Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/142/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608899980 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1608899980.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci navrhovateľky: B.. N. E., G.. XX. XX. XXXX, K. W.C. XXXX, M., proti odporcovi: Mesto Malacky, IČO: 00 304 913, so sídlom Radlinského 2751/1, Malacky, zast. JUDr. Ester Bujnovská, advokátka, so sídlom Nádražná 23, Malacky, o určenie neplatnosti výpovede, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č. k.: 5C/401/2008-249 zo dňa 02. októbra 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, č. k.: 5C/401/2008-249 zo dňa 02. októbra 2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 67,88 eur, a to na účet právneho zástupcu odporcu, advokátky JUDr. Ester Bujnovskej, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou na súd dňa 21.02.2001 sa navrhovateľka domáhala určenia, že výpoveď, ktorú jej dal odporca podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zák. práce, a ktorú jej doručil dňa 25. 01. 2001, je neplatná. Navrhovateľka vo svojej žalobe uviedla, že dôvody, ktoré sa uvádzajú vo výpovedi, nie sú pravdivé, považuje ich za vykonštruované, za také, ktoré odporca nepreukázal. Dňa 26. 01. 2001 odporcovi oznámila, že nesúhlasí s dôvodmi uvádzanými vo výpovedi a trvá naďalej na pracovnom pomere. Odporca navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť. Trval na dôvodoch uvádzaných vo výpovedi, bol toho názoru, že výpoveď spĺňa všetky náležitosti po formálnej i vecnej stránke. Okresný súd v Malackách rozsudkom č. k. 4C/30/2001-33 zo dňa 29. 11. 2001 o žalobe navrhovateľky rozhodol tak, že vyhovel jej návrhu a určil, že výpoveď zo strany odporcu zo dňa 11. 01. 2001, ktorá navrhovateľke bola doručená dňa 25. 01. 2001, daná podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zák. práce, je neplatná. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca. Domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Bol toho názoru, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i vecne nesprávny právny záver. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 10Co/141/2002-46 zo dňa 15. 05. 2002 zrušil napadnutý rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil súdu prvého stupňa vykonať riadne dokazovanie vo veci tak, aby bol preskúmaný každý z piatich odporcom použitých dôvodov výpovede osobitne, pričom podľa názoru druhostupňového súdu, najmenej tri z nich sa javia ako dostatočne konkrétne. Uložil prvostupňovému súdu výpovedné dôvody preskúmať aj z hľadiska skutkovej podstaty porušenia jednotlivých povinností, t. j. ako k závažnému porušeniu zvlášť hrubým spôsobom a kedy konkrétne zo strany navrhovateľky malo k nemu dôjsť, ďalej či každá jednotlivá odporcom deklarovaná skutočnosť i skutočne opodstatnene zakladala výpovedný dôvod pre závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľkou a či ten, ktorý dôvod náležite zodpovedá i požiadavke konkretizácie a nezameniteľnosti výpovedného dôvodu. Dokazovanie súd má vykonať jednak výsluchmi účastníkov, svedkov a i listinnými dôkazmi, ktoré už boli predložené, alebo ešte budú súdu predložené, a vykonať i ďalšie dôkazy, ak to bude potrebné. Okresný Súd Bratislava IV opäť vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 4C/30/2001-166 zo dňa 19. 02. 2007 tak, že návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Krajský súd v Bratislave vo svojom konaní č. k. 5Co/445/2007-187, rozsudkom zo dňa 25. 11. 2008 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil, že výpoveď zo dňa 11. 01. 2001 daná odporcom navrhovateľke podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zák. práce, je neplatná. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/445/2007-187 zo dňa 25. 11. 2008 bolo podané odporcom dovolanie. Najvyšší súd SR rozhodol uznesením č. k. 2Cdo/150/2009-212 zo dňa 28. 10. 2010 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. 11. 2008 č. k. 5Co/445/2007-187 a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave rozhodol uznesením č. k. 5Co/473/2010-217 zo dňa 31. 10. 2011 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe toho aj vec nesprávne právne posúdil. Odvolanie navrhovateľky považoval krajský súd dôvodné v tom, keď tvrdila, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie dôsledne a jeho závery sú predčasné. Nebol totiž vypočutý kľúčový svedok B. U., primátor Mesta Malacky a B. V., konateľ spoločnosti Progres Malacky, s. r. o., a to k prvému z výpovedných dôvodov. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa č. k. 5C/401/2008-249 zo dňa 02. 10. 2012 zamietol návrh navrhovateľky a odporcovi priznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 44 ods. 2, § 44 ods. 1 písm. f/, § 64, § 73 ods. 2, 3, 4 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení platnom v januári 2001, a vecne tým, že navrhovateľka návrhom na začatie konania žiadala určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v prípade výpovede danej navrhovateľke odporcom z troch vyššie uvedených dôvodov (1. vykonávanie úkonov v pracovnom čase spočívajúce v poskytovaní právnej pomoci iným osobám a prikazovanie podriadeným pracovníkom vypracovávať za týmto účelom rôzne písomnosti a podania; 2. pôsobenie v obchodnej spoločnosti; 3. poberanie príplatkov za nepodnikanie) je prvý z nich takým dôvodom, ktorý treba považovať za dôvod podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zák. práce, teda za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že druhý vyššie uvedený výpovedný dôvod sa nepreukázal. Preukázal sa však výpovedný dôvod uvedený vo výpovedi zo dňa 11. 01. 2001 v prvej časti výpovede, a to „V priebehu roka 2000 ste osobne vykonávali úkony v pracovnom čase spočívajúce v poskytovaní právnej pomoci iným osobám a za tým účelom ste ako poverená vedúca oddelenia prikazovali svojím podriadeným vykonávať rôzne písomnosti a podania pre iné osoby.“ Súd bol preto toho názoru, že žalobu navrhovateľky ako nedôvodnú je potrebné zamietnuť Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka, domáhajúc sa zmeny napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd návrhu navrhovateľky vyhovie a určí, že výpoveď zo dňa 11. 01. 2001 daná odporcom navrhovateľke podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zákonníka práce je neplatná. Navrhovateľka v odvolaní opätovne poukazuje na to, že dôvody uvedené vo výpovedi zo dňa 11. 01. 2001 danej podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zákonníka práce nie sú podľa jej tvrdenia pravdivé, sú vykonštruované a odporcom nepreukázané. Ďalej navrhovateľka tvrdí, že pomoc iným osobám poskytla na základe osobného požiadania primátora mesta a na základe jeho pokynov. Navrhovateľka taktiež zastáva názor, že na základe svedeckých výpovedí vykonaných pred súdom prvého stupňa bol nesprávne právne posúdený skutkový stav. Ďalej je v odvolaní poukázané na to, že výpovedné dôvody musia byť jasné, určité a zrozumiteľne uvedené, inak je výpoveď neplatná, poukazujúc na citované dôvody malo ísť o neplatnú výpoveď. Odporca sa k odvolaniu vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Odvolanie navrhovateľky považuje za účelové a nedôvodné, argumenty navrhovateľky považuje odporca za vyvrátené súdom prvého stupňa a vykonaným dokazovaním návrh navrhovateľky o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru preukázaný za neopodstatnený. Opätovne odporca poukazuje na to, že rozsiahlym dokazovaním bolo preukázané, že výpovedné dôvody uvedené vo výpovedi spĺňali podmienky ust. § 44 ods. 2 Zákonníka práce. Vykonaným dokazovaním bolo podľa odporcu preukázané, že navrhovateľka počas svojho pracovného pomeru s odporcom robila bez príkazu a súhlasu primátora mesta ako súkromná osoba a za odplatu úkony. Odporca rovnako poukazuje na nepravdivé údaje uvedené v čestnom prehlásení navrhovateľky o tom, že nie je zapísaná v obchodnom registri. Z uvedených dôvodov odporca žiada, aby odvolací súd rozsudok prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil. Odporca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 68,88 eur, ktoré žiada poukázať na účet advokátky JUDr. Ester Bujnovskej. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je opodstatnené. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p. Súd prvého stupňa na základe dokazovania vykonaného v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) dospel k správnemu skutkovému záveru, že výpovedný dôvod tvrdený odporcom, a to pôsobenie v obchodnej spoločnosti sa nepreukázal. Z výpovedí a listinných dôkazov súd prvého stupňa mal za preukázané, že navrhovateľka v priebehu roka osobne vykonávala úkony spočívajúce v právnej pomoci počas pracovného času iným osobám a za tým účelom ako poverená vedúca právneho oddelenia prikazovala svojím podriadeným vykonávať písomnosti a podania. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 151 ods. 1, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 67,88 eur, a to za úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 08. 01. 2013 a to podľa § 11 ods. 1, vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu s režijným paušálom vo výške 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. spolu s DPH v sadzbe 20% podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.