Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/419/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511225544 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1511225544.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcov: X/ L. O., D.. XX. XX. XXXX, N. N. X.. Č.. XXX, M., X/ G. Y., D.. XX. XX. XXXX, N. N. Č.. XXXX/X, W. Z., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Zoltán Ludik, Cukrová ul. č. 14, Bratislava, proti žalovanému: SOLVEX s.r.o., Šustekova ul. č. 13 - 15, Bratislava, IČO: 35 809 728, zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., Špitálska ul. č. 10, Bratislava, IČO: 36 722 758, o zaplatenie istiny 452, 78 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29. apríla 2015 č. k. 16C 6/2012 - 280 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 452, 78 eur s 9, 25 % úrokom z omeškania ročne od 01. 09. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 891, 92 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 54 ods. 2, § 741k ods. 1, 2, § 741k ods. 3 veta prvá, § 741e ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 6, § 8 ods. 1, 3 zák. č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 1 písm. b), § 5 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a vecne dôvodnosťou podanej žaloby, keď mal vykonaným dokazovaním preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 31. 08. 2011 písomnú spotrebiteľskú zmluvu o obstaraní zájazdu, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal obstarať pre žalobcov 1/ a 2/ zájazd na Rodos do hotela Fantasia s hodnotením tri a pol hviezdičky, v termíne od 03. 09. 2011 do 14. 09. 2011, s celkovou cenou zájazdu pre dve dospelé osoby 926 eur, ktorú uhradili pri podpise zmluvy a ktorá zahŕňala ubytovanie v hoteli Fantázia v sume 538 eur, leteckú dopravu (dva krát letisková a bezpečnostná taxa, letiskový poplatok 170 eur), dva krát komplexné cestovné poistenie vo výške 24 eur s tým, že podľa katalógu, ktorý prevzal do svojej ponuky žalovaný, bol hotel Fantázia hodnotený ako hotel ***+, nachádzal sa v centrálnej časti letoviska Feliraki 350 m od pláže, pozostával z recepcie, bazéna pre dospelých a detí, reštaurácie a snack baru pri bazéne, pričom v hoteli mali byť k dispozícií biliard, videohry, konferenčná miestnosť - kino, SAT, TV, práčovňa, keď pre hostí príležitostne mali byť organizované večerné predstavenia, karaoke, barbegue, pričom letovisko ponúkalo športové aktivity ako skútre, vodné lyže, rafty, banány, bungee jumping a plážový volejbal, izby podľa ponuky mali byť vybavené kúpeľňou (sprcha, WC), sušič na vlasy, telefón, SAT-TV, rádio, chladnička, balkón, za príplatok klimatizácia a trezor a stravovanie zabezpečené polpenziou formou bufetových stolov. Poukázal na skutočnosť, že žalobcovia cenu zájazdu uhradili pri podpise zmluvy a zároveň im bol po potvrdení žalovaného o voľnej kapacite predmetného hotela, vystavený Voucher na ubytovanie v hoteli Fantázia s polpenziou s tým, že deň pred ich odletom, dňa 02. 9. 2011, zaslal žalovaný cestovnej agentúre Green tour nový voucher s tým istým číslom č. 4206/2011 na ubytovanie v objekte Anika studios 3*, pričom v konaní vypočutá svedkyňa S. Y., pracujúca v cestovnej agentúre Green tour uviedla, že žalovanému oznámila, že žalobcovia chcú od zmluvy odstúpiť, avšak žalovaný ich upozornil na skutočnosť, že im peniaze za tento zájazd v prípade, ak nenastúpia, vrátené nebudú a následne im prisľúbil, že objednaný hotel Fantázia zabezpečí, a vzhľadom na toto ubezpečenie, žalobcovia na zájazd nastúpili. Uviedol, že po prílete do destinácie im bolo oznámené, že v uvedenom hoteli nemajú rezervované ubytovanie, a preto im delegát žalovaného zabezpečil náhradné ubytovanie v objekte Anika studios 3*, nehotelového charakteru, ktorý na svojich oficiálnych stránkach neuvádza hodnotenie s tým, že podľa prospektov poskytovaných žalovaným pre klientov vyplýva, že studios Anika je vzdialené od mora minimálne 600 m (vzdušnou čiarou) reálne chôdzou 1,2 km s prechodom cez štvorprúdovú cestu a neposkytuje také isté vybavenie izieb a rovnako neposkytuje služby spojené s kultúrnymi a športovými aktivitami hostí, ako hotel Fantázia a rovnako z uvedených prospektov, ako i oficiálnych internetových stránok vyplýva i rozdiel v cenách za ubytovanie v termíne od 03. 09. 2011 do 14. 09. 2011, keď za hotel Fantázia bola cena last minute 538 eur a za studia Anika bola cena 96, 41 eur, pričom žalobcom bola síce zabezpečená polpenzia, avšak bez možnosti výberu jedlá, formou bufetových stolov, z dôvodu ktorého žalobcovia priamo na mieste spísali reklamáciu dňa 14. 09. 2011 s delegátkou žalovaného a poskytnuté ubytovanie a služby reklamovali, pričom delegát túto reklamáciu uznal, o čom svedčí skutočnosť, že im zabezpečil primerané ubytovanie v hoteli LOMENIS, ktorý mal byť adekvátnou náhradou, avšak iba na posledné dva dni pobytu a bol vzdialený 15 km od pôvodného ubytovania. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že žalovaný sťažnosť žalobcov listom zo dňa 12. 10. 2011 zamietol z dôvodu, že si splnil všetky svoje zákonné povinnosti, vyplývajúce mu z uzavretej zmluvy a z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnych zákonných podmienok, pričom žalobcovia po príchode domov spísali ďalšiu reklamáciu dňa 25. 10. 2011 a žiadali o vrátenie cenového rozdielu medzi objednanými a poskytnutými službami. Uviedol, že mal v konaní preukázané, že žalobcom bola deň pred odletom oznámená zmena v ubytovaní a zaslaný nový Voucher s tým istým číslom, ako pôvodný, pričom po niekoľkých telefonátoch medzi stranami, keď žalobcovia odmietli nastúpiť na zájazd, im žalovaný prisľúbil zabezpečiť objednané ubytovanie v hoteli, avšak po príchode na miesto pobytu im nebola v nimi objednanom hoteli Fantázia izba poskytnutá a v zabezpečenom ubytovaní (studios Anika) izba nezodpovedala štandardnej úrovni hotelových izieb v 3 a viac hviezdičkových hoteloch, skutočnosť, ktorú mal preukázanú z ponúk uvádzaných na internetových portáloch a z ponuky prezentovanej žalovaným, z dôvodu ktorého dospel k záveru, že nespokojnosť žalobcov bola opodstatnená, nakoľko ich nároky smerujúce k zabezpečeniu primeranému a objednanému komfortu, nepresahujú nároky bežného klienta. Poukázal na skutočnosť, že z pripojenej fotodokumentácie a webovej stránky zistil, že Stúdio Anika nie je zariadením hotelového typu, nachádza sa vo vzdialenosti od pláže - pešo 1,2 km, pričom ide o jedno z rozhodujúcich kritérií pri výbere hotela - zájazdu a nakoľko si žalobcovia objednali hotel, ktorý bol aj reálne vzdialený od pláže 350 m, bol plne vybavený s možnosťou športových a kultúrnych aktivít, s polpenziou formou bufetových stolov, ktorá im poskytnutá nebola, nie je možné zabezpečenie polpenzie poskytnutím jedného jedla dvakrát denne v zariadení nehotelového typu, považovať za splnenie záväzku, na ktorý sa žalovaný zaviazal. K tvrdeniu žalovaného, že žalobcovia mohli od zmluvy odstúpiť, keďže deň pred odletom im bola oznámená zmena hotela poukázal na to, že nižší štandard a úroveň poskytnutého ubytovania zistili žalobcovia až na mieste a dovtedy nemali dôvod od zmluvy odstupovať, keďže boli žalobcom ubezpečení, že im objednaný hotel zabezpečí, prípadne poskytne náhradný hotel, ktorý bude úrovňou ubytovania a službami na tej istej úrovni ako objednaný, príp. na vyššej úrovni s tým, že pokiaľ by boli mali žalobcovia vedomosť o tom, že dôjde k takejto zásadnej zmene a služby poskytované v náhradnom hoteli nebudú porovnateľné s tými, ktoré boli pôvodne dohodnuté, zrejme by si túto ponuku strávenia dovolenky nevybrali. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že nižší štandard a neadekvátnosť zabezpečeného náhradného Stúdia Anika, žalovaný v konečnom dôsledku uznal, keď žalobcom na záver ich pobytu ponúkol primeraný náhradný hotel, a to napriek tomu, že v prípade neposkytnutia služieb v požadovanej kvalite, riadne a včas, je cestovná kancelária povinná urobiť také opatrenia, aby mohol zájazd pokračovať, a to bezodkladne, avšak žalovaný prostredníctvom svojej delegátky nekonal promptne a k zabezpečeniu adekvátneho náhradného hotela nedošlo ihneď, pričom žalobcovia sa museli uspokojiť so službami nižšej kvality, ako boli dohodnuté zmluvne, keď napriek tomu, že žalobcovia mali od žalovaného prísľub poskytnutia iného hotela od 11. 09. 2011, ako to vyplýva aj z reklamačného protokolu, toto ubezpečenie nespĺňalo zákonnú podmienku bezodkladnosti konania žalovaného, a keďže im bol hotel LOMENIS poskytnutý len na posledné dva dni pobytu a bol v hlavnom meste a vzdialený 15 km od pôvodného ubytovania, túto možnosť neprijali. Uviedol, že nakoľko žalovaný neposkytol žalobcom služby tak, ako sa zaviazal v zmluve o obstaraní zájazdu, je ich nárok zo zodpovednosti žalovaného za vadné dodanie služieb zájazdu porušením jeho zmluvného záväzku obstarať služby riadne daný a patrí im za čerpanie služieb objektívne nižšej kvality náhrada (v súlade s ustanovením § 741k ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorá predstavuje finančný rozdiel medzi objednanými a skutočne dodanými službami s tým, že celková cena zájazdu predstavovala sumu 926 eur, ktorá pozostávala z ceny za základné lôžko 2 x 269 eur, 2 x letisková taxa 170 eur a 2 x cestovné poistenie 24, eur, t. j. každý zo žalobcov uhradil polovicu z tejto sumy, teda 463 eur a rozdiel medzi objednanými službami na ubytovaní (hotel Fantázia) v sume 538 eur a skutočne dodanými službami na ubytovaní (Stúdio Anika) v sume 85, 22 eur, predstavuje priznanú sumu z ceny zájazdu vo výške 452, 78 eur, keď na základe zmluvy o obstaraní zájazdu mal žalovaný zabezpečiť vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd) a v tomto ohľade nemožno zľavu viazať výlučne na cenu ubytovania, ale na poskytnutý komplex služieb ako celkovú cenu zájazdu. Poukázal na skutočnosť, že kvalitu a rozsah ponúkaných služieb je potrebné vždy hodnotiť podľa konkrétnych okolností jednotlivého prípadu s prihliadnutím na individuálny zámer a cieľ, ktorý účastník zájazdom sleduje a ktorý pri obvyklom priebehu vecí mohol od zájazdu očakávať, keď v posudzovanej veci si žalobcovia vybrali konkrétnu destináciu, resp. hotel za účelom trávenia letnej dovolenky, počas ktorej chceli využiť strávený čas na oddych, odpočinok, bezstarostný pokoj, relaxáciu a športové aktivity, pričom kvalita a rozsah služieb mala v danom prípade za následok, že očakávaný účel, za ktorým si žalobcovia v mieste pobytu hotel vybrali, sa nedostavil a nedostatky v službách im dovolenku znepríjemnili s tým, že porušenie povinností žalovaným spočívalo v tom, že im neposkytol dovolenku v nimi zvolenom hoteli (Fantázia), ale v Stúdiu Anika, ktorý sa nenachádzal 350 m od pláže a neboli v ňom zabezpečené tie služby, ktoré si žalobcovia objednali (ubytovanie v hoteli v kategórii 3*, vybavenosť izieb, stravovanie formou bufetových stolov, snack bar pri bazéne, športové aktivity, animácie a služby), keď mal z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zároveň za preukázané, že žalobcovia vlastne ani nemali inú možnosť, ako prijať zmenené ubytovacie zariadenie a za týchto podmienok zájazd absolvovať. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom žalobcov v konaní, ktorým priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 33 eur a trov, ktoré vznikli na ich právnom zastúpení v sume 891, 92 eur, za 11 úkonov právnej služby, príprava a prevzatie, žaloba, vyjadrenie k odporu, vyjadrenie k odvolaniu, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 01. 07. 2014 a 06. 03. 2015, účasť na pojednávaní dňa 19. 04. 2012, 10. 05. 2012, 06. 09. 2012 a 04. 10. 2012, písomné podania zo dňa 08. 02. 2012, 25. 04. 2012, 23. 05. 2012, 13. 06. 2012, 28. 05. 2014, 02. 10. 2014, 05. 02. 2015 a 29. 04. 2015, podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, keď základná sadzba tarifnej odmeny je v sume 31, 54 eur, režijný paušál 7, 41 eur x 2 (rok 2011), 10 x 7, 63 eur (rok 2012), 8, 04 eur x 3 (rok 2014) a 8, 39 eur x 3 (rok 2015), 20 % DPH. Uviedol, že žalobcom náhradu hotových výdavkov vo výške 7, 20 eur, ktorú si uplatnili nepriznal, nakoľko nie je zrejmé z akého dôvodu túto náhradu požadovali, keď tieto trovy za účelne vynaložené nepovažoval. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p), súd prvej inštancie neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako i z dôvodu, že konanie trpí inou vadou, ktorej dôsledkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 1 písm. b/ O. s. p.), nakoľko pri vyhodnocovaní dôkazov porušil rovnosť účastníkov konania, keďže bez akéhokoľvek odôvodnenia vzal tvrdenia žalobcov ako objektívne skutočnosti a vychádzal len z nimi navrhnutých dôkazov, a jeho tvrdenia bez akéhokoľvek odôvodenia nevzal do úvahy a predložené dôkazy odmietol vykonať alebo na ne vôbec neprihliadol a žalobcom umožnil uspieť v spore bez toho, aby uniesli dôkazné bremeno a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a ich žalobu zamietnuť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť, že dňa 31. 08. 2011 v cestovnej kancelárii Green Tour si žalobcovia objednali tri dni pred odletom zájazd na ostrov Rodos v letovisku Faliraki v hoteli Fantasia s oficiálnym hodnotením 3*, v termíne od 03. 09. 2011 do 14. 09. 2011 za sumu 926 eur s tým, že v ten istý deň jeho zástupca zaslal požiadavku na ubytovanie v danom hoteli na Rodose, požiadal o potvrdenie ubytovania, pričom hotel Fantasia jeho žiadosť neakceptoval z dôvodu obsadenosti všetkých izieb a dopredu ho neinformoval o ukončení predaja ubytovania s tým, že z e-mailovej komunikácie s hotelom Fantasia vyplýva, že s ním mal ubytovanie dohodnuté, avšak hotel Fantasia dohodu nedodržal. Uviedol, že sa okamžite snažil nájsť pre žalobcov adekvátne náhradné riešenie (aby si splnil povinnosť podľa § 741e ods. 12 Občianskeho zákonníka) a žalobcom navrhol zmenu Zmluvy o obstaraní zájazdu spočívajúcu v zmene ubytovacieho zariadenia na Štúdia Anika, pri zachovaní rovnakého štandardu a kvality a nezmenenej cene zájazdu, pričom po obdržaní potvrdenia z ubytovacieho zariadenia v Anika Studios, v triede tri a pol hviezdičky, zodpovedajúcej objednanej kategórii ako hotel Fantasia so zabezpečením polpenzie, v súlade s uzavretou zmluvou o obstaraní zájazdu, rezervoval ešte v rovnaký deň (31. 08. 2011) ubytovanie v Anika Studios a tento návrh na zmenu ešte v tento deň zaslal do Green Tour v Dunajskej Strede, ktorá komunikáciu so žalobcami zabezpečovala, čím došlo k podstatnej zmene podstatnej zmluvnej podmienky, ktorá však neviedla k zmene ceny zájazdu, pričom žalobcovia mohli dňa 02. 09. 2011 po tom, čo sa o navrhovanej zmene dozvedeli, od zmluvy odstúpiť s tým, že podľa ich vlastných tvrdení do hotela Fantasia telefonovali, kde im potvrdili, že hotel je obsadený a preto im muselo byť zrejmé, že v tomto hoteli ubytovaní nebudú. Uviedol, že aj napriek tejto vedomosti od zmluvy neodstúpili, dostavili sa v súlade s pokynmi na zájazd na letisko, zájazdu sa riadne zúčastnili a všetky ponúknuté služby využívali. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že dňa 02. 09. 2011 ponúkol žalobcom aj iné, drahšie ubytovacie zariadenia ako Anika Studios a zároveň im počas zájazdu ponúkol v rovnakej cene hotel Lomeniz 3* s all inclusive na štyri dni pobytu, čo žalobcovia odmietli a uprednostnili ubytovanie v Anika Studios. Uviedol, že z komunikácie medzi ním a sprostredkovateľskou cestovnou agentúrou CK Green Tour (v zastúpení p. S. Y.) vyplýva, že oznámil CK Green Tour zmenu ubytovania už v deň uzavretia zmluvy, t. j. 31. 08. 2011, ktorá oznámila ďalej túto skutočnosť žalobcom dňa 02. 09. 2011, nakoľko 01. 09. 2011 bol deň pracovného pokoja z čoho vyplýva, že im oznámil zmenu ubytovania bezodkladne, najskôr ako to bolo možné, zaslal im nový voucher na ubytovanie v hotelových Anika Studios. Namietol, že skutočnosť, že žalobcovia údajne nemali akceptovať zmenu ubytovania, vyplýva len zo svedeckej výpovede svedkyne S. Y., ktorej hodnovernosť vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29. 04. 2015 spochybnil, keď poukázal na to, že svedkyňa je zjavne zaujatá a ovplyvnená jednak žalobcami, nakoľko svedkyňa vo výpovedi uvádzala skutočnosti, o ktorých sa mohla dozvedieť len od nich a jednak jej negatívnym obchodným vzťahom so žalovaným, resp. jej záujmom v danom konaní, pričom súd prvej inštancie sa touto námietkou nezaoberal a žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo jej svedeckú výpoveď považuje za hodnovernú. Nesúhlasil so záverom prvoinštančného súdu, že žalobcovia vlastne nemali inú možnosť ako prijať zmenené ubytovacie zariadenie a za týchto podmienok zájazd absolvovať a poukázal na názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. januára 2014, č. k. 2Co/9/2013 - 196 s tým, že žalobcovia neodstúpili od Zmluvy o obstaraní zájazdu, t. j. neurobili prejav vôle, ktorý možno považovať za relevantné neakceptovanie tejto Zmluvy, ale naopak, zájazdu sa riadne podľa pokynov zúčastnili a čerpali ponúkané služby, z čoho je zrejmé, že zmenu ubytovania akceptovali, a preto súd prvej inštancie dospel v tomto smere k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Namietol záver súdu prvej inštancie, že nakoľko žalobcovia nižší štandard a úroveň poskytnutého ubytovania zistili až na mieste, nemali dôvod od Zmluvy o obstaraní zájazdu odstupovať, nakoľko právo žalobcov na odstúpenie od Zmluvy o obstaraní zájazdu zakladá v zmysle § 741e ods. 2 Občianskeho zákonníka samotná zmena podstatnej zmluvnej podmienky (spočívajúca v tomto prípade v zmene ubytovacieho zariadenia), resp. zmena zmluvy, a teda nie skutočnosť, že žalobcovia údajne počas zájazdu dospeli k subjektívnemu názoru o nižšom štandarde poskytnutého ubytovania. Nesúhlasil so zistením súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že až po prílete na miesto žalobcom oznámil, že nebudú ubytované v hoteli Fantázia 3*, ale v Anika Studios, zariadení nehotelového typu a ani s tvrdením, že po prílete do destinácie bolo žalobcom oznámené, že v uvedenom hoteli nemajú rezervované ubytovanie, a preto im jeho delegát zabezpečil náhradné ubytovanie v objekte Anika studios 3*, nehotelového charakteru, ktorý na svojich oficiálnych stránkach neuvádza hodnotenie, keďže vychádza z nesprávnych skutkových zistení, pretože žalobcom oznámil zmenu ubytovania ešte pred nástupom na zájazd, t. j. pred odletom na Rodos. Žalovaný v dôvodoch svojho odvolania ďalej uviedol, že napadnutý rozsudok je zmätočný, nakoľko v súvislosti s náhradným ubytovaním hovorí o náhradnom hoteli, nie o zariadení nehotelového typu, a preto závery ohľadne typu ubytovacieho zariadenia si evidentne odporujú. Poukázal na skutočnosť, že zájazd sa uskutočnil v termíne 03. 09. 2011 - 14. 09. 2011, t. j. žalobcovia mali objektívnu možnosť oboznámiť sa so štandardom ubytovania po príchode do Anika Studios už dňa 03. 09. 2011, avšak reklamáciu podali až po 11 dňoch strávených v Anika Studios, teda v posledný deň zájazdu a preto tvrdenie, že reklamačný protokol spísali bezprostredne po príchode na miesto pobytu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ako i záver, že zabezpečením ubytovania v hoteli Lomenis uznal reklamáciu žalobcov, keďže bola podaná až 3 dni po tom, čo žalobcom ponúkol hotel Lomenis s lepšou polohou a vyššími službami (nešlo o primeranú úroveň ubytovania, ale o ešte vyššiu úroveň ubytovania a služieb s ubytovaním súvisiacimi), išlo teda o jeho ústretový krok voči žalobcom, ktorý s ich reklamáciou vôbec nesúvisel a ktorý žalobcovia dobrovoľne odmietli. Uviedol, že aj tvrdenie, že deň pred odletom dňa 02. 09. 2011 doručil cestovnej agentúre Green tour nový voucher s tým istým číslom č. 4206/2011 na ubytovanie v objekte Anika Studios 3*, odporuje skutočnostiam, ktoré boli preukázané v prvoinštančnom konaní, keďže nový voucher do cestovnej agentúry Green Tour zaslal už v deň uzavretia Zmluvy o obstaraní zájazdu, t.j. 31. 08. 2011, a uvedené vyplýva aj z ich vzájomnej komunikácie, ktorá je súčasťou súdneho spisu, a namietol aj záver súdu prvej inštancie, že z prospektov, ktoré mal poskytnúť klientom vyplýva, že studios Anika je vzdialené od mora minimálne 600 m (vzdušnou čiarou), reálne chôdzou 1,2 km s prechodom cez štvorprúdovú cestu a neposkytuje také isté vybavenie izieb a rovnako neposkytuje služby spojené s kultúrnymi a športovými aktivitami, ako hotel Fantázia, keďže tieto skutočnosti z jeho prospektov vôbec nevyplývajú, a ide závery, ktoré prvoinštančný súd prevzal od žalobcov, ktorí predložili neidentifikovateľné mapy, pravdepodobne stiahnuté niekde z internetu, do ktorých sú rukou zakreslené trasy a ubytovacie zariadenia a jedna z čiar je označená ako štvorprúdová cesta. Uviedol, že tieto zjavne žalobcami upravované a ničím neverifikované dôkazy vôbec nepreukazujú ich tvrdenia, keď jediné, čo z nich vyplýva je skutočnosť, že hotel Fantasia a hotelové Anika Studios sa nachádzajú v približne rovnakej lokalite, pričom ani jedno z týchto ubytovacích zariadení sa nenachádza pri mori a ich vzdialenosť od mora je približne rovnaká. Namietol, že žalobcovia relevantnými dôkazmi nepreukázali rozdiel vo vybavení izby hotela Fantasia a Anika Studios, nakoľko predložili nejasné fotografie kúpeľne, ktorá sa údajne nachádza v Anika Studios, avšak fotografie kúpeľne z hotela Fantasia nepredložili, a preto ani nie je možné porovnať kúpeľňu, ktorá sa údajne nachádza v Anika Studios s kúpeľňou izby v hoteli Fantasia. Poukázal na skutočnosť, že nie je zrejmé, ktoré z údajných nedostatkov Anika Studios boli podľa názoru súdu prvej inštancie nižšej kvality, keď z webového sídla Anika Studios je zrejmé, že toto ubytovacie zariadenie má okrem iného napr. recepciu, bazén, bar pri bazéne, biliardový stôl, wifí-pripojenie a pod. a hotel Fantasia v rámci ubytovania žiadne športové aktivity neposkytoval, pričom súd prvej inštancie k tomuto názoru, ako aj k názoru, že hotel Fantázia bol plne vybavený s možnosťou športových aktivít dospel nesprávnym výkladom popisu hotela v jeho katalógu. Namietol nepravdivosť a zmätočnosť záveru uvedeného v odôvodnení napadnutého rozsudku, že z oficiálnych internetových stránok vyplýva rozdiel v cenách za ubytovanie v termíne od 03. 09. 2011 do 14. 09. 2011, keď za hotel Fantázia bola cena last minute 538 eur a za studia Anika bola cena 96, 41 eur s tým, že v rozhodnom období hotel Fantázia sa ponúkal za cenu last minute 538 eur a štúdio Anika za cenu last minute v sume 85, 22 eur, pričom pri stanovení konkrétnej výšky tohto rozdielu (medzi objednanými a poskytnutými službami), súd prvej inštancie vychádzal z uvedených cien, ktoré ponúkal v katalógu, ako aj z oficiálnych internetových stránok za ubytovanie v hoteli Fantázia a v štúdiu Anika v termíne od 03. 09. 2011 do 14. 09. 2011, keďže súd prvej inštancie neporovnával poskytnutý komplex služieb, ale v konečnom dôsledku neporovnateľnú výšku ubytovania, nakoľko v cene za hotel Fantasia (538 eur pre dve osoby), bola totiž okrem samotného ubytovania zahrnutá aj spiatočná letenka, služby delegáta, poistenie proti insolventnosti a stravovanie, pričom v cene za Anika Studios, ku ktorej dospel súd prvej inštancie na základe názoru žalobcov, je zahrnuté len ubytovanie, bez spiatočnej letenky, bez služieb delegáta, bez poistenia proti insolventnosti a večere, pričom žalobcom všetky tieto služby zabezpečil, t. j. v súvislosti s poskytnutím týchto služieb mu vznikli ďalšie výdavky, ktoré vyčíslil vo svojom vyjadrení zo dňa 28. 08. 2012 a nakoľko súd prvej inštancie nesprávne porovnával cenu rôznych služieb, nemohol dospieť k správnej výške finančného rozdielu medzi objednanými a poskytnutými službami. Uviedol, že cena ubytovania v Anika Studios, ktorú si nekriticky osvojil prvoinštančný súd, predstavuje žalobcami svojvoľne určenú lastminute zľavu z ceny ubytovania uvedenej na stránke súkromných rezervačných spoločností J..N..Y., t. j. suma 85, 22 eur predstavuje 68, 32 % z ceny 269 eur, keď súd prvej inštancie v rozsudku neozrejmil, ako dospel k záveru, že portál J..N..Y., z ktorého cien vychádzal, by ponúkol žalobcom akúkoľvek last minute zľavu na ubytovanie s tým, že ani za ubytovanie v Anika Studios (raz uvedená cena 96, 41 eur a raz 85, 22 eur) nepredstavuje cenu ubytovania v čase zájazdu, t. j. od 03. 09. 2011 do 14. 09. 2011, ale v období od 03. 09. 2012 do 14. 09. 2012, keď žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz, ktorým by preukázali cenu ubytovania v Anika Studios v čase ich zájazdu. Vytkol súdu prvej inštancie, že v rámci opätovného konania nezistil, akú výšku odplaty by zaplatili žalobcovia za ubytovanie v Anika Studios v čase uzavretia Zmluvy o obstaraní zájazdu. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie na jednej strane konštatuje, že rozdiel medzi objednanými službami na ubytovaní (hotel Fantázia) v sume 538 eur a skutočne dodanými službami na ubytovaní (štúdio Anika) v sume 85, 22 eur, predstavuje priznanú sumu z ceny zájazdu vo výške 452, 78 eur, teda pri zisťovaní rozdielu medzi cenou ubytovania v hoteli Fantasia a Anika Studios vychádzal zo zľavnenej ceny 538 eur (cena znížená o lastminute zľavu), ktorá podľa ním predložených dôkazov zahŕňala okrem ubytovania aj spiatočnú letenku, služby delegáta, poistenie proti insolventnosti a stravovanie a zo žalobcami svojvoľne určenej a právne relevantným dôkazom nepodloženej zľavnenej ceny 85, 22 eur, ktorá zahŕňala len výlučne ubytovanie v Anika Studios, pričom následne súd prvej inštancie v rozpore s tým, ako určil finančný rozdiel medzi zľavnenými cenami ubytovania konštatoval, že na základe zmluvy o obstaraní zájazdu mal obstarať vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd) a v tomto ohľade podľa názoru súdu nemožno zľavu viazať výlučne na cenu ubytovania, ale na poskytnutý komplex služieb ako celkovú cenu zájazdu. Namietol, že ani záver súdu prvej inštancie týkajúci sa spôsobu stravovania (polpenzia bez možnosti výberu z bufetových stolov), ktorý im nebol zabezpečený z vykonaného dokazovania nevyplýva s tým, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek relevantného dôkazu vychádzal výlučne z tvrdení žalobcov a nimi predloženej fotodokumentácie, z ktorej však vyplýva, že mali na výber viac jedál. Vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal ním navrhnuté dokazovanie a neoboznámil sa s certifikátom o úrovni ubytovania Anika Studios, ktorý predložil spolu s jeho úradne osvedčeným prekladom do slovenského jazyka, keď ani v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, prečo tento dôkaz nevykonal. Namietol, že súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v predmetnom konaní porušil zásadu rovnosti účastníkov konania tým, že bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia vzal tvrdenia, vyčíslenia a údaje uvedené v dôkazoch žalobcov ako nesporné objektívne skutočnosti, ktoré nepotrebujú ďalšie vysvetlenie a jeho námietky, tvrdenia a dôkazy o nich vôbec nevzal do úvahy, pričom ani nijako neodôvodnil, prečo tak urobil. Uviedol, že žaloba žalobcov ani neobsahuje všetky zákonné náležitosti, keďže v nej neuviedli údaj o štátnom občianstve, z dôvodu ktorého ide o nekvalifikovaný návrh. 3. Žalobcovia 1/ a 2/, ktorým bolo odvolanie žalovaného doručené dňa 13. 07. 2015 (resp. ich právnemu zástupcovi), sa k nemu nevyjadrili. 4. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 ods. l zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 378 ods. l C. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvej inštancie nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. októbra 2016 podľa § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli právni zástupcovia strán sporu upovedomení zákonným spôsobom. 5. Podľa § 470 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z., účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 6. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinný do 30. 06. 2016) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). 7. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobe žalobcov 1/ a 2/ vyhovel. 9. Odvolací súd k odvolacej námietke žalovaného, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 10. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (od 01. 07. 2016 strany sporu). Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu, z dôvodu ktorého sa odvolací súd v žiadnom prípade nestotožnil s tvrdením žalovaného, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, resp. jeho odôvodnenie je zmätočné. 11. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 12. V posudzovanej veci ide o v poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie, keď rozsudok zo dňa 04. októbra 2012 č. k. 16C/6/2012 - 147 zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 22. januára 2014, č. k. 2Co/9/2013 - 196. 13. Zrušením pôvodného rozhodnutia sa vec vracia do stavu, aký tu bol pred vydaním rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto je súd povinný sa v ďalšom konaní nielen riadiť intenciami zrušujúceho uznesenia, ale je zároveň povinný naďalej postupovať podľa procesných predpisov. V konaní odstraňuje vytýkané nedostatky ale aj také, ktoré vytýkané neboli a ktoré v procesnom postupe zistí a po splnení dôkaznej povinnosti a vyhodnotení dokazovania, rozhodne znovu. 14. Súd prvej inštancie je názorom súdu vyššieho stupňa (§ 226 O. s. p., účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom) viazaný a je povinný ho rešpektovať ako pri posudzovaní otázok hmotného práva, tak aj pri aplikácii procesných predpisov, iba pokiaľ sa pri novom rozhodovaní nezmenia poznatky o skutkovom deji prejednávaného prípadu natoľko, že na nový skutkový základ veci, nie je aplikácia právneho názoru odvolacieho súdu už možná. 15. Súd prvej inštancie sa po zrušení jeho v poradí prvého rozsudku týmto zákonným postupom dôsledne riadil a dospel k správnemu právnemu záveru, že žaloba žalobcov 1/ a 2/ je dôvodná, keď svedkyňa, zamestnankyňa autorizovaného predajcu (Green Tour, sprostredkovateľská cestovná agentúra) S. Y., ktorá so žalobcami bezprostredne komunikovala, resp. u nej si zájazd objednali, vo svojej svedeckej výpovedi jednoznačne potvrdila, že v deň uzavretia Zmluvy o obstaraní zájazdu (31. 08. 2011), pri vypisovaní prihlášky na zájazd, žalovaný potvrdil voľnú kapacitu hotela Fantasia (ktorý bol predmetom Zmluvy o obstaraní zájazdu), uzavretie Zmluvy jej odobril, doručil jej voucher na žalobcami vybraný hotel a až dva dni pred odletom jej oznámil, že voľné miesto v hoteli nie je, doručil jej voucher na Studio Anika, ktorý však žalobcovia odmietli prevziať a zároveň odmietli zmenu hotela a následne bola ubezpečená žalovaným, že žalobcom ubytovanie v hoteli Fantasia zabezpečí. 16. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného v podanom odvolaní o nehodnovernosti v konaní vypočutej svedkyne, keď jeho tvrdenia, že bola zaujatá a ovplyvnená žalobcami posúdil ako účelové, nakoľko medzi žalobcami a sprostredkovateľskou cestovnou agentúrou, v ktorej bola svedkyňa zamestnaná, išlo o bežný obchodný styk (kúpa zájazdu), účastníci ktorého sa vopred vzájomne nepoznali, pričom podľa názoru odvolacieho súdu, práve svedkyňa konala v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, ktorej snahou bolo zabezpečiť žalobcom 1/ a 2/ nimi objednané a zaplatené služby, keďže žalobcom oznámila, že nimi zaplatený hotel už voľné kapacity nemá a nakoľko bola žalovaným ubezpečená, že sa mu ubytovanie v hoteli Fantasia zabezpečiť podarí, nemali žalobcovia žiadny dôvod od Zmluvy o obstaraní zájazdu odstúpiť, ako sa mylne žalovaný domnieva, keď aj jeho tvrdenie, že na základe dohody s hotelom Fantasia dôvodne počítal s objednanými kapacitami a tento hotel dohodu nedodržal, je v tomto spore právne irelevantné, keďže ide o vzťah žalovaného s jeho zmluvným partnerom, do ktorého žalobcovia ako spotrebitelia nemali možnosť vstupovať a ich nároku uplatneného v tomto spore sa dohody žalovaného vôbec netýkajú. 17. Nebolo možné sa stotožniť ani s tvrdením žalovaného, že žalobcovia akceptovali zmenu ubytovania, keď na preukázanie tohto názoru neprodukoval žiadny dôkaz, keď opak tejto argumentácie potvrdila práve svedkyňa (a žalobcovia), u ktorej si žalobcovia zájazd objednali a zaplatili, keď v konaní vôbec nebolo sporné, že žalobcom bola najprv zmena ubytovania oznámená, a ani skutočnosť, že ubytovanie v Studios Anika odmietli, nakoľko však boli následne ubezpečení, že v hoteli Fantasia ubytovaní budú, nemali ani akú zmenu ubytovania akceptovať. 18. K tvrdeniu žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný a zmätočný, nakoľko závery ohľadne typu ubytovacieho zariadenia si evidentne odporujú, keď v odôvodnení na jednej strane hovorí o náhradnom ubytovaní, nie o zariadení nehotelového typu (Studios Anika), odvolací súd uvádza, že dané tvrdenie je absolútne bez právneho významu, keď nepreskúmateľnosť rozsudku spočíva napr. v tom, že je odôvodnený spôsobom, ktorý nezodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania, avšak z odôvodnenia napadnutého rozsudku bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súd prvej inštancie sa vyjadroval k náhradnému ubytovaniu v Studios Anika a je bez právneho významu, ako ho vo svojom rozhodnutí označil. 19. Právne irelevantnou je aj námietka žalovaného, že žalobcovia nepodali kvalifikovaný návrh (od 01. 07. 2016, žalobu, pozn. odvolacieho súdu), keďže v ňom neuviedli údaj o štátnom občianstve, nakoľko ust. § 79 ods. 1 O. s. p. (účinné do 30. 06. 2016) malo na mysli také vady návrhu, pre ktoré v konaní nebolo možné pokračovať a súd bol povinný, pokiaľ neboli odstránené, konanie zastaviť, keď jednoznačne údaj o štátnom občianstve nielen nepredstavuje takú zákonnú náležitosť, pre absenciu ktorého by vôbec súd podanie mohol odmietnuť (§ 43 ods. 2 O. s. p.), ale najmä z ust. § 79 ods. 1 O. s. p. jednoznačne vyplýva, že údaj o štátnom občianstve nie je povinný údaj, ale iba vhodný údaj (návrh má obsahovať prípadne aj údaj o štátnom občianstve). 20. K argumentácii žalovaného, že žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno, keď nepredložili žiadny listinný dôkaz preukazujúci cenu ubytovania a zájazdu v termíne od 03. 09. 2011 do 14. 09. 2011 v Studios Anika, resp. rozdiel medzi službami v hoteli Fantasia službami v Studios Anika, resp. nepreukázali vzdialenosť jednotlivých ubytovacích zariadení od pláže považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v prípade, ak žalovaný obranou uplatňuje nejaký nárok alebo námietky, ktoré činia žalobu žalobcu právne nedôvodnou, dostáva sa žalovaný do rovnakej pozície ako žalobca (reus excipiendo fit actor) a má povinnosť tvrdenia i dôkaznú a v tomto rozsahu i dôkazné bremeno, nakoľko dôkazné bremeno totiž pojmovo môže zaťažovať iba toho, koho môže postihnúť nepriaznivý dôsledok za to, že určité rozhodné tvrdenie nebolo dokázané, a preto pokiaľ žalovaný výšku nároku uplatneného žalobcami namietal, bolo jeho povinnosťou v konaní pravdivosť svojho tvrdenia preukázať, t. j. uniesť dôkazné bremeno a listinnými dôkazmi preukázať, že žalobcom poskytol ubytovanie rovnakej kategórie, s rovnakými službami (napr. stravovanie - polpenzia formou bufetových stolov, rovnaká vzdialenosť od mora a pod.) v Studiu Anika ako si zaplatili v hoteli Fantazia a najmä objasniť dôvod, pre ktorý žalobcom ponúkol dva dni pred odchodom z dovolenky, iné ubytovanie v hoteli Lomenis, keď tvrdil, že ich reklamáciu neakceptoval. 21. S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvej inštancie v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných dôkazov, a keď žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne. 22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s. p. aj v celom rozsahu poukazuje a preto tento rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. 23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalobcom 1/ a 2/ úspešným v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).