Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/40/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200767 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200767.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: Q. H., B.. XX.XX.XXXX, W. XX, X., proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, Trenčianska 55, Bratislava, za účasti: Slovenský pozemkový fond, regionálny odbor Bratislava, Búdková 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.k.: 6273/2004, zn.: OU-BA- PLO-2014/46674/216840/KZI zo dňa 26.11.2014, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu č.k.: 6273/2004, zn.: OU-BA-PLO-2014/46674/216840/KZI zo dňa 26.11.2014 potvrdzuje. Navrhovateľovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č.k.: 6273/2004, zn.: OU-BA-PLO-2014/46674/216840/KZI zo dňa 26.11.2014 odporca nepriznal navrhovateľovi vlastnícke právo k pozemkom ani právo na náhradu v pôvodnom k. ú. Bratislava za nehnuteľnosti: - L., PK parc. č. XXXX/X, výmera XXX m2, druh pozemku dom, dvor, - PK vložka č. XXXX, PK parc. č. XXXX, výmera XXX m2, druh pozemku neplodná pôda, pretože ako žiadateľ nespĺňa podmienky uvedené v ust. § 1 reštitučného zákona, nakoľko pozemky netvoria poľnohospodársky pôdny fond ani do neho nepatria a netvoria ani lesný pôdny fond. V odôvodnení svojho rozhodnutia odporca uviedol, že navrhovateľ ako oprávnená osoba si uplatnil právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom PK parcela č. XXXX, XXXX, XXXX/X, PK vložka č. XXXX, pôvodné katastrálne územie Bratislava, pričom o PK parcele č. XXXX odporca rozhodne samostatným rozhodnutím. Podľa výpisu z pozemkovej knihy boli pôvodnými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností H. H. v podiele 1 a jeho manželka T., rodená Z. v podiele 1. Vlastnícke právo k pozemkom PK parcela č. XXXX/X prešlo na štát na základe rozhodnutia o vyvlastnení vydaného Odborom pre výstavbu, ObNV Bratislava III - Vinohrady, číslo P.. XXXX/XX zo dňa 07.09.1960 na účely výstavby mestskej nemocnice. PK parcela č. XXXX prešla na štát na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.1970 uzatvorenej medzi H. H. a manželkou T. H. ako predávajúcimi a Československým štátom, zastúpeným Národným výborom hl. mesta Slovenska, Bratislavy, odborom výstavby ako kupujúcim. Z predložených a zadovážených listinných dôkazov vyplýva, že parcely boli v čase prechodu na štát vedené ako dom a dvor (.) a neplodná pôda (XXXX), ktoré poľnohospodársky pôdny fond netvoria, ani do neho nepatria, rovnako netvoria lesný pôdny fond, a preto nemôžu byť predmetom reštitúcie podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok. Namietal, že v zmysle znaleckého posudku zo dňa 16.09.1965, ktorý bol vypracovaný pred vyvlastnením, boli predmetné nehnuteľnosti definované ako záhrada. Znalecký posudok obsahoval aj súpis porastov, ktoré sa na danom pozemku pestovali, a preto sa nemôže jednať o neplodnú pôdu. Ďalej uviedol, že nehnuteľnosti neboli použité na účel, pre ktorý boli vyvlastnené, pretože sa v danej lokalite nachádza prístupový chodník a garáže. V napadnutom rozhodnutí odporca nezohľadnil jeho námietky napríklad o neprimerane nízkej cene za vyvlastnené nehnuteľnosti, o násilnom vyvlastnení, nezaplatení časti pozemkov, čo bolo doložené v predchádzajúcich podaniach. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.05.2015 konštatoval, že navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktorými by sa odporca nezaoberal v napadnutom rozhodnutí, ktoré žiadal potvrdiť ako vecne správne. Slovenský pozemkový fond vo vyjadrení zo dňa 21.04.2015 uviedol, že správny orgán sa dostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré posúdil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k právnemu názoru, ktorý uviedol vo výroku napadnutého rozhodnutia. Odporca oprel svoje rozhodnutie o v tom čase záväzný údaj vedený v PK vložke č. XXXX, a to druh pozemku neplodná pôda. V prípade, ak došlo k zmene využívania pozemku PK parc. č. XXXX k.ú. X., bolo povinnosťou pôvodného vlastníka túto skutočnosť oznámiť príslušnému orgánu, ktorý by vykonal zmenu v evidencii nehnuteľností. Avšak pôvodný vlastník tak neučinil a táto skutočnosť bola zistená až pri ocenení daného pozemku. Druh pozemku uvedený v kúpnej zmluve a v znaleckom posudku neboli v tom čase záväzným údajom. Záväzným údajom bol druh pozemku vedený v evidencii nehnuteľností, ak však nebol ešte zápis k uvedenej nehnuteľnosti vykonaný v evidencii nehnuteľností, bol záväzným údajom druh pozemku vedený v PK vložke tak, ako to bolo v tomto prípade. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Súd v konaní podľa ustanovenia § 250l a nasledujúcich O.s.p. vec prejednal a rozhodol na základe súhlasu účastníkov konania bez nariadenia pojednávania (§ 250f O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej „reštitučný zákon“, resp. „zákon č. 503/2003 Z.z.) tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond. Podľa § 2 ods. 1 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Podľa § 2 ods. 2 ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. V čase nadobudnutia účinnosti reštitučného zákona poľnohospodársky pôdny fond vymedzoval zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, na ktorý odkazuje citované ustanovenie § 1 písm. a) reštitučného zákona. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 307/1992 Zb. poľnohospodársky pôdny fond tvoria poľnohospodárske pozemky, ktoré sú v katastri nehnuteľností členené na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávne porasty. Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré slúžia na zabezpečenie účelu využívania jednotlivých druhov pozemkov; ustanovenia osobitných predpisov zostávajú nedotknuté. Zákon č. 307/1992 Zb. bol zrušený zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 220/2004 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností (ďalej len "kataster") ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. Zákon č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom vyjadreným v jeho preambule je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi (napr. zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, či zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov) zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období (t.j. od 25. februára 1948 do 1. januára 1990), vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb (oprávnené osoby) a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku. Predmetný zákon, tak ako ostatné reštitučné zákony, zmierňuje následky iba niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu. Zákon ustanovuje taxatívne, ktorý majetok možno vrátiť pôvodnému vlastníkovi. Správny orgán ani súd nemôže odstrániť prípadnú tvrdosť zákona. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zákon č. 503/2003 Z.z., rovnako ako zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o pôde"), bol prijatý v snahe zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia. Účelom tohto zákona je snaha zmierniť následky niektorých majetkových krívd, nie všetkých, pričom zákon určil podmienky, pri splnení ktorých možno vydať pozemky oprávneným osobám. To znamená, že nie všetky pozemky, ktoré v rokoch 1948 až 1989 prešli na štát alebo právnickú osobu, podliehajú režimu zákona č. 503/2003 Z.z. Účelom zákona č. 503/2003 Z.z. v platnom znení je navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a § 37 až § 39 zákona SNR č. 330/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria: a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond. Poľnohospodárskym pôdnym fondom alebo pozemkami, ktoré do neho patria, v zmysle ustanovení zákona č. 503/2003 Z.z. sa teda rozumie orná pôda, vinice, chmeľnice, záhrady, ovocné sady a pastviny, ktoré sú využívané na poľnohospodársku výrobu; môže ísť aj o pôdu, ktorá nie je dočasne obhospodarovaná, ale je nepostrádateľná pre prevádzkovanie poľnohospodárskej výroby (napr. vodné nádrže a rybníky potrebné pre poľnohospodársku výrobu, poľné cesty a pod.). Súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu môže byť aj pôda určená na záhradkárske účely v záhradkových osadách ( napr. aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. PL. ÚS 17/2000, z 30. mája 2001). Reštitučný zákon v ustanovení § 1 písm. b) odkazuje na zákon č. 61/1977 o lesoch, ktorý bol zrušený zákonom č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch lesné pozemky sú pozemky a) s lesnými porastmi, b) dočasne bez lesných porastov pri ich obnove alebo po vykonaní náhodnej ťažby, c) na ktorých sú zriadené lesné škôlky alebo semenné sady, d) o ktorých bolo rozhodnuté o ich dočasnom vyňatí z plnenia funkcií lesov alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich, e) bez lesných porastov, 1. ktoré slúžia lesnému hospodárstvu a sú pre jeho činnosť nevyhnutné, najmä pozemky, na ktorých sú lesné cesty a zvážnice, lesné sklady a rozdeľovacie prieseky, 2. ktorých využívanie súvisí s využívaním funkcií lesa, najmä rekreačné miesta, políčka pre zver, ohryzové plochy pre zver, rašeliniská, sutiny, skaly a prameniská, 3. nad hornou hranicou stromovej vegetácie vo vysokohorských oblastiach s výnimkou zastavaných pozemkov a ich príjazdových komunikácií, f) vyhlásené za lesné pozemky podľa odsekov 2 a 3 alebo osobitných predpisov, g) na ktorých boli lesné porasty odstránené protiprávnym konaním. V danom prípade sa navrhovateľ ako oprávnená osoba domáhal navrátenia vlastníctva k pozemkom PK parc. č. XXXX, XXXX/X, PK vložka č. XXXX, pôvodné katastrálne územie Bratislava, v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že parcela č. XXXX bola v čase prechodu na štát vedená v PK vložke č. XXXX ako druh pozemku - neplodná pôda a parcela č. XXXX/X ako dom a dvor. Na námietku navrhovateľa, že uvedená parcela nebola neplodná pôda, keďže v znaleckom posudku z roku 1965 je vedená ako záhrada súd uvádza, že záväzným údajom bol druh pozemku vedený v PK vložke. Z uvedeného je zrejmé, že pozemky netvorili v čase prechodu na štát poľnohospodársky pôdny fond, ani do neho nepatrili a netvorili ani lesný pôdny fond, a preto nemôžu byť predmetom reštitúcie podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu odporcu súd nepovažoval za také, ktoré mohli ovplyvniť posúdenie danej veci. Preto napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol súd § 250k ods. 1 O.s.p. v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a vo veci neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).