluvy stavebného úveru vedenom na mená účastníkov č. ú. XXXXXXX X XX voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. v zostatkovej sume 1.183,97 eur sa prikázal účastníkom do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1, záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vedenej v Slovenskej sporiteľni, a.s. v zostatkovej v sume 5.183,96 eur prikázal účastníkom do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1 (navyše duplicitne). Tak by tomu mohlo byť len v prípade, ak by predmetom vyporiadania bol iba úver Pokiaľ však ide o vyporiadanie zostatku úveru v banke po rozvode spolu s iným majetkom, vyslovil, že súd môže rozhodnúť o tom, komu pripadne povinnosť splácať úver po rozvode aj naďalej a zároveň zaviaže protistranu na úhradu sumy na vyrovnanie podielov, podobne sa neprikazuje výrokmi aj keď je už splatený. Ak nastane situácia, že manželia nemajú zrušené alebo zúžené BSM, tak potom platí, že ak hoci len jeden z manželov platí splátky úveru počas rozvodu sám, tak sa z právneho hľadiska má za to, že platia úver spoločne. Je tomu tak z dôvodu, že príjem manžela počas manželstva (teda aj rozvodového konania) je príjmom oboch. Nie je rozhodujúce, že druhý manžel nemal žiadny príjem alebo len veľmi nízky. Pokiaľ jeden z nich platil splátky úveru aj po rozvode, tak má právo od exmanžela žiadať vrátiť 1/2 týchto splátok (a to od právoplatnosti rozsudku o rozvode). Zostatková hodnota úveru sa zisťuje ku dňu rozvodu manželstva. Za dôvodnú považoval námietku žalobcu, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s otázkou zhodnotenia predmetného bytu žalovanej, ktorý bol a zostáva v jej vlastníctve, pokiaľ k jeho zhodnoteniu došlo aj z výlučných žalobcom vnesených finančných prostriedkov do BSM a zo spoločných prostriedkov účastníkov a aj v odôvodnení rozsudku bolo uvedené rozporne, keď na jednej strane súd prvej inštancie uviedol v záverečnej časti svojho rozhodnutia, že v prospech žalobcu zohľadnil, že do manželstva vniesol sumu 2 491,42 eur (75 056,80 Sk), ktorá bola použitá na rekonštrukčné práce bytu odporkyne, žalobca má tak podľa neho nárok na zohľadnenie sumy 3 083,40 eur (92 890,78 Sk). V predchádzajúcej časti svojho rozhodnutia uviedol, že zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca do manželstva vniesol na stavebnom sporení sumu 75.056,80 Sk, o ktorú sumu sa jeho vyrovnávací podiel podľa neho navýšil, v jeho prospech však nezohľadnil, prisťahovanie sa žalobcu do bytu žalovanej považoval za obrovský benefit pre neho, keď si nemuseli zabezpečovať vlastné bývanie len za vlastné finančné prostriedky, alebo byt prenajať, v ktorom prípade by sumu 87.471,60,- Sk (80.480,70 + 94.462,50 174.943,20 : 2) musel zaplatiť za veľmi krátke obdobie možnosti bývania a že iné rozhodnutie o tomto nároku žalobcu by podľa názoru súdu prvej inštancie bolo v rozpore s dobrými mravmi, pričom odvolací súd poukázal na to, že platí zásada, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. V danom prípade malo dôjsť rekonštrukciou k zhodnoteniu bytu žalovanej, ktorý bol a zostáva v jej výlučnom vlastníctve, čo nemožno porovnávať s otázkou bývania žalobcu nejakej výhody, nakoľko počas manželstva a ich spolužitia išlo o spoločné hospodárenie a podieľanie sa na nákladoch aj s bývaním podľa ich dohody. 4. Odvolací súd tak uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie alebo odstrániť prípadné rozpory vzniknuté vykonaným dokazovaním a opätovne rozhodnúť o vyporiadaní BSM, riadiac sa dôsledne zásadami platnými pre jeho vyporiadanie a svoje rozhodnutie aj náležite a presvedčivo s súlade v tom čase účinného ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť. 5. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v intenciách rozhodnutia krajského súdu, a to oboznámením sa so zmluvou o bežnom účte zo dňa 2.9.2005, zmluvou o stavebnom sporení č. XXXXXXX XXX, zmluvou o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX zo dňa 21.3.2003, oznámením Prvej stavebnej sporiteľne zo dňa 12.6.2009 a zo dňa 23.6.2009, výpisom z účtu PSS, a.s. za rok 2007, výpisom z účtu Slovenskej sporiteľne, a.s. za mesiac október 2010, zmluvou zo dňa 27.2.2007, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2007, oznámením SLSp, a.s., zo dňa 8.11.2003, oznámením PSS, a.s. zo dňa 13.11.2013, výpismi z účtu Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. za rok 2008-2012, výpisom z účtu odporkyne vedenom v SlSp, a.s. za mesiac október 2010, vkladnou knižkou č. XX XXXXXX X vedenou na meno Y. Q., zmluvou o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX zo dňa 21.3.2003, oznámením Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 08.02.2017, ako aj ostatným obsahom spisu, vypočul strany sporu. 6. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C 73/07 zistil, že manželstvo žalobcu a žalovanej uzavreté dňa 24.4.1999 bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 27.11.2007 č.k. 6C 73/07-39, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.1.2008. V manželstve sa narodilo jedno dieťa mal. T. S., A.. X.X.XXXX, ktorý bol na základe súdom schválenej rodičovskej dohody na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 5.000 Sk mesačne. Zo súhlasných výpovedí účastníkov zistil, že za trvania manželstva zakúpili zo spoločných prostriedkov skriňu 2-DV na šaty, skriňu 5- zásuvková, skrinku na lôžkoviny, stôl pracovný, posteľ 1-lôžková poschodová s matracom, stoličku čalúnenú otočnú, pohovku rozkladaciu s úložným priestorom, držiak TV prijímača závesný, nábytkový súbor skrinkový obývací v zložení skriňa 2-DV na šaty, skrinku 1-DV, skrinku 1-DV, skrinku 2-DV horná, skrinku hornú, skrinku 1-DV sklo, skrinku hornú, stôl konferenčný, skrinku pod TV s kolieskami, kameru Canon, fotoaparát HP, domáce kino Pioneer, videorekordér Toshiba, televízor Philips, televízor Orava, chladnička Calex, práčku Ignis, motorové vozidlo Škoda Felícia 1,3 LX, EČ: W. XXXJC. Z ich súhlasnej výpovede ďalej zistil, že byt na J. J. X Q. W., v ktorom žili, je výlučným vlastníctvom žalovanej, ktorý získala titulom dedenia po svojom otcovi a že na rekonštrukciu bytu žalovanej čerpali stavebný úver sumu 8.298,47 eur (250.000,-Sk) tak, že žalobca vniesol do manželstva stavebné sporenie v sume 2.491,42 eur (75.056,80-Sk), spoločne našetrili sumu 2.671,46 eur (80.480,70,-Sk) a čerpali spoločný úver sumu 3.135,58 eur (94.462,50,-Sk). 7. Žalobca uznával jeho záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke uzavretej so Slovenskou sporiteľňou a.s., kde čerpali úver v sume 3.651,33 eur (110.000 Sk). Ku dňu 01.02.2007 nesplatený zostatok predstavoval sumu 1.914,11 eur (57.664,59 Sk), súhlasil, aby na jeho splatení participoval polovicou. Stavebný úver za trvania manželstva aj po jeho rozvode splácal sám. Po rozvode manželstva splatil cca 1.991,63 eur (60.000 Sk). Do BSM patrí aj motocykel Jawa, rok výroby 1969, ktorý za trvania manželstva predal za 132,77 eur (4.000 Sk). Na rekonštrukciu bytu žalovanej sa použilo stavebné sporenie v sume 8.298,47 eur (250.000 Sk). Podmienkou bolo, že človek musí polovicu našetriť a druhú polovicu stavebná sporiteľňa požičia. Im požičala 3.135,58 eur (94.462,50 Sk). Na rekonštrukciu bytu žalovanej sa minulo 250.000 Sk. Považoval za absolútne prirodzené, že má nárok na polovicu, a na do manželstva vnesených 2.491,42 eur (75.056,80 Sk). Za trvania manželstva zarobil cca 2 milióny korún, ktoré finančné prostriedky použil len pre potreby rodiny. Časť z nich bola vložená na zhodnotenie, zveľadenie výlučného majetku žalovanej, jej bytu v ktorom žili. Upresnil, že si nárokuje titulom vyrovnania jeho podielu sumu 4.995,46 eur. Do manželstva vniesol aj staršie auto Škodu 120L. Zmluvu o úvere na sumu 4.979,08 eur (150.000 Sk) považoval za neplatnú, v ktorej súvislosti poukazoval na ust. § 145 Obč. zák., tento označil za úver žalovanej. Opakoval, že potom, ako vo februári 2007 opustil spoločnú domácnosť bol na ich spoločnom účte mínusový stav 1.914,11 eur (57.664,59,- Sk), toto je teda v polovici aj jeho záväzok, nič viac. 8. Žalovaná potvrdila, že žalobca do manželstva vniesol nasporenú sumu cca 2.489,54 eur (75.000 Sk), potom už sporili spoločne. Nesúhlasila s tým, že sumou cca 8.298,47 eur (250.000 Sk) sa zveľadil len jej majetok, ktorý užíval aj on. Považuje preto za nekorektné, aby bola povinná čo i len niečo žalobcovi vyplácať. Ďalej uviedla, že so žalobcom mali spoločný účet s povoleným prečerpaním peňažných prostriedkov s debetným zostatkom cca 3.651,33 eur (110.000 Sk), potom, ako sa žalobca rozhodol rodinu opustiť, debet musela splácať sama. Na ich spoločný účet jej zamestnávateľ posielal výplatu, žalobca mal naďalej možnosť so spoločným účtom disponovať, hoci, debet nesplácal. V banke jej poradili, že existuje možnosť poskytnutia jej úveru, z ktorého splatí debetný zostatok a jej spoločný účet so žalobcom sa uzavrie a zruší. Túto možnosť využila a čerpala úver v sume 4.979,08 eur (150.000 Sk). Z týchto peňazí sumu 3.717,71 eur (112.000 Sk) použila na splatenie debetu a zvyšok na krytie spoločných výdavkov a potrieb jej a syna Daniela. Debet na spoločnom účte musela riešiť, keď jeho prípadným nesplácaním by mohlo dôjsť k exekúcii a nepredstaviteľným problémom. Situáciu musela riešiť, a potom ako jej banka ponúkla možnosť, ktorú jej ponúkla, po dôkladnom zvážení ponuku prijala a možnosť čerpania úveru využila. Žiadala zohľadniť sumu 38.000 Sk vnesenú do manželstva, no predovšetkým fakt, že do manželstva vniesla zariadený byt, ktorý mohli užívať. Nemuseli si byt za nájomné prenajímať, ani inak riešiť svoju bytovú otázku. Žiadala tiež zohľadniť, že žalobca predal motocykel Jawa, ktorý si kúpil za trvania manželstva, zo spoločných peňazí, pričom výťažok z odpredaja motocykla si ponechal len pre svoju potrebu. Tiež žiadala zohľadniť sumu 500 eur (15.063 Sk), ktoré žalobca za trvania manželstva poukázal na účet jeho synovca Tomáša a žiadala tiež zohľadniť, že za trvania manželstva žalobca zo spoločných peňazí finančne podporoval svoju matku a aj skutočnosť, že za trvania manželstva si prenajal na svoje bývanie byt, a teda spoločné finančné prostriedky použil len pre svoju potrebu. 9. Zo znaleckého posudku č. 38/2011 zo dňa 25.8.2011 znalkyne G.. B. N. zistil hodnotu vozidla Škoda Felicia 1,3 LX, EČV: W. XXXJC. Zo znaleckého posudku č. 05/2011 zo dňa 14.10.2011 znalca G.. U. H. zistil všeobecnú hodnotu hnuteľných vecí. Zo znaleckého posudku č. 1/2012 zo dňa 1.3.2012 zistil všeobecnú hodnotu elektroniky účastníkov. Z oznámenia SlSp, a.s. zo dňa 8.11.2013 zistil, že účet č. XXXXXXXXXX/XXXX bol zrušený dňa 2.11.2007. Z výpisu z účtu odporkyne vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. zistil, že žalovaná dňa 26.10.2007 uskutočnila bezhotovostný vklad z iného účtu a zaplatila sumu 3.717,71 eur (112.000 Sk), dňa 2.11.2007 bol účet č. XXXXXXXXXX/XXXX zrušený. Z oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 24.3.2014 zistil, že úver č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený na meno Y. S. bol založený 19.7.2007 na sumu 4.979,08 eur (150.000 Sk), uvedený úver bol zrušený dňa 28.11.2008. Z oznámenia Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. zo dňa 13.11.2013 zistil, že zostatok na konte úveru č. XXXXXXX X XX vedeného na meno P.. F. S. ku dňu 6.1.2008 je vo výške 1.183,97 eur. Z vkladnej knižky č. XX XXXXXX X na meno Y. Q., W. J. X, W., zistil, že dňa 16.2.2009 bol na vkladnej knižke vklad 1.098,23 eur (33.085,50 Sk). Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2007 zistil, že žalovanej bol Slovenskou sporiteľňou a.s. poskytnutý spotrebný bezúčelový úver v sume 4.979,08 eur (150.000 Sk). 10. Po právnej stránke vychádzal súd prvej inštancie z ustanovená § 143, § 148, § 149 ods. 3, § 150 Občianskeho zákonníka 11. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom, pretože po rozvode manželstva sa bývalí manželia nedohodli o vyporiadaní spoločného majetku a žalobca podal návrh na vyporiadanie súdom v zákonom stanovenej lehote. 12. Medzi stranami sporu nemal za sporné, že za trvania manželstva zakúpili zo spoločných prostriedkov hnuteľné veci uvedené vo výroku tohto rozsudku. Ich rozdelenie považoval za racionálne, keď sa nachádzajú v držbe žalovanej, kde došlo i k ich amortizácii, o ich prikázanie do jej vlastníctva rozhodol aj s poukazom na hľadisko ich účelného využitia. Zo súhlasných výpovedí žalobcu i žalovanej ďalej zistil, že s ich mal. synom Danielom žili v byte na J. J. X Q. W., ktorý je výlučným vlastníctvom žalovanej, ktorý nadobudla dedením po svojom otcovi. Manželia za trvania manželstva spoločne čerpali stavebný úver spolu v sume 8.298,47 eur (250.000 Sk) tak, že žalobca vniesol do manželstva stavebné sporenie v sume 2.491,42 eur (75.056,80 Sk), manželia spoločne našetrili sumu 2.671,46 eur (80.480,70 Sk) a spoločne čerpali stavebný úver sumu 3.135,58 eur (94.462,50 Sk). Nesplatený zostatok stavebného úveru ku dňu 6.1.2008 bol 1.183,97 eur (35.668,28 Sk) aj po rozvode manželstva splácala a splatil žalobca. Podiel žalobcu sa zvýši o sumu 2.491,42 eur (75.056,80 Sk), ktorú vniesol do manželstva. Žalobca po rozvode manželstva splatil stavebný úver v sume 1.183,97 eur, má preto nárok voči žalovanej na náhradu polovice z tejto sumy tj. na sumu 591,98 eur (17.833,98 Sk). Žalobca má tiež nárok na náhradu sumy 87.471,60,-Sk (174.943,20:2), ktorá predstavuje polovicu zo spoločne našetrených a poskytnutých bývalým manželom ako úver Stavebnou sporiteľňou a.s. na rekonštrukciu bytu žalovanej. Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej preukázané, že manželia mali spoločný účet, na ktorom bolo povolené prečerpanie peňažných prostriedkov. Na základe zmluvy zo dňa 2.9.2005 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a účastníkmi konania, zmluvné strany sa dohodli na uzatvorení Zmluvy o kontokorentnom úvere, s úverovým rámcom 3.651,33 eur (110.000 Sk). Povolený debet v sume 3.651,33 eur (110.000 Sk) bol za trvania manželstva vyčerpaný a žalovanou v sume 3.717,71 eur (112.000 Sk) splatený dňa 05.10.2007, teda za trvania manželstva. Na splatenie tohto debetu však žalovaná dňa 25.10.2007 za trvania manželstva čerpala úver v sume 4.979,08 eur (150.000 Sk), ktorý splácala v priebehu roka 2008 a tento splatila dňa 28.11.2008 spolu vo výške 5.183,96 eur (156.172,20 Sk). Ku dňu právoplatnosti o rozvode zostatok úveru predstavoval sumu 5.183,96 eur (156.172,20 Sk). Celý zostatok úveru splatila žalovaná, žalobca je povinný titulom vyrovnania z úveru zaplatiť jej sumu 2.591,98 eur (78.086,10 Sk), keď faktom zostáva, že úver v sume 4.979,08 eur (150.000 Sk) stranám sporu, vtedy manželom poskytnutý bol, nepochybne tento boli povinní peňažnému ústavu požičané finančné prostriedky vrátiť. V konaní bolo preukázané, že peňažné prostriedky z tohto úveru boli použité na splatenie predchádzajúceho úveru a kúpu note booku. Argumenty žalobcu o ním opustenej spoločnej domácnosti ešte vo februári 2007, v ktorej súvislosti má za to, že je povinný participovať len na splatení v tom čase debetného zostatku 1.914,11 eur (57.664,59 Sk) mu preto nemohli priniesť očakávanú váhu. Nie je právne významné, že potom, ako žalobca vo februári 2007 opustil rodinu, debetný stav na predmetnom účte bol 1.914,11 eur (57.664,59 Sk). Strany sporu boli totiž manželmi a ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 6.1.2008. Uviedol, že do uvedeného dátumu platí režim bezpodielového spoluvlastníctva. Aj po februári 2007 ich manželstvo právne trvalo, tzn. debetný (záporný) zostatok až do výšky, v akej bol vyčíslený bol spoločný dlh v tom čase stále manželov. A pokiaľ sa žalovaná rozhodla za trvania manželstva situáciu riešiť tak, ako sa rozhodla, a čerpala úver v sume 4.979,08 eur (150.000 Sk) na splatenie debetného zostatku na ich spoločnom účte, ktorý aj splátkou vo výške 3.717,71 eur (112.000 Sk) splatila, žalobca je povinný polovicu zo žalovanou splatenej sumy jej vrátiť, keď žalovaná fakticky vynaložila finančné prostriedky zo svojho na spoločný majetok. Súd prvej inštancie nezohľadnil, že žalovaná podľa jej tvrdenia do manželstva vniesla sumu cca 1.261,36 eur (38.000 Sk), keď túto sumu nemožno vyhodnotiť ako nárok žalovanej požadovať, aby sa jej uhradilo, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok. Toto by bolo možné len za predpokladu, že by žalovaná zo svojho vynaložila na spoločný majetok. K takejto situácii však nedošlo. Došlo by k nej napr. ak by použila peňažné prostriedky, ktoré nadobudla za slobodna, na prístavbu domu, ktorý manželia kúpili za trvania manželstva zo spoločných úspor. Vo výške tejto investície by jej potom vznikla v prípade zániku BSM pohľadávka voči spoločnému majetku. Aj za predpokladu, že by túto skutkovú okolnosť preukázala, jednalo by sa o spotrebované peniaze, nie finančné prostriedky, ktoré zo svojho oddeleného vlastníctva presunula do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Obdobne je tomu aj v prípade nároku žalobcu na zohľadnenie, že do manželstva vniesol staršie auto Škodu 120L. Pokiaľ sa jedná o motocykel Jawa, vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že tento bol predaný ešte za trvania manželstva dňa 27.2.2007 za sumu 132,77 eur (4.000 Sk). Motocykel ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode už netvoril masu BSM, z ktorého dôvodu sa súd s týmto motocyklom v ďalšom už nezaoberal. Súd v rámci vyporiadania nezohľadnil ani, že žalobca aj za trvania manželstva zo poukázal synovcovi Tomášovi spolu sumu 500 eur. Ani tento príspevok žalobcu na potreby synovca nie je možné kvalifikovať a posúdiť ako peňažné prostriedky vynaložené z masy BSM na oddelený majetok žalobcu. Takúto malú finančnú pomoc žalobcu voči synovcovi naviac s vedomím žalovanej nemožno posúdiť ako zo spoločného investované do oddeleného majetku žalobcu. Tieto peniaze možno vnímať ako dar synovcovi, alebo jednoducho určitá výpomoc blízkej osobe. Taktiež, pokiaľ žalovaná žiadala zohľadniť i žalobcom príležitostné podporovanie jeho matky, v tejto súvislosti uviedol, že takéto zohľadňovanie ani započítavanie v žiadnom prípade neprichádza do úvahy, keď pomoc dieťaťa rodičovi v akejkoľvek podobe, ak to rodič potrebuje je samozrejmá a správna. V konaní nebola preukázaná pomoc žalobcu svojej matke nadmieru, alebo v neprimeranej výške. Požiadavka žalovanej zohľadniť, že žalobca si za trvania manželstva prenajal byt a de facto spoločné peniaze spotrebovával len pre svoje potreby uviedol, že na túto skutočnosť tiež prihliadnuť nemohol, keď toto konanie žalobcu rovnako nebolo možné subsumovať pod niektorú zo skutkových podstát týkajúcich sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 13. Súd prvej inštancie tak vyhodnotil, že do BSM žalobcu a žalobkyne patria aktíva v celkovej hodnote 1.335,54 eur. Podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú rovnaké, preto má každý z nich nadobudnúť majetok v hodnote 667,77 eur. Žalovanej však vyporiadaním aktív pripadol len majetok v hodnote 647,54 eur, preto je žalobca, ktorý nadobúda aktíva v hodnote 688 eur povinný vyplatiť žalovanej na vyrovnanie podielov na aktívach sumu 20,23 eur, aby podiely účastníkov na spoločnom majetku boli rovnaké. 14. Žalovaná je tak povinná nahradiť žalobcovi sumu 2.491,42 eur (75.056,80 Sk), ktorú zo svojho oddeleného majetku v rámci stavebného sporenia vniesol do manželstva a ktorá bola použitá na rekonštrukciu bytu žalovanej, ďalej sumu 2.903,52 eur (87.471,60 Sk, 174.943,20:2), ktorú strany sporu v rámci stavebného sporenia nasporili a ktorá im stavebnou sporiteľňou bola požičaná. Žalovaná je tiež povinná zaplatiť žalobcovi sumu 591,98 eur (17.833,98 Sk), keď žalobca po právoplatnosti rozsudku o rozvode splatil na stavebnom úvere sumu 1.183,97 eur (35.668,28 Sk). Žalovaná by tak bola povinná spolu zaplatiť žalobcovi sumu 5.986,92 eur (2.491,42 eur + 2.903,52 eur + 591,98 eur), po odpočítaní sumy 20,23 eur by to bola suma 5.966,69 eur. Žalovaná však po právoplatnosti rozsudku o rozvode splatila úver, ktorý jej bol peňažným ústavom poskytnutý za trvania manželstva so žalobcom v sume 4.979,08 eur v celkovej výške 5.183,96 eur (156.172,20 Sk). Žalobca je povinný polovicu z tejto sumy, t.j. 2.591,98 eur (78.085,98 Sk) žalovanej nahradiť. Žalovanej preto uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 3.374,71 eur (101.666,51 Sk), ktorú sumu súd uložil žalovanej zaplatiť do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 15. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, a keďže súdnemu sporu sa dalo predísť len dohodou účastníkov, ku ktorej nedošlo postojmi oboch strán, o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. 16. Žalobcu aj žalovanú v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z.z. a položky 6 písm. b) sadzobníka, v znení platnom v čase začatia konania zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM. Základom poplatku je hodnota všetkých aktív majetku, po zaokrúhlení 1.335 eur, z ktorého je súdny poplatok 3%, čo je 40,05 eur, najnižší poplatok za vyporiadanie BSM je 66 eur, preto uložil stranám sporu zaplatiť súdny poplatok v sume 66 eur tak, že každému po 33 eur. 17. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie žalovaná, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v časti II. a III. výroku zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bola toho názoru, že odvolací súd sa stotožnil s prevažnou väčšinou právnych argumentov súdu prvej inštancie v jeho predchádzajúcom rozhodnutí a vytkol mu len to, že sa dostatočne nevysporiadal s otázkou zhodnotenia bytu žalovanej, ktorý bol a zostáva v jej vlastníctve, pokiaľ k jeho zhodnoteniu došlo aj z výlučných finančných prostriedkov do BSM a zo spoločných prostriedkov sporových strán a preto mala za to, že súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní mal zaoberať už len touto otázkou. Uviedla, že doložila podaním zo dňa 14.11.2016 dôkaz o výpočte, podľa ktorého pri vtedajšej cene rekonštrukcie predmetného bytu v sume 2 489,54 Eur je aktuálna cena zhodnotenia nehnuteľností rekonštrukciou 746,86 Eur, z ktorej sumy podľa nej ako polovica patrí žalobcovi 373,43 Eur. Konštatovala, že pri určovaní výšky náhrady toho, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok, sa prihliadne na zníženú (redukovanú) hodnotu veci (napr. v dôsledku jej užívania) pri zániku BSM. Žiadala tak priznať jej sumu 1 230,15 Eur, pričom súd prvej inštancie jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 374,71 Eur, ku ktorému záveru súd prvej inštancie dospel tak, že sa znova zaoberal každou jednou položkou a argumentom predloženými v konaní. Mala za to, že sa tak neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, keď sa nezaoberal v ďalšom konaní len otázkou zhodnotenia nehnuteľnosti v jej vlastníctve, ale opätovne sa zaoberal aj otázkami, ktoré krajský súd nemal za sporné a neboli ním súdu prvej inštancie vytknuté. Vytýkala súdu prvej inštancie, že neprihliadol na ňou predložený dôkaz - výpočet zhodnotenia nehnuteľnosti. Mala za to, že súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím porušil princíp právnej istoty zakotvený v čl. 2 ods. 1, 2 a 3 CSP a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. A vec nesprávne právne posúdil. Bola tiež toho názoru, že trovy konania by mal znášať žalobca. 18. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril, odvolací návrh nepodal. 19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrební doplniť ani zopakovať (§ 385 ods. 1 CSP) a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 20. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 21. Podľa § 148 Obč. zák. zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. 22. Podľa § 149 ods.3 Obč. zák. ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 23. Podľa § 150 Obč. zák. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 24. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 (§ 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Vec nadobudnutá za trvania manželstva sa stane predmetom BSM, pokiaľ nie je obstaraná za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom len jedného z manželov. Pri nadobudnutí vecí z prostriedkov patriacich jednak do BSM, jednak do osobného majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú predmetom BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM. Súdna prax dospela tiež k záveru, že do BSM nepatrí ani vec získaná (kúpou, výmenou) za prostriedky patriace do oddeleného majetku jedného z manželov. Nejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku ani o rozmnoženie už existujúceho majetku za trvania manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu (vlastníctva) týchto vecí ako predmetu výlučného (oddeleného) vlastníctva jedného z manželov. 25. Odvolací súd vo svojom vyššie uvedenom rozhodnutí, ktorým bol zrušený predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie vytkol súdu prvej inštancie, že sa dostatočne neriadil zásadami stanovenými pri vyporiadaní BSM. V prvom rade, pokiaľ masu BSM tvorili aj hnuteľné veci, ktoré vyporiadaval, boli neadekvátne tomu výroky ohľadom záväzkov z úveru, vyslovil, že súd môže rozhodnúť o tom, komu pripadne povinnosť splácať úver po rozvode aj naďalej a zároveň zaviaže protistranu na úhradu sumy na vyrovnanie podielov, podobne sa neprikazuje výrokmi aj keď je už splatený. Ak nastane situácia, že manželia nemajú zrušené alebo zúžené BSM, tak potom platí, že ak hoci len jeden z manželov platí splátky úveru počas rozvodu sám, tak sa z právneho hľadiska má za to, že platia úver spoločne. Je tomu tak z dôvodu, že príjem manžela počas manželstva (teda aj rozvodového konania) je príjmom oboch. Nie je rozhodujúce, že druhý manžel nemal žiadny príjem alebo len veľmi nízky. Pokiaľ jeden z nich platil splátky úveru aj po rozvode, tak má právo od exmanžela žiadať vrátiť 1/2 týchto splátok (a to od právoplatnosti rozsudku o rozvode). Zostatková hodnota úveru sa zisťuje ku dňu rozvodu manželstva. Za dôvodnú považoval námietku žalobcu, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s otázkou zhodnotenia predmetného bytu žalovanej, ktorý bol a zostáva v jej vlastníctve, pokiaľ k jeho zhodnoteniu došlo aj z výlučných žalobcom vnesených finančných prostriedkov do BSM a zo spoločných prostriedkov účastníkov, a aj v odôvodnení rozsudku bolo uvedené rozporne, keď na jednej strane súd prvej inštancie uviedol v záverečnej časti svojho rozhodnutia, že v prospech žalobcu zohľadnil, že do manželstva vniesol sumu 2 491,42 eur (75 056,80 Sk), ktorá bola použitá na rekonštrukčné práce bytu odporkyne, žalobca má tak podľa neho nárok na zohľadnenie sumy 3 083,40 eur (92 890,78 Sk). V predchádzajúcej časti svojho rozhodnutia uviedol, že zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca do manželstva vniesol na stavebnom sporení sumu 75.056,80 Sk, o ktorú sumu sa jeho vyrovnávací podiel podľa neho navýšil, v jeho prospech však nezohľadnil, prisťahovanie sa žalobcu do bytu žalovanej považoval za obrovský benefit pre neho, keď si nemuseli zabezpečovať vlastné bývanie len za vlastné finančné prostriedky, alebo byt prenajať, v ktorom prípade by sumu 87.471,60,-Sk (80.480,70 + 94.462,50 174.943,20 : 2) musel zaplatiť za veľmi krátke obdobie možnosti bývania a že iné rozhodnutie o tomto nároku žalobcu by podľa názoru súdu prvej inštancie bolo v rozpore s dobrými mravmi, pričom odvolací súd poukázal na to, že platí zásada, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. V danom prípade malo dôjsť rekonštrukciou k zhodnoteniu bytu žalovanej, ktorý bol a zostáva v jej výlučnom vlastníctve, čo nemožno porovnávať s otázkou bývania žalobcu nejakej výhody, nakoľko počas manželstva a ich spolužitia išlo o spoločné hospodárenie a podieľanie sa na nákladoch aj s bývaním podľa ich dohody. 26. V týchto intenciách odvolacieho súdu súd prvej inštancie aj postupoval a so všetkými skutočnosťami rozhodnými pri vyporiadaní sa aj zaoberal a náležite sa s nimi vysporiadal. Odvolací súd sa stotožňuje aj s jeho odvolaním (§ 387 ods. 2 CSP). 27. Vzhľadom na vyššie uvedené nebola dôvodná odvolacia námietka žalovanej, že odvolací súd sa stotožnil s prevažnou väčšinou právnych argumentov súdu prvej inštancie v jeho predchádzajúcom rozhodnutí a vytkol mu len to, že sa dostatočne nevysporiadal s otázkou zhodnotenia bytu žalovanej, ktorý bol a zostáva v jej vlastníctve a že sa súd prvej inštancie mal už v ďalšom konaní zaoberať len otázkou zhodnotenia nehnuteľnosti v jej vlastníctve, ale opätovne sa zaoberal aj otázkami, ktoré krajský súd nemal za sporné a neboli ním súdu prvej inštancie vytknuté. Táto odvolacia námietka nemôže byť dôvodná ani z dôvodu, že pri vyporiadaní BSM sa súd musí zaoberať vyporiadaním celej masy BSM a nielen jej časti. Nemožno súhlasiť ani s konštatovaním žalovanej, že pri určovaní výšky náhrady toho, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok, sa prihliadne na zníženú (redukovanú) hodnotu veci (napr. v dôsledku jej užívania) pri zániku BSM. V danom prípade nejde o byt v spoločnom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ale o byt vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a práve preto bolo potrebné sa vysporiadať s investíciami vloženými z výlučných finančných prostriedkov žalobcu, ktoré mal pred uzavretím manželstva, na zhodnotenie bytu vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Vytýkanie súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal cenou zhodnoteného bytu nebolo dôvodné, keďže nešlo o byt patriaci do BSM. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa trov konania podľa § 257 CSP a s jeho odôvodnením, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže súdnemu sporu sa dalo predísť len dohodou účastníkov, ku ktorej nedošlo postojmi oboch strán, ktorý názor korešponduje aj s názorom Ústavného súdu SR (IV.ÚS248/08). 28. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. 30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).