KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieNajvyšší súd SR7. 11. 2016plný text

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/247/2015 z 7. 11. 2016

CitáciaUznesenie Najvyššieho súdu SR z 7. novembra 2016, sp. zn. 4Sžo/247/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1013200409.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžo/247/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200409
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013200409.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. Y. V., bytom U. proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, so sídlom Drieňová
22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP2-2012/001213/TKP zo
dňa 1. Februára 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S 56/2013-36
zo dňa 16. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S 56/2013-36 zo dňa 16.
októbra 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom
podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP2-2012/001213/TKP zo
dňa 01.02.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu
Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-BA-OVVS3-2011/12694, Pr-936/1-11-KO-P22
zo dňa 13.10.2011, podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)
(ďalej len „správny poriadok“).
Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že prvostupňový správny orgán náležite zistil
skutkový stav a vo veci vykonal primerané dokazovanie. Z uskutočnených výpovedí všetkých vypočutých
osôb bol skutkový stav zistený v primeranom rozsahu pre posúdenie veci a vydanie rozhodnutia. Krajský
súd konštatoval, že postup správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu veci bol plne v súlade s
príslušnými ustanoveniami správneho poriadku. Obe preskúmavané rozhodnutia boli podľa krajského
súdu vydané plne v súlade so správnym poriadkom a obsahovali všetky formálne zákonné náležitosti
v zmysle § 47 správneho poriadku.

K námietke žalobcu o nutnosti jeho konania krajský súd uviedol, že správne orgány sa primerane
vysporiadali s tým, či v danom prípade išlo o konanie v krajnej núdzi. Zároveň prvostupňový súd
konštatoval, že v napadnutých rozhodnutiach bola správne vyhodnotená žalobcom predložená plná
moc vystavená jeho matkou, spoluvlastníčkou bytu. Krajský súd sa plne stotožnil s názorom správnych
orgánov o účelnosti predloženej plnej moci, ako aj s tým, že žalobca nekonal v krajnej núdzi.

K otázke doručenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi krajský súd uviedol, že hoci rozhodnutie
žalovaného nebolo žalobcovi účinne doručené, právo na súdnu ochranu bolo zachované. Žalobca bol
v čase podania žaloby informovaný o dôvodoch napadnutého rozhodnutia, podal relevantné námietky,
ktorými sa súd vecne zaoberal. Procesný nedostatok, ktorého sa dopustil žalovaný nedoručením
rozhodnutia žalobcovi na miesto pobytu, tým bolo podľa krajského súdu konvalidované. V zmysle
ustálenej súdnej praxe nie je podľa krajského súdu dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu z
procesných dôvodov, ak by sa novým rozhodnutím nedosiahlo priaznivejšie rozhodnutie pre účastníka
konania.



2.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa
§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania žalobca namietal, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku venoval najmä
procesným pochybeniam a formálnym náležitostiam rozhodnutí správnych orgánov, avšak nezisťoval,
čo sa vlastne v rozhodnom čase stalo a nezaoberal sa súvislosťami. Žalobca namietal, že v konaní
nebola objektívne zistená výška škody ani preukázaný úmysel. Konkrétne žalobca uviedol, že hodnota
200,- € je cena nových dverí alebo starších drahých dverí, avšak reálna hodnota predmetných dverí bola
zanedbateľná, čo potvrdil aj ich spoluvlastník.

Krajský súd podľa žalobcu nesprávne posúdil úmysel a nezrozumiteľne argumentoval o účelnosti plnej
moci vystavenej spoluvlastníčkou predmetného bytu a už vôbec sa krajský súd nezaoberal tým, že
žalobca konal na základe pokynov spoluvlastníka.

Žalobca záverom uviedol, že krajský súd aj napriek procesnému pochybeniu žalovaného napadnuté
rozhodnutie nezrušil a prejudikoval vlastný rozsudok a až potom hľadal jeho odôvodnenie.

3.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu namietal, že napadnutý rozsudok mu nebol doručený. Taktiež uviedol,
že akékoľvek žalobné návrhy vznesené v danej veci voči Obvodnému úradu Bratislava ako žalovanému
sú irelevantné, keďže Obvodný úrad Bratislava nie je žalovanou stranou. K samotnému skutku žalovaný
uviedol, že skutok bol riadne preukázaný a odôvodnený a pri konaní nedošlo k porušeniu žiadneho z
procesných práv žalobcu.

4.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v
odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné.

Podľa 244 ods. 1, 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva
a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť
tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p.

Odvolací súd z obsahu administratívnych spisov zistil, že na Obvodnému oddeleniu Policajného zboru
Staré Mesto - východ bolo dňa 13.03.2011 oznámené spáchanie priestupku proti majetku, ktorý sa stal
na Blumentálskej ulici 20, Bratislava, týkajúci sa poškodenia uzamknutých dverí v obývacej miestnosti
v predmetnom byte. Oznámenie vykonal Dipl. Ing. L. V. (ďalej aj ako „oznamovateľ“), ktorý predmetný
byt vlastní v spoluvlastníctve s bývalou manželkou M. V.. Oznamovateľ dňa 12.03.2011 z bytu odišiel
a uzamkol obývaciu izbu, v ktorej prespáva. Po príchode domov dňa 13.03.2011 o 20:25 hod. zistil, že
dvere do obývacej izby, ktoré pred odchodom uzamkol, sú otvorené a poškodené (prasknuté v oblasti
zámku, pričom zámok bol stále uzamknutý).Pri zbežnej kontrole osobných vecí nezistil, že by mu niečo
chýbalo. Oznamovateľ vyslovil podozrenie, že poškodenia dverí sa mohol dopustiť jeden z jeho synov.

Žalobca, Ing. Y. V. dňa 16.03.2011, za účelom podania vysvetlenia k priestupku, uviedol, že dňa
12.03.2011 okolo 20:00 hod. prišiel do predmetného bytu spolu s bratom. Byt bol riadne uzamknutý a
nikto v ňom nebol. V byte hľadali kľúče od vozidla Seat Cordoba. Kľúče nevedeli nájsť, potom však zistili,
že dvere do obývacej izby sú uzamknuté. Nakoľko sa kľúče a doklady od vozidla mohli nachádzať v



uzamknutej miestnosti, žalobca tieto dvere otvoril násilím takým spôsobom, že sa do nich oprel telom,
silou zatlačil a dvere povolili v oblasti zámku. Žalobca taktiež uviedol, že dvere už boli poškodené. V
obývacej izbe hľadané kľúče od auta nenašli, z bytu žiadne veci nezobrali, uzamkli ho a odišli. Žalobca
ešte uviedol, že vozidlo, od ktorého kľúče hľadali, bolo zaparkované na súkromnom pozemku v Bratislave
a súrne ho potrebovali preparkovať. Uvedené potvrdila aj M. V. (manželka oznamovateľa) výpoveďou
dňa 24.03.2011 a V. V. (syn oznamovateľa) výpoveďou dňa 25.03.2011. Orgány polície vykonali aj
ohliadku miesta činu, ktorá je aj fotograficky zdokumentovaná v administratívnom spise.

Správny orgán vytýčil na deň 21.06.2011 pojednávanie, ktorého sa zúčastnili všetky hore uvedené osoby
(Ing. Y. V. - žalobca, V. V., Dipl. Ing. L. V., M. V.) a všetci sa pridržiavali svojich skorších výpovedí tak, ako
sú popísané vyššie. Oznamovateľ vyčíslil vzniknutú škodu na sumu 200,- €. Súčasťou administratívneho
spisu je aj plná moc zo dňa 29.01.2010, podpísaná a udelená M. V. žalobcovi, na vstup do predmetného
bytu a jeho fyzické sprístupnenie pre jej osobu.

Prvostupňový správny orgán - Obvodný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy
rozhodnutím č. ObU-BA-OVVS3-2011/12694, Pr-936/1-11-KO-P22 zo dňa 13.10.2011 uznal žalobcu
vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
(ďalej len „zákon o priestupkoch“) tým, že úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku poškodením veci
z takéhoto majetku, za spáchanie ktorého mu uložil pokutu vo výške 40 €. Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, sekcia verejnej správy, ako odvolací správny orgán, zamietlo odvolanie žalobcu a potvrdilo
prvostupňové rozhodnutie.

Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že
písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,
doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát
nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň
doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Podľa § 250 ods. 1 O.s.p., účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením
priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením
správneho rozhodnutia dotknuté.

Podľa § 250 ods. 4 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným
správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

V správnom súdnictve sa uplatňuje tzv. druhá definícia účastníkov konania, t.j. okruh účastníkov
konkrétneho konania je vopred daný, bez ohľadu na to, koho za účastníkov konania označí žalobca v
žalobe. Vymedzene pojmu účastníka konania a priznanie práv účastníka konania podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. je treba vykladať aj v spojení s § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého rozhodujúcim
hľadiskom pre priznanie týchto práv je tvrdenie fyzickej alebo právnickej osoby, že boli ukrátené
rozhodnutím alebo postupom na svojich právach. Nie je rozhodujúce či v žalobe označení účastníci sú
aj skutočne v konaní vecne legitimovaní.

Pokiaľ ide o účastníka konania na strane žalovaného, tak odvolací súd konštatuje, že na strane
žalovaného môže vystupovať a žalovaným je iba správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal v poslednom
stupni. Pod posledným stupňom treba rozumieť správny orgán, ktorý rozhodoval v poslednom stupni
o riadnom opravnom prostriedku (odvolanie, rozklad). Takýmto orgánom je v prejednávanej veci
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pretože ministerstvo rozhodnutím č. SVS-OP2-2012/001213/
TKP zo dňa 01.02.2012 rozhodlo o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o priestupku prvostupňového
správneho orgánu.

Krajský súd však aj napriek vyššie uvedenému, v napadnutom rozsudku označil ako žalovaného
Okresný úrad Bratislava a aj s ním ako so žalovaným konal, keďže mu doručoval napadnutý rozsudok,
a to aj napriek tomu, že právny predchodca Okresného úradu Bratislava v prejednávanej veci konal ako
prvostupňový správny orgán. Takýto postup krajského súdu nemožno označiť za správny a v súlade s
vyššie citovanými ustanoveniami O.s.p., pretože prvostupňový súd svojím konaním odňal žalovanému
možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti konať pred správnym súdom predstavuje taký chybný



procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, ktoré mu
Občiansky súdny poriadok priznáva.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 250ja ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho
orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému
správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto
zákona.
Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude konať s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky ako so
žalovaným, dôsledne preskúmať doručovanie napadnutého rozhodnutia žalovaného žalobcovi, pretože
uvedené sa javí ako sporné v prejednávanej veci a odvolací súd nemal z odôvodnenia napadnutého
rozsudku krajského súdu za to, že sa krajský súd s touto skutočnosťou dôsledne a dostatočne v
napadnutom rozsudku zaoberal. Krajský súd následne vo svojom rozhodnutí správne označí účastníka
konania na strane žalovaného a bude s ním konať tak, aby nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania
konať pred súdom.

Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis - Správny súdny poriadok. Podľa § 492 ods.
2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), odvolacie konania podľa piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
podľa doterajších predpisov.

Vzhľadom k tomu, že predmetné odvolacie konanie začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, t.j.
pred 01.07.2016 dokončilo sa podľa O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 6S/56/2013

    zrušené

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1013200409

  1. 24. 3. 2013Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/56/2013 z 24. 3. 2013
  2. 7. 11. 2016Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/247/2015 z 7. 11. 2016 (toto rozhodnutie)
  3. 27. 9. 2017Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/56/2013 z 27. 9. 2017