Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/54/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200431 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014200431.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: AUTO ROTOS - ROZBORA s. r. o., Račianska 184/B, 831 05 Bratislava, zastúpený: LEGAL & CORP s. r. o., Gajova 11, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 07.01.2014, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi sa náhrada trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na orgánoch verejnej správy 1. Daňový úrad Bratislava vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty AUTO ROTOS - ROZBORA s. r. o., Račianska 184/B, Bratislava, daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2007, január až december 2008, január až december 2009 a január 2010, marec až december 2010. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/ Sia zo dňa 22.03.2013. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený platiteľom dane dňa 02.04.2013. Dňa 03.04.2013 sa začalo vyrubovacie konanie v rámci ktorého daňový subjekt predložil dňa 19.04.2013 v lehote 15 pracovných dní od prevzatia svoje vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 22.03.2013. 2. V danom prípade vedenom na tomto súde pod sp. zn. 5S 54/2014 ide o zdaňovacie obdobie júl 2009, za ktoré platiteľ dane podal riadne priznanie dane z pridanej hodnoty, dodatočné priznanie dane z pridanej hodnoty nepodal. 3. Kontrolou predložených dokladov bolo zistené, že zariadenie pizzerie v Hypermarkete Tesco M., daňový subjekt AUTO ROTOS - ROZBORA s. r. o. (ďalej len daňový subjekt) opakovane kúpil aj na základe faktúry č. XXXXXXXX, evidovanej pod č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.07.2009, dodávateľ SMOL- MONT PLUS s. r.o., Smolenice, IČO: 31630910, IČ DPH: SK 2021340750 za dodanie zariadenia pizzerie v M. v cene s daňou XXX.XXX,XX,- €, z toho DPH XX.XXX,- €. 4. Kúpna zmluva zo dňa 08.07.2009 je uzatvorená medzi kupujúcim AUTO ROTOS - ROZBORA s. r. o. a predávajúcim SMOL - MONT PLUS s. r. o. na dodanie časti zariadenia PIZZA O., ktoré sa nachádzajú v hypermarkete Tesco M. (bar, pulty, skrinky a obloženie, podľahová rampa baru s osvetlením a paravány, pizza pec s obkladovým kameňom so vzduchotechnikou, komínom, príslušenstvom a odsávaním spalín). Faktúra bola uhradená bankovým prevodom. 5. Daňový úrad Bratislava zaslal dňa 28.05.2012 dožiadanie č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Sia na Daňový úrad E. za účelom preverenia dodávky zariadenia spoločnosťou SMOL-MONT PLUS s. r. o. Daňový úrad v odpovedi zo dňa 25.06.2012 oznámil, že predmetné dožiadanie nemohlo byť vybavené, nakoľko spoločnosť SMOL - MONT PLUS s. r. o. je nekontaktná. Na adrese sídla sa spoločnosť nenachádza a konateľ je v mieste trvalého pobytu neznámy. Spoločnosť podávala daňové priznanie na DPH do štvrtého štvrťroku 2010. Registrácia daňového subjektu ako platiteľa DPH bola zrušená z úradnej moci dňom 30.06.2012. 6. V priznaní DPH podanom za tretí štvrťrok 2009 daňový subjekt priznal daňovú povinnosť zo zdaniteľných obchodov v sume XX.XXX,XX,- €, ale súčasne si uplatnil odpočítanie dane v sume XX.XXX,XX,- € a vykázal nadmerný odpočet dane v sume X.XXX,XX,- €. Kontrola nadmerného odpočtu nebola vykonaná. Z údajov podaného priznania DPH je zrejmé, že daňový subjekt mohol priznať daňovú povinnosť z faktúry č. XXXXXXXX v sume XX.XXX,- €, ale súčasne si uplatnil odpočítanie dane z jeho obstarania od nezisteného dodávateľa. 7. Spoločnosť AUTO ROTOS - ROZBORA s. r. o. zariadenie pizzerie, ktoré jej mala dodať spoločnosť SMOL - MONT PLUS s. r. o. predala spoločnosť PIZZA O. s. r. o., ale predaj zariadenia je zaúčtovaný interným dokladom č. XXINXXXXXX zo dňa 31.12.2010 v sume XXX.XXX,XX,-€ ako predaj tovaru na účet XXXXXX, strana MD a účet XXXXXX obstaranie majetku strana DAL. V odpovedi č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX doručenej dňa 30.08.2012 na výzvu správcu dane splnomocnená zástupkyňa kontrolovaného daňového subjektu v bode 10 uviedla, že zariadenie pizzerie v hodnote XXX.XXX,XX,- €, z toho DPH XX.XXX,-€ od dodávateľa SMOL - MONT PLUS s. r. o. Smolenice zo dňa 22.07.2009 spoločnosť odpredala spoločnosti PIZZA O. s. r. o., teda ho už nevlastní. 8. Správca dane na základe výsledkov vykonaného šetrenia oprávnenosť odpočítania dane kontrolovaným daňovým subjektom nepriznal a rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sia zo dňa 02.10.2013 určil daňovému subjektu AUTO ROTOS - ROZBORA s. r. o. Bratislava rozdiel dane v sume XX.XXX,- € za zdaňovacie obdobie júl 2009. Daňový subjekt porušil ustanovenie § 49 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 19 ods. 1 citovaného zákona o dani z pridanej hodnoty. 9. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie daňový subjekt v ktorom uviedol, že z nemožnosti zistiť dodávateľa - spoločnosť SMOL - MONT PLUS s. r. o. by správca dane nemal automaticky vyvodiť záver, že k dodaniu tovaru nedošlo a daňová povinnosť nevznikla, t. j. táto skutočnosť nepreukazuje neoprávnenosť odpočítania dane daňovým subjektom. Podľa názoru daňového subjektu by mal v tomto prípade správca dane zobrať do úvahy skutočnosť, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej reálne došlo k dodaniu tovaru, pričom za dodanie tovaru bolo zo strany daňového subjektu riadne zaplatené. Poukázal na to, že v daňovom konaní ani v rozhodnutí, proti ktorému podáva odvolanie nebolo nikdy spochybnené, že dodávky ako také sa uskutočnili. Nemožno spravodlivo požadovať od daňového subjektu, aby sledoval a kontroloval výrobné a obstarávacie procesy u iného subjektu alebo fakt, či si splnil svoju daňovú povinnosť. Správca dane nesprávne rozložil dôkazné bremeno, kedy ho v celom rozsahu určil na daňový subjekt bez zohľadnenia skutočnosti, že všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu je modifikované právom Európskej únie. Daňový subjekt poukázal na dodržiavanie smernice Rady 2006/112 z 28.11.2006 a to článku 167, 168 písm. a/, článok 178 písm. a/, článok 220 ods. 1 a článok 226, 273 a žiadal aby orgán verejnej správy druhého stupňa zrušil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava zo dňa 02.10.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10. O odvolaní daňového subjektu rozhodol žalovaný - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 07.01.2014, ktorým zamietol odvolanie daňového subjektu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava zo dňa 02.10.2013 č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX/Sia ako správne. II. Žalobné dôvody 11. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 18.03.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 07.01.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sia zo dňa 02.10.2013, ktorým podľa § 68 ods. 5 Zákona č. 563/2009 Z. z. o správe dani vyrúbil platiteľovi dane z pridanej hodnoty - žalobcovi za zdaňovacie obdobie júl 2009 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XX.XXX,- €. Žalobca obe rozhodnutia pokladá za nezákonné, pretože nemajú oporu v platnom právnom poriadku a vychádzajú z nesprávneho vecného a právneho posúdenia veci. 12. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že v skutočnosti ohľadne predaja predmetného zariadenia, tak ako ich uvádzajú orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach sú nesprávne a neúplné. Orgány verejnej správy opomenuli podstatnú skutočnosť a to, že predmetom predaja každého jednotlivého zdaniteľného obchodu neboli tie isté kusy zariadenia. Preto nie je pravdou, ako uvádzajú daňové orgány, že žalobca opakovane predával a nakupoval predmetné zariadenie pizzerie Tesco M.. Uvedené vyplýva z obsahu jednotlivých zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a jednotlivými dodávateľmi a odberateľmi. Tieto skutočnosti si však odvolací orgán neoveroval a iba sa uspokojil so skutkovými a právnymi zisteniami prvostupňového orgánu, ktoré odvolací orgán v podstate prekopíroval do svojho rozhodnutia. 13. Žalobca nepopiera, že správca dane je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi, ako uvádza odvolací orgán. Žalobca takisto nepopiera, že hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či určitú skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Žalobca však poukazuje na skutočnosť, že hodnotenie dôkazov neznamená ľubovoľnosť správcu dane pri hodnotení dôkazov. Hodnotením dôkazov musí byť zabezpečené presné, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci, pričom správca dane musí prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Odvolací orgán ako nadriadený orgán musí zároveň dbať na to, aby nebol vylúčený taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok. Týmto rozhodným skutkovým poznatkom je nepochybne to, že v rámci deklarovaných zdaniteľných obchodov nešlo o tie isté zariadenia pizzerie Tesco M., ale pri jednotlivých dodávkach išlo o odlišné, čiastkové kusy zariadenia. Daňové orgány však predložené dôkazy nedostatočne a nesprávne vyhodnotili a v rozpore s týmito skutočnosťami usúdili, že žalobca opakovane predával a kupoval to isté zariadenie pizzerie Tesco M.. 14. Žalobca poukázal na to, že spoločnosť SMOL - MONT PLUS s. r. o. vystupoval ako vlastník predmetných zariadení a ako vlastník podpísal kúpnu zmluvu so žalobcom. Žalobca nemal dôvod pochybovať, kto je vlastníkom predmetného zariadenia. Keďže išlo o hnuteľné veci, tak nebolo možné, aby si žalobca overil vlastnícke právo k danému zariadeniu v nejakom registri. Z uvedeného dôvodu je v rámci obchodného styku umožnené nadobudnúť vlastnícke právo k hnuteľnému tovaru aj od nevlastníka za predpokladu, že kupujúci v čase nadobudnutia vlastníctva dobromyseľný. Z vyplýva, keďže nebola dobromyseľnosť žalobcu vyvrátená, že oprávneným vlastníkom predmetného zariadenia sa stal žalobca a preto bol žalobca z titulu kúpnej zmluvy zaplatiť faktúru dodávateľovi spoločnosti SMOL - MONT PLUS s. r. o. ako platiteľ dane vykonať odpočítanie z dane z pridanej hodnoty. 15. S poukazom na uvedené je žalobca toho názoru, že z nemožnosti zistiť dodávateľa by daňové orgány nemali automaticky vyvodiť záver, že k dodaniu tovaru nedošlo a daňová povinnosť nevznikla, t. j. táto skutočnosť nepreukazuje neoprávnenosť odpočítania dane žalobcu. 16. Žalobca poukázal na práva na dodržiavanie smernice Rady 2006/112 zo dňa 28.11.2006 a na uvedené články. Taktiež poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR 3Sžf 1/2010, z ktorého vyplýva, že daňový subjekt nemá zákonné prostriedky na sledovanie procesov svojich dodávateľov a stavu ich evidencie. Správca dane, v tomto prípade v daňovom konaní nedisponoval dokonca ani zmluvou, či dokladom o úhrade za realizované dodávky, čo v žalobcovom prípade daňový subjekt preukázal. 17. Na záver žalobca v žalobe uviedol, že popiera akékoľvek podvodné konanie z jeho strany, ktorého cieľom by bolo neoprávnene získať daňovú výhodu. Takéto tvrdenie nebolo žalobcovi akokoľvek dokázané, ide iba o dôkazmi nepodložené tvrdenia odvolacieho orgánu. Nemožno sa stotožniť so záverom žalovaného, že predložené dôkazy a zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že uplatnenie odpočítania dane žalobcom za dodanie služieb viedlo k získaniu daňovej výhody a tým zneužitia práva Spoločenstva. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň požiadal o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného. III. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručeného tunajšiemu súdu dňa 13.06.2014 uviedol, že k žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené aj v odvolacom konaní, podáva vyjadrenie zhodné s dôvodmi uvedenými v žalobou napadnutom rozhodnutí. Pridržiava sa dôvodov uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí, kde je popísaný skutkový a právny stav a vyvodené závery. Žalovaný podľa ustanovenia podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutím číslo XXXXXXX/ X/XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 07.01.2014 rozhodnutie číslo XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sia zo dňa 02.10.2013, ktorým Daňový úrad Bratislava podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009 v XX.XXX,XX,-€, potvrdil. 19. Žalovaný s námietkou žalobcu, že rozhodnutia daňových orgánov sú v celom rozsahu nezákonné a nemajú oporu v platnom právnom poriadku a vychádzajú z nesprávneho vecného a právneho posúdenia veci, sa nestotožňuje z dôvodu, že v danom prípade daňové orgány postupovali v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v jeho medziach, v rozsahu a na zistený skutkový stav zákonným spôsobom aplikovali hmotnoprávny predpis - zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a v priebehu výkonu daňovej kontroly a následne v odvolacom konaní postupovali v súlade s procesným zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. S námietkou žalobcu, ktorú uvádza v podanej žalobe, že „žalovaný sa nesprávne vysporiadal s dôvodmi, resp. sa nimi vôbec nezaoberal, ktoré uviedol v podanom odvolaní“, sa žalovaný nestotožňuje a k tvrdeniu žalobcu uvádza, že žalovaný sa v odôvodnení vydaného rozhodnutia vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi otázkami majúcimi význam pre posúdenie rozporných zdaniteľných obchodov, ktoré boli predmetom fakturácie dodávateľom spoločnosťou SMOL-MONT PLUS s.r.o. pre spoločnosť AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., na základe ktorých si žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane v sume XX XXX,XX eura, pri ktorých sa dodanie deklarovaných zdaniteľných obchodov (zariadenie pizzerie), nepotvrdilo. Pre objasnenie umelo vytvorených vzťahov medzi obchodnými spoločnosťami, ktoré sa zúčastňovali na fakturáciách zdaniteľných obchodov v tuzemsku, žalovaný uvádza skutkový stav v časovej chronológii nasledovne: 20. Daňový úrad Bratislava vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty AUTO ROTOS - ROZBORA s. r. o., Račianska 184/B, Bratislava, IČO: 35918519, DIČ: 2021948962 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2007, január - december 2008, január - december 2009 a január 2010, marec - december 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX/Sia zo dňa 22.03.2013. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole číslo XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX/A. daňovému subjektu doručený dňa 02.04.2013. Nasledujúci deň po doručení protokolu začal správca dane vyrubovacie konanie, v rámci ktorého daňový subjekt predložil dňa 19.04.2013, v lehote 15 pracovných dní od prevzatia protokolu, svoje vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sia zo dňa 22.03.2013. Daňový úrad Bratislava po ukončení vyrubovacieho konania vydal rozhodnutie č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX/Sia zo dňa 02.10.2013, ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2009 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XX.XXX,XX eur. Kontrolou predložených dokladov bolo zistené, že zariadenie pizzerie v Hypermarkete Tesco M. daňový subjekt AUTO ROTOS - ROZBORA s. r. o. opakovane kúpil aj na základe faktúry č. XXXXXXXX, evidovanej pod č. XXXXXXXXXX, zo dňa 22.07.2009, ktorú mal vyhotoviť dodávateľ SMOL-MONT PLUS s. r. o., Hviezdoslavova 3, SMOLENICE, IČO: 31630910, IČ DPH: SK2021340750, za dodanie zariadenia pizzerie v M. v cene s daňou XXX.XXX,XX eura, z toho DPH XX XXX,XX eura. Kúpna zmluva zo dňa 8.7.2009 je uzatvorená medzi kupujúcim: AUTO ROTOS - ROZBORA s. r. o. a predávajúcim: SMOL - MONT PLUS s.r.o. na dodanie časti zariadenia Pizza O., ktoré sa nachádzajú v Hypermarkete Tesco M. (bar - pulty, skrinky a obloženie, podhľadová rampa baru s osvetlením a paravány, pizza pec s obkladovým kameňom so vzduchotechnikou, komínom, príslušenstvom a odsávaním spalín). Faktúra bola uhradená bankovým prevodom na účet XXXXXXXXXX/XXXX i napriek tomu, že na dodávateľskej faktúre je uvedené číslo bankového účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly využil inštitút § 21 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a požiadal miestne príslušného správcu dane dodávateľskej spoločnosti Daňový úrad E. o vykonanie šetrenia u daňového subjektu SMOL-MONT PLUS s. r. o. za účelom preverenia reálneho dodania fakturovaného zariadenia spoločnosťou SMOL-MONT PLUS s.r.o. Daňový úrad Trnava v odpovedi č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Voj zo dňa 25.06.2012, evidovanej na Daňovom úrade Bratislava pod č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, oznámil, že predmetné dožiadanie nemohlo byť vybavené, pretože spoločnosť SMOL-MONT PLUS s.r.o. je nekontaktná. Na adrese sídla sa spoločnosť SMOL-MONT PLUS s. r. o. nenachádza a jej jediný konateľ je v mieste trvalého pobytu neznámy. Zamestnanci Daňového úradu E. vykonali na adrese sídla spoločnosti I. miestne zisťovanie, kde zistili, že na adrese sídla spoločnosti sa nachádza rodinný dom, ale v čase vykonaného šetrenia sa v dome nikto nenachádzal. Sídlo spoločnosti nebolo označené obchodným menom spoločnosti ani číslom. Podľa vyjadrenia suseda, v rodinnom dome býva T.. T. K. - bývalý konateľ spoločnosti SMOL-MONT PLUS s.r.o. (menovaný bol konateľom uvedenej spoločnosti od 02.11.2005 do 01.02.2011, od 01.02.2011 je zapísaný ako konateľ p. M. B., bytom L. F.. XXXX/X, XXX XX K. C.). 21. Spoločnosť, resp. za spoločnosť bolo podávané daňové priznania na DPH do 4. štvrťroku 2010 (registrácia daňového subjektu ako platiteľa DPH bola zrušená z úradnej moci dňom 30.06.2012). V priznaní DPH podanom za 3. štvrťrok 2009 daňový subjekt priznal daňovú povinnosť zo zdaniteľných obchod v sume XX.XXX,XX eura, ale súčasne si uplatnil odpočítanie dane v sume XX.XXX,XX eura a vykázal nadmerný odpočet dane v sume X.XXX,XX eura. Z údajov podaného priznania DPH je zrejmé, že daňový subjekt mohol priznať daňovú povinnosť z faktúry č. XXXXXXXX v sume XX.XXX,XX eura, ale súčasne si uplatnil odpočítanie dane z jeho obstarania od nezisteného dodávateľa. Zároveň je potrebné uviesť, že priznanie a odvedenie dane z pridanej hodnoty v sume XX.XXX,XX eur z faktúry č. XXXXXXXX, ktorú mala vyhotoviť spoločnosť SMOL-MONT PLUS s. r. o. v prospech daňového subjektu AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., na celkovú sumu XXX XXX,XX eura, nebolo zo strany Daňového úradu E. nikdy potvrdené. Spoločnosť AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o. zariadenie pizzerie, ktoré jej mala dodať spoločnosť SMOL-MONT PLUS s.r.o. predala spoločnosti PIZZA O. s.r.o., ale predaj zariadenia je zaúčtovaný interným dokladom č. XXINXXXXX zo dňa 31.12.2010 v sume XXX XXX,XX eura, ako predaj tovaru na účet XXXXXX, strana MD a účet XXXXXX obstaranie majetku, strana DAL. V odpovedi č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX doručenej dňa 30.08.2012 na výzvu správcu dane splnomocnená zástupkyňa kontrolovaného daňového subjektu v bode 10. uviedla, že zariadenie pizzerie v hodnote XXX.XXX,XX eura, z toho DPH XX.XXX,XX eura od dodávateľa SMOL MONT PLUS s. r. o., Hviezdoslavova, 919 04 Smolenice, IČO: 31630910, IČ DPH: SK2021340750 zo dňa 22.07.2009, spoločnosť odpredala spoločnosti Pizza O. s. r. o., teda ho už nevlastní. Správca dane na základe vykonanej kontroly a vykonaného dokazovania v rámci vyrubovacieho konania zistil, že zariadenie pizzerie v Hypermarkete Tesco M. daňový subjekt AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o. kupoval a predával opakovane, pričom zariadenie sa stále nachádzalo na tom istom mieste - v Pizzérii Tesco M., ktorú od roku 2004 nepretržite prevádzkoval pán U. F., B. XX, Ž.. Chronológia zakúpeného a predaného zariadenia pizzerie Tesco M. kontrolovaným daňovým subjektom - žalobcom: 1.) v októbri 2008 a v apríli 2009 zakúpil zariadenie pizzerie Tesco M. od dodávateľa H.T. KOV s. r. o. Košice, 2.) v apríli 2009 predal zariadenie pizzerie Tesco M. spoločnosti RODUR s. r. o., ktorá prevádzkovala pizzeriu Tesco M. 3.) v júli 2009 kúpil zariadenie pizzerie v Tesco M. od dodávateľa SMOL MONT PLUS s. r. o. 4.) dňa 31.12.2010 predaj zaúčtovaný interným dokladom, podľa vyjadrenia daňového subjektu zariadenie predal spoločnosti PIZZA O. s. r. o. 5.) vo februári a marci 2010 kúpil zariadenie pizzerie v Tesco M. od dodávateľa PHOTOART s.r.o. 6.) v marci 2010 predal zariadenie pizzerie Tesco M. spoločnosti PIZZA O. s.r.o. S námietkou žalobcu, že správca dane mal zobrať do úvahy tú skutočnosť, že zmluva bola uzavretá, následne na jej základe reálne došlo k dodaniu tovaru a za dodanie bolo riadne zaplatené, sa žalovaný nestotožňuje, pretože, ak by v danom prípade došlo k dodaniu tovaru, tak ako to tvrdí daňový subjekt, tak by sa predmetný tovar musel od dodávateľa k odberateľovi aj nejakým spôsobom prepraviť. V uvedených obchodných transakciách ani vo vyhotovených faktúrach, ani v účtovníctve daňového subjektu, nie je uvedené (ani účtované) o skutočnosti, že tovar (zariadenie pre pizzerie) sa nejakým spôsobom od dodávateľa k žalobcovi prepravoval. V daných prípadoch existujú len formálne doklady (faktúra a zmluva), ktoré nepreukazujú materiálne plnenie. Zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane pri výkone kontroly v nadväznosti na vyrubovacie konanie postupoval v súlade so všetkými ustanoveniami zákona č. 563/2004 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, na ktoré daňový subjekt poukazuje. 22. Daňový subjekt komplexný predaj PIZZERIE M. vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 30.04.2009 v cene s daňou XXX.XXX,XX eura (XX.XXX.XXX,XX Sk), z toho DPH v sume XXX.XXX,XX eura (X.XXX.XXX,XX Sk) spoločnosti RODUR s. r. o., Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina, IČO: 43878083, DIČ 2022499413. Tu je potrebné uviesť, že keď daňový subjekt v apríli 2009 predal komplexné zariadenie Tesco M. spoločnosti RODUR s. r. o., z uvedeného logicky vyplýva, že v júli 2009 nemohol prijať deklarované zariadenie od spoločnosti SMOL-MONT PLUS s. r. o. na účely svojej podnikateľskej činnosti. T.. Q. P., konateľ spoločnosti AUTO ROTOS - ROZBORA s. r. o. pri ústnom pojednávaní na Daňovom úrade Bratislava dňa 13. 01. 2012 vypovedal, že zariadenie sa nachádzalo stále v pizzerii v M.. Z uvedeného tvrdenia nie je zrejmé, prečo ho v danom prípade žalobcovi dodávala spoločnosť SMOL - MONT Plus s. r. o., ktorá podľa zistenia správcu dane zariadenie Pizzerie Tesco M. nikdy neprevádzkovala a ani nevlastnila. Tieto skutočnosti vyplývajú z nasledovných zistení: Daňový úrad Ž. poskytol listom, evidovaným pod č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, Daňovému úradu Bratislava písomnosti, ktoré mu na žiadosť o súčinnosť tretích osôb vo veci prenájmu priestorov prevádzok pizzerii v M. a Ž.T. zaslal daňový subjekt TESCO STORES SR a.s. Odpovedi zo dňa 18.10.2010, na Výzvu o súčinnosť tretích osôb, sú uvedené nasledovné skutočnosti: Hypermarket TESCO M. - jednotka FU 01: - prvý nájomca od 27. 12. 2001 spoločnosť DUET MB - druhý nájomca od 15.6.2004 do 15.6.2009 spoločnosť EUROTECH SLOVAKIA - posledný a stávajúci nájomca od 15.6.2009 do 31.12.2011 spoločnosť RODUR Hypermarket TESCO Ž. - jednotka FU 02: - prvý nájomca od 7.11.2011 spoločnosť DUET MB - druhý nájomca od 15.04.2009 do 15.06.2009 spoločnosť EUROTECH SLOVAKIA - posledný a stávajúci nájomca od 15.06.2009 do 31.12.2011 spoločnosť RODUR „ V prílohe k odpovedi bola pripojená fotokópia čestného prehlásenia o vlastníctve stavieb a zariadenia prevádzok v Hypermarketoch TESCO M. a Ž.. 23. Pán U. F., trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX Ž., je konateľom spoločnosti RODUR s. r. o., Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina, IČO: 43878083, DIČ: 2022499413, IČ pre DPH: SK2022499413 od 12. 12. 2007 a je aj spoločníkom a konateľom spoločnosti EUROTECH SLOVAKIA s. r. o., IČO: 36405159 od 24.04.2002. Pán T.. M. K., trvale bytom L. XX, XXX XX K., bol od 29.06.2001 do 19.10.2005 (teda v čase nájmu stavby a zariadenia pizzerii v M. a Ž.) spoločníkom a konateľom spoločnosti DUET MB s. r. o., Partizánska cesta 79, Banská Bystrica, IČO 35816783 (podľa údajov v OR spoločnosť je od 13.06.2013 vymazaná). 24. Správca dane v nasledujúcich kontrolovaných zdaňovacích obdobiach zároveň zistil, že zariadenie Pizzerie M. Tesco zakúpil kontrolovaný daňový subjekt - žalobca opakovane a to nasledovne: · v júli 2009 od dodávateľa SMOL-MONT s.r.o., Hviezdoslavova, 919 04 Smolenice faktúra č. XXXXXXXX, evidovanej pod č. XXXXXXXXXX, zo dňa 22.07.2009 v cene XXX XXX,XX eura, · vo februári a marci 2010 od dodávateľa PHOTOART s. r. o., Bratislava faktúra číslo: XXXXXXX, evidovaná pod č. XXXXXXXXXX, zo dňa 5.2.2009 - I. čiastková dodávka pizzerie Ž. Tesco v cene s daňou XXX.XXX,XX eur, z toho DPH XX.XXX,XX eur, faktúra č. XXXXXXX, evidovaná pod č. XXXXXXXXXX, zo dňa 26.02.2010 - II. čiastková dodávka pizzerie Ž. Tesco v cene s daňou XXXXXX,XX eura, z toho DPH XX.XXX,XX eura, faktúra č. XXXXXXX, evidovaná pod č. XXXXXXXXXX, III. čiastková dodávka pizzerie Ž. Tesco v cene s daňou XXX.XXX,XX eura, z toho DPH v sume XX.XXX,XX eura. · Spoločnosť PHOTOART s.r.o. zariadenie pizzerie Tesco M. kúpila od dodávateľa Forest media s. r. o., Petrovanská 32, Prešov, IČO: 44930909, IČ DPH: SK2022890628 a od dodávateľa METROPOLITAIN s. r. o., Kukučinova 184/1, Trebišov, IČO: 36573744, IČ DPH: SK2020063815 (uvedené spoločnosti sú nekontaktné so správcom dane nespolupracujú a ich konateľ, ktorý je v oboch spoločnostiach, má podľa vyjadrenia obecného úradu štatút bezdomovca). · Zariadenie pizzerie Tesco M. a pizzerie Tesco Ž., ako i vybavenie stavebnej časti pizzerie Tesco M. a pizzerie Tesco Ž. sa stále nachádzalo na tom istom mieste, t.j. v čase pred predajom, po predaji a po spätnom odkúpení. Ďalej zo šetrenia vyplynulo, že „Pizzeriu Tesco v M. a Pizzeriu Tesco Ž.“ bez obmedzenia neprerušene prevádzkovali spoločnosti, v ktorých bol konateľom pán U. F.: od 15.6.2004 to bola spoločnosť EUROTECH SLOVAKIA s. r. o. a od 15.06.2009 spoločnosť RODUR s. r. o. V čestnom prehlásení T.. M. K. uviedol, že dňom 24.3.2009 sa výhradným a jediným majiteľom stavby a zariadenia prevádzky PIZZA - O. reštaurácia, C. X, Ž., v priestoroch Nákupné centrum TESCO Ž. a výhradným a jediným majiteľom stavby a zariadenia prevádzky PIZZA - O. reštaurácia, Obchodné centrum E. X, M. v priestoroch Nákupné centrum TESCO M., stal U. F., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX Ž.. Toto prehlásenie dal pre účely použitia TESCO STORES SR, a. s., Kamenné námestie 1/A, 815 61 Bratislava. Vo februári a marci 2010 daňový subjekt kúpil zariadenie pizzerie v Tesco M. už tretíkrát od dodávateľa PHOTOART s.r.o. a v marci 2010 predal zariadenie pizzerie Tesco M. spoločnosti PIZZA O. s.r.o. 25. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že i napriek tomu, že daňový subjekt u správcu dane uviedol, že zariadenie pizzerií v M. sa chcel zbaviť zo šetrenia vyplynulo, že predmetné zariadenie opakovane kupoval a predával. S námietkou žalobcu, ktorá nebola predmetom podaného odvolania a to že „daňové orgány opomenuli jednu malú, ale pritom dosť podstatnú skutočnosť a to, že predmetom predaja každého jednotlivého zdaniteľného obchodu neboli tie isté kusy zariadenia“ sa žalovaný nestotožňuje, pretože podľa kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril žalobca so spoločnosťou SMOL-MONT s. r. o. predmetom dodania malo byť zariadenie: Bar - pulty, skrinky a obloženie, podhľadová rampa baru s osvetlením a paravány, pizza PEC s obkladovým kameňom so vzduchotechnikou, komínom príslušenstvom a odsávaním spalín. Podľa kúpnej zmluvy (v článku I. v bode 1) predávajúci sa zaviazal dodať kupujúcemu (žalobcovi) časť zariadenia Pizza O., ktoré sa v čase jeho fakturácie v priestoroch Hypermarketu Tesco M., aj podľa kupujúceho spoločnosť AUTO ROTOS - ROZBORA s. r. o. aj podľa predávajúceho spoločnosť SMOL - MONT PLUS s.r.o. už mali nachádzať, pretože správca dane zistil, že kompletné zariadenie mal daňový subjekt nadobudnúť v októbri 2008 a v apríli 2009 od dodávateľa H.T.KOV s.r.o. Košice. O kúpe kompletného zriadenia pre objekt Pizzeria M. Tesco bola uzavretá zmluva medzi kupujúcim AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., Račianska č. 184/B, Bratislava, IČO: 35918519 a predávajúcim: H.T.KOV s. r. o., Nerudova č. 14, Košice, IČO: 36215007 zo dňa 22.08.2008. V zmluve bola dohodnutá cena plnenia XX XXX XXX,XX Sk, čas splnenia v termíne 10/2008 až 4/2009 s miestom plnenia Pizzeria M. Tesco ( uvedené skutočnosti správca dane zdokumentoval v protokole z daňovej kontroly v zdaňovacom období október 2008 strana 26 a 27). Z vedeného je zrejmé, že kompletné zariadenie objektu Pizzeria M. Tesco malo byť žalobcovi dodané 10/2008 až 04/2009 spoločnosťou H.T.KOV s. r. o., ktoré mal v zdaňovacom období apríl 2009 žalobca ďalej predať spoločnosti RODUR s. r. o., aby ho následne v zdaňovacom období júl 2009 nadobudol od spoločnosti SMOL - MONT PLUS s. r. o. Podľa žalovaného správca dane podrobne rozpísal aj zoznam majetku, ktorý bol predmetom postupnej fakturácie medzi uvedenými spoločnosťami a jasne uviedol, čo bolo predmetom fakturácie napr. faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 30.04.2009 v cene s daňou XXX XXX,XX eur (XX.XXX.XXX,XX Sk), keď uviedol, že k faktúre bol pripojený zoznam majetku - pult - pizza, dvojdrez pizza pult, otvárač konzerv, lopata veľká - pec, lopata malá - pec, zvonec, pec + komín, dekorácie drevená - pizza pult + bar, reflektor, lampa na stenu, bodové svetlo, zásuvky, stôl, stoličky, bojler, hifi veža, WC - zamestnanci, WC - zákazníci, sprcha, šatňa, dvere kovové vstupné, umývadlo, chladnička, laminátová podlaha, maľba priečok komplet, odsávacia mreža, rozvádzač, kabeláž v obchodnej jednotke 180 m2, vodomer + rozvod vody 200 m, napájanie odpadu od umývadla, kanalizácia, pult - bar, polica, police - bar, drez , konštrukcia posch. nadstavby. Správca dane predmet dodania vyhodnotil v tom smere, že na zozname majetku, ktorý nahrádza dodací list, nie sú uvedené ceny, iba dodané množstvo a že je tam uvedené zariadenie pizzerie aj stavebné vybavenie pizzerie, bez uvedenia cien. K predmetu fakturácie správca dane (v protokole z daňovej) uviedol, že z takého zoznamu majetku ani odberateľ ani dodávateľov nemohli majetok správne zaúčtovať a zaradiť do hmotného majetku a zároveň uviedol, že dodacie listy pri faktúrach za kúpu zariadenia pizzerie M. Tesco neboli priložené, na faktúrach nebolo uvedené, čo bolo vyfakturované a z toho dôvodu správca dane nemohol porovnať, či to čo žalobca kúpil je totožné s tým, čo následne predal. Žalobca k uvedeným zisteniam v odvolaní neuviedol žiaden rozpor, a preto jeho tvrdenia v podanej žalobe a to, že „predmetom dodania neboli tie isté kusy zariadenia“, žalovaný vzhľadom „na fakturácie predmetného zariadenia v nadväznosti na meniacich sa majiteľov uvedenej pizzerii“ považuje za irelevantné. Zároveň je potrebné uviesť, že v daných obchodných transakciách správca dane zistil len umelo vytvorené obchodné vzťahy, ktoré boli vytvorené za účelom získania daňovej výhody vo forme odpočítania dane z pridanej hodnoty z pridanej hodnoty za účelom vykázania vyššieho nadmerného odpočtu. Z uvedeného šetrenia nevyplynuli žiadne skutočností, ktoré by poukazovali na to, že spoločnosť SMOL- MONT s.r.o. bola niekedy vlastníkom stavby alebo zariadenia pizzerie Tesco v M. a že by mohla s predmetným zariadením nakladať ako so svojím vlastníctvom a predať ho žalobcovi. 26. K tvrdeniu daňovému subjektu, že nedáva to logiku v danej veci, že v princípe sa nemôže zamietnuť existenciu nákupu zariadení a uplatnenia DPH na vstupe a zároveň nezamietnuť ich predaj a odvedenie DPH na výstupe žalovaný uvádza nasledovné: každá osoba, ktorá uplatní na faktúre alebo inom doklade nahrádzajúcom faktúru DPH, je povinná túto daň odviesť do štátneho rozpočtu v súlade s ustanovením § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň je povinná zaplatiť túto daň. Daňovým subjektom, ktoré boli v danom prípade v postavení dodávateľov, vznikla povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty podľa § 69 ods. 5 citovaného zákona. Článok 203 smernice Rady 2006/112/ES z 28. Novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty stanovuje, že daň z pridanej hodnoty platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre - akákoľvek osoba, ktorá uvádza DPH na faktúre alebo inom dokumente slúžiacom ako faktúra, je povinná zaplatiť DPH podľa vnútorného systému. Citovaný článok je zahrnutý do hlavy XI. Povinnosti zdaniteľných osôb a niektorých nezdaniteľných osôb smernice 2006/112/ES. Citovaný článok smernice 2006/112/ES je premietnutý aj do zákona o dani z pridanej hodnoty (§ 69 ods. 5 zákona o DPH). Predmetnou problematikou sa zaoberajú rozhodnutia Súdneho dvora ES C-342/87 Genius Holding BV a C-454/98 Schmeink a Strobel. 27. Žalovaný s tvrdením daňového subjektu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané nesprávne a nezákonne, nemôže súhlasiť, pretože správca dane formou dožiadaní, miestnych zisťovaní preveroval dodanie deklarovaných zdaniteľných obchodov a vyvodil záver na základe jednotlivých zistení, že zdaniteľné plnenie tak, ako bolo deklarované v predložených faktúrach sa neuskutočnilo, čím nebola splnená podmienka nároku na odpočítanie dane. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný dospel k názoru, že záver správcu dane zodpovedá zásadám správneho uváženia. Daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, čo znamená, že neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov deklarovaných vo faktúre č. XXXXXXXX od dodávateľa SMOL - MONT PLUS s. r. o., ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola správcom dane spochybnená. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov (vo forme faktúr a zmlúv), či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti. Faktúra je relevantným dokladom len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. Zaúčtovanie faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru a služieb dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. 28. V tejto súvislosti žalovaný dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2S tf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“. 29. K rozsudkom, o ktoré sa opiera daňový subjekt v podanom odvolaní, odvolací orgán uvádza nasledovné: rozsudky Súdneho dvora EÚ a rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa nemôžu zovšeobecniť a paušalizovať, pretože každý prípad má svoje špecifiká a dajú sa aplikovať len na presne totožný prípad. Rozhodnutie je individuálnym právnym aktom záväzným pre tých, ktorým je určené. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu 3 Sžf/1/2011 a k rozsudkom ESD C-354/03 a C-484/03, o ktoré sa opiera odvolávajúci v podanom odvolaní a ktoré súvisia s dôkazným bremenom, odvolací orgán uvádza, že v danom prípade nebolo dôkazné bremeno daňového subjektu absolútne, pretože dokazovanie reálnosti prijatia deklarovaných zdaniteľných obchodov vykonal správca dane, ktorý v rámci svojej činnosti využil inštitúty ustanovení § 21 a § 37 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt sa v konečnom dôsledku odvoláva na rozsudky ESD Optigen C-354/03, Fulcrum Electronics C-353/03 a Bond Houde Systems C-484/03, podľa ktorých uplatnenie nároku na odpočítanie dane nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. 30. Na rozdiel od vyššie uvedeného prípadu sa nejednalo o nákup tovaru v tuzemsku s následným dodaním do iného členského štátu, ale ide daňový subjekt SMOL - MONT PLUS s. r. o., ktorý nespolupracuje so správcom dane, od ktorého mal žalobca nadobudnúť deklarované zdaniteľné obchody, pri ktorých nebolo zo strany žalobcu preukázané, že obchodnú transakciu, tak ako je deklarovaná na predmetnej faktúre reálne prijal. Z uvedeného je zrejmé, že závery rozsudku Súdneho dvora v spojených veciach C-354/03, C-353/03 a C-484/03 nie je možné v aplikovať na taký, vo viacerých aspektoch skutkovo odlišný prípad, ako je prípad daňového subjektu AUTO ROTOS - ROZBORA s. r. o. Žalovaný k článku 167, 168 písm. a), článku 178 písm. a), článku 220 ods. l, článku 226 a článku 273 smernice Rady 2006/112, na ktoré žalobca poukazuje v podanej žalobe uvádza, že predmetné články uvedenej smernice vykladajú o službách, ktoré boli poskytnuté a o tovare, ktorý bol dodaný, ale v danej obchodnej transakcii nebolo preukázané, že by priamy dodávateľ deklarovaný zdaniteľný obchod - tovar (zariadenie pizzerie) žalobcovi dodal tak, ako to bolo správcovi dane zdokladované predloženými formálnymi dôkazmi - faktúrami a zmluvami. Žalovaný poukazuje aj na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie a uvádza, že danou problematikou sa v rámci rozhodcovskej činnosti zaoberal NS SR napr. rozsudky: 3Sžf/24/2012 a 2Sžf/19/2011, z ktorých vyplýva nasledovné: „Pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v správnom súdnictve prihliadať“. 31. Žalovaný s námietkou žalobcu, že „skutkový stav v predmetnej veci nebol náležite zistený a daňové orgány nevykonali dôkazy, ktoré by viedli k náležitému zisteniu skutkového stavu“ sa nestotožňuje, pretože v daňovom konaní platí totiž prejednávacia zásada, nie zásada vyhľadávacia, resp. prešetrovacia. Každý daňový subjekt má povinnosť jednak daň priznať (bremeno tvrdenia) a jednak povinnosť toto tvrdenie preukázať (dôkazné bremeno). Povinnosť dôkazného bremena na strane daňového subjektu nastáva vtedy, ak správca dane vyjadrí relevantné pochybnosti o jeho tvrdeniach. Správca dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a získavať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby daňový subjekt mohol v konaní uplatniť svoje nároky na priznanie odpočítania dane. Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené daňovým subjektom, je tieto prejednať a umožniť daňovému subjektu ich existenciu z právne významných hľadísk preukázať relevantnými dôkazmi. Touto zásadou sa správca dane dôsledne riadil. 32. Žalovaný s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané nesprávne a nezákonne, nemôže súhlasiť, pretože správca dane formou dožiadaní, miestnych zisťovaní preveroval dodanie deklarovaných zdaniteľných obchodov a vyvodil záver na základe jednotlivých zistení, že zdaniteľné plnenie tak, ako bolo deklarované v predložených faktúrach sa neuskutočnilo, čím nebola splnená podmienka nároku na odpočítanie dane. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný dospel k názoru, že záver správcu dane zodpovedá zásadám správneho uváženia. Daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, čo znamená, že neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov deklarovaných vo faktúre od dodávateľa, ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola správcom dane spochybnená. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov (vo forme faktúr a zmlúv), či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti. 33. Podľa žalovaného je nesporné, že žalobca neuviedol ani v rámci odvolacieho konania a ani v podanej žalobe žiadne nové skutočnosti a taktiež nepredložil ani žiadne nové dôkazy, ktoré by preukázali uskutočnenie stavebných prác a dodanie tovaru spoločnosťou SMOL - MONT PLUS s.r.o. a je evidentné, že z predloženého spisového materiálu nevyplýva ani skutočnosť, že by správca dane v danom prípade v rámci dokazovania preniesol zodpovednosť na daňový subjekt, ale práve naopak, správca dane za účelom zistenia skutkového stavu, vykonal vo veci dokazovanie, čo preukazujú ním vydané dožiadanie, ako aj vykonané miestne zisťovania, o výsledku ktorých následne informoval daňový subjekt v súlade so zákonom. 34. Žalovaný uvádza, že v rozporných obchodných prípadoch bolo správcom dane preukázané vytvorenie umelých obchodných vzťahov medzi dodávateľskými spoločnosťami a daňovým subjektom, ktorých jediným účelom bolo získanie daňovej výhody - uplatnenie odpočítanie dane z pridanej hodnoty z deklarovaných zdaniteľných obchodov uvedených v predmetných faktúrach. Súdny dvor EÚ vo veci C-255/02 Halifax definoval zneužitie práva. Podľa vyjadrenia generálneho advokáta vo veci Halifax z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada práva Spoločenstva spočívajúca v tom, že o právo Spoločenstva sa nemožno opierať na zneužívajúce alebo podvodné účely. O žiadne ustanovenie práva Spoločenstva sa nemožno opierať na zaistenie výhod, ktoré sú zjavne v rozpore s jeho účelmi a cieľmi. Táto všeobecná zásada výkladu je uplatniteľná aj na ustanovenia šiestej smernice (teraz smernica 2006/112/ES). Pravidlá DPH majú byť vykladané v súlade so všeobecnou zásadou zákazu zneužitia práva Spoločenstva. Boj proti daňovým podvodom je uznaným cieľom smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorú zákon o DPH transponuje. 35. Žalovaný zastáva názor, že správca dane v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal so skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré majú význam pre posúdenie rozporných zdaniteľných obchodov a vo vydanom rozhodnutí uviedol zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospel v danej veci k správnemu právnemu záveru. V danom prípade správca dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t. j. hodnotil právne úkony podľa skutočného obsahu. Skutočným obsahom v danom obchodnom prípade bolo iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty za zdaniteľný obchod, s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore s platnou legislatívou. Na základe uvedených skutočností žalovaný trvá na svojich záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom sa vysporiadal so všetkými námietkami uplatnenými žalobcom. Žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav a po právnej stránke vec posúdili správne. Navrhujeme žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j Občianskeho súdneho poriadku zamietnuť. IV. Právne posúdenie krajského súdu 36. K 01.07.2016 bol prijatý správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 SSP., ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa tretej časti OSP predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú vec už podľa správneho súdneho poriadku. 37. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánov verejnej správy boli v súlade so zákonom. 38. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 40. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXX/ XXXX/XXXX zo dňa 07.01.2014 a rozhodnutie Daňového úradu č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/A. zo dňa 02.10.2013. 41. Žalobca v žalobe žiadal o odklad vykonateľnosti preskúmaného rozhodnutia. Súd uznesením č. k. 5S 54/2014-77 zo dňa 16.07.2014 odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/ XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 08.01.2014, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX/Sia zo dňa 02.10.2013 a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. 42. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. 43. Podľa § 49 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 44. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 45. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ môže uplatniť ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 46. Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania, deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 47. Podstatou žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia je otázka, či na základe podkladov predložených žalobcom počas daňovej kontroly boli dostatočne preukázané skutočnosti opodstatnene nasvedčujúce záveru, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo spôsobom uvedeným v došlej faktúre, t. j. otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámci podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva. 48. Medzi účastníkmi konania je sporné skutkové vymedzenie splnenia zákonných podmienok zdaniteľného obchodu, najmä vzhľadom na preukázanie jeho predmetu, t. j. dodanie tovaru vo forme zariadenia pizzerie s ktorým sa má spájať faktúra, resp. faktúry vystavené dodávateľom zariadenia. 49. Správca dane zistil, že zariadenie pizzerie žalobca kupoval a predával opakovane, pričom sa zariadenie stále nachádzalo na tom istom mieste v pizzerii Tesco M., ktorú od roku 2004 nepretržite prevádzkoval pán U. F., B. XX, Ž.. 50. Chronológia zakúpeného a predaného zariadenia pizzerie Tesco M. žalobcom 1. V októbri 2008 a v apríli 2009 zakúpil zariadenie pizzerie Tesco M. od dodávateľa H.T.KOV s. r. o. Košice, 2. V apríli 2009 predal zariadenie pizzerie Tesco M. spoločnosti Rodur s. r. o., ktorá prevádzkovala pizzeriu Tesco M., 3. V júli 2009 kúpil zariadenie pizzerie Tesco M. od dodávateľa SMOL - MONT PLUS s. r. o., 4. Dňa 31.12.2010 predaj zaúčtovaný interným dokladom podľa vyjadrenia daňového subjektu predaj spoločnosti PIZZA O. s. r. o., 5. Vo februári a marci 2010 kúpil zariadenie pizzerie v Tesco M. od dodávateľa PHOTOART s. r. o., 6. V marci 2010 predaj zariadenia pizzerie Tesco M. spoločnosti PIZZA O. s.r.o. 51. Žalobca mal zariadenie pizzerie nadobudnúť na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 08.07.2009 medzi kupujúcim, žalobcom AUTO ROTOS - ROZBORA s. r. o. a predávajúcim SMOL - MONT PLUS s. r. o. na dodanie časti zariadenia PIZZA O., ktoré sa nachádzajú v hypermarkete Tesco M.. Išlo o dodávku bar - pulty, skrinky a obloženie, podhľadová rampa baru s osvetlením a paravany, pizza pec s obkladovým kameňom so vzduchotechnikou, komínom, príslušenstvom a odsávaním spalín. 52. Súd má za preukázané, že faktúra bola uhradená bankovým prevodom na účet XXXXXXXXXX/ XXXX i napriek tomu, že na faktúre dodávateľskej faktúry je uvedené číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Žalovaný z daňového systému zistil, že bankový účet, ktorý bol uvedený vo faktúre bol zrušený bankou dňa 16.01.2009 (v platnosti bol od 12.12.2007 do 16.01.2009). Z uvedeného vyplýva, že v čase vyhotovenia predmetnej faktúry už nebol v platnosti. Zároveň bolo zistené, že účet na ktorý bola podľa výpisu z banky úhrada faktúry poukázaná, nebol u správcu dane evidovaný na dodávateľa spoločnosť SMOL - MONT PLUS s. r. o. 53. Súd má ďalej za preukázané, že správca dane využil inštitút § 21 Zákona č. 563/2009 Z. z. o správe dani (daňový poriadok) a požiadal miestne príslušného správcu dane dodávateľskej spoločnosti Daňový úrad E. o vykonanie šetrenia u daňového subjektu SMOL -MONT PLUS s. r. o. za účelom preverenia reálneho dodania fakturovaného zariadenia spoločnosťou SMOL - MONT PLUS s. r. o. Daňový úrad E. v odpovedi zo dňa 25.06.2012 oznámil, že predmetné dožiadanie nemohlo byť vybavené, pretože spoločnosť SMOL - MONT PLUS s. r. o. je nekontaktná. 54. Na adrese sídla sa spoločnosť SMOL - MONT PLUS s. r. o. nenachádza a jej jediný konateľ je v mieste trvalého pobytu neznámy. Zamestnanci Daňového úradu E. vykonali na adrese sídla spoločnosti, Hviezdoslavova ulica 637/3 v Smoleniciach miestne zisťovanie, kde zistili, že na adrese sídla spoločnosti sa nachádza rodinný dom, ale v čase vykonaného šetrenia sa v dome nikto nenachádzal. Sídlo spoločnosti nebolo označené obchodným menom spoločnosti ani číslom. Podľa vyjadrenia suseda, v rodinnom dome býva T.. T. K., bývalý konateľ spoločnosti SMOL - MONT PLUS s. r. o., ktorý bol konateľom v uvedenej spoločnosti od 02.11.2005 do 01.02.2011. Od 01.02.2011 je zapísaný ako konateľ pán M. B., K. L. F. XXXX/X, K. C.. 55. V priznaní DPH podanom za tretí štvrťrok 2009 daňový subjekt priznal daňovú povinnosť zo zdaniteľných obchodov v sume XX.XXX,XX,- €, ale súčasne si uplatnil odpočítanie dane v sume XX.XXX,XX,- € a vykázal nadmerný odpočet dane v sume X.XXX,XX,- €. Z údajov podaného priznania DPH je zrejmé, že daňový subjekt mohol priznať daňovú povinnosť z faktúry č. XXXXXXXX v sume XX.XXX,- €, ale súčasne si uplatnil odpočítanie dane z jeho obstarania od nezisteného dodávateľa. Priznanie a odvedenie dane z pridanej hodnoty v sume XX.XXX,- € z faktúry č. XXXXXXXX, ktorú mala vyhotoviť spoločnosť SMOL - MONT PLUS s. r. o. v prospech žalobcu na celkovú sumu XXX.XXX,XX,- € nebola zo strany Daňového úradu E. nikdy potvrdené. 56. Predaj zariadenia pizzerie je spojený s podnikateľským zámerom a evidenciou majetku u kupujúceho, na ktorú nadväzuje inventúrne preverovanie majetku vo vzťahu k splneniu zásady verného a pravdivého zobrazenia účtovných údajov. Žalobca ako účtovná jednotka mal preto povinnosť viesť evidenciu svojho majetku vrátane zariadenia pizzerie s tým, že ho mal zaradiť v zmysle daňových predpisov do odpisových skupín, resp. jednorázovo odpísať majetok do nákladov. Práve tieto účtovné doklady mohol žalobca počas daňovej kontroly predložiť na potvrdenie realizácie svojho práva. 57. Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky. 58. Podľa § 7 ods. 2 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v citovanom znení zobrazenie v účtovnej závierke je verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočnosti v účtovnej závierke. 59. Konajúci súd poukazuje na judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorá sa týka otázky prerozdelenia dôkazného bremena (rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sž-o-KS 29/2005. 60. „V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k vynaloženiu výdavkov skutočne na jeho strane došlo. Už samotné zistenie skutočnosti, že vystavovatelia dotknutých daňových dokladov popreli ich vystavenie (inak povedané, spochybnili hodnovernosť existencie daňového dokladu ako aj v ňom zaznamenaných údajov o tovare), jednoznačne spochybňuje vieryhodnosť tvrdení žalobcu o výške výdavkov vychádzajúcich z týchto dokladov a deklarovaných v jeho daňovom priznaní.“ 61. Ak takto žalobca nepostupoval, čomu aj správca dane vytýkal tým, že absentovali dodacie listy, ktoré by zachytili podrobne, ktorý hmotný investičný majetok bol predmetom prevodu, potom správne žalovaný konštatoval s prihliadnutím na hore uvedené závery, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno so svojím tvrdením o údajnej kúpe zariadenia pizzerie a nepredloženom jej využití na podnikanie žalobcu. 62. Konajúci súd poukazuje na zásadu poctivého obchodného styku s tým, že je povinnosťou štatutárnych orgánov obchodných spoločností zabezpečiť nielen prínosné výsledky podnikania ale aj jeho neskoršiu preukázanosť z dôvodu ochrany spoločníkov, či akcionárov pred sankcionovaním zo strany orgánov zo štátnej moci. 63. Súd ďalej poukazuje aj na zásadu primeranej odbornej starostlivosti štatutárneho orgánu pri výkone svojej funkcie, s ktorou sa neodmysliteľne spája aj jeho povinnosť vykonávať podnikanie so zabezpečením všetkých dostupných informácii o obchodných záväzkových vzťahov, t. j. zdaniteľných obchodov aj smerom k správcovi dane (napr. § 135a Obchodného zákonníka v spojení s § 24 ods. 1 Daňového poriadku), čo napríklad vyslovil prostredníctvom rozsudku sp. zn. 5Sžf 97/2009 zo dňa 06.07.2009 (citácia z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf 67/2016). 64. Súd poukazuje na rozhodnutie tunajšieho súdu č. k. 1S 57/2014-116 zo dňa 17.03.2016, ktorým zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 19.12.2013 v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. a/, písm. d/ OSP. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie o ktorom rozhodol NS SR rozsudkom č. k. 1Sžf/67/2016 zo dňa 08.06.2017, ktorým zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S 57/2014-116 zo dňa 17.03.2016 a žalobu zamietol. V danej veci išlo o predaj zariadenia pizzerie a išlo o zdaňovacie obdobie október 2008. 65. Taktiež bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S 58/2014-86 zo dňa 30.09.2015, rozsudkom NS SR sp. zn. 1Sžf 46/2016 zo dňa 27.06.2017 tak, že žaloba bola zamietnutá a išlo o zariadenie pizzerie za zdaňovacie obdobie marec 2009. 66. Súd sa stotožňuje so záverom žalovaného v jeho rozhodnutí, že vo vzťahu k uplatnenému právu žalobca nepreukázal, že u dodávateľa vznikla daňová povinnosť v zmysle ust. § 19 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z., nakoľko žalobca nepreukázal, že zdaniteľný obchod dodávateľ zariadenia uvedený ako platiteľ na faktúre zrealizoval a tým nemohol vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane u žalobcu. 67. Súd mal za to, že napadnuté rozhodnutie má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia požadované v zmysle § 63 Daňového poriadku. Vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdenie. Konajúci sudca stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky pre priznanie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty. Súd nedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky pre konanie z dôvodov neustanosti alebo potreby výkladu komentárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť, prípadne výskyt skoršej judikatúry od ktorej by sa tento rozsudok odkláňal. 68. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 69. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. 70. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.