Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/2618/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211247 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1012211247.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako súd správny v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobcu: Bc. P.. S. Z., D. XX, C., zastúpený: Mgr. Michaelou Urminskou, advokátkou, so sídlom AK Tomášikova 10/D, 821 03 Bratislava, IČO: 50 007 718, proti žalovanému: Univerzita Komenského v Bratislave, Rektorát, Šafárikovo námestie 6, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OŠV 3166/2012 D III/2 zo dňa 15. októbra 2012, takto r o z h o d o l : Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OŠV 3166/2012 D III/2 zo dňa 15.10.2012 zrušuje podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 50 %. o d ô v o d n e n i e : Konanie pred správnym orgánom 1. Žalobca dňa 03.09.2012 doručil na Univerzitu Komenského, Právnickú fakultu, prihlášku na vysokoškolské štúdium v akademickom roku 2012/2013 v magisterskom študijnom programe právo, v študijnom odbore 3.4.1. - v dennej forme štúdia spolu so životopisom, potvrdením o bezhotovostnom prevode poplatku za prijímacie konanie a výpisom výsledkov zo štúdia v prvom stupni vysokoškolského bakalárskeho štúdia absolvovaného na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. K prihláške nebol priložený doklad o absolvovaní bakalárskeho štúdia s odôvodnením, že tak žalobca učiní v dodatočnej lehote vzhľadom na to, že obhajobu bakalárskej práce v prvom riadnom termíne úspešne vykonal až v deň podania prihlášky na vysokoškolské štúdium. Preto požiadal o odpustenie zmeškania určenej lehoty a akceptovanie predloženia dokladu o absolvovaní bakalárskeho štúdia v lehote do 05.09.2012. 2. Dňa 04.09.2012 dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave rozhodol o neprijatí žalobcu na dvojročné magisterské štúdium študijného programu právo v študijnom odbore 3.4.1. - právo dennou formou štúdia na Univerzitu Komenského v Bratislave, Právnickú fakultu v akademickom roku 2012/2013 pod č.: ŠO 5802/2012 D III/1. Svoje rozhodnutie odôvodnil, že podmienkou prijatia na magisterský študijný program právo, v študijnom odbore právo, v zmysle kritérií pre prijímacie konanie na akademický rok 2012/2013, bolo absolvovanie všetkých povinných predmetov uvedených v bakalárskom študijnom programe Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty. Porovnaním výpisu výsledkov štúdia predloženého žalobcom z absolvovania Fakulty práva na Paneurópskej vysokej škole so študijnými plánmi pre bakalársky študijný program právo Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave zistil, že žalobca neabsolvoval všetky povinné predmety predpísané v študijnom pláne Právnickej fakulty UK v Bratislave. Konkrétne žalobca neabsolvoval predmety Správne právo 3 a Medzinárodné právo verejné 2. Ďalším dôvodom neprijatia žalobcu na štúdium v danom študijnom programe bolo, že prijatie žalobcu na štúdium neumožňujú kapacitné možnosti fakulty. 3. Využijúc svoje procesné právo, žalobca v zákonnej lehote doručil prvostupňovému orgánu žiadosť o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 14.09.2012 o jeho neprijatí na dané magisterské štúdium podľa § 58 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“). 4. V žiadosti žalobca poukázal na ust. § 55 ods. 1 zákona o vysokých školách, podľa ktorého má občan Slovenskej republiky právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium podľa § 56 tohto zákona a ďalšie podmienky určené vysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program podľa § 57 ods. 1 zákona. Zároveň pripomenul, že podľa odseku 2 a 3 tohto zákonného ustanovenia sa práva ustanovené týmto zákonom zaručujú rovnako všetkým uchádzačom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní a tiež, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto ani nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača. 5. Žalobca pripustil, že ust. § 57 ods. 1 zákona o vysokých školách síce umožňuje fakulte určiť na prijatie na štúdium jednotlivých študijných programov ďalšie podmienky s cieľom zabezpečiť, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami a predpokladmi, ale určené podmienky a spôsob overovania ich splnenia musia umožňovať výber uchádzačov, ktorí prejavia najvyššiu mieru schopnosti na štúdium. Práve v súvislosti s touto ďalšou podmienkou žalobca konštatuje, že táto je neprimeraným ochranným opatrením, zvýhodňujúcim absolventov bakalárskeho študijného programu na Právnickej fakulte UK v Bratislave pred absolventmi akreditovaných bakalárskych študijných programov v študijnom odbore právo na iných konkurenčných právnických fakultách. V čom má spočívať toto neprimerané ochranné opatrenie neuviedol, rovnako neuviedol, prečo uvedená podmienka a spôsob jej overovania má byť v priamom rozpore so zákonom stanovenou požiadavkou umožniť výber uchádzačov, ktorí prejavia najvyššiu mieru schopnosti na štúdium. Rovnako nekonkretizoval, prečo táto má byť v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania nezaručujúcou rovnaký prístup k štúdiu magisterského študijného programu na Právnickej fakulte UK v Bratislave pre všetkých uchádzačov. Žalobca všeobecne konštatoval, že uvedená podmienka tento prístup obmedzuje priamo i nepriamo, skutočne i potenciálne. 6. Z hľadiska meritného sťažnosť obsahuje námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia o neprijatí žalobcu na vysokoškolské štúdium, keďže v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali dôvodnosť jeho neprijatia. Naopak domnieva sa žalobca, že vzhľadom na jeho študijné výsledky, ktoré v prijímacom konaní preukázal, je možné dôvodne sa domnievať, že jeho žiadosti nebolo vyhovené v neodôvodnený prospech uchádzačov, ktorí absolvovali bakalársky študijný program na Právnickej fakulte UK v Bratislave s horšími študijnými výsledkami. Opäť ale žalobca toto nijako nekonkretizuje a celkom bez povšimnutia ponechal prvostupňovým orgánom uvedený dôvod neprijatia - neabsolvovanie konkrétnych predmetov Správne právo 3 a Medzinárodne právo verejné 2 počas bakalárskeho štúdia na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy práva. Žalobca spochybňuje aj dôvod neprijatia na magisterské štúdium spočívajúci v kapacitných možnostiach fakulty, ktorý dekan fakulty ničím bližšie nezdôvodnil. 7. O žiadosti o preskúmanie rozhodol rektor Univerzity Komenského v Bratislave rozhodnutím č.: OŠV 3166/2012 D III/2 dňa 15.10.2012 tak, že žiadosť o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia zamietol a rozhodnutie dekana Právnickej fakulty UK v Bratislave č.: ŠO 5802/2012 D III/1 ako vecne správne potvrdil. 8. Svoje rozhodnutie odvolací orgán založil na tvrdení, že prešetrením zistil, že pri overovaní spôsobilosti na vysokoškolské štúdium prvostupňovým orgánom neboli porušené žiadne ustanovenia zákona o vysokých školách, ani Štatút Univerzity Komenského a ani štatút fakulty. Pripomenul, že vo veci je podstatné, že zo strany žalobcu nebola splnená konkrétna podmienka stanovená bodom 2 Kritérií prijímacieho konania na akademický rok 2012/2013 na Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, a to absolvovanie všetkých povinných predmetov uvedených v bakalárskom študijnom programe Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Bolo zistené, že žalobca počas bakalárskeho študijného programu právo na Paneurópskej vysokej škole, Fakulte práva neabsolvoval predmety „Správne právo 3“ a „Medzinárodné právo 2“, ktoré sú v bakalárskom študijnom programe právo na Právnickej fakulte UK povinnými predmetmi. Týmto nesplnil podmienku prijatia na magisterské štúdium v akademickom roku 2012/2013 na Právnickú fakultu UK. Uvedenú podmienku odvolací orgán nepovažuje za podmienku odporujúcu zásade rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní. Naopak táto má zabezpečiť penzum vedomostí uchádzača o magisterské štúdium, z ktorého následne vychádza obsah a rozsah magisterského študijného programu akreditovaného na Právnickej fakulte UK. 9. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti ďalšieho dôvodu neprijatia, a to prekročenia kapacitných možností fakulty, sa odvolací orgán vo svojom rozhodnutí zo dňa 15.10.2012 nevyjadril. II. Žaloba 10. V zákonnej lehote toto rozhodnutie bolo napadnuté žalobou podanou na tunajší súd dňa 27.12.2012, ktorou sa žalobca proti v žalobe označeným žalovaným v 1 rade: Rektor Univerzity Komenského v Bratislave, Šafárikovo nám. 6, 812 06 Bratislava, v 2 rade: Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Šafárikovo nám. 6, 818 05 Bratislava, domáhal postupom podľa v tom čase platnej právnej úpravy, a to druhej hlavy piatej časti O.s.p., zrušenia rozhodnutia rektora V. Komenského v Bratislave zo dňa 15.10.2012, č. OŠV 3166/2012 D III/2 v spojení s rozhodnutím dekana Právnickej fakulty UK v Bratislave zo dňa 04.09.2012 č.: ŠO 5802/2012 D III/1. 11. Žalobca po chronologickom popise priebehu administratívneho konania i v žalobe pripomenul dikciu zákonných ustanovení zákona o vysokých školách, konkrétne ust. § 55 ods. 1 a ods. 2, ods. 3 zákona, tiež ust. § 56 ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 2 a ust. § 57 ods. 1 zákona o vysokých školách a konštatuje vo vzťahu k nesplneniu obsahovej podmienky prijatia absolvovanie všetkých povinných predmetov uvedených v bakalárskom študijnom programe Právnickej fakulty UK v Bratislave, že sa jedná nie o základnú zákonnú podmienku pre prijatie na magisterské štúdium, ale len ďalšiu a fakultatívnu podmienku podľa § 57 ods. 1 zákona. Bez ďalšieho zdôvodnenia uvádza, že sa jedná o podmienku majúcu charakter neprimeraného ochranného opatrenia zvýhodňujúceho absolventov bakalárskeho študijného programu na Právnickej fakulte UK v Bratislave pred absolventmi akreditovaných bakalárskych študijných programov v študijnom odbore právo na iných konkurenčných právnických fakultách, čo má byť v priamom rozpore so zákonom stanovenou požiadavkou umožniť výber uchádzačov, ktorí prejavia najvyššiu mieru schopnosti na štúdium. V čom má rozpor spočívať, nezdôvodnil, len poukázal na dosiahnutý študijný priemer počas štúdia bakalárskeho študijného programu 1,45. Potom hypoteticky zauvažoval, že je možné sa domnievať, že minimálne aspoň jeden uchádzač mal byť prijatý na štúdium s horším študijným priemerom než dosiahol žalobca. Poukázal zároveň na širší rozsah štúdia bakalárskeho študijného programu na absolvovanej Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy práva, ktorá zahŕňa 23 povinných predmetov oproti študijnému programu Právnickej fakulty UK v Bratislave v počte 18 povinných predmetov. 12. V tejto súvislosti žalobca v žalobe (rovnako ako už v žiadosti o preskúmanie rozhodnutia dekana) tvrdí, i keď sa jedná o ničím nekonkretizované a nepodporené tvrdenia, že ide o podmienku určenú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, ktorá nezaručuje všetkým uchádzačom rovnaký prístup k štúdiu magisterského študijného programu, „obmedzuje priamo i nepriamo, skutočne i potenciálne“. Takýto postup fakulty podľa žalobcu je „... v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zákonnými ustanoveniami zneužívané na obmedzovanie voľnej súťaže uchádzačov, ich voľného pohybu na trhu vzdelávania, v neprospech výberu uchádzačov s najvyššou mierou schopnosti na štúdium“. Tzv. „ďalšia podmienka stanovená fakultou je prejavom zneužitia postavenia dominanta na relevantnom trhu vzdelávania v magisterskom študijnom odbore právo“ (bez konkretizácie v čom sa má prejaviť toto zneužitie) a zároveň „vyvoláva odôvodnené podozrenie z protisúťažného konania formou dohody o rozdelení tohto relevantného trhu vzdelávania, príp. zosúladeného postupu pri zamedzení odlivu študentov zo súkromných vysokých škôl, prípadne kolektívnej dominancie, majúcej rovnaký následok. Minimálne táto podmienka ma potenciálny vplyv na obchod medzi členskými štátmi na danom relevantnom trhu“. Takéto konanie fakulty žalobca považuje za konanie v rozpore čl. 101 ods. 1 a čl. 102 zmluvy o fungovaní Európskej únie. V čom konkrétne má spočívať konštatovaný rozpor, žalobca neuviedol. 13. Žalobca tiež bližšie nekonkretizoval prečo má byť uvádzaná podmienka stanovená fakultou v rozpore so zmyslom zákonnej úpravy trojstupňového vysokoškolského štúdia a že takto znemožňuje kompatibilitu riadne akreditovaných študijných programov v študijnom odbore právo už v rámci Slovenskej republiky, čím sa má neoprávnene stavať de facto i de iure nad výsledky a zmysel činnosti Akreditačnej komisie ako poradného orgánu vlády SR. Toto konštatovanie je celkom abstraktné bez kontextu s napadnutým rozhodnutím a dôvodmi neprijatia žalobcu na zvolené štúdium. 14. Z hľadiska meritného a z pohľadu obsahových náležitostí rozhodnutí žalobca vytýka nepreskúmateľnosť rozhodnutí, ktorá spôsobuje ich nezákonnosť. Tvrdí, že rozhodnutia neobsahujú žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by podporovali rozhodnutie dekana fakulty o nemožnosti prijať žalobcu na zvolené štúdium. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom s touto právne relevantnou námietkou nevysporiadal. 15. Žalobca sa tiež domnieva, že konajúce orgány nesprávne vyhodnotili v konaní predložené dôkazy a nestotožňuje sa s tým, že neabsolvoval počas štúdia bakalárskeho študijného programu právo na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy predmet „Správne právo 3“. Už zbežným porovnaním informačných listov predmetu Správne právo 3 a predmetu Správne právo procesné, ktorý žalobca absolvoval, je zjavné, že sa jedná o predmety v značnej miere zhodné. Vzhľadom na žalobcom dosiahnuté výsledky, ktoré v prijímacom konaní preukázal, potom sa domnieva, že jeho žiadosti o prijatie na magisterské štúdium pre akademický rok 2012/2013 nebolo vyhovené v neodôvodnený prospech uchádzačov, ktorí absolvovali bakalársky študijný program na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave s horšími študijnými výsledkami. I keď pripúšťa, že na konanie vo veciach vysokoškolského zákona je Správny poriadok vylúčený, napriek tomu toto konanie je správnym konaním a potom aj na toto konanie sa vzťahujú všeobecne právne zásady obsiahnuté v pojme právneho štátu ako sú zakotvené v čl. 1 Ústavy SR. Primárne ide o zásadu právnej istoty a zásadu poučovacej povinnosti orgánu verejnej moci s cieľom ochrany práv a právom chránených záujmov účastníka konania. 16. Za dôvod nezákonnosti napadnutých rozhodnutí žalobca považuje tiež absenciu odtlačku úradnej pečiatky a obsahový a formálny nesúlad s požiadavkami § 6 zákona č. 63/1993 Z.z. V čom tento nesúlad má spočívať, žalobca neuviedol. 17. Napokon žalobca vytkol žalovanému, že vo veci nebolo rozhodnuté v zákonnej 30- dňovej lehote tak, ako to upravuje ust. § 58 ods. 8 zákona o vysokých školách. 18. Zhrňujúc potom záverom žalobca žiadal, aby súd obe napadnuté rozhodnutia zrušil postupom v čase podania žaloby podľa § 250j ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. d/, e/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 19. Dňa 02.10.2013 v žalobe označený žalovaný v prvom rade: Rektor UK v Bratislave a v druhom rade Dekan Právnickej fakulty UK v Bratislave podali spoločné vyjadrenie k žalobe, v ktorom konštatujú jej nedôvodnosť, a preto navrhujú jej zamietnutie v celom rozsahu. 20. Žalovaní tvrdia, že z odôvodnenia rozhodnutí oboch stupňov jednoznačne vyplývajú dôvody, pre ktoré žalobca nebol a nemohol byť prijatý na dvojročné magisterské štúdium študijného programu právo v študijnom odbore 3.4.1 - právo. Prvým dôvodom neprijatia bolo, že žalobca neabsolvoval povinné predmety tvoriace súčasť bakalárskeho študijného programu právo na UK v Bratislave, Právnickej fakulte, a to konkrétne Správne právo 3 a Medzinárodné právo verejné 2. 21. Ďalším dôvodom, pre ktorý nemohol byť žalobca na štúdium prijatý, ktorý bol v rozhodnutí uvedený, bolo, že prijatie žalobcu na štúdium v danom študijnom programe neumožňovali kapacitné možnosti fakulty. Dekan Právnickej fakulty UK vychádzal z dikcie zákonných ustanovení zákona o vysokých školách a žalovaní zdôraznili, že vzhľadom na to, že kurikulum v študijnom programe právo prvého stupňa a kurikulum v študijnom programe právo druhého stupňa na seba obsahovo nadväzujú je nevyhnutným predpokladom, aby uchádzač mohol úspešne študovať v rámci študijného programu právo II. stupňa, aby absolvoval povinné predmety v rámci študijného programu právo I. stupňa. Žalobca z vecného hľadiska ničím nespochybnil nesplnenie tejto podmienky, t. j. že absolvoval počas bakalárskeho štúdia na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy práva predmet Správne právo 3 a ničím neosvedčil, že toto by malo zodpovedať ním absolvovanému predmetu Správne právo procesné. Rovnako nepreukázal, že splnil podmienku spočívajúcu v obligatórnom absolvovaní povinného predmetu Medzinárodné právo verejné 2. Je povinnosťou uchádzača, aby splnenie tejto podmienky pre prijatie na magisterské štúdium preukázal, čo v prípade žalobcu sa tak nestalo. 22. Argumentáciu žalobcu v rovine úpravy ochrany hospodárskej súťaže a zmluvy o fungovaní Európskej únie žalovaní považujú za účelovú a k námietke žaloby nepreskúmateľnosti rozhodnutia vo vzťahu k nedostatočným kapacitným možnostiam fakulty žalovaní uviedli, že táto im je známa z ich úradnej činnosti a čo je uvedené v odôvodnení, považujú za postačujúce. 23. Žalovaní sa nestotožnili ani s formálnymi výhradami žalobcu smerujúcimi proti napadnutým rozhodnutiam a považujú ich za neopodstatnené. Obidve rozhodnutia obsahujú riadne a správne poučenie o opravnom prostriedku. Pripomenuli, napokon čo žalobca i sám správne uviedol, že na prijímacie konanie podľa § 58 zákona o vysokých školách sa Správny poriadok ani subsidiárne nevzťahuje. Z rozhodnutí je zrejmé, že obidve napadnuté rozhodnutia obsahujú odtlačok úradnej pečiatky, a potom ani námietka jeho absencie na rozhodnutí neobstojí. 24. K námietke nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia uviedli, že lehota má len poriadkový charakter a jej prípadné prekročenie nemôže spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia rektora v rámci konania o preskúmanie rozhodnutia dekana o neprijatí na štúdium. 25. V závere svojho vyjadrenia žalovaní namietali pasívnu legitimáciu žalovaného v druhom rade ako bol žalobcom v žalobe označený, t.j. dekana Právnickej fakulty UK v Bratislave, ktorý rozhodoval vo veci v prvom stupni. Tiež poukázali na to, že z obsahu žaloby nie je zrejmé a nevyplýva to ani z pripojených príloh, že by bol žalobca zastúpený advokátom, pričom tento nemá ani ukončené úplné právnické vzdelanie v študijnom odbore právo druhého stupňa a potom nespĺňa obligatórnu podmienku povinného zastúpenia advokátom. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadali, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. IV. Právne posúdenie veci 27. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. (ďalej len „zákon o vysokých školách“) štátny občan Slovenskej republiky, občan členského štátu a občan tretieho štátu má právo má právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium podľa § 56 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/131/20160101>, ďalšie podmienky určené vysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program podľa § 57 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/131/20160101>, podmienky určené v dohode podľa § 54a ods. 2 a podmienky podľa § 58a ods. 4. 28. Podľa § 55 ods. 2 zákona o vysokých školách, práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým uchádzačom a študentom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným zákonom.35a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, zdravotného postihnutia, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, náboženského vyznania alebo viery, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. 29. Podľa § 55 ods. 3 zákona o vysokých školách, výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača alebo študenta. Uchádzač alebo študent nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, študenta, učiteľa, výskumného alebo umeleckého pracovníka alebo iného zamestnanca vysokej školy sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania. 30. Podľa § 56 ods. 2 zákona o vysokých školách, základnými podmienkami prijatia na štúdium študijného programu druhého stupňa podľa § 53 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/131/20160101> je vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa. 31. Podľa § 57 ods. 1 zákona o vysokých školách, vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, môže určiť na prijatie na štúdium jednotlivých študijných programov ďalšie podmienky s cieľom zabezpečiť, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami a predpokladmi. Určené podmienky a spôsob overovania ich splnenia musia umožňovať výber uchádzačov, ktorí prejavia najvyššiu mieru schopností na štúdium. Vysoká škola nesmie prijatie na štúdium podmieniť žiadnym finančným plnením okrem poplatku podľa § 92 ods. 10. 32. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 33. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 34. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. 35. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Podľa § 167 ods. 3 písm. a/ SSP, správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo z časti neprizná, ak existujú dôvody vhodné osobitného zreteľa. 36. V danom prípade bolo predovšetkým úlohou súdu odstrániť vadu žaloby spočívajúcu tak v nesprávnom označení žalovaného a odstrániť nedostatok procesnej podmienky spočívajúcej v absencii obligatórneho zastúpenia žalobcu advokátom. Pre neodstránenie tohto nedostatku na výzvu súdu uznesením č.k. 5S 2618/2012-33 zo dňa 27.05.2014 (výzva uznesenie č.k. 5S 2618/2012-29 zo dňa 20.03.2014) tunajší súd konanie o žalobe zastavil. Na odvolanie žalobcu a následné osvedčenie jeho zastúpenia prostredníctvom Centra právnej pomoci advokátkou Mgr. Michaelou V. Najvyšší súd SR uznesením vo veci sp. zn. 3Sžo/76/2014 zo dňa 19.01.2016 napadnuté uznesenie tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň sám upresnil osobou žalovaného na „Univerzita Komenského v Bratislave, Rektorát, Šafárikovo nám. č. 6, Bratislava“, s ktorým súd ďalej vo veci konal. 37. V ďalšom potom bolo povinnosťou správneho súdu posúdiť dôvodnosť žaloby v kontexte konkrétnych námietok žaloby, ktoré žalobca vymedzil nasledovne: 1/ námietka, že rozhodnutie je vecne nesprávne, pretože žalobca mal splniť podmienku povinného absolvovania povinných predmetov bakalárskeho štúdia a že neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobca neabsolvoval predmet Správne právo 3, pretože absolvoval vo výraznom rozsahu zhodne obsahom predmet Správne právo procesné; 2/ rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné v časti dôvodu nemožnosť prijatia z kapacitných možností fakulty; 3/ nezachovania lehoty 30 dní na rozhodnutie rektora ÚK v Bratislave, resp. odoslanie rozhodnutia v rozpore s ust. § 58 ods. 8 zákona o vysokých školách 4/ námietky formálnych nedostatkov rozhodnutia v podobe absencii odtlačku pečiatky na rozhodnutí. K jednotlivým týmto dôvodom žaloby sa súd vyjadrí postupne. 38. K námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je vecne nesprávne, pretože sa nemá zakladať na pravde tvrdenie tak dekana Právnickej fakulty UK, ako aj rektora UK, že žalobca neabsolvoval povinný predmet bakalárskeho štúdia ako základnú podmienku pre prijatie do programu magisterského štúdia, a to predmet Správne právo 3, oboznámením sa s predloženým administratívnym spisom súd nemohol priznať tejto námietke a tvrdeniu, že žalobca tým, že absolvoval na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy práva predmet Správne právo procesné, že týmto splnil podmienku absolvovania povinného predmetu Správne právo 3 počas bakalárskeho štúdia ako je predpísané Právnickou fakultou UK v Bratislave. Z informačného listu predmetu Správne právo 3 a predmetu Správne právo procesné nevyplýva tvrdená totožnosť a zhoda predmetu. A súd len pripomína, že žalobca neabsolvoval v bakalárskom štúdiu i ďalší povinný predmet v študijnom programe Právnickej fakulty UK, a to Medzinárodné právo verejné 2. Preto súd súhlasí s tvrdením a argumentáciou žalovaného, že žalobca počas bakalárskeho štúdia na Fakulte práva Paneurópskej vysokej škole práva neabsolvoval povinný predmet Správne právo 3 (tiež Medzinárodné právo verejné 2). Tým nesplnil podmienky pre prijatie na štúdium zvoleného magisterského štúdia a pre tento nedostatok potom je treba rozhodnutie žalovaného i dekana Právnickej fakulty UK považovať za vecne správne. 39. Súd sa nemôže stotožniť ani s námietkou žaloby, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože odporuje ust. § 58 ods. 8 zákona o vysokých školách tým, že došlo k prekročeniu 30-dňovej lehoty na doručenie rozhodnutia rektora UK. Súd pripúšťa, že v danom prípade síce došlo k prekročeniu zákonnej lehoty, avšak jedná sa o lehotu, ktorá má len poriadkový charakter a jej nezachovanie nezakladá dôvod pre nezákonnosť vydaného rozhodnutia a neprivodzuje zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na nové konanie. 40. Obsah administratívneho spisu nedáva za pravdu ani tvrdeniu žalobcu, že na vydaných rozhodnutiach absentuje odtlačok úradnej pečiatky. Tak súdu predložené prvostupňové rozhodnutie, ako aj druhostupňové rozhodnutie, je opatrené odtlačkom okrúhlej pečiatky, s uvedením osoby, ktorá rozhodnutie vydala a jej podpisom. 41. Čomu súd ale musel priznať, bola námietka žaloby, v ktorej žalobca napáda nepreskúmateľnosť rozhodnutia tak žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu vo vzťahu k dôvodu jeho neprijatia na zvolený študijný program z nedostatku kapacitných dôvodov. V tejto súvislosti sa prvostupňový orgán obmedzil len na skonštatovanie, že „Kapacitné možnosti fakulty neumožňujú Vaše prijatie na štúdium v danom študijnom programe“. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného, tento sa vôbec uvedenou námietkou, ktorá inak bola obsiahnutá aj v žiadosti o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia zo dňa 17.09.2012 vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. Potom nezostávalo súdu iné ako z formálnych procesných dôvodov pre tento nedostatok rozhodnutia, a to nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k nedostatku kapacitných možností pre prijatie žalobcu na štúdium v študijnom odbore právo, magisterský študijný program právo na akademický rok 2012/2013, napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušiť podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 42. Súd sa meritne nepovažoval za potrebné vysporiadavať s konštatáciou žalobcu a jeho hypotetickými úvahami o konaní žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a obmedzovaním voľnej súťaže uchádzačov, ich voľného pohybu na trhu vzdelávania a podobne. A takisto pokiaľ ide o jeho úvahu v rovine úpravy ochrany hospodárskej súťaže a Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tu rovnako ako žalovaný, aj súd zastáva názor, že tieto konštatovania žalobcu sú len účelové, ničím nepodložené a v takomto ponímaní ich súd nemohol považovať ani ako za dôvody žaloby, ktorá má, a aj v čase podania žaloby, mala v osobitnej druhej hlave piatej časti OSP, predpísané obligatórne náležitosti. Za dôvody žaloby takéto všeobecné a nekonkrétne úvahy žalobcu súd nemohol uvedené ani považovať. 43. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je orgán verejnej správy podľa § 191 ods. 6 SSP viazaný, opätovne o žiadosti žalobcu o preskúmanie rozhodnutia dekana Právnickej fakulty UK v Bratislave č. ŠO 5802/2012 D III/1 zo dňa 04.09.2012 o jeho neprijatí na dvojročné magisterské štúdium študijného programu právo v akademickom roku 2012/2013, v študijnom odbore právo 3.4.1 dennou formou štúdia na Právnickej fakulte UK v Bratislave rozhodnúť, túto žiadosť preskúmať v kontexte konkrétnych dôvodov žiadosti a s týmito sa, čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti vysporiadať. Súd na tomto mieste pripomína, že na rozhodovací proces sa v zmysle zákona o vysokých školách síce neaplikuje Správny poriadok, avšak jedná sa o administratívne konanie, v ktorom orgán verejnej správy je tiež viazaný všeobecnými zásadami administratívneho konania a zároveň aj na toto konanie platia požiadavky vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Tu predovšetkým z práva na spravodlivý proces vyplýva požiadavka, že účastník konania má právo na konkrétne a čo do dostatku dôvodov obsahujúce rozhodnutie vo veci. 44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 3 písm. a/ SSP a v žalobe úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania len v rozsahu 50%. Ako dôvody hodné osobitného zreteľa zohľadnil tú skutočnosť, že žalobca bol úspešný len v rozsahu jednej formálnej námietky žaloby (uplatnené konkrétne štyri), pričom zopakovanie nového rozhodovacieho procesu žalovaným nemôže mu privodiť ani iný vecný výsledok než to bolo v napadnutom a zrušenom rozhodnutí. 45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.