Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/108/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608899980 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1608899980.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: B.. N. E., G.. XX.XX.XXXX, K.: B.. W. XXXX, M., proti žalovanému: Mesto Malacky, so sídlom: Radlinského 2751/1, Malacky, v zast.: JUDr. Ester Bujnovská, advokátka so sídlom: Záhorácka 5478/15B, Malacky, o určenie neplatnosti výpovede, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. 5C/401/2008-249 zo dňa 02.10.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 21.02.2001 sa žalobkyňa (ďalej aj ako „navrhovateľka“) domáhala určenia, že výpoveď, ktorú jej dal žalovaný (ďalej aj ako „odporca“) podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zák. práce, a ktorú jej doručil dňa 25. 01. 2001, je neplatná. Navrhovateľka vo svojej žalobe uviedla, že dôvody, ktoré sa uvádzajú vo výpovedi, nie sú pravdivé, považuje ich za vykonštruované, za také, ktoré odporca nepreukázal. Dňa 26. 01. 2001 odporcovi oznámila, že nesúhlasí s dôvodmi uvádzanými vo výpovedi a trvá naďalej na pracovnom pomere. 2. Odporca navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť. Trval na dôvodoch uvádzaných vo výpovedi, bol toho názoru, že výpoveď spĺňa všetky náležitosti po formálnej i vecnej stránke. 3. Okresný súd v Malackách rozsudkom č. k. 4C/30/2001-33 zo dňa 29. 11. 2001 o žalobe navrhovateľky rozhodol tak, že vyhovel jej návrhu a určil, že výpoveď zo strany odporcu zo dňa 11. 01. 2001, ktorá navrhovateľke bola doručená dňa 25. 01. 2001, daná podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zák. práce, je neplatná. 4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca. Domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Bol toho názoru, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i vecne nesprávny právny záver. 5. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 10Co/141/2002-46 zo dňa 15. 05. 2002 zrušil napadnutý rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil súdu prvého stupňa vykonať riadne dokazovanie vo veci tak, aby bol preskúmaný každý z piatich odporcom použitých dôvodov výpovede osobitne, pričom podľa názoru druhostupňového súdu, najmenej tri z nich sa javia ako dostatočne konkrétne. Uložil prvostupňovému súdu výpovedné dôvody preskúmať aj z hľadiska skutkovej podstaty porušenia jednotlivých povinností, t. j. ako k závažnému porušeniu zvlášť hrubým spôsobom a kedy konkrétne zo strany navrhovateľky malo k nemu dôjsť, ďalej či každá jednotlivá odporcom deklarovaná skutočnosť i skutočne opodstatnene zakladala výpovedný dôvod pre závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľkou a či ten, ktorý dôvod náležite zodpovedá i požiadavke konkretizácie a nezameniteľnosti výpovedného dôvodu. Dokazovanie súd má vykonať jednak výsluchmi účastníkov, svedkov a i listinnými dôkazmi, ktoré už boli predložené, alebo ešte budú súdu predložené, a vykonať i ďalšie dôkazy, ak to bude potrebné. 6. Okresný Súd Bratislava IV opäť vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 4C/30/2001-166 zo dňa 19. 02. 2007 tak, že návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. 7. Krajský súd v Bratislave vo svojom konaní č. k. 5Co/445/2007-187, rozsudkom zo dňa 25. 11. 2008 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil, že výpoveď zo dňa 11. 01. 2001 daná odporcom navrhovateľke podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zák. práce, je neplatná. 8. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/445/2007-187 zo dňa 25. 11. 2008 bolo podané odporcom dovolanie. 9. Najvyšší súd SR rozhodol uznesením č. k. 2Cdo/150/2009-212 zo dňa 28. 10. 2010 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. 11. 2008 č. k. 5Co/445/2007-187 a vec vrátil na ďalšie konanie. 10. Krajský súd v Bratislave rozhodol uznesením č. k. 5Co/473/2010-217 zo dňa 31. 10. 2011 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe toho aj vec nesprávne právne posúdil. Odvolanie navrhovateľky považoval krajský súd dôvodné v tom, keď tvrdila, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie dôsledne a jeho závery sú predčasné. Nebol totiž vypočutý kľúčový svedok B. U., primátor Mesta Malacky a B. V., konateľ spoločnosti O. M., A.. P.. U.., a to k prvému z výpovedných dôvodov. 11. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa č. k. 5C/401/2008-249 zo dňa 02. 10. 2012 zamietol návrh navrhovateľky a odporcovi priznal náhradu trov konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil svojím rozhodnutím Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5Co/142/2013-274 zo dňa 12.04.2016. Na dovolanie žalobkyne rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil Najvyšší súd svojím uznesením č.k. 2Cdo/151/2016 zo dňa 30.03.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 12. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 44 ods. 2, § 44 ods. 1 písm. f/, § 64, § 73 ods. 2, 3, 4 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení platnom v januári 2001, a vecne tým, že navrhovateľka návrhom na začatie konania žiadala určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru. 13. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade výpovede danej navrhovateľke odporcom z troch vyššie uvedených dôvodov (1. vykonávanie úkonov v pracovnom čase spočívajúce v poskytovaní právnej pomoci iným osobám a prikazovanie podriadeným pracovníkom vypracovávať za týmto účelom rôzne písomnosti a podania; 2. pôsobenie v obchodnej spoločnosti; 3. poberanie príplatkov za nepodnikanie) je prvý z nich takým dôvodom, ktorý treba považovať za dôvod podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zák. práce, teda za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že druhý vyššie uvedený výpovedný dôvod sa nepreukázal. Preukázal sa však výpovedný dôvod uvedený vo výpovedi zo dňa 11. 01. 2001 v prvej časti výpovede, a to „V priebehu roka 2000 ste osobne vykonávali úkony v pracovnom čase spočívajúce v poskytovaní právnej pomoci iným osobám a za tým účelom ste ako poverená vedúca oddelenia prikazovali svojím podriadeným vykonávať rôzne písomnosti a podania pre iné osoby.“ Súd bol preto toho názoru, že žalobu navrhovateľky ako nedôvodnú je potrebné zamietnuť 14. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka, domáhajúc sa zmeny napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd návrhu navrhovateľky vyhovie a určí, že výpoveď zo dňa 11. 01. 2001 daná odporcom navrhovateľke podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zákonníka práce je neplatná. Navrhovateľka v odvolaní opätovne poukazuje na to, že dôvody uvedené vo výpovedi zo dňa 11. 01. 2001 danej podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zákonníka práce nie sú podľa jej tvrdenia pravdivé, sú vykonštruované a odporcom nepreukázané. Ďalej navrhovateľka tvrdí, že pomoc iným osobám poskytla na základe osobného požiadania primátora mesta a na základe jeho pokynov. Navrhovateľka taktiež zastáva názor, že na základe svedeckých výpovedí vykonaných pred súdom prvého stupňa bol nesprávne právne posúdený skutkový stav veci. Ďalej je v odvolaní poukázané na to, že výpovedné dôvody musia byť jasné, určité a zrozumiteľne uvedené, inak je výpoveď neplatná, pričom poukazujúc na citované dôvody malo ísť o neplatnú výpoveď. 15. Odporca sa k odvolaniu vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Odvolanie navrhovateľky považuje za účelové a nedôvodné, argumenty navrhovateľky považuje odporca za vyvrátené súdom prvého stupňa a vykonaným dokazovaním návrh navrhovateľky o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru preukázaný za neopodstatnený. Opätovne odporca poukazuje na to, že rozsiahlym dokazovaním bolo preukázané, že výpovedné dôvody uvedené vo výpovedi spĺňali podmienky ust. § 44 ods. 2 Zákonníka práce. Vykonaným dokazovaním bolo podľa odporcu preukázané, že navrhovateľka počas svojho pracovného pomeru s odporcom robila bez príkazu a súhlasu primátora mesta ako súkromná osoba a za odplatu úkony. Odporca rovnako poukazuje na nepravdivé údaje uvedené v čestnom prehlásení navrhovateľky o tom, že nie je zapísaná v obchodnom registri. Z uvedených dôvodov odporca žiada, aby odvolací súd rozsudok prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil. Odporca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 68,88 eur, ktoré žiada poukázať na účet advokátky JUDr. Ester Bujnovskej. 16. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené. 18. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 19. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 20. Odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou žalobkyne, ktorou namieta nedostatočnú jasnosť, zrozumiteľnosť a určitosť výpovede uvádza nasledovné: Dňa 11.01.2001 podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zák. práce, dal žalovaný žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa mala dopustiť tým, že jednak v priebehu roku 2000 osobne vykonávala úkony v pracovnom čase spočívajúce v poskytovaní právnej pomoci iným osobám a za tým účelom ako poverená vedúca oddelenia svojím podriadeným prikazovala vykonávať rôzne písomnosti a podania pre iné osoby pod hlavičkou „Advokátska kancelária JUDr. Sokol a JUDr. Šablica, Malacky“, za ktoré vybavovala príjmové doklady a inkasovala odmenu. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 5Cdo/86/1998, sa „výpovedný dôvod musí v písomnej výpovedi uviesť tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka tomu, čo chcel prejaviť, t. j. ktorý zákonný výpovedný dôvod uplatňuje, a aby sa zabezpečilo, že uplatnený výpovedný dôvod sa nebude môcť dodatočne meniť, pre to je potrebné, aby sa výpovedný dôvod určitým spôsobom konkretizoval uvedením skutočnosti, v ktorých účastník vidí realizáciu zákonného dôvodu výpovede tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa výpoveď dáva. Z hľadiska ustanovenia ZP je neplatná len taká výpoveď, z ktorej sa nedá ani výkladom zistiť, ktorý výpovedný dôvod sa v nej v skutočnosti uplatňuje“. Vzhľadom na uvedené je možné skonštatovať, že žalovaný dostatočne skutkovo vymedzil uvedený výpovedný dôvod v súlade s § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, ako už uviedol súd prvej inštancie, že žalobkyňa počas pracovnej doby vykonávala práce pre iné subjekty, mimo náplne svojej práce u žalovaného, pričom na túto činnosť využívala aj svojich podriadených. Na doplnenie odvolací súd v tejto súvislosti taktiež uvádza, že skutočnosť, že dokazovaním bolo taktiež zistené, že žalobkyňa tieto úkony nevykonávala pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Sokol a JUDr. Šablica Malacky, nie je pre účely relevancie tohto výpovedného dôvodu podstatná. Podstatnou skutočnosťou je tá skutočnosť, že sa potvrdilo konanie žalobkyne závažne porušujúce pracovnú disciplínu vykonávania prác pre iné subjekty mimo pracovnej náplne počas pracovnej doby bez osobitného poverenia. 21. Vzhľadom k tomu, že svoje právne stanovisko k odvolaciemu dôvodu číslo dva (žalobkyňa ako zamestnanec žalovaného, bola spoločníčkou s.r.o.) Krajský súd v Bratislave už zaujal vo svojom predošlom rozhodnutí, ďalej sa k tomuto výpovednému dôvodu nevyjadruje. Pre doplnenie odvolací súd dodáva, že sa plne stotožnil s právnym názorom a rozhodnutím súdu prvej inštancie. 22. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní odvolací súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).