Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/2529/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211226 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1012211226.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: O.. H.. V. Ď., O. Z. XX, XXX XX O., proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti: - predpokladaného rozhodnutia ministra práce sociálnych vecí a rodiny SR a - rozhodnutia žalovaného č. 45489/2012 154/2012-II/1inf zo dňa 17.10.2012, takto r o z h o d o l : Súd konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutia 1. Žiadosťou zo dňa 05.09.2012 doručenou žalovanému prostredníctvom elektronickej pošty žalobca žiadal o poskytnutie nasledovných informácií: 1/ V zmysle akých konkrétnych zákonných alebo podzákonných ustanovení sa absolvované magisterské vysokoškolské štúdium v krajinách EÚ/mimo EÚ považuje v Slovenskej republike za ukončené vysokoškolské štúdium druhého stupňa a ktorým dňom (deň zloženia záverečnej skúšky, deň vydania osvedčenia o uznaní rovnocennosti vzdelania, prípadne iný deň) z pohľadu všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich oblasť zamestnania a sociálneho zabezpečenia. 2/ Podľa akých konkrétnych zákonných alebo podzákonných ustanovení je možné sa vzdať dosiahnutého úplného vysokoškolského vzdelania v krajinách EÚ/mimo EÚ, ktoré bolo uznané za rovnocenné vysokou školou v SR ? Aký má takéto vzdanie sa dosiahnutého úplného vysokoškolského vzdelania právny vplyv na posudzovanie získaného nového vysokoškolského vzdelania druhého stupňa z pohľadu všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich oblasť zamestnávania a sociálneho zabezpečenia ? 2. Podaním zo dňa 07.09.2012 č. 38909/2012 154/2012-II/Inf žalovaný na základe ust. § 15 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. postúpil žalobcovu žiadosť o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. z hľadiska vecnej príslušnosti na priame vybavenie Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR. 3. Podaním zo dňa 07.09.2012 č. 38909/2012 154/2012-II/Inf žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. na základe ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. bola postúpená na priame vybavenie Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR. Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 11.09.2012. 4. Žalobca podaním zo dňa 05.10.2012 označeným ako rozklad proti predpokladanému rozhodnutiu doručeným žalovanému dňa 05.10.2012 žiadal žalovaného, aby rozkladu vyhovel a napadnuté predpokladané rozhodnutie zrušil a rozhodol o sprístupnení informácií požadovaných v jeho žiadosti z 05.09.2012 vo vlastnej kompetencii, prípadne, aby vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. V podaní ďalej uviedol, že časť z jeho žiadosti spadá do oblasti, ktorá je v zmysle kompetenčného zákona výlučne v pôsobnosti žalovaného, teda ako povinná osoba nebol oprávnený postúpiť jeho žiadosť, nakoľko minimálne časť požadovaných informácií musí mať v zmysle kompetenčného zákona k dispozícii a to minimálne vo forme pamäťovej stopy jeho personálneho substrátu. Podľa jeho názoru, žalovaný vec nesprávne vecne a právne posúdil, v dôsledku čoho dospel k nezákonnému rozhodnutiu tak, že vydal predpokladané rozhodnutie, ktorým podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. rozhodol o nesprístupnení žiadaných informácií. Lehota na vybavenie žiadosti uplynula 18.09.2012. Dňom doručenia predpokladaného rozhodnutia je tretí deň od uplynutia tejto lehoty, t.j. 21.09.2012. 5. Podaním zo dňa 17.10.2012 č. 45489/2012 154/2012-II/1inf žalovaný oznámil žalobcovi, že na účely sociálneho poistenia sa rešpektujú právne predpisy upravujúce vysokoškolské štúdium a aj rozhodnutia príslušných orgánov o tom, ktoré štúdium absolvované mimo Slovenskej republiky sa považuje za rovnocenné štúdium absolvované v Slovenskej republike a keďže žalobcom požadované informácie žalovaný nemá k dispozícii, ale má vedomosť, že týmito informáciami disponuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, bola žalobcova žiadosť dňa 07.09.2012 postúpená Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR. Nakoľko zo strany žalovaného sa nejednalo o nesprístupnenie informácie podľa ust. § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., ale išlo o postúpenie žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii (§ 15 ods. 1) a žalobcova žiadosť nebola ani odložená, žalovaný rozhodnutie v predmetnej veci nevydal. Preto nie je možné jeho podanie zo dňa 05.01.2012 považovať za „rozklad proti predpokladanému rozhodnutiu“. 6. Z listu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 01.06.2017 vyplýva, že o žalobcovej žiadosti o poskytnutie informácie zo dňa 05.09.2012, ktorá bola postúpená Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR a doručená dňa 10.09.2017 rozhodlo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR rozhodnutím č. 764-1/2012-PKV zo dňa 19.09.2012 o odmietnutí poskytnúť informáciu. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol minister školstva rozhodnutím č. 2012-18322/69934:1-Sekr. zo dňa 06.11.212, ktorý rozklad zamietol a potvrdil rozhodnutie ministerstva školstva č. 764-1/2012-PKV zo dňa 19.09.2012. Konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerstva školstva č. 2012-18322/69934:1-Sekr. zo dňa 06.11.2012 v spojení s rozhodnutím ministerstva školstva č. 764-1/2012-PKV zo dňa 19.09.2012 je vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/5/2013. 7. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/5/2013-55 zo dňa 19.05.2016 žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Voči tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie, o ktorom Najvyšší súd SR doposiaľ nerozhodol. II. Žaloba 8. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.12.2012 domáhal, aby : 1. žalovaný doručil ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny SR rozklad žalobcu, 2. súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 45489/2012 154/2012-II/1inf zo dňa 17.10.2012 o rozklade žalobcu proti predpokladanému rozhodnutiu žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté o nesprístupnení informácií, o ktoré žalobca požiadal žalovaného v žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 05.09.2010, 3. súd zrušil predpokladané rozhodnutie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR o rozklade žalobcu proti predpokladanému rozhodnutiu žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté o nesprístupnení informácií, o ktoré požiadal žalobca žalovaného v žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 05.09.2010. 9. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 05.09.2012 požiadal žalovaného o sprístupnenie informácií z oblasti, pre ktorú je vecne príslušným v zmysle kompetenčného zákona žalovaný. Žalovaný však žiadosť žalobcu postúpil na vybavenie Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR, o čom upovedomil žalobcu listom zo dňa 07.09.2012. Žalobca má za to, že žalovaný nepostupoval pri postúpení žiadosti v súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len zákon č. 211/2000 Z.z.), nakoľko nebola splnená podmienka pre postúpenie žiadosti žalobcu z dôvodu, že žalovaný nemá žiadané informácie k dispozícii. Žalovaný bol zriadený ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť práce, sociálnych vecí a rodiny a teda žiadané informácie musí mať ex lege k dispozícii, čím mu nevzniklo právo na postúpenie žiadosti žalobcu podľa § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Žalobca podal dňa 05.10.2012 rozklad proti predpokladanému rozhodnutiu v zmysle ust. § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nakoľko v zákonnej lehote nedošlo k vybaveniu žiadosti žalobcu žiadnym zo zákonom predpokladaných spôsobov, keďže postúpenie jeho žiadosti bolo v rozpore s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Žalovaný podaný rozklad nepostúpil ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny a namiesto toho zaslal odpoveď žalobcovi na ním podaný rozklad listom č. 45489/2012 154/2012-II/1inf zo dňa 17.10.2012. Podľa žalobcu je žalovaný vo veci postúpenia rozkladu žalobcu proti predpokladanému rozhodnutiu žalovaného už dlhšiu dobu nečinný a žalovaný tento rozklad ani nemieni postúpiť ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ako vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy, hoci žalovaný je tak povinný vykonať v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.02.2013 uviedol, že rozklad žalobcu nepovažoval za rozklad proti rozhodnutiu, nakoľko žalovaný neodmietol sprístupniť požadovanú informáciu, ale na základe zákona postúpil žiadosť žalobcu Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR, keďže podľa neho vzhľadom na obsah žiadosti žalobcu je vecne príslušné na poskytnutie informácie Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. O postúpení žiadosti na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, bol žalobca informovaný listom zo dňa 07.09.2012. Podľa žalovaného žalobcovi uplynula lehota na podanie rozkladu. Žalobca podal žiadosť o sprístupnenie informácie dňa 05.09.2012. Lehota na vybavenie žiadosti podľa § 17 zákona č. 211/2000 Z.z. uplynula 17.09.2010, pretože lehota na vybavenie žiadosti podľa § 17 zákona č. 211/2000 Z.z. je 8 pracovných dní. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17, teda lehota na podanie rozkladu by uplynula 02.10.2012. Zo žaloby vyplýva, že žalobca podal podanie, ktoré označil ako rozklad 05.10.2012, teda 3 dni po uplynutí lehoty. 11. K návrhu na odstránenie nečinnosti správneho orgánu žalovaný uviedol, že žaloba je neopodstatnená, pretože na nesprístupňovanie alebo sprístupňovanie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. nemožno uplatniť ustanovenia štvrtej hlavy piatej časti OSP. Problematiku nečinnosti správneho orgánu totiž rieši zákon č. 211/2000 Z.z. tak, že ustanovuje fikciu rozhodnutia správneho orgánu v prípade, že správny orgán v zákonom ustanovenej lehote nerozhodol. Pri nesprístupnení požadovanej informácie teda správny orgán nemôže byť nečinný, keďže zákon stanovuje fikciu vydania rozhodnutia. 12. Žalovaný ďalej uviedol, že vo veci sprístupnenia informácií požadovaných žalobcom, nie je nečinný a nečinný nie je ani minister ako druhostupňový správny orgán, pretože zákon č. 211/2000 Z.z. v prípade nerozhodnutia správneho orgánu v zákonom stanovenej lehote, vytvára fikciu rozhodnutia správneho orgánu tak v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní. 13. Žalovaný k návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia uviedol, že žaloba je neopodstatnená, pretože informácie o konkrétnych zákonných alebo podzákonných ustanoveniach, podľa ktorých sa absolvované magisterské vysokoškolské štúdium v krajinách EÚ/mimo EÚ považuje v Slovenskej republike za ukončené vysokoškolské štúdium druhého stupňa, resp. o konkrétnych zákonných alebo podzákonných ustanoveniach, podľa ktorých je možné vzdať sa dosiahnutého úplného vysokoškolského vzdelania v krajinách EÚ/mimo EÚ, ktoré bolo uznané za rovnocenné vysokou školou v SR, nie sú informácie, ktoré má žalovaný k dispozícii v zmysle zákona o slobode informácií, ale ide o právne stanovisko alebo právny názor, ktorý si môže vytvoriť ktokoľvek vzhľadom na to, že predmetné právne normy, ktoré dávajú odpoveď na žalobcom položené otázky, sú voľne dostupné a prístupné v Zbierke zákonov SR každému. IV. 14. O žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1S/2529/2012-34 zo dňa 05.12.2013 tak, že návrh žalobcu na odstránenie nečinnosti žalovaného zamietol, konanie v časti o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 45489/2012 154/2012-II/1inf zo dňa 17.10.2012 a v časti o preskúmanie predpokladaného rozhodnutia ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR zastavil. Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal. 15. Voči tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 5Sži/3/2014 zo dňa 09.09.2015 tak, že odvolanie žalobcu v časti výroku I. uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/2529/2012-34 zo dňa 05.12.2013 o nečinnosti žalovaného odmietol. V časti výroku II. a III. o zastavení konania uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/2529/2012-34 zo dňa 05.12.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v uznesení poukázal, že krajský súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že tak oznámenie o postúpení žiadosti, ako aj list žalovaného č. 45489/2012 154/2012-II/1inf zo dňa 17.10.2012 nespĺňa atribúty prieskumu v správnom súdnictve, čím došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Krajskému súdu vytkol, že sa nezaoberal skutkovo vecou a to, či bolo dôvodné, aby žalovaný žiadosť žalobcu postúpil na vybavenie Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR, či bola týmto ministerstvom žiadosť žalobcu vybavená a s akým výsledkom. Bez toho, aby mal krajský súd vedomosť o výsledku konania postúpeného žalovaným, nemohol rozhodnúť v tomto konaní. V. Právne posúdenie veci 16. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP), v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v uznesení sp. zn. 5Sži/3/2014 opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba v časti, v ktorej Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 5Sži/3/2014 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/2529/2012-34 zo dňa 05.12.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nie je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP. 17. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP Obidva zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 18. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 19. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b) SSP rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 23. Opatrením orgánu verejnej správy sa v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c) SSP rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 24. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 25. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba to, či toto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 26. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 27. Podľa čl. 154 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 28. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 29. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18). 30. Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z., postúpenie žiadosti povinná osoba bezodkladne oznámi žiadateľovi. 31. Podľa § 15 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z., lehota na vybavenie žiadosti začína plynúť znovu dňom, keď povinná osoba dostala postúpenú žiadosť. 32. Podľa § 18 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). 33. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 34. Podľa § 99 písm. b) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1. 35. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 575/2001 Z. z., Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre a) pracovnoprávne vzťahy a právne vzťahy volených funkcionárov orgánov územnej samosprávy, b) bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, c) inšpekciu práce, d) stratégiu zamestnanosti, koordináciu jej tvorby a politiku trhu práce, e) sociálne poistenie, starobné dôchodkové sporenie a doplnkové dôchodkové sporenie, f) štátne sociálne dávky, sociálne služby, podporu sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti a pomoc v hmotnej núdzi, g) sociálnoprávnu ochranu detí, sociálnu kuratelu a koordináciu štátnej rodinnej politiky, h) rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí a koordináciu štátnej politiky v danej oblasti. 36. Podľa § 17 zák. č. 575/2001 Z. z., Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre a) materské školy, základné školy, stredné školy, základné umelecké školy, jazykové školy a vysoké školy, b) školské zariadenia, c) celoživotné vzdelávanie, d) vedu a techniku, e) štátnu starostlivosť o mládež a šport. 37. Podľa § 37 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sa starajú o náležitú právnu úpravu vecí patriacich do ich pôsobnosti. Pripravujú návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zverejňujú ich a po prerokovaní v pripomienkovom konaní predkladajú vláde; dbajú aj o dodržiavanie zákonnosti v oblasti svojej pôsobnosti. 38. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca za žalovaného označil ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, sa súd zaoberal najskôr otázkou okruhu účastníkov konania. V súvislosti s otázkou pasívnej legitimácie v predmetnom konaní je potrebné uviesť, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je ústredný štátny orgán a minister práce, sociálnych vecí a rodiny má postavenie vedúceho ústredného štátneho orgánu. Právnu subjektivitu má samotné ministerstvo, ktoré je definované ako právnická osoba (§ 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov). Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky nie je sám osebe správnym orgánom, ale osobou stojacou na čele tohto správneho orgánu. Rozhodovanie v prvom i druhom stupni správneho konania v predmetnej veci zostáva na úrovni správneho orgánu tohto istého stupňa. 39. Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu, žalobca sa žalobou domáhal zrušenia predpokladaného rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo vydané v zmysle ust. § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa žalobcu k vydaniu predpokladaného rozhodnutia žalovaným došlo z dôvodu, že tento v zákonnej lehote nevybavil jeho žiadosť zákonným spôsobom, keďže postúpenie jeho žiadosti bolo v rozpore s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., pretože žalovaný žiadané informácie musí mať ex lege k dispozícii, čím mu nevzniklo právo na postúpenie žiadosti žalobcu podľa § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. 40. V preskúmavanej veci žalovaný ako správny orgán prvého stupňa podaním zo dňa 07.09.2012 oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. na základe ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. z hľadiska vecnej príslušnosti bola postúpená na priame vybavenie Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR. Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 11.09.2012. 41. Postavenie a pôsobnosť Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a postavenie a pôsobnosť Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ustanovuje zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 575/2001 Z. z.) v zmysle ktorého Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre pracovnoprávne vzťahy a právne vzťahy volených funkcionárov orgánov územnej samosprávy, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, inšpekciu práce, stratégiu zamestnanosti, koordináciu jej tvorby a politiku trhu práce, sociálne poistenie, starobné dôchodkové sporenie a doplnkové dôchodkové sporenie, štátne sociálne dávky, sociálne služby, podporu sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti a pomoc v hmotnej núdzi, sociálnoprávnu ochranu detí, sociálnu kuratelu a koordináciu štátnej rodinnej politiky, rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí a koordináciu štátnej politiky v danej oblasti (§ 15 ods. 1). Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky je v zmysle ust. § 17 zák. č. 575/2001 Z.z. ústredným orgánom štátnej správy pre materské školy, základné školy, stredné školy, základné umelecké školy, jazykové školy a vysoké školy, školské zariadenia, celoživotné vzdelávanie, vedu a techniku, štátnu starostlivosť o mládež a šport. 42. Žalobca podanou žiadosťou zo dňa 05.09.2012 žiadal žalovaného o poskytnutie informácií: 1. V zmysle akých konkrétnych zákonných alebo podzákonných ustanovení sa absolvované magisterské vysokoškolské štúdium v krajinách EÚ/mimo EÚ považuje v Slovenskej republike za ukončené vysokoškolské štúdium druhého stupňa a ktorým dňom (deň zloženia záverečnej skúšky, deň vydania osvedčenia o uznaní rovnocennosti vzdelania, prípadne iný deň) z pohľadu všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich oblasť zamestnania a sociálneho zabezpečenia. 2. Podľa akých konkrétnych zákonných alebo podzákonných ustanovení je možné sa vzdať dosiahnutého úplného vysokoškolského vzdelania v krajinách EÚ/mimo EÚ, ktoré bolo uznané za rovnocenné vysokou školou v SR? Aký má takéto vzdanie sa dosiahnutého úplného vysokoškolského vzdelania právny vplyv na posudzovanie získaného nového vysokoškolského vzdelania druhého stupňa z pohľadu všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich oblasť zamestnávania a sociálneho zabezpečenia ? 43. Podľa názoru súdu požadované informácie jednoznačne spadajú do pôsobnosti ministerstva školstva, pretože tieto sa týkajú právnych predpisov SR upravujúcich vysokoškolské štúdium vo vzťahu - k ukončeniu vysokoškolského štúdia druhého stupňa v SR, ak bolo magisterské vysokoškolské štúdium absolvované v krajinách EÚ/mimo EÚ a z tohto pohľadu aj ktorým dňom je takéto štúdium ukončené, - k možnosti vzdania sa dosiahnutého úplného vysokoškolského vzdelania v krajinách EÚ/mimo EÚ, ktoré bolo uznané za rovnocenné vysokou školou v SR. - K právnemu vplyvu vzdelania dosiahnutého úplným vysokoškolským vzdelaním na posudzovanie získaného nového vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. 44. Správny súd poznamenáva, že do vecnej pôsobnosti ministerstva školstva spadá rozhodnúť o skutočnostiach uvedených v žiadosti žalobcu. Pre žalovaného je takéto rozhodnutie ministerstva o tom, ktoré štúdium absolvované mimo Slovenskej republiky sa považuje za rovnocenné štúdium absolvované v Slovenskej republike záväzné aj z pohľadu všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich oblasť zamestnania a sociálneho zabezpečenia. Žalovaný tiež na účely soc. poistenia musí rešpektovať právne predpisy upravujúce vysokoškolské štúdium. Žalovaný preto postupoval správne a v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, keď po tom, čo zistil, že informácie, ktoré žalobca požadoval vo svojej žiadosti, nemá k dispozícii, ale má vedomosť, že týmito informáciami disponuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR žalobcovu žiadosť z hľadiska vecnej príslušnosti podľa zák. č. 211/2000 Z.z. na základe ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. postúpil na priame vybavenie Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktoré požadovanými informáciami disponuje, čo žalobcovi oznámil podaním zo dňa 07.09.2012. 45. Správny súd konštatuje, že zo strany žalovaného sa nejednalo o nesprístupnenie informácie (podľa § 18 ods. 2), ale išlo o postúpenie žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii (§ 15 ods. 1) a žiadosť žalobcu nebola ani odložená. Postup žalovaného bol v súlade so zákonom 211/2000 Z.z., preto ani nemohlo dôjsť k fikcii a ani k vydaniu „predpokladaného rozhodnutia“ v zmysle ust. § 18 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z., že žalovaná vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Podľa názoru súdu s poukazom na vyššie uvedené žalobca dospel k nesprávnemu záveru, že sa predpokladá, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu a vydala „predpokladané rozhodnutie“. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia, ktoré neexistuje. 46. Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu, žalobca sa podanou žalobou domáhal aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 45489/2012 154/2012-II/1inf z 17.10.2012, ktorým podľa žalobcu mal žalovaný rozhodnúť o rozklade žalobcu proti predpokladanému rozhodnutiu žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté o nesprístupnení informácií, o ktoré žalobca požiadal žalovaného v žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 05.09.2010. 47. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalovaný listom zo dňa 17.10.2012 adresovaným žalobcovi a doručeným žalobcovi dňa 19.10.2012 uviedol, že žalobca vo svojej žiadosti požadoval informácie, ktoré nepatria do vecnej pôsobnosti ministerstva a ministerstvo ich nemá k dispozícii, preto bola jeho žiadosť na základe § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. postúpená na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, do ktorého vecnej pôsobnosti a kompetencie jeho požadované otázky patria. Na účely sociálneho poistenia sa rešpektujú právne predpisy upravujúce vysokoškolské štúdium a aj rozhodnutia príslušných orgánov o tom, ktoré štúdium absolvované mimo SR sa považuje za rovnocenné štúdium absolvované v SR. Keďže informácie požadované žalobcom žalovaný nemá k dispozícii, ale má vedomosť o tom, že týmito informáciami disponuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, jeho žiadosť bola dňa 07.09.2012 postúpená Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR. Zo strany žalovaného sa nejednalo o nesprístupnenie informácie (podľa § 18 ods. 2), ale išlo o postúpenie žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii (§ 15 ods. 1) a žiadosť žalobcu nebola ani odložená, žalovaný rozhodnutie v predmetnej veci nevydal, preto jeho podanie zo dňa 05.10.2012 nie je možné považovať za rozklad proti predpokladanému rozhodnutiu, keďže takéto rozhodnutie ani neexistuje. 48. Všeobecné vymedzenie predmetu správneho konania podľa SSP je stanovené v ust. § 3 písm. b) a c) SSP v spojitosti s ust. § 6 ods. 1 SSP, podľa ktorého musí ísť o také rozhodnutia orgánov verejnej správy, opatrenia orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. 49. Ďalšou podmienkou súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je, že musí ísť o právoplatné rozhodnutie/opatrenie správneho orgánu po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú (§ 7 písm. a) SSP) a nejde o rozhodnutie/opatrenie správneho orgánu predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania (§ 7 písm. e) SSP). 50. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel súd k záveru, že list žalovaného č. 45489/2012 154/2012-II/1inf zo dňa 17.10.2012 adresovaný žalobcovi nemá, nespĺňa atribúty rozhodnutia, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti žalobcu, alebo ktorým môžu byť jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté. Predmetným listom žalovaný opätovne oznámil, že jeho žiadosť o sprístupnenie informácií bola na základe ust. § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. postúpená na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, do ktorého vecnej pôsobnosti a kompetencie jeho požadované otázky patria, keďže informácie požadované žalobcom, nepatria do vecnej pôsobnosti žalovaného, ktorý ich nemá ani k dispozícii. Zo strany žalovaného sa nejednalo ani o nesprístupnenie informácie (podľa § 18 ods. 2) a ani o odloženie žiadosti žalobcu, ale išlo o postúpenie žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii (§ 15 ods. 1). 51. Je nutné uviesť, že konanie v správnom súdnictve v zmysle SSP je konaním limitovaným predmetom, pričom žalobca sa v posudzovanej veci domáhal zrušenia neexistujúceho rozhodnutia žalovaného, tzv. „predpokladaného rozhodnutia“ a tiež opatrenia žalovaného, ktorým nie sú a ani nemôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je splnená podmienka konania, aby konanie malo spôsobilý predmet zodpovedajúci zákonnej úprave SSP, pričom nedostatok tejto podmienky je neodstrániteľný, správny súd postupoval podľa ust. § 97 SSP v spojitosti s ust. § 99 písm. b) SSP a konanie o preskúmanie zákonnosti predpokladaného rozhodnutia ministra práce sociálnych vecí a rodiny SR a rozhodnutia žalovaného č. 45489/2012 154/2012-II/1inf zo dňa 17.10.2012 zastavil. 52. Uvedený záver by v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného do 30.06.2016) musel viesť k zastaveniu konania v zmysle § 246 ods. 1 v spojitosti s ust. § 104 ods. 1 prvej vety O.s.p. Podľa Správneho súdneho poriadku (platného a účinného od 01.07.2016), ktorý sa vzťahuje aj na konanie začaté podľa piatej časti O.s.p., je neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu, ktoré sa nedotýka žalobcových práv a povinností dôvodom pre zastavenie konania. Aplikácia SSP v predmetnej veci preto nemohla byť v neprospech žalobcu, nakoľko podľa predchádzajúcej právnej úpravy by neexistujúce rozhodnutie a napadnuté opatrenie žalovaného zo dňa 17.10.2012 rovnako nemohlo byť súdne preskúmané. 53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. 54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.