Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/8/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200974 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1013200974.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, XXX XX F., zast.: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 10. apríla 2013, č.: 3904-30/2013-BA, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne č.: 3904-30/2013-BA zo dňa 10. apríla 2013 potvrdzuje. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č.: 3904-30/2013-BA zo dňa 10. apríla 2013 odporkyňa nepriznala navrhovateľovi, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 16.08.1996, nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Preskúmavané rozhodnutie odôvodnila tým, že prvé rozhodnutie v danej veci č. 6019-5/2011-BA zo dňa 09.03.2011, ktorým odporkyňa nepriznala navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu, bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Sp/25/2011-69 zo dňa 02.10.2012 zrušené a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie, za účelom doplnenia dokazovania. V súlade s rozsudkom súdu požiadala Sociálnu poisťovňu, pobočka Bratislava, odbor lekárskej posudkovej činnosti o opakované posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa z hľadiska miery poklesu jeho pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty. Keďže po opakovanom posúdení zdravotného stavu zo dňa 10.04.2013 mal navrhovateľ určenú mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 35 % a zároveň podľa posudkového lekára od 01.01.2004 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu, nevznikla u navrhovateľa žiadna nová právna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. Navrhovateľ po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti nebol preradený na menej platenú prácu a u zodpovedného zamestnávateľa ďalej nepracoval. Pracovný pomer skončil dňa 15.08.1997. Zodpovedný zamestnávateľ ku dňu 31.12.2003 neposkytoval navrhovateľovi žiadnu náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Uviedol, že opakované posúdenie poklesu pracovnej schopnosti bolo vykonané nezákonne, neobjektívne, bolo podhodnotené, pričom postup odporkyne je účelový, ktorý nie je podložený relevantnými dôkazmi ani odbornými vyšetreniami. Z lekárskych správ za obdobie rokov 1996 až 2013 ako aj z vyjadrení znalca z odboru zdravotníctva vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa sa zhoršil niekoľkokrát, a to z neurologického, psychiatrického ako aj psychologického hľadiska. Namietal tvrdenie odporkyne, podľa ktorého trvale požíval alkoholické nápoje, pričom táto skutočnosť nie je vôbec dokázaná. Nesúhlasil s názorom odporkyne, podľa ktorej spočíva následok pracovného úrazu a zvýšenie poklesu pracovnej schopnosti len v úbytku svalovej hmoty, obrny končatín, prederaveniu čreva, pričom konkrétne zdravotné problémy opísané v lekárskych správach ako aj poruchy psychiky, depresie chronického charakteru, nespavosť a duševnú labilitu považuje odporca neustále za irelevantné. Odporkyňa taktiež nevie preukázať, že aktuálne problémy chrbtice a pohybového aparátu vyplývajú z úrazu v roku 1989, kedy navrhovateľ spadol na schodoch a udrel si krížovú oblasť. V lekárskej správe odporkyne zo dňa 10.04.2013 neboli špecifikované lekárske správy zo dňa 04.10.2012 - MUDr. Šimóni, psychiater a zo dňa 13.02.2013 - PhDr. Mišaničová, klinický psychológ. Rovnako namietal kapciózne a účelové otázky MUDr. Rappa, posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Malacky. Navrhovateľ mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo opäť zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom zdravotnej dokumentácie, pričom vyžiadané lekárske správy odporkyňou neboli akceptované. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k podanému opravnému prostriedku popísala priebeh celého konania o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu. Na základe podaného opravného prostriedku bol navrhovateľ dňa 06.06.2013 opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, ktorý v lekárskej správe potvrdil mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa v rozsahu 35%. V záujme čo najobjektívnejšieho zistenia skutkového stavu veci požiadal Odbor lekárskej posudkovej činnosti, ústredie, posudkového lekára v Trenčíne, ktorý v lekárskej správe zo dňa 31.07.2013 uviedol: „K pracovnému úrazu došlo v roku 1996. Úrazová renta v následnom období nebola uznaná. Uznanie úrazovej renty po 31. 12. 2003 je možné jedine v prípade zhoršenia zdravotného stavu na následky ochorenia z predmetného úrazu. Navrhovateľ pri dnešnom posúdení v položke subjektívne udáva, že jeho psychologické a psychiatrické ťažkosti vznikli po priestrele brucha v roku 1996, keď stratil zamestnanie, partnerku a uplatnenie v spoločnosti ako také. Z uvedeného jasne vyplýva, že tieto ťažkosti boli prítomné v bezprostrednom období po úraze. Dokázať zhoršenie týchto ťažkostí v súčasnosti po takmer 17 rokoch od úrazu je medicínsky nemožné. Navrhovateľ žil v určitom prostredí, ktoré formovalo jeho zdravotný stav. Ako najdôležitejšiu skutočnosť z poúrazového obdobia uvádzame, že navrhovateľ mal dokázaný syndróm závislostí na alkohole (napr. v neurologickom náleze zo dňa 05. 11. 2010) s komplikáciou - organickým psychosyndrómom, u ktorého je všeobecne medicínsky dokázaná súvislosť so vznikom, resp. zhoršením psychických ochorení. Preto odborní lekári vo svojich nálezoch ako dôvod ochorení udávajú kombinovanú genézu, teda príčinu z rôznych dôvodov - úrazových i exotoxických (napr, neurológ z 05. 11. 2010, alebo psychiater z 15. 03. 2011, alebo psychológ 13. 02. 2013). Ich rozlíšenie je prakticky medicínsky nemožné, preto nie je ani možné jednoznačné vyjadrenie, či súčasný stav je spôsobený následkami úrazu. Uznať úrazovú rentu na základe zhoršenia zdravotného stavu nie je preto možné. Rozlíšenie zhoršenia po psychickej stránke teda nie je možné. Rovnako nie je možné konštatovať, že tráviace ťažkosti u navrhovateľa sú spôsobené následkom priestrelu brušnej dutiny, nakoľko syndróm závislosti od alkoholu sa v súčasnosti prejavuje aj pečeňovou, cirhózou s podobnými tráviacimi ťažkosťami. Ani v tomto prípade nie je jednoznačne možné vyhlásiť prípadné zhoršenie zdravotného stavu na úkor následkov úrazu.“ Odporkyňa vo svojom vyjadrení ďalej konštatovala, že navrhovateľ nedoložil nové odborné vyšetrenia zo súčasného, resp. hlavne zo staršieho obdobia a nenachádzajú sa ani v zdravotnej dokumentácii, čím nie je možné splniť požiadavku uvedenú v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Sp/25/2011-69 zo dňa 02.10.2012 ohľadom doplnenia dokazovania. Súčasný zdravotný stav bol objektívne zistený požadovaným neurologickým, psychiatrickým a psychologickým vyšetrením a ani jeden odborný lekár dôkaz zhoršenia zdravotného stavu na podklade pracovného úrazu neuviedol, čím námietku krajského súdu pokladala za vysvetlenú. V záujme objektívneho zistenia skutkového stavu veci požiadal Odbor lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie, súdneho znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Juraja Lexmana a súdneho znalca v odvetví gastroenterológia MUDr. Ľudovíta Jančulu, CSc., o vypracovanie znaleckých posudkov a posúdenie, či zdravotné ťažkosti poškodeného sú v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, zo dňa 16. augusta 1996. Tieto boli odstúpené na posúdenie posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, ktorý v lekárskej správe zo dňa 24.02.2014 uviedol: „...Dôvodom terajšieho posúdenia zdravotného stavu je zohľadnenie znaleckých posudkov z odboru gastroenterológie a psychiatrie. Oba znalecké posudky nepriniesli nové skutočnosti a potvrdili závery všetkých doterajších posúdení zdravotného stavu. Miera poklesu pracovnej schopnosti je 35 %.“ Nakoľko posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, nevyhovel opravnému prostriedku v plnom rozsahu bol navrhovateľ posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Bratislave, ktorý v lekárskej správe zo dňa 19.03.2014 uviedol: „Pre doplnenie dokazovania Sociálna poisťovňa, ústredie požiadala o vypracovanie znaleckých posudkov z odboru gastroenterológie a psychiatrie. K pracovnému úrazu menovaného došlo v r. 1996. V následnom období mu nebola priznaná úrazová renta. Uznanie úrazovej renty by bolo možné jedine v prípade zhoršenia zdravotného stavu menovaného na následky ochorenia z predmetného úrazu. Odborní lekári vo svojich nálezoch ako pôvod ochorení udávajú kombinovanú príčinu - úrazovú a ekotoxickú. Preto sme žiadali o vyhotovenie znaleckých posudkov a to znalca z odboru gastroenterológie a znalca z odboru psychiatrie. Znalec z odvetvia psychiatrie - MUDr. Juraj Lexman mal zodpovedať na otázky, či psychické ťažkosti menovaného sú v príčinnej súvislosti so strelným poranením brucha z r. 1996, alebo či sú jeho ťažkosti v príčinnej súvislosti s inými ochoreniami. Znalec vo svojom závere sa vyjadruje, že aktuálne nezisťuje u menovaného prejavy duševnej choroby v zmysle psychózy alebo choromyseľnosti. Aktuálne zistil, že u posudzovaného ide o abnormne štruktúrovanú osobnosť, pričom už bola premorbídne abnormná osobnosť a aktuálne je jeho osobnosť zmenená najmä organicitou, ktorej príčinou je predovšetkým pokračujúce etyl toxické mozgové poškodenie, ale tiež jeho osobnosť je zmenená prežitou psychotraumou, následnou posttraumatickou stresovou poruchou, ktorá vyústila do zmeny osobnosti od r. 2000. Problematický u posudzovaného je konzum alkoholu, v minulosti záverovaný syndróm závislosti od alkoholu, v súčasnosti pitie charakteru systematického škodlivého pitia s poškodením najmä pečene, organické mozgové poškodenie a etyltoxická neuropatia. V klinickom obraze posudzovaného od r.1997 dominujú prejavy postupne sa rozvíjajúceho organického mozgového poškodenia, ktoré sa postupne zvýrazňujú najmä v dôsledku pokračujúceho škodlivého pitia alkoholu. Od roku 2004 sa psychický stav posudzovaného mierne zhoršuje, najmä v dôsledku pokračujúceho progredujúceho organického mozgového poškodenia v dôsledku konzumu alkoholu. Psychický stav posudzovaného sa od roku 2004 určite nemení v dôsledku posttraumatickej stresovej poruchy po prekonanej psychotraume v roku 1996, pretože psychopatologický obraz osobnostných zmien po poúrazovej stresovej poruche bol prítomný a ustálený 4 roky od jej vzniku, t.j. už v roku 2000. Znalec z odvetvia gastroenterológie - MUDr: Ľudovít Jančula, CSc. vo svojom znaleckom posudku konštatuje, že po zosumarizovaní faktov a skutočností u menovaného nemožno potvrdiť, že zažívacie ťažkosti sú v príčinnej súvislosti so strelným poranením brucha z roku 1996. Po operácii brucha nedošlo k syndrómu krátkeho čreva, ani k poruchám výživy závažného charakteru, resp. komplikáciám na podklade úrazu. Navyše potom došlo k cirhóze pečene, ku chronickej pankreatitíde, ku cholecystolitiáze, k stanoveniu diagnózy syndrómu dráždivého čreva, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s úrazom brucha. Na základe priložených lekárskych nálezov, priebehu ochorenia, zažívacích ťažkostí menovaného, nemožno teda potvrdiť, že sú v príčinnej súvislosti so strelným poranením brucha z roku 1996. Uvádzané zažívacie ťažkosti súvisia s inými ochoreniami, ktoré boli diagnostikované ako je vyššie uvedené. V priebehu rokov, t.j. od roku 1996 do roku 2004, resp. 2010, kedy je dokumentované posledné gastroenterologické vyšetrenie, boli v popredí obtiaže psychiatrické a neurologické, dyspeptické ťažkosti boli udávané intermitentne, sporadicky. Z gastroenterologických diagnóz možno konštatovať, že k zhoršeniu došlo v oblasti pečene, kým do roku 2004 bola stanovená diagnóza hepatopatie s metabolickou aktivitou, v roku 2010 bola už konštatovaná cirhóza pečene Child A, Pugh B, metabolický aktívna, vaskulárne kompenzovaná, s obrazom portálnej hypertenzie. Možno konštatovať, že v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 16.08.1996 nenastala podstatná zmena pomerov a po januári 2004 nedošlo v tejto súvislosti k zhoršeniu zdravotného stavu menovaného. K zhoršeniu zdravotného stavu menovaného došlo pri diagnóze cirhózy pečene, ktoré však nemá žiadny príčinný súvis so strelným poranením brucha z roku 1996. Naďalej zotrvávame, na základe vyššie uvedených znaleckých posudkov z odboru psychiatria a gastroenterológia, na určenej miere poklesu pracovnej schopnosti 35%." Dňa 27.08.2014 navrhovateľ doručil súdu znalecký posudok MUDr. Ivana Andrého PhD., odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia zo dňa 08.08.2014, ktorý konštatoval, že zdravotný stav navrhovateľa má z psychiatrického hľadiska priamu súvislosť s pracovným úrazom zo dňa 16.08.1996. Z hľadiska dlhodobej dynamiky poškodenia jeho duševného zdravia od roku 1996 je z odborného hľadiska úplne zreteľné, že od začiatku išlo o vývoj a prelínanie dvoch základných psychopatologických štruktúr, na jednej strane išlo o proces v zmysle organického poškodenia mozgu, diagnostikovaného už v období úrazu, na druhej strane sa ale výraznou mierou uplatňovala psychoreakívna zložka typu depresívneho osobnostného vývoja, ktorá jednoznačne súvisela s udalosťou v roku 1996. Z hľadiska vývoja zdravotného stavu poškodeného po 01.01.2004 znalec konštatoval, že tak ako jeho telesné ťažkosti progredovali aj jeho psychické problémy súvisiace s nemožnosťou adekvátneho spoločenského uplatnenia, ako aj so sociálnou izoláciou a postupným úbytkom jeho fyzickej a psychickej výkonnosti. Súčasný zdravotný stav navrhovateľa je z psychiatrického hľadiska nepriaznivý, z prierezového pohľadu ide o organickú depresívnu poruchu (Dg. F06.3) na báze trvalej zmeny osobnosti zmiešaného typu. Stav má tendenciu k zhoršovaniu a progresii. Z psychiatrického hľadiska možno konštatovať, že udalosť zo dňa 16.08.1996 zásadným a nezvratným spôsobom zasiahla do života poškodeného. Znalec súčasne uviedol svoje vyjadrenia k špecifikácii zdravotnej diagnóze F06.3, ktorú posudkoví lekári účelovo a dehonestujúco hodnotili ako syndróm alkoholu napriek skutočnosti, že navrhovateľ v danom čase alkohol úplne negoval. K znaleckému posudku predloženému navrhovateľom sa písomne odporkyňa vyjadrila tak, že sám súdny znalec, MUDr. Ivan André, PhD. priznáva, že okrem následkov úrazu sú zdrojom psychických problémoch poškodeného aj iné príčiny, citujem „Z hľadiska dlhodobej dynamiky poškodenia duševného zdravia od roku 1996 je úplne zreteľné, že od začiatku išlo o vývoj a prelínanie dvoch základných psychopatologických štruktúr, na jednej strane išlo o proces v zmysle organického poškodenia mozgu, diagnostikovaného už v období úrazu, ...“ a následkov úrazu. Znalec pritom vôbec nebral ho úvahy vrodenú abnormalitu osobnosti (osobnosť menej prispôsobivú, sociálne nedostatočne adaptabilnú), ktorá sa tiež spolupodieľa na psychických ťažkostiach poškodeného. S vyjadrením znalca, že východiská posudkových lekárov o syndróme závislosti na alkohole liečeného od roku 1996 sú dehonestujúce a účelové, nakoľko „v danom období navrhovateľ alkohol neguje“, zásadne nesúhlasila. Chronická závislosť na alkohole je konštatovaná vo viacerých psychiatrických nálezoch, kde poškodený priznával konzumáciu piva, vína aj štamperlík. Nepochybne existujú objektívne dôkazy dlhodobého škodlivého pitia alkoholu, ktoré zanechali u poškodeného telesné následky v zmysle poškodenia pečene (cirhóza), pankreasu, periférnych nervov a mozgu. Z uvedeného vyplýva, že ani nový znalecký posudok súdneho znalca MUDr. Ivana Andrého, PhD., jednoznačne nepreukázal, že zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa je v priamej súvislosti s pracovným úrazom, zo dňa 16.08.1996, ktorý v znaleckom posudku vo svojej odpovedi na otázku: aký je v súčasnosti zdravotný stav poškodeného uviedol, že „zdravotný stav poškodeného je dlhodobo nepriaznivý. Psychické ťažkosti poškodeného však nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím. V popredí ťažkostí je vážne toxické poškodenie pečene a periférnych nervov (poiyneuropatia), pre ktoré bol uznaný za čiastočne invalidného a od apríla 2011 za invalidného.“ Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Krajský súd v Bratislave ako súd miestne a vecne príslušný vec prejednal na nariadenom pojednávaní, preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno vyhovieť a napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia, ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t.j. činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Sp/25/2011-69 zo dňa 02.10.2012 bolo prvé rozhodnutie odporkyne v danej veci č. 6019-5/2011-BA zo dňa 09.03.2011, ktorým nepriznala navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu, zrušené podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojitosti s § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p a vec vrátená odporkyni na ďalšie konanie z dôvodu požiadavky doplnenia dokazovania k otázke vylúčenia pochybnosti pôvodu choroby, a to doplnením komplexného psychologického vyšetrenia, neurologického a psychiatrického vyšetrenia. Až potom bude možné nad akúkoľvek pochybnosť rozhodnúť, či navrhovateľ J. F. má nárok na úrazovú rentu v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 16.08.1996, alebo podmienky pre jej priznanie nespĺňa. Súd konštatuje, že odporkyňa sa dôkladne vysporiadala s námietkami navrhovateľa podanými v opravnom prostriedku. Z rozsiahleho posudzovania zdravotného stavu navrhovateľa jednak posudkovými lekármi odporkyne ako aj nezávislými súdnymi znalcami má súd za preukázané, že u navrhovateľa nedošlo po 01.01.2004 k zhoršeniu jeho zdravotného stavu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 16.08.1996, s mierou poklesu pracovnej schopnosti 35 %. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne pri svojej činnosti vychádzali z objektívne zisteného zdravotného stavu navrhovateľa na základe zdravotných záznamov a záverov odborných lekárov. Taktiež ani vykonané znalecké dokazovanie nepreukázalo, že zdravotné ťažkosti, ktoré popisoval navrhovateľ sú v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Ani znalecký posudok MUDr. Ivana Andrého, PhD., ktorý bol vypracovaný na podnet navrhovateľa nepreukázal, že zhoršovanie zdravotného stavu navrhovateľa je spôsobené iba v dôsledku pracovného úrazu. Súd záverom musí konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie, ktorým odporkyňa nepriznala navrhovateľovi, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 16.08.1996, nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. považuje za vecne správne, vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu, náležite odôvodnené a vydané v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. O trovách navrhovateľa súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže navrhovateľ v konaní nedosiahol úspech a odporkyňa ich náhradu neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).