Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/573/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712205264 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1712205264.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ T.I. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom A. X, N., 2/ M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, N., obaja zastúpení: ACCEPTUM, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 36, Bratislava, IČO: 36 863 459, proti odporcovi: Obec Tomášov, 1. Mája 5, Tomášov, IČO: 305 120, zastúpený: JUDr. Barbora Jasenovcová, advokátka, Hrubý Šúr 247, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 14. júna 2013 č. k. 10C 63/2012 - 74 v spojení s opravným uznesením zo dňa 19. septembra 2013 č. k. 10C 63/2012 - 95 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 19.9.2013 č. k. 10C 63/2012 - 95 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa proti odporcovi domáhali určenia, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX vedenom Správou katastra Z., pre okres Z., obec Tomášov, katastrálne územie Tomášov, a to parc. registra „Y.“ č. XXX/X o výmere XXX O.X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, patrí do dedičstva po T. Š., rod. O., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Š. X, H. (ďalej len „poručiteľka“), a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil poukazom na ust. § 198 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 1.1.1992, § 205 ods. 1, 2, § 206 uvedeného Občianskeho zákonníka, § 872 ods. 1 a § 873 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že rozhodnutím Okresného národného výboru N. - vidiek z 27.4.1990 č. Fin X/XXX/XX o pridelení pozemku do osobného užívania boli poručiteľke pridelené do osobného užívania parcely č. XXX/X o výmere XXX O.X a XXX/X o výmere XXX O.X. Zistil, že dňa 24.5.1990 bola medzi Miestnym národným výborom v H. a poručiteľkou uzavretá Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku, ktorú Štátne notárstvo N. - vidiek zaregistrovalo dňa 31.7.1990. Z úmrtného listu vydaného matričným úradom N. - Z. O. mal za preukázané, že T. Š. (poručiteľka) zomrela dňa XX. XX.XXXX (správne XXXX - pozn. odvolacieho súdu). Uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 17.4.1997 bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu, že sa na pojednávanie nedostavili predvolaní dedičia. Na základe uvedeného ustálil, že poručiteľka ku dňu svojej smrti dňa XX.XX.XXXX mala v práve osobného užívania pozemky č. XXX/X a č. XXX/X, ktoré sa dedilo a rozhodujúcim okamihom pre dedenie bola smrť poručiteľa. V danom prípade predmetom dedičstva podľa súdu prvého stupňa malo byť právo osobného užívania pozemkov. Súd prvého stupňa tiež zistil, že aktuálne je ako vlastník evidovaná iná osoba ako poručiteľ, predmet dedenia je teda sporný a zároveň tento predmet dedičstva nebol v rámci konania o dedičstve prejednaný a v rozhodnutí o dedičstve neboli určení dedičia. Je teda podľa neho nevyhnutné, aby sa dedičia domáhali, že právo patrí do dedičstva po poručiteľovi. Mal za to, že aj keď do zákonnej úpravy práva osobného užívania pozemkov vstúpila zákonná úprava tohto práva ku dňu 1.1.1992 na vlastnícke právo, nemožno podľa jeho názoru žiadať o určenie, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom predmetných nehnuteľností, nakoľko v danom čase v okamihu smrti poručiteľka také právo zanechať nemohla. Dôvodil, že jej právni nástupcovia sa majú domáhať určenia, že poručiteľka mala ku dňu smrti právo osobného užívania pozemkov a prípadné kladné rozhodnutie súdu o takomto práve bude základom pre prejednanie dedičstva po nej za prihliadnutia na zákonnú transformáciu práva osobného užívania pozemkov na právo vlastnícke. O trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak v konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas prostredníctvom svojho pôvodného právneho zástupcu odvolanie navrhovatelia a žiadali ho zmeniť a návrhu na určenie, že nehnuteľnosť vedená Katastrálnym úradom Bratislava, Správa katastra Z. na LV č. XXX, katastrálne územie Tomášov, ako pozemok parc. registra „Y.“ č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX O.X, patrí do dedičstva po poručiteľke T. Š., F.P.. O., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Š. X, H.. Uplatnili si taktiež náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že súd prvého stupňa nespochybnil existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a rovnako ani existenciu hmotnoprávnych podmienok svedčiacich o nutnosti zahrnúť predmetný pozemok do dedičstva po ich právnej predchodkyni. Poukázala na akceptáciu nimi formulovaného petitu inými všeobecnými súdmi a poukázali na súdnu prax v tomto smere. Mali za to, že súd prvého stupňa vychádzal z doslovného znenia zákonných ustanovení bez hlbšieho vnímania širších súvislostí celého kontextu a v danom prípade ide teda o neprípustný právny formalizmus v rozpore s princípmi spravodlivosti neprípustný v zmysle ústavnej judikatúry. Súdu prvého stupňa vytkol, že nepostupoval podľa § 100 ods. 1 O.s.p. a prípadný právny názor na formuláciu petitu návrhu na začatie konania neuviedol pred rozhodnutím vo veci samej, keď zmyslom súdneho konania nemá byť hľadanie najprekvapivejšieho špekulatívneho rozhodnutia. Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľov písomne nevyjadril, odvolací návrh nepodal. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť. Z obsahu spisového materiálu súdu prvého stupňa je zrejmé, že navrhovatelia v zmysle petitu návrhu na začatie konania, ktorý určuje predmet sporu a tým okruh skutočností súdnej ochrany, žiadali určiť, že nehnuteľnosť vedená Katastrálnym úradom, Správa katastra Z., na LV č. XXX, katastrálne územie Tomášov, ako pozemok parc. reg. „Y.“ číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX O., patrí do dedičstva po T. Š., rodenej O., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Š. X, H., a to titulom tých tvrdených skutočností, že ku dňu jej smrti jej prináležalo k pozemku právo osobného užívania podľa Dohody o zriadení práva osobného užívania uzavretej s Miestnym národným výborom H., ktorá bola registrovaná Štátnym notárstvom N. - vidiek. Súd prvého stupňa však svoje rozhodnutie založil na tom právnom názore, že aj keď zo zákonnej úpravy tohto inštitútu ku dňu 1.1.1992 došlo k zákonnej premene tohto práva na právo vlastnícke, nemožno podľa jeho názoru žiadať o určenie, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a navrhovateľom neostáva nič iné, ako sa domáhať určenia, že poručiteľka mala ku dňu smrti právo osobného užívania pozemkov. Zo znenia petitu návrhu na začatie konania však nevyplýva, že by sa navrhovatelia domáhali určenia vlastníckeho práva poručiteľky k nehnuteľnosti ku dňu jej smrti. Podľa petitu návrhu na začatie konania žiadali určiť, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nej, tvrdiac, že ku dňu jej smrti bola nehnuteľnosť v jej práve osobného užívania a preto vzhľadom na zákonnú transformáciu tohto práva na právo vlastnícke patrí do dedičstva po nej. Odôvodnenie napadnutého rozsudku však vo svojom úvode hovorí o tom, že navrhovatelia svojím návrhom na začatie konania žiadali určiť, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke, následne však rozoberá otázku existencie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva poručiteľky k tejto nehnuteľnosti ku dňu jej smrti, v závere potom vyhodnocuje návrh na určenie vlastníckeho práva poručiteľky k danej nehnuteľnosti ku dňu jej smrti za nedôvodný. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je tak vnútorne rozporuplné, protirečivé, odnímajúce účastníkom konania možnosť konať pred súdom v rovine polemiky s argumentáciou súdu prvého stupňa v rámci konania odvolacieho. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa k veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie, ktoré nekorešponduje so zásadami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení, je nepreskúmateľné. Taktiež výrok rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom dokazovania a vyhodnotenia dôkazov. To sa musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutia a dôvody preto musia byť jasné a presvedčivé. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, keď nie je rozhodujúce ani to, že výrok by bol správny pri správnom odôvodnení. Podľa judikatúry ESĽP (napr. F. H. c/a Španielsko z 9.12.1994, séria V. Č.. XXX - V.), Ústavného súdu SR (nález z 12.5.2004 I. ÚS XXX/XXXX), ako aj NS SR (rozsudok 4 Cdo 171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Korektným a ústavne konformným výkladom ust. § 157 ods. 2 O.s.p. treba dospieť k záveru, že v rozpore s požiadavkami uvedenými v ňom je úplný či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia a rovnako aj prípad, keď právne závery zo skutkových zistení nevyplývajú. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu, porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych a mimoriadnych opraných prostriedkov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie a úvahy o nedôvodnosti návrhu založil na argumentácii o nedôvodnosti návrhu na určenie existencie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti u poručiteľky ku dňu jej smrti a nezaoberal sa posúdením právnej otázky, ktorá bola predmetom konania, či pri existencii jej práva osobného užívania nehnuteľnosti, existenciu ktorého ku dňu jej smrti predbežne ustálil, patrí táto nehnuteľnosť do dedičstva po nej. Skutočnosti dokazovaním zistené nevyhodnotil z uvedeného hľadiska. Nezaoberal sa teda predmetom konania. Absencia právnych záverov v tomto smere v odôvodnení napadnutého rozsudku ho robí nepreskúmateľným. Súd prvého stupňa neuviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia svoj spôsob aplikácie príslušných právnych noriem a svoje právne úvahy, ktorými by sa pri ich aplikácii riadil. Uvedené nedostatky nemôže odvolací súd nahrádzať, pretože podstatou odvolacieho konania je zabrániť prekvapivým rozhodnutiam bez možnosti podania opravného prostriedku, v rámci ktorého by mal účastník zachovanú plnú možnosť obrany proti argumentom súdu a došlo by tak k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania. Uvedený postup, v rámci ktorého by odvolací súd nahrádzal chýbajúce argumenty o základných právnych otázkach preskúmavanej veci, by znamenal odňatie možnosti účastníkovi konania pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolania. Vzhľadom na uvedené, keď vyššie uvedeným postupom súdu prvého stupňa bola navrhovateľom odňatá možnosť konať pred súdom v rovine polemiky s dôvodmi rozhodnutia o merite veci, t. j. o otázke, či nehnuteľnosť do dedičstva patrí alebo nie, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1, písm. f/ O.s.p. zrušil a vec súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu právneho stupňa v rámci nového konania bude prioritne sa zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na navrhovateľmi požadovanom určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke T. Š.. Následne po prípadnom ustálení existencie tohto naliehavého právneho záujmu bude jeho úlohou so zreteľom na úpravu právnych vzťahov fyzických osôb k pozemkom do 1.1.1992, ako aj na zákonnú transformáciu týchto práv po 1.1.1992 na právo vlastnícke o požadovanom určení rozhodnúť, t. j. vec meritórne prejednať. V novom rozhodnutí o veci nesmú absentovať dôvody rozhodnutia so zreteľom na vyššie uvedené právne otázky, rozhodnutie musí byť presvedčivé a preskúmateľné a musí obsahovať všetky náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.