Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/137/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507010449 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1507010449.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Petra Štifta, v trestnej veci obžalovaného K. J. pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods.1 Tr. zákona a zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, v konaní po povolení obnovy konania, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 2T/115/2007-540 z 29. septembra 2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. februára 2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému K. J., X.. XX.XX.XXXX Y. L., L. L., F. X t.č. vo výkone väzby od 25.06.2015 v ÚUV Bratislava u k l a d á podľa § 208 ods. 2 Tr. zákona, § 37 písm. m/, 38 ods. 7, § 41 ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e : Doplňujúcim rozsudkom č.k. 2T/115/2007-540 vydaným v súlade s § 166 Tr. poriadku Okresný súd Bratislava V dňa 29.09.2015 obžalovanému K. J. pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods.1 Tr. zákona a zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, pre ktorý bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/115/2007 z 08.01.2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5To/12/2008 zo 07.05.2008, uložil podľa § 208 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr. por. podal odvolanie obžalovaný K. J., ktoré písomne v jeho mene odôvodnil obhajca a tento v písomných dôvodoch uviedol nasledovné: „Mám za to, že súd nemal vyhodnotiť pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností tak ako ho vyhodnotil, ale mal postupovať pri posudzovaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. por. (správne má byť Tr. zákona- pozn. krajského súdu) tak, že vzhľadom na povahu môjho predchádzajúceho odsúdenia (verbálny útok na verejného činiteľa) na túto okolnosť nemal prihliadnuť ako na priťažujúcu. ... Mám za to, že súd sa pri ukladaní trestu nevysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pre určenie trestu, nakoľko mal postupovať podľa môjho názoru podľa § 45 ods. 3 Tr. zákona a to z nasledujúcich dôvodov: -v dôsledku vysokého trestu v trvaní 16 rokov, ktorý mi bol pôvodne uložený došlo totiž k zastaveniu trestného stíhania pre neúčelnosť uznesením OS BA II, 3T/85/2000 dňa 15.10.2009 s tým, že v zastavenej trestnej veci som vykonal väzbou (od 22.10.1999 do 22.07.2001) 30 mesiacov. S danou okolnosťou sa z pohľadu § 45 ods. 3 Tr. zákona súd I. stupňa vôbec nezaoberal, -v dôsledku vysokého trestu v trvaní 16 rokov, ktorý mi bol pôvodne uložený došlo k upusteniu od uloženia súhrnného trestu rozsudkom OS BA V, 4T/129/2005 z 22.10.2008, kde som väzbou vykonal (od 22.07.2004 do 24.03.2006) 18 mesiacov. S danou okolnosťou sa z pohľadu § 45 ods. 3 Tr. zákona súd I. stupňa vôbec nezaoberal. Iba numerickým súčtom týchto dvoch nezarátaných trvaní väzieb je zrejmé, že som vykonal 4 roky nezarátanej väzby. Mám za to, že na túto okolnosť je nutné prihliadať pri určovaní výmery trestu. Ďalej chcem dať do pozornosti, že som nepretržite od 06.02.2007 v prejednávanej trestnej veci vo väzbe resp. vo výkone trestu, čo je takmer ďalších 9 rokov a 10 mesiacov. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadam napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o treste a uložiť mi trest v trvaní 10 rokov.“ Na verejnom zasadnutí senát odvolacieho súdu postupom podľa § 326 ods. 5 Tr. poriadku doplnil dokazovanie oboznámením aktuálneho odpisu registra trestov a hodnotenia na obžalovaného z ústavu na výkon väzby k čomu obžalovaný uviedol: „chcem objasniť, že príčinou disciplinárneho potrestania nebola násilná činnosť z mojej strany, jednalo sa napr. o prechovávanie ponorného variča, čo je zakázané. Kreslím akty žien a portréty, na ktorých som si privyrábal, za čo som bol potrestaný. Za tieto portréty som od spoluväzňov získaval rôzne naturálie nie peniaze, s čím ústav nesúhlasil. Bol som aj požiadaný riaditeľom ústavu, aby som bol ústavným kresličom, čo som odmietol, pretože som poverčivý. Obávam sa, že moje kresby, ktoré by zostali v ústave by ma vrátili do výkonu trestu späť.“ Obhajca obžalovaného pridržiavajúc so písomne zdôvodneného odvolania a tam uvedených dôvodov navrhol, aby bol uložený trest znížený. Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, pretože trest je uložený správne pri dolnej hranici trestnej sadzby. Obžalovaný uviedol, že pred odsúdením na 16 rokov nebol odsúdený resp. išlo o tresty už zahladené alebo amnestované za paragrafy, ktoré už neexistujú. Myslí si, že súd I. stupňa nemal na tieto prihliadať. To, že je vo väzbe a vo výkone trestu už 9 rokov ho oprávňuje navrhnúť, aby mu bol trest znížený. V ďalšom poukázal na písomné dôvody odvolania, ktoré zdôvodnil obhajca a požiadal, aby mu bol uložený dostačujúci trest. Krajský súd v Bratislave, na podklade riadne a včas podaného odvolania okresným prokurátorom, v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal napadnutý rozsudok. Vzhľadom na obsah uvedeného ustanovenia odvolací súd na základe revízneho princípu, ktorého rozsah je determinovaný práve týmto ustanovením preskúmal aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo tomuto napadnutému výroku a tiež prihliadol aj na chyby, ktoré síce odvolaním vytýkané neboli, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho opravného prostriedku t.j. dovolania (§ 371 ods. 1Tr. por.), pričom zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné aj v inom smere ako sa domáhal. Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že sa k jedná o tzv. doplňujúci rozsudok v súlade s § 166 Tr. poriadku, v ktorom je uvedená súvislosť s výrokom, ktorým skorší rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/115/2007 z 08.01.2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 07.05.2008 sp. zn. 5To/12/2008 a tento vo výroku o vine nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2008 a teda zostal nedotknutý. Pre ucelenosť krajský súd uvádza, že obžalovaný bol uznaný vinným zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods.1 Tr. zákona a zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona. Teda súd prvého stupňa vo veci znovu rozhodol len vo výroku o treste, nakoľko skorší rozsudok bol na podklade návrhu na obnovu konania zrušený len v tomto výroku. V kontexte s vyššie uvedeným krajský súd konštatuje, že z predloženého spisového materiálu zistil nasledovné skutočnosti. V pôvodnom konaní (pred povolením obnovy konania) bol obžalovaný K. J. rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/115/2007 z 08.01.2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 07.05.2008 sp. zn. 5To/12/2008 uznaný vinným zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods.1 Tr. zákona a zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona a bol mu podľa § 208 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 2 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 rokov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Výrok o treste uložený obžalovanému K. J. rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/115/2007 z 08.01.2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 07.05.2008 sp. zn. 5To/12/2008 bol z dôvodu ukladania súhrnného trestu zrušený a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.01.2009 sp. zn. 4T/154/2008, právoplatným 16.01.2009, ktorým bol uznaný za vinného zo zločinu podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a bol mu uložený podľa § 208 ods. 2 s použitím § 41 ods. 2, § 42 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zákona úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Teda zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona bol zrušený výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/115/2007 z 08.01.2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 07.05.2008 sp. zn. 5To/12/2008 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Je potrebné dodať, že vo veci sp. zn. 2T/115/2007 a tiež pri ukladaní súhrnného trestu v trestnej veci sp. zn. 4T/154/2008 bola aplikovaná asperačná zásada (§ 41 ods. 2 Tr. zákona) v znení pred účinnosťou Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 106/2011 z 28.11.2012, uverejneného 21.12.2012 tj. horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšieho bola zvýšená o jednu tretinu a trest bol uložený nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody tj. v rozpätí od 13 rokov a 6 mesiacov do 20 rokov. V citovanom náleze Ústavný súd SR konštatoval, že ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zákona o tzv. asperačnej zásade, je v texte ustanovenia za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ v nesúlade s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR. V dôsledku uvedeného uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1Nt/21/2014 z 08.09.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Tos/108/2014 zo 06.11.2014 bola v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 4T/154/2008 povolená obnova konania v prospech odsúdeného K. J. a bol zrušený výrok o treste (16 rokov a 6 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia) ako aj ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. A tiež uznesením Okresného súdu Bratislava V z 25.06.2015 sp. zn. 7Nt/4/2015, právoplatným 25.06.2015 bola v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 2T/115/2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5To/12/2008 povolená obnova konania v prospech K. J. a bol zrušený výrok o treste (16 rokov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia) ako aj ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Teda v novo prejednávanej trestnej veci sp. zn. 2T/115/2007 v konaní po povolení obnovy konania súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.09.2015 vykonal dokazovanie len v súvislosti s výrokom o treste, vypočul obžalovaného a oboznámil rozhodnutie sp. zn. 7Nt/4/2015, ktorým bola povolená obnova konania a aktualizovaný odpis z registra trestov obžalovaného K. J. a rozhodol napadnutým rozsudkom. Na podklade odvolania podaného obžalovaným K. J. odvolací súd preskúmal druh a výmeru uloženého trestu a v otázke posudzovania priznaných poľahčujúcich a priťažujúcich okolností dospel k odlišnému posúdeniu a záverom ako prvostupňový súd. Navyše súd prvého stupňa vôbec v odôvodnení rozsudku nezdôvodnil prečo obžalovanému K. J. priznal práve poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. m/ a § 37 písm. h/ Tr. zákona. V tejto otázke zdôvodnenie rozsudku nezodpovedá požiadavke ustanovenia § 168 Tr. por. a je nepreskúmateľné, pretože okresný súd sa ustálenými okolnosťami vôbec nezaoberal. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd odlišne ako prvostupňový súd, nevidel zákonný dôvod na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona tj. priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, pretože táto okolnosť bola súdom priznaná neopodstatnene. Jednak v konaní po povolení obnovy konania bol súd prvého stupňa oprávnený rozhodnúť len v časti výroku o treste, ktorý bol zrušený v prospech obžalovaného, pričom výrok o vine zostal povolením obnovy konania nedotknutý a právoplatný tak, ako bol vyhlásení v rozsudku sp. zn. 2T/115/2007 z 08.01.2008 v spojení s uznesením Krajského súdu sp. zn. 5To/12/2008 z 07.05.2008. Vyjadrenie obžalovaného K. J.P. na hlavnom pojednávaní dňa 29.09.2015, v ktorom úplne priznal svoju vinu a úprimne oľutoval svoje činy, bolo irelevantné a na podklade tohto nemohol okresný súd priznávať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, ktorá sa výslovne viaže k výroku o vine, pretože výrok o vine v prejednávanej trestnej veci bol už viac ako sedem rokov právoplatný (07.05.2008-sp. zn. 5To/12/2008). Je nutné okrajovo pripomenúť, že v pôvodnom konaní obžalovaný K. J. spáchanie trestnej činnosti nepriznal a odvolanie podal aj do výroku o vine. V zhode s úvahami prvostupňového súdu aj odvolací súd priznal priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona spočívajúcu v prihliadnutí na predchádzajúce odsúdenia, tu odvolací súd prihliadol predovšetkým na predchádzajúce odsúdenia Okresným súdom Trnava z 28.05.1992 sp. zn. 8T/287/1991 a vtedajším Obvodným súdom Bratislava V z 09.12.1993 sp. zn. 2T/36/1993. Na druhej strane sa odvolací súd nestotožnil s priznaním priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona z dôvodu, že spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa v súlade so zásadou „ne bis in idem“ vyjadrenou v § 38 ods. 1 Tr. zákona nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o okolnosť podľa ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2 Tr. zákona). Vzhľadom k uvedenému pristúpil krajský súd pri rozhodovaní o treste k úprave výroku tým, že túto priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. h/ Tr. zákona) vypustil za súčasného vypustenia aj poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a zohľadnením ich pomeru dospel k záveru o prevahe priťažujúci okolností, na ktorú skutočnosť však neprihliadol aplikujúc ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák., nakoľko prichádzalo do úvahy uloženie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona tj. podľa tzv. asperačnej zásady, keďže aspoň jeden zo zbiehajúcich sa trestných činov je zločinom. Teda krajský súd konštatuje, že prichádza do úvahy uloženie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona, v podstate je potrebné upraviť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného (§ 208 ods. 2 Tr. zákona- v rozpätí od 7 rokov-15 rokov) tj. zvýšiť ju o jednu tretinu, čím došlo k ustáleniu rozpätia trestnej sadzby 7 rokov až 20 rokov. Podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona: Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov. Úvahy prvostupňové súdu v samotnej otázke ukladania úhrnného trestu podľa tzv. asperačnej zásady boli vo svojej podstate správne, avšak nedostatočné v tom, že v čase rozhodovania po povolení obnovy konania komplexne neposudzoval osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj predchádzajúce odsúdenia z pohľadu ustanovenia § 45 ods. 3 Tr. zákona. Pri posudzovaní týchto kritérií neprihliadol na takt, že obžalovaný je vo výkone trestu odňatia slobody resp. výkone väzby nepretržite od 06.02.2007 a preto pri hodnotení osoby obžalovaného v čase rozhodovania mal okresný súd do spisu zadovážiť hodnotenie na obžalovaného tj. posúdenie jeho správania sa počas výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody. Odvolací súd reagujúc na skutočnosť, že obžalovaný sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a vo výkone väzby nepretržite od 06.02.2007 v súlade s § 326 ods. 5 Tr. poriadku doplnil dokazovanie oboznámením vyžiadaného hodnotenia na obžalovaného z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava z 11.01.2016, z ktorého zistil nasledovné: „Menovaný bol do výkonu väzby predvedený príslušníkmi Policajného zboru dňa 08.02. 2007 do Ústavu na výkon väzby v Bratislave. Počas výkonu väzby nebolo jeho správanie vždy na požadovanej úrovni, nakoľko bol 1krát disciplinárne riešený pokarhaním. Dňa 07.05. 2008 bol Okresným súdom Bratislava V odsúdený na 16 rokov trestu so zaradením do stredného stupňa stráženia, ktorý si od 20. 05. 2008 odpykával v Ústave no výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov. Správanie menovaného počas výkonu trestu nebolo na požadovanej úrovni, nakoľko bol 25-krát disciplinárne potrestaný (6-krát pokarhaním a 19-krát umiestnením do cely disciplinárneho trestu) a ani raz disciplinárne odmenený. Počas výkonu trestu bol pracovne zaradený na dvoch pracoviskách -C. C. V.. Dňa 06. 11. 2014 mu bolo Okresným súdom Bratislava V povolená obnova konania. Následne bol premiestnený do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, kde vykonával výkon väzby. Počas tohto obdobia nebol disciplinárne riešený, taktiež nebol pracovne zradený. Po prijatej obnove konania bol Okresným súdom Bratislava V dňa 06.02.2015 odsúdený no trest odňatia slobody vo výmere 16 rokov a 6 mesiacov so zoradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Počas následného výkonu trestu bol 1-krát disciplinárne potrestaný umiestnením do cely disciplinárneho trestu mimopracovnom čase, disciplinárne odmenený nebol. Pracovne zaradený nebol. Dňa 23.06. 2015 bol preeskortovaný do ÚVV a ÚVTOS Bratislava za účelom obnovy konania. Táto obnova mu bola schválená. Obvinený je toho času umiestnený v štandardnom režime výkonu väzby, kde so zúčastňuje na záujmových aktivitách v podmienkach ústavu. Jeho správanie voči personálu a väzneným osobám je no požadovanej úrovni. Konflikty nevyvoláva oni nevyhľadáva. Pokyny a príkazy príslušníkov rešpektuje a plní ich. Disciplinárne odmenený nebol, 1-krát bol disciplinárne potrestaný pokarhaním za prechovávanie nedovoleného predmetu. Kontakt s rodinou formou korešpondencie neudržiava, návštevy a balíky nežiada. Počas výkonu väzby menovaný nebol zaradený do pracovného procesu.“ V kontexte s uvedeným a rozobratým potom je možné do istej miery akceptovať odvolaciu námietku obžalovaného K. J., ktorý sa domáha prehodnotenia uloženého trestu odňatia slobody napadnutým rozsudkom. Odvolací súd po posúdení všetkých relevantných skutočností predovšetkým vo vzťahu k výmere trestu zastáva názor, že u obžalovaného K. J. je z hľadiska jeho osoby o možnosti nápravy možné predpokladať splnenie účelu trestu s vytvorením podmienok na prevýchovu obžalovaného, aby v prípade vykonania uloženého trestu odňatia slobody viedol riadny život. Jeho postoj a správanie počas doby obmedzenia osobnej slobody, zvlášť v štádiu po povolení obnovy konania, a jeho izolácia od spoločnosti, evokuje presvedčenie, že výkonom uloženého trestu vo výmere10 rokov je možné splniť cieľ individuálnej prevencie. Tiež prihliadol na argumentáciu obhajcu v súvislosti s ustanovením § 45 ods. 3 Tr. zákona, ktorej sa odvolací súd v dôvodoch rozhodnutia tiež vyjadrí. Poukazujúc na vyššie uvedené odvolací súd v tomto kontexte prihliadol na okolnosti prípadu, spôsob spáchania trestných činov, ich charakter, ale predovšetkým na osobu obžalovaného o dospel k záveru, že úhrnný trest odňatia slobody vo výmere desať rokov je trestnom zákonným a primeraným. ktorý plne v súlade s účelom trestu tak ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zákona, môže vytvoriť podmienky na prevýchovu obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Uložený trest zodpovedá nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľov, ale aj účelu trestu vymedzeného v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zákona a ostatným rozhodným kritériám podľa ustanovení § 34 ods. 4, ods. 5 písm. a/ Tr. zákona. Keďže súd vždy rozhoduje o zaradení konkrétneho odsúdeného do ústavu na výkon trestu príslušného stupňa a toto jeho rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou výroku rozsudku, ktorým bol nepodmienečný trest odňatia slobody uložený i tu platí zásada reformatio in peius, ktorá nedovoľuje zhoršiť postavenie osoby, ktorá sama podala opravný prostriedok, alebo v jej prospech ho podala iná oprávnená osoba a takéto zhoršenie je zakázané tak v opravnom konaní samom, ako aj nasledujúcom konaní, ak sa po zrušení rozhodnutia vec vráti no nové konanie prvostupňovému orgánu, odvolací súd ho v súlade s vyššie rozobratým v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/, Tr. zákona zaradil no výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. K odvolacím dôvodom obžalovaného prezentovaným obhajcom v odôvodnení odvolania, krajský súd dodáva nasledovné: Ku konštatovaniu, že sa prvostupňový súd pri ukladaní trestu nevysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pri ukladaní trestu zvlášť vzhľadom na ustanovenie § 45 ods. 3 Tr. zákona, odvolací súd vyslovuje zhodu s názorom obhajoby a svoj záver opiera o nasledovné úvahy. Z ustanovenia § 45 Tr. zákona vyplýva: (1) Ak sa viedlo proti páchateľovi trestné stíhanie vo väzbe a dôjde v tomto konaní k jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe do uloženého trestu, prípadne do úhrnného trestu alebo súhrnného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Rovnako sa postupuje, ak súd upustí od uloženia súhrnného trestu alebo ďalšieho trestu. (2) Ak bol páchateľ súdom alebo iným orgánom potrestaný a došlo k jeho odsúdeniu pre ten istý skutok, započíta sa mu vykonaný trest do uloženého trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Rovnako postupuje súd, ak páchateľovi uložil úhrnný trest alebo súhrnný trest. (3) Ak nie je započítanie väzby alebo trestu podľa odsekov 1 a 2 možné, prihliadne súd na túto skutočnosť pri určovaní druhu trestu, prípadne výmery trestu. (4) Podľa rovnakých zásad súd postupuje aj v prípade, ak bol páchateľ vo väzbe v cudzine alebo ak bol potrestaný orgánom cudzieho štátu pre ten istý skutok. Obhajoba konkrétne vytýka prvostupňovému súdu, že pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu nezohľadnil práve odsek 3 citovaného ustanovenia § 45 Tr. zákona. K uvedenému ustanoveniu konajúci súd dodáva, že odseky 1 a 2 sa vysporiadavajú so situáciou v prípade, ak bol odsúdený v priebehu trestného konania vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody pre rovnaký skutok a vtedy je započítanie doby trvania väzby a celého doposiaľ vykonaného trestu obligatórne. Odsek 3 rieši situáciu, kedy nie je započítanie väzby alebo trestu podľa odsekov 1 a 2 možné a vtedy súd prihliadne na túto skutočnosť pri určovaní druhu trestu, prípadne výmery. Teda možnosti započítania väzby a trestu sú limitované vyššie citovaným ustanovením § 45 ods. 1 a ods. 2 Tr. zákona, ktorých aplikácia sa obligatórne zvažuje prioritne. Ak však nie je podľa nich započítanie možné, nasleduje subsidiárny postup podľa odseku 3 § 45 Tr. zákona. Teda toto ustanovenie sa použije už pri ukladaní trestu, pokiaľ nie je možné započítanie väzby alebo trestu podľa § 45 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona vo vykonávacom konaní, a teda je potrebné určiť druh a výmeru trestu i so zreteľom na skôr vykonanú väzbu alebo skôr uložený trest. V kontexte s uvedeným a vzhľadom na argumentáciu obžalovaného K. J. prostredníctvom obhajcu konkrétne, že vykonal väzbu v trvaní od 22.1.1999 do 22.07.2001 (30 mesiacov) vo veci Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/85/2000, ktoré trestné stíhanie bolo rozhodnutím z 15.10.2009 zastavené pre neúčelnosť a vykonal väzbu v trvaní od 22.07.2004 do 24.03.2006 (18 mesiacov) vo veci Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/129/2005, kedy bolo rozhodnutím z 22.10.2008 postupom podľa § 44 Tr. zákona upustené od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku sp. zn. 2T/115/2007 v spojení s uznesením sp. zn. 5To/12/2008, ktoré skutočnosti mal prvostupňový súd zohľadniť, odvolací súd zastáva názor, že započítanie väzby v trvaní 30 mesiacov a 18 mesiacov nie je podľa § 45 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona možné, ale táto skutočnosť tj. že súd prihliadne k vykonanej väzbe a k vykonanému trestu, ktorých započítanie nie je možné, sa musí zásadne prejaviť v prospech obžalovaného a mala by byť premietnutá vo výmere novo uloženého trestu. Teda to znamená uloženie nižšieho trestu, než aký by pripadal do úvahy, keby nebolo predchádzajúceho výkonu nezapočitateľného trestu alebo väzby. Samozrejme pri zvážení vyššie uvedeného postupu je nutné prihliadať nielen k druhu a výmery novo uloženého a predtým vykonaného trestu, ale aj k tomu, do akej miery už vykonaný trest (resp. väzba) pôsobili na páchateľa tak, aby sa napravil a viedol riadny život. Vyššie naznačené je nutné riešiť ako predbežnú otázku pred rozhodnutím o treste (§ 7 ods. 1 Tr. por.). Vyššie rozobraté úvahy svojim rozhodnutím naplnil odvolací súd, keďže tak nepostupoval prvostupňový súd, považujúc odvolacie dôvody za správne a opodstatnené. Krajský súd pre úplnosť dodáva, že skutočnosť, že súd pri ukladaní nového trestu prihliadol k nezapočitateľnému trestu či väzbe, sa výslovne neprejaví vo výroku o novo uloženom treste, ale bude len záležitosťou odôvodnenia rozsudku. V čom sa však obhajca mýli je konštatovanie, že obžalovaný K. J. je ...“nepretržite od 06. 02. 2007 v prejednávanej trestnej veci vo väzbe, resp. vo výkone trestu, čo je takmer ďalších 9 rokov a 10 mesiacov...“, čo nie je pravdou, pretože v prejednávanej trestnej veci sp. zn. 2T/115/2007 bol vo výkone väzby od 06.02.2007 do 07.05.2008, kedy nastúpil výkon trestu odňatia slobody (vo výmere 16 rokov), ktorý vykonával do 16.01.2009 tj. do času keď bol výrok o treste v tejto trestnej veci zrušený z titulu uloženia súhrnného trestu v trestnej veci sp. zn. 4T/154/2008 (vo výmere 16 rokov a 6 mesiacov) a následne bol vo veci sp. zn. 2T/115/2007 vo výkone trestu odňatia slobody od 06.02.2015 do 25.06.2015, pretože vo veci sp. zn. 4T/154/2008 bola právoplatne povolená obnova konania a vlastne „obživol“ trest vo výmere 16 rokov - sp. zn. 2T/115/2007 a v dôsledku povolenia obnovy konania vo veci 2T/115/2007 a zrušenia výroku o treste bol obžalovaný K. J. dňa 25.06.2015 vzatý do väzby, ktorú vykonával do rozhodnutia odvolacieho súdu tj. do 16.02.2016, kedy bol nariadený výkon trestu odňatia slobody uložený krajským súdom vo výmere 10 rokov. Na margo vyššie rozobratého sa žiada dodať, že vo veci sp. zn. 4T/154/2008, ktorým rozsudkom bol ukladaný súhrnný trest vo vzťahu k pôvodnému odsúdeniu sp. zn. 2T/115/2007 a trest uložený v tom konaní bol z titulu uloženia súhrnného trestu zrušený, bola taktiež povolená obnova konania a zhodne ako v pôvodnom konaní tak aj v súčasnej situácii prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu, pričom prvostupňový súd (okresný súd Bratislava V) má vo veci sp. zn. 4T/154/2008 už určený termín hlavného pojednávania a môže rozhodnúť až po právoplatnosti rozhodnutia v prejednávanej veci sp. zn. 2T/115/2007. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozhodol tak ako je citované vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok