Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 22CoE/292/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412218158 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1412218158.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ľubice Břouškovej, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Martin Máčaj, proti povinnému Ž. S., L.. XX.XX.XXXX, Š. T. XX, XXX XX J., zastúpený opatrovníkom O. N., G. Okresného D. J. E.. E. J., pre vymoženie 239,35 Eur istiny s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. v Bratislave, č.k. 16Er/6088/2012-65 zo dňa 16.09.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. v Bratislave, č.k. 16Er/6088/2012-65 zo dňa 16.09.2015, p o t v r d z u j e. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV. v Bratislave uznesením č.k. 16Er/6088/2012-65 zo dňa 16.09.2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z obsahu odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa skúmal žiadosť o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej iba EP). Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia posudzuje, či bolo rozhodnutie označené ako exekučný titul vydané v súlade so zákonom, a teda či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie. V danom prípade Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že je príslušný na rozhodnutie predmetnej veci, avšak exekučný súd nie je viazaný tým, ako posúdil svoju právomoc rozhodcovský súd. Súd prvej inštancie preto musí posúdiť, či rozhodcovský súd disponoval právomocou na vydanie exekučného titulu, nakoľko zo znenia odôvodnenia rozhodcovského rozsudku je jednoznačné, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc na rozhodnutie vo veci z rozhodcovskej doložky. Z tejto skutočnosti vyplynula povinnosť súdu prvej inštancie preskúmať, či bola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky stanovená zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK). Takéto preskúmavanie exekučného titulu je v súlade aj s konštantnou rozhodovacou praxou. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6ECdo/205/2013, 6CoE80/2013 zo dňa 27.08.2014, sp. zn. 6Cdo/105/2011, sp. zn. 7ECdo/35/2014 alebo sp. zn. 7ECdo/34/2014 súd prvej inštancie konštatoval, že posudzovanie súladu exekučného titulu so zákonom je exekučný súd povinný uskutočniť v každej veci (aj nespotrebiteľskej), rešpektujúc zákonné ustanovenie § 44 ods. 2 EP. Zároveň nejde len o rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale ide aj o ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Bratislave, ktorý vystupuje vo vzťahu k exekučnému súdu ako odvolací súd (uznesenia č.k. 20CoE/242/2013-53 zo dňa 12.06.2014, č.k. 21CoE/245/2014-26 zo dňa 17.03.2015, č.k. 22CoE/373/2013-51 zo dňa 12.02.2014, č.k. 22CoE/84/2015-30 zo dňa 15.07.2015). 2. Exekučný súd je povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom v každej exekučnej veci. Pritom pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom musí exekučný súd vždy skúmať, či bolo rozhodnutie označené oprávneným ako exekučný titul vydané v súlade so zákonom, to znamená, či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, presnosti označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). 3. S ohľadom na osobitý charakter a dôsledky rozhodcovskej doložky nie je možné považovať rozhodcovskú doložku za časť zmluvy, ktorú možno určiť odkazom v obchodných podmienkach. Ustanovenie § 4 ZoRK upravuje tri spôsoby pre uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) a rozhodcovský súd má právomoc vec prejednať, ak bola rozhodcovská zmluva uzavretá jedným z týchto spôsobov. Konkrétne ide: -Obsiahnutie textu rozhodcovskej zmluvy do dokumentu podpísaného zmluvnými stranami, -Uvedenie textu rozhodcovskej zmluvy vo vzájomne výmenných listoch umožňujúcich zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli, -Vyhlásenie zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní. Uvedená zákonná úprava je prísne kogentná, nemožno sa od nej odchýliť a taktiež nemožno pripustiť extenzívny výklad uzatvárania rozhodcovskej doložky, napr. samotným uvedením vo všeobecných obchodných podmienkach (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011. 4. Pre posúdenie, či bola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, je potrebné vychádzať aj zo znenia § 40 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomný právny úkon platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. 5. Súd prvého stupňa mal z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 18.11.2009 (ďalej iba zmluva) jednoznačne preukázané, že na rozhodcovskej doložke sa podpis oprávneného ani povinného nenachádza. K uzavretiu rozhodcovskej zmluvy nemohlo dôjsť ani "vyhlásením" dlžníka predtlačeným na zmluve oprávneným v znení, že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými obchodnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, nakoľko pre uzavretie rozhodcovskej doložky (zmluvy) je nevyhnutný súhlas obidvoch zmluvných strán, nakoľko sa jedná o dvojstranný právny úkon. Od takejto dohody je nevyhnutné rozlišovať prípad, kedy oprávnený jednostranne uvedie "dojednanie" rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach ako jednostrannom právnom úkone, na ktorých obsahu nemá povinný (klient) možnosť žiadnym spôsobom participovať. Takýmto postupom dochádza okrem iného aj k odopretiu práva povinného na súdnu ochranu vrátane práva na prístup k súdu a práva na zákonného sudcu. Nakoľko nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky spôsobom predpokladaným zákonom, čiže nebola zákonne daná právomoc rozhodcovského súdu, nie je možné, aby súd mohol vydať poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, a ak by exekučný súd napriek tejto skutočnosti súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie na podklade nulitného exekučného titulu, došlo by zo strany exekučného súdu k nesprávnemu úradnému postupu. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia neaplikoval ustanovenie § 45 zákona č. ZoRK, nakoľko v čase opätovného rozhodovania exekučného súdu ustanovenie § 45 ZoRK bolo zrušené zákonom č. 336/2014 Z. z. a podľa § 54b ods. 1 ZoRK ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015. Nakoľko ustanovenie § 45 ZoRK je procesným ustanovením, je potrebné na rozhodovanie aplikovať ustanovenia v znení účinnom v čase rozhodovania súdu. Keďže však ustanovenie § 45 bolo zrušené, nebolo možné na jeho základe rozhodnúť v danej veci. 6. V zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený s tým, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis s odvolaním sa na ust. § 44 ods. 2 EP a ust. § 45 ods. 1 a 2 ZoRK. V rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenia, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Odvolateľ ďalej uviedol, že v rámci exekučného konania, súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ust. § 45 ods. 2 ZoRK, spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva ZoRK, alebo OSP. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval. Podľa čl. 2 zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami. Zmluvné strany podľa čl. 2 ods. 2 druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad, alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 7. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2). Podaním odvolania tak v zmysle § 374 ods. 4 OSP (účinného v čase podania odvolania) nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvej inštancie sú splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania sa oboznámil s procesným postupom súdu prvej inštancie a uznesenie okresného súdu ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil. 9. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že odvolanie oprávneného, vypracované ako formulár, použitý vo väčšom množstve prípadov, sa sčasti vôbec netýka napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorý v napadnutom uznesení neaplikoval ustanovenie § 45 zákona č. ZoRK, nakoľko v čase opätovného rozhodovania exekučného súdu ustanovenie § 45 ZoRK bolo zrušené zákonom č. 336/2014 Z. z. 10. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že v danom prípade bol oprávneným podaný návrh na vykonanie exekúcie zaplatenie istiny 369,25 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 275,- Eur od 22.06.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 275,- Eur od 22.06.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania, a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 08833/11 zo dňa 13.09.2011. 11. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol založený Zmluvou o úvere uzatvorenou dňa 18.11.2009 a bol zabezpečený blankozmenkou. Výška poskytnutej čiastky podľa zmluvy bola 350,- Eur. Povinný sa zaviazal vrátiť túto sumu navýšenú o príslušný poplatok vo výške 346,- Eur v 12 mesačných splátkach po 58,- Eur. Je nesporné, že povinný splátkový kalendár nedodržal a vzhľadom na jeho omeškanie sa podľa článku 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru stala splatná celá istina pôžičky a oprávnenému mal vzniknúť nárok na sankcie, medzi ktorými bola aj povinnosť vyplývajúca povinnej zo zmenky. Ide o povinnosť povinného zaplatiť oprávnenému zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy vyplnenej podľa dohody o vyplnení zmenky (čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) oprávneným (remitentom), pričom predmetom vyplňovacieho práva oprávneného bolo aj určenie dátumu začiatku úročenia zmenkovej sumy. 12. Z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, má odvolací súd za preukázané, že účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 18.11.2009, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Zmenka bola vystavená ako vistazmenka. Pre neplnenie vlastného záväzku oprávnený dňa 03.05.2011 zmenku vyplnil podľa dohody o vyplňovacom práve a dňa 09.05.2011 predložil povinnému na zaplatenie. 13. Podľa § 243d ods. 2 EP, prechodných a záverečných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1, alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (spotrebiteľské rozhodcovské spory), ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. 14. Z hľadiska skúmania platnosti rozhodcovskej zmluvy v prejednávanej právnej veci sú tak rozhodné právne predpisy v znení účinnom do 31.12.2014. 15. Podľa ust. § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa ust. § 44 ods. 3 EP, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. 16. Odvolací súd sa nestotožňuje s dôvodmi odvolania oprávneného týkajúce sa tvrdenia, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 ZoRK. 17. Súd prvej inštancie sa zameral výlučne na skúmanie súladu exekučného titulu so zákonom, resp. posúdenie, či rozhodcovská doložka, z ktorej by mohol rozhodcovský súd odvodzovať svoju právomoc, bola uzavretá platne, a to v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. 18. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (ďalej aj VOP) je v rámci bodu 15 uvedené, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B. Exekučný súd na základe uvedeného znenia rozhodcovskej doložky bol povinný skúmať, či bola dodržaná písomná forma stanovená v ZoRK. 19. Účastníci zmluvného vzťahu síce podpísali zmluvu o úvere avšak na predložených VOP sa podpis oprávneného ani povinného nenachádzali, preto je rozhodcovská doložka v nich dohodnutá neplatná a účastníkov nezaväzuje. Ak je rozhodcovská doložka neplatná alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. 20. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie uvedenom v napadnutom uznesení, nakoľko právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, je založená na neplatnom právnom úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, a teda aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom. Ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať. 21. Rozhodcovská doložka začlenená do rámca formulárovej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občiansky zákonník) a súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že rozhodcovská doložka nie je dojednaná platne. VOP nie sú súčasťou zmluvy a nie je v nich uvedené, že by sa týkali vyššie menovanej zmluvy, nie sú osobitne datované a nie sú podpísané. Uvedené dojednanie v zmluve nie je osobitnou rozhodcovskou zmluvou a nespĺňa ani formu rozhodcovskej doložky k zmluve v súlade s ust. § 4 ods. 1 ZoRK. 22. Vychádzajúc z obsahu VOP je zrejmé, že oprávnený od počiatku sledoval koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy, boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok preto nemôže byť exekučným titulom, lebo rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku neplatná (§ 53 ods. 5 Občiansky zákonník). Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, či nečinnosti. 23. Dojednanie zmluvy v časti o rozhodcovskej doložke teda nemalo oporu v zákone, ba priamo zákonom bolo vylúčené, a preto rozhodcovský súd nemal zákonné zmocnenie na rozhodnutie. Za takýchto podmienok rozsudok rozhodcovského súdu nemôže byť exekučným titulom. 24. Ak teda v danej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby prvoinštančný i odvolací súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu nevykonateľného rozhodnutia. 25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 26. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne. 27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému účastníkovi odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 28. Uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).