Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/261/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615208833 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1615208833.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Juraja Považana v právnej veci žalobcov: 1/ M. M., G.. XX.XX.XXXX, E. K. M. P. XXXX/XX, M., 2/ B. M., G.. XX.XX.XXXX, E. K. V. XXXX/XX, M., 3/ M. M., G.. XX.XX.XXXX, E. K. V. XXXX/XX, M., žalobcovia 1/, 2/, 3/ zastúpení spoločnosťou URBAN s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Slanská Huta č. 77, Košice - okolie, proti žalovanému: B. M., G.. XX.XX.XXXX, E. K. V. XXXX/XX, M., zastúpený advokátkou JUDr. Ester Bujnovskou, AK Záhorácka 5478/15B, Malacky, o zrušenie vecného bremena a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 28. 12. 2015 č.k. 6C/1250/2015 - 156 a o námietke zaujatosti, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Sudkyňa Okresného súdu Malacky JUDr. Katarína Ondrejáková n i e j e vylúčená z prejednávania a rozhodovania právnej veci vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 6C/1250/2015. o d ô v o d n e n i e : 1/ Súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcov 1/, 2/ a 3/ a žalovanému uložil povinnosť, aby dočasne nevstupoval a neužíval nehnuteľnosti a to rodinný dom súpisné č. XXXX postavený (ležiaci) na parcele registra „C" č. XXX/X, pozemky parcely registra „C" č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 441 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 114 m2, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Malacky a sú zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa v 1. rade vo výške vlastníckeho podielu 1/1 k celku a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 6C 1250/2015. 2/ Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sa svojou žalobou vo veci samej domáhajú zrušenia vecného bremena spočívajúceho v bezplatnom práve žalovaného na doživotné bývanie a užívanie nehnuteľností a to rodinného domu súpisné č. XXXX postaveného na parcele registra „C" č. XXX/X a parciel registra „C" č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 441 m2 a parc. č. XXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 114 m2, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Malacky a sú zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu 1/ vo výške vlastníckeho podielu 1/1 k celku, za primeranú náhradu spočívajúcu v poskytnutí vecného plnenia formou zabezpečenia náhradného ubytovania žalobcami v jednoizbovom byte v Malackách na obdobie 1 kalendárneho roka, eventuálne za primeranú náhradu spočívajúcu v poskytnutí jednorazového peňažného plnenia v prospech žalovaného vo výške 2.500,- Eur alebo primeranej náhrady určenej podľa úvahy súdu, ktorú budú povinní uhradiť žalobcovia 1/, 2/ a 3/ v prospech žalovaného. Zároveň sa žalobcovia 1/, 2/ a 3/ návrhom zo dňa 22. 12. 2015 domáhali nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť dočasne nevstupovať do rodinného domu súpisné č. XXXX, ktorý je postavený na parcele registra „C" č. XXX/X a na pozemky - parcely registra „C" parc č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 441 m2 a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 114 m2, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Malacky a sú zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu 1/ vo výške vlastníckeho podielu 1/1 k celku a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 3/ Návrh odôvodnili ust. § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. ( účinného do 30. 6. 2016 ) tým, že žalobca 1/ na základe kúpnej zmluvy II nadobudol od svojich rodičov ( žalobcov 2/ a 3/ ) do výlučného vlastníctva zhora uvedené nehnuteľnosti. Žalobca 1/ zriadil k nehnuteľnostiam bezodplatné vecné bremeno, spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností v prospech svojich rodičov. Nehnuteľnosti boli pôvodne vo vlastníctve rodičov, ktorí ich najskôr darovali žalovanému, svojmu druhému synovi. Následne žalovaný predal nehnuteľnosti svojim rodičom na základe kúpnej zmluvy I, pričom si sám sebe v kúpnej zmluve I zriadil k nehnuteľnostiam bezodplatné vecné bremeno, spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností. Dňa 12.08.2015 vydal Okresný súd Malacky pod sp. zn. 6C/1250/2015-33 predbežné opatrenie ( v poradí prvé v tejto právnej veci ), ktorým zakázal žalovanému dočasne nevstupovať a neužívať nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je žalobca 1/ a v ktorej majú žalobcovia 2/ a 3/ zriadené právo doživotného bývania. Žalovaný cca 1 rok pred uzavretím kúpnej zmluvy I, no predovšetkým po uzatvorení kúpnej zmluvy II, začal nadmerne požívať alkohol, vodiť si (nosiť) do nehnuteľností „prostitútky", žiť neslušným životom a súčasne sa u žalovaného začalo rapídnym spôsobom stupňovať vulgárne a agresívne správanie voči žalobcom, a to: - voči žalobcovi 1/ najmä „vulgárne a dehonestujúce slovné vyhrážky a slovné nadávky z titulu sexuálnej orientácie žalobcu 1/ ako aj „psychický nátlak spojený s vyhrážkami a duševným vydieraním, že ak bude žalobca 1/ chodiť do svojich nehnuteľností, tak žalovaný bude robiť zakaždým vždy viac psychicky zle ich rodičom - voči žalobcom 2/ a 3/ najmä psychickým nátlakom, psychickým a duševným vydieraním ako aj hrozbou fyzickými útokmi voči rodičom, a to predovšetkým v stave opitosti žalovaného, kedy počas opitosti nespočetne veľa krát hrubo, neslušne a vulgárne nadával obom svojim rodičom, chodil opitý po celom dome (predovšetkým v noci a nad ránom), vykrikoval, čím im nedal možnosť (pokojne) spávať, budil ich, kričal a vrieskal po nich (v stave opitosti), slovne sa im opakovane vyhrážal zabitím a tým, že následne zabije aj sám seba, čo preukázali a osvedčili žalobcovia 2/ a 3/ ( ako rodičia ) čestnými vyhláseniami, ktoré boli súčasťou pôvodného ( v poradí prvého ) návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pričom otec a matka pod častým psychickým tlakom museli v noci volať druhého syna - žalobcu 1/, aby sa pokúsil urobiť poriadok so žalovaným, čím vznikali ďalšie konflikty a hádky medzi žalobcom 1/ a žalovaným. Agresívne, vulgárne správanie žalovaného voči matke a otcovi a s tým súvisiace psychické a duševné násilie a teror preukazuje žalobkyňa 3/ trestným oznámením, ktoré podala dňa 01.07.2015. Kvôli agresívnemu, vulgárnemu správaniu sa žalovaného voči žalobcom má žalobkyňa 3/ veľmi zhoršené psychické zdravie, čo preukazuje ambulantnými správami zo dňa 25.05.2015 od M.. B.L. I., psychiatričky zo dňa 19.06.2015 a 01.07.2015 od M.. P. Ő., psychiatra. Žalovaný priamo v nehnuteľnostiach žalobcu 1/ „v alkoholickom opojení" viac krát fyzicky napadol - skopal a zbil ho, pričom takýto fyzický útok odporcu voči žalobcovi 1/ vyvrcholil dňa 28.06.2015, o čom podal trestné oznámenie dňa 28.06.2015 na Obvodné oddelenie PZ Malacky. Svedčia o tom, aj ambulantná správy a lekárske potvrdenia o zranení M.. B. E. zo dňa 08.07.2015 a M.. Z. H. zo dňa 10.07.2015. Celková doba práceneschopnosti žalobcu 1/ trvala do 11.07.2015. 4/ Dňa 22.10.2015 žalovaný v stave opitosti prišiel podvečer do nehnuteľností žalobcu 1/ a ukazoval žalobcom 1/, 2/ a 3/ uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.10.2015, sp. zn. 7 Co 559/2015, ktorým bolo zrušené ( v poradí prvé ) prvostupňovým súdom nariadené predbežné opatrenie a to napriek tomu, že toto uznesenie Krajského súdu v Bratislave v tom čase ešte nebolo právnemu zástupcovi žalobcu 1/ doručené. Napriek tomu, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave ešte nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, žalovaný okamžite vstúpil do nehnuteľností ( opäť v stave opitosti ) žalobcu 1/ a opäť sa vyhrážal žalobcom slovami „teraz uvidíte, už ma odtiaľ nedostanete a ja vám ešte len ukážem, kto je tu pánom ...", či slovami „za toto mi poriadne zaplatíte, a ešte len uvidíte, čo vám urobím ...", či slovami „len teraz si zažijete so mnou peklo na zemi a tak skoro sa už nevyspíte ...", čím otca a matku opätovne a opakovane psychicky trýznil a trápil, na čo matka okamžite volala žalobcu 1/, lebo sa bála o svoje ako aj o manželovo zdravie. Po príchode žalobca 1/ zavolal políciu a cez svojho advokáta telefonicky vysvetlil privolanej hliadke, že aj keď žalovaný má u seba uznesenie Krajského súdu v Bratislave, nie je toto uznesenie právoplatné, pretože ešte nebolo doručené žalobcovi 1/ ani v tom čase jeho právnemu zástupcovi a teda, že sa žalovaný v nehnuteľnostiach zdržiava protiprávne. Z toho dôvodu žalobca 1/ podal proti žalovanému trestné oznámenie dňa 22.10.2015 pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona. Žalobcovia vzhľadom na uvedené poukazujú na to, že možno očakávať, že žalovaný okamžite po tom, čo bude uznesenie Krajského súdu v Bratislave doručené žalobcovi 1/ a tak nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, čím ipso facto odpadnú právne účinky pôvodného predbežného opatrenia, bude môcť žalovaný okamžite vstúpiť do nehnuteľností žalobcu 1/, čím sa opätovne a opakovane bude opakovať ( v stavoch alkoholickej opitosti žalovaného ) psychické násilie a psychický teror zo strany žalovaného voči žalobcovi 1/ ( predovšetkým pre sexuálnu orientáciu žalobcu 1/ ) ako aj voči rodičom - žalobcom 2/ a 3/, ako oprávneným z vecného bremena, čím bude dochádzať k neustálym hádkam, a opakovanému psychickému násiliu a teroru, či k trvajúcej existencii hrozby psychického násilia i hrozby fyzického násilia zo strany žalovaného a to najmä v stave jeho alkoholickej opitosti. 5/ Existenciu fyzického útoku a fyzického násilia žalovaného voči žalobcovi 1/ preukazuje a osvedčuje trestné konanie vedené proti žalovanému, ktorá trestná vec bola na základe uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Malackách zo dňa 21.08.2015 pod ČVS: ORP-666/MC-MA-2015 postúpená na vybavenie Okresnému úradu Malacky, odbor všeobecnej a vnútornej správy v priestupkovom konaní, nakoľko fyzické zranenie žalobcu 1/, ktoré mu spôsobil odporca svojim fyzickým útokom dňa 28.06.2015, si podľa znaleckého posudku znalca (lekára) vyžiadalo dobu liečenia menšiu než 7 dní, a teda je tu dôvodné podozrenie zo spáchania priestupku, pričom predmetné priestupkové konanie voči odporcovi nie je toho času stále právoplatne skončené. Existenciu fyzického útoku a fyzického násilia žalovaného voči žalobcovi 1/ ( zo dňa 28.06.2015 ) preukazuje a osvedčuje aj svedecká výpoveď žalobcov 1/ a 3/ zo dňa 04.11.2015 pred Obvodným úradom Malacky, odbor všeobecnej vnútornej správy. Existenciu psychického násilia a vydierania a hrozby fyzického útoku odporcu voči žalobkyni 3/ preukazuje a osvedčuje trestné oznámenie žalobkyne 3/ proti žalovanému, pričom táto „trestná vec" bola na základe uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Malackách zo dňa 07.07.2015 pod ČVS: ORP-607/ MC- MA-2015 postúpená na vybavenie Okresnému úradu Malacky, odboru všeobecnej a vnútornej správy v priestupkovom konaní, nakoľko je dôvodné podozrenie zo spáchania priestupku odporcom, pričom predmetné priestupkové konanie proti odporcovi nie je toho času stále právoplatne skončené a stále trvá. Existenciu hrubého a zvráteného psychického správania sa žalovaného voči žalobkyni 3/ ( matke ) osvedčuje žalobkyňa 3/ trestným oznámením, ktoré podala dňa 22.12.2015 voči žalovanému pre podozrenie zo spáchania trestného činu sexuálneho násilia v štádiu pokusu podľa § 200 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Trestného zákona, keďže žalovaný ( t.j. syn ) sa pokúsil v júni 2015 matku dva krát sexuálne zneužiť. Žalobkyňa 3/ pristúpila k tomuto kroku z toho dôvodu, že sa reálne a dôvodne bojí o svoj život a svoje zdravie, pričom si uvedomila, že musí povedať súdu a iným orgánom pravdu o svojom synovi, hoci krutú a veľmi bolestivú. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ po 22.10.2015, kedy žalovaný napriek existujúcemu a vykonateľnému predbežnému opatreniu opäť vstúpil do nehnuteľností žalobcu 1/ a opäť sa im vyhrážal, majú za to, že je nevyhnutná nová dočasná právna ochrana žalobcov 1/, 2/ a 3/ voči žalovanému a to novým predbežným opatrením, keďže je tu stále reálna hrozba, že žalovaný bude pokračovať vo fyzickom ako i psychickom násilí voči žalobcom; len dočasná právna ochrana zo strany súdu dokáže účinne a efektívne predísť a zabrániť prípadnej tragédii, ku ktorej by mohlo dôjsť a ktorej riešenie už ex post by nebolo nikdy právne možné. Žalobcovia zároveň záväzne vyhlásili, že žalovaný nemá v nehnuteľnostiach ( na pozemkoch ) žiadne zvieratá ( ošípané, sliepky ), a preto „prípadným" vydaním nového predbežného opatrenia o dočasnom zákaze vstupu žalovaného do nehnuteľností, nebudú u žalovaného ohrozené jeho majetkové práva tak, ako to žalovaný tvrdil v odvolaní proti ( predchádzajúcemu ) predbežnému opatreniu, ktoré už bolo vo veci skôr vydané. Taktiež v nehnuteľnostiach nemá žalovaný žiadne krmivo pre svoje zvieratá a súčasne ani osobné veci ( s výnimkou drobných nepodstatných vecí ), pretože si ich z nehnuteľností zobral. Taktiež vyhlásili, že žalovaný má toho času zabezpečené bývanie u svojej priateľky, a to v obci Kostolište, č. (domu) 111, a preto nie je a ani nebude nijakým „zásadným spôsobom" obmedzený prípadným vydaním nového predbežného opatrenia. 6/ Žalobcovia tiež dodali, že tento návrh na vydanie ( v poradí druhého ) predbežného opatrenia nepredstavuje prekážku litispendencie a ani prekážku rozhodnutej veci, nakoľko predchádzajúce predbežné opatrenie, ktoré už bolo vydané, bolo vydané iba vo vzťahu medzi žalobcom 1/ a žalovaným. Účastníkmi konania sú zároveň od právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Malacky zo dňa 06.11.2015, sp. zn. 6C/1250/2015-106 všetci traja žalobcovia a žalovaný. Pôvodné predbežné opatrenie bolo navyše založené na iných skutkových okolnostiach a na iných dôkazoch, než predkladajú všetci traja žalobcovia a súčasne je aj iný petit tohto nového návrhu na vydanie predbežného opatrenia. 7/ Po právnej stránke oprel súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30. 6. 2016, a to jeho § 102 ods. 1, § 74 ods. 2, § 76 ods. 1 písm. g/, § 76 ods. 4, § 77 ods. 1, písm. 1. b/ až d/, ods. 2 a 3,ako aj ust. § 116 Obč. zák. Súd prvého stupňa poukázal na to, že v prípade predbežného opatrenia podľa ust. § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti ( teda nie všetky rozhodujúce ), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 76 ods. l písm. g) O.s.p. preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Ďalej dodal, že násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrti, psychickú škodu a podobne. Na základe návrhu žalobcov 1/, 2/ a 3/ na nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich jeho nariadenie a uvedenia podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj na základe odôvodnenia nebezpečenstva, ktoré by mohlo vzniknúť žalobcom v prípade, ak by žalovaný naďalej pokračoval vo svojom fyzickom a psychickom násilí a útokoch voči žalobcom, súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a tomuto v plnom rozsahu vyhovel. Záverom uviedol, že o trovách konania na nariadenie predbežného opatrenia rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§ 151 ods. 1 O.s.p. ). 8/ Uvedené uznesenie napadol v odvolacej lehote žalovaný, v celom rozsahu, domáhajúc sa buď zmeny napadnutého uznesenia odvolacím súdom tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne, alebo napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zruší a konanie o nariadenie predbežného opatrenia zastaví. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. V odvolaní žalovaný súdu prvého stupňa vytýkal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 O.s.p. v spojení s § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. a v nesprávnom právom posúdení veci ( § 205 ods. 2 písm.c/ O.s.p. ). Tvrdenia žalobcov sú nepravdivé a zavádzajúce, dôkazy pripojené k návrhu, najmä správy lekára, oznámenia polície sú účelovo vykonštruované. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm.g/ O.s.p. síce nemusí zisťovať všetky skutočnosti potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci a nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie, predbežné opatrenie však nemožno nariadiť bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktorý názor podoprel poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 2Obo 42/2002. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že v danom prípade absentuje zákonný predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia, o tom, že dočasná úprava vzťahov musí byť naliehavá, nevyhnutná a potrebná a že účinky vydaného predbežného opatrenia nesmú neprimerane zasiahnuť do právnych vzťahov účastníkov. Zdôraznil, že žalobcovia 1/, 2/, 3/ sa návrhom na nariadenie nového - duplicitného - predbežného opatrenia v danej veci opakovane domáhali, aby súd prvého stupňa nariadil žalovanému zákaz vstupu do predmetných nehnuteľností. Zo strany žalobcov ide o totožný nárok založený na rovnakom skutkovom základe, a to napriek tomu, že v čase podania nového návrhu dňa 22. 12. 2015 disponovali ešte stále vykonateľným uznesením prvostupňového súdu sp. zn. 6C/1250/2015 - 33 zo dňa 12. 8. 2015, ktorým súd prvého stupňa nariadil žalovanému dočasne nevstupovať do predmetných nehnuteľností až do rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný označil opätovný návrh na nariadenie predbežného opatrenia za absurdný, keď takúto predbežnú úpravu pomerov účastníkov zabezpečovalo pôvodné vykonateľné rozhodnutie prvostupňového súdu. Duplicitným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa prvostupňový súd vôbec nemal zaoberať vzhľadom na existujúcu prekážku litispendencie - v tej istej veci bolo už skôr začaté konanie, ktoré ešte stále nebolo právoplatne skončené. Podľa žalovaného sa tých istých účastníkov konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní vystupuje na každej strane účastník, ktorý bol účastníkom už skôr začatého konania. Žalovaný v odvolaní poukazoval aj na to, že okrem prekážky litispendencie bránila nariadeniu predbežného opatrenia aj prekážka res iudicata. Podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR pokiaľ nedôjde k podstatnej zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné rozhodnutie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia prekážku veci právoplatne rozsúdenej ( § 159 ods. 3 O.s.p. ). Za tú istú vec je potrebné považovať v novom konaní ten istý nárok, o ktorom sa už skôr právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vyplýva z rovnakých tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. ide o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, tých istých účastníkov sa konanie týka aj vtedy, ak v novom konaní vystupuje na každej strane účastník, ktorý bol účastníkom už skôr rozsúdeného konania. Žalovaný poukazoval aj na pochybenie súdu prvého stupňa v súvislosti s vyznačenou doložkou vykonateľnosti uznesenia o novom nariadení predbežného opatrenia, keď vykonateľnosť tohto uznesenia bola nesprávne a nezákonne vyznačená dňom 28. 12. 2015, t.j. dňom vyhotovenia tohto rozhodnutia. Zo strany Okresného súdu Malacky ide o opakované pochybenie; predmetné uznesenie nemohlo nadobudnúť vykonateľnosť dňom 28. 12. 2015, nakoľko v tento deň nebolo doručené žiadnemu z účastníkov a ani ich právnym zástupcom. Zo spisu vyplýva, že žalobca 1/ si ho prevzal dňa 29. 12. 2008 osobne na súde prvého stupňa, o čom bol spísaný úradný záznam. Právnemu zástupcovi žalobcov 2/, 3/ bolo predmetné uznesenie doručené dňa 5. 1. 2016 a právnej zástupkyni žalovaného dňa 18. 1. 2016. Chyby pri vyznačení vykonateľnosti sa pritom tento súd prvého stupňa dopustil už v súvislosti s predchádzajúcim predbežným opatrením. Žalovaný poukazoval na neobvyklý postup súdu prvého stupňa, ktorý nasvedčuje zjavnej účelovosti nariadenia v poradí druhého predbežného opatrenia, keď zákonná sudkyňa dňa 28. 12. 2015 osobne prijala a poučovala žalobcu 1/, že si má najskôr prevziať uznesenie odvolacieho súdu č.k. 7Co 559/2015 - 85 zo dňa 13. 10. 2015 a potom si môže prevziať nové predbežné opatrenie v poobedňajších hodinách do 17.00 hod., čo dokazuje úradný záznam zo dňa 28. 12. 2015 na č.l. 155/a spisu. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa neobstojí ako po právnej tak ani po skutkovej stránke. Prvostupňový súd si v odôvodnení napadnutého uznesenia odporuje, keď tvrdí, že proti žalovanému je vedené trestné konanie a následne tiež tvrdí, že vec bola postúpená na priestupkové konanie, o ktorom ďalej tvrdí, že ešte nie je právoplatne ukončené. V tejto súvislosti žalovaný poznamenal, že v uvedenej priestupkovej veci bolo právnej zástupkyni žalovaného dňa 28. 12. 2015 doručené rozhodnutie Okresného úradu Malacky, odbor všeobecnej vnútornej správy o zastavení priestupkového konania v uvedenej veci z dôvodu, že spáchanie skutku nebolo obvinenému z priestupku preukázané, ktorého kópiu žalovaný pripojil k odvolaniu. Dodal, že ide v poradí už o niekoľký prípad zastavenia priestupkového konania proti žalovanému súvisiaci s týmto konaním z dôvodu, že žalovaný sa voči žalobcom nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Ide len o opakujúce sa vykonštruované, lživé a žiadnymi skutočnými a relevantnými dôkazmi podložené obvinenia žalobcov 1/, 2/, 3/, ktoré sledujú len jeden cieľ, a to zdiskreditovať osobu žalovaného a vykresliť ho ako kriminálnika a opilca. Tento úmysel dokresľuje aj podanie trestného oznámenia žalobkyne 3/ zo dňa 22. 12. 2015 pre podozrenie zo spáchania trestného činu sexuálneho násilia, ktorého sa mal žalovaný - syn - dopustiť v štádiu pokusu voči vlastnej matke - žalobkyni 3/, čo žalovaný zásadne odmieta ako vykonštruovaný podnet, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že nejde o nové skutkové tvrdenie, pretože bolo predmetom pôvodného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a vysporiadal sa s ním aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí o odvolaní žalovaného sp. zn. 7Co 559/2015 - 85. Žalovaný tiež zásadne odmietol tvrdenie žalobcu 1/, že mal dňa 22. 10. 2015 podvečer v stave opitosti vstúpiť do predmetnej nehnuteľnosti a psychicky „trýzniť a trápiť“ žalobcov 2/ a 3/. Tvrdenia žalobcu 1/ sú hrubo zavádzajúce; skutočnosť je taká, že žalovaný v uvedený deň, po prevzatí uznesenia Krajského súdu v Bratislave prišiel v spoločnosti svedka O. A. pred rodinný dom žalobcu 1/, zazvonil na vonkajšej bránke, pričom z domu vyšiel žalobca 2/ ( otec žalovaného ), ktorý ho dnu nepustil so slovami, že nemá kľúč od brány. Žalovaný na to privolal hliadku polície, ktorá následne prišla a prišiel aj žalobca 1/. Svedok potvrdil, že žalovaný do predmetnej nehnuteľnosti nevstúpil; jeho čestné prehlásenie žalovaný pripojil k odvolaniu. Žalovaný v odvolaní dodal, že pred predmetnú nehnuteľnosť prišiel dňa 22. 10. 2015 len preto, aby sa dohodol so žalobcami na vydaní mu jeho osobných vecí, ktoré mu zostali po jeho nútenom odchode z nehnuteľnosti, pričom nešlo o nepodstatné veci, ako sa to snažia žalobcovia zľahčovať - zimné oblečenie, doklady, nástroje potrebné na výkon jeho činnosti, prístroje ako sečkovica, elektrická váha do 1000 kg, mrožovník, mrazené mäso a výrobky uložené v jeho mrazničke. Účelová snaha žalobcov neustále kriminalizovať žalovaného je motivovaná cieľom vyštvať žalovaného z predmetnej nehnuteľnosti za každých okolností. Všetky tieto vykonštruované obvinenia voči osobe žalovaného sa ukázali ako nepravdivé, žalovaný od nariadenia prvej predbežnej úpravy nikdy bez súhlasu žalobcov nevstúpil do predmetných nehnuteľností. Naopak žalobcovia bezcitne vystavili živé zvieratá - ošípané, ktoré boli majetkom žalovaného a umiestnené v predmetných nehnuteľnostiach - týraniu, keďže žalovanému neumožnili si ich vyzdvihnúť, surovo ich vypustili z chlieva a vystavili ich nebezpečenstvu zranenia a úhynu. Nebyť susedov, ktorí si to všimli a upozornili na to žalovaného, mohli dôjsť aj k nebezpečným a život ohrozujúcim situáciám. V dome priateľky žalovaný býva len dočasne, ide o dom, v ktorom má priateľka len menšinový podiel, t.j. môže sa zo dňa na deň ocitnúť na ulici. Žalovaný bytovú otázku nemá vyriešenú. Žalovaný tiež poukazoval na to, že napadnuté v poradí druhé predbežné opatrenie je akoby kópiou toho predchádzajúceho - v odôvodnení uznesenia absentuje, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal s tvrdeniami žalobcov o skutkových okolnostiach prípadu, ich rozsahu, reálnosti a do akej miery sú tieto tvrdenia osvedčené. Rovnako tak sa súd prvého stupňa nevysporiadal ani s právnymi dôvodmi nariadenia predbežného opatrenia - v rozhodnutí chýba dostatočný spôsob objasnenia právneho názoru prvostupňového súdu. Všetky tieto okolnosti poukazujú podľa žalovaného na nedôvodnosť a účelovosť návrhu ako vo veci samej tak aj návrhu na nariadenie predbežného opatrenia; cieľom konania je zbaviť sa ťarchy vecného bremena zriadeného v prospech žalovaného za smiešnu protihodnotu. K odvolaniu pripojil žalovaný kópiu rozhodnutia Okresného úradu Malacky č. : OU-MA-OVVS-2015/006816-9/P-449 zo dňa 13. 8. 2015, ďalej rozhodnutie Okresného úradu Malacky č. OU-MA-OVVS-2015/009411/P-658 zo dňa 30. 9. 2015, ďalej rozhodnutie Okresného úradu Malacky č. : OU-MA-OVVS-2015/010830-17/P-774 zo dňa 7. 12. 2015, ďalej fotokópiu úradného záznamu zo spisu sp. zn. 6C/1250/2015 zo dňa 29. 12. 2015 o osobnom prevzatí predbežného opatrenia zo dňa 28. 12. 2015 žalobcom 1/, ako aj úradného záznamu spísaného na súde prvého stupňa JUDr. Ondrejákovou dňa 28. 12. 2015 s fotokópiami doručeniek o doručovaní napadnutého uznesenia právnym zástupcom účastníkov, ako aj čestné prehlásenie Petra Sajka zo dňa 26. 1. 2016. 9/ Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadrili žalobcovia 1/, 2/ a 3/ tak, že žiadali napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie žalovaného označili za zmätočné, vecne nesprávne, skutkovo nepodložené, založené na účelových tvrdeniach žalovaného. Žalobcovia nesúhlasili s tvrdením žalovaného o existencii prekážky litispendencie, ani res uidicata. Agumentovali tým, že totožnosť skutku je daná rozhodujúcimi skutkovými okolnosťami uvedenými v návrhu a je vyjadrená v návrhu vo veci samej, či v návrhu na vydanie rozhodnutia, napr. v petite o predbežnom opatrení. Totožnosť účastníkov konania je daná totožnosťou účastníkov konania na strane žalobcu a na strane žalovaného. Totožnosť účastníkov konania a totožnosť skutku musia byť splnené súčasne, aby sa dalo hovoriť o otázke res uidicata či otázke litispendencie. Pôvodné - v poradí prvé - uznesenie o predbežnom opatrení sa týkalo iba žalobcu 1/ a žalovaného a rovnako tak aj petit predbežného opatrenia sa týkal len žalobcu 1/ a žalovaného. V poradí druhé uznesenie o predbežnom opatrení sa týka aj žalobcov 2/ a 3/, rovnako tak petit predbežného opatrenia sa týka tiež žalobcov 2/ a 3/. Uznesenie je tiež založené na nových skutkových okolnostiach, ktoré boli predložené ako prílohy 1 až 10 v listinnej podobe v novom ( ďalšom ) návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 21. 12. 2015, ktoré predchádzajúci návrh na nariadenie predbežného opatrenia neobsahoval, keď tieto v čase podania pôvodného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ešte neexistovali ( v listinnej podobe ), uvádzali žalobcovia 1/, 2/, 3/ vo svojom vyjadrení. Z uvedeného dôvodu nový návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 21. 12. 2015 k pôvodnému návrhu nepredstavoval prekážku litispendencie a súčasne uznesenie o predbežnom opatrení vydané dňa 28. 12. 2015 vo vzťahu k pôvodnému uzneseniu o predbežnom opatrení nepredstavovalo ani prekážku res uidicata, keďže predchádzajúce rozhodnutie o predbežnom opatrení sa týkalo výlučne žalobcu 1/, preto dňa 28. 12. 2015 mohli existovať „popri sebe“ dve vykonateľné uznesenia o predbežnom opatrení, a to bez porušenia ustanovení O.s.p., či iného právneho predpisu. Úradný záznam spísaný dňa 29. 12. 2015 na Okresnom súde Malacky o doručení predbežného opatrenia nepredstavuje nič nezákonné, keďže súd je oprávnený aj „dodatočne spísať“ úradný záznam o skutočnostiach, ktoré nastali skôr. Pokiaľ právna zástupkyňa žalovaného v odvolaní účelovo tvrdí, že v uznesení a v novom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neboli predložené žiadne nové skutkové okolnosti, tak prehliada prílohy č. 1 až 10 nového návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podaného žalobcami 1/, 2/ a 3/ dňa 22. 12. 2015 na súde prvého stupňa. Súd prvého stupňa sa v napadnutom uznesení vysporiadal s týmito novými skutkovými okolnosťami a novo predloženými listinnými dôkazmi. V prípade namietaných prekážok litispendencie a res uidicata postačuje, ak ich súd nezohľadní, nie je však povinný sa takýmito otázkami výslovne v rozhodnutí zaoberať. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ vo vyjadrení poukazovali na to, že žalovaný nepredložil v odvolaní žiadne listinné dôkazy, okrem jedného čestného prehlásenia, ktoré je v priamom rozpore s obsahom zápisnice z podaného trestného oznámenia zo dňa 22. 10. 2015. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. 10/ podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, platného a účinného od 1. 7. 2016 ( ďalej len C.s.p. ) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11/ Odvolací súd preskúmal a prejednal v zmysle § 379, § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 12/ Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13/ Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14/ Podľa § 325 ods. 2 písm.e/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. 15/ Podľa § 325 ods. 2 písm. f/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje. 16/ Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 17/ V zmysle cit. ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p. predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť aspoň ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. V danom prípade žalobcovia 1/, 2/, 3/ navrhovaným neodkladným opatrením sledujú dočasnú úpravu pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi účastníkmi, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú dočasnú úpravu, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi ( tj. že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci ). Neodkladné opatrenie musí mať tiež vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Už z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť o.i. zrejmé, čoho sa žalobca neodkladného opatrenia mieni domáhať žalobou vo veci samej. Je potrebné, aby vzťah, ktorý sa dočasne upraví neodkladným opatrením, bol vyriešený rozhodnutím vo veci samej. Táto spojitosť musí byť nielen vecná ale i bezprostredná, priama, inak nemožno hovoriť o naliehavosti požadovanej dočasnej úpravy. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou účastníka, ktorý navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania ( § 328 ods. 2 C.s.p.; predtým § 75 ods. 4 O.s.p.). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy a preto by malo povinného účastníka obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere. Iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. Zásah súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia do právnych vzťahov účastníkov musí byť primeraný. 18/ Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu v posudzovanej veci dospel odvolací súd k rovnakému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie. V riešenej právnej veci smeruje návrh žalobcov 1/, 2/, 3/ na nariadenie neodkladného opatrenia k bezodkladnej úprave pomerov medzi účastníkmi uložením zákazu žalovanému vstupovať do označenej nehnuteľnosti až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, t.j. do právoplatného rozhodnutia o žalobe na zrušenie vecného bremena, spočívajúceho v práve žalovaného na doživotné bývanie a užívanie označenej nehnuteľnosti. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňujú žalobcovia dlhšie trvajúcim agresívnym správaním žalovaného voči žalobcom v stave opitosti, t.j. prejavmi fyzického aj psychického násilia. Žalobca 1/ je výlučný vlastník označených nehnuteľností, v týchto nemá síce trvalé bydlisko, avšak sa v nich často zdržuje, nakoľko v nehnuteľnosti na základe práva vecného bremena v podobe doživotného užívania žijú žalobcovia 2/ a 3/, rodičia ako žalobcu 1/, tak i žalovaného. Žalobca 1/ v označených nehnuteľnostiach teda navštevuje svojich rodičov ( žalobcov 2/, 3/ ), pričom tvrdí, že tak musí robiť aj z dôvodov riešenia konfliktných situácií, vyvolávaných žalovaným, ku ktorým ho privolajú rodičia, z obavy pred násilným správaním žalovaného. 19 / Odvolací súd sa po oboznámení s obsahom spisového materiálu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o splnení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle cit. ust. § 325 ods. 2 písm.e/ C.s.p. vo vzťahu k žalobcom 2/, 3/ a tiež vo vzťahu k žalobcovi 1/ avšak podľa § 325 ods. 2 písm.f/ C.s.p. Existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nie je sporná; vyplýva z vlastníckeho vzťahu žalobcu 1/ k označeným nehnuteľnostiam a zároveň práva vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania označených nehnuteľností v prospech ako žalobcov 2/, 3/ tak i žalovaného. 20/ Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie na návrh žalobcov 1/, 2/, 3/ je v poradí druhým neodkladným opatrením, keď v poradí prvé nariadil súd prvej inštancie svojím uznesením zo dňa 12. 8. 2015 č.k. 6C/1250/2015 - 33. Spomínaným v poradí prvým neodkladným opatrením vyhovel súd prvej inštancie návrhu žalobcu 1/ a žalovanému zakázal dočasne vstupovať a užívať označené nehnuteľnosti; na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ( uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. októbra 2015 č.k. 7Co 559/2015 - 85 ). Žalovaný z uvedeného dôvodu namietal prekážku litispendencie ako aj prekážku res uidicata, ktoré podľa jeho názoru bránili rozhodovaniu o v poradí druhom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 21/ Podľa § 159 C.s.p. začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. 22/ Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť ( ďalej len „procesné podmienky“ ). 23/ Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 24/ Procesnými podmienkami konania sú také podmienky, určené občianskymi procesnými normami, bez existencie ktorých nemôže súd rozhodnúť vo veci samej. Zákon ( Civilný sporový poriadok ) preto súdu ukladá prihliadať z úradnej povinnosti na to, či nie je daný ich nedostatok. Medzi procesné podmienky konania patrí tiež podmienka litispendencie ( začatého konania ) upravená ust. § 159 C.s.p. Citované zákonné ustanovenie § 159 C.s.p. bráni tomu, aby o rovnakej veci prebiehali súčasne dve alebo viaceré konania. O rovnakú vec ide vtedy, ak je predmetom konania rovnaký nárok alebo stav, o ktorom sa vedie iné konanie, týka sa rovnakého predmetu konania a rovnakých osôb ( účastníkov ). Totožný predmet konania je daný vtedy, ak totožný nárok alebo stav, vymedzený žalobným petitom, vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení ( z rovnakého skutku ). Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí alebo kedy táto prekážka vznikla. V takom prípade konanie vždy zastaví podľa § 159, § 161 ods. 2 C.s.p. 25/ Medzi procesné podmienky konania patrí ďalej tiež prekážka právoplatne rozsúdenej veci ( res iudicata ) upravená v ust. § 230 C.s.p. 26/ Ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova ( § 230 C.s.p.). 27/ Ak súd rozhodol vec, nemôže o nej znovu konať a rozhodovať. Vzniká tu prekážka rozsúdenej veci, na ktorú musí prihliadať z úradnej povinnosti v každom štádiu konania. Právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku rei iudicatae vtedy, ak v novom konaní ide o to isté, o čom rozhodoval súd v predchádzajúcom konaní. Musí byť daná totožnosť osôb ako aj totožnosť predmetu konania. Totožný predmet konania je daný vtedy, ak rovnaký nárok alebo stav, vymedzený žalobným petitom, vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení ( rovnakého skutku ). 28/ V čase rozhodovania ako súdu prvej inštancie tak i odvolacieho súdu o v poradí prvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci boli účastníkmi konania na strane žalobcu výlučne žalobca 1/ a na žalovanej strane žalovaný. Keďže na základe procesného návrhu došlo následne k rozšíreniu účastníkov konania na strane žalobcu a to o žalobcov 2/ a 3/ ( matky a otca žalobcu 1/ aj žalovaného ), ako aj k pozmeneniu petitu navrhovaného neodkladného opatrenia, nemohla v prípade ďalšieho neodkladného opatrenia vzniknúť - s ohľadom na odlišnosť účastníkov konania na strane žalobcu, zmenený petit neodkladného opatrenia ( hoci tento v podstate len reflektoval zmenu v okruhu účastníkov na strane žalobcu ) - ani prekážka litispendencie podľa ust. § 159 C.s.p. a ani prekážka právoplatne rozhodnutej veci podľa § 230 C.s.p. V danom prípade nedošlo k splneniu podmienky totožnosti účastníkov; navyše nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je založený sčasti aj na nových skutkových okolnostiach, vyplývajúcich z nového skutku, ktorý nastal až po rozhodnutí súdov oboch inštancií v súvislosti s rozhodovaním o v poradí prvom neodkladnom opatrení ( ďalší verbálny atak žalovaného dňa 22. 10. 2015, ako aj doloženie nových lekárskych správ o zdravotnom stave žalobcov 1/ a 3/ zo dňa 2. a 3. 11. 2015, č.l. 130 a 131 spisu ). 29/ Zároveň sa odvolací súd stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa, že žalobcovia v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčili násilné útoky žalovaného voči ich osobám, ako aj opodstatnenosť svojich obáv z hroziaceho pokračovania agresívneho správania žalovaného voči nim. 30/ Ustanovenie § 325 ods. 2 písm.e/ a písm.f/ C.s.p., predstavuje snahu zákonodarcu riešiť otázku domáceho násilia a situáciu jeho obetí. Predpokladom aplikácie týchto ustanovení je určitý stupeň intenzity fyzického či psychického násilia, a to taký, ktorý znamená neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia s páchateľom násilného správania. Intenzita násilného chovania teda musí byť spôsobilá natoľko znížiť kvalitu a možnosť spolužitia v spoločnej domácnosti ( dome, byte ), že sa toto spolužitie stane objektívne neakceptovateľným, prípadne až nemožným. Uvedené platí nielen v prípadoch žitia v spoločnej domácnosti, či v jednom dome alebo byte ( § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. ), ale aj pre prípady, kedy obeť násilia v dome či byte priamo nežije, avšak zdržiava sa v ňom napr. z dôvodu pravidelných návštev iných osôb, tam žijúcich ( ako v prípade žalobcu 1/ ). Pre rozhodnutie súdu je preto významným stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia, resp. hrozba takéhoto násilného správania. Keďže rozhodnutie súdu v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/, f/ C.s.p. je výrazným zásahom do práv a predstavuje určitú sankciu ( občianskoprávnu ) vo vzťahu k páchateľovi násilia, musí byť už samotná existencia konkrétneho fyzického či psychického násilia, alebo existencie jeho hrozby dostatočne osvedčená. 31/ Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že vzájomné vzťahy účastníkov konania sú konfliktné - svedčí o tom skutočnosť, že dlhodobo pri viacerých vzájomných stretnutiach účastníkov musela asistovať polícia, a to opakovane, podľa posledných záznamov v spise sa tak stalo dňa 22. 10. 2015. Pokiaľ by vzájomné vzťahy účastníkov neboli konfliktné natoľko, že ich miera presahuje únosnú hranicu, určite by pri stretnutiach účastníkov konania nebola potrebná ( opakovaná ) účasť a asistencia policajnej hliadky. Zjavne ide o konflikty, pretrvajúce dlhšiu dobu, o čom svedčia v spise založené trestné oznámenia, či lekárske správy. Žalobcovia k ostatnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia založili do spisu kópiu ich svedeckých výpovedí zo dňa 4. 11. 2015 ( č.l. 134 až 137 spisu ), tiež kópiu zápisnice zo dňa 22. 10. 2015 o trestnom oznámení žalobcu 1/ ( č.l. 138 spisu ), tiež v tom čase aktuálnu správu o psychickom stave žalobcu 1/ a žalobkyne 3/. Svoj psychická stav obaja označili za dôsledok problémových vzťahov so žalovaným pre jeho násilné správanie pod vplyvom alkoholu; podľa lekárskych správ ( č.l. 130, 131 spisu ) žalobca 1/ trpí depresívnou poruchou stredne ťažkou, žalobkyňa 3/ posttraumatickou stresovou poruchou. Hoci v tomto štádiu konania nebolo vykonané dôkladnejšie dokazovanie, v konaní nebolo poskytnuté žiadne iné vysvetlenie pre zistené zdravotné problémy žalobcov 1/ a 3/. Žalobcovia 2/ a 3/ vo svojich svedeckých výpovediach pred správnym orgánom dňa 4. 11. 2015 opísali žalovaného ako agresora a pôvodcu tam popisovaného konfliktu, pričom rozpor žalobkyne 3/ s jej predchádzajúcou výpoveďou bude možné odstrániť len vykonaním dôkladnejšieho dokazovania, pre ktoré v prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je vytvorený potrebný časový priestor. Z uvedených listinných dokladov má odvolací súd za osvedčený taký stupeň intenzity fyzického i psychického násilia zo strany žalovaného voči žalobcom 1/ až 3/, že nemožno požadovať, aby žalobca 2/ a 3/ zotrvali v bývaní so žalovaným „pod jednou strechou“, a tiež požadovať od žalobcu 1/ aby strpel hrozbu prípadných konfliktných stretov so žalovaným v čase jeho návštev svojich rodičov v predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom na dlhodobý zlý stav vzájomných vzťahov medzi účastníkmi konania považuje odvolací súd za potrebné dočasne právne vzťahy medzi účastníkmi konania upraviť týmto neodkladným opatrením, keď základné podmienky vyžadované zákonom pre nariadenie takéhoto opatrenia má za splnené ( žalobcovia osvedčili potrebu dočasnej úpravy pomerov ), s tým, že v ďalšom konaní bude predmetom dokazovania zisťovanie ďalších skutkových a právnych okolností pre účely rozhodnutia o dôvodnosti žaloby žalobcov 1/ až 3/ vo veci samej. 32/Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil ( § 387 ods. 1 C.s.p.). 33/ Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 18. 3. 2016 ( č.l. 208 spisu ) namietol zaujatosť zákonnej sudkyne JUDr. Kataríny Ondrejákovej a navrhol vylúčiť ju z ďalšieho prejednávania a rozhodovania tejto veci. Žalovaný námietku zaujatosti odôvodnil doterajším konaním zákonnej sudkyne JUDr. Kataríny Ondrejákovej v danej veci, z čoho plynie jeho dôvodná opodstatnená obava a vážne pochybnosti o jej nestrannosti a nezávislosti. Žalovaný poukazoval na neštandardný postup zákonnej sudkyne, spočívajúci v osobnom kontakte so žalobcom 1/, ktorého ona sama osobne prijala na súde vo svojej kancelárii, pričom ho v prejednávanej veci poučila najmä ohľadom prevzatia rozhodnutia odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, s tým, že ak si ho prevezme osobne na súde, vydá mu ešte v ten istý deň nové predbežné opatrenie, ktoré si môže prísť prevziať v uvedený deň do 17.00 hod.. takéto poučenie označil žalovaný za nezvyklé a absurdné, aj číslovanie sudkyňou spísaného záznamu na č.l. 155/a označil za neobvyklé. Sudkyňa toho istého dňa aj vydala nové predbežné opatrenie a sama na ňom aj vyznačila tým istým dňom vykonateľnosť, hoci toto predbežné opatrenie ostatným účastníkom konania ešte nebolo doručené. Právna zástupkyňa žalovaného si ho prevzala až dňa 18. 1. 2016. Zámerom tohto konania bolo vyjsť v ústrety žalobcovi 1/ . podľa žalovaného ďalej o nadštandardnom záujme sudkyne konať v prospech žalobcu 1/ svedčí aj jej list adresovaný dňa 29. 12. 2015 OR PZ v Malackách s poučením, že nové predbežné opatrenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 28. 12. 2015, čo je nezákonne vyznačená vykonateľnosť a len z toho dôvodu, aby sudkyňa nezákonne vylúčila účinky právoplatného uznesenia odvolacieho súdu č.k. 7Co 559/2015 - 85 zo dňa 13. 10. 2015. 34/ K vznesenej námietke zaujatosti sa sudkyňa Okresného súdu Malacky JUDr. Katarína Ondrejáková písomne vyjadrila tak ( č.l. 227 spisu ), že sa vo veci necíti byť zaujatá, účastníkov konania nepozná, ich právnych zástupcov pozná len z rozhodovacej činnosti. Námietka zaujatosti sa týka jej postupu v konaní pri vydávaní neodkladných opatrení. Má vedomosť o tom, že žalobcovia majú na tamojšom súde podané viaceré žaloby. Žalobca 1/ sa v deň rozhodovania o v poradí druhom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostavil na Okresný súd Malacky do informačného centra za účelom nahliadnutia do spisu. Nakoľko zistila, že v poradí prvé rozhodnutie o predbežnom opatrení nie je ešte právoplatné, pretože si práve on toto rozhodnutie ešte neprevzal, dala pokyn, aby sa dostavil do kancelárie za účelom jeho prevzatia. Na základe toho potom vo veci vydala druhé predbežné opatrenie. Žalovaný má právo podať opravný prostriedok a toto právo aj využil. Pokiaľ ide o vyznačovanie právoplatnosti na rozhodnutí, poukazovala na ust. § 75 ods. 5 O.s.p., podľa ktorého je uznesenie o nariadení predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm.g/ O.s.p. vykonateľné dňom jeho nariadenia, kde ide zrejme o neznalosť tohto ustanovenia právnej zástupkyne žalovaného. Ona vo veci postupuje v zmysle paltných predpisov a podľa svojho vedomia a svedomia. 35/ Podľa § 49 ods. 1 C.s.p. sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o ich nezaujatosti. 36/ Podľa § 49 ods. 3 C.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. 37/ Podľa § 52 ods. 1 C.s.p. strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti. 38/ Účelom citovaných ustanovení je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodnutia. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to: 1/ k veci, v rámci ktorého by mal mať sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom či obdobnom vzťahu, alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k ním, alebo 3/ k zástupcom účastníkov konania alebo iným osobám zúčastneným na konaní (ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod 2/). Rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd). Vzhľadom k tomu možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne a za skutočne závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia vec prejednať a rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Dôvodom k vylúčeniu sudcu nemôžu byť ani okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Žalovaný uviedol ako dôvod svojich pochybností o nestrannosti a nezaujatosti vec prejednávajúcej zákonnej sudkyne JUDr. Kataríny Ondrejákovej jej doterajší postup v konaní; uvedená skutočnosť ale nemôže byť v zmysle ust. § 49 ods. 3 C.s.p. ( tiež ust. § 53 ods. 3 C.s.p. ) dôvodom na vylúčenie zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania danej právnej veci. Źalovaný neuviedol žiadne také dôvody, ktoré by boli spôsobilé vyvolať relevantnú pochybnosť o nestrannosti zákonnej sudkyne. K stretnutiu sudkyne so žalobcom 1/ prišlo nie cielene, ale z dôvodu jeho návštevy informačného centra Okresného súdu Malacky, pričom jeho osobnú prítomnosť využila zákonná sudkyňa na doručenie súdnej písomnosti ( rozhodnutia odvolacieho súdu ), o ktorej mala z obsahu spisu vedomosť, že si ju práve žalobca 1/ neprevzal. Svoj postup JUDr. Ondrejáková tiež písomne zadokumentovala v spise vo forme úradného záznamu. Podobne informovanie policajného orgánu v otázke právoplatnosti, či vyznačenie vykonateľnosti na rozhodnutí sú postupy sudkyne v konaní, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť nestrannosť zákonnej sudkyne v tomto konaní. 39/ Krajský súd v Bratislave ako súd nadriadený ( § 54 ods. 2 C.s.p. ) s prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti nevzhliadol dôvody na vylúčenie sudkyne JUDr. Kataríny Ondrejákovej z prejednávania a rozhodovania v predmetnej právnej veci a rozhodol ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 40/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).