Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/8/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200974 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1013200974.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, XXX XX F., zast.: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava -mestská časť Ružinov, IČO: 50 491 300, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č.: 3904-30/2013-BA zo dňa 10.04.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporkyne č.: 3904-30/2013-BA zo dňa 10. apríla 2013 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 100 %, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č.: 3904-30/2013-BA zo dňa 10.04.2013 odporkyňa nepriznala navrhovateľovi, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 16.08.1996, nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len ako „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení neskorších predpisov. Preskúmavané rozhodnutie odporkyňa odôvodnila tak, že rozhodnutie v predmetnej veci č. 6019-5/2011- BA zo dňa 09.03.2011, ktorým navrhovateľovi nepriznala nárok na úrazovú rentu, bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Sp/25/2011-69 zo dňa 02.10.2012 zrušené a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie, za účelom doplnenia dokazovania. V súlade s rozsudkom súdu po opakovanom posúdení zdravotného stavu zo dňa 10.04.2013 mal navrhovateľ určenú mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 35 % a zároveň podľa posudkového lekára sociálneho poistenia od 01.01.2004 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu, nevznikla u navrhovateľa žiadna nová právna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. Navrhovateľ po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti nebol preradený na menej platenú prácu a u zodpovedného zamestnávateľa ďalej nepracoval. Pracovný pomer skončil dňa 15.08.1997. Zodpovedný zamestnávateľ ku dňu 31.12.2003 neposkytoval navrhovateľovi žiadnu náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Uviedol, že opakované posúdenie poklesu pracovnej schopnosti bolo vykonané nezákonne, neobjektívne, bolo podhodnotené, pričom postup odporkyne je účelový, nie je podložený relevantnými dôkazmi ani odbornými vyšetreniami. Z lekárskych správ za obdobie rokov 1996 až 2013 ako aj z vyjadrení znalca z odboru zdravotníctva vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa sa zhoršil niekoľkokrát, a to z neurologického, psychiatrického ako aj psychologického hľadiska. Namietal tvrdenie odporkyne, podľa ktorého trvale požíval alkoholické nápoje, pričom táto skutočnosť nie je vôbec dokázaná. Nesúhlasil s názorom odporkyne, podľa ktorej spočíva následok pracovného úrazu a zvýšenie poklesu pracovnej schopnosti len v úbytku svalovej hmoty, obrny končatín, prederaveniu čreva, pričom konkrétne zdravotné problémy opísané v lekárskych správach ako aj poruchy psychiky, depresie chronického charakteru, nespavosť a duševnú labilitu považuje odporkyňa neustále za irelevantné. Odporkyňa taktiež nevie preukázať, že aktuálne problémy chrbtice a pohybového aparátu vyplývajú z úrazu v roku 1989, kedy navrhovateľ spadol na schodoch a udrel si krížovú oblasť. V lekárskej správe odporkyne zo dňa 10.04.2013 neboli špecifikované lekárske správy zo dňa 04.10.2012 - F.. Š., psychiater a zo dňa 13.02.2013 - X.. F.Č., klinický psychológ. Rovnako namietal kapciózne a účelové otázky F.. J., posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Malacky. Navrhovateľ mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo opäť zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom zdravotnej dokumentácie, pričom vyžiadané lekárske správy odporkyňou neboli akceptované. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k podanému opravnému prostriedku navrhovateľa popísala priebeh celého konania o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu. Na základe podaného opravného prostriedku bol navrhovateľ dňa 06.06.2013 opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, ktorý v lekárskej správe potvrdil mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa v rozsahu 35%. V záujme čo najobjektívnejšieho zistenia skutkového stavu veci požiadal Odbor lekárskej posudkovej činnosti, ústredie, posudkového lekára v Trenčíne, ktorý v lekárskej správe zo dňa 31.07.2013 uviedol: „K pracovnému úrazu došlo v roku 1996. Úrazová renta v následnom období nebola uznaná. Uznanie úrazovej renty po 31. 12. 2003 je možné jedine v prípade zhoršenia zdravotného stavu na následky ochorenia z predmetného úrazu. Navrhovateľ pri dnešnom posúdení v položke subjektívne udáva, že jeho psychologické a psychiatrické ťažkosti vznikli po priestrele brucha v roku 1996, keď stratil zamestnanie, partnerku a uplatnenie v spoločnosti ako také. Z uvedeného jasne vyplýva, že tieto ťažkosti boli prítomné v bezprostrednom období po úraze. Dokázať zhoršenie týchto ťažkostí v súčasnosti po takmer 17 rokoch od úrazu je medicínsky nemožné. ... nie je možné konštatovať, že tráviace ťažkosti u navrhovateľa sú spôsobené následkom priestrelu brušnej dutiny, nakoľko syndróm závislosti od alkoholu sa v súčasnosti prejavuje aj pečeňovou cirhózou s podobnými tráviacimi ťažkosťami. Ani v tomto prípade nie je jednoznačne možné vyhlásiť prípadné zhoršenie zdravotného stavu na úkor následkov úrazu.“ Odporkyňa vo svojom vyjadrení ďalej konštatovala, že navrhovateľ nedoložil nové odborné vyšetrenia zo súčasného, resp. hlavne zo staršieho obdobia a nenachádzajú sa ani v zdravotnej dokumentácii, čím nie je možné splniť požiadavku uvedenú v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Sp/25/2011-69 zo dňa 02.10.2012 ohľadom doplnenia dokazovania. Súčasný zdravotný stav bol objektívne zistený požadovaným neurologickým, psychiatrickým a psychologickým vyšetrením a ani jeden odborný lekár dôkaz zhoršenia zdravotného stavu na podklade pracovného úrazu neuviedol, čím odporkyňa pokladala námietku krajského súdu za vysvetlenú. V záujme objektívneho zistenia skutkového stavu veci požiadal Odbor lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie, súdneho znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychatria F.. P. E. a súdneho znalca v odvetví gastroenterológia F.. Ľ. P., C., o vypracovanie znaleckých posudkov a posúdenie, či zdravotné ťažkosti poškodeného sú v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, zo dňa 16.08.1996. Tieto boli odstúpené na posúdenie posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, ktorý v lekárskej správe zo dňa 24.02.2014 uviedol: „...Dôvodom terajšieho posúdenia zdravotného stavu je zohľadnenie znaleckých posudkov z odboru gastroenterológie a psychiatrie. Oba znalecké posudky nepriniesli nové skutočnosti a potvrdili závery všetkých doterajších posúdení zdravotného stavu. Miera poklesu pracovnej schopnosti je 35 %.“ Nakoľko posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, nevyhovel opravnému prostriedku v plnom rozsahu, bol navrhovateľ posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Bratislave, ktorý v lekárskej správe zo dňa 19.03.2014 uviedol: „Uznanie úrazovej renty by bolo možné jedine v prípade zhoršenia zdravotného stavu menovaného na následky ochorenia z predmetného úrazu. Odborní lekári vo svojich nálezoch ako pôvod ochorení udávajú kombinovanú príčinu - úrazovú a exotoxickú. Preto sme žiadali o vyhotovenie znaleckých posudkov a to znalca z odboru gastroenterológie a znalca z odboru psychiatrie. Znalec z odvetvia psychiatrie - F.. P. E. mal zodpovedať na otázky, či psychické ťažkosti menovaného sú v príčinnej súvislosti so strelným poranením brucha z r. 1996, alebo či sú jeho ťažkosti v príčinnej súvislosti s inými ochoreniami. Znalec vo svojom závere sa vyjadruje, že aktuálne nezisťuje u menovaného prejavy duševnej choroby v zmysle psychózy alebo choromyseľnosti. V klinickom obraze posudzovaného od r. 1997 dominujú prejavy postupne sa rozvíjajúceho organického mozgového poškodenia, ktoré sa postupne zvýrazňujú najmä v dôsledku pokračujúceho škodlivého pitia alkoholu. Od roku 2004 sa psychický stav posudzovaného mierne zhoršuje, najmä v dôsledku pokračujúceho progredujúceho organického mozgového poškodenia v dôsledku konzumu alkoholu. Psychický stav posudzovaného sa od roku 2004 určite nemení v dôsledku posttraumatickej stresovej poruchy po prekonanej psychotraume v roku 1996, pretože psychopatologický obraz osobnostných zmien po poúrazovej stresovej poruche bol prítomný a ustálený 4 roky od jej vzniku, t.j. už v roku 2000. Znalec z odvetvia gastroenterológie - F.: Ľ. P., C.. vo svojom znaleckom posudku konštatuje, že po zosumarizovaní faktov a skutočností u menovaného nemožno potvrdiť, že zažívacie ťažkosti sú v príčinnej súvislosti so strelným poranením brucha z roku 1996. Možno konštatovať, že v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 16.08.1996 nenastala podstatná zmena pomerov a po januári 2004 nedošlo v tejto súvislosti k zhoršeniu zdravotného stavu menovaného. K zhoršeniu zdravotného stavu menovaného došlo pri diagnóze cirhózy pečene, ktorá však nemá žiadny príčinný súvis so strelným poranením brucha z roku 1996. Naďalej zotrvávame, na základe vyššie uvedených znaleckých posudkov z odboru psychiatria a gastroenterológia, na určenej miere poklesu pracovnej schopnosti 35%." Dňa 27.08.2014 navrhovateľ doručil súdu znalecký posudok F.. D. T. X.., odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia zo dňa 08.08.2014, ktorý na otázku, či je zdravotný stav navrhovateľa v príčinnej súvislosti zo strany so strelným poranením, ktorý predstavuje pracovný úraz z roku 1996 odpovedal, že zdravotný stav navrhovateľa má priamu súvislosť s týmto pracovným úrazom. Z hľadiska dlhodobej dynamiky poškodenia jeho duševného zdravia od roku 1996 je z odborného hľadiska úplne zreteľné, že od začiatku išlo o vývoj a prelínanie dvoch základných psychopatologických štruktúr, na jednej strane išlo o proces v zmysle organického poškodenia mozgu, diagnostikovaného už v období úrazu, na druhej strane sa ale výraznou mierou uplatňovala psychoreakívna zložka typu depresívneho osobnostného vývoja, ktorá jednoznačne súvisela s udalosťou v roku 1996. Súčasný zdravotný stav navrhovateľa je z psychiatrického hľadiska nepriaznivý, z prierezového pohľadu ide o organickú depresívnu poruchu (Dg. F06.3) na báze trvalej zmeny osobnosti zmiešaného typu. Stav má tendenciu k zhoršovaniu a progresii. Z psychiatrického hľadiska možno konštatovať, že udalosť zo dňa 16.08.1996 zásadným a nezvratným spôsobom zasiahla do života poškodeného. Znalec súčasne uviedol svoje vyjadrenia k špecifikácii zdravotnej diagnóze F06.3, ktorú posudkoví lekári účelovo a dehonestujúco hodnotili ako syndróm alkoholu napriek skutočnosti, že navrhovateľ v danom čase alkohol úplne negoval. K znaleckému posudku predloženému navrhovateľom sa písomne odporkyňa vyjadrila dňa 06.10.2014 tak, že ani nový znalecký posudok súdneho znalca, F.. D. T., PhD., vypracovaný na podnet navrhovateľa, jednoznačne nepreukázal, že zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa je v priamej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 16.08.1996. S vyjadrením znalca, že východiská posudkových lekárov o syndróme závislosti na alkohole liečeného od roku 1996 sú dehonestujúce a účelové, nakoľko „v danom období navrhovateľ alkohol neguje“, zásadne nesúhlasila. Chronická závislosť na alkohole je konštatovaná vo viacerých psychiatrických nálezoch, kde poškodený priznával konzumáciu piva, vína aj štamperlík. Nepochybne existujú objektívne dôkazy dlhodobého škodlivého pitia alkoholu, ktoré zanechali u poškodeného telesné následky v zmysle poškodenia pečene (cirhóza), pankreasu, periférnych nervov a mozgu. Odporkyňa trvá na správnosti stanovenej miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty v rozsahu 35 %. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.: 9Sp/8/2013-83 zo dňa 05.12.2017 po nariadenom pojednávaní a preskúmaní napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie odporkyne č. 3904-30/2013-BA zo dňa 10.04.2013 ako vecne správne, potvrdil. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.: 9Sp/8/2013-83 zo dňa 05.12.2017 podal navrhovateľ dňa 02.01.2018 odvolanie. V odvolaní poukázal navrhovateľ na to, že podklady potrebné pre opätovné rozhodnutie neboli krajským súdom dostatočne právne posúdené. Opakovane upozornil, že žiadnym spôsobom nebol u navrhovateľa preukázaný alkoholizmus, neexistujú žiadne záznamy o liečení alkoholizmu, ani vyjadrenia. Cirhóza pečene, ktorú u navrhovateľa udáva odporkyňa, je závažné ochorenie, na ktoré sa navrhovateľ nelieči a za obdobie desať rokov by určite nastali zhoršenia pri tomto type ochorenia. Takisto nesúhlasil s konštatovaním, že ani jeden odborný lekár dôkaz zhoršenia zdravotného stavu na podklade pracovného úrazu neuviedol. Poukázal na vyjadrenie F.. P. G., psychiatra kliniky FN LFUK Bratislava zo dňa 08.11.2004, ktorý uviedol ako zdravotnú diagnózu navrhovateľa depresívnu poruchu s prvkami PTSD (posttraumatická stresová porucha) ako opozdenou a pretrahovanou odpoveďou na stresovú životnú udalosť výnimočného nebezpečného alebo katastrofického charakteru a somatizáciou s odporúčaním na antidepresívnu liečbu s dôrazom na farmakologické ovplyvnenie úzkosti a porúch spánku. Odporučenie ošetrujúceho lekára na oddelenie psychiatrie nepochybne deklaruje, že zdravotný stav navrhovateľa sa v období po 01.01.2004 zhoršil, na základe čoho bol pod lekárskym dozorom pre hrozbu samovraždy s nasadením liekov. Dňa 26.01.2005 posudzoval navrhovateľa F.. T. J., posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pre účely priznania plného invalidného dôchodku. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedol choroby pohybového a podporného aparátu, polytopný VAS s ťažkou poruchou statodynamiky celej chrbtice, depresívne ladenie a trvajúce dyspeptické ťažkosti ako následok strelného poranenia brucha. Posudkový lekár sociálneho poistenia uviedol všetky zdravotné dôvody spôsobujúce mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo nepochybne deklaruje, že zdravotný stav navrhovateľa sa v období po 01.01.2004 zhoršil. Dňa 31.03.2011 sa ošetrujúci psychiater F.. F. Š. vyjadril, že došlo k výraznému zhoršeniu psychopatologického obrazu navrhovateľa, pričom uviedol, že od pracovného úrazu viacnásobným strelným poranením depresívne stavy naberajú na intenzite, a ako záver vyjadril organický psychosyndróm, depresívny syndróm somatoformnej bolestivej poruchy s odporučením hospotalizácie. Dňa 13.02.2013 F.. M. F., klinický psychológ, vykonala kompletný psychologický test navrhovateľa, s výsledkom depresívne poruchy ťažkého stupňa s odporučením pravidelných lekárskych kontrol na psychiatrickej a neurologickej ambulancii, deterioriácia kognitívnych funkcií stredne ťažkého stupňa následkom prekonaných ochorení, úrazu aj incip. neurodegeneratívnych zmien CNS. Z vyšetrenia F.. D. T., X.., súdneho znalca odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie a sexuológie zo dňa 08.08.2014 vyplynulo, že pracovný úraz z roku 1996 zásadným a nenávratným spôsobom zasiahol do života navrhovateľa. V čase postrelenia, teda pracovného úrazu mal navrhovateľ 42 rokov. Bol zdravý, plný fyzických síl, bol duševne v poriadku, tento pracovný úraz zásadne poznačil jeho život. Doteraz obmedzuje jeho pracovné a spoločenské záujmy, skomplikoval mu rodinný aj partnerský život, a značne ho zasiahol aj v ekonomickej sfére. Navrhovateľ sa musí neustále podrobovať lekárskym vyšetreniam a jeho zdravotný stav je čoraz nepriaznivejší. Žiaden z lekárskych posudkov nepoukázal na syndróm alkoholizmu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.: 7So/4/2018 zo dňa 29.05.2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.: 9Sp/8/2013-83 zo dňa 05.12.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Krajský súd v Bratislave ako súd miestne a vecne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa je potrebné vyhovieť a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia, ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t.j. činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil nárok na úrazová rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. podaním žiadosti zo dňa 26.07.2010. Odporkyňa vydala rozhodnutie č. 6019-5/2011-BA zo dňa 09.03.2011, ktorým navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. nepriznala. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn.: 3Sp/25/2011 zo dňa 02.10.2012 zrušil rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V súlade s rozsudkom požiadala odporkyňa o opakované posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa z hľadiska miery poklesu jeho pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty. Dňa 10.04.2013 odporkyňa vydala rozhodnutie č. 3904-30/2013-BA, ktorým opätovne nepriznala navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu odporkyne opravný prostriedok, následne absolvoval rozsiahle posudzovanie zdravotného stavu jednak posudkovými lekármi odporkyne ako aj nezávislými súdnymi znalcami. Z lekárskych správ vyplýva, že z hľadiska vývoja zdravotného stavu navrhovateľa, tak ako jeho telesné ťažkosti, tak progredovali aj jeho psychické problémy, súvisiace s nemožnosťou adekvátneho spoločenského uplatnenia navrhovateľa, ako aj so sociálnou izoláciou a postupným úbytkom jeho fyzickej ako aj psychickej výkonnosti. Udalosť zo dňa 16.08.1996 zásadným spôsobom zasiahla do života navrhovateľa a poškodila ho v biologickom, psychickom, sociálnom aj ekonomickom zmysle. Iné lekárske správy však naopak poukazovali na údajný alkoholizmus navrhovateľa, ktorý ale nebol preukázaný. Keďže sa výsledky lekárskych správ rôznia, z dôvodu závažnosti prežitej situácie a nepriaznivého zdravotného stavu navrhovateľa, bude potrebné sa zaoberať aj zhoršeným zdravotným stavom navrhovateľa a zvážiť opätovné kompletné posúdenie zdravotného stavu, znalecký posudok a doplniť stanovisko posudkového lekára v naznačovanom smere, a to potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia o alkoholizme navrhovateľa absolvovaním vyšetrenia pečene. Až potom bude možné bez pochybnosti rozhodnúť, či má navrhovateľ nárok na úrazovú rentu v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 16.08.1996, alebo podmienky pre jej priznanie nespĺňa. Súd záverom musí konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie, ktorým odporkyňa nepriznala navrhovateľovi, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 16.08.1996, nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. nepovažuje za vecne správne, vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu, a preto bude povinnosťou odporkyne, po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 250r O. s. p. viazaná, doplniť dokazovanie a až tak o uplatnenom nároku navrhovateľa na priznanie úrazovej renty opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne a v súlade s § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení aj náležite odôvodniť. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Správny súd priznal navrhovateľovi podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O. s. p. náhradu trov konania vo výške 100 %, predstavujúce odmenu advokáta. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie vo veci samej nie je prípustné. (§ 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.) Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa náhrady trov konania je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).