Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/51/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200940 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200940.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky: L.. P. J., bytom Na B. XX, Bratislava, proti odporkyni: 4. disciplinárna komisia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova č. 2, Bratislava, za účasti Krajskej prokurátorky v Bratislave, so sídlom Vajnorská 47, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 8.6.2015 proti rozhodnutiu odporkyne XV/6 Spr 11/14/1000-160 zo dňa 21.4.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne XV/6 Spr 9/14/1000-160 zo dňa 21.4.2015, v spojení s opravným uznesením XV/6 Spr 11/14/1000-209 zo dňa 23.7.2015: 1/ p o t v r d z u j e v napadnutých bodoch 1), 2), 3) výroku, ktorým bola navrhovateľka uznaná vinnou, že v postavení prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní konala so značnými prieťahmi; 2/ z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o uložení disciplinárneho opatrenia a v tejto časti vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím XV/6 Spr 9/14/1000-160 zo dňa 21.4.2015, v spojení s uznesením XV/6 Spr 11/14/1000-209 zo dňa 23.7.2015, odporkyňa za použitia ustanovení § 188 písm. a) a § 26 ods. 1 písm. a), b), c) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len „zákon o prokurátoroch“), v spojení s ustanovením § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“) uznala navrhovateľku v časti bodu 1/ a v bodoch 2/ až 7/ návrhu disciplinárnej komisie vinnou zo spáchania disciplinárneho previnenia, ktorého sa mala dopustiť tým, že zavinene nesplnila alebo porušila povinnosti prokurátora, konkrétne: 1) v trestnej veci, vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava IV (ďalej iba „OP BA IV“) pod sp. zn. 1Pv 339/10 pri výkone dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní konala so značnými prieťahmi, keď: - o sťažnosti obvinenej T. A., podanej dňa 7.10.2013 proti uzneseniu vyšetrovateľa o pribratí znalca JUDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD. zo dňa 24.9.2013, rozhodla podľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (ďalej iba „Tr. por.“) až dňa 6.12.2013, - o sťažnosti obvinenej T. A., podanej proti uzneseniu vyšetrovateľa o pribratí znalca MUDr. Ivana Andrého, PhD. zo dňa 27.9.2013, podanej dňa 7.10.2013, rozhodla postupom podľa ustanovenia § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. až dňa 9.12.2013, - o sťažnosti obvinenej T. A. zo dňa 1.10.2013, podanej proti opravnému uzneseniu vyšetrovateľa zo dňa 7.9.2013, vydanému k uzneseniu o pribratí znalkyne MUDr. Stanislavovej zo dňa 11.9.2013 rozhodla podľa ustanovenia § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. až dňa 6.12.2013, - rozhodnutie vyšetrovateľa o vylúčení znalkyne MUDr. Stanislavovej zo dňa 26.9.2013, na základe sťažnosti obvinenej T. A. zo dňa 7.10.2013 zrušila podľa ustanovenia § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. až dňa 9.12.2013; 2) v trestnej veci, vedenej na OP BA IV pod sp. zn. 1Pv 703/11, v ktorej bolo trestné stíhanie začaté dňa 12.9.2011, po tom, ako Okresný súd Bratislava IV dňa 20.11.2013 oznámil prokuratúre lokalizáciu obvineného D. Ž. v Českej republike na základe zistení Národnej ústredne SIRENE a žiadal informáciu, či nebude podaný návrh na zrušenie predtým vydaného príkazu na zatknutie a zároveň návrh na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu (ďalej iba „EZR“), navrhovateľka súdu žiadnu informáciu nepodala a až do 25.3.2014, kedy zastupujúci prokurátor uložil vyšetrovateľovi písomný pokyn na preverenie pobytu obvineného v Českej republike a v Rakúsku, zostala vo veci absolútne nečinná aj napriek tomu, že od 20.11.2012 mala vedomosť o pobyte obvineného v Českej republike, nevykonala vo veci žiadne úkony na zabezpečenie jeho prítomnosti pre účely trestného konania; 3) v trestnej veci vedenej na OP BA IV pod sp. zn. 2Pv 523/10, v ktorej bolo trestné stíhanie začaté dňa 14.9.2009, napriek tomu, že z Okresného súdu Bratislava IV v dňoch 17.4.2012, 16.1.2013 a 9.12.2013 obdržala opakované správy, zaslané okresnému súdu z Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II a získané cestou Úradu pre medzinárodnú spoluprácu Prezídia Policajného zboru Bratislava od Národnej ústredne INTERPOL-u Canbera (Austrália), že obvinený L. Č. sa nachádza v Austrálii, až dňa 17.12.2013, po v poradí už tretej správe zo súdu, predložila na Krajskú prokuratúru Bratislava a na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky žiadosť o súhlas na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu (ďalej iba „MZR“), ktorý bol následne Okresným súdom Bratislava IV vydaný dňa 24.2.2014. V ďalších bodoch 4) - 7) uznala odporkyňa navrhovateľku vinnou zo spáchania totožného disciplinárneho previnenia v trestných veciach, vedených na OP BA IV pod sp. zn. 1Pv 110/12, 1Pv 146/13, 1Pv 573/11 a 1Pv 505/11. Za spáchanie týchto disciplinárnych previnení uložila odporkyňa navrhovateľke disciplinárne opatrenie - zníženie základného platu o 10% na dva mesiace. Odporkyňa súčasne konanie o časti návrhu na začatie disciplinárneho konania pod bodom 1) vo veci vedenej na OP BA IV pod sp. zn. 1Pv 339/10 zastavila, pretože disciplinárne konanie sa stalo neprípustným a v časti návrhu na začatie disciplinárneho konania pod bodom 1)vo veci vedenej na OP BA IV pod sp. zn. 1Pv 339/10 navrhovateľku oslobodila, pretože disciplinárne obvinená navrhovateľka sa disciplinárneho previnenia nedopustila. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia odporkyne vyplýva, že navrhovateľka v priebehu disciplinárneho konania na svoju obranu ku skutkom, ktoré sa jej kladú za vinu v bodoch 1) až 3) návrhu na začatie disciplinárneho konania uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdeniami o tom, že v uvedených veciach išlo z jej strany o zavinené prieťahy, že bola nečinná, nevykonala žiadne opatrenia a nesplnila a porušila povinnosti prokurátora, pričom za časť skutkov, ktoré sú jej kladené za vinu už podľa jej vyjadrenia bola právoplatne disciplinárne potrestaná, a to písomným napomenutím krajskej prokurátorky, preto ju podľa jej názoru nemožno opätovne disciplinárne za uvedené postihnúť. Vo vzťahu k disciplinárnym previneniam uvedeným v bodoch 4) až 7) návrhu uznala navrhovateľka dôvodnosť disciplinárneho konania, za spôsobené prieťahy sa ospravedlnila, takéhoto konania sa dopustila neúmyselne, Navrhovateľka sa vyjadrila taktiež k výške trestu navrhovaného disciplinárnou komisiou (zníženie základného platu o 15% na tri mesiace), ktorý považovala, vzhľadom na závažnosť a následky jej konania, okolnosti jednotlivých prípadov, pracovnú zaťaženosť a doterajšie plnenie si povinností, za neprimerane prísny. Ďalej odporkyňa v rozhodnutí opísala priebeh a obsah ústneho pojednávania, ktoré sa konalo na žiadosť navrhovateľky v jej neprítomnosti a s poukazom na vykonané dokazovanie v časti bodu 1) a v bodoch 2) až 7) návrhu na začatie disciplinárneho konania uznala navrhovateľku vinnou z disciplinárneho previnenia, v časti bodu 1) disciplinárne konanie zastavila a v ostatnej časti bodu 1) navrhovateľku spod návrhu oslobodila. Vo vzťahu k disciplinárnemu previneniu pod bodom 1) odporkyňa dôvodila, že o sťažnostiach obvinenej T. A., doručených policajtom 10.10.2013 rozhodla navrhovateľka až 6.12.2013, resp. 9.12.2013, pričom súčasne vznesená námietka zaujatosti nemala odkladný účinok na rozhodnutie. Odporkyňa poukázala tiež na skutočnosť, že od rozhodnutia navrhovateľky o vznesenej námietke zaujatosti do rozhodnutia o podaných sťažnostiach uplynuli takmer dva mesiace, čo bolo v rozpore s pokynom krajského prokurátora sp. zn. 1 Spr 2021/2004 z 27.9.2004. Vo vzťahu k disciplinárnemu previneniu pod bodom 2) odporkyňa dôvodila, že i napriek tomu, že Okresný súd Bratislava IV navrhovateľke oznámil 20.11.2012 lokalizáciu obvineného D. Ž. v Českej republike a žiadal informáciu, či bude podaný návrh na vydanie EZR, navrhovateľka ostala nečinná. Jej argumentáciu, že predmetnú informáciu vyhodnotila ako nedostatočnú, odporkyňa vyhodnotila ako nedôvodnú, nakoľko podľa povinnosťou navrhovateľky bolo po prijatí tejto informácie podať návrh na zrušenie vydaného príkazu na zatknutie a súčasne podať návrh na vydanie EZR. Vo vzťahu k disciplinárnemu previneniu pod bodom 3) odporkyňa argumentovala, že i napriek tomu, že navrhovateľka 17.4.2012, 16.1.2013 a 9.12.2013 obdržala správy o tom, že obvinený L. Č. sa nachádza v Austrálii až 17.12.2013 predložila Krajskej prokuratúre v Bratislave a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky žiadosť o súhlas na vydanie MZR. Navrhovateľke vyčítala, že nebola oprávnená zvažovať, či príslušný súd MZR vydá alebo nie, ale že bolo jej povinnosťou (v súlade s príkazom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 3/1998) bezodkladne požiadať Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky na podanie návrhu na vydanie MZR. Odporkyňa konštatovala, že MZR bol Okresným súdom Bratislava IV vydaný 24.2.2014. Druh a výšku disciplinárneho opatrenia odporkyňa odôvodnila tak, že pri jeho uložení prihliadla na počet a závažnosť disciplinárnych previnení, na spôsobené následky, mieru a formu zavinenia, okolnosti prípadov, ako aj na dovtedajšie správanie a plnenie služobných povinností navrhovateľky. Uložené disciplinárne opatrenia odporkyňa pokladala za primerané. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka dňa 10.6.2015 odvolanie, a to vo vzťahu k bodom 1) až 3) rozhodnutia, v ktorých bola uznaná za vinnú zo spáchania disciplinárneho previnenia a vo vzťahu k disciplinárnemu opatreniu a jeho rozsahu. Odvolaním sa navrhovateľka domáhala zastavenia disciplinárneho konania v bode 1), resp. oslobodenia spod návrhu na začatie disciplinárneho konania. V bodoch 2) a 3) navrhla svoje oslobodenie spod návrhu na začatie disciplinárneho konania. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia za zvyšné body žiadala prihliadať na všetky kritéria uvedené v ustanovení § 191 ods. 1 zákona o prokuratúre a konštantnú rozhodovaciu činnosť disciplinárnych komisií generálnej prokuratúry. Z odvolania návrhu navrhovateľky vyplýva, že sa nestotožňuje so záverom prijatým disciplinárnou komisiou, konkrétne, že v trestnej veci OP BA IV sp. zn. 1Pv/339/10, v súvislosti s ktorou bola uznaná za vinnú v bode 1) napadnutého rozhodnutia, konala o sťažnostiach obvinenej so značnými prieťahmi. Podľa nej sa z jej strany nejednalo o zavinené prieťahy, pretože na jej konanie mala vplyv aj povaha predmetnej trestnej veci, dôkazná skutková a procesná situácia, a skutočnosť, že pred samotným rozhodovaním o sťažnostiach obvinenej bolo potrebné počkať na nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o podanej námietke zaujatosti proti navrhovateľke, ktorá bola súčasťou obsahu predmetných sťažností. Zdôraznila, že jej nemožno klásť za vinu porušenie pokynu krajského prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava upravujúci lehoty na vybavenie sťažností, nakoľko tento neupravuje procesnú situáciu, v ktorej je proti prokurátorovi vznesená námietka zaujatosti. Ak by rozhodovala o sťažnostiach podľa uvedeného pokynu, mohla by nastať situácia, že v dôsledku jej neskoršieho vylúčenia z konania by jej rozhodnutia o sťažnostiach obvinenej bolo potrebné rozhodovať znova. K skutočnosti namietanej disciplinárnou komisiou, že o sťažnostiach rozhodla až po takmer dvoch mesiacoch navrhovateľka uviedla, že ide o dobu, kedy museli prebehnúť všetky úkony súvisiace s nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o jej nevylúčení z konania, z čoho vyplýva, že o podaných sťažnostiach obvinenej nemohla rozhodnúť skôr z objektívnych príčin. Navrhovateľka v podanom odvolaní taktiež zdôraznila, že za všetky skutky, ktoré sú jej kladené za vinu v napadnutom bode 1) rozhodnutia už bola raz disciplinárne postihnutá, a to písomným napomenutím Krajskej prokurátorky v Bratislave sp. zn. 1/1 Spr. 112/14/1100-1 zo dňa 17.3.2014 a preto sa domnieva, že ju opakovane nemožno disciplinárne postihnúť. K nečinnosti navrhovateľky konštatovanej v bode 2) napadnutého rozhodnutia navrhovateľka uviedla, že neboli podľa nej splnené zákonné podmienky na vydanie EZR, pričom splnenie týchto podmienok nevyplývalo ani zo správ príslušných orgánov, ani zo súvisiacich okolností. Po svedomitom, bezprieťahovom, objektívnom a nestrannom vyhodnotení podkladov, ktoré mala k dispozícii nebola, podľa jej názoru, povinná podať takýto predčasný a nedôvodný návrh na vydanie EZR . Navrhovateľka v odvolaní taktiež vyjadrila nesúhlas s uznaním viny za skutok definovaný v bode 3) napadnutého rozhodnutia, nakoľko po preskúmaní podmienok na vydanie MZR dospela k záveru, že tento by bol nedôvodný a súdom neakceptovaný, pretože s ohľadom na závažnosť stíhaného skutku a druh trestu, ktorý je možné zaň uložiť by boli náklady spojené s realizáciou MZR zjavne neprimerané verejnému záujmu na trestnom stíhaní takéhoto obvineného. Navrhovateľka vyjadrila presvedčenie, že jej povinnosťou bolo posúdenie splnenia podmienok na požiadanie o súhlas s vydaním MZR, a ak by v uvedenom prípade podala žiadosť o súhlas s vydaním MZR, postupovala by, podľa nej, v rozpore s ustanovením § 492 ods. 1 písm. a) a c) TP. V odvolaní navrhovateľka taktiež vyjadrila nesúhlas s druhom a výškou disciplinárneho opatrenia, ktoré jej bolo odporkyňou v napadnutom rozhodnutí uložené, pretože ho považuje za neprimerane prísne a nezohľadňujúce závažnosť disciplinárneho previnenia, jeho následky, mieru a formu zavinenia, okolnosti prípadov a doterajšie plnenie si služobných povinností, čo je v rozpore s ustanovením § 191 ods. 1 zákona o prokurátoroch, pričom aj s poukazom na stálu rozhodovaciu činnosť disciplinárnych komisií nepovažuje uložené disciplinárne opatrenie za adekvátne. Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu zo dňa 23.7.2015 uviedla, že sa pridržiava svojho rozhodnutia, ktoré považuje za správne a zákonné. K tvrdeniam navrhovateľky obsiahnutým v odvolaní k bodu 1) uviedla, že v súvislosti s rozhodovaním prokurátora po podaní námietky zaujatosti prokurátora táto nemá odkladný účinok vo vzťahu k dozoru prokurátora v konaní, a preto aj bez ohľadu na námietku zaujatosti mala navrhovateľka vo veci konať v súlade s pokynom krajského prokurátora a zdôraznila, že rozhodnutie navrhovateľky o jej nevylúčení nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2013, z čoho vyplýva, že stanovená 10 dňová lehota na rozhodnutie o sťažnostiach by nebola zachovaná ani v prípade, ak by táto lehota začala plynúť až odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, keďže navrhovateľka rozhodla až dňa 6.12.2013, resp. 9.12.2013. K námietkam uvedeným k bodom 2) a 3) napadnutého rozhodnutia odporkyňa uviedla, že posudzovanie splnenia predpokladov na vydanie, resp. nevydanie EZR a MZR prináleží iba súdu, s dôrazom na fakt, že dozorujúcemu prokurátorovi neprináleží o splnení predpokladov polemizovať. V súvislosti s nepodaním návrhu na vydanie EZR poukázala taktiež na to, že navrhovateľka neuskutočnila ani žiadny iný úkon smerujúci k prevereniu pobytu obvineného v zahraničí. K nepodaniu návrhu na vydanie MZR odporkyňa uvádza, že navrhovateľka nekonala v súlade s príkazom GPSR č. 3/1998 o postupe prokurátorov pri právnom styku s cudzinou a pri trestnom stíhaní cudzincov, pričom v odvolaní navrhovateľka protichodne uviedla, že neboli splnené podmienky na vydanie MZR, ale napriek tomu dňa 17.12.2013 podala na Krajskú prokuratúru Bratislava a Generálnu prokuratúru SR žiadosť o súhlas na vydanie MZR, ktorý bol následne vydaný. K námietke súvisiacej s druhom a výškou uloženého disciplinárneho opatrenia odporkyňa uviedla, že uvedená sankcia podľa jej názoru zohľadňuje všetky zákonom predpokladané skutočnosti, na ktoré bola povinná prihliadať. Považuje ju za primeranú, a to aj s poukazom na uloženie miernejšieho disciplinárneho opatrenia ako bolo navrhované. Aj na súdnom pojednávaní uviedla, že napadnutým rozhodnutím nebola navrhovateľka disciplinárne potrestaná za skutky, za ktoré jej v minulosti bolo udelené iné disciplinárne opatrenie. Zúčastnená Krajská prokurátorka v Bratislave sa na pojednávaní pred súdom v celom rozsahu pripojila k vyjadreniu odporkyne k podanému návrhu a súdu navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) prejednal a rozhodol vec podľa ustanovenia § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O. s. p.“) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá svoju neprítomnosť ospravedlnila a súhlasila s prejednaním veci bez jej účasti. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k názoru, že toto rozhodnutie odporkyne je potrebné v napadnutých bodoch 1) až 3) výroku potvrdiť a vo výroku o uložení disciplinárneho opatrenia zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. V prejednávanej veci súd nedoplnil dokazovanie, podrobne sa však oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporkyne, ako aj s k nemu pripojenými dozorovými spismi. Podľa ustanovenia § 265s ods. 5 zákona o prokurátoroch, na disciplinárne konania začaté pred 1. decembrom 2014 sa vzťahujú predpisy účinné do 30.11.2014. Podľa ustanovenia § 26 ods. 1 písm. a), b), c) zákona. o prokurátoroch v znení platnom a účinnom k 30.11,2014, prokurátor je povinný a) plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, z ústavných zákonov, zo zákonov a z ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj úlohy a pokyny uložené nadriadeným prokurátorom, ak bol s nimi riadne oboznámený; splnenie pokynu je prokurátor povinný odmietnuť, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie, b) chrániť verejný záujem a slúžiť verejnému záujmu, c) vykonávať svoje služobné povinnosti svedomite, nestranne a bez prieťahov. Podľa ustanovenia § 188 písm. a) zákona o prokurátoroch, disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností prokurátora. Podľa ustanovenia § 189 ods. 1 zákona o prokurátoroch za disciplinárne previnenie sa za podmienok ustanovených týmto zákonom uloží prokurátorovi niektoré z týchto disciplinárnych opatrení: a) napomenutie, b) písomné pokarhanie, c) zníženie základného platu až o 15% najviac na tri mesiace; pri opätovnom disciplinárnom previnení, ktorého sa prokurátor dopustil v čase pred zahladením disciplinárneho opatrenia, najviac na šesť mesiacov, d) odvolanie z funkcie vedúceho prokurátora vrátane generálneho prokurátora, e) preloženie na inú prokuratúru toho istého stupňa alebo na prokuratúru nižšieho stupňa; ak ide o prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, preloženie na iný organizačný útvar generálnej prokuratúry alebo na prokuratúru nižšieho stupňa, f) zbavenie výkonu funkcie prokurátora. Podľa ust. § 216 zákona o prokurátoroch ak tento zákon neustanovuje inak, na disciplinárne konanie sa primerane vzťahuje osobitný zákon. (Poznámka súdu: Týmto osobitným zákonom je zákon č. 301/2005 Z.z. - trestný poriadok.) Ako to vyplýva z pokynu krajského prokurátora (v Bratislave) sp. zn. 1 Spr 2021/2004 z 27.9.2004 krajský prokurátor uložil podriadeným prokurátorom, aby o sťažnostiach všetkých oprávnených osôb smerujúcich proti ostatným uzneseniam vyšetrovateľa a policajného orgánu rozhodli v lehote 10 pracovných dní odo dňa, kedy im bol predložený vyšetrovací spis spolu so sťažnosťou a stanoviskom vyšetrovateľa alebo policajného orgánu k nej. Podľa § 5 ods. 1), 2), 3) zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze (1) Ak existuje predpoklad, že by sa obvinený mohol zdržiavať alebo sa zdržiava v inom členskom štáte a je potrebné ho vyžiadať, vydá vo vzťahu k nemu predseda senátu alebo sudca príslušného súdu európsky zatýkací rozkaz. V prípravnom konaní vydá európsky zatýkací rozkaz na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. (2) Európsky zatýkací rozkaz podľa odseku 1 možno vydať, ak je vo vzťahu k obvinenému pre rovnaký skutok vydaný príkaz na zatknutie, medzinárodný zatýkací rozkaz alebo rozhodnutie, ktorým bol právoplatne a vykonateľne uložený trest odňatia slobody. (3) Súd európsky zatýkací rozkaz nevydá, ak je pred jeho vydaním zrejmé, že by vyžiadaním z cudziny bola osobe, o ktorej vydanie ide, spôsobená ujma neprimeraná významu trestného konania alebo následkom trestného činu. Podľa § 490 Tr. por.: 1) Ak sa obvinený zdržiava v cudzine a ak je potrebné ho vyžiadať, vydá proti nemu predseda senátu príslušného súdu zatýkací rozkaz (ďalej len „medzinárodný zatýkací rozkaz“). V prípravnom konaní vydá sudca pre prípravné konanie medzinárodný zatýkací rozkaz na návrh prokurátora. Medzinárodný zatýkací rozkaz má na území Slovenskej republiky rovnaké účinky ako príkaz na zatknutie. (2) Súd vydá medzinárodný zatýkací rozkaz najmä, ak a) nemožno zabezpečiť prítomnosť obvineného na úkonoch trestného konania iným spôsobom. Podľa ust. § 168 ods. 1 Tt. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods.2 písm. d/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v rozsahu námietok, podaných voči nemu navrhovateľkou. A/ K potvrdzujúcemu výroku tohto rozsudku: K námietkam, týkajúcich sa bodu 1) - trestná vec, vedená na OP BA IV pod sp. zn. 1Pv 339/10: Podľa názoru súdu tieto námietky nie sú dôvodné. Vo veci námietky, podľa ktorej navrhovateľka nemohla rozhodnúť o podaných sťažnostiach obvinenej z dôvodu, že musela vyčkať na právoplatnosť svojho uznesenia, ktorým rozhodla, že nie je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania: Ako to vyplýva z obsahu uznesenia č.k.: 1Pv 339/10-52 z 15.10.2013, OP BA IV bolo 10.10.2013 boli doručené sťažnosti obvinenej, súčasťou ktorých bola aj námietka zaujatosti voči dopozorujúcej prokurátorke - navrhovateľke. Navrhovateľka o vznesených námietkach rozhodla uznesením z 15.10.2013 tak, že nie je vylúčená z vykonávaných úkonov trestného konania. Ako to vyplýva z poučenia nachádzajúcom sa na označenom uznesení, predovšetkým však z obsahu § 32 ods. 4 Tr. por. prípadne podaná sťažnosť proti tomuto uzneseniu nemá odkladný účinok. (Predmetné uznesenie bolo doručené obvinenej 22.10.2013 a SLC PARTNERS, s.r.o. 24.10.2013.) S poukazom na uvedené teda navrhovateľka po vydaní svojho uznesenia č.k.: 1Pv 339/10-52 z 15.10.2013 mohla a mala rozhodnúť vo veciach sťažností, podaných obvinenou voči napadnutým uzneseniam a to v lehote 10 pracovných dní v zmysle vyššie citovaného pokynu krajského prokurátora sp. zn. 1 Spr 2021/2004 z 27.9.2004. O podaných sťažnostiach však rozhodla až uzneseniami zo 6.12.2013, rersp. 9.12.2013. Nemusela teda vyčkať na právoplatnosť svojho rozhodnutia z 15.10.2013. Ak by však podľa právneho názoru navrhovateľky (vysloveného v podanom návrhu) bolo potrebné vyčkať na právoplatnosť uznesenia (ktorý právny názor je v priamom rozpore s poučením, obsiahnutom na navrhovateľkou vydanom uznesení z 15.10.2013), i v takom prípade by uznesenia z 9.12.2013, resp. 9.12.2013 boli vydané po uplynutí lehoty, stanovenej pokynom krajského prokurátora sp. zn. 1 Spr 2021/2004 z 27.9.2004. S poukazom na uvedené súd túto námietku navrhovateľky posúdil ako nedôvodnú, pričom sa stotožnil s argumentáciu odporkyne, uvedenou v napadnutom rozhodnutí. Vo veci námietky, podľa ktorej navrhovateľka bola za všetky skutky, ktoré sú jej kladené za vinu v napadnutom bode 1) rozhodnutia už raz disciplinárne postihnutá, a to písomným napomenutím Krajskej prokurátorky v Bratislave sp. zn. 1/1 Spr. 112/14/1100-1 zo dňa 17.3.2014: Ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Ako je zrejmé z obsahu písomného napomenutia sp. zn.: 1/1 Spr 112//14/1100-1 zo 17.3.2014, udeleného krajskou prokurátorkou navrhovateľke, toto napomenutie bolo udelené v konaní sp. zn.: 1Pn 310/08 (teda nie v konaní sp. zn.: 1Pv 339/10) z dôvodu nesprávneho akceptovania uznesenia vyšetrovateľa o pribratí iba jedného znalca (v súvislosti s vyšetrením duševného stavu obvinenej) a tiež v súvislosti s tým, že navrhovateľka nezákonne postupovala pri rozhodovaní o sťažnosti obvinenej T. A. proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Je teda zjavné, že písomné napomenutie bolo navrhovateľke udelené za iné skutky ako sú skutky, za ktoré bola v bode 1) napadnutého rozhodnutia uznaná vinnou. K námietke, týkajúcej sa bodu 2) - trestná vec, vedená na OP BA IV pod sp. zn. 1Pv 703/11, podľa ktorej neboli splnené zákonné podmienky na vydanie EZR, pričom splnenie týchto podmienok nevyplývalo ani zo správ príslušných orgánov, ani zo súvisiacich okolností: Aj túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o európskom zatýkacom rozkaze vyplýva, že EZR vydáva v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. V súvislosti s tým teda sudcovi pre prípravné konanie prislúcha rozhodnúť, či sú splnené podmienky pre jeho vydanie. Ako to vyplýva z dozorového spisu 1Pv 703/11, 16.8.2012 bol príslušným sudcom vydaný príkaz na zatknutie obvineného D. Ž.. 20.11.2012 Okresný súd Bratislava IV oznámil OP BA IV lokalizáciu obvineného v Českej republike s tým, aby v predmetnej veci prokuratúra oznámila, či dôjde k odvolaniu príkazu na zatknutie resp. či bude podaný návrh na vydanie EZR. Predmetnú vec dozorovala navrhovateľka. V tejto veci navrhovateľka neurobila žiaden úkon. Aj podľa názoru súdu, ktorý je zhodný s právnym názorom odporkyne, v tejto veci boli splnené podmienky § 5 ods. 1 zákona o EZR. Pokiaľ navrhovateľka dôvodí, že predpoklad zdržiavania sa obvineného v Českej republike zo správy o lokalizácii obvineného nevyplýval, tak podľa názoru súdu takáto argumentácia navrhovateľky je nedôvodnou a účelovou. Podobne ako domnienka navrhovateľky, že informácia o lokalizácii obvineného indikovala záver, že obvinený bol v Českej republike len krátkodobo a náhodne. Ak bol pobyt obvineného v Českej republike preukázaný (ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z oznámenia SIRENE ČR, resp. Okresného súdu Bratislava IV), boli podľa názoru súdu splnené predpoklady pre podanie návrhu na vydanie EZR. Teda odporkyňa vzniknutú situáciu vyhodnotila správne ak dospela k záveru, že takýmto konaním navrhovateľky došlo k zavinenému nesplneniu alebo porušeniu povinností prokurátora navrhovateľkou. K námietke, týkajúcej sa bodu 3) - trestná vec, vedená na OP BA IV pod sp. zn. 2Pv 523/10, podľa ktorej po preskúmaní podmienok na vydanie MZR dospela k záveru, že tento by bol nedôvodný a súdom neakceptovaný, pretože s ohľadom na závažnosť stíhaného skutku a druh trestu, ktorý je možné zaň uložiť by boli náklady spojené s realizáciou MZR zjavne neprimerané verejnému záujmu na trestnom stíhaní takéhoto obvineného: Podobne ako predchádzajúce, aj túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú a to v podstate z dôvodov, zhodných s dôvodmi uvedenými v predchádzajúcej časti tohto rozsudku. Ako to vyplýva z obsahu dozorového spisu sp. zn. 2Pv 523/10, sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava IV 4.5.2011 vydala príkaz na zatknutie obvineného L. Č.. 17.4.2012, 16.1.2013, 23.10.2013 a 9.12.2013 boli OP BA IV opakovane doručené správy o pobyte obvineného, podľa ktorých sa tento zdržiava v Austrálii. Navrhovateľka v predmetnej veci ostala nečinná. Až následne, dňa 17.12.2013 postúpila Krajskej prokuratúre v Bratislave (súčasne Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky) žiadosť o schválenie vydania MZR na obvineného. Dňa 24.2.2014 bol MZR príslušným sudcom pre prípravné konanie vydaný. Podľa názoru súdu, ktorý je zhodný s právnym názorom odporkyne vyjadreným v napadnutom rozhodnutí, v tomto prípade boli splnené predpoklady pre podanie návrhu na vydanie MZR na obvineného (§ 490 ods. 1, ods. 2 písm. a) trestného poriadku), ktorý sa dlhodobo zdržiaval v cudzine (v Austrálii). Nakoľko MZR vydáva (v tomto prípade) sudca pre prípravné konanie, posúdenie všetkých okolností súvisiacich s jeho vydaním (splnenia zákonných predpokladov jeho vydania, vhodnosti, účelnosti, ekonomickej náročnosti prislúcha sudcovi pre prípravné konanie. Teda odporkyňa vzniknutú situáciu vyhodnotila správne ak dospela k záveru, že takýmto konaním navrhovateľky došlo k zavinenému nesplneniu alebo porušeniu povinností prokurátora navrhovateľkou. Pretože námietky navrhovateľky, týkajúce sa uznania jej viny v bodoch 1) - 3) napadnutého rozhodnutia súd vyhodnotil ako nedôvodné, pričom naviac odporkyňa svoje rozhodnutie v časti uznania viny odôvodnila dostatočným, jasným, zrozumiteľný a logickým spôsobom, je z neho zrejmé akými úvahami sa pri uznaní viny navrhovateľky riadila, zistený stav veci posúdila správne a v súlade so zákonom o prokuratúre, súd výrok o uznaní viny navrhovateľky zo spáchania disciplinárneho previnenia potvrdil ako správny a zákonný. B/ K zrušujúcemu výroku tohto rozsudku: Navrhovateľka v podanom návrhu namietala druh a výškou disciplinárneho opatrenia ktoré jej bolo odporkyňou v napadnutom rozhodnutí uložené, pretože ho považuje za neprimerane prísne a nezohľadňujúce závažnosť disciplinárneho previnenia, jeho následky, mieru a formu zavinenia, okolnosti prípadov a doterajšie plnenie si služobných povinností, čo je v rozpore s ustanovením § 191 ods. 1 zákona o prokurátoroch, pričom aj s poukazom na stálu rozhodovaciu činnosť disciplinárnych komisií nepovažuje uložené disciplinárne opatrenie za adekvátne. Predpokladom posúdenia vznesených námietok je, aby z odôvodnenia uloženého disciplinárneho opatrenia (zníženie základného platu o 10% na dva mesiace) bolo zjavné, na základe akej úvahy dospela odporkyňa k uloženiu práve tohto disciplinárneho opatrenia. Odporkyňa však uloženie tohto disciplinárneho opatrenia odôvodnila iba vo všeobecnej rovine keď uviedla, že pri jeho uložení prihliadla na počet a závažnosť disciplinárnych previnení, na spôsobené následky, mieru a formu zavinenia, okolnosti prípadov, ako aj na dovtedajšie správanie a plnenie služobných povinností navrhovateľky. Uložené disciplinárne opatrenia odporkyňa pokladal za primerané. Ako to vyplýva z citovaného ust. § 216 zákona o prokurátoroch ak tento zákon neustanovuje inak, na disciplinárne konanie sa primerane vzťahuje osobitný zákon, teda trestný poriadok. Obsah napadnutého rozhodnutia teda o. i. musí korešpondovať aj § 168 ods. 1 Tr. por. I keď s poukazom na toto ustanovenie odôvodnenie rozhodnutia má byť stručné, musí byť presvedčivé a také, aby umožňovalo preskúmanie rozhodnutia. Predovšetkým však súd poukazuje na skutočnosť, že pri uložení akéhokoľvek disciplinárneho opatrenia musí disciplinárna komisia prihliadnuť na spôsob spáchania skutku (skutkov) a jeho (ich) následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Táto povinnosť platí i v prípade, ak odporkyňa aplikovala na navrhovateľku relatívne mierne disciplinárne opatrenie Ako to je však zrejmé z odôvodnenia uloženia disciplinárneho opatrenia, odporkyňa iba konštatovala, že pri jeho uložení zvážila všetky skutočnosti, pričom dospela k záveru, že toto disciplinárne opatrenie je primerané. Podľa názoru súdu okrem všeobecných predpokladov odôvodnenia akéhokoľvek disciplinárneho opatrenia (viď vyššie uvedené) bolo úlohou odporkyne v odôvodnení uloženia predmetného disciplinárneho opatrenia uviesť, prečo práve zníženie platu o 10% na dva mesiace je opatrením, adekvátnym vo vzťahu ku spáchaniu disciplinárneho previnenia, ktoré boli navrhovateľke kladené za vinu. Pretože odôvodnenie uloženia disciplinárneho opatrenia - zníženie základného platu o 10% na dva mesiace odporkyňa odôvodnila nedostatočným spôsobom, stal sa predmetný výrok nepreskúmateľným a preto ho súd za použitia ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vec v tejto časti vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne vec opätovne prejednať v časti uloženia sankcie - disciplinárneho opatrenia za spáchané disciplinárne previnenie a svoje rozhodnutie zákonným a náležitým spôsobom odôvodiť tak, aby z odôvodnenia uloženia disciplinárneho opatrenia (ak k jeho uloženiu dôjde) bolo zjavné, akými úvahami sa pri jeho uložení riadila. O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľka bola v základe sporu neúspešná, trovy konania ani nežiadala a preto jej súd nepriznal právo na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísanéa datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O. s. p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p).