Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoZm/113/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514219547 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514219547.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporkyni: Zuzana Maršalová Boriková, Mýtna Nová Ves 160, 956 11 Ludanice, IČO: 46 259 503, o vydanie zmenkového platobného rozkazu vo výške 14.779,80 eur s prísl., o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 1CbZm/26/2015-79 zo dňa 3.8.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/26/2015-79 zo dňa 3.8.2015 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení uviedol, že odporkyňa podaním zo dňa 9.3.2015 označením ako odvolanie voči rozhodnutiu o zaplatení súdneho poplatku vo výške 889,50 eura požiadala o odpustenie súdneho poplatku. Súd prvého stupňa z obsahu uvedeného podania usúdil, že podanie je návrhom na oslobodenie od súdnych poplatkov. Keďže odporkyňa nedokladovala svoje pomery tlačivom pre dokladovanie pomerov účastníka konania, uverejnené na stránke Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej len „tlačivo“), súd prvého stupňa ju na predloženie tlačiva vyzval. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí uviedol, že odhliadnuc od toho, že odporkyňa pri dokladovaní pomerov neuviedla pravdivé skutočnosti, hoci o následkoch bola v časti 10. tlačiva poučená, dospel k záveru, že jej pomery oslobodenie od súdnych poplatkov neodôvodňujú. Priznanie oslobodenia je na mieste len v prípade, ak ide o účastníka sociálne odkázaného, u ktorého by zaplatením súdneho poplatku bolo ohrozené alebo zmarené uspokojovanie jeho základných životných potrieb. Konštatoval, že odporkyňa mala spolu s manželom za posledné zdaňovacie obdobie po odpočítaní dane príjem 12.279,54 eura, čo predstavuje priemerný mesačný príjem 1.023,30 eura. Ďalším príjmom odporkyne je výživné od X. O. mesačne vo výške 66,- eur. Výdavky odporkyne (výdavky na vodu, plyn, elektrinu, hypotéku, úvery a cestovné do zamestnania) spolu predstavujú 715,71 eura. Najväčším výdavkom sú splátky za úvery, ktoré spolu mesačne spláca vo výške 539,71 eura. S poukazom na tieto výdavky súd prvého stupňa uzavrel, že nemôže prihliadnuť na záväzky odporkyne a jej manžela vyplývajúce z uzatvorených zmlúv a úverov, bez ohľadu na účel použitia takto získaných prostriedkov, nakoľko ide o zmluvné vzťahy, do ktorých odporkyňa resp. jej manžel vstúpili na základe vlastnej slobodnej vôle (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/324/2009). Keďže súd prvého stupňa mal za preukázané nesplnenie jednej z dvoch zákonom vyžadovaných podmienok pre vyhovenie návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, skúmaním splnenia druhej podmienky, t.j. že v predmetnej veci nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, sa nezaoberal. Proti tomuto uzneseniu podala odporkyňa včas odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie zmeniť a priznať jej oslobodenie od súdneho poplatku, prípadne ju oslobodiť aspoň čiastočne. Uviedla, že tlačivo na oslobodenie od poplatkov nevyplnila s dostatočnou dôslednosťou, v dôsledku čoho nesprávne vyplnila na tlačive na preukazovanie pomerov riadok 2.2.2 - výška príjmu (za posledné zdaňovacie obdobie po odpočítaní dane) a uviedla sumu 600,- eur a to ako sumu jej priemerného mesačného príjmu. Nesúhlasila s názorom súdu prvého stupňa, ktorý posúdil jej mesačný príjem na sumu 1.023,30 eura, resp. 1.090,- eur, ktorý je takmer dvojnásobne vyšší ako jej preukázateľný príjem (551,- eur). Taktiež nesúhlasila so započítaním výživného na dieťa, o ktoré sa osobne stará, pretože poskytnuté výživné je nárokom dieťaťa a nemožno ho bez ďalšieho posudzovať ako príjem. Poukázala na skutočnosť, že súd prvého stupňa započítal aj príjem jej manžela, avšak v tomto konaní má ako odporkyňa postavenie podnikateľky, čo ju zrejme stavia do procesne nevýhodnejšej pozície než fyzickú osobu - nepodnikateľa, resp. spotrebiteľa. Nepovažovala za spravodlivé, že na jednej strane je hodnotená ako podnikateľský subjekt a pri jej majetkových pomerov sa nezohľadňoval len jej príjem z podnikateľskej činnosti, ale aj vyživovacia povinnosť jej manžela ku nej a vyživovacia povinnosť otca jej dieťaťa platená k jej rukám. Uviedla, že výška vyrubeného súdneho poplatku reálne ohrozuje jej sociálnu situáciu a nebude tak môcť dodržať splátky jej ostatných pôžičiek, ako aj splátku pôžičky, na ktorú podpísala blankozmenku, ktorá je predmetom konania. Záverom poukázala na skutočnosť, že navrhovateľom požadovaná suma jej nebola nikdy reálne poskytnutá. Ďalej poukázala aj na skutočnosť, že v Zmluve o revolvingovom úvere č. 187431 a splátkovom kalendári podpísané 18.2.2014 medzi stranami, z ktorej úver bol zabezpečený predmetnou blankozmenkou uvedené údaje o sume zmenky a jej splatnosti chýbajú. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje s oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že odporkyňa uzavrela Zmluve o revolvingovom úvere č. 187431 podpísanú dňa 18.2.2014, z ktorej úver bol zabezpečený predmetnou blankozmenkou ako fyzická osoba podnikateľ, keďže bola v Zmluve o revolvingovom úvere označená obchodným menom podnikateľa a IČOm. Rovnako z čl. 1. bod 1.1. vyplýva, že veriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania s účastníkmi konania je možné podľa § 138 ods. 1 O.s.p. priznať oslobodenie od súdnych poplatkov aj právnickej osobe, resp. fyzickej osobe - podnikateľovi. Určujúcim kritériom je objektívna neschopnosť zaplatiť súdny poplatok v stanovenej výške. Predpokladom priznania oslobodenia od platenia súdnych poplatkov je v prvom rade samotná žiadosť účastníka konania, preukázanie dôvodov spočívajúcich v majetkových, sociálnych, finančných a podobných pomeroch účastníka odôvodňujúcich oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne preukázanie, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. V prípade právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov možno vziať do úvahy aj ich podnikateľské aktivity, stav a štruktúru ich majetku, prípadne platobnú (in) solventnosť. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov v každom prípade individuálne. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti poukázať na to, že u všetkých podnikateľských subjektov je potrebné, pokiaľ ide o posudzovanie predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov rozlišovať, či nepriaznivá situácia podnikateľa vychádza z jeho podnikateľskej činnosti, teda či má pôvod v podnikaní, pričom tu nie je dôležité, či postupoval pri tejto činnosti riadne a dostal sa do nepriaznivej situácie vplyvom zhody okolností alebo postupoval nezodpovedne a sám si svoju situáciu zavinil, lebo to všetko treba zahrnúť do pojmu podnikateľského rizika, alebo či sa podnikateľ ocitol v nepriaznivých pomeroch z dôvodov nesúvisiacich s podnikaním. Obdobný názor vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/248/2010, zo dňa 30.3.2010, ktorý konštatoval, že podnikanie treba chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ postupuje riziko, že jeho konanie môže viesť k zisku i k strate. Okolnosti, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti úspešný a nedosahuje zisk, že má pohľadávky po lehote splatnosti, alebo že v dôsledku neúspešného podnikania v minulosti sa teraz ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, nemôžu byť dôvodmi pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Pomery navrhovateľa ako fyzickej osoby - podnikateľa by odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov, pokiaľ by sa dostal do ťaživej finančnej situácie z dôvodov, ktoré by neboli v príčinnej súvislosti s jeho podnikaním, napr. z dôvodu vyššej moci. Odvolací súd posúdil splnenie zákonom stanovených podmienok pre oslobodenie od súdneho poplatku a v celom rozsahu sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že nepriaznivá finančná situácia sama o sebe nie je dôvodom pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, pretože navrhovateľ je podnikateľom a jeho nepriaznivá hospodárska situácia ako dôsledok podnikania, nemôže byť paušálnym dôvodom pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Pri rozhodovaní súdu o oslobodení od súdnych poplatkov nie je možné prihliadať na jeho záväzky, ktoré mu vyplývajú z uzavretých zmlúv, pretože do týchto vzťahov vstúpil na základe vlastnej slobodnej vôle. Je vecou podnikateľa vytvoriť si určité finančné rezervy a v tejto súvislosti nemožno dôsledky podnikateľského rizika prenášať formou úľav z poplatkovej povinnosti na štát. Záverom je potrebné podotknúť, že pokiaľ by zákonodarca okolnostiam tejto povahy pripisoval význam z hľadiska oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, vyjadril by to legislatívne zaradením týchto účastníkov do ustanovení, ktoré upravujú vecné alebo osobné oslobodenie od súdneho poplatku v § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 71/1992 Zb. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok tak nemožno považovať za také obmedzenie práva na prístup k súdu, ktoré by samo o sebe nebolo v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ ide o námietky odporkyne, z akého dôvodu súd prvého stupňa zahrnul do príjmu za posledné zdaňovacie obdobie aj príjem manžela odvolací súd uvádza, že živnostník - fyzická osoba ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom, vrátane svojho súkromného majetku (vrátane majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov). To znamená, že ak sa ak sa fyzická osoba podnikateľ dostane do finančných problémov a nie je schopná vyrovnať svoje záväzky, môže sa siahnuť na jeho súkromný majetok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.