Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/87/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710207940 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1710207940.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Edity Szabovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcov: X/. S. Š., X.. XX.XX.XXXX, X/ D. Š., X.. XX.XX.XXXX, S. L. Š. N.. Č.. X, V., obaja zast. advokátkou JUDr. Jelou Mikuškovou, Račianska ul. č. 66, Bratislava proti žalovanému: F. F., X.. XX.XX.XXXX, L. H. N.. Č.. XX, V., prechodne bytom H. X, V., zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., Niťová ul. č. 3, Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti a určenie neplatnosti prechodu nájmu, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 13. októbra 2015 č. k. 5C/202/2010-334, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e . Žalobcovia 1/, 2/ sú povinní nahradiť žalovanému spoločne a nerozdielne k rukám advokáta JUDr. Gabriela Almášiho trovy odvolacieho konania 199,47 eur, do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o určenie neplatnosti prechodu nájmu, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcom 1/, 2/ náhradu trov konania vo výške 100 %. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou domáhali proti žalovanému vypratania domu so súp. č. XXX (budova bývalej pošty) nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. XXX/X Y. F.. Ú.. V.. Žalobcovia tvrdili, že budovu bývalej pošty odkúpili od spoločnosti ELT servis, spol. s r. o. ako priemyselný objekt postavený cca v roku 1914, ktorý bol využívaný prevažne ako budova spojov, resp. neskôr ako pošta. V kúpnej zmluve zo 04.11.2009, ktorou ich právny predchodca nadobudol do vlastníctva tieto nehnuteľnosti, je v článku I bod 1.4 uvedené, že nie sú zaťažené žiadnymi právami tretích osôb, okrem nájomných práv vyplývajúcich z riadne uzavretej zmluvy o nájme, kde ako nájomca vystupuje E. X., ktorý užíva G. L. Y. predmetnej budove. Spolu s kúpnou zmluvou boli odstúpené ich právnemu predchodcovi aj doklady vzťahujúce sa k tomuto nájmu, a to 1/ rozhodnutie o pridelení X - A. bytu vydané Západoslovenským riaditeľstvom spojov Bratislava pod č. XXXX/ŠKP/XXXX, B. XX.XX.XXXX na dobu určitú a to pokiaľ bude pracovať v S. L. - Y. po dobu najmenej 20 rokov od odovzdania bytu na užívanie, 2/ Zápisnicu o prevzatí bytu z 21.05.1986, z ktorej vyplýva, že E. X. bol tento byt už raz pridelený dňa X. S. XXXX na dobu určitú a v roku 1986 sa táto doba predĺžila novým rozhodnutím z 02.04.1986 na dobu určitú. Žalobcovia tvrdili, že E. X. sa odsťahoval v decembri 2008 do R. J. Y. K. z dôvodu potreby celodennej starostlivosti, ktorú si vyžiadal jeho vek a zdravotný stav. Medzičasom sa do domu nasťahoval jeho vnuk F. F. (žalovaný) s priateľkou B. R. a jej maloletou dcérou, ktorí časť budovy bývalej pošty aj s priľahlým pozemkom užívali spolu až do augusta 2010, kedy sa B. R. s maloletou dcérou z domu odsťahovali. Žalobcovia mali za to, že nájom E. X. skončil dňa 02.04.1996 a teda žalovaný užíva ich nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.08.2012 žalobcovia žalobu rozšírili o určenie neplatnosti prechodu nájmu, keď požadovali určenie, že žalovanému nevzniklo právo nájmu k nebytovej budove bývalej pošty a uloženie povinnosť žalovanému vypratať časť nebytovej budovy. Túto zmenu žaloby súd prvej inštancie pripustil na pojednávaní konanom dňa 06.02.2013. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 07.10.2013 vzali žalobcovia späť žalobu v časti určenia neplatnosti prechodu nájmu. Späťvzatie žaloby v tejto časti súd prvej inštancie pripustil a konanie v tejto časti zastavil. 3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že budova bývalej pošty v obci V. bola postavená okolo roku 1920 na pôdoryse XX,XX H. I. X,XX m. Evidovaná bola na pzkn. vl. č. XXXX pre F.. Ú.. O., Č.. XXXX pre F.. Ú.. V. a to ako dom s popisným č. XXX v intraviláne postavený na pozemku parc. č. XXX/X. V súčasnosti je evidovaná na LV č. XXX pre F.. Ú.. V. ako iná budova - stavba. Od roku XXXX bola vo vlastníctve obce O., od roku 1958 bola vo vlastníctve Československého štátu - správy spojov. Slovenská J., C..R.. R. R. Y. L. L. kúpnou zmluvou zo 04.11.2009 túto budovu predala spoločnosti ELT servis, spol. s r. o., ktorá ju následne kúpnou zmluvou z 27.01.2010 predala žalobcom, a tí sú v súčasnosti jej bezpodielovými spoluvlastníkmi. Predmetná budova bola využívaná minimálne od roku 1944 ako sídlo poštového úradu obce V.. Na základe rozhodnutia o pridelení bytu vydaného Riaditeľstvom pôšt Bratislava bol dňa 01.10.1948 pridelený X - A. L. na J. V. E. X., ktorý na pošte pracoval. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia boli k budove bývalej pošty pristavané 2 nelegálne prístavby, z ktorých jedna slúžila ako vstupná hala do bytu prideleného E. X.. Na základe rozhodnutia o pridelení bytu vydaného Západoslovenským riaditeľstvom spojov Bratislava pod č. XXXX/ÚKP/XXXX, G. XX.XX.XXXX (so súhlasom vedenia Okresnej správy spojov Bratislava vidiek, ZV ROH pri OKSS Bratislava - vidiek ako i členskej schôdze ZV ROH) bol X - A. J. L. (H. X, V.) pridelený pracovníkovi E. X., a to na dobu pokiaľ bude pracovať u OKSS Bratislava - vidiek po dobu najmenej 10 rokov od odovzdania bytu do užívania. Do užívania bol byt E. X. odovzdaný dňa 21.05.1986. Dohodou uzavretou dňa 23.06.1988 medzi Západoslovenským riaditeľstvom sporov Bratislava a E. X. sa k 30.06.1988 skončil pracovný pomer E. X.. Od roku 2002 E. X. v predmetnom byte býval v spoločnej domácnosti so svojím vnukom F. F. - žalovaným, ktorého požiadal, aby sa k nemu nasťahoval, keďže sa vzhľadom na svoj vysoký vek a zdravotný stav nebol schopný sám postarať o domácnosť. Budova bývalej pošty v V. zvonka pripomína samostatne stojaci starší rodinný dom s jedným nadzemným podlažím a sedlovou strechou. Pôvodná budova má pôdorys obdĺžnika. K budove sú nelegálne pristavené 2 prístavby. Jedna je drevená, je ju vidieť z hlavnej cesty a v minulosti slúžila ako vstup do poštového úradu. Druhá je murovaná, nachádza sa vzadu, v minulosti slúžila ako vstupná hala do priestorov obývaných E. X., a tomuto účelu slúži dodnes žalovanému. Murovaná prístavba bola vybudovaná v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. V miestach, kde nadväzuje na pôvodnú budovu bývalej pošty, sa tvoria trhliny, podľa vyjadrenia znalca hrozí jej zrútenie. Z tejto murovanej prístavby sa v súčasnosti vchádza do priestoru užívaného žalovaným ako kuchyňa. Z kuchyne sa vchádza do prvej z obytných miestností, ktorá je prechodná a dá sa z nej dostať do druhej z obytných miestností. Obe obytné miestnosti sú vďaka vyšším stropom v budove a veľkým oknám svetlé, obe sú zariadené nábytkom, každá z nich má samostatné plynové kúrenie pomocou. Priestory užívané žalovaným majú pritom vlastný okruh plynového potrubia, ktorý je z vonkajšej časti budovy osadený samostatným plynomerom. Prvá obytná miestnosť má výmeru 15,5 m2, slúži ako spálňa. Druhá obytná miestnosť má výmeru podlahovej plochy 23,18 m2 a slúži ako druhá spálňa resp. ako pracovňa. E. X. žil v budove bývalej pošty až do 29.12.2008, kedy bol umiestnený do domova sociálnych služieb R. J., X..S.. R. R. Y. K.. Hoci bol E. X. umiestnený v domove sociálnych služieb, v budove bývalej pošty si ponechal svoje osobné veci a v liste z 20.04.2010 vyjadril svoju vôľu vrátiť sa do prideleného bytu v prípade, že mu to jeho zdravotný stav dovolí. V článku I. bod 1.4 kúpnej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi predávajúcim - Slovenská pošta, a.s. v Banskej Bystrici a kupujúcim - ELT servis, spol. s r. o. sa uvádza, že predmet kúpy je vo výlučnom vlastníctve predávajúceho a nie je zaťažený žiadnym právom tretej osoby zapísaným v katastri nehnuteľností obmedzujúcim prevod, okrem nájomných práv vyplývajúcich z riadne uzatvorených nájomných zmlúv uvedených v tabuľke č. 1. V tejto tabuľke je ako nájomca uvedený E. X., pričom ako nájomný vzťah je uvedený zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu s dohodnutou dobou trvania nájmu na dobu neurčitú. V článku I bod 1.5 tejto kúpnej zmluvy sa uvádza, že kupujúci prehlasuje, že s podmienkami tohto nájmu bol riadne oboznámený a tento nájomný vzťah v čase podpisu kúpnej zmluvy akceptuje. V bode 1.6 je uvedené, že kupujúci po prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vstupuje podľa § 680 Obč. zák. do právneho postavenia prenajímateľa v nájomných vzťahoch uvedených v tabuľke č. 1. Znalec Ing. Juraj Kozakovič v znaleckom posudku č. 02/2012, z 31.01.2012 doporučil vzhľadom na zistený technický stav predmetnej stavby - budovy ohrozujúci bezpečnosť a zdravie osôb svojím možným zrútením túto stavbu odstrániť - zbúrať. Žalobcovia výzvou z 10.05.2010 vyzvali žalovaného na vypratanie predmetnej budovy bývalej pošty a priľahlého pozemku. Žalovaný budovu nevypratal a predmetnú nehnuteľnosť užíva dodnes. E. X. zomrel dňa XX.XX.XXXX Y. K.. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba nie je dôvodná. Uviedol, že ako prejudiciálnu otázku posudzoval skutočnosť, či priestory v súčasnosti obývané žalovaným boli alebo neboli v roku 1986 (kedy boli odovzdané E. X. do užívania) bytom, od čoho sa následne odvíjalo právne posúdenie, či vzniklo alebo nevzniklo E. X. právo užívania bytu, ktoré sa po prijatí zák. č. 509/1991 Zb. transformovalo na nájom služobného bytu, resp. po uplynutí trojmesačnej lehoty uvedenej v zák. č. 189/1992 Zb. na nájom bytu. Poukázal na to, že právomoc rozhodnúť o tom, či je nejaký priestor v budove bytom alebo nie, patrí v súčasnosti jedine príslušnému správnemu orgánu. Zároveň však dodal, že právomoc posúdiť ako prejudiciálnu otázku, či sa jedná alebo nejedná o bytovú budovu, resp. byt náleží v prípade absencie takéhoto rozhodnutia jedine súdu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade budovy bývalej J. Y. V. môže byť táto budova považovaná za bytovú, pretože skutočne viac ako polovica jej podlahovej výmery je užívaná na bývanie. Pokiaľ teda v roku 1986 Západoslovenské riaditeľstvo spojov Bratislava vydalo rozhodnutie o pridelení bytu E. X., bola spísaná dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu a do užívania bol X - A. J. L. zápisnične odovzdaný E. X. G. XX.XX.XXXX, vzniklo E.X. X. podľa vtedy platnej právnej úpravy právo osobného užívania služobného bytu. Keďže Západoslovenské riaditeľstvo spojov Bratislava po tom, čo E. X. v roku 1988 skončil svoj pracovný pomer, sa s ním nedohodlo na zániku osobného užívania služobného bytu a E. X. nikdy písomne neoznámil, že nechce byt užívať, toto právo osobného užívania trvalo až do 31.12.1991. Od 01.01.1992 sa právo osobného užívania bytu zmenilo na nájom bytu. Do právneho postavenia prenajímateľa vstúpili podľa § 680 ods. 2 Obč. zák. ďalší vlastníci budovy bývalej pošty. Súd prvej inštancie mal za to, že medzi žalobcami a E. X. vznikol po nadobudnutí bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov k budove bývalej pošty Y. V. záväzkový právny vzťah (nájom bytu), obsahom ktorého bol na jednej strane záväzok žalobcov ako prenajímateľov prenechať E. X. ako nájomcovi do užívania predmetný X - A. L. a na druhej strane záväzok nájomcu platiť prenajímateľom nájomné vo výške 49,18 eur mesačne. Pokiaľ žalovaný žil v spoločnej domácnosti s E.X. X. S. K. XXXX, došlo smrťou E. X. Y. K. XXXX podľa § 706 ods. 1 prvá veta Obč. zák. k prechodu nájmu bytu na žalovaného, pretože E. X. bol v čase svojej smrti umiestnený v domove sociálnych služieb iba dočasne a pred smrťou prejavil vôľu vrátiť sa do prideleného bytu. Možno mať podľa súdu prvej inštancie za to, že spoločnú domácnosť so žalovaným nikdy natrvalo neopustil. Vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným tak stále existuje záväzkový vzťah - nájom bytu, pričom povinnosť žalovaného vypratať ním užívaný byt môže nastať jedine v prípade skončenia nájmu bytu. K tomuto môže dôjsť buď dohodou žalobcov so žalovaným alebo výpoveďou z nájmu bytu na základe niektorého z výpovedných dôvodov uvedených v § 711 ods. 1 Obč. zák.. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že po právoplatnosti rozsudku rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia 1/, 2/ a napadli ním výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil a žalobe vyhovel, resp. aby ho v napadnutom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa nich súd prvej inštancie nesprávne vyriešil otázku, či sa v prípade predmetnej budovy - domu súp. č. XXX Y. V. jedná o bytovú budovu, resp. byt. Ohliadkou na mieste samom vykonanou v apríli 2015 dospel súd prvej inštancie k záveru, že sa jedná o bytovú budovu, keďže viac ako polovica podlahovej výmery je užívaná na bývanie. Žalobcovia však poukázali na záznam o ohliadke z 24.04.2015 vyhotovený v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 37C/38/2013, v ktorom sa žiadne výmery predmetnej nehnuteľnosti neuvádzajú a pri ohliadke sa žiadne premeriavania nevykonávalo. Nie je preto zrejmé, ako mohol súd prvej inštancie zodpovedne posúdiť veľkosť skutočne žalovaným užívanej výmery. Súd prvej inštancie na základe ust. § 43c ods. 2 Stavebného zákona bez akejkoľvek špecifikácie celkovej výmery a výmery užívanej žalovaným a bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia rozhodol, že budova súp. č. XXX môže byť považovaná za bytovú. Neprihliadol pritom na námietky žalobcov, že na to, aby obytná miestnosť mohla mať charakter bytu, musí mať dostatočné denné osvetlenie, priame vetranie, čo v danom prípade predmetné miestnosti nespĺňajú (STN 734301-5). Predmetné miestnosti (kuchyňa nie je priamo vetrateľná, byt nie je preslnený) nespĺňajú uvedené parametre bytu, a preto nie sú bytom. Rovnako obec V. ako spoločný stavebný úrad v V. rozhodnutím č. j. Y.. XX-XXX-XX-V., B. XX.XX.XXXX, ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, povolila odstránenie stavby súp. č. XXX G. Y. Z. Č. XXX ako nebytovej, resp. inej stavby, pričom v rozhodnutí nie je žiadna zmienka o tom, že by sa v dome mal nachádzať byt. Miestnosti v dome, ktoré súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zadefinoval ako obytné s rozlohou 15,5 m2 a 23,18 m2 sa v evidenčnom liste, na základe ktorého platí žalovaný nájomné vo výške necelých 50,- eur mesačne, nenachádzajú. Skutočný pôdorys budovy nezodpovedá zisteniu súdu prvej inštancie, keďže bol pôvodne v rozmeroch XX,XX H. I. XX,X H. a terajší pôdorys je v tvare písmena „T“ a je v rozmeroch XX,XX H. I. XX,X H. + X,X H. I. X H.. Prístavbu zo sedemdesiatych rokoch minulého storočia postavila neznáma osoba, a táto nelegálna stavba nemôže byť zahrnutá do bytu. Súd prvej inštancie tiež podľa žalobcov nesprávne porovnal skutočne užívanú podlahovú výmeru, pretože súčet celkovej podlahovej výmery a využiteľnej plochy v dome je 213,12 m2, z čoho má v prenájme spoločnosť Stroje systémy, spol. s r. o. výmeru 142 m2 a žalovaný v skutočnosti užíva 71,12 m2. Preto skutočne využiteľná plocha má výmeru 213,12 m2, z ktorej žalovaným užívaná plocha 71,12 m2 nie je viac ako polovica. Rozhodnutie o tom, či sa v prípade žalovaným užívaných priestorov v dome súp. č. XXX jedná o byt, môže urobiť iba príslušný správny orgán. Budova súp. č. XXX nikdy nebola určená na bývanie, naopak, v katastri nehnuteľností bola vždy a aj v súčasnosti je vedená ako nebytová budova určená na obchody a služby, ako poštový úrad slúžila až do roku 2008. Stavebný úrad nevydal rozhodnutie o tom, či obývané miestnosti žalovaným majú charakter bytu alebo nie. V ďalšom žalobcovia poukazovali na to, že žalovaný v konaní nepreukázal, že jeho starému otcovi E. X. L. Y. K. XXXX vydané rozhodnutie o pridelení bytu, spísaná riadna dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu, a do užívania mu bol riadne pridelený X - A. podnikový byt dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorého mu vzniklo právo osobného užívania služobného bytu, ktoré sa v roku 1991 zmenilo na právo nájmu na dobu neurčitú - chránený nájom. Uviedli, že pri odkúpení nehnuteľnosti v roku 2009 im predávajúci predložil doklady o tom, že v dome je nájomca, ale toto tvrdenie sa preukázalo ako nepravdivé. Bolo im predložené rozhodnutie o pridelení bytu z 01.04.1986 vydané Západoslovenským riaditeľstvom spojov Bratislava bez následnej zápisnice o odovzdaní a prevzatí bytu a ďalej zápisnica o prevzatí bytu zo dňa 21.05.1986, v ktorej sa cituje, že nadväzuje na rozhodnutie o pridelení bytu z 01.10.1948 (po viac ako 38 rokoch) vydané údajne Riaditeľstvom pôšt Bratislava (teda nie miestnym národným výborom). Toto rozhodnutie im však predávajúci a ani žalovaný nikdy nepredložil. Naopak, tieto doklady na seba nenadväzujú, nespĺňajú zákonné predpoklady ku vzniku práva užívať byt, nevzbudzujú dôveryhodnosť a nemôžu byť riadnym právnym podkladom k rozhodnutiu súdu o tom, že E. X. vzniklo právo užívať byt, ktoré sa neskôr zmenilo na chránený nájom. Ak E. X. býval v byte aj pred rokom 1986, bolo to bez riadneho rozhodnutia o pridelení bytu podľa zák. č. 138/1948 Zb., resp. zák. č. 41/1964 Zb., teda bez právneho dôvodu. Poukázali na to, že nehnuteľnosť kupovali ako priemyselný objekt a teda nie ako bytový dom. Keďže neexistuje dôkaz o tom, že žalovanému resp. E. X. L. Y. K. XXXX byt riadne pridelený v zmysle § 25 zák. č. 41/1964 Zb. a § 154 Obč. zák. a taktiež dôkaz o tom, že následne bola spísaná riadna, na rozhodnutie nadväzujúca, dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu, nemohlo dôjsť ku vzniku akéhokoľvek práva užívania bytu. Rovnako neboli predložené dôkazy, že sa jednalo o služobný byt. V danej veci chýba rozhodnutie miestneho národného výboru o pridelení bytu E. X. a preto akákoľvek dodatočne založená dohoda o prevzatí bytu z 20.12.1985 je neplatným právnym úkonom. Žalobcovia majú za to, že žalovaný s E. X. nikdy neviedol spoločnú domácnosť. Samotný žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že na adrese svojho trvalého pobytu (H. N.. Č.. XX, Y. V.) nebýva a k starému otcovi sa nasťahoval preto, lebo ho vyhodil jeho vlastný otec z domu na H. N. Č.. XX Y. V.. Uviedli, že E. X. nezomrel po hospitalizovaní v nemocnici, ale dňa XX.XX.XXXX Y. R. J., X.. S.. K. Y. Y. XX K. po tom, ako tam bol trvalo umiestnený odo dňa XX.XX.XXXX, teda po troch rokoch, odkedy odišiel z domu na H. N.. Č.. X Y. V.. Bol na vozíčku, odkázaný na pomoc tretej osoby, ktorú mu žalovaný nebol schopný poskytnúť, a preto jeho návrat do domu neprichádzal do úvahy. Podľa názoru žalobcov, za dočasné (§ 706 Obč. zák.) nemožno považovať obdobie viac ako troch rokov. Spolužitie žalovaného a E. X. nevykazovalo v čase smrti E. X. znaky spoločnej domácnosti. Z týchto dôvodov na žalovaného nemohlo prejsť ani právo nájmu bytu. 5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil. Poukázal na ust. § 104 ods. 1 Stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak sa doklady, z ktorých by bolo možné zistiť účel, na aký bola stavba povolená, nezachovajú, platí, že stavba je určená účelu, na ktorý je svojím stavebno technickým usporiadaním vybavená. Ak vybavenie stavby nasvedčuje viacerým účelom, predpokladá sa, že stavba je určená účelu, na ktorý sa užíva bez závad. V prejednávanej veci stavba sa užíva bez závad na bývanie od roku 1948. Keďže posúdenie o účele stavby v prípade predmetnej nehnuteľnosti absentuje, právo na posúdenie tejto skutočnosti ako prejudiciálnej otázky prináleží súdu. V ďalšom poukázal na to, že právny predchodca žalobcov - spoločnosť ELT servis, spol. s r. o., v ktorej jediným spoločníkom je žalobca 1/, kupoval predmetnú nehnuteľnosť s vedomím, že v nehnuteľnosti sa nachádza X - A. L., ktorého nájomcom je E. X. a nájomná zmluva je uzavretá na dobu neurčitú. Pri porovnávaní skutočne užívanej podlahovej výmery žalobcovia účelovo uviedli podlahovú plochu spolu s rozlohou podkrovia, ktoré sa neužíva. Preto súd prvej inštancie správne skonštatoval, že viac ako polovica podlahovej plochy sa používa na bývanie. Pokiaľ ide o poukaz na normu STN 734301, táto platí pre navrhovanie a projektovanie budov na bývanie a obytných častí budov. Touto normou sa majú riadiť projektanti stavieb v čase platnosti normy. Ak by sa na ňu prihliadalo, bolo by potrebné prestavať, uzavrieť, či možno zbúrať asi jednu polovicu všetkých rodinných domov na Slovensku. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcov, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa pridelenia služobného bytu E. X.. Na základe rozhodnutia o pridelení bytu vydaného riaditeľstvom pôšt Bratislava bol dňa XX.XX.XXXX J. X - A. L. na J. V. E. X., ktorý na pošte pracoval. Na základe rozhodnutia o pridelení bytu vydaného západoslovenským riaditeľstvom spojov dňa XX.XX.XXXX L. X- A. podnikový byt pridelený pracovníkovi E. X., a to na dobu pokiaľ bude pracovať u OKSS Bratislava - vidiek po dobu najmenej 10 rokov od odovzdania bytu do užívania. Do užívania bol byt E.Á. X. odovzdaný dňa XX.XX.XXXX, o čom svedčí spísaná zápisnica. Z uvedeného vyplýva, že E. X. podľa v tom čase platnej právnej úpravy vzniklo právo osobného užívania služobného bytu. Dohodou uzavretou dňa 23.06.1988 medzi Západoslovenským riaditeľstvom spojov Bratislava a E.Á. X. sa k 30.06.1988 skončil pracovný pomer E. X.. Ten napriek tomu ostal žiť v predmetnom dome dlhé desaťročia a vyrástli v ňom všetky jeho 4 deti. E. X. nikdy písomne neoznámil, že nechce byt užívať, toto právo osobného užívania trvalo až do 31.12.1991, kedy sa zmenilo na nájom bytu. Podľa žalovaného boli splnené všetky zákonné podmienky k prechodu nájmu bytu podľa § 706 ods. 1, prvá veta Obč. zák. E. X. viedol v predmetnom byte spoločnú domácnosť so svojim vnukom - žalovaným od roku 2002. Spoločne sa podieľali na zabezpečení potrieb spoločnej domácnosti až do smrti E. X.. E. X. sa síce od decembra 2008 nachádzal v domove sociálnych služieb, ale aj z písomného vyjadrenia jeho riaditeľky H.. Y. je zrejmé, že išlo o dočasné umiestnenie. Ak by sa jeho zdravotný stav zlepšil a nebol by odkázaný na neustálu starostlivosť, mohol sa vrátiť do domáceho prostredia. Zákonným dôvodom zániku spoločnej domácnosti je smrť osoby tvoriacej spoločnú domácnosť, alebo trvalé opustenie spoločnej domácnosti. V danom prípade k zániku spoločnej domácnosti došlo až smrťou E. X.. E. X.V. spoločnú domácnosť nikdy trvalo neopustil. Osoby neprestanú byť príslušníkmi domácnosti, ak sa z vážnych dôvodov nezdržiavajú v byte, napríklad z dôvodu liečenia alebo štúdia. Podmienka spoločného spolužitia v spoločnej domácnosti je splnená i v prípade, ak nájomca zomrel v nemocnici, či v inom liečebnom zariadení po predchádzajúcej hospitalizácii, ak toto spolužitie vzniklo ešte pred hospitalizáciou. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav veci a vec i správne právne posúdil. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie aj riadne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že k prechodu nájmu bytu dochádza buď v dôsledku smrti doterajšieho nájomcu (§ 706, § 707 Obč. zák.) alebo v prípade, keď doterajší nájomca bytu trvale opustil spoločnú domácnosť (§ 708). V týchto prípadoch prechádza nájom bytu na osoby uvedené v zákone. Prechod práva nájmu bytu je až na určité výnimky uvedené v § 709 (byty trvale určené ako služobné byty, byty osobitného určenia a byty v domoch osobitného určenia) možný pri každom byte. Prechod práva nájmu bytu nastáva ex lege a na prechod tohto práva sa nevyžaduje žiadna dohoda medzi nájomcom, na ktorého prešlo právo zo zomretej osoby a prenajímateľom. Osoba, na ktorú zo zákona prešlo právo nájmu, vstupuje ex lege do všetkých práv a povinností spojených s nájmom bytu, vstupuje teda do nájomnej zmluvy. 9. Novelou vykonanou zákonom č. 261/2001 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra 2001, bol § 706 Obč. zák. doplnený nový odsek 2. V tomto odseku je zakotvené právo prenajímateľa, ktorý sa domnieva, že neboli splnené všetky podmienky na zákonný prechod nájmu bytu, uplatniť na súde svoje výhrady proti prechodu nájmu v zmysle odseku 1. Prenajímateľ sa môže žalobou na súde domáhať, aby súd vyslovil, že k prechodu nájmu určitého bytu po nájomcovi v zmysle § 706 na určitú osobu nedošlo. Dôsledkom takéhoto právoplatného rozhodnutia súdu je, že osoba, ktorá sa považovala za nájomcu z dôvodu prechodu nájmu ním nie je, a byt užíva protiprávne. V konaní pred súdom osoba, ktorá o sebe tvrdí, že nájom bytu na ňu prešiel, bude musieť dokázať, že boli splnené podmienky zákonného prechodu nájmu bytu. Prenajímateľ môže žalobu o prechode nájmu podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o tom, že neboli splnené podmienky na prechod nájmu, ale najneskôr do troch rokov odo dňa smrti nájomcu, po ktorom malo dôjsť k prechodu nájmu. 10. V posudzovanej veci žalobcovia tvrdili, že na žalovaného neprešiel nájom bytu nachádzajúcom sa v predmetnom dome súp. č. XXX (budova bývalej pošty), keďže 1/ priestory užívané žalovaným nie sú bytom (ktorú otázku je oprávnený riešiť iba stavebný úrad), 2/ predmetný dom nemá charakter bytového domu, pretože viac ako polovica podlahovej výmery neslúži na bývanie, 3/ predchodcovi žalovaného E.. X. boli predmetné priestory pridelené do užívania bez riadneho rozhodnutia o pridelení bytu, a napokon 4/ žalovaný s E. X. nikdy neviedol spoločnú domácnosť (§ 706 ods. 1 OZ). 11. Podľa § 25 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi, byty vystavané v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podniku (§ 16 ods. 4) a služobné byty prideľuje organizácia hospodáriaca s týmito bytmi po predchádzajúcom súhlase závodného výboru základnej organizácie Revolučného odborového hnutia po prejednaní na jej členskej schôdzi a po vyjadrení miestneho národného výboru. 12. Podľa § 154 Občianskeho zákonníka účinného k aprílu 1986, rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu. 13. Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutím Západoslovenského riaditeľstva spojov Bratislava z 01.04.1986 bol podľa § 25 zák. č. 41/1964 Zb. a § 154 Obč. zák. so súhlasom vedenia okresnej správy spojov Bratislava - vidiek, ZV ROH a členskej schôdze ZV ROH E. X.V. J. X- A. L. na H. N.. Č.. X Y. V., a to na dobu pokiaľ bude pracovať u OKSS Bratislava vidiek, po dobu najmenej 20 rokov od odovzdania bytu na užívanie. V rozhodnutí sa zároveň uvádza, že v prípade rozviazania pracovného pomeru sa užívateľ zaväzuje predmetný byt uvoľniť podľa ust. § 103 a § 184 Obč. zák. S užívateľom bytu správca objektu ZSRS Bratislava uzavrie dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu a určení výšky poplatkov za jeho užívanie. Dňa 21.05.1986 bola spísaná Zápisnica o prevzatí bytu, v ktorej sa uvádza, že na základe rozhodnutia o pridelení bytu vydaného Riaditeľstvom pôšt Bratislava bol dňa XX.XX.XXXX J. X- A. L. na J. V. E.X. X.. Zápisnica bola spísaná dodatočne na základe vyžiadania ZSRS Bratislava. Z toho je zrejmé, že v budove bývalej pošty v V. (G. R.. Č.. XXX) sa minimálne v roku 1986 nachádzali priestory (určené na bývanie zamestnanca pošty - tzv. služobný byt), ktoré boli v tom čase kvalifikované ako byt, resp. služobný byt (viď spomínané rozhodnutie). Od uvedeného obdobia predmetná stavba (dom súp. č. XXX) nebola podrobená takým stavebným zásahom, ktoré by zmenili spôsob užívania samotnej stavby, ani priestorov v nej nachádzajúcich sa; nedošlo k zásadnej prestavbe ani k zmene účelu užívania. Inými slovami, pôvodný užívateľ - E. X. a v súčasnosti jeho vnuk - žalovaný predmetné priestory nepretržite od ich pridelenia do užívania užíva ako byt na pokrytie svojich bytových potrieb. Skutočnosť, že by predmetné priestory nachádzajúce sa v dome nemali mať v čase pridelenia v roku 1986 charakter bytu nespochybňovali ani samotní žalobcovia; navyše tieto priestory boli E. X. pridelené podľa zák. č. 41/1964 Zb. a § 154 Obč. zák., ktoré upravujú prideľovanie bytov. Za byt tieto priestory považovali aj právni predchodcovia žalobcov (Slovenská pošta, a.s., ELT servis, spol. s r. o.), ktorí pri ich predaji v kúpnych zmluvách konštatovali existenciu nájomného vzťahu k služobnému bytu nachádzajúcom sa v dome, kde za nájomcu bytu označovali E. X.. Za tohto stavu bolo preto nadbytočné zaoberať sa otázkou, či predmetné priestory sú bytom alebo nie, resp. sa s touto otázkou obracať na príslušný stavebný úrad. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo potrebné vydanie rozhodnutia stavebného úradu o tom, že priestory užívané žalovaným majú/nemajú charakter bytu, keďže z predložených listinných dôkazov vyplýva, že predmetné priestory sa v predmetnej budove (dome súp. č. XXX) skutočne nachádzajú a boli E. X. riadne pridelené ako služobný byt. Je teda zrejmé, že tieto priestory museli byť v minulosti rozhodnutiami príslušných orgánov určené na bývanie ako byt pre zamestnanca pracujúceho na poštovom úrade, t. j. mali povahu služobného bytu. Povinnosť požiadať o rozhodnutie príslušný stavebný úrad by prichádzala do úvahy za situácie, ak by bolo od počiatku sporné, či priestory užívané E. X. a v súčasnosti žalovaným majú charakter bytu (t. j. ak by neexistovalo žiadne rozhodnutie o pridelení služobného bytu, resp. žiadna zmienka o tom, že by tieto priestory mohli byť bytom). Za nedôvodnú považoval odvolací súd i argumentáciu žalobcov, že predmetný dom, v ktorom sa nachádza byt užívaný žalovaným, nie je svojou povahou bytovým domom, keďže viac ako polovica jeho podlahovej výmery neslúži na bývanie. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôležité, či budova bývalej pošty má charakter bytového domu, ale rozhodujúce bolo iba to, či priestory užívané žalovaným sú bytom alebo nie. Občiansky zákonník totiž pri prechode nájmu bytu (§ 706 Obč. zák.) nerozlišuje, či ide o byt v bytovom dome, rodinnom dome alebo nachádzajúci sa v inej nehnuteľnosti. Podstatné je iba to, aby išlo o byt. Preto úvahy žalobcov o porovnávaní skutočne využiteľnej plochy na bývanie, resp. skutočnosť, či žalovaný využíva na bývanie viac ako polovicu podlahovej výmery, boli pre rozhodnutie v danej veci irelevantné. Prechod nájmu bytu sa rovnako vzťahuje aj na nájom bytu v rodinnom dome, t. j. nielen v bytovom dome. Aj keby odvolací súd uznal argumentáciu žalobcov, že E. X. nebol byt pridelený v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi do riadneho užívania z dôvodu, že neexistuje (nezachovala sa) dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu priamo nadväzujúca na rozhodnutie o pridelení bytu z XX.XX.XXXX, nič to nemení na skutočnosti, že E. X. až do svojej smrti bol nájomcom predmetného bytu. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že pre platnosť vzniku nájmu bytu zákon nevyžaduje obligatórne písomnú formu (§ 686 ods. 1 Obč. zák.). Ak by E. X. aj užíval do roku 1991 (do nadobudnutia účinnosti novely Obč. zák. vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb.) byt neoprávnene - bez riadneho rozhodnutia o pridelení bytu a následne uzavretej dohody o odovzdaní a prevzatí bytu, nájomný vzťah k bytu by tu vznikol za účinnosti súčasného Občianskeho zákonníka, keďže právni predchodcovia žalobcov akceptovali stav, že E. X. užíva predmetný byt ako nájomca a za jeho užívanie riadne platí dohodnuté nájomné vo výške necelých 50,- eur mesačne. Nebolo preukázané, že by právni predchodcovia žalobcov odmietali prijímať tieto platby od E. X., resp. že by im pripisovali iný význam ako platenie nájomného. Navyše právni predchodcovia žalobcov sami v kúpnych zmluvách, ktorými nehnuteľnosť prevádzali a to aj na žalobcov výslovne uviedli, že prevádzaná nehnuteľnosť je zaťažená existenciou nájomného vzťahu na dobu neurčitú v prospech E. X.. Inými slovami, ak by aj E. X. v minulosti byt užíval bez riadneho pridelenia a teda neoprávnene, minimálne v čase jeho smrti už mal právo byt užívať, a to na základe ústne uzavretej nájomnej zmluvy medzi ním a právnymi predchodcami žalobcov (§ 686 ods. 1 Obč. zák.). E. X. počas užívania bytu riadne platil nájomné a právni predchodcovia žalobcov toto nájomné od neho poberali, pričom nikdy netvrdili, že by táto platba nájomným nebola. Za tohto stavu bolo právne irelevantné, že predmetný byt mal v minulosti povahu bytu služobného, keďže v čase uzavretia nájomnej zmluvy v ústnej forme (t. j. po roku 1991) E. X. už nebol zamestnaný v Slovenskej pošte a teda Slovenská pošta E. X. na podklade ústne uzavretej nájomnej zmluvy byt už neprenajímala ako svojmu zamestnancovi (t. j. neprenajímala ho ako služobný byt). Navyše do 30.11.2001 platilo ust. § 1 ods. 5 zák. č. 189/1992 Zb., v zmysle ktorého povahu služobného bytu stráca byt vtedy, keď nájomca služobného bytu prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný a prenajímateľ do troch mesiacov nevypovedal nájom. Keďže právny predchodca žalobcov (Slovenská pošta) nikdy E. X. nevypovedala nájom predmetného bytu a to ani po tom, čo tento prestal u nej pracovať, nemožno v čase posudzovania okolností, či došlo k prechodu nájmu bytu (t. j. v čase smrti E. X.), považovať predmetný byt za byt služobný. Aplikácia ust. § 706 ods. 1 Obč. zák. na posudzovaný prípad tak nie je vylúčená s poukazom na ust. § 709 Obč. zák. Napokon sa odvolací súd nestotožnil ani s argumentáciou žalobcov, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu na žalovaného podľa § 706 ods. 1 Obč. zák. z dôvodu neexistencie spoločnej domácnosti s E. X.. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný viedol s E. X. spoločnú domácnosť od roku 2002. V roku 2008 bol E. X. umiestnený v zariadení sociálnych služieb R. J., X..S.. Y. K. z dôvodu potreby poskytovania celodennej zdravotnej starostlivosti, ktorú bolo možné zabezpečiť len jeho umiestnením v takomto zariadení. V tomto zariadení napokon E. X. G. XX.XX.XXXX aj zomrel. Záveru, že bola splnená podmienka existencie vedenia spoločnej domácnosti medzi nájomcom a osobou uvedenou v § 706 ods. 1 veta prvá Obč. zák., nebráni skutočnosť, že nájomca zomrel v nemocnici alebo v inom liečebnom zariadení po predchádzajúcej hospitalizácii; toto spolužitie však muselo vzniknúť ešte pred hospitalizáciou (rozsudky NS ČR sp. zn. 28Cdo/245/2002, sp. zn. 26Cdo/2625/2004). V prejednávanej veci nebolo sporné, že E. X. spolu so žalovaným spoločne žili v spoločnej domácnosti v predmetnom byte od roku 2002. V posudzovanom prípade nebolo potrebné splnenie podmienky vedenia spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred smrťou doterajšieho nájomcu, ako je to v prípade osôb uvedených v druhej vete ust. § 706 ods. 1 Obč. zák. Podľa názoru odvolacieho súdu podmienka spolužitia žalovaného a E. X. v spoločnej domácnosti v deň jeho smrti bola splnená napriek tomu, že tento zomrel v zariadení sociálnych služieb v K.. Bolo totiž nesporné, že E. X. musel byť pre svoj zdravotný stav umiestnený v zariadení, v ktorom mu bolo možné poskytovať 24 hodinovú zdravotnú starostlivosť, pričom muselo ísť o zariadenie s celoročným pobytom. Žalovaný nebol schopný, a ani kvalifikovaný mu takúto zdravotnú starostlivosť poskytovať v mieste pobytu, t. j. v predmetnom byte. Samotná skutočnosť, že E. X. musel byť umiestnený v takomto zariadení, v ktorom aj zomrel, nemôže suspendovať splnenie podmienky existencie spoločného spolužitia žalovaného a E. X. v spoločnej domácnosti. E. X. sa totiž neocitol v tejto pozícii s vlastnej vôle s cieľom opustiť spoločnú domácnosť, ale z dôvodu zlého zdravotného stavu. Rovnako nie je možné od žalovaného požadovať, aby mu takúto celodennú zdravotnú starostlivosť poskytoval sám v mieste bydliska, keďže na to nemal potrebnú zdravotnícku kvalifikáciu. Pri výklade zaujatom žalobcami by aj každá hospitalizácia pôvodného nájomcu trvajúca dlhšie časové obdobie, ktorú nájomca nie je schopný nijako ovplyvniť, automaticky znamenala zánik spoločnej domácnosti s osobou uvedenou v § 706 ods. 1 veta prvá Obč. zák.. Takýto výklad by nezodpovedal účelu cit. ustanovenia. Z týchto dôvodov mal odvolací súd za to, že podmienka vedenia spoločnej domácnosti žalovaného a E. X. v deň jeho smrti, bola splnená. 14. Napokon odvolací súd poukazuje na to, že žalobcovia ako prenajímatelia nevyužili svoje právo domáhať sa, resp. uplatniť na súde svoje výhrady proti prechodu nájmu na žalovaného v zmysle § 706 ods. 2 Obč. zák.. Žalobcovia mohli takúto žalobu o prechode nájmu podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedeli o tom, že neboli splnené podmienky na prechod nájmu (subjektívna lehota), najneskôr do troch rokov odo dňa smrti nájomcu (objektívna lehota), po ktorom malo dôjsť k prechodu nájmu. V danom prípade pôvodný nájomca E. X. B. G. XX.XX.XXXX, o čom sa žalobcovia dozvedeli dňa 30.05.2012 (č. l. 146). Je teda zrejmé, že žalobcom uplynula tak subjektívna (dňom 30.08.2012) ako i objektívna lehota (dňom 16.05.2015) na podanie takejto žaloby. 15. Z toho vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá. Preto ho odvolací súd v napadnutom výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 16. Výrok, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie o určenie neplatnosti prechodu nájmu, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal ich náhradu úspešnému žalovanému. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalovaného. Jeho právny zástupca vykonal v odvolacom konaní 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) za 190,89 eur v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Po pripočítaní rež. paušálu 8,58 eur trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 199,47 eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).