Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/14/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712205264 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1712205264.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcov: 1/ T. Z., D.. XX. V. XXXX, N. A. X, N., 2/ M. G., D.. XX. D. XXXX, N. G. XX, N., obaja zastúpení: ACCEPTUM, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 36, Bratislava, proti žalovanému: Obec Tomášov, so sídlom 1. mája 5, Tomášov, IČO: 305 120, zastúpený: JUDr. Barbora Jasenovcová, advokátka, so sídlom Hrubý Šúr 247, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 16. novembra 2016 č.k. 10C 63/2012-119 v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 11. augusta 2017 č.k. 10C 63/2012-137 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 11. augusta 2017 č.k. 10C 63/2012-137 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa proti žalovanému domáhali určenia, že nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXX vedenom Správou katastra Senec, pre okres Senec, obec Tomášov, katastrálne územie H., a to parcela registra "C" č. XXX/X o výmere 674 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, patrí do dedičstva po T. Š.P., F. O., D. XX. V. XXXX, R. XX. D. XXXX, naposledy N. Š. X, H. (ďalej len „poručiteľka“) a náhrady trov konania. 2. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že rozhodnutím Okresného národného výboru Bratislava - vidiek, č.k. Fin.4/236/90 zo dňa 27.04.1990 boli poručiteľke pridelené do osobného užívania pozemky parcela č. XXX/X o výmere 275 m2 a parcela č. XXX/X o výmere 404 m2 v katastrálnom území H.. Podľa § 205 ods. 1 vtedy účinného Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) vzniklo poručiteľke právo na uzavretie Dohody o osobnom užívaní pozemkov. Miestny národný výbor v Tomášove dňa 24.05.1990 uzavrel s poručiteľkou Dohodu o osobnom užívaní pozemkov, registrovaná Štátnym notárstvom dňa 31.07.1990, čím jej vzniklo právo osobného užívania pozemkov k parcele č. XXX/X o výmere 275 m2 a parcele č. XXX/X o výmere 404 m2 v katastrálnom území H.. Poručiteľka pozemky nerušene užívala. Poručiteľka dňa 11. novembra 1991 zomrela a v zmysle § 198 OZ pripadlo právo osobného užívania právnym nástupcom - dedičom poručiteľky. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. dňa 1. januára 1992 sa novelizoval OZ a podľa jeho ust. § 872 ods. 1 sa právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zmenilo dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Do nadobudnutia účinnosti tejto novely dedičské konanie po poručiteľke nebolo ukončené a uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. D 501/93 zo 17. apríla 1997 bolo dedičské konanie zastavené, bez toho, aby došlo k prejednaniu majetku poručiteľky vrátane pôvodného práva osobného užívania pozemkov, ktoré medzičasom už transformovaného na vlastnícke právo. Pozemky parcela č. XXX/X V. XXX/X boli geometrickým plánom zlúčené do jedinej parcely č. XXX/X o výmere 674 m2, ktorej ako vlastník je evidovaný žalovaný. 3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 31. mája 2012 tak, že nič nebráni mimosúdnej dohode so žalobcami, ktorá by však situáciu nevyriešila, keď o vyporiadanie požiadal aj U. V.. 4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 14. júna 2013 rozsudkom č.k. 10C/63/2012-74, ktorým žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Na základe odvolania podaného včas žalobcami odvolací súd uznesením zo dňa 29. apríla 2016 č.k. 4Co 573/2013-107 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie uložil povinnosť prioritne sa zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke T. Š.. Následne po prípadnom ustálení existencie tohto naliehavého právneho záujmu mu uložil so zreteľom na úpravu právnych vzťahov fyzických osôb k pozemkom do 1.1.1992, ako aj na zákonnú transformáciu týchto práv po 1.1.1992 na právo vlastnícke o požadovanom určení rozhodnúť, t. j. vec meritórne prejednať. 5. Následne právni zástupcovia sporových strán nenavrhli vykonať ďalšie dokazovanie, pričom právny zástupca žalobcov žiadal žalobe vyhovieť a právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť. Obaja uplatnili nárok na náhradu trov konania. 6. Súd prvej inštancie sa pri novom rozhodovaní o veci prioritne prejudiciálne zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu na žalobcami požadovanom určení a dospel záveru, že na ňom je daný naliehavý právny záujem, pretože pozitívnym rozhodnutím o ich žalobe by došlo k zmene právneho postavenia žalobcov v tom, že by sa mohli na súde domáhať prejednania novoobjaveného dedičstva po poručiteľke. 7. Vzhľadom na to, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP, ktorého § 78 stanovuje: „(1) Nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. (2) Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.“; súd prvej inštancie sa pred meritórnym rozhodnutím o procesnom nároku žalobcov zaoberal tým, či sú v spore účastné všetky subjekty posudzovaného právneho vzťahu. 8. Vo veci rozhodol právne posúdiac otázku núteného procesného spoločenstva vo veci podľa ust. § 460 zákona č. 40/1964 Zb. OZ, § 461 ods. 1, 2 OZ a § 473 ods. 1, 2 OZ. 9. Z kópie zápisnice o predbežnom vyšetrení vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke súd prvej inštancie zistil, že ju spísala pracovníčka štátneho notárstva Bratislava-vidiek S.. O. dňa 20. decembra 1991 za prítomnosti M.U. G., dcéry poručiteľky, pričom v bode 3. zápisnice „Meno, priezvisko, dátum narodenia, zamestnanie a pobyt (pracovisko)“ pod písmenom a) „detí zomrelého (ej) (aj osvojených) alebo ich potomkov“ uviedla: „1./A. G., R. a jej deti: a) V. G., N. N., O. XX, vnučka 2./O. N. R. a jej deti: a) O. N., N. D. W., b) O. O., N. D. W., c) N. O., N. D. W., 3./H. Š. R. a jej deti: a) V. Š., N. Š. na P., 4./ O. O., N. N., A. XX, 5./AD. H., N. Y. XX X.. N., 6./Ľ. Š., N., Y. X, 7./Š. Š., H. Č.. X X.. Š., 8./I. Š., N. N., A. X, 9./T. Z., N. N., P. XX, 10./M. G., N. N., P. XX“. 10. Z kópie uznesenia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. D 501/93 zistil, že dedičské konanie po poručiteľke bolo dňa 13. júna 1997 právoplatne zastavené, keď podľa odôvodnenia uznesenia „Poverením zo dňa 4.1.1993 boli dedičské spisy pridelené súdom na vybavenie súdnemu komisárovi M.. O. Z.. Táto vo veci konala, viackrát predvolala 10 dedičov po poručiteľke, z ktorých sa dostavovali iba dvaja- traja. Dedičia nespolupôsobili pri zisťovaní majetku poručiteľa a pri zisťovaní jeho ceny.“. 11. Podľa súdu prvej inštancie žalobcovia v spore skutkovo netvrdili a ani z vykonaného dokazovania nevyplývalo, že by poručiteľka pred smrťou v závete odkázala celý svoj majetok žalobcom a ostatných zákonných dedičov vydedila. Za tohto stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že v posudzovanej veci nie je splnená podmienka účasti všetkých dedičov po poručiteľke, preto podľa § 78 ods. 2 CSP žalobu žalobcov zamietol, pričom meritórne sa žalobcami uplatneným procesným nárokom vôbec nezaoberal. 12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP. 13. Dodal, že vo vzťahu k žalobcom nemal poučovaciu povinnosť o tom, ktoré všetky subjekty dedičského právneho vzťahu majú byť v spore účastné, nakoľko sú žalobcovia zastúpení advokátom. 14. Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobcovia a žiadali ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť a priznať nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. Nesúhlasili s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ktorý za kľúčové pre rozhodnutie mal posúdenie, či v posudzovanej právnej veci prichádza do úvahy podmienka stanovená ust. § 78 CSP o nútenom procesnom spoločenstve. Poukázali na nedostatočnosť relevantnej judikatúry k uvedenému ustanoveniu, keď však podľa nich možno vychádzať z predchádzajúcej súdnej praxe k právnej úprave podľa § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016. Uviedol, že súd prvej inštancie odkazuje na ustanovenia o dedení a dedičoch. Vyjadrili názor, že v predmetnom konaní nie je daná podmienka núteného procesného spoločenstva, keď za také konanie označil napr. konanie o určenie neplatnosti závetu. Naopak, určením, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke, súd neurčí konkrétneho vlastníka nehnuteľnosti a nezmení vlastnícke vzťahy a nevyberie tak len selektívny okruh dedičov a nezúčastneným dedičom ostanú všetky práva a nástroje použiteľné v dedičskom konaní. Predmetom konania nie je podľa nich spor vyvolaný dedičským konaním, pričom stav zápisu v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnostiam tvrdeným žalobcami. Pozitívnym rozhodnutím vo veci sa podľa nich im len umožní, aby následne v dedičskom konaní bolo určené, kto je vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti. V danom konaní súd prvej inštancie nebude rozhodovať o tom, či žalobcovia sú dedičmi poručiteľky a uvedenú skutočnosť má posúdiť len prejudiciálne za účelom preverovania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. K podpore tohto právneho názoru upozornili na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo 2375/2012. Navyše podľa nich neexistuje konkrétny právny predpis, ktorý by upravoval koncepciu núteného procesného spoločenstva na strane žalobcov pri danom predmete sporu, keď určenie okruhu dedičov je predmetom samostatného a osobitným právnym predpisom upraveného konania, ktoré nie je podľa nich možné zamieňať s predmetom konania o určenie, či vec patrí do dedičstva. Namietali, že vytýkaným postupom súdu prvej inštancie im bolo zmarené právo na prístup k spravodlivosti Mali za preukázané právo osobného užívania nehnuteľnosti v prospech poručiteľka T. Š., pričom také právo bolo predmetom dedenia, ktoré právo sa transformovalo do práva vlastníckeho. Predmetnú žalobu označili za jediný možný nástroj na uplatňovanie svojich práv. Uviedli, že nedisponujú podkladmi pre určenie definitívneho okruhu dedičov, rovnako nemôže okruh dedičov určiť súd prejednávajúci určovaciu žalobu. Rovnako nemôžu zabezpečiť vstup všetkých dedičov do konania, keď ich nevôľu by bolo potrebné rešpektovať. Mali za neprijateľný tento formálny postup súdu prvej inštancie a v tomto smere poukázali na uvedený právny názor podporujúci nález ÚS ČR z 13.03.2013, sp. zn. IV.ÚS1241/12. Uviedli, že právny záver súdu prvej inštancie o nutnosti núteného procesného spoločenstva podľa ust. § 78 CSP vyvoláva ich nemožnosť domôcť sa svojich práv, keď však cieľom konajúceho súdu má byť hľadať a chrániť spravodlivosť, keď právne predpisy a ich citlivá aplikácia v praxi poskytujú dostatok možností na poskytnutie primeranej právnej ochrany sporovým stranám. 15. Ďalšie písomné podania strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 17. Predmetom posudzovaného konania je žalobcami uplatnený nárok na určenie, že nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXX vedenom Správou katastra Senec, pre okres Senec, obec Tomášov, katastrálne územie H., a to parcela registra "C" č. XXX/X o výmere 674 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, patrí do dedičstva po T. Š., F. O., D. XX. V. XXXX, R. XX. D. XXXX, naposledy bytom Š.H. X, H.. V zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.04.2016 č.k. 4Co573/2013-107, ktorým ako odvolací súd zrušil pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie vydaný v preskúmavanej veci a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vytkol odvolací súd súdu prvej inštancie nedostatočnosť odôvodnenia tohto pôvodne vo veci vydaného rozsudku a skutočnosť, že sa nezaoberal predmetom konania, ktorým je požadované určenie, že relevantná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke, ale riešil otázku určenia vlastníctva k nehnuteľnosti, hoci táto predmet konania netvorila, čím porušil právo strán sporu na spravodlivý súdny proces. Súdu prvej inštancie uložil povinnosť zaoberať sa prioritne otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a po jeho ustálení vec meritórne prejednať. Zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave bolo vydané dňa 29.04.2016 za účinnosti už zrušenej právnej úpravy OSP. Po opätovnom predložení veci súdom prvej inštancie súdu odvolaciemu tento zistil, že súd prvej inštancie sa intenciami odvolacieho súdu síce riadil, keď v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku existenciu naliehavého právneho záujmu skúmal, avšak nedostatočne. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku pokiaľ ide o právne posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení súd prvej inštancie dospel k záveru, že tento je daný, pretože pozitívnym rozhodnutím o žalobe by došlo k zmene postavenia žalobcov v tom, že by sa mohli na súde domáhať prejednania novoobjaveného dedičstva po poručiteľke. Neuviedol však právne normy, ktoré otázku existencie naliehavého právneho záujmu riešia, ich výklad a ani svoj spôsob ich aplikácie. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo veci rozhodol dňa 16.11.2016, keď dňom 01.07.2016 bola do právneho poriadku SR zavedená nová procesná norma, a to Civilný sporový poriadok („CSP“), zákon č. 160/2015 Z.z., pričom podľa jeho ust. § 470 ods. 1 je nový procesný kódex okamžite aplikovateľný i na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Uvedenou zásadou sa však súd prvej inštancie neriadil dostatočne a žalobu posudzovaniu existencie naliehavého právneho záujmu pred rozhodnutím o nej podľa novozavedenej právnej úpravy nepodrobil. 18. Podľa ust. § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu, d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 19. Počnúc účinnosťou novej procesnej úpravy zavedenej CSP dikcia ust. § 137 písm. c) oproti pôvodnej procesnej úprave vymedzenej dikciou ust. § 80 písm. c) OSP platného do 30.06.2016 neumožňuje súdne určenie právneho vzťahu, ale len určenie existencie (prípadne neexistencie) práva. Ide teda o žaloby spôsobujúce vznik, zmenu alebo zánik konkrétnych práv žalobcu alebo žalovaného, alebo ich právneho postavenia, pri ktorých v záujme úspešnosti v konaní žalobca musí preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Nová právna úprava však okrem tejto zmeny v možnostiach určovacích žalôb priniesla aj úplne nový typ určovacích žalôb oproti právnej úprave v zmysle OSP, a to žaloby o určenie právnej skutočnosti podľa ust. § 137 písm. d) CSP, na podanie ktorej existuje oprávnenie aj bez preukázania naliehavého právneho záujmu, avšak za predpokladu, že k podaniu takéhoto druhu žaloby žalobcu oprávňuje osobitný predpis. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie napadnuté odvolaním žalobcov nedostatočne prispôsobil novej procesnej úprave, ktorá upravuje určovacie žaloby odlišne ako pôvodný OSP. Predchádzajúca právna úprava vo svojom znení obsahovala možnosť podať určovaciu žalobcu aj za účelom určenia existencie alebo neexistencie určitého právneho vzťahu za predpokladu preukázania naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Nová právna úprava dikciou ust. § 137 písm. c) obmedzila možnosti určovacích žalôb len určenie existencie alebo neexistencie práva (nie právneho vzťahu) a okrem tohto zaviedla inštitút určenia právnej skutočnosti za predpokladu existencie osobitného predpisu takúto žalobu umožňujúceho. CSP od 01.07.2016 teda diferencuje, či sa jedná o žalobu určovaciu v zmysle toho, či tu právo je alebo nie je, alebo ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti. Keďže súd prvej inštancie právne posúdil existenciu naliehavého právneho záujmu nedostatočne, keďže neuviedol žiadne svoje úvahy a právnu argumentáciu, ktoré procesné ustanovenie a ako pre účely posúdenia tejto právne významnej otázky na vec aplikoval a prečo, dopustil sa pri svojom právnom posúdení veci omylu a zároveň aj rozhodnutie o tejto podstatnej prejudiciálnej otázke nedostatočne odôvodnil. 20. Za dôvodnú potom vyhodnotil odvolací súd i odvolaciu námietku žalobcov pokiaľ ide o otázku existencie núteného procesného spoločenstva dedičov po poručiteľke v preskúmavanom konaní v zmysle ust. § 78 ods. 1, 2 CSP. 21. Nová procesná úprava účinná od 01.07.2016, ktorou je Civilný sporový poriadok („CSP“) upravuje vo svojich ust. § 75 až 78 tzv. procesné spoločenstvo, ktorým sa rozumie situácia, keď na strane žalobcu alebo žalovaného vystupuje viac subjektov. CSP rozlišuje samostatné spoločenstvo (§ 76 CSP) v prípade samostatných práv a povinností, keď každý subjekt koná sám za seba, nerozlučné spoločenstvo (§ 77 CSP), v ktorom ide o spoločné práva a povinnosti a rozsudok sa vzťahuje na každý subjekt konania a procesný úkon jedného subjektu platí aj pre ostatných a aj tzv. nútené spoločenstvo (§ 78 CSP), ktorým sa rozumie procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu (ods. 1) a súd žalobu zamietne, ak nie je splnená táto podmienka účasti všetkých subjektov (ods. 2). O nerozlučné spoločenstvo teda ide všade tam, kde sa účinok a dôsledok rozsudku bude vzťahovať na všetkých spoločníkov, t. j. napr. účastníkov hmotnoprávneho úkonu, ktorého platnosť sa napáda, teda tam, kde podľa hmotného práva ide o právo alebo povinnosť nedeliteľnej povahy. V týchto prípadoch je potrebné vydať jediný rozsudok ohľadne všetkých spoločníkov. Jedná sa o vymedzený okruh osôb, ktorým v konkrétnom konaní prináleží tzv. vecná legitimácia. V zmysle ust. § 78 ods. 1, 2 CSP potom ide o prípad, kedy konkrétny osobitný právny predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu, ktorý právny inštitút bol do účinnosti novej právnej úpravy vyjadrovaný len judikatúrne. V praxi sa teda vyskytoval a táto súdna prax bola do dikcie právnej normy prenesená expresis verbis. Ide o situácie, kde je nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, keď ide napr. o niektoré nároky podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, o nárok podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a pod. Uvedené všeobecne záväzné právne predpisy priamo v dikcii svojich ustanovení uvádzajú, ktoré subjekty sú stranami sporu v konaniach podľa týchto právnych predpisov, keď ich nenaplnenie má za následok zamietnutie žaloby bez jej vecného prejednania. Súd prvej inštancie však nárok žalobcov uplatnený predmetnou žalobou pod uvedenú právnu normu subsumoval nesprávne, preto sa pri právnom posúdení veci dopustil omylu, keď účasť všetkých dedičov v konaní s daným predmetom sporu by mohla byť nevyhnutná nanajvýš v zmysle ust. § 77 CSP (nerozlučné spoločenstvo), ktoré však súd prvej inštancie vo veci neaplikoval a so zreteľom na toto ustanovenie predmetnú vec právne neposúdil. 22. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c), b) CSP, keďže súd prvej inštancie jeho nesprávnym právnym posúdením veci, konkrétne otázky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a nedostatočným odôvodnením veci o tejto otázke porušil právo strán sporu na spravodlivý súdny proces, ktorý nedostatok v záujme zachovania dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania nie je účelné naprávať súdom odvolacím. Zároveň aj nesprávnym právnym posúdením právnej otázky procesného spoločenstva v preskúmavanej veci opäť porušil právo strán sporu na spravodlivý súdny proces, pričom vzhľadom na dvojinštančnosť civilného sporového konania nie je účelné vykonať dokazovanie súdom odvolacím v záujme predídenia neprípustnému vydaniu prekvapivého rozhodnutia vo veci bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku stranami sporu. V danom prípade uvedená zásada o práve strán sporu na realizáciu svojich procesných práv prevláda nad zásadou hospodárnosti civilného sporového konania. 23. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď v ďalšom konaní bude súd prvej inštancie opäť viazaný vyššie uvedenými intenciami súdu odvolacieho (§ 391 ods. 2 CSP). Jeho úlohou bude postupovať v zmysle týchto intencií, t. j. opätovne právne posúdiť žalobou uplatnený určovací návrh podľa aktuálnej právnej úpravy danej ust. § 137 písm. c) a d) CSP, skúmať otázku existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa ust. § 137 písm. c) CSP, prípadne posúdiť opodstatnenosť žaloby podľa ust. § 137 písm. d) CSP a v tom prípade skúmať existenciu osobitného predpisu oprávňujúceho žalobcov na podanie predmetnej žaloby, právne posúdiť otázku nutnosti procesného spoločenstva podľa ust. § 77 CSP, vec následne prípadne aj vecne prejednať a nové rozhodnutie vo veci odôvodniť zákonu zodpovedajúcim spôsobom za účelom jeho preskúmateľnosti stranami sporu a prípadne i súdom odvolacím (§ 391 ods. 3 CSP). 24. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).