Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/162/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201277 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014201277.5 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: Y. G. Y., I.. XX.XX.XXXX, Š.. B. O. L., zastúpená Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o., IČO: 47 239 441, sídlo Radvanská 21, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sídlo Pribinova 2, Bratislava, za účasti pribratého účastníka: Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), sídlo Grösslingová 35, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OPK-2013/003117-02 zo dňa 10.10.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Žaloba 1. Žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 31.07.2014 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OPK-2013/003117-02 zo dňa 10.10.2013, ktorým rozhodol o nezaradení žalobkyne do Programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi (ďalej len "Program"). 2. Žalobkyňa je štátnou príslušníčkou O. L., kde v roku 2010 uzavrela manželstvo s H. H. G., štátnym občanom Slovenskej republiky. Stala sa obeťou podvodného konania, keď ju H. H. G. zlákal na Slovensko pod prísľubom odmeny za starostlivosť o dieťa a letenky pre návrat domov. Po príchode na Slovensko žalobkyňa zistila, že dieťa, o ktoré sa má starať, je dieťaťom jej manžela a jeho milenky, s ktorou bývali v spoločnom dome. S H. H. G. (manželom) nikdy nežila ako manželka, bývala v neľudských podmienkach, bola podrobená domácemu otroctvu a pracovnému vykorisťovaniu. Manžel jej zobral cestovné doklady, vykonávala práce v dome, okolo domu, starala sa o dieťa pod hrozbou, že bude vyhodená z domu bez dokladov a deportovaná do O.. Sľúbenú odmenu nedostala a nebol jej umožnený návrat domov. Žalobkyňa dňa 26.06.2013 utiekla z domu kde bývala a nahlásila polícii odcudzenie dokladov. Políciou bola informovaná o rozvode manželstva, o ktorom dovtedy nevedela. K rozvodu manželstva došlo tak, že bez svojho vedomia podpísala plnomocenstvo v slovenskom jazyku na zastupovanie v konaní o rozvode manželstva, ku ktorému došlo bez jej osobnej účasti. Žalobkyňa následne podala vo veci trestné oznámenie. 3. Medzinárodná organizácia pre migráciu identifikovala u žalobkyne znaky obete obchodovania s ľuďmi a navrhla jej zaradenie do Programu. Žalovaný rozhodnutím č. KM-OPK-2013/003117-02 zo dňa 10.10.2013 o nezaradení žalobkyne do Programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi, zasiahol do práv žalobkyne, keď jej predmetné rozhodnutie nedoručil, a to ani po písomnej výzve žalobkyne zo dňa 07.11.2013 o doručenie, ktorým zároveň žiadala o informáciu, akým spôsobom môže podať opravný prostriedok. Rozhodnutie bolo doručené len Medzinárodnej organizácii pre migráciu, ktorá žalobkyňu v konaní nezastupovala. Žalovaný listom zo dňa 12.12.2013 informoval žalobkyňu, že na základe oznámenia Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácií nebolo zistené, že by sa v jej prípade jednalo o trestný čin obchodovania s ľuďmi a pracovného vykorisťovania, preto nebola zaradená do Programu a zároveň žalobkyňu informoval, že oznámenie zo dňa 10.10.2013 (napadnuté rozhodnutie) jej nemôže byť doručované. 4. Podľa názoru žalobkyne, oznámenie zo dňa 10.10.2013 sa týka jej práv a žiadala uložiť žalovanému povinnosť doručiť jej predmetné oznámenie, aby mohla proti nemu podať opravný prostriedok. II. Vyjadrenie žalovaného. 5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že dňa 06.09.2013 podala Medzinárodná organizácia pre migráciu návrh na zaradenie žalobkyne do Programu, o ktorom listom zo dňa 10.10.2013 rozhodol žalovaný o nezaradení žalobkyne do Programu. Rozhodnutie bolo doručené len predmetnej medzinárodnej organizácii. Na žiadosť žalobkyne o doručenie predmetného oznámenia zo dňa 07.11.2013, reagoval žalovaný listom zo dňa 12.12.2013, v ktorom podal informáciu, že v prípade žalobkyne nebol zistený trestný čin obchodovania s ľuďmi a pracovného vykorisťovania, preto nebola zaradená do Programu. 6. Podľa názoru žalovaného, žaloba nespadá do vecnej príslušnosti správneho súdu. Na základe nariadenia Ministra vnútra SR č. 47/2008 sa poskytuje osobám zaradeným do Programu pomoc vo forme psychosociálneho poradenstva, sociálnej pomoci, či psychoterapeutických služieb, čím týmto osobám nevznikajú nové práva. Poukázal na článok 13, článok 7 ods. 4 a článok 120 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Nariadenie je interný predpis, záväzný len do vnútra orgánu štátnej správy, ktorý ho vydal a mimo pôsobnosť tohto orgánu je záväzný len na základe individuálneho právneho aktu. Žalovaný pri doručovaní písomnosti zo dňa 10.10.2013 postupoval v súlade so zákonom. III. Administratívne konanie. 7. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 09.09.2013 bol žalovanému doručený návrh na zaradenie žalobkyne do Programu, ktorý podala Medzinárodná organizácia pre migráciu a navrhla individuálny reintegračný plán spočívajúci v právnom poradenstve, finančnom príspevku na krytie základných životných potrieb, zdravotnej starostlivosti, psychologickej starostlivosti, kurze slovenského jazyka a pomoci pri orientácii na pracovnom trhu. Listom zo dňa 19.09.2013 požiadal žalovaný príslušný orgán činný v trestnom konaní o informáciu, či popis skutku tak, ako bol uvedený v návrhu, bol preverovaný políciou, či bolo vo veci meritórne rozhodnuté a či bol na žalobkyni spáchaný trestný čin. Listom zo dňa 07.10.2013 Prezídium policajného zboru SR žalovanému oznámil, že vo veci žalobkyne bolo začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre trestný čin prevádzačstva podľa § 356 Trestného zákona. Konanie podozrivého (bývalého manžela žalobkyne) nenaplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu obchodovania s ľuďmi, preto bolo zastavené. Na bývalého manžela žalobkyne bolo podané trestné oznámenie pre podozrenie zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby na základe totožných skutočností, pričom trestné oznámenie bolo dňa 04.08.2013 odmietnuté, keďže nebol daný dôvod na ďalší postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. 8. Dňa 10.10.2013 žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie - oznámenie o nezaradení žalobkyne do Programu z dôvodov vyplývajúcich z oznámenia orgánov činných v trestnom konaní, ktoré bolo Medzinárodnej organizácii pre migráciu doručené dňa 17.10.2013. IV. Konanie pred správnym súdom a kasačným súdom. 9. Krajský súd v Bratislave o veci rozhodol rozsudkom pod sp. zn. 6S/162/2014-108 dňa 27.11.2015 tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KM-OPK-2013/003117-02 zo dňa 10.10.2013 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 10. Žalobkyňa proti rozsudku krajského súdu podala odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 10Sža/4/2016 zo dňa 25.05.2016, ktorý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR sa stotožnil s názorom krajského súdu ktorý ustálil, že preskúmavané oznámenie podlieha súdnemu prieskumu. Zároveň Najvyšší súd SR mal za nepochybné, že napadnutým oznámením mohla byť žalobkyňa dotknutá na svojich právach najmä s poukazom na to, že právnym následkom zaradenia do Programu, by bol vznik určitých oprávnení v podobe špecifikovanej v čl. 7 nariadenia ministra. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR, žalobkyni patrí postavenie účastníka správneho konania, ktoré jej vyplýva zo subsidiárneho uplatnenia § 14 ods.1 Správneho poriadku. Zároveň Najvyšší súd SR na základe koncepcie materiálneho právneho štátu uložil prvostupňovému správnemu súdu zaručiť žalobkyni ako účastníčke správneho konania, aby jej bolo doručené oznámenie o nezaradení do Programu, pretože nedoručenie takéhoto oznámenia by bolo v rozpore s princípmi právneho štátu, s princípmi dobrej verejnej správy a najmä popretím základného práva na spravodlivú súdnu ochranu. 11. Krajský súd v Bratislave na základe indícií Najvyššieho súdu SR vo veci rozhodol uznesením pod sp.zn. 6S/162/2014-196 dňa 07.09.2016 tak, že žalovanému uložil povinnosť doručiť žalobkyni rozhodnutie č. KM-OPK-2013/003117-02 zo dňa 10.10.2013 do 14 dní odo dňa doručenia uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil vychádzajúc z právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v uznesení pod sp. zn. 10Sža/4/2016 zo dňa 25.05.2016 a zaoberal sa otázkou upravenou v § 179 ods. 1 SSP, či v prípade žalobkyne ide o opomenutého účastníka, s ktorým sa ako účastníkom konania nekonalo napriek tomu, že s ním správny orgán konať mal. Prvostupňový správny súd v tejto časti plne odkazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 6S/162/2014-196 zo 07.09.2016. 12. Žalovaný proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR uznesením pod sp.zn. 10Sžak/3/2017 dňa 29.03.2017 tak, že kasačnú sťažnosť proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6S/162/2014-196 zo 07.09.2016 zamietol a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov kasačného konania. Najvyšší súd SR v svojom rozhodnutí posúdil kasačné námietky s tým, že tieto sú v zásade totožné s tými, ktoré sťažovateľ uviedol v odvolaní voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave pod sp.zn. 6S/162/2014-196 zo 07.09.2016 a k týmto Najvyšší súd SR sa už jednotlivo vyjadril v svojom uznesení pod sp.zn. 10Sža/4/2016 zo dňa 25.05.2016. Prvostupňový správny súd bol právnym názorom Najvyššieho súdu SR viazaný a tento právny názor v plnom rozsahu premietol do svojho rozhodnutia pod sp.zn. 6S/162/2014-196 zo 07.09.2016. 13. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžak/3/2017 zo dňa 29.03.2017 správny súd doručil všetkým účastníkom konania. V. Právne posúdenie veci. 14. Krajský súd v Bratislave opätovne preskúmal prebiehajúce konanie s dôrazom na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR vo vyššie špecifikovaných rozhodnutiach, a s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave pod sp.zn. 6S/162/2014-196 zo dňa 07.09.2016 (právoplatné 10.10.2016), v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžak/3/2017 zo dňa 29.03.2017 dospel k názoru, že konanie je potrebné zastaviť. 15. Podľa § 491 ods.1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16. Podľa § 491 ods.2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 17. Podľa § 179 ods.1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 18. Podľa § 179 ods.4 SSP, po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky. VI. Závery správneho súdu. 19. Po overení tvrdenia žalobkyne, že sa s ňou v administratívnom konaní malo konať ako s účastníkom konania, správny súd podľa § 179 ods.1 SSP uznesením pod č.k. 6S/162/2014-196 zo dňa 07.09.2016 uložil žalovanému povinnosť, doručiť žalobkyni svoje rozhodnutie č. KM-OPK-2013/003117-02 zo dňa 10.10.2013 do 14 dní odo dňa doručenia vyššie uvedeného uznesenia. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2016. 20. S poukazom na odsek 19. tohto uznesenia z ktorého je zrejmé, že uznesenie tunajšieho správneho súdu pod sp.zn. 6S/162/2014-196 zo dňa 07.09.2016 nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2016, súd podľa § 179 ods.4 vety prvej SSP konanie zastavil. VII. Trovy konania. 21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. 22. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.