Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/1/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200008 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200008.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa E. H., T. G. XXXX/XX, T. proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava o invalidný dôchodok takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14. októbra 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 8. decembra 2014 potvrdzuje. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14. októbra 2014 odporkyňa podľa § 70 ods. 1, § 112 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi od 27. januára 2011 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 341,10 eur mesačne, zvýšenú od 1. januára 2012 na sumu 352,40 eur mesačne, od 1. januára 2013 na sumu 362,50 eur mesačne a od 1. januára 2014 na sumu 370,30 eur mesačne. Rozhodla tak s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava zo dňa 7. marca 2014 miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa je viac ako 70%. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8. decembra 2014 odporkyňa podľa § 70 ods. 1, § 112 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi od 27. januára 2011 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 341,10 eur mesačne, zvýšenú od 1. januára 2012 na sumu 352,40 eur mesačne, od 1. januára 2013 na sumu 362,50 eur mesačne a od 1. januára 2014 na sumu 370,30 eur mesačne s odôvodnením že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava zo dňa 7. marca 2014 miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa je viac ako 70% a vzhľadom na námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku zo 7. novembra 2014 zmenila rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14. októbra 2014 v časti odôvodnenia. Navrhovateľ návrhom zo dňa 7.11.2014 žiadal preskúmať rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14. októbra 2014 a požadoval, aby mu bol uznaný nárok na vyplatenie invalidného dôchodku spätne od marca 2006, kedy mu bola diagnostikované ochorenie akútna schizoformná psychotická porucha a poukazoval na to, že v dôsledku choroby nebol schopný vykonávať zamestnanie a má finančné problémy. Žiadal, aby mu odporkyňa od roku 2006 vyplatila spätne invalidný dôchodok v rozsahu 7 000 až 13 000 eur. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 23.9.2015 a 23.4.2017 zotrval na svojej požiadavke, že má nárok na invalidný dôchodok od marca 2006, napriek tvrdosti zákona, ktorý odporkyňa uplatňuje vyplácaním dôchodku tri roky spätne od podania nároku, žiadal, aby súd rozhodol o výške invalidného dôchodku, ktorý požadoval vo výške 1 029 eur a poukazoval aj na jeho nepriaznivú finančnú situáciu vyvolanú aj zrážkami invalidného dôchodku v dôsledku exekúcií. Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 2.5.2015 žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie o priznanej dávke invalidného dôchodku vo výške 374,90 eur mesačne, zníženej na základe núteného výkonu rozhodnutia na sumu 315,97 eur a domáhal sa zvýšenia priznanej dávky invalidného dôchodku na sumu 1 129 eur, ktorá má zodpovedať výške priemernej mesačnej mzdy v bratislavskom kraji a navrhovateľovi postačuje na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, ďalej žiadal, aby mu odporkyňa vyplatila sumu 119 000 eur ako dorovnanie výšky dôchodkovej dávky od januára 2014 do decembra 2015 a zároveň sa domáhal aj zaplatenia sumy 128 225 eur predstavujúcej vyčíslený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená ťaživou finančnou situáciou za uplynulé obdobie poberania invalidného dôchodku. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14. októbra 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 8. decembra 2014 podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľa a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Krajský súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, posudkami posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Bratislava zo dňa 7.3.2014, oboznámil sa s posudkovým spisom odporkyne a zistil tento skutkový stav. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2 cit. zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 3 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 6 cit. zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 cit. zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa § 71 ods. 8 cit. zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Hodnotenie miery zhoršenie zdravotného stavu vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia je podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zverená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia (153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.). Podľa § 73 ods. 1cit. zákona suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Podľa § 112 ods.1 cit. zákona dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí. Navrhovateľ v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod spis. zn. 5Sd/1/2015 návrhom zo dňa 7.11.2014 žiadal preskúmať rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 14.10.2014, ktorým odporkyňa navrhovateľovi od 27. januára 2011 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 341,10 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2012 na sumu 352,40 eur mesačne, od 1. januára 2013 na sumu 362,50 eur mesačne a od 1. januára 2014 na sumu 370,30 eur mesačne. Okresný súd Bratislava V uznesením č.k. 15C 318/2015-79 zo dňa 10.8.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.2.2016 postúpil Krajskému súdu v Bratislave podanie navrhovateľa zo dňa 2.5.2015, ktorým žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie o priznanej dávke invalidného dôchodku vo výške 374,90 eur mesačne, zníženej na základe núteného výkonu rozhodnutia na sumu 315,97 eur a domáhal sa zvýšenia priznanej dávky invalidného dôchodku na sumu 1 129 eur, ktorá má zodpovedať výške priemernej mesačnej mzdy v bratislavskom kraji a navrhovateľovi postačuje na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, ďalej žiadal, aby mu odporkyňa vyplatila sumu 119 000 eur ako dorovnanie výšky dôchodkovej dávky od januára 2014 do decembra 2015 a zároveň sa domáhal aj zaplatenia sumy 128 225 eur predstavujúcej vyčíslený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená ťaživou finančnou situáciou za uplynulé obdobie poberania invalidného dôchodku. Vec je vedená na tunajšom súde pod spis. zn. 5Sd/33/2016. Súd zo spisov tunajšieho súdu spis. zn. 5Sd/1/2015 a spis. zn. 5Sd/33/2016 zistil, že obe veci sa týkajú tých istých účastníkov a rovnako spolu skutkovo súvisia ( predmetom konania je preskúmanie rozhodnutí odporkyne, ktorými bol zvýšený invalidný dôchodok). Preto súd uznesením č.k. 5Sd/1/2015, 5Sd 33/2016-80 podľa ust. § 112 ods. 1 O.s.p. spojil konanie vedené pod spis. zn. 5Sd/1/2015 a spis. zn. 5Sd/33/016 na spoločné konanie vedené pod spis. zn. 5Sd/1/2015. Navrhovateľ bol uznaný invalidným od 1.1.2009 na základe posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava zo dňa 1.7.2009, ktorý ho uznal za invalidného podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75%. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa bola stanovená schizofrénia - ťažká forma (kapitola V., položka 2.b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.). Posudkový lekár v posudku konštatoval, že navrhovateľ žiadal priznanie invalidity od 16.6.2006, avšak napriek požiadavke, aby predložil zdravotnú dokumentáciu od roku 2006 doposiaľ, navrhovateľ predložil len prepúšťaciu správu z psychiatrického oddelenia od 14.2.2006 do 7.3.2006, kedy bol stav uzavretý ako akútna psychotická porucha a ďalšia dokumentácia až do januára 2009 chýba, nakoľko sa navrhovateľ vôbec neliečil. Dátum vzniku invalidity preto stanovil od 1.1.2009. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 7. augusta 2009 odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení navrhovateľovi od 1. januára 2009 priznala invalidný dôchodok v sume 313,90 eur mesačne. Navrhovateľ toto rozhodnutie nenapadol opravným prostriedkom, v dôsledku čoho toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 27.1.2104 požiadal o prehodnotenie zdravotného stavu a doložil doplnenú lekársku dokumentáciu a znalecký posudok a na základe týchto skutočností žiadal o zmenu dátumu vzniku invalidity od marca 2006. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava v posudku zo dňa 7.3.2014 uviedol, že navrhovateľ trpí na chorobu - paranoidnú schizofréniu. Uviedol, že navrhovateľ bol v roku 2006 jedenkrát hospitalizovaný pre akútny psychotický stav. Tohto času sú v objektívnom náleze prítomné masívne poruchy myslenia a správania, neodkloniteľné bludy, osobnosť je psychoticky dezintegrovaná. Znalci na základe znaleckého psychiatrického vyšetrenia konštatujú, že u navrhovateľa zistili závažné psychické ochorenie - paranoidnú schizofréniu, navrhovateľ sa od roku 2006 liečil u psychiatra a predpokladajú rozvoj ochorenia niekoľko rokov. V roku 2006 a 2008-2009 bol navrhovateľ bol dvakrát hospitalizovaný pre schizofrénne ochorenie, absolvoval aj elektrošokovú liečbu. Od poslednej hospitalizácie navrhovateľ pravidelne chodí na psychiatrické kontroly a pravidelne užíva lieky. Navrhovateľ na základe znaleckého posudku zo dňa 25.4.2013 trpí na závažnú duševnú poruchu - schizofréniu, ktorá by sa vyvíjala mnohé roky a aj v čase činu boli prítomné reziduálne príznaky ochorenia s postprocesuálnym narušením osobnosti. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa bola stanovená schizofrénia - ťažká forma (kapitola V., položka 2.b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde posudkový lekár stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75%. Dátum vzniku invalidity stanovil od 7.3.2006. Na základe tohto posudku odporkyňa vydala rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14. októbra 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 8. decembra 2014, ktorým navrhovateľovi od 27. januára 2011 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 341,10 eur mesačne, zvýšenú od 1. januára 2012 na sumu 352,40 eur mesačne, od 1. januára 2013 na sumu 362,50 eur mesačne a od 1. januára 2014 na sumu 370,30 eur mesačne s odôvodnením že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava zo dňa 7. marca 2014 miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa je viac ako 70%. Navrhovateľ pri výsluchu v súdnom konaní zotrval na podanom návrhu a namietal, že odporkyňa mu priznala spätne vyplatenie invalidného dôchodku maximálne tri roky späť, t.j. od 27.1.2011, teda tri roky od podania nároku. Poukazoval na to, že zákon je voči nemu tvrdý a priamo ho poškodzuje. Vyčíslil škodu vo výške viac ako 12 000 eur, čo predstavuje nevyplatených tridsaťštyri invalidných dôchodkov od marca 2006 do decembra 2008, nakoľko mu bola priznaná invalidita po diagnostikovaní ochorenia od marca 2006 a teda mal spĺňať nárok na invalidný dôchodok od tohto dňa. Žiadal, aby mu súd vyplatil invalidný dôchodok od marca 2006 a nariadil odporkyni vyhotoviť finančné vyrovnanie invalidného dôchodku od marca 2006 vo výške minimálne 12 000 eur. Zástupkyňa odporkyne poukázala na to, že invalidný dôchodok navrhovateľa bol stanovený, čo sa týka výpočtu k roku 2006, avšak s prihliadnutím na ust. § 109 a § 114, ktorý hovorí o premlčaní nároku po troch rokoch, nie je možné vyplácať invalidný dôchodok navrhovateľovi od roku 2006 tak ako to požaduje. Poukázala ďalej aj na to, že žiadosť navrhovateľa o zmenu dátumu vzniku invalidity bola doručená na pobočku Sociálnej poisťovne Bratislava dňa 27.1.2014 a tento dátum je rozhodujúci pre posúdenie nároku na výplatu, t.j. tri roky spätne. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14. októbra 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 8. decembra 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava vo svojom posudku zo dňa 7.3.2014 zohľadnil všetky navrhovateľom uvádzané ťažkosti a vysporiadal sa s novými lekárskymi nálezmi a to doplnenej lekárskej dokumentácie a znaleckými posudkami, ktoré navrhovateľ doložil spolu so žiadosťou zo dňa 23.12.2013 o zmenu dátumu vzniku invalidity od marca 2006. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa je schizofrénia- ťažká forma (kapitola V., položka 2.b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.) so stanovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75%. Ohľadom spätného uznania zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% od marca 2006, posudkový lekár vzhľadom na novodoloženú zdravotnú dokumentáciu zmenil dátum vzniku invalidity od 7.3.2006. Zistenia posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava neboli spochybnené ani v súdnom konaní a záver posudku zo dňa 7.3.2014 je odborný, presvedčivý, náležite zdôvodnený a súd nezistil rozpor medzi jeho záverom a zisteným skutočným stavom. Navrhovateľ si uplatnil nárok na zvýšenie invalidného dôchodku spolu s novodoloženými lekárskymi nálezmi podaním zo dňa 23.12.2013, ktoré došlo príslušnej pobočke Sociálnej poisťovni Bratislava dňa 27.1.2014. Tento dátum je teda dňom, kedy bola žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku uplatnená u odporkyne. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že je rozdiel medzi tým, kedy vznikne nárok na dôchodkovú dávku a kedy vznikne nárok na výplatu dávky. Nárok na dávku dôchodkového poistenia vzniká dňom splnenia podmienok nároku na dávku, t.j. v prípade invalidného dôchodku dňom vzniku uznania navrhovateľa za invalidného po medicínskej stránke, konkrétne u navrhovateľa od 7.3.2006 a ďalej získaním zákonom stanoveného obdobia dôchodkového poistenia, pričom ide o vznik nároku (práva), ku ktorému dochádza splnením podmienok ustanovených príslušným právnym predpisom o dôchodkovom poistení a to zákonom č. 461/203 Z.z. o sociálnom poistení. Odlišne je nutné posudzovať nárok na výplatu dávky, ktorý podmieňuje splnenie podmienok vzniku nároku na dávku, splnenie podmienok na výplatu dávky a podanie žiadosti o vyplácanie dávky, t.j. predpísaným právnym úkonom, ktorým je podanie žiadosti o priznanie dôchodkovej dávky, resp. zvýšenie dôchodkovej dávky, v ktorom žiadateľ o dávku má možnosť uplatniť priznanie dôchodkovej dávky aj od odlišného dátumu ako je vznik nároku na dávku. Nakoľko, ako už bolo vyššieuvedené, navrhovateľ si uplatnil nárok na zvýšenie invalidného dôchodku žiadosťou, ktorá došla odporkyni dňa 27.1.2014, tento dátum je jednoznačne dňom, kedy bola žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku uplatnená u odporkyne. Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení bolo preto možné zvýšenie invalidného dôchodku navrhovateľovi tri roky spätne, t.j. od 27.1.2011. Námietka navrhovateľa, že sa mu mal vyplácať starobný dôchodok už od 7.3.2006 nemá oporu v platných právnych predpisoch, a preto by ani nebolo možné vykonať doplatenie starobného dôchodku navrhovateľa od roku 2006 tak ako to požaduje, nakoľko takýto postup nemá oporu v platnom zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Súd upozorňuje na to, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vo veci dôchodkového poistenia sa súd môže zaoberať len posúdením zákonnosti toho rozhodnutia odporkyne, proti ktorému navrhovateľ podal v zákonnej lehote opravný prostriedok a ktoré tak označil za predmet preskúmania a inými nárokmi ako bolo riešené napadnutým rozhodnutím a prípadným vydaným zmenovým rozhodnutím sa zaoberať nemôže. Súd ďalej upozorňuje na to, že konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (rozhodnutí) nároku na invalidný dôchodok je konaním o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu (rozhodnutiam) správneho orgánu, ktoré je upravené v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, pričom sa jedná o nesporové konanie. V prípade, že súd po preskúmaní rozhodnutia (rozhodnutí) odporkyne príde k záveru, že rozhodnutie (rozhodnutia) bolo(i) vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, rozhodnutie (rozhodnutia) správneho orgánu zruší a vec mu vráti na doplnenie dokazovania. Súd preto na požiadavky navrhovateľa, ktorými sa domáhal zvýšenia priznanej dávky invalidného dôchodku na sumu 1 129 eur, ktorá má zodpovedať výške priemernej mesačnej mzdy v bratislavskom kraji, požiadavky, aby mu odporkyňa vyplatila sumu 119 000 eur ako dorovnanie výšky dôchodkovej dávky od januára 2014 do decembra 2015 a požiadavky na zaplatenie sumy 128 225 eur predstavujúcej vyčíslený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená ťaživou finančnou situáciou za uplynulé obdobie poberania invalidného dôchodku neprihliadol, nakoľko tieto požiadavky nemôžu byť predmetom preskúmania súdom v tomto konaní, súd v tomto konaní ani nemôže určiť odporkyni povinnosti tak ako sa to navrhovateľ domáha a súd v tomto konaní ani sám nemôže rozhodnúť o výške, resp. dátume výplaty invalidného dôchodku, nakoľko takýto postup nemá oporu v právnych predpisoch vzťahujúcich sa na toto preskúmavacie konanie (Občiansky súdny poriadok a zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Výšku invalidného dôchodku pri stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% odporkyňa určila v súlade s ust. § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že v prípade poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa suma invalidného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, pričom sa na stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť neprihliada. Ohľadom námietky tvrdosti zákona súd konštatoval, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení odstránenie tvrdosti zákona neupravuje a súd nemá oprávnenie rozhodovať o takejto možnosti. Krajský súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14. októbra 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 8. decembra 2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, a preto mu súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. V danom prípade súd postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./