Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/56/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200409 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1013200409.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: C.. Y. V., V. V. Č.. XX, XXX XX V., bez prihlásenia U.Č. Č.. XX, XXX XX V., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odbor všeobecnej vnútornej správy, Drieňová 22, 826 86 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: SVS-OP2-2012/001213/TKP zo dňa 01.02.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Podanou žalobou zo dňa 06.03.2013, toho istého dňa doručenou na tunajší súd sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: SVS-OP2-2012/001213/TKP vydaného dňa 01.02.2012 a jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Okresného úradu Bratislava (bývalý Obvodný úrad Bratislava) číslo: ObU-BA-OVVS3-2011/12694, Pr-936/1-11-KO-P22 zo dňa 13.10.2011, vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie. 2. Vo veci tunajší správny súd rozhodol rozsudkom č. k. 6S/56/2013 -36 zo dňa 16.10.2015 a žalobu zamietol. V dôsledku žalobcom podaného odvolania zo dňa 16.01.2015 vo veci rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 4Sžo/247/2015 dňa 08.11.2016 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 3. Pripojený administratívny spis žalovaného obsahuje spis OR PZ v Bratislave I, v ktorom sa nachádzajú: záznam o podaní oznámenia zo dňa 13.03.2011 C.. L. V., záznam o podaní vysvetlenia žalobcu z 16.03.2011, záznam o podaní vysvetlenia z 24.03.2011 M. V., záznam o podaní vysvetlenia V. V. z 25.03.2011, zápisnica o ohliadke miesta činu, fotodokumentácia. Administratívny spis tiež obsahuje zápisnicu o prejednaní priestupku pred Obvodným úradom Bratislava zo dňa 21.06.2011 obsahujúcu výpovede žalobcu, C.. L. V., M. V., V. V.. Splnomocnenie M. V. udelené žalobcovi dňa 29.01.2010, odpis registra trestov žalobcu, výpis registra obyvateľov - pobyt žalobcu. 4. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu číslo: ObU-BA-OVVS3-2011/12694, Pr-936/1-11- KO-P22 zo dňa 13.10.2011, ktorým Obvodný úrad Bratislava uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch) z dôvodu, že dňa 12.03.2011 v čase od 20. 00 do 20. 45 hod. poškodil v Bratislave na V. H. Č. XX, X. V. Č. XX pôvodne uzamknuté dvere do obývacej miestnosti tým spôsobom, že sa do nich oprel a zatlačil, pričom došlo k prasknutiu dreveného rámu drevenej časti dverí v dĺžke 1 meter, čím spôsobil podľa vyjadrenia poškodeného škodu vo výške 200 € a teda úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku poškodením veci, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 40 € a zároveň bol zaviazaný nahradiť trovy konania 16 €. 5. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje opis výpovedí poškodeného C.. L. V., M. V., svedka V. V. a žalobcu (záznam o podaní oznámenia, vysvetlenia, zápisnica o prejednaní priestupku), ako aj obsah zápisnice o ohliadke miesta činu. 6. Správny orgán na základe vykonaných a zadokumentovaných dôkazov a po ich zhodnotení dospel k záveru, že žalobca sa nepochybne dopustil priestupku svojím konaním, k čomu sa aj priznal dôvodiac tým, že potreboval súrne preparkovať vozidlo Seat Cordoba, od ktorého hľadal kľúče a doklady, pričom sa domnieval, že tieto sa môžu nachádzať v danej uzamknutej izbe. Poškodenie dverí, ku ktorému sa žalobca priznal bolo preukázané aj svedeckou výpoveďou V. V., v tom čase v byte prítomného. Svojím konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti majetku. V konaní sa nejednalo o krajnú núdzu v zmysle § 2 ods. 2 písm. d) zákona o priestupkoch, nakoľko nebezpečenstvo na motorovom vozidle nehrozilo priamo. Zbavenie viny žalobcu nemohlo vyplynúť ani z predloženého splnomocnenia na sprístupnenie bytu vydané žalobcovou matkou zo dňa 29.01.2010, ktoré správny orgán vyhodnotil ako účelové. Konanie žalobcu - snaha získať kľúče a doklady od vozidla ho nezbavovali nepriameho úmyslu spôsobiť škodu na predmetných dverách, nakoľko tieto mohli byť bez spôsobenia škody otvorené kľúčovou službou alebo dané vozidlo mohlo byť odtiahnuté na iné miesto. Predmetné rozhodnutie bolo doručované a osobne prevzaté žalobcom na adrese U. H.. Č.. XX, V.. 7. Odvolanie žalobcu voči tomuto rozhodnutiu zo dňa 07.11.2011, v ktorom namietal nevykonanie všetkých dôkazov správnym orgánom a ich nesprávne vyhodnotenie. 8. Rozhodnutie žalovaného Číslo: SVS-OP2-2012/001213/TKP zo dňa 01.02.2012, ktorým bolo napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdené a žalobcove odvolanie zamietnuté. Toto rozhodnutie bolo doručované žalobcovi na adresu V. Č.. XX, V. a podľa zápisu na vrátenej poštovej zásielke bol adresát - žalobca nezastihnutý a zásielka neprevzatá v odbernej lehote (neúspešný pokus o jej doručenie 07.02.2012, opakované doručenie 08.02.2012, uloženie zásielky - 08.02.2012). Žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán v konaní postupoval v súlade so zákonom, riadne zistil skutkový stav veci a uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku, keď tento svojím úmyselným konaním spôsobil škodu na cudzom majetku. Žaloba. 9. Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, že prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím o priestupku proti majetku mu uložil pokutu vo výške 40 € s príslušenstvom, voči ktorému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie avšak druhostupňové rozhodnutie mu nebolo doručené. Listom zo dňa 21.02.2013 mu prvostupňový správny orgán oznámil, že rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť a bol začatý výkon rozhodnutia. 10. Vydané rozhodnutia v predmetnej veci považoval za nezákonné, nakoľko bol ukrátený na svojich právach vyplývajúcich z § 3 ods. 1, 3, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku. 11. Mal za to, že prvostupňový správny orgán neodstránil rozpory vo výpovediach C.. L. V. a vôbec sa nevysporiadal s jeho obhajobou, nakoľko v jeho prípade chýbalo zavinenie, keďže konal na základe plnej moci a pokynov spoluvlastníka nehnuteľnosti a teda aj poškodených 50 ročných dverí, ktoré boli už aj predtým poškodené a nemali žiadnu reálnu hodnotu. 12. Z jeho strany išlo o posledný pokus odvrátiť priamo hroziace nebezpečenstvo na motorovom vozidle a jeho konaním nebola spôsobená žiadna reálna škoda, keďže konal v dobrej viere a v časovej tiesni. Správny orgán nedostatočne zistil stav veci a jeho tvrdenia dosvedčili aj v konaní vypočutí svedkovia, avšak týmito argumentmi sa správne orgány nezaoberali. Vyjadrenie žalovaného. 13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.07.2013 a žiadal ju zamietnuť. K podaným námietkam zo strany žalobcu uviedol, že tento svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch a zo svedeckých výpovedí ako aj výpovedí žalobcu bolo zrejmé, že tento dvere poškodil. V danom prípade nešlo o konanie v krajnej núdzi podľa § 2 ods. 2 písm. b) priestupkového zákona, nakoľko autu, od ktorého žalobca chcel získať kľúče nehrozila priama škoda. Spoločenskú nebezpečnosť jeho konania nemohlo znížiť ani predložené splnomocnenie od druhej spoluvlastníčky bytu, v ktorom sa nachádzali poškodené dvere. Zistené skutočnosti nezbavovali žalobcu zodpovednosti za spáchaný skutok a ani neznižovali jeho zjavnú neprimeranosť a nepriamy úmysel spôsobiť na dverách škodu, keď sa do zamknutej miestnosti mohol dostať aj iným spôsobom, resp. mohol žiadať o vydanie kľúčov. Záverom namietal oneskorenie podania žaloby, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručované v súlade s § 24 ods. 2 Správneho poriadku na adresu, ktorú sám uviedol v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a v administratívnom spise nebola uvedená žiadna jeho žiadosť o zasielanie písomností na inú adresu (túto skutočnosť uviedol až v žalobe). Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 14. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby bolo vydané v súlade so zákonom a vznesené námietky žalobcom neodôvodňovali jeho zrušenie. 15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 18. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 19. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 20. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 21. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 22. Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát písomnosť nevyzdvihne počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. 23. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 24. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 25. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak. 26. Podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi. 27. Podľa § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331 eur. 28. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby, z obsahu ktorej vyplývajú žalobné námietky - nedostatočne zistený skutkový stav veci a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 29. Súd vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým bol zrušený prvý vo veci vydaný rozsudok krajského súdu (bod 2 tohto rozsudku) upriamil svoju pozornosť na doručovanie rozhodnutia žalovaného žalobcovi, ktorý v žalobe namietal, že predmetné rozhodnutie mu nebolo doručené. Napadnuté rozhodnutie žalovaného konajúci súd doručoval žalobcovi na adresu U. H. Č.. XX, V., kde si ho aj osobne prevzal. Súd musí poukázať na to, že žalobca napriek svojim tvrdeniam, že na adrese V. H. Č.. XX, V. sa už dlhšie dobu nezdržuje stále si túto adresu ako adresu trvalého pobytu uvádza v svojich písomných podaniach a naposledy tak učinil vo svojom odvolaní zo dňa 16.11.2015 podanom voči vo veci vydanému prvému rozhodnutia krajského súdu. Adresu U. H. Č.. XX, V. ako korešpondenčnú adresu prvýkrát žalobca uviedol až v podanej žalobe, aj keď je pravdou, že viacero písomností v správnom konaní mu prvostupňový správny orgán na túto adresu úspešne doručoval. Z údajov o doručovaní poštovej zásielky napadnutého rozhodnutia žalovaný vyvodil, že došlo k fikcii jeho doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku a predpokladal, že toto jeho rozhodnutie dňa 13.02.2012 nadobudlo právoplatnosť. Ak by žalovaný dôsledne preštudoval predložený mu spis prvostupňového správneho orgánu zistil by, že žalobca si na adrese V. H. Č.. XX, V. nepreberá poštu, ale písomností preberá na adrese U. Č.. XX, V.. Súd potom vyhodnotil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného napriek tomu, že doručenka tohto rozhodnutia obsahuje všetky zákonné náležitosti na to, aby ho bolo možné považovať za doručené v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku, takto doručené nebolo (nemohlo nadobudnúť ani právoplatnosť), a to z dôvodu, že žalobca sa na danej adrese (V. H. Č.. XX, V. ) v čase doručovania tohto rozhodnutia celkom zjavne nezdržiaval. Skutočnosť, že sa žalobca nezdržiaval na adrese V. H. Č.. XX, V. vyplýva zo samotnej podstaty priestupku a priebehu jeho spáchania ako aj z obsahu výpovedí v správnom konaní vypočutých osôb. 30. Podľa presvedčenia súdu námietka žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave vecí neobstojí, nakoľko z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že prvostupňový správny orgán náležite zistil skutkový stav vo veci a vykonal primerané dokazovanie, a to výsluchom všetkých dotknutých osôb, oboznámil sa so spisom OR PZ v Bratislave I, ktorý obsahoval zápisnicu o ohliadke miesta činu spolu s fotodokumentáciou, na ktorej bol jasne a nespochybniteľne zadokumentovaný skutkový stav veci a vyplýval z neho rozsah poškodenia predmetných dverí. Z uskutočnených výpovedí všetkých vypočutých osôb bol skutkový stav zistený v primeranom rozsahu pre posúdenie veci a vydanie rozhodnutia. Správnymi orgánmi bol skutkový stav správne ustálený a potom súd musí konštatovať, že postup správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu veci bol plne v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku (§ 3, § 32). Žiadne ďalšie dokazovanie na objasnenie skutkového stavu nenavrhol ani žalobca, a to ani v priebehu správneho konania a ani v podanej žalobe a podľa názoru súdu ani žiadne ďalšie dokazovanie nebolo potrebné vo veci vykonať. 31. Súd sa nestotožnil ani s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Je potrebné, aby každé rozhodnutie správneho orgánu spĺňalo všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti (v danom prípade vyplývajúce zo Správneho poriadku - § 46, § 47), t. j. preskúmavané rozhodnutie musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Zároveň rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania ako aj osobitnými právnymi predpismi na danú vec sa vzťahujúcimi (v danom prípade zákon o priestupkoch). Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. 32. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva majúceho za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 33. V prejednávanej veci je súd názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, boli v rozhodnutí dostatočne odôvodnené. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývalo, aké skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, ako žalovaný vyhodnotili vykonané dôkazy, pri použití akých právnych predpisov a k akým došiel záverom. Pre súd je rozhodujúce posúdiť, či vydané rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade, po zohľadnení vyššie uvedeného, súd musí konštatovať, že nezistil žalobcom namietanú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v jeho nepreskúmateľnosti. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, na základe akých skutočností dospel žalovaný k svojmu právnemu záveru - aplikácií ustanovenia § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch a uložil mu za to pokutu v zákonnej výške (§ 50 ods. 2 zákona o priestupkoch). Podľa súdu rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti, ako aj primerané odôvodnenie, a preto ho nie je možné pokladať za arbitrárne, resp. nepreskúmateľné. 34. Obe preskúmavané rozhodnutia boli vydané plne v súlade so zákonom a obsahovali všetky formálne zákonné náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku. Taktiež odôvodnenie oboch preskúmavaných rozhodnutí logicky nadväzovalo na ich výrokovú časť. Rozhodnutia obsahovali uvedenie všetkých podstatných skutočností, ktoré tvorili ich podklad, bol v nich riadne opísaný predmet konania, skutkové zistenia ako aj dôkazy, z ktorých správne orgány pri vydávaní rozhodnutí vychádzali. Rozhodnutia boli náležite odôvodnené a bolo uvedené ako sa správny orgán vysporiadal s návrhmi zo strany žalobcu a jeho námietkami. Preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov sa primerane vysporiadali aj s námietkou žalobcu o nutnosti jeho konania tak, že došlo k poškodeniu dverí z hľadiska posúdenia toho, či v danom prípade išlo o konanie v krajnej núdzi (odvrátenie možnej škody na motorovom vozidle). Zároveň v rozhodnutiach bola správne vyhodnotená žalobcom predložená plná moc vystavená jeho matkou - spoluvlastníčkou bytu. Táto plná moc bola vystavená viac než rok pred udalosťou poškodenia dverí a bola vystavená za účelom umožnenia vstupu žalobcovej matky do bytu na V. H. Č.. XX, V., nie za účelom získania kľúčov a dokladov od vozidla Seat Cordoba z dôvodu žalobcom prezentovanej okamžitej nutnosti jeho preparkovania. Táto akútna potreba nemohla byť splnomocniteľovi známa už v čase vydania plnomocenstva pre žalobcu. Súd sa s vysvetleniami týchto námietok žalobcu uvedených správnymi orgánmi v preskúmavaných rozhodnutiach plne stotožnil. Preto sa stotožňuje aj so záverom žalovaného o účelovosti tejto predloženej plnej moci ako aj tým, že žalobca celkom zjavne nekonal v danom prípade v krajnej núdzi, ktorá by takéto jeho konanie mohla ospravedlniť. 35. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu boli v medziach zákona a námietky žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí neboli dôvodné. Obe preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov boli vypracované plne v súlade s ust. § 47 Správneho poriadku, obsahovali všetky formálne náležitosti rozhodnutia (výrok - s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo ako aj uvedenie povinnosti nahradiť trovy konania, odôvodnenie a poučenie o odvolaní). Obe napadnuté rozhodnutia obsahovali aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre ich vypracovanie, vyhodnotenie dôkazov, ako aj použitie správnej úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých správny orgán rozhodoval a aj to ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania (žalobcu). Tiež konanie žalobcu vyplývajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu a v konaní bezpochyby preukázané bolo správnymi orgánmi správne právne posúdené a vyhodnotené ako priestupok proti majetku, za čo bola žalobcovi uložená pokuta v zákonnej výške na dolnej hranici ustanovenej zákonom (§ 50 ods. 2 § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch). 36. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žaloba v rozsahu podaných námietok dôvodná nie je a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).