Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/91/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414215415 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1414215415.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu: JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci oprávneného (otca): N. R., R.. XX.XX.XXXX, D. N. Š. XX, XXX XX D., proti povinnej (matke): X. H., R.. XX.XX.XXXX, D. Z. XX, XXX XX D., o návrhu na výkon rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou I. H., R.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenou kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 39Em/8/2014-81 zo dňa 11.01.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 39Em/8/2014-81 zo dňa 11.01.2016, p o t v r d z u j e . Oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil matke maloletej opakovane pokutu vo výške 200,- Eur. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že otec maloletej návrhom doručeným súdu dňa 10.10.2014 žiadal, aby súd nariadil výkon rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P 62/2011-46 zo dňa 27.09.2011 (právoplatným a vykonateľným v časti úpravy styku dňa 22.05.2012), nakoľko mu matka dieťaťa bezdôvodne bráni stretávať sa s maloletou. 2. Uznesením č.k. 39Em/8/2014-44 zo dňa 20.04.2015, právoplatným dňa 30.09.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 18CoE/120/2015-63 zo dňa 29.07.2015 bola matke uložená pokuta vo výške 200,- Eur vzhľadom k tomu, že aj napriek výzve súdu vedome a bezdôvodne neumožnila otcovi styk s maloletou. 3. Po oboznámení sa so všetkými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že povinná ani po výzve súdu zo dňa 17.12.2014, ani po intervencii oddelenia sociálnej kurately a ani po vydaní uznesenia, ktorým jej už bola uložená pokuta, naďalej neumožňuje otcovi - oprávnenému, styk s maloletou podľa právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. Po vyhodnotení všetkých dôkazov súd prvej inštancie dospel k názoru, že príčinou nerealizácie styku sú subjektívne dôvody na strane matky, ktorá otcovi opakovane a dlhodobo bráni v styku s maloletou, čím marí súdne rozhodnutie a závažne zasahuje do rodičovských práv otca a aj do práv maloletej, ktorá má právo na oboch rodičov. Súd poukázal na to, že je povinnosťou matky súdne rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou rešpektovať a maloletú, ktorá je zverená do jej výlučnej osobnej starostlivosti na stretnutie riadne pripraviť, keďže pravidelné stretávanie sa s otcom je nevyhnutné na zachovanie vzájomných citových väzieb medzi otcom a maloletou. Súd uviedol, že otec vyvíja maximálnu snahu o realizáciu styku s maloletou, zaujíma sa o ňu, informuje sa na jej zdravotný stav u detskej lekárky, ako aj na jej výsledky a správanie v škole a takisto aj na mimoškolské aktivity, pričom matka mu v tomto neposkytuje žiadnu súčinnosť. Súd uložil matke maloletej ďalšiu pokutu, pretože v konaní neboli preukázané objektívne dôvody pre nerealizáciu styku a tvrdenia matky o nerealizácii styku sa súdu javia ako účelové a absentujú dostatočné argumenty a dôkazy. 4. Dňa 22.02.2016 bolo Okresnému súdu Bratislava IV doručené podanie matky, označené ako „Vyjadrenie sa k veci K.. I. H. (R.. XX.XX.XXXX)“. Matka v ňom uviedla, že odmieta platiť pokuty za niečo, čo nespôsobila, styku otca a maloletej nebráni, maloletá sa bráni sama. V podaní ďalej uviedla, že 3x žiadala súd o „predbežné opatrenie zákaz styku“ kým sa maloletá dostane z psychickej traumy, ďalej že otec dieťaťa nebol podrobený vyšetreniu, o ktoré žiadala, a nie je u nás zvykom, aby sa dieťaťu škodilo až tak, že dostane panický strach a skončilo v rukách lekárov. V závere podania matka žiadala vyššie orgány a mimovládne organizácie o odsúdenie takéhoto jednania a súčasne žiadala odškodnenie vo výške 20.000,- Eur za nečinnosť orgánov, pretože maloletá nie je chránená predbežným opatrením a jej zdravotný stav sa zhoršuje. 5. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 21CoE/91/2016-101, zo dňa 20.05.2016 vyzval povinnú na opravu a doplnenie podania v zmysle § 205 ods. 1, 2 v spojení s § 209 ods. 1, 211 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, nakoľko z podania nebolo zrejmé, na základe akých skutočností a právnych dôvodov považuje rozhodnutie súdu za nesprávne a čoho sa podaním domáha, resp. ako má odvolací súd rozhodnúť. 6. I keď nie je možné konštatovať, že povinná odstránila vady svojho pôvodného podania úplne v zmysle uznesenia súdu na odstránenie vád podania, doplnenie podania, doručené odvolaciemu súdu dňa 07.06.2016, posúdil podľa obsahu odvolací súd ako odvolanie povinnej proti uzneseniu o uložení pokuty, ktorým sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia č.k. 39Em/8/2014-81 zo dňa 11.01.2016. 7. Dňa 07.03.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie otca maloletej k odvolaniu matky, v ktorom uviedol, že uložená pokuta je pre povinnú primalá, nakoľko porušuje súdne rozhodnutie už piaty rok. Matka maloletú manipuluje, aby otca znenávidela, čo videl na správaní dcéry počas návštev v škole. Ďalej uviedol, že matka bola v škole za pani riaditeľkou, aby zakázala otcovi navštevovať dcéru v škole, pretože ju to vyrušuje, pričom pani riaditeľka matkinu požiadavku akceptovala. Tak matka otcovi zabránila v styku s dcérou úplne. 8. V oznámení doručenom súdu dňa 06.06.2016 oprávnený uviedol, že od posledného podania dcéru nevidel, nepočul, nebol za ňou v škole, pretože matka všetko zakázala, zablokovala a tvrdenie matky, že sa dcéru nezaujímal nie je pravdivé. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania sa oboznámil s procesným postupom súdu prvého stupňa a uznesenie okresného súdu ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd vo veci rozhodol správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd. Povinná v odvolaní neuviedla žiadne iné nové skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvej inštancie v čase jeho rozhodovania, so všetkými sa vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení jeho rozhodnutia. 13. Odvolací súd uvádza, že v rozhodnutiach vydaných do 1.7.2016 je vzhľadom na zmenu právnej úpravy (nadobudnutie účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) potrebné pri skúmaní procesného postupu súdu a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vychádzať z právnej úpravy účinnej a pre konajúci súd prvej inštancie záväznej v čase vydania rozhodnutia, t.j. zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP). 14. Konanie o výkon rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa začalo na základe návrhu oprávneného - otca maloletej I., podaným dňa 10.10.2014 na podklade rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P 62/2011-46 zo dňa 27.09.2011, právoplatným a vykonateľným v časti úpravy styku dňa 22.05.2012, ktorým súd prvého stupňa upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny víkend v mesiaci od 10.00 hod. do 16.00 hod. v sobotu a od 10.00 hod. do 16.00 hod. v nedeľu tak, že si maloletú v uvedený deň a hodinu prevezme od matky pred jej bytom a v uvedený deň a hodinu maloletú matke vráti na tom istom mieste. 15. Styk otca maloletej a maloletej I. je predmetom úpravy vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré predstavuje riadny exekučný titul, teda súdom určený vzorec správania sa rodičov maloletého dieťaťa k dieťaťu a k sebe navzájom. V tomto štádiu stavu veci niet priestoru pre úvahy o vhodnosti, či nevhodnosti realizácie styku, to sú úvahy ktorými sa riadil súd pri určení rozsahu styku rodiča s dieťaťom, teda v základnom konaní. V konaní vykonávacom, ku ktorému dochádza na základe autoritatívneho a vykonateľného rozhodnutia súdu je predmetom procesnej ochrany od súdu požadovaný a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, t.j. práva už judikovaného. Pokiaľ nedošlo k zmene alebo zániku rozhodnutia, sú účastníci konania povinní sa rozhodnutiu podriadiť. 16. Odvolací súd poukazuje na ust. § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v zmysle ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 17. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04). 18. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov, preto pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým dieťaťom nestretával, resp. vo veľmi obmedzenom rozsahu. 19. Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná (Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 618/05). 20. Súd rozhodujúci o výkone rozhodnutia vo veci styku rodiča s maloletým dieťaťom je povinný zisťovať, z akého dôvodu sa tento styk nerealizuje a akú mieru viny na nerealizovaní tohto styku má tak rodič povinný ako aj oprávnený (porov. uznesenie Okresného súdu Bratislava III vo veci 37Em 3/2012). 21. Odvolací súd poukazuje na to, že matka maloletej si musí uvedomiť, že jej zo zákona prináležia nielen rodičovské práva, ale i rodičovské povinnosti, pričom v žiadnom prípade nie je na jej vôli, či bude alebo nebude tieto povinnosti plniť, alebo ktoré z nich plniť bude a ktoré nie. Tak, ako rodič využíva svoje rodičovské práva, je povinný plniť si aj svoje rodičovské povinnosti, pričom neplnenie každej z nich je spojené so zákonnými sankciami. 22. Výzvou zo dňa 17.12.2014, doručenou povinnej dňa 07.01.2015, bola matka maloletej v zmysle § 272 ods. 3 OSP súdom prvého stupňa vyzvaná, aby dobrovoľne rešpektovala právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P 62/2011-46 zo dňa 27.09.2011 a umožnila otcovi styk s jeho maloletou dcérou v stanovenom čase. Zároveň bola upozornená, že v prípade nesplnenia svojej povinnosti jej môžu byť podľa § 273 ods. 1 OSP ukladané postupne pokuty, podľa ust. § 273 ods. 2 OSP môže súd vyzvať príslušný štátny orgán, aby zastavil výplatu rodičovského príspevku, prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa, prípadne pri ďalšom nerešpektovaní vykonateľného súdneho rozhodnutia jej môže byť dieťa odňaté. 23. Zo správy kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny D., zo dňa 18.11.2015 vyplýva, že vykonaním pohovoru s matkou dňa 11.02.2015 bolo zistené, že matka maloletej neumožňuje kontakt maloletej so svojim otcom, pričom jej argumenty sú nedostatočné. Matka maloletej bola vyzvaná, aby zmenila postoj k celej situácii a bola nápomocná pri budovaní si zdravého vzťahu k svojmu otcovi, avšak postoj matky sa nezmenil. 24. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu zistil, že v danom prípade je nesporné, že otec maloletej má prirodzený záujem o udržanie citovej väzby s maloletou I.. Je potrebné zdôrazniť, že ak otec má záujem sa s maloletou I. stýkať, jeho povahové vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, že bude na maloletú negatívne vplývať a je schopný sa o maloleté dieťa počas doby styku postarať, je v záujme maloletej bez najmenších pochybností styk vykonať. 25. Povinná uviedla, že opakovane sa domáhala, aby súd zakázal styk otca s maloletou. Odvolací súd zistil, že návrhom matky maloletej na nariadenie predbežného opatrenia sa zaoberal Okresný súd Bratislava IV aj Krajský súd v Bratislave, v rámci odvolacieho konania, keď uznesením č.k. 11CoP/124/2013-39 zo dňa 04.04.2013 potvrdil rozhodnutie okresného súdu č.k. 15P/229/2012-14 zo dňa 08.02.2013, o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal styk otca s maloletou, nakoľko neboli osvedčené dôvody pre zákaz styku otca s dieťaťom. Súd mal za to, že obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností je vždy následkom zavineného správania rodiča, z ktorého možno následne vyvodiť, že výchova maloletého dieťaťa je ohrozená. Toto zavinené správanie však musí byť preukázané objektívnymi skutočnosťami a prostriedkami a nesmie sa zakladať len na subjektívnom posúdení účastníkov konania, resp. tretích osôb. 26. Matka maloletej nerealizovanie stykov otca s maloletou potvrdila. V konaní teda niet sporu o tom, že exekučný titul, ktorý je predmetom súdneho výkonu rozhodnutia nie je naplnený, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje i povinná vo svojom odvolaní, kde nerealizovanie úpravy styku rodiča s dieťaťom odôvodňuje tým, že ona styku otca a maloletej nebráni, maloletá sa bráni sama, pretože má z otca panický strach. Uviedla, že maloletá je pod dohľadom psychiatrickej ambulancie ako pacient, pričinením jej násilníckeho otca. K odvolaniu povinná priložila fotokópie lekárskej správy K.. O. J. zo dňa 01.03.2013 a zo dňa 27.11.2015. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade v správe sú obsiahnuté prevažne subjektívne tvrdenia matky o dôvodoch nerealizácie styku otca s maloletou, tieto tvrdenia sú však všeobecné a nie sú podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Z vyjadrenia maloletej, ktoré lekárska správa takisto obsahuje, nemožno zistiť také skutočnosti, ktoré by objektívne bránili v jej styku s otcom, ktorý by mal podľa súdneho rozhodnutia prebiehať každý druhý víkend v sobotu a v nedeľu a to len cez deň, bez prespania. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že povinná ani v rámci odvolacieho konania žiadnym listinným dôkazom nepreukázala, že by stretávanie sa otca s maloletou malo negatívny vplyv na maloletú. Matkou predložené správy z psychiatrického vyšetrenia maloletej síce potvrdzujú úzkostné prejavy a odmietanie kontaktu s otcom, avšak bez uvedenia jeho príčiny a taktiež je potrebné poukázať, že vyšetrenia boli realizované bez prítomnosti otca. 27. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že aj napriek tomu, že maloletá I. bola zverená do výchovy a starostlivosti matke, za jej výchovu zodpovedajú obaja rodičia. Matka svoj osobný postoj k otcovi nemôže riešiť spôsobom, ktorý ovplyvňuje správanie maloletej. Matka nedostatočnou psychickou prípravou maloletej a prenášaním vlastných postojov a pocitov k otcovi na dieťa si neplní povinnosť, ktorá vyplýva z právoplatného a vykonateľného rozsudku okresného súdu. 28. Vykonávané rozhodnutie upravujúce styk rodiča s dieťaťom v sebe zahŕňa nielen jednoduché oprávnenie, či povinnosť dieťa k prevzatiu pripraviť a prevzatie umožniť, ale i nutnosť maloletú viesť k rešpektu voči rodičovi s ktorým nežije, čo v predmetnej veci vzhľadom na postoj povinnej absentuje. 29. Z uvedených dôvodov má odvolací súd za to, že boli naplnené predpoklady na uloženie pokuty tak, ako v predmetnej veci rozhodol súd prvej inštancie a rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému oprávnenému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 31. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že v rámci konania o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí nie je možné rozhodovať o návrhoch matky maloletej, ktoré by mohli byť predmetom iného (základného konania) a nie konania vykonávacieho. Vzhľadom na obsah podania matky zo dňa 03.06.2016, v ktorom sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia zákazu styku otca s maloletou a odškodnenia vo výške 20.000,- Eur, odvolací súd odkazuje v tomto súd prvej inštancie na ďalší procesný postup. 32. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).