KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava21. 3. 2016plný textcitované 2×

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/466/2012 z 21. 3. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. marca 2016, sp. zn. 14Co/466/2012, ECLI:SK:KSBA:2016:1708203649.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/466/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708203649
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1708203649.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek
senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci navrhovateľa: X/ F. M., T..
XX.XX.XXXX, H. Š. XX, I.,
X/ R. K., T.. XX.X.XXXX, H. Š. XX, H., X/ S. Y., T.. XX.X.XXXX, H. Š. Y. XX, H., X/ Š. Q., T.. X.X.XXXX, H.
H. XX, I., všetci zastúpení N.. C. C., G., S. XX, H., proti odporcovi: X/ V.. Š. H., T.. XX.XX.XXXX, H. U. XX,
I., zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Šimon Meliš, s.r.o., so sídlom Partizánska
3, Bratislava, IČO: 35 955 767, X/ N. M., T.. XX.X.XXXX, H. T.I. R. XX, H., zastúpenému spoločnosťou
Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221,
o určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa
21.3.2012, č.k. 4C/1058/2008-106 , pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 21.3.2012, č.k. 4C/1058/2008-106 v celom
rozsahu p o t v r d z u j e .

Odporcovi 1/ sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Navrhovatelia 1/, 2/, 3/, 4/ sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne odporcovi 2/ trovy odvolacieho
konania v sume 66,32 eur, k rukám právneho zástupcu odporcu 2/, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali, aby súd
určil, že darovacia zmluva vkladovaná G. Y. G. pod č. D. XXXX/XX zo dňa 7.7.2005 uzavretá medzi
odporcom 1/ ako obdarovaným a odporcom 2/ ako darcom, ktorej predmetom je spoluvlastnícky podiel
v X/X k celku na nehnuteľnosti v katastrálnom území I., zapísaná na LV č. XXXX, parcela č. XXX/X, orná
pôda o výmere XXXX m2 je neplatná. Navrhovateľom 1/, 2/, 3/, 4/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a
nerozdielne odporcovi 1/ trovy konania v sume 784,40 eur, a odporcovi 2/ trovy konania v sume 398,11
eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že si uplatňujú svoj nárok
z predkupného práva podľa § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) s tým, že
navrhovateľka 2/ listom z 12.2.2008 sa dovolávala neplatnosti právneho úkonu a žiadala odporcu 1/,
aby vrátil predmetné nehnuteľnosti odporcovi 2/.

Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa zistil, že odporca 2/ ako podielový spoluvlastník
nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy uzavretej s odporcom 1/ ako obdarovaným daroval
odporcovi 1/ do jeho výlučného vlastníctva spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X k celku k nehnuteľnosti



pozemku registra "., parcela č. XXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2 zapísanej na LV č. XXX,
k. ú. I., vedenej na Y. Ú., G. Y. G.. Vklad vlastníckeho práva odporcu 1/ bol povolený vkladom
katastra D.-XXXX/XXXX dňom 7.7.2005. Okamih uzavretia zmluvy súd ustálil na deň 16.5.2005, a
nie 28.2.2005 s tým, že podstatným bolo (časovo neskoršie) osvedčenie podpisu odporcu 2/ na
darovacej zmluve. Splnomocnenec navrhovateľky 2/ listom z 12.2.2008 vyzval odporcu 1/ na uvedenie
do predchádzajúceho stavu na základe toho, že navrhovateľka 2/ bola opomenutá ako spoluvlastníčka
pri prevode nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. I., zapísanej na LV č. XXXX, parcela č. XXXX.
Požiadala odporcu 1/, aby previedol nehnuteľnosti späť na odporcu 2/ ako pôvodného vlastníka v lehote
10 dní, inak podá žalobu na súd.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 140, § 628 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, 2, § 101 a § 40a
OZ, a návrh v celom rozsahu zamietol s tým, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany
odporcov sa navrhovatelia nemohli s úspechom dovolať relatívnej neplatnosti predmetného právneho
úkonu. Zdôraznil, že aj keď konanie o určenie neplatnosti darovacej zmluvy sa začalo doručením
návrhu na začatie konania na súd dňa 23.4.2008, teda konanie bolo začaté pred uplynutím premlčacej
doby, právne významným časovým okamihom pre dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu
voči jeho účastníkom je okamih, kedy sa návrh na začatie konania (ktorý predstavuje dovolanie sa
neplatnosti) dostal do dispozičnej sféry odporcov ako účastníkov relatívne neplatného právneho úkonu.
Návrh na začatie konania bol doručený odporcovi 1/ dňa 30.1.2009 a odporcovi 2/ dňa 9.7.2009, teda
po uplynutí premlčacej doby. Súd ďalej konštatoval, že jedinou opomenutou spoluvlastníčkou, ktorá
vykonala právny úkon, ktorým sa bránila proti konaniu podielového spoluvlastníka bola navrhovateľka
2/, ktorá prostredníctvom povereného zástupcu adresovala list obdarovanému - odporcovi 1/ . Z obsahu
jej listu z 12.2.2008 však nemožno s určitosťou uzavrieť, relatívnej neplatnosti akého právneho úkonu sa
dovolávala, keď žiadnym spôsobom ho slovne bližšie nekonkretizovala (druh právneho úkonu). Uvedený
záver je podporený aj zmätočnou žiadosťou o spätný prevod spoluvlastníckeho podielu, keď dovolaním
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je právny úkon neplatný už od počiatku, a teda nie je absolútne
potrebné vykonávať ďalší právny úkon k dosiahnutiu právneho stavu pred vykonaním neplatného
právneho úkonu. Naviac, navrhovateľka 2/ sa relatívnej neplatnosti dovolávala iba voči odporcovi
1/, avšak voči odporcovi 2/ takýto úkon neadresovala, pričom k vyvolaniu sledovaných právnych
účinkov to bolo nevyhnutné. Preto úkonu navrhovateľky 2/, teda dovolaniu sa relatívnej neplatnosti
prejavenému voči len jednému z účastníkov darovacej zmluvy, nemožno priznať právnu relevanciu vo
vzťahu k ostatnému účastníkovi zmluvy. Vo vzťahu k druhému účastníkovi tu totiž chýba existencia
hmotnoprávneho úkonu, t. j. dovolania sa relatívnej neplatnosti ako prejavu vôle adresovaného aj tomuto
ďalšiemu účastníkovi darovacej zmluvy. Súd tiež zdôraznil, že k uplynutiu premlčacej doby by došlo,
aj keby sa súd stotožnil s právnym názorom splnomocnenca navrhovateľov 2/ a 3/, že premlčacia
doba začala plynúť deň nasledujúci po právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností dňa 7.7.2005. Podľa súdu neobstál ani argument navrhovateľov 2/ a 3/, že
darovacia zmluva je absolútne neplatná. Dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu malo byť
uvedenie odporcu 1/ do omylu konaním odporcu 2/, že v texte článku III darovacej zmluvy je uvedené
vyhlásenie odporcu 2/, že daruje predmetnú nehnuteľnosť odporcovi 1/ do jeho výlučného vlastníctva.
K tomu súd uviedol, že neplatnosti právneho úkonu pre omyl sa môže s úspechom dovolávať iba sám
podvedený účastník zmluvy. V prejednávanom prípade sa omylu preto mohol úspešne dovolať iba
odporca 1/.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešným odporcom
priznal náhradu účelne vynaložených trov konania s tým, že trovy právneho zastúpenia odporcu 1/ spolu
predstavujú sumu 784,40 eur a trovy právneho zastúpenia odporcu 2/ spolu predstavujú sumu 398,11
eur.

Uviedol, že trovy odporcu 1/ v konaní pozostávali z trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby
(§ 14 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.):
1. príprava a prevzatie zastúpenia (53,49 eur + režijný paušál 6,95 eur)
2. vyjadrenie k žalobe (53,49 eur + režijný paušál 6,95 eur),
3. nahliadnutie do spisu 13.5.2010 (27,75 eur + režijný paušál 7,21 eur),
4. porada s klientom 24.5.2010 (55,49 eur + režijný paušál 7,21 eur),
5. účasť na pojednávaní 25.5.2010 (55,49 eur + režijný paušál 7,21 eur),
6. porada s klientom 27.9.2010 (36,99 eur + režijný paušál 7,21 eur),



7. účasť na odročenom pojednávaní bez prejednania veci 28.9.2010 (13,87 eur + režijný paušál 7,21
eur),
8. nahliadnutie do spisu 9.3.2012 (29,35 eur + režijný paušál 7,63 eur),
9. písomné podanie (58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur),
10. porada s klientom (39,13 eur + režijný paušál 7,63 eur),
11. účasť na pojednávaní 21.3.2012 (58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur), spolu: 482,43 eur + 80,47
eur = 562,90 eur; ako aj z náhrady cestovných výdavkov a náhrady za stratu času za nahliadnutie do
spisu 13.5.2010 (6,74 eur + 36,06 eur), účasť na pojednávaní 25.5.2010 (6,74 eur + 36,06 eur), účasť na
odročenom pojednávaní bez prejednania veci 28.9.2010 (6,74 eur + 36,06 eur), nahliadnutie do spisu
9.3.2012 (8,42 eur + 38,13 eur), účasť na pojednávaní 21.3.2012 (8,42 eur + 38,13 eur), celkovo v sume
221,50 eur.

Uviedol tiež, že trovy odporcu 2/ v konaní pozostávali z trov právneho zastúpenia za úkony právnej
služby (§ 14 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.):
1. príprava a prevzatie zastúpenia (55,49 eur + režijný paušál 7,21 eur)
2. účasť na pojednávaní 25.5.2010 (55,49 eur + režijný paušál 7,21 eur),
3. účasť na odročenom pojednávaní bez prejednania veci 28.9.2010 (13,87 eur + režijný paušál 7,21
eur),
4. účasť na pojednávaní 21.3.2012 (58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur), spolu: 183,54 eur + 29,26
eur = 212,80 eur; ako aj z náhrady cestovných výdavkov a náhrady za stratu času za účasť na
pojednávaní 25.5.2010 (48,08 eur), účasť na odročenom pojednávaní bez prejednania veci (48,08 eur),
účasť na pojednávaní 21.3.2012 (50,88 eur) celkovo v sume 147,04 eur. Náhrada hotových výdavkov
za poskytnuté úkony právnej služby 8,60 eur x 3 + náhrada pohonných hmôt (3,86 eur + 3,84 eur + 4,77
eur), celkovo v sume 38,27 eur.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia prostredníctvom
svojho splnomocneného zástupcu. Namietli, že rozsudok súdu prvého stupňa je v rozpore so zákonom.
Navrhli preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil a ich návrhu vyhovel. Poukázali na to,
že z výkladu ustanovenia § 40a OZ vyplýva, že dovolať sa neplatnosti právneho úkonu voči účastníkom
právneho úkonu možno buď bezprostredne oznámením, alebo námietkou v občianskom súdnom konaní,
alebo návrhom v občianskom súdnom konaní. Pri registračnom konaní musí byť rozhodnuté len súdom.
Navrhovatelia oznámili dožadovanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu odporcovi 1/ písomne
podaním z 12.2.2008 a odporcovi 2/ dva týždne predtým, a to cestou ich zástupcu N.. C., ako aj priamo
navrhovateľkami. Odporca 2/ mal požiadavku na zástupcu navrhovateliek, že on má dobrý vzťah s
odporcom 1/ a zabezpečí spätný prevod prevádzaného podielu na nehnuteľnostiach na seba, a ak by
odporca 1/ nesúhlasil so spätným prevodom, má záujem vstúpiť do konania ako navrhovateľ. Požadoval,
aby zástupca navrhovateliek žalobu nepodával a on osobne príde podpísať žalobu ako navrhovateľ. Z
obsahu podania zástupcu N.. C. je jednoznačné, že navrhovateľka sa domáha svojho práva v spojení
s relatívnou neplatnosťou právneho úkonu. Na základe uvedeného splnomocnil odporca 1/ advokáta,
ktorý požiadal zástupcu navrhovateliek, aby sa osobne stretli a vec vyriešili. Na stretnutie prišiel advokát
odporcu 1/, manželka odporcu 1/, ako aj navrhovatelia, pričom sa dohodli, že do jedného mesiaca
oznámia zástupcovi navrhovateliek, či odporca 1/ s manželkou odkúpi všetky podiely, alebo odporca
1/ prevedie nadobudnutý podiel späť na odporcu 1/, a tým sa anuluje neplatnosť právneho úkonu.
Tvrdenie, že voči odporcovi 2/ sa navrhovateľky nedomáhali dovolania neplatnosti právneho úkonu
je nepravdivá, pretože tejto sa účastníci dovolali. Tohto bola svedkyňou i jeho sestra N. G., o čom
ako dôkaz prikladajú čestné prehlásenie. Pokiaľ ide o plynutie premlčacej lehoty, darovacia zmluva
bola spísaná dňa 28.2.2005 a odporca 1/ ju podpísal dňa 16.5.2005. Výzva v spojení s dovolaním
sa neplatnosti právneho úkonu bola podaná na pošte dňa 15.2.2008. Túto si odporca 1/ prevzal a na
túto aj reagoval formou stretnutia, kde prišiel jeho advokát. Keďže sa blížilo uplynutie trojročnej lehoty,
zástupca navrhovateliek dvomi listami urgoval odporcu 1/, pričom ten už poštu nepreberal, respektíve
jedno podanie prevzal až po uplynutí trojročnej lehoty. Vtedy však už bol návrh podaný na súde
(23.4.2008). Navrhovatelia v odvolaní tiež namietli, že sudca vypracoval písomné zdôvodnenie rozdielne
s ústnym, kedy poukazoval na to, že zmluva bola uzatvorená 28.2.2005, keďže bol návrh podaný v
apríli, tak uplynula trojročná lehota. Zástupca navrhovateliek po skončení pojednávania upozornil sudcu,
že zmluva nebola podpísaná dňa 28.2.2005, ako to uviedol v zdôvodnení rozsudku. Tvrdenie súdu,
že navrhovatelia sa vôbec voči odporcovi 2/ nedovolávali neplatnosti právneho úkonu je nepravdivé a
zavádzajúce. Odporca 2/ nikdy netvrdil, že by sa navrhovatelia tohto práva voči nemu v zákonnej lehote
nedovolávali. O účelnosti výpovedí odporcov 1/ a 2/ na pojednávaní svedčí list založený v súdnom spise



zo dňa 28.4.2007, ktorým odpísal odporca 1/ ako výkonný riaditeľ odporcovi 2/, že na danom pozemku
sú spoluvlastníci a títo písomne oznámili, že sa nevzdali predkupného práva na spoluvlastnícky podiel.
Podobne tak reagovalo Z. I. Z..G.. i na list právneho zástupcu odporcu 2/ zo dňa 21.7.2008. Z listu je
zrejmé, že obom účastníkom zmluvného vzťahu sú dobre známe práva spoluvlastníka nehnuteľností
pri prevode svojho podielu. Práve odporca 2/ požiadal svoju sestru a zástupcu navrhovateliek, že
chce vystupovať v konaní ako navrhovateľ voči odporcovi 1/, pretože odporca 1/ mu v spojení s
darom nesplnil svoj prísľub. Ako v tejto veci, aj v iných spoluvlastníckych vzťahoch s odporcom 2/
navrhovateľky vždy namietali neplatnosť právneho úkonu. Od začiatku tak odporcovi 1/, ako aj odporcovi
2/ v zákonom stanovenej lehote namietali neplatnosť predmetného právneho úkonu s tým, že mali
záujem všetko riešiť formou dohody, k čomu aj odporcovia pristupovali s prísľubom tak, že vec sa
vyrieši bez súdneho sporu, pričom príde k spätnému prevodu nehnuteľností. Navrhovateľky sa od
začiatku domáhali odstránenia protiprávneho stavu, ktorý nastal prevodom spoluvlastníckeho podielu -
neplatnosti darovacej zmluvy, čo vyplýva zo samotnej žaloby podanej voči obom odporcom. Majú zato,
že podaním návrhu na súd sa prerušilo plynutie premlčacej doby (M. XX/XXXX), a teda, ak súd doručoval
žalobu účastníkom kedykoľvek po podaní žaloby, prišlo k uplatneniu námietky včas. Ak by bol výklad
tohto ustanovenia taký, ako uviedol súd v odôvodnení rozsudku, bol by súd povinný doručiť žalobu bez
zbytočných prieťahov. Odporcovi 1/ bola žaloba doručená po pol roku od podania návrhu, odporcovi 2/
až po pätnástich mesiacoch. Výklad zákona, ako ho vykladal súd, by umožňoval účastníkom podvodne
sa dohodnúť na takejto forme a následne si uplatňovať náhradu škody voči štátu - súdu. V závere
odvolania navrhovatelia namietli, že súd pri rozhodovaní o trovách konania tiež nerozhodoval v súlade
so zákonom, keď podľa zákona, ako aj obvyklej praxe súdov, sa započíta porada s klientom v rámci
prvého úkonu. Taktiež nevedno, prečo súd priznal úkony - nahliadanie do spisu, keď zástupca chodil
pravidelne na pojednávanie a nikto do spisu nič nezakladal tak, aby to nebolo doručené druhej strane.
Nepreskúmateľná je v strata času a náklady na cestovné - pohonné hmoty.

K odvolaniu navrhovateľov sa písomne vyjadrili odporca 1/ a 2/ prostredníctvom svojich právnych
zástupcov (vyjadrenia boli doručené splnomocnencovi navrhovateľov odvolacím súdom dňa 22.4.2015).

Odporca 1/ vo svojom vyjadrení navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok ako vecne správny potvrdil a
zaviazal navrhovateľov na náhradu trov odvolacieho konania odporcovi 1/.
Zdôraznil, že list navrhovateľky 2/ zo dňa 12.2.2008 doručený odporcovi 1/, je listom zástupcu výlučne
navrhovateľky 2/ (teda nie navrhovateľov), ktorým však navrhovateľka 2/ nemala oznámiť odporcovi
„dožadovanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu“. Ak sa skutočne chcela dovolať neplatnosti
darovacej zmluvy zo dňa 28.2.2005, mala určite a zrozumiteľne uviesť, že ide o uplatnenie relatívnej
neplatnosti uvedenej darovacej zmluvy a súčasne mala uviesť konkrétnu vadu darovacej zmluvy, ktorá
má v danej veci relatívnu neplatnosť za následok. Z obsahu predmetného listu je zrejmé, že nejde o
dovolanie sa relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy, ale je len oznámením navrhovateľky 2/ odporcovi
1/, že zistila, ...“že bola opomenutá ako spoluvlastníčka pri prevode nehnuteľností nachádzajúcich
sa v katastrálnom území I., zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X“ a žiadosťou, aby odporca 1/
previedol nehnuteľnosti späť na pôvodného vlastníka v lehote 10 dní a v tejto lehote požiadal kataster
o „vkladovanie“. Toto oznámenie navrhovateľky 2/ ešte obsahuje aj upozornenie, že ak by odporca 1/
nekonal vyššie uvedeným spôsobom, navrhovateľka 2/ podá žalobu na súd. Z obsahu predmetného
listu nie je v žiadnom prípade zrejmé, že navrhovateľka 2/ sa skutočne dovoláva relatívnej neplatnosti
tejto darovacej zmluvy. Nie je v ňom ani zmienka o tom, že navrhovateľka považuje darovaciu zmluvu
za relatívne neplatný právny úkon, a že jej opomenutie ako spoluvlastníčky pri prevode „nehnuteľností“
je vadou, ktorá by mala za následok relatívnu neplatnosť tejto darovacej zmluvy. Odporca 1/ nemohol
predmetný list v žiadnom prípade považovať za dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu
- darovacej zmluvy. Ak by bolo úmyslom navrhovateľky 2/ predmetným listom dovolať sa relatívnej
neplatnosti darovacej zmluvy, nemohla by od odporcu 1/ žiadať, aby previedol „nehnuteľnosti“ späť na
pôvodného vlastníka, a to z toho dôvodu, že úspešným dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu sa tento právny úkon stáva neplatným od začiatku (ex tunc), čo by v konkrétnom prípade
znamenalo, že by odporca 1/ nebol vlastníkom „nehnuteľností“, a teda nemohla by toto žiadať od
neho ako od nevlastníka. Keďže toto navrhovateľka 2/ od odporcu 1/ žiadala, je zrejmé, že odporcu 1/
považovala za vlastníka, a teda predmetnú darovaciu zmluvu za platný právny úkon. Nielen z obsahu, ale
aj z označenia listu navrhovateľky 2/ ako „Výzva na uvedenie do predchádzajúceho právneho stavu„ je
zrejmé, že úmyslom navrhovateľky 2/ nebolo dosiahnuť relatívnu neplatnosť darovacej zmluvy, ale
prevod nejakých „nehnuteľností“ z vlastníctva odporcu 1/ do vlastníctva odporcu 2/. Prílohou listu bolo
splnomocnenie zo dňa 23.1.2008, ktorým navrhovateľka 2/ splnomocnila N.. C. C. na zastupovanie



„...pred súdmi a inými štátnymi orgánmi vo veci proti Š. H. o vrátenie daru v spojení s nehnuteľnosťami
v kat. úz. I., LV č. XXXX, prípadne podaním žaloby pre opomenutie spoluvlastníka „. Obsah listu v
spojení s priloženým splnomocnením je tak zmätočný, že odporca 1/ ani pri najlepšej vôli nemohol
vedieť, prečo od neho navrhovateľka 2/ žiada, aby nejaké „nehnuteľnosti“ previedol späť na pôvodného
vlastníka, respektíve, aby vrátil dar, ako sa uvádza v splnomocnení. Odporca 1/ sa k odporcovi 2/ ani
k členom jeho rodiny nikdy nesprával tak, že by tým porušoval dobré mravy. Skutočne preto nevedel, z
akého dôvodu má vrátiť dar, teda previesť „nehnuteľnosti“ späť na darcu. Zmätočnosť listu navrhovateľky
2/ sa prejavuje aj v skutočnosti, že predmetom darovacej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom 1/ a
odporcom 2/ neboli žiadne nehnuteľnosti, ale len spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X na nehnuteľnosti
- pozemku parc. č. XXX/X, zapísaného v katastri nehnuteľností vedenom G. Y. G. Y. Ú. D. H., v tom
čase na liste vlastníctva č. XXX. Predmetným listom zo dňa 12.2.2008 sa navrhovateľka 2/ relatívnej
neplatnosti darovacej zmluvy nedovolala. Potvrdilo sa to aj v priebehu konania na prvostupňovom
súde, kde navrhovateľka na pojednávaní dňa 21.3.2012 uviedla, že chcela odporcovi 1/ navrhnúť, aby
odkúpil od ostatných spoluvlastníkov podiely na predmetnom pozemku alebo aby vrátil dar odporcovi
2/. Navrhovatelia ani na pojednávaní dňa 25.5.2010, ani na pojednávaní dňa 21.3.2012 nevedeli, čoho
sa vlastne domáhali. Či požadovali vrátenie daru, alebo odkúpenie ich spoluvlastníckych podielov na
predmetnom pozemku, alebo či sa dovolávali neplatnosti darovacej zmluvy. Tieto úkony sa navzájom
vylučujú a súčasne opomenutý spoluvlastník nehnuteľnosti nemá právo domáhať sa, aby nadobúdateľ
spoluvlastníckeho podielu tento podiel previedol späť na pôvodného spoluvlastníka, od ktorého tento
spoluvlastnícky podiel nadobudol. Aj z tvrdenia navrhovateľov v odvolaní, že sa mal advokát odporcu 1/
na osobnom stretnutí so zástupcom navrhovateľov dohodnúť, že do jedného mesiaca oznámi zástupcovi
navrhovateľov, či odporca 1/ s manželkou odkúpi všetky podiely na predmetnom pozemku alebo či
prevedie nadobudnutý spoluvlastnícky podiel späť na odporcu 2/ je zrejmé, že účelom listu zástupcu
navrhovateľky 2/ zo dňa 12.2.2008 nemohlo byť dovolanie sa neplatnosti darovacej zmluvy.
Odporca 1/ ďalej zdôraznil, že počas prvostupňového konania navrhovatelia nikdy netvrdili, že sa voči
odporcovi 2/ riadne dovolali neplatnosti darovacej zmluvy, a teda na preukázanie tejto skutočnosti
ani nikdy nenavrhli žiaden dôkaz. Ak navrhovatelia navrhli ako dôkaz na preukázanie dovolania sa
neplatnosti darovacej zmluvy voči odporcovi 2/ čestné vyhlásenie N. G. až v odvolaní, ani urobili
tak do vyhlásenia uznesenia prvostupňového súdu o vyhlásenia dokazovania za skončené, na takýto
dôkaz nemôže súd prihliadať, a to ani v odvolacom konaní. Navrhovatelia sa dokonca svoju procesnú
povinnosť tvrdenia snažia preniesť na odporcu 2/, keď uvádzajú, že odporca 2/ v konaní nikdy netvrdil,
že by sa navrhovatelia tohto práva voči nemu v zákonnej lehote nedovolávali. Povinnosť tvrdenia, že
navrhovatelia sa riadne dovolali neplatnosti darovacej zmluvy, zaťažovala v tomto konaní navrhovateľov,
ktorí ju nesplnili, pričom odporca 2/ nemal žiaden dôvod tvrdiť, že sa navrhovatelia voči nemu neplatnosti
darovacej zmluvy nedovolali. čo sa týka premlčania práva domáhať sa neplatnosti darovacej zmluvy,
zo zmätočných tvrdenie navrhovateľov je zrejmé, že vôbec nevedia, kedy bola darovacia zmluva
uzatvorená, z čoho vyplýva, že nemôžu vedieť, kedy začala plynúť premlčacia lehota na dovolanie sa
neplatnosti. Darovacia zmluva bola uzatvorená v Bratislave dňa 28.2.2005, čo je zrejmé z uvedenia
miesta a dátumu, nachádzajúcich sa pred podpismi jej účastníkov. Podľa osvedčenia Obecného úradu
U. zo dňa 16.5.2005 odporca 2/ túto zmluvu vlastnoručne podpísal, pričom týmto osvedčením obecný
úrad nepotvrdil, že by odporca 2/ zmluvu podpísal pred jeho povereným pracovníkom až 16.5.2005.
Osvedčením len deklaroval, kto zmluvu vlastnoručne podpísal a ako bola preukázaná jeho totožnosť.
Skutočnosť, že k podpísaniu, a teda k uzatvoreniu zmluvy, došlo už dňa 28.2.2005, potvrdil pri svojom
výsluchu na pojednávaní dňa 21.3.2012 aj samotný odporca 2/, ktorý uviedol, že zmluvu podpísal, a
až potom mali spoločne s odporcom 1/ overiť podpis na nej, k čomu na prvýkrát nedošlo, lebo odporca
2/ meškal. K uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo dňa 28.2.2005 a premlčacia doba na dovolanie sa
neplatnosti začala plynúť dňa 1.3.2005. Pre začatie plynutia premlčacej doby nie je rozhodujúce, kedy
bola úradne osvedčená pravosť podpisu odporcu na nej, ani kedy príslušná správa katastra povolila
vklad vlastníckeho práva v prospech odporcu 1/, ale kedy došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy. Odporca
1/ ďalej zdôraznil, že právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú
doručením prejavu vôle všetkým subjektom (účastníkom) neplatného právneho úkonu. V tejto súvislosti
poukázal aj na ustanovenie § 41 ods. 3 O.s.p. s tým, že na vyvolanie účinkov dovolania sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu žalobou je nevyhnutné, aby bola táto žaloba doručená v premlčacej
dobe všetkým ostatným účastníkom neplatného právneho úkonu. Navrhovateľom nič nebránilo, aby
sa dovolali relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy u obidvoch jej účastníkov jednostranným právnym
úkonom doručeným obidvom účastníkom darovacej zmluvy pred uplynutím trojročnej premlčacej doby.
Iba v prípade, že by sa navrhovatelia riadne dovolali neplatnosti kúpnej zmluvy jednostranným úkonom
u obidvoch jej účastníkov, a títo by dôvod neplatnosti popierali, boli oprávnení podať žalobu na určenie



neplatnosti darovacej zmluvy v trojročnej premlčacej lehote, pričom len v takomto prípade by sa
nevyžadovalo, aby bola žaloba obidvom účastníkom darovacej zmluvy v premlčacej dobe aj doručená.
Nebolo odôvodnené, aby sa navrhovatelia spoliehali na skutočnosť, že žaloba bude v premlčacej dobe
doručená obidvom účastníkom darovacej zmluvy, pretože právne účinky dovolania sa jej neplatnosti
mohli vyvolať sami, a to doručením dovolania sa neplatnosti darovacej zmluvy obidvom jej účastníkom
pred uplynutím premlčacej doby. Preto námietku navrhovateľov o prieťahoch súdu pri doručovaní
žaloby odporcom považuje odporca 1/ za neoprávnenú. Rovnako za neodôvodnené považuje aj
námietky navrhovateľov týkajúce sa náhrady trov konania. Trovy konania boli riadne vyčíslené v súlade
s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov.

Odporca 2/ vo svojom vyjadrení navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok ako vecne správny potvrdil
a zaviazal navrhovateľov spoločne a nerozdielne na náhradu trov odvolacieho konania odporcovi 2/ v
sume 66,32 eur za 1 úkon právnej služby. Nesúhlasí s názorom navrhovateľov, že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, na základe
ktorého bolo jednoznačne preukázané, že navrhovatelia sa svojho práva dovolávali po uplynutí zákonnej
premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť dňom 1.3.2005.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a po preskúmaní odvolacích námietok navrhovateľov,
odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, dospel k
záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, lebo odvolacie
námietky neobstoja. Preto postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 22.3.2016.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, priebeh konania
opísal primeraným spôsobom, uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania, vysporiadal sa so všetkými pre vec rozhodujúcimi námietkami účastníkov a
citoval právny predpis, ktorý aplikoval na prejednávaný prípad. Správne vyvodil právny záver o premlčaní
uplatneného nároku navrhovateľov, ktorý aj dostatočným spôsobom vysvetlil a riadne odôvodnil, prečo
žalobný návrh navrhovateľov zamietol. Odvolací súd sa preto s odôvodnením súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku plne stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolacia námietka o nesprávnom právnom posúdení veci nemôže obstáť. Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Navrhovatelia namietajú nesprávny výklad a
právne posúdenie otázky premlčania ich dovolania sa relatívnej neplatnosti súdom prvého stupňa.

Ako vyplýva zo spisu, v prejednávanej veci navrhovatelia odôvodňovali neplatnosť predmetnej darovacej
zmluvy o darovaní spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti odporcom 2/ odporcovi 1/
porušením ich zákonného predkupného práva, ktoré pre nich ako podielových spoluvlastníkov vyplývalo
z ust. § 140 OZ.

Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide
o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú
právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa § 40a veta prvá OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140,
§ 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa
ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

Vo všeobecnosti možno uviesť, že spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 OZ), má
pri porušení jeho predkupného práva na výber, či sa bude na súde domáhať určenia relatívnej neplatnosti
zmluvy o prevode podielu (§ 40a OZ); či sa bude domáhať voči nadobúdateľovi, aby mu nadobudnutý
spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok; alebo sa uspokojí s tým, že mu zostáva
zachované predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti



právneho úkonu vyplývajúce z ust. § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti podľa § 140 OZ, sa premlčuje vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia § 101 OZ. Treba zdôrazniť, že všeobecná
trojročná premlčacia doba podľa tohto ustanovenia plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý
raz, a začína plynúť objektívne.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním správne ustálil, že k uzavretiu darovacej zmluvy došlo
dňa 16.5.2005. Všeobecná trojročná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu tak začala plynúť dňom nasledujúcim po uzavretí darovacej zmluvy, t.j. dňa 17.5.2005 a uplynula
17.5.2008. Správny je tiež právny záver súdu prvého stupňa, že právo navrhovateľov dovolať sa
relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu sa premlčalo, pretože návrh na začatie konania bol súdom
doručený odporcovi 1/ dňa 30.1.2009 (č.l. 15 spisu) a odporcovi 2/ dňa 30.12.2009 (doručenka na
č.l. 49 spisu; v rozsudku je nesprávne uvedený dátum 9.7.2009, čo však nemalo vplyv na správnosť
rozhodnutia súdu), teda po uplynutí premlčacej doby. Pre posúdenie veci je podstatné, že dovolanie sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu je hmotnoprávny úkon adresovaný účastníkom právneho úkonu, a
nie voči súdu. Preto právne následky (účinky) relatívnej neplatnosti právneho úkonu nenastali doručením
návrhu zo strany navrhovateľov na súd, ale účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti nastávajú a stávajú
sa perfektnými až dôjdením tohto prejavu vôle - dovolania sa všetkým účastníkom relatívne neplatného
právneho úkonu. V prejednávanej veci tak tomu bolo až doručením žaloby odporcom 1/ a 2/, po uplynutí
premlčacej doby. Z dôvodu vznesenej námietky premlčania preto súd prvého stupňa správne žalobu
zamietol.

Právny názor navrhovateľov, že k premlčaniu ich práva dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu
nemohlo dôjsť, pretože podaním ich návrhu na súd sa prerušilo plynutie premlčacej doby, nie je správny.

Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Citované zákonné ustanovenie sa týka návrhov (žalôb) na plnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p., a
nie určovacích žalôb podľa § 80 písm. c) O.s.p., akou je aj prejednávaná žaloba navrhovateľov.
Podanie určovacej žaloby na súd tak nemá žiadny vplyv na začiatok a plynutie premlčacej doby, t.j.
podaním žaloby navrhovateľov o určenie relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy nedošlo k zastaveniu
(prerušeniu) premlčacej doby.

Hoci sa navrhovatelia aktívne zúčastnili konania pred súdom prvého stupňa, až v odvolacom konaní
(v podanom odvolaní a v ďalších iných podaniach, ktorými dopĺňali svoje odvolanie) uvádzali nové
skutočností a označovali nové dôkazy, ktoré však neuplatnili napriek riadnemu poučeniu súdom prvého
stupňa podľa § 120 ods. 4 O.s.p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie.
Odvolací súd na ne nemohol prihliadať, lebo na taký postup nebol dôvod (§ 205a O.s.p.).

K námietke navrhovateľov, že odôvodnenie rozsudku v jeho písomnom vyhotovení ohľadne ustálenia
dátumu uzavretia darovacej zmluvy nezodpovedá odôvodneniu po jeho vyhlásení (táto skutočnosť sa
zo zápisnice z posledného pojednávania, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, ani z obsahu spisu
nedá zistiť; v čase vyhlásenia rozsudku nebolo ani povinnosťou súdu nahrávať pojednávania) považuje
odvolací súd za potrebné uviesť, že takéto prípadné pochybenie súdu prvého stupňa nemalo za následok
nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej, a preto nebol dôvod, aby naň odvolací súd prihliadal (§ 211
ods. 3 O.s.p.).

Neobstojí ani námietka navrhovateľov o nezákonnom rozhodnutí súdu prvého stupňa o náhrade trov
konania. Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia rozsudku, ktoré sa vzťahovalo k tomuto výroku,
konštatuje, že súd prvého stupňa sa riadne zaoberal nárokom odporcov 1/, 2/ na náhradu trov konania,
a rozhodol o nich správne a v súlade s príslušnými právnymi normami, ktorými sú O.s.p. (§ 142 ods.
1) a vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení platnom do 30.6.2013 - ďalej len vyhláška. Správne
teda vychádzal zo zásady úspešnosti v spore a odporcom priznal náhradu účelne vynaložených trov
konania za poskytnutú právnu pomoc. Zo spisu vyplýva, že odporcovia 1/, 2/ boli v konaní zastúpení
advokátmi na základe udelených plných mocí, a podaniami zo dňa 23.3.2012 (č.l. 97 a 95 spisu) aj
špecifikovali prostredníctvom svojich právnych zástupcov trovy právneho zastúpenia podľa ust. § 151



ods. 1 O.s.p.. Súd prvého stupňa nepochybil, keď odporcovi 1/ priznal náhradu za úkony právnej služby
- za ďalšie porady s klientom, lebo tieto boli súdu riadne preukázané. Aj priznanú náhradu za úkony
právnej služby - nahliadanie do spisu možno akceptovať, pretože pokiaľ advokát počas štvorročného
súdneho konania nahliada do spisu len dvakrát, nemali by vzniknúť žiadne pochybnosti o účelnosti
takéhoto úkonu. Navyše, účastník konania má právo zistiť pred pojednávaním aktuálny obsah spisu. Čo
sa týka priznaných náhrad za stratu času a za cestovné výdavky, ani v tomto smere nemal odvolací súd
žiadne pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa (aj keď detailne neodôvodneného).
Pojednávania sa uskutočnili mimo sídla oboch advokátov, s čím bola spojená potreba presunu z
Bratislavy do Pezinka za použitia ich osobných motorových vozidiel.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny v celom rozsahu
potvrdil.

V odvolacom konaní úspešným odporcom 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania proti
navrhovateľom, ktorí úspech nemali (§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.).

Odporca 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 26.8.2012 k odvolaniu navrhovateľov síce podal návrh na
náhradu trov odvolacieho konania, ale trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní podľa ust. § 151
ods. 1 O.s.p. včas nevyčíslil (v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku odvolacieho
súdu), a iné trovy mu zo spisu nevyplývajú. Odvolací súd mu preto náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

Odporcovi 2/ ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania priznal odvolací súd náhradu za jeden
úkon právnej služby - písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 10.9.2012 k odvolaniu navrhovateľov
(podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení platnom do 30.6.2013 - ďalej len vyhláška) vo výške 66,32 eur.
Uvedená suma pozostáva z odmeny advokáta vo výške 58,69 eur (§ 11 ods. 1 vyhlášky) a z náhrady
výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky, tzv. režijný paušál vo výške 7,63 eur (v roku 2012).

Navrhovatelia sú v zmysle § 149 O.s.p. povinní zaplatiť trovy odvolacieho konania na účet právneho
zástupcu odporcu 2/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1708203649)