Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sp/2/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200015 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1013200015.9 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľov: 1/ U.. E. A., bytom Ú. X/A, W., 2/ T.. G.. F. A., bytom W. X, S., zastúpený navrhovateľkou v 1/ rade, 3/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava so sídlom Primaciálne námestie 1, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, Pozemkový a lesný odbor, (pôvodne Obvodný pozemkový úrad v Bratislave) so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: 1/ T. O., bytom O. X, W., 2/ G.. Ľ. M., bytom F. XX, W., 3/ Y. F., bytom A. XX, W., všetci zastúpení JUDr. Tomášom Plankom, advokátom so sídlom Námestie slobody 10, Bratislava, 4/ Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľov v 1/ a 2/ rade z 15.10.2012 a navrhovateľa v 3/ rade z 11.10.2012 proti rozhodnutiu odporcu Č. k.: 1108/92, Zn.: 5051/12/456/07/MBE zo dňa 28.9.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č. k.: 1108/92, Zn.: 5051/12/456/07/MBE zo dňa 28.9.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku v vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Č. k.: 1108/92, Zn.: 5051/12/456/07/MBE zo dňa 28.9.2012 odporca za použitia § 4 ods. 1, § 6 ods. 1 písm. k), § 11 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o pôde“) rozhodol, že zúčastnené osoby 1/ - 3/ (ďalej len „pôvodní vlastníci“) sú oprávnenými osobami, priznal im vlastnícke právo k pozemkom v súčasnosti v katastrálnom území X. P. parcela reg. C KN č. XXXX/X o výmere 658 m2 - záhrada, parc.č. XXXX/XX o výmere 269 m2 - zastavané plochy a nádvoria (ďalej len „predmetné pozemky“). Súčasne zriadil vecné bremeno „in rem“ spočívajúce v povinnosti každodobého vlastníka predmetných pozemkov strpieť v rozsahu pozemku parc. č. XXXX/XX právo prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. XXXX/X v prospech každodobého vlastníka stavby súp. č. XXX, situovaného na pozemku parc. č. XXXX/XX. Odporca súčasne nepriznal vlastnícke právo k pozemku PK vložky č. XXXXX, parc. č. XXXX/X o výmere 130m2 - stavebný pozemok. Pôvodným vlastníkom uložil povinnosť vrátiť štátu 526,28 eur. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia opísal v konaní zistený stav veci a výrok o priznaní vlastníckeho práva k predmetným pozemkom odôvodnil splnením obidvoch kumulatívnych podmienok § 6 ods. 1 písm. k) zákona o pôde. Vo vzťahu k splneniu podmienky tiesne poukázal na výpovede pôvodných vlastníkov a svedkov vypočutých v priebehu konania a na základe ich vyhodnotenia dospel k presvedčeniu, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy zo 4.8.1977 (ktorou prešlo vlastnícke právo k predmetným pozemkom z ich pôvodných vlastníkov - reštituentov na štát) došlo v stave tiesne. V tejto súvislosti poukázal aj na všeobecný mocenský a politický nátlak vyvolaný vtedajšou spoločenskou situáciou ako na dlhodobý proces, v ktorom vlastníci pozemkov (občania) boli v nepomere k orgánom štátu. Vo vzťahu k splneniu podmienky existencie nápadne nevýhodných podmienok poukázal na skutočnosť, že susediace pozemky boli síce vykupované v totožnom období za rovnakú cenu ako predmetné pozemky (á 15 Kčs/m2), ale išlo o podstatne menšie pozemky (resp. ich časti) ako boli predmetné pozemky. Tiež, že kúpna cena za pozemky nebola účastníkmi kúpnej zmluvy dohodnutá, ale bola určená štátom, že pozemky nemali záujem predať a že jej predajom prišli o zdroj obživy pre celú rodinu. Odporca pri vydaní rozhodnutia prihliadol aj na skutočnosť, že účel kúpy predmetných pozemkov - verejný záujem - nebol nikdy naplnený. Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia v 1/ až 3/ rade v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh, datovaný 15.10.2012 (navrhovatelia v 1/ - 2/ rade), resp. 11.10.2012 (navrhovateľ v 3/ rade), ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovatelia v 1/ - 2/ rade v ňom namietali, že odporca vydaním napadnutého rozhodnutia znehodnotil nimi postavený dom (na jednom z predmetných pozemkov), že rozhodnutím spôsobil duplicitu vlastníctva predmetných pozemkov a tiež, že vydaným rozhodnutím došlo k spáchaniu krivdy, ktorú nie je možné ospravedlniť zmiernením následkov ev. majetkovej krivdy, spáchanej prípadne na pôvodných vlastníkoch v rozhodnom období. V tejto súvislosti tiež poukázali na § 11 ods. 1 písm. a), d) zákona o pôde - keďže predmetné pozemky sú v ich vlastníctve a sú zastavané, teda nie je možné ich vydať oprávneným osobám. K vyhodnoteniu existencie tiesne ako jednej z kumulatívnych podmienok § 6 ods. 1 písm. k) zákona o pôde namietali, že jej vyhodnotenie odporcom považujú za nezákonné. Poukázali na skutočnosť, že svedecké výpovede, na základe ktorých dospel odporca k pozitívnemu vyhodnoteniu stavu tiesne, sú iba nepriamymi a sprostredkovanými svedectvami, že fyzický útok na G.. T. O. nebol ničím preukázaný a teda že existencia tejto skutočnosti zostala iba v robine jeho tvrdenia. V tejto súvislosti poukázali aj na existenciu skôr uzatvorenej kúpnej zmluvy z roku 1972 a tiež na skutočnosť, že pôvodní vlastníci v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy (min. 2 mesiace pred jej uzatvorením) predmetné pozemky (záhradu) dobrovoľne nevyužívali - ako jej užívatelia boli vedení Q. O. Y. Y. O., H.. O.. K vyhodnoteniu nápadne nevýhodných podmienok ako druhej z kumulatívnych podmienok § 6 ods. 1 písm. k) zákona o pôde namietali, že z dokazovania vykonaného v priebehu konania pred odporcom nebola ani existencia tejto podmienky preukázaná. Poukázali na súlad stanovenej kúpnej ceny (15.- Kčs/m2) s v tom čase platnou cenovou vyh. č. 47/1969 Zb., tiež na skutočnosť, že cena použitá pri výkupe predmetných pozemkov bola totožná s cenou, použitou pri výkupe iných (susediacich) pozemkov. V ďalšom poukázali na konkrétne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré svojím obsahom podporujú právny názor, vyslovený navrhovateľmi v 1/ - 2/ rade v podanom opravnom prostriedku. Navrhovateľ v 3/ rade v podanom opravnom prostriedku poukázal na skutočnosť, že tak výpovede pôvodných vlastníkov ako aj svedkov sú prevažne sprostredkované a nepodložené dôkazmi, že pôvodní vlastníci sa po odpredaji ani len nepokúsili získať ďalší (iný) pozemok. Navrhovateľ v 3/ rade skonštatoval, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy (zo 4.8.1977) nedošlo v tiesni, ale slobodne. Súčasne poukázal na skutočnosť, že kúpna cena 15.- Kčs/m2 bola stanovená s v tom čase platnou vyhláškou č. 47/1969 Zb., ktorá bola zhodne použitá aj pri výkupe susediacich pozemkov, ako o tom svedčia kúpne zmluvy, ktoré Hlavné mesto SR Bratislava predložilo odporcovi do jeho administratívneho spisu. Pôvodní vlastníci teda neboli pri uzatvorení zmluvy nápadne znevýhodnení - boli v rovnakom postavení a mali rovnaké podmienky ako ostatní predávajúci. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení prednesenom na súdnom pojednávaní rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že sa nestotožňuje s hodnotením napadnutého rozhodnutia ako tendenčného a založeného na svojvôli, že sa vysporiadal so všetkými skutkovými zisteniami. Vo vzťahu k tiesni poukázal na obdobie neslobody, v ktorom došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k nápadne nevýhodným podmienkam poukázal na skutočnosť, že tieto nespočívajú iba v stanovení kúpnej ceny, ale tieto možno vyvodiť aj z okolností tohto konkrétneho prípadu. Pôvodní vlastníci (v tomto súdnom konaní zúčastnené osoby 1/ - 3/) vo svojom vyjadrení k návrhu z 28.1.2013, podpísaného p. JUDr. Tomášom Plankom, advokátom, ako aj na pojednávaní navrhli napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako objektívne. Poukázali v ňom na skutočnosť, že navrhovatelia sú účastníkmi nezákonnej zmluvy o prevode predmetných pozemkov, pričom Hlavné mesto SR Bratislava nevyhovelo ich žiadosti, aby napadlo absolútnu neplatnosť zmluvy o prevode predmetných pozemkov (§ 5 zákona o pôde), uzatvorenej medzi ním a navrhovateľmi v 1/ - 2/ rade. Tiež poukázali na skutočnosť, že Hlavné mesto SR Bratislava malo vedieť, že prevádzané predmetné pozemky sú predmetom reštitúcie. Slovenský pozemkový fond ako zúčastnená osoba na pojednávaní navrhol napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na nepreukázanie splnenia obidvoch kumulatívnych podmienok § 6 ods. 1 písm. k) zákona o pôde. Tiež, že kúpna cena 15.- Kčs/m2 bola použitá aj pri výkupe iných pozemkov, pričom hrozba vyvlastnenia nemôže spôsobovať tieseň, nakoľko ide o legálny právny inštitút. Krajský súd v Bratislave po prejednaní veci rozsudkom č.k.: 5Sp/2-3/2013 z 28.4.2014 napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. V odôvodnení poukázal na nepreukázanie existencie kumulatívnych podmienok, stanovených v § 6 ods. 1 písm. k) zákona o pôde. Proti tomuto rozsudku podali pôvodní vlastníci prostredníctvom JUDr. Tomáša Planka, advokáta odvolanie, datované 7.5.2014. Navrhli v ňom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodnutie odporcu potvrdil. Poukázal v ňom na liknavosť a prieťahy odporcu v reštitučnom konaní a tiež na skutočnosť, že povinná osoba - Hlavné mesto SR Bratislava - v priebehu reštitučného konania predala pozemky, ktoré boli predmetom reštitúcie navrhovateľom v 1/ - 2/ rade, pričom tento prevod je podľa § 5 zákona o pôde absolútne neplatný. Zúčastnená osoba ad. 2/ (G.. Ľ. M.) v doplnení odvolania z 11.5.2014 poukázala na skutočnosť, že: - požiadavku tiesne a nápadne nevýhodných podmienok uzatvorenia kúpnej zmluvy je potrebné posudzovať vždy v konkrétnom prípade s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a teda nie len vo vzťahu ku kúpnej cene, zodpovedajúcej platnému cenovému predpisu; - predmetné pozemky boli využívané na pestovanie ovocia a zeleniny z čoho mala pôvodná vlastníčka prospech v podobe používania produktov pre vlastnú potrebu a tiež v podobe ich speňaženia predajom; - predmet predaja (pozemok) nebol použitý na účel pre ktorý bol predaj uskutočnený; - reálna kúpna cena predmetných pozemkov bola podstatne vyššia ako cena za ktorú boli predmetné pozemky vykúpené; - k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo z donútenia; - že za vyplatenú kúpnu cenu sa nedala kúpiť porovnateľná záhrada; - cenový predpis (vyhl. č. 47/1969 Z b.) bol produktom vtedajšej doby; - domnienky o užívaní záhrady (predmetných pozemkoch) inými užívateľmi sú nenáležité a zmätočné; - keď pôvodným vlastníkom navráti ich vlastníctvo k predmetným pozemkom, nebude to mať žiaden negatívny dopad na navrhovateľmi v 1/ - 2/ rade postavený rodinný dom; - odporca správne vyhodnotil zistený stav veci. Navrhovatelia v 1/ - 3/ rade, obdobne ako Slovenský pozemkový fond navrhli napadnutý rozsudok z 28.4.2014 potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 10Sžr/80/2014 zo 17.6.2015 napadnutý rozsudok tunajšieho súdu č.k.: 5Sp/2,3/2013-137 z 28.4.2014 v znení opravného uznesenia č.k.: 5Sp/2, 3/2013-138 z 28.4.2014 potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave. Poukázal na poľutovaniahodné správanie sa navrhovateľa v 3/ rade (Hlavného mesta SR Bratislava), ktorý nerešpektoval § 5 ods. 3 zákona o pôde, keď počas reštitučného konania odpredal predmet reštitúcie navrhovateľom v 1/ - 2/ rade. Na základe ústavnej sťažnosti pôvodných vlastníkov Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom I. ÚS 469/2015-48 z 19.1.20156 v bode 1. jeho výroku rozhodol, že základné právo pôvodných vlastníkov podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (poznámka súdu: Právo na súdnu a inú právnu ochranu), ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (poznámka súdu: Právo na spravodlivé súdne konanie) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžr 80/2014 zo 17.6.2015 porušené bolo. Súčasne ústavný súd v bode 2. výroku zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžr 80/2014 zo 17.6.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo zvyšku sťažnosti - výrokom 3. (poznámka súdu: porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) sťažnosti nevyhovel. Ako to je zjavné z odôvodnenia nálezu ústavného súdu (bod. 30.) - s poukazom na výrok ad. 1. tohto nálezu, dôvodom tohto výroku a následného zrušenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžr 80/2014 zo 17.6.2015 bolo, že odôvodnenie zrušeného rozsudku najvyššieho súdu je nepresvedčivé, nereagujúce na odlišnú vlastnú judikatúru, či rozhodnutia ústavného súdu - teda porušujúce základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu. Najvyššiemu súdu v bode 19. nálezu vytkol, že vôbec nereagoval na podstatné argumenty sťažovateľov uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu. Teda k vydaniu nálezu v bodoch 1. a 2. jeho výroku došlo v podstate z dôvodu procesných pochybení, ktoré ústavný súd vzhliadol v napadnutom rozsudku najvyššieho súdu. Po vydaní vyššie označeného nálezu ústavného súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 10Sžr/65/20165 z 29.6.2016 zrušil napadnutý rozsudok tunajšieho súdu č.k.: 5Sp/2,3/2013-137 z 28.4.2014 v znení opravného uznesenia č.k.: 5Sp/2, 3/2013-138 z 28.4.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil konajúcemu krajskému súdu, aby sa námietkami pôvodných vlastníkov vyslovenými v odvolaní voči rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 28.4.2014, pokiaľ majú relevanciu z hľadiska posúdenia nápadne nevýhodných podmienok, zaoberal v novom rozhodnutí. Po doručení zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu sa tunajší súd pokúsil stotožniť osoby, uvádzané v administratívnom spise odporcu ako poslední užívatelia záhrady na predmetných pozemkoch - Q. O. Y. Y. O., H.. O. a to preverením v databáze registra obyvateľov, avšak s negatívnym výsledkom. Teda s výsledkom, ktorý je totožný s výsledkom dokazovania, vykonaného v tomto smere odporcom. Súd tiež zistil, že došlo k zmene vlastníkov predmetných nehnuteľností a stavby postavenej na nich, keď ich vlastníkmi je aktuálne navrhovateľka v 1/ rade a p. S. A., každá v podiele 1. Na deň 29.3.2017 bol určený termín pojednávania, na ktorom sa zúčastnili všetci účastníci konania, resp. ich zástupcovia. Všetci účastníci konania zotrvali na svojich doterajších písomných či ústnych prednesoch. Súd po vyhodnotení námietok, obsiahnutých v podaných odvolaniach proti napadnutému rozhodnutiu odporcu, držiac sa usmernení obsiahnutých v rozhodnutiach vydaných v tomto konkrétnom konaní pred súdom dospel k presvedčeniu, že sú dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia odporcu a pre vrátenie veci odporcovi na ďalšie konanie. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom rozsiahleho prvostupňového správneho spisu odporcu. Z jeho obsahu o. i. zistil nasledovné nespochybniteľné skutočnosti: Pôvodne bol vlastníkom pozemku vedenom v PK vložke Bratislavy č. XXXXX, parc. č. XXXX/X, stavebný pozemok o výmere 1057 m2 p. L. O. v celosti, ktorý ju odkúpil 17.1.1949 od Finstavu, stavebného družstva finančných zamestnancov za 9 513.- Kčs „v starej mene“ (Čd 2422/63). P. L. O. zomrel 31.7.1963 a dedičmi predmetného pozemku sa stali v tom čase maloleté deti p. T. O.E. (aktuálne zúčastnená osoba ad. 1/) p. Ľ. O. (aktuálne zúčastnená osoba ad. 2/ p. G.. Ľ. M.) a Y. O. (aktuálne zúčastnená osoba ad. 3./ F.. Y. F.), každé v podiele 1/3 (rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava - mesto č. D 434/63 zo 16.4.1965). Toto dedičstvo bolo užívané ako záhrada z dôvodu, že v lokalite Bôrik (kde sa pozemok nachádzal) platila stavebná uzávera (prehlásenie zúčastnených osôb z 13.5.1998). Dňa 6.9.1972 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi pôvodnými vlastníkmi (t.j. dedičmi po p. L.G. O., aktuálne zúčastnenými osobami ad. 1/ - 3/) a Ministerstvom výstavby a techniky SSR zastúpeným Investingom, podnikom pre investičnú výstavbu NV hlavného mesta SSR, predmetom ktorej bol predaj uvedeného pozemku za celkovú sumu 46 684.- Kčs v skladbe: 15 855.- Kčs za pozemok, 17 930,20 Kčs za dom a ostatné drobné stavby, 12 898,80 Kčs za porasty a kultúry. K faktickej realizácii tejto kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu, ktorý sa v priebehu konania nepodarilo objasniť. Podľa „Výkazu plôch na rozdelenie parciel 2185/7 a 2185/8 a Vyvlastňovacieho súpisu a geometrického plánu č. 77032“ U.R 5115/1976, č. j. 233/77 z 15.6.1977“ užívateľom predmetného pozemku parc. č. 2185/3 bol O. Q. a Y., rodená O.. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností vyhotoveného 27.9.1995 k parcele č. XXXX/XXX/0: podľa evidenčného listu č. 877 užívateľom pozemku - záhrady parc. č. XXXX/ X o výmere 927 m2 bol O. Q. a Y. rodená O. a jej vlastníkom podľa listu vlastníctva č. XXXX O.Á. L.. Listom Investingu z 28.7.1977 boli pôvodní vlastníci vyzvaní k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol pozemok parc. č. XXXX/3 v celosti za kúpnu cenu 50 323.- Kčs podľa znaleckého ocenenia z júla 1977 (znalca p. Sýkoru). Kúpnou zmluvou zo 4.8.1977 predali pôvodní vlastníci predmetný celý pozemok Investingu za vopred avizovanú sumu 50 323.- Kčs (v skladbe: 15 855.- Kčs za pozemok, 16 565,60 Kčs za oplotenie a vonkajšie úpravy, 17 902,40 Kčs za porasty a kultúry). Dňa 12.11.1992 doručili pôvodní vlastníci Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy a dňa 16.12.1992 pôvodnému Pozemkovému úradu Bratislava - mesto „Žiadosť o vrátenie pozemku“ parc. č. XXXX/X s poukazom na zákon č. 229/1991 Zb. Dňa 15.10.1997 bola medzi Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava a navrhovateľmi v 1/ a 2/ rade uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj pozemku parc. č. XXXX/3, LV č. XXXX o výmere 927 m2 za kúpnu cenu 2 317 500.- Kčs s tým, že na predávanej nehnuteľnosti neviaznu žiadne dlhy, bremená či iné právne povinnosti. Po podaní žiadosti o navrátenie vlastníctva vecne príslušný správny orgán vykonal rozsiahle dokazovanie, vypočul navrhnutých svedkov, vydal niekoľko rozhodnutí, ktoré boli na základe podaných opravných prostriedkov proti nim zrušené. V poradí posledným rozhodnutím je napadnuté rozhodnutie odporcu Č. k.: 1108/92, Zn.: 5051/12/456/07/MBE zo dňa 28.9.2012, ktorého preskúmanie je predmetom tohto súdneho konania. Podľa. § 6 ods. 1 písm. k) zákona o pôde oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o pôde pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo k pozemku bolo zriadené právo osobného užívania, s výnimkou prípadov uvedených v § 8. Podľa. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o pôde pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku., Podľa § 5 ods. 3 zákona o pôde povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté. Podľa. § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p“). o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaných návrhov - opravných prostriedkov, pričom zobral do úvahy aj vyjadrenia pôvodných vlastníkov k podaným návrhom, resp. obsah odvolania, podaného nimi proti (aktuálne) zrušenému rozsudku tunajšieho súdu č.k.: 5Sp/2-3/2013 z 28.4.2014, riadiac sa právnymi názormi, vyslovenými v rozhodnutiach, vydanými v tomto prebiehajúceho súdneho konania: K námietkam navrhovateľov v 1/ - 3/ rade, týkajúcich sa nepreukázania tiesne pri uzatvorení kúpnej zmluvy zo 4.8.1977: Podľa názoru súdu tieto námietky sú dôvodné. Existencia tiesne pri uzatvorení kúpnej zmluvy v dôsledku ktorej došlo k prevodu nehnuteľnosti na štát je podľa cit. § 6 ods. 1 písm. k) zákona o pôde jednou z kumulatívnych podmienok vydania nehnuteľnosti. Tieseň možno vo všeobecnosti charakterizovať ako stav, keď na základe vyhrážky, resp. konkrétneho konania vykoná niekto niečo, čo by inak nevykonal. Takáto vyhrážka však musí byť vyslovená, konkretizovaná, protiprávna a v neposlednej rade aj uskutočniteľná. V konaní pred odporcom boli okrem pôvodných vlastníkov (zúčastnených osôb ad. 1/ - 3/) vypočutí, resp. podali svoje písomné výpovede, svedkovia: O. O., G.. Q. Š., G.. G. M., B. Č.B., T.. P. P., G.. B. Š., P.. D. Š., G.. U. W., F. O., Y. O., Y. I., G.. F. D., X. S.Y., U. P. P.. F. M.. Zúčastnená osoba p. T. O. (jeden z pôvodných vlastníkov) dňa 20.11.2000 vypovedal, že jeden raz prevzal za jeho matku (p. Y. O., ktorá v tom čase nebola vlastníčkou pozemku) v jej byte telefonát, v ktorom neznámy muž naliehal na odpredaj pozemku a že jeden raz ho pred bytom matky oslovili dvaja neznámi muži v tej istej záležitosti. Dňa 6.12.2000 svedkyňa p. G.. B. Š., sestra p. T. O. vo svojom prehlásení o. i. uviedla, že brata Dušana pred dverami bytu matky oslovili neznámi muži, fyzicky ho napadli tak, že doňho strčili v dôsledku čoho len - len že nespadol. Následne p. T. O. na pojednávaní pred odporcom dňa 20.10.2006 už uviedol, že pri tomto „strčení“ padol. V danom prípade ide iba o tvrdenie, pričom súd toto tvrdenie vyhodnotil ako účelové. A to z dôvodu, že: a) Je nelogickým, aby neznámi muži („z úradu“) naliehali na odpredaj pozemku vo vzťahu k osobe p. Y. O., ktorá v tom čase nebola vlastníčkou pozemku. b) Nie je možné vylúčiť či potvrdiť, že sa p. T.Y. O. pred bytom jeho matky nestretol s neznámymi mužmi. Nehodnoverne však vyznieva jeho následná výpoveď z 20.10.2006, podľa ktorej po „strčení“ padol zo schodov. Je tomu tak preto, lebo vo svojej prvej výpovedi (20.11.2000) tento fyzický kontakt, resp. jeho následok vôbec nespomenul. Ak by k nemu skutočne došlo, niet pochýb o tom, že by sa už pri svojej prvej výpovedi o ňom zmienil. Urobil však tak až potom, ako jeho sestra p. G.. B. Š. dňa 6.12.2000 uviedla, že ho muži „strčili“, pričom „len - len že nespadol“. Naviac p. G.. B. Š. nebola pri tomto kontakte mužov s p. T. O. prítomná, pričom je zjavný rozpor aj v jeho opise (keď p. G.. B. Š. udáva že brat bol iba „strčený“, avšak nespadol, p. T. O. následne hovoril o svojom páde zo schodov). P. T. O. o inom nátlaku nehovoril. S poukazom na uvedené teda nie je možné vylúčiť prípadnú návštevu dvoch neznámych mužov pred bytom p. Y. O., avšak existenciu priameho fyzického kontaktu p. T. O. s nimi vo forme strčenia, resp. pádu súd posúdil ako účelové tvrdenie. Zúčastnená osoba p. G.. Ľ. M. (jedna z pôvodných vlastníkov) sa v priebehu konania zmienila iba o tom, že vyhrážky spočívali v tom, že ak pozemok nepredajú, bude im vyvlastnený a môžu mať problémy. Avšak za ňou ako spoluvlastníčkou pozemku nikto nebol - iba za jej bratom. S poukazom na uvedené možno konštatovať, že p. G.. Ľ. M. osobne nebola objektom akéhokoľvek nátlaku, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako tieseň. Zúčastnená osoba p. Y. F.B. pred odporcom uviedla, že na ňu nikto žiaden nátlak nevyvíjal. Ako to vyplýva z vyššie uvedeného, resp. zo samotných výpovedí pôvodných vlastníkov pozemku (ktorí by logicky mohli byť ako jediní vlastníci pozemku objektom nátlaku vyvolávajúceho tieseň), tak títo neboli objektom takéhoto nátlaku. Eventuálne možná zmienka o možnosti vyvlastnenia (v prípade že pozemok dobrovoľne nepredajú), ktorej existenciu nie je možné vylúčiť osobitne vo vzťahu k p. T. O., však nemôže byť prezentovaná ako nátlak vyvolávajúci tieseň, pretože inštitút vyvlastnenia bol aj v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy legálnym právnym inštitútom. Pokiaľ sa p. Ing. Ľ. M. zmienila o tom, že v prípade nepodpísania zmluvy by mohli mať (vlastníci pozemku) „problémy“, tak takéto prípadné vyjadrenie nemôže byť považované za spôsobilé vyvolať tieseň, nakoľko ide o absolútne nekonkrétne vyhlásenie. Svedkyňa p. Y. I. ako jediná zo svedkov uviedla vo svojej písomnej výpovedi, že keď bola v záhrade prišli tam dvaja neznámi muži (ktorí ju považovali za vlastníčku) a povedali jej, aby (vlastníci) nerobili prieky a záhradu predali, aby sa s úradmi nenaťahovali. Keď im povedala, že nie je jej vlastníčkou, odišli. Všetky ostatné svedecké výpovede, či písomné prehlásenia, vzťahujúce sa na predmetný pozemok sú svedectvami nepriamymi - tzv. „z druhej ruky“ a teda ich schopnosť spoľahlivo preukázať tvrdené skutočnosti o existencii nátlaku - tiesne v danom prípade je nulová. Naviac ide o svedectvá osôb, ktoré sú v priateľskom či obdobnom pomere k p. G.. Ľ. M. (zúčastnenej osobe ad. 1/), resp. k jej manželovi p. G.. G. M.. Osobitne aj v súvislosti s tým, že samotní pôvodní vlastníci pozemku existenciu tiesne nepreukázali a v podstate v priebehu konania ani netvrdili. V konaní pred odporcom boli vypočutí ako svedkovia - vlastníci susediacich vykupovaných pozemkov (p. B. Č., F.. T.. P. P.). Obaja zhodne uviedli, že na nich nebol vyvíjaný žiaden nátlak, že sa dohodli, že nebudú nič podpisovať. Ak teda na iných vlastníkov susediacich pozemkov nebol v rovnakej veci výkupu vyvíjaný žiaden nátlak, je nepravdepodobným existencia nátlaku spôsobujúceho tieseň na pôvodných vlastníkov (zúčastnené osoby ad. 1/ - 3/) pozemku. V konaní doložila svoje písomné vyhlásenie p. Y. O., matka pôvodných vlastníkov (vdova po p. L. O.Č.), ktorá sa nezmienila o akomkoľvek nátlaku, o. i. uviedla, že plody zo záhrady predával na trhu „z košíka“, že mali ponuky na predaj záhrady ktoré však neakceptovali, že ešte predtým, ako bola záhrada predaná sa do nej „natlačili“ nejakí ľudia s tým, že majú súhlas na jej užívanie. Z príslušníkov rodiny pôvodných vlastníkov bola vypočutá p. G.. B. Š., F.. G.. Q. Š. Y. F.. G.. G. M.. P. G.. B. Š., najstaršia z detí p. L. O. uviedla, že keď bola v záhrade, oslovili ju neznámi muži ktorí povedali, že záhradu im zoberú, inak budú mať problémy, následne tiež, že do záhrady chodil dávno pred výzvou na odpredaj záhrady nejaký pán z mestského úradu, ktorý ju zo záhrady vyhadzoval. P. G.. Q. Š., manžel p. G.. B. Š. uviedol, že o vyhrážkach nevedel. P. G.. G. M., manžel p. G.. Ľ. M. uviedol, že raz prebral telefonát adresovaný jeho manželke - neznámy človek mu povedal, aby s kúpou neváhali, priama vyhrážka však nezaznela. Tiež, že priamy kontakt s pracovníkmi Investingu nemal, že produkty zo záhrady v malom množstve predávala matka jeho manželky a že peniaze za predaj záhrady sa „prejedli“. Ako to vyplýva z vykonaných výsluchov tak účastníkov konania, ako aj svedkov, v konaní pred odporcom nebolo preukázaný nátlak, ktorý by bol spôsobilý vyvolať tieseň. Ak by takýto nátlak existoval, ako to konštatoval odporca v napadnutom rozhodnutí, museli by byť jeho objektom pôvodní vlastníci pozemku. Prezentované neidentifikované „výhražné telefonáty“ neznámych osôb, resp. ev. poukaz na možnosť vyvlastnenia však nemožno vyhodnotiť ako nátlak, ktorého dôsledkom bol stav tiesne pri uzatvorení kúpnej zmluvy. Naviac - ako to bolo vyššie uvedené - do priameho kontaktu s bližšie neidentifikovanými pracovníkmi Investingu, resp. „mestského úradu“ mal prísť iba jeden z pôvodných vlastníkov - p. T. O.Č.. Ostatné spoluvlastníčky - p. G.. Ľ. M. Y. F.. Y. F. sa vôbec s pracovníkmi organizácie, ktorá výkup pozemku zabezpečovala, neprišli. Súd pokladá za povinnosť poukázať v súvislosti s ev. tiesňou na dve skutočnosti: a/ Pôvodní vlastníci boli vyzvaní na uzatvorenie kúpnej zmluvy výzvou Investingu datovanou 28.7.1977, pričom k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo vzápätí potom - už 4.8.1977. b/ Medzi pôvodnými vlastníkmi a Investingom došlo už 6.9.1972 k uzatvoreniu v podstate totožnej kúpnej zmluvy, ktorá sa však z nezistených dôvodov nerealizovala. Pritom nikto z pôvodných vlastníkov ani len nenaznačil, že by pri uzatváraní tejto (v poradí prvej kúpnej zmluvy) došlo k akémukoľvek nátlaku. Ako to jednoznačne vyplýva z výpovede - písomného vyhlásenia matky pôvodných vlastníkov p. Y. O. ako aj z výpovede p. G.. B. Š., jej dcéry, dávno pred výzvou (Investingu) na odpredaj záhrady chodil do záhrady neznámy pán „z mestského úradu“, resp. ľudia, ktorí záhradu užívali. Nakoľko v administratívnom spise odporcu sú založené doklady (výpis z katastra nehnuteľností vyhotoveného 27.9.1995 k parcele č. XXXX/XXX/0, Výkaz plôch na rozdelenie parciel XXXX/X Y. XXXX/8 a Vyvlastňovacieho súpisu a geometrického plánu č. 77032“ U.R 5115/1976, č. j. 233/77 z 15.6.1977), podľa ktorých bol ako užívateľ tejto záhrady (pozemku) vedený O. Q. a Y. rodená O., vyššie uvedené tvrdenia p. Y. O. ako aj p. G.. B. Š. je potrebné považovať za pravdivé. Nakoľko však o existencii faktického užívania záhrady inou osobou či osobami museli pôvodní vlastníci nepochybne vedieť, pričom voči takémuto konaniu nepodnikli žiadne adekvátne kroky, možno s takéhoto jeho postoja vyvodiť jediný záver. Že totižto boli uzrozumení s predajom záhrady a že na zachovaní svojho vlastníctva k nej nemali záujem. Aj táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že v čase podpisu kúpnej zmluvy tieseň prítomná nebola. V súvislosti s vyhodnotením namietaného stavu tiesne, konštatovaného odporcom, súd pokladá za povinnosť reagovať na dôvody doplnenia odvolania zúčastnenou osobou ad. 2/ - p. G.. Ľ. M. datovaného 11.5.2014 proti rozsudku tunajšieho súdu z 28.4.2014, v ktorom o. i. namietala, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo z donútenia a že domnienky o užívaní záhrady (predmetných pozemkoch) inými užívateľmi sú nenáležité a zmätočné. Ako to vyplýva z vyššie uvedenej argumentácie súdu, tieseň pri uzatvorení kúpnej zmluvy v konaní preukázaná nebola - ba dokonca ju nepreukázali (a ani neprezentovali) ani pôvodní vlastníci. Pokiaľ ide o námietku nenáležitosti tvrdenia o užívaní záhrady inými užívateľmi, súd poukazuje na jednoznačné vyjadrenia matky a sestry tejto účastníčky konania (p. Y. O. Y. F.. G.. B. Š.), ktoré zhodne takéto užívanie záhrady im neznámym človekom či ľuďmi potvrdili. Ak teda nebola naplnená jedna z kumulatívnych podmienok § 6 ods. 1 písm. k) zákona o pôde (existencia tiesne), už iba táto skutočnosť svedčí o nesprávnom právnom posúdení veci odporcom, ktorá skutočnosť je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia odporcu. K námietkam navrhovateľov v 1/ - 3/ rade, týkajúcich sa nepreukázania nápadne nevýhodných podmienok pri uzatvorení kúpnej zmluvy zo 4.8.1977: Aj tieto námietky navrhovateľov súd vyhodnotil ako dôvodné. Existenciu nápadne nevýhodných podmienok pri uzatvorení kúpnej zmluvy zákon o pôde predpokladá ako druhú z kumulatívnych podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. k) tohto zákona pre prípad vydania pozitívneho rozhodnutia podľa tohto zákona. Zákon o pôde v žiadnom svojom ustanovení nedefinuje pojem „nápadne nevýhodné podmienky“. Logickým výkladom tohto pojmu však možno konštatovať, že nimi môžu byť napr. stanovenie neprimerane nízkej kúpnej ceny, stanovenie ceny na základe svojvôle, bezdôvodné stanovenie ceny rozdielnej od výkupnej ceny používanej v iných prípadoch výkupu pozemkov totožnej bonity a v totožnej lokalite, avšak napr. tiež výkup pozemku za cenu stanovenú síce podľa platného cenového predpisu v prípade, ak vykupovaná nehnuteľnosť bola jediným, či podstatným zdrojom príjmov a pod. Ako to vyplýva z obsahu vykonaného dokazovania, kúpna cena za vykúpená pozemok (15.- Kčs / m2) bola stanovená ako maximálne prípustná podľa v tom čase platného cenového predpisu (vyh. č. 47/1969 Zb.). Totožná cena bola stanovená aj pri realizácii výkupov susediacich pozemkov. Tvrdenie odporcu, podľa ktorého v prípade výkupov susediacich pozemkov išlo o menšie pozemky a preto stanovením totožnej výkupnej ceny za pozemok, ktorý bol premetom tohto reštitučného konania boli pôvodní vlastníci viac postihnutí ako vlastníci susediacich pozemkov neobstojí a nemá oporu v zákone, ani v tom čase platnom cenovom predpise. Pri vyhodnotení tejto navrhovateľmi v 1/ - 3/ rade vznesenej námietky súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že záhradu (pozemok) využívali pôvodní vlastníci tak na rekreáciu, ako aj bratie úžitkov z nej. Avšak všetci pôvodní vlastníci boli v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy riadne zamestnaní s pravidelným mesačným príjmom. Teda neboli existenčne naviazaní na spotrebovávanie úrody, pochádzajúcej z nej. Táto záhrada však nebola existenčne nevyhnutnou ani pre ich matku - p. Y. O., ktorá (ako to sama uviedla) predávala prebytky z nej na trhu „z košíkov“. Teda nešlo o predaj prebytkov vo väčšom rozsahu, resp. ich vykupovaním v tom čase na to oprávnenou organizáciu s cieľom zabezpečenia prostriedkov, nevyhnutných na živobytie. Pokiaľ ide o predloženie povolenia na ambulantný predaj prebytkov z 31.3.1976 pre p. Y. O. súd poukazuje na skutočnosť, že táto listina bola preložená iba v neoverenej kópii, vzťahuje sa iba na rok 1976 a bola vydaná i keď matke pôvodných vlastníkov, nie však vlastníkom samotným. Ak teda p. Y. O. sama uviedla, že prebytky predávala „z košíkov“, tak príjem z takéhoto predaja nemohol predstavovať existenčný príjem pre ňu samotnú, resp. pre členov jej rodiny. V súvislosti s vyhodnotením tejto námietky súd opakovane poukazuje na skutočnosť, že zákon o pôde v cit. ustanovení § 6 ods. 1 písm. k) nestanovuje ako jednu z kumulatívnych podmienok navrátenia vlastníctva „nevýhodné podmienky“ uzatvorenia zmluvy, ale „nápadne nevýhodné podmienky“. Ich existenciu však súd nevzhliadol a preto pokiaľ odporca zistený stav veci vyhodnotil tak, že táto podmienka splnená bola, jeho právne vyhodnotenie je podľa názoru súdu nesprávnym právnym vyhodnotením zisteného stavu veci. V súvislosti s vyhodnotením namietanej neexistencie nápadne nevýhodných podmienok, konštatovaných odporcom, súd pokladá za povinnosť reagovať na dôvody doplnenia odvolania zúčastnenou osobou ad. 2/ - p. G.. Ľ. M. datovaného 11.5.2014 proti rozsudku tunajšieho súdu z 28.4.2014 v ktorom o. i. namietala, že: a/ Požiadavku tiesne a nápadne nevýhodných podmienok uzatvorenia kúpnej zmluvy je potrebné posudzovať vždy v konkrétnom prípade s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a teda nie len vo vzťahu ku kúpnej cene, zodpovedajúcej platnému cenovému predpisu. b/ Predmetné pozemky boli využívané na pestovanie ovocia a zeleniny, z čoho mala pôvodná vlastníčka prospech v podobe používania produktov pre vlastnú potrebu a tiež v podobe ich speňaženia predajom. c/ Predmet predaja (pozemky) nebol použitý na účel pre ktorý bol predaj uskutočnený. d/ Reálna kúpna cena predmetných pozemkov bola podstatne vyššia ako cena za ktorú boli predmetné pozemky vykúpené. K námietke ad. a/: Súd pri vyhodnotení existencie nápadne nevýhodných podmienok, ako to vyplýva z predchádzajúcej argumentácie súdu, dôsledne prihliadol na komplexné posúdenie, či v danom prípade existovali objektívne nápadne nevýhodné podmienky pri uzatvorení kúpnej zmluvy. Dospel k názoru, že tomu tak nebolo. K námietke ad. b/: Súd nemal pochybnosti o tom, že záhrada bola využívaná na relax rodiny pôvodných vlastníkov a na bratie úžitkov z nej, avšak speňaženie prebytkov z nej formou drobného predaja „z košíkov“ matkou pôvodných vlastníkov nemalo existenčný význam pre pôvodných vlastníkov, resp. pre ich rodinu. Naviac bolo preukázané, že pôvodní vlastníci nič nenamietali voči užívaniu záhrady inou osobou či osobami v období pred je predajom. Táto skutočnosť nesvedčí o prezentovanom záujme na vlastníctve záhrady min. v čase pred jej predajom, teda cca v roku 1977. K námietke ad. c/: Skutočnosť, že záhrada (vykúpený pozemok) neslúžila v celosti na účel pre ktorý bola vykúpená je právne bezvýznamnou, nakoľko táto podmienka sa viaže podľa § 6 ods. 1 písm. m) zákona o pôde. K námietke ad. d/: Existencia ev. vyššej reálnej (trhovej) ceny vykúpenej záhrady oproti cene stanovenej podľa v tom čase platného cenového predpisu nie je nápadne nevýhodnou podmienkou. Jednak preto, lebo štát nemohol nehnuteľnosti vykupovať za inú, ako cenovým predpisom stanovenú cenu a jednak preto, lebo samotný zákon o pôde v jeho úvodnom ustanovení (preambule) výslovne stanovuje, že bol prijatý za účelom zmierniť následky niektorých majetkových krívd. Ak by tento zákon chcel stanoviť, že ceny, za ktoré boli nehnuteľnosti v rozhodnom období napr. vykupované, či vyvlastňované je potrebné považovať za ceny ktoré sú automaticky cenami nápadne neprimeranými, tak by takéto výslovné ustanovenie obsahoval. Ak teda bola cena za vykúpenú záhradu v prejednávanej veci stanovená v súlade s v tom čase platným cenovým predpisom, tak potom nie je možné skonštatovať, že takéto stanovenie ceny spôsobuje nápadnú nevýhodnosť pri uzatvorení kúpnej zmluvy. Teda tieto námietky vznesené zúčastnenou osobou ad. 2/ - p. G.. Ľ. M. voči zrušenému rozsudku tunajšieho súdu z 28.4.2014 súd nevyhodnotil ako dôvodné a preto k nim pri vydaní tohto aktuálneho rozsudku neprihliadol. K námietke navrhovateľov v 1/ - 2/ rade, podľa ktorej predmetné pozemky sú v ich vlastníctve a sú zastavané a preto s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a), d) zákona o pôde ich nie je možné ich vydať oprávneným osobám: Túto námietku súd vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú. Pôvodní vlastníci odpredali štátu (Investingu) záhradu - pozemok parc. č. 2185/3 o výmere 1057 m2 v celosti. Dňa 15.10.1997 bola medzi Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava a navrhovateľmi v 1/ a 2/ rade uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj pozemku parc. č. XXXX/X, LV č. XXXX o výmere 927 m2 . Po postavení rodinného domu na tejto parcele je z LV č. XXXX kat. územia Staré Mesto zrejmé, že aktuálne je tento pozemok evidovaný ako parcela č. XXXX/3 o výmere 658 m2 - záhrada a parcela č. 2185/20 o výmere 269 m2 - zastavané plochy a nádvoria. K týmto pozemkom uvedených parcelných čísiel boli napadnutým rozhodnutím odporcu priznané vlastnícke právo pôvodným vlastníkom. Bez ohľadu na skutočnosť, kto a za akých okolností nadobudol vlastnícke právo k predmetným pozemkom, je potrebné konštatovať, že pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere 269 m2 je zastavaný stavbou - rodinným domom súpisného čísla XXXX. Teda v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o pôde tento pozemok nie je možné vydať. Pozemok parc. č. XXXX/X - záhrada však zastavaný nie je a preto za splnenia ostatných zákonných podmienok zákona o pôde jeho vydanie možné je. Pokiaľ ide o námietku, že pozemok je vo vlastníctve navrhovateľov v 1/ - 2/ rade, teda vo vlastníctve fyzickej osoby, ktorá skutočnosť s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) zákona o pôde spôsobuje nemožnosť jeho vydania, súd dospel k názoru, že tejto námietke možno vyhovieť. Je síce skutočnosťou že podľa § 5 ods. 3) zákona o pôde: Povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté., avšak bez ohľadu na fakt, že povinná osoba - Hlavné mesto SR Bratislava v priebehu reštitučného konania pozemok parc. č. XXXX/3, LV č. XXXX o výmere 927 m2 predala navrhovateľom v 1/ a 2/ rade (teda konala v rozpore s citovaným zákonným ustanovením) je nevyhnutným konštatovať, že tento pozemok bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (a doposiaľ je) vo vlastníctve fyzických osôb. Teda podmienky nemožnosti jeho vydania podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o pôde existovali a existujú doposiaľ. Pôvodní vlastníci prostredníctvom zástupcu vo vyjadrení k podaným opravným prostriedkom, podobne ako aj na súdnom pojednávaní namietali, že navrhovatelia v 1/ - 2/ rade nadobudli pozemok v rozpore so zákonom o pôde (§ 5 ods. 3). Reagujúc na túto námietku súd konštatuje, že vydanie pozitívneho rozhodnutia podľa zákona o pôde je podmienené splnením v tomto zákona stanovených podmienok - okrem iných aj splnením niektorej z podmienok § 6 zákona o pôde. Ak teda nebola splnená čo i len jedna zo zákonných podmienok vydania nehnuteľnosti (ktorú skutočnosť súd konštatoval v odôvodnení tohto rozsudku vo vzťahu k cit. § 6 ods. 1 písm. k), prípadná existencia neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 5 ods. 3) zákona o pôde je právne irelevantnou. Na súdnom pojednávaní zástupca pôvodných vlastníkov konštatoval, že navrhovatelia v 1/ - 2/ rade pokračovali v tomto protiprávnom konaní, keď medzičasom došlo k zmene vlastníckych pomerov k vydávaným pozemkov tak, že podiel vo veľkosti 1 bol prevedený na p. S. A.. Súd túto námietku nemohol zohľadniť, nakoľko povinnosti v zmysle § 5 ods. 3 zákona o pôde sa vzťahujú na povinnú osobu. Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade však povinnými osobami v zmysle zákona o pôde nie sú. Je tomu tak preto, lebo sú fyzickými osobami a naviac v čase uplatnenia reštitučného nároku (16.12.1992) nemali k pozemku žiaden vzťah. Pretože námietky navrhovateľov v 1/ - 3/ rade súd vyhodnotil ako dôvodné, pričom skonštatoval, že vyhodnotenie v konaní zisteného stavu veci odporcom vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Súd iba opätovne zdôrazňuje, že v konaní nebolo preukázané naplnenie kumulatívnych podmienok § 6 ods. 1 písm. k) zákona o pôde, teda tieseň a nápadne nevýhodné podmienky pri uzatvorení kúpnej zmluvy zo 4.8.1977, ktorou pôvodní vlastníci predali nehnuteľnosť, ktorá je predmetom reštitučného konania podľa zákona o pôde. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu, keďže v priebehu konania dostatočným spôsobom zistil stav veci, aby vo veci opätovne rozhodol a to v intenciách dôvodov tohto rozsudku. Nad rámec uvedeného súd pokladá za povinnosť uviesť nasledovné: 1/ Konanie o navrátenie vlastníctva podľa zákona o pôde je návrhovým konaním, teda správny orgán má povinnosť konať v intenciách žiadosti, podanej podľa tohto zákona. Pôvodní vlastníci síce návrh na navrátenie vlastníctva uplatnili, avšak v ňom nešpecifikovali dôvod, pre ktorý by k navráteniu vlastníctva malo dôjsť (§6 zákona o pôde). 2/ Ak aj odporca vyhodnotil (posúdil) uplatnený nárok tak, ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí, podľa názoru súdu nezvolil v tomto prípade správny postup nápravy ním prezentovanej krivdy. Nesporne účelom zákona o pôde bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, ako to je uvedené v preambule tohto zákona. Celkom určite však nebolo účelom zákona zmiernením niektorých majetkových krívd vytvoriť krivdy nové. Vydaním napadnutého rozhodnutia v jeho výrokoch ad. I. - III. však nepochybne došlo k vzniku krívd nových a to tak na strane pôvodných vlastníkov, ako aj na strane navrhovateľov v 1/ - 2/ rade. Navrátením vlastníctva k predmetným pozemkom pôvodným vlastníkom za súčasného zriadenia vecného bremena „in rem“ totižto došlo podľa názoru súdu k podstatnému zníženiu hodnoty predmetných pozemkov (pozemok parc. č. XXXX/XX je zastavaný, užívanie pozemku parc. č. XXXX/3 ako záhrady je výrazne obmedzené zriadeným vecným bremenom, pričom je spochybnený aj záujem a aj možnosť jeho využitia ako stavebného pozemku). Vo vzťahu k terajším vlastníkom stavby - rodinného domu, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/20 tak isto došlo k zníženiu hodnoty tejto stavby, nakoľko táto je v zmysle napadnutého rozhodnutia v podstate nepredajnou (nakoľko vydaným rozhodnutím stratil rodinný dom nevyhnutné záhradné zázemie). 3/ Ak už odporca dospel k záveru, že v konaní boli preukázané a splnené predpoklady § 6 zákona o pôde, podľa názoru súdu by sa vzniku nových krívd vyhol (s poukazom na špecifiká prejednávanej veci) tým, že by rozhodol v intenciách § 11 ods. 2 zákona o pôde. O trovách navrhovateľov v 1/ - 3/ rade súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. I keď boli navrhovatelia v 1/ - 3/ rade v konaní úspešní, trovy konania si neuplatnili, preto im ich náhradu súd nepriznal. Zúčastneným osobám ad. 1/ - 3/, ktoré boli zastúpené advokátom súd náhradu konania nepriznal z dôvodu, že v konaní pred súdom neboli úspešné. Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne v šiestich vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).