Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/51/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200940 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1015200940.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky: L.. P. J., Q. Na B. XX, Q., proti odporkyni: 4. disciplinárna komisia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova č. 2, Bratislava, za účasti Krajskej prokurátorky v Bratislave, so sídlom Vajnorská 47, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 8.6.2015 proti rozhodnutiu odporkyne XV/6 Spr 11/14/1000-160 zo dňa 21.4.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne XV/6 Spr 9/14/1000-160 z 21.4.2015 v spojení s opravným uznesením XV/6 Spr 9/14/1000-209 z 23.7.2015 v napadnutých bodoch 1), 2), 3) jeho výroku, ktorým bola navrhovateľka uznaná vinnou, že v postavení prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV pri výkone dozoru nad dodržiavaní zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní konala so značnými prieťahmi p o t v r d z u j e. Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím XV/6 Spr 9/14/1000-160 zo dňa 21.4.2015, v spojení s uznesením XV/6 Spr 11/14/1000-209 zo dňa 23.7.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“, resp. „rozhodnutie“), odporkyňa za použitia ustanovení § 188 písm. a) a § 26 ods. 1 písm. a), b), c) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len „zákon o prokurátoroch“), v spojení s ustanovením § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“) uznala navrhovateľku v časti bodu 1/ a v bodoch 2/ až 7/ návrhu disciplinárnej komisie vinnou zo spáchania disciplinárneho previnenia, ktorého sa mala dopustiť tým, že zavinene nesplnila alebo porušila povinnosti prokurátora, konkrétne: 1) V trestnej veci, vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava IV (ďalej iba „OP BA IV“) pod sp. zn. 1Pv 339/10 pri výkone dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní konala so značnými prieťahmi, keď: - o sťažnosti obvinenej T. A., podanej dňa 7.10.2013 proti uzneseniu vyšetrovateľa o pribratí znalca T.. L.. R. B., PhD. zo dňa 24.9.2013, rozhodla podľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (ďalej iba „Tr. por.“) až dňa 6.12.2013, - o sťažnosti obvinenej T. A., podanej proti uzneseniu vyšetrovateľa o pribratí znalca MUDr. Ivana Andrého, PhD. zo dňa 27.9.2013, podanej dňa 7.10.2013, rozhodla postupom podľa ustanovenia § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. až dňa 9.12.2013, - o sťažnosti obvinenej T. A. zo dňa 1.10.2013, podanej proti opravnému uzneseniu vyšetrovateľa zo dňa 7.9.2013, vydanému k uzneseniu o pribratí znalkyne MUDr. Stanislavovej zo dňa 11.9.2013 rozhodla podľa ustanovenia § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. až dňa 6.12.2013, - rozhodnutie vyšetrovateľa o vylúčení znalkyne MUDr. Stanislavovej zo dňa 26.9.2013, na základe sťažnosti obvinenej T. A. zo dňa 7.10.2013 zrušila podľa ustanovenia § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. až dňa 9.12.2013; 2) V trestnej veci, vedenej na OP BA IV pod sp. zn. 1Pv 703/11, v ktorej bolo trestné stíhanie začaté dňa 12.9.2011, po tom, ako Okresný súd Bratislava IV dňa 20.11.2013 oznámil prokuratúre lokalizáciu obvineného D.Q. Ž. v Českej republike na základe zistení Národnej ústredne SIRENE a žiadal informáciu, či nebude podaný návrh na zrušenie predtým vydaného príkazu na zatknutie a zároveň návrh na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu (ďalej iba „EZR“), navrhovateľka súdu žiadnu informáciu nepodala a až do 25.3.2014, kedy zastupujúci prokurátor uložil vyšetrovateľovi písomný pokyn na preverenie pobytu obvineného v Českej republike a v Rakúsku, zostala v veci absolútne nečinná aj napriek tomu, že od 20.11.2012 mala vedomosť o pobyte obvineného v Českej republike, nevykonala vo veci žiadne úkony na zabezpečenie jeho prítomnosti pre účely trestného konania; 3) V trestnej veci vedenej na OP BA IV pod sp. zn. 2Pv 523/10, v ktorej bolo trestné stíhanie začaté dňa 14.9.2009, napriek tomu, že z Okresného súdu Bratislava IV v dňoch 17.4.2012, 16.1.2013 a 9.12.2013 obdržala opakované správy, zaslané okresnému súdu z Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II a získané cestou Úradu pre medzinárodnú spoluprácu Prezídia Policajného zboru Bratislava od Národnej ústredne INTERPOL-u Canbera (Austrália), že obvinený L. Č. sa nachádza v Austrálii, až dňa 17.12.2013, po v poradí už tretej správe zo súdu, predložila na Krajskú prokuratúru Bratislava a na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky žiadosť o súhlas na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu (ďalej iba „MZR“), ktorý bol následne Okresným súdom Bratislava IV vydaný dňa 24.2.2014. V ďalších bodoch 4) - 7) uznala odporkyňa navrhovateľku vinnou zo spáchania totožného disciplinárneho previnenia v trestných veciach, vedených na OP BA IV pod sp. zn. 1Pv 110/12, 1Pv 146/13, 1Pv 573/11 a 1Pv 505/11. Za spáchanie týchto disciplinárnych previnení uložila odporkyňa navrhovateľke disciplinárne opatrenie - zníženie základného platu o 10% na dva mesiace. Odporkyňa súčasne konanie o časti návrhu na začatie disciplinárneho konania pod bodom 1) vo veci vedenej na OP BA IV pod sp. zn. 1Pv 339/10 zastavila, pretože disciplinárne konanie sa stalo neprípustným a v časti návrhu na začatie disciplinárneho konania pod bodom 1) vo veci vedenej na OP BA IV pod sp. zn. 1Pv 339/10 navrhovateľku oslobodila, pretože disciplinárne obvinená navrhovateľka sa disciplinárneho previnenia nedopustila. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne vyplýva, že navrhovateľka v priebehu disciplinárneho konania na svoju obranu ku skutkom, ktoré sa jej kladú za vinu v bodoch 1) až 3) návrhu na začatie disciplinárneho konania uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdeniami o tom, že v uvedených veciach išlo z jej strany o zavinené prieťahy, že bola nečinná, nevykonala žiadne opatrenia a nesplnila a porušila povinnosti prokurátora, pričom za časť skutkov, ktoré sú jej kladené za vinu už podľa jej vyjadrenia bola právoplatne disciplinárne potrestaná, a to písomným napomenutím krajskej prokurátorky, preto ju podľa jej názoru nemožno opätovne disciplinárne za uvedené postihnúť. Vo vzťahu k disciplinárnym previneniam uvedeným v bodoch 4) až 7) návrhu uznala navrhovateľka dôvodnosť disciplinárneho konania, za spôsobené prieťahy sa ospravedlnila, takéhoto konania sa dopustila neúmyselne, Navrhovateľka sa vyjadrila taktiež k výške trestu navrhovaného disciplinárnou komisiou (zníženie základného platu o 15% na tri mesiace), ktorý považovala, vzhľadom na závažnosť a následky jej konania, okolnosti jednotlivých prípadov, pracovnú zaťaženosť a doterajšie plnenie si povinností, za neprimerane prísny. Ďalej odporkyňa v rozhodnutí opísala priebeh a obsah ústneho pojednávania, ktoré sa konalo na žiadosť navrhovateľky v jej neprítomnosti a s poukazom na vykonané dokazovanie v časti bodu 1) a v bodoch 2) až 7) návrhu na začatie disciplinárneho konania uznala navrhovateľku vinnou z disciplinárneho previnenia, v časti bodu 1) disciplinárne konanie zastavila a v ostatnej časti bodu 1) navrhovateľku spod návrhu oslobodila. Vo vzťahu k disciplinárnemu previneniu pod bodom 1) odporkyňa dôvodila, že o sťažnostiach obvinenej T. A., doručených policajtom 10.10.2013 rozhodla navrhovateľka až 6.12.2013, resp. 9.12.2013, pričom súčasne vznesená námietka zaujatosti nemala odkladný účinok na rozhodnutie. Odporkyňa poukázala tiež na skutočnosť, že od rozhodnutia navrhovateľky o vznesenej námietke zaujatosti do rozhodnutia o podaných sťažnostiach uplynuli takmer dva mesiace, čo bolo v rozpore s pokynom krajského prokurátora sp. zn. 1 Spr 2021/2004 z 27.9.2004. Vo vzťahu k disciplinárnemu previneniu pod bodom 2) odporkyňa dôvodila, že i napriek tomu, že Okresný súd Bratislava IV navrhovateľke oznámil 20.11.2012 lokalizáciu obvineného D. Ž. v Českej republike a žiadal informáciu, či bude podaný návrh na vydanie EZR, navrhovateľka ostala nečinná. Jej argumenáciu, že predmetnú informáciu vyhodnotila ako nedostatočnú odporkyňa vyhodnotila ako nedôvodnú, nakoľko podľa povinnosťou navrhovateľky bolo po prijatí tejto informácie podať návrh na zrušenie vydaného príkazu na zatknutie a súčasne podať návrh na vydanie EZR. Vo vzťahu k disciplinárnemu previneniu pod bodom 3) odporkyňa argumentovala, že i napriek tomu, že navrhovateľka 17.4.2012, 16.1.2013 a 9.12.2013 obdržala správy o tom, že obvinený L. Č. sa nachádza v Austrálii až 17.12.2013 predložila Krajskej prokuratúre v Bratislave a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky žiadosť o súhlas na vydanie MZR. Navrhovateľke vyčítala, že nebola oprávnená zvažovať, či príslušný súd MZR vydá alebo nie, ale že bolo jej povinnosťou (v súlade s príkazom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 3/1998) bezodkladne požiadať Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky na podanie návrhu na vydanie MZR. Odporkyňa konštatovala, že MZR bol Okresným súdom Bratislava IV vydaný 24.2.2014. Druh a výšku disciplinárneho opatrenia odporkyňa odôvodnila tak, že pri jeho uložení prihliadla na počet a závažnosť disciplinárnych previnení, na spôsobené následky, mieru a formu zavinenia, okolnosti prípadov, ako aj na dovtedajšie správanie a plnenie služobných povinností navrhovateľky. Uložené disciplinárne opatrenia odporkyňa pokladala za primerané. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka dňa 10.6.2015 odvolanie, a to vo vzťahu k bodom 1) až 3) napadnutého rozhodnutia, v ktorých bola uznaná za vinnú zo spáchania disciplinárneho previnenia a vo vzťahu k disciplinárnemu opatreniu a jeho rozsahu. Odvolaním sa navrhovateľka domáhala zastavenia disciplinárneho konania v bode 1), resp. oslobodenia spod návrhu na začatie disciplinárneho konania. V bodoch 2) a 3) navrhla svoje oslobodenie spod návrhu na začatie disciplinárneho konania. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia za zvyšné body žiadala prihliadať na všetky kritéria uvedené v ustanovení § 191 ods. 1 zákona o prokuratúre a konštantnú rozhodovaciu činnosť disciplinárnych komisií generálnej prokuratúry. Z odvolania návrhu navrhovateľky vyplýva, že sa nestotožňuje so záverom prijatým disciplinárnou komisiou, konkrétne, že v trestnej veci OP BA IV sp. zn. 1Pv/339/10, v súvislosti s ktorou bola uznaná za vinnú v bode 1) napadnutého rozhodnutia, konala o sťažnostiach obvinenej so značnými prieťahmi. Podľa nej sa z jej strany nejednalo o zavinené prieťahy, pretože na jej konanie mala vplyv aj povaha predmetnej trestnej veci, dôkazná skutková a procesná situácia, a skutočnosť, že pred samotným rozhodovaním o sťažnostiach obvinenej bolo potrebné počkať na nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o podanej námietke zaujatosti proti navrhovateľke, ktorá bola súčasťou obsahu predmetných sťažností. Zdôraznila, že jej nemožno klásť za vinu porušenie pokynu krajského prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava upravujúci lehoty na vybavenie sťažností, nakoľko tento neupravuje procesnú situáciu, v ktorej je proti prokurátorovi vznesená námietka zaujatosti. Ak by rozhodovala o sťažnostiach podľa uvedeného pokynu, mohla by nastať situácia, že v dôsledku jej neskoršieho vylúčenia z konania by jej rozhodnutia o sťažnostiach obvinenej bolo potrebné rozhodovať znova. K skutočnosti namietanej disciplinárnou komisiou, že o sťažnostiach rozhodla až po takmer dvoch mesiacoch navrhovateľka uviedla, že ide o dobu, kedy museli prebehnúť všetky úkony súvisiace s nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o jej nevylúčení z konania, z čoho vyplýva, že o podaných sťažnostiach obvinenej nemohla rozhodnúť skôr z objektívnych príčin. Navrhovateľka v podanom odvolaní taktiež zdôraznila, že za všetky skutky, ktoré sú jej kladené za vinu v napadnutom bode 1) rozhodnutia už bola raz disciplinárne postihnutá, a to písomným napomenutím Krajskej prokurátorky v Bratislave sp. zn. 1/1 Spr. 112/14/1100-1 zo dňa 17.3.2014 a preto sa domnieva, že ju opakovane nemožno disciplinárne postihnúť. K nečinnosti navrhovateľky konštatovanej v bode 2) napadnutého rozhodnutia navrhovateľka uviedla, že neboli podľa nej splnené zákonné podmienky na vydanie EZR, pričom splnenie týchto podmienok nevyplývalo ani zo správ príslušných orgánov, ani zo súvisiacich okolností. Po svedomitom, bezprieťahovom, objektívnom a nestrannom vyhodnotení podkladov, ktoré mala k dispozícii nebola, podľa jej názoru, povinná podať takýto predčasný a nedôvodný návrh na vydanie EZR . Navrhovateľka v odvolaní taktiež vyjadrila nesúhlas s uznaním viny za skutok definovaný v bode 3) napadnutého rozhodnutia, nakoľko po preskúmaní podmienok na vydanie MZR dospela k záveru, že tento by bol nedôvodný a súdom neakceptovaný, pretože s ohľadom na závažnosť stíhaného skutku a druh trestu, ktorý je možné zaň uložiť by boli náklady spojené s realizáciou MZR zjavne neprimerané verejnému záujmu na trestnom stíhaní takéhoto obvineného. Navrhovateľka vyjadrila presvedčenie, že jej povinnosťou bolo posúdenie splnenia podmienok na požiadanie o súhlas s vydaním MZR, a ak by v uvedenom prípade podala žiadosť o súhlas s vydaním MZR, postupovala by, podľa nej, v rozpore s ustanovením § 492 ods. 1 písm. a) a c) TP. V odvolaní navrhovateľka taktiež vyjadrila nesúhlas s druhom a výškou disciplinárneho opatrenia ktoré jej bolo odporkyňou v napadnutom rozhodnutí uložené, pretože ho považuje za neprimerane prísne a nezohľadňujúce závažnosť disciplinárneho previnenia, jeho následky, mieru a formu zavinenia, okolnosti prípadov a doterajšie plnenie si služobných povinností, čo je v rozpore s ustanovením § 191 ods. 1 zákona o prokurátoroch, pričom aj s poukazom na stálu rozhodovaciu činnosť disciplinárnych komisií nepovažuje uložené disciplinárne opatrenie za adekvátne. Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu zo dňa 23.7.2015 uviedla, že sa pridržiava svojho rozhodnutia, ktoré považuje za správne a zákonné. K tvrdeniam navrhovateľky obsiahnutým v odvolaní k bodu 1) uviedla, že v súvislosti s rozhodovaním prokurátora po podaní námietky zaujatosti prokurátora táto nemá odkladný účinok vo vzťahu k dozoru prokurátora v konaní, a preto aj bez ohľadu na námietku zaujatosti mala navrhovateľka vo veci konať v súlade s pokynom krajského prokurátora a zdôraznila, že rozhodnutie navrhovateľky o jej nevylúčení nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2013, z čoho vyplýva, že stanovená 10 dňová lehota na rozhodnutie o sťažnostiach by nebola zachovaná ani v prípade, ak by táto lehota začala plynúť až odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, keďže navrhovateľka rozhodla až dňa 6.12.2013, resp. 9.12.2013. K námietkam uvedeným k bodom 2) a 3) napadnutého rozhodnutia odporkyňa uviedla, že posudzovanie splnenia predpokladov na vydanie, resp. nevydanie EZR a MZR prináleží iba súdu, s dôrazom na fakt, že dozorujúcemu prokurátorovi neprináleží o splnení predpokladov polemizovať. V súvislosti s nepodaním návrhu na vydanie EZR poukázala taktiež na to, že navrhovateľka neuskutočnila ani žiadny iný úkon smerujúci k prevereniu pobytu obvineného v zahraničí. K nepodaniu návrhu na vydanie MZR odporkyňa uvádza, že navrhovateľka nekonala v súlade s príkazom GPSR č. 3/1998 o postupe prokurátorov pri právnom styku s cudzinou a pri trestnom stíhaní cudzincov, pričom v odvolaní navrhovateľka protichodne uviedla, že neboli splnené podmienky na vydanie MZR, ale napriek tomu dňa 17.12.2013 podala na Krajskú prokuratúru Bratislava a Generálnu prokuratúru SR žiadosť o súhlas na vydanie MZR, ktorý bol následne vydaný. K námietke súvisiacej s druhom a výškou uloženého disciplinárneho opatrenia odporkyňa uviedla, že uvedená sankcia podľa jej názoru zohľadňuje všetky zákonom predpokladané skutočnosti, na ktoré bola povinná prihliadať. Považuje ju za primeranú, a to aj s poukazom na uloženie miernejšieho disciplinárneho opatrenia ako bolo navrhované. Aj na súdnom pojednávaní konanom 31.5.2017 uviedla, že napadnutým rozhodnutím nebola navrhovateľka disciplinárne potrestaná za skutky, za ktoré jej v minulosti bolo udelené iné disciplinárne opatrenie. Zúčastnená Krajská prokurátorka v Bratislave sa na pojednávaní pred Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) konanom 31.5.2017 v celom rozsahu pripojila k vyjadreniu odporkyne k podanému návrhu a súdu navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť. O podanom návrhu rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 4Sp/51/2015 - 63 z 31.5.2017 tak, že: 1/ napadnuté rozhodnutie v napadnutých bodoch 1), 2), 3) jeho výroku, ktorým bola navrhovateľka uznaná vinnou, že v postavení prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní konala so značnými prieťahmi potvrdil; 2/ zrušil podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o uložení disciplinárneho opatrenia a v tejto časti vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. O odvolaní, podanom navrhovateľkou proti výroku 1/ rozsudku súdu z 31.5.2007 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesení, č. k. 5Sžo/7/2017-88 z 30.5.2019 tak, že tento výrok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Dôvodil, že mu nie je zrejmé, na základe akých úvah súd dospel k záveru o porušení povinnosti navrhovateľky rozhodnúť v lehote vyplývajúcej z pokynu krajského prokurátora v Bratislave sp. zn. 1Spr 2021/2004 z 27.9.2004 a ako ustálil okamih zakladajúci plynutie tejto lehoty za tohto stavu, t.j. keď pokyn prokurátora neupravuje lehotu na rozhodnutie o sťažnosti, obsahom ktorej je i námietka zaujatosti. V ďalšom dôvodil, že: a) Vo vzťahu k námietke navrhovateľky týkajúcej sa jej údajného postihu za totožné skutky (vo veci sp. zn. 1Pn 310/08, 1Pv 339/10) táto námietka nie je dôvodná, nakoľko navrhovateľka bola postihnutá za rôzne skutky, pričom v tomto smere pokladal právne závery súdu, vyslovené v rozsudku z 31.5.2017 za správné a dôvodné; b) Vo vzťahu k námietke navrhovateľky vo veci vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava IV sp. zn. 1Pv 703/11, podľa ktorej nie je jej automatickou povinnosťou podať návrh na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že navrhovateľke bola za vinu kladená jej nečinnosť, resp. pasivita a to i napriek relevantným informáciám o pobyte obvineného v Českej republike, ktoré mala k dispozícii, ktoré mala vyhodnotiť v intenciách Trestného poriadku a zák. č. 154/2010 Z.z. tak, aby sa dosiahol účel trestného konania, teda skutočnosť že je na úvahe prokurátora, či návrh na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu nie je jeho ľubovôľou. Z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že táto námietka navrhovateľky nemôže obstáť. c) Obdobná argumentácia sa vzťahovala aj ku konaniu 2Pv 523/10. d) Námietky navrhovateľky, vzťahujúce sa na body 2/, 3/ napadnutého rozhodnutia pokladal Najvyšší súd Slovenskej republiky za účelové a súčasne konštatoval, že krajský námietky navrhovateľky voči tým to bodom napadnutého rozhodnutia vyhodnotil správne. Po doručení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.5.2019 doručila navrhovateľka krajskému súdu podanie, datované 28.8.2019 v ktorom sa odvolala na jej predchádzajúce podania. Vo vzťahu k bodu 1/ napadnutého rozhodnutia (konanie vo veci 1Pv 339/10) skonštatovala, že právne závery krajského súdu ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú nesprávne. Vo vzťahu k bodu 2/ napadnutého rozhodnutia dôvodila, že zo správ ktoré mala k dispozícii bol indikovaný záver, že obvinený sa len krátkodobo zdržiaval v Českej republike a že iba náhodne prespal jednu noc v hotely a že jej povinnosťou nebolo automaticky podať návrh na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu a že i keď jej nesprávny právny názor nemôže byť predmetom disciplinárneho konania. Vo vzťahu k bodu 3/ napadnutého rozhodnutia navrhovateľka sa argumentačne odvolala na jej stanovisko k bodu 2/ napadnutého rozhodnutia. Krajský súd opätovne prejednal a rozhodol vec podľa ustanovenia § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O. s. p.“) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) v neprítomnosti navrhovateľky, nakoľko táto sa na pojednávanie nedostavila i napriek tomu, že jej bolo riadne doručené predvolanie na toto pojednávanie. Svoju neúčasť ospravedlnila podaním z 28.8.2019. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Sžo/7/2017-88 z 30.5.2019 a dospel k názoru, že rozhodnutie odporkyne napadnutých bodoch 1/, 2/, 3/ jeho výroku je potrebné potvrdiť, nakoľko všetky námietky navrhovateľky vyhodnotil ako nedôvodné. Na pojednávaní, konanom 11.9.2019 sa predseda odporkyne pridržal všetkých svojich doterajších prednesov. Argumentáciu navrhovateľky pokladá za irelevantnú a navrhol krajskému súdu napadnuté body napadnutého rozhodnutia potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že ak by aj bolo potrebné vyčkať na právoplatnosť uznesenia vo veci námietky zaujatosti navrhovateľky v ňou dozorovanej veci, tak i napriek tomu navrhovateľka rozhodla o podaných sťažnostiach až po 42 dňoch. Tiež dôvodil, že je skutočnosťou, že pokyn krajského prokurátora v Bratislave nerieši otázku rozhodovania o podaných sťažnostiach v prípadoch, ak je voči konajúcemu prokurátorovi súčasne podaná námietka zaujatosti, avšak z logiky veci vyplýva, že v prípade takejto situácie by vlastne nebola stanovená lehota na rozhodnutie vo veci podaných sťažností. Poverený pracovník zúčastnenej osoby sa v celom rozsahu stotožnil s vyjadrením odporkyne. Predniesol a do súdneho spisu založil vyjadrenie. Jeho obsahom je konštatovanie, že i keď pokyn krajského prokurátora v Bratislave sp. zn. 1Spr 2021/2004 z 27.9.2004 neupravuje lehotu na rozhodnutie o podanej sťažnosti, obsahom ktorej je aj námietka zaujatosti, tak takýto postup je dostatočne a explicitne upravený v § 31 a § 32 Trestného poriadku. poukázal na skutočnosť, že navrhovateľke nič nebránila, aby po rozhodnutí o jej zaujatosti nerozhodla o podanej sťažnosti. V tej súvislosti poukázal na § 31 ods. 4 Trestného poriadku, tiež na skutočnosť, že rozhodnutie vo veci jej zaujatosti nadobudlo právoplatnosť 24.10.2013 a teda o sťažnostiach malo byť rozhodnuté do 4.11.2013 - stalo sa tak až 6.12. a 9.12.2013. V prejednávanej veci súd nedoplnil dokazovanie, podrobne sa však oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporkyne, ako aj s k nemu pripojenými dozorovými spismi. Podľa ustanovenia § 265s ods. 5 zákona o prokurátoroch, na disciplinárne konania začaté pred 1. decembrom 2014 sa vzťahujú predpisy účinné do 30.11.2014. Podľa § 26 ods. 1 písm. a), b), c) zákona. o prokurátoroch v znení platnom a účinnom k 30.11,2014: Prokurátor je povinný a) plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, z ústavných zákonov, zo zákonov a z ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj úlohy a pokyny uložené nadriadeným prokurátorom, ak bol s nimi riadne oboznámený; splnenie pokynu je prokurátor povinný odmietnuť, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie, b) chrániť verejný záujem a slúžiť verejnému záujmu, c) vykonávať svoje služobné povinnosti svedomite, nestranne a bez prieťahov. Podľa § 188 písm. a) zákona o prokurátoroch: Disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností prokurátora. Podľa § 216 zákona o prokurátoroch: Ak tento zákon neustanovuje inak, na disciplinárne konanie sa primerane vzťahuje osobitný zákon. (Poznámka súdu: Týmto osobitným zákonom je zákon č. 301/2005 Z.z. - trestný poriadok.) Ako to vyplýva z bodu 2) pokynu krajského prokurátora (v Bratislave) sp. zn. 1 Spr 2021/2004 z 27.9.2004 krajský prokurátor uložil podriadeným prokurátorom, aby o sťažnostiach všetkých oprávnených osôb smerujúcich proti ostatným uzneseniam vyšetrovateľa a policajného orgánu rozhodli v lehote 10 pracovných dní odo dňa, kedy im bol predložený vyšetrovací spis spolu so sťažnosťou a stanoviskom vyšetrovateľa alebo policajného orgánu k nej. Podľa § 32 ods. 3, 4 Trestného poriadku: (3) O vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 na základe námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako podľa odseku 2 rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát. (4) Proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť, po jej podaní sa vykoná len nariadený úkon trestného konania s výnimkou rozhodovania vo veci samej a úkon, ktorého nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania. Ak je výsledkom tohto úkonu uznesenie a proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, má sa za to, že strana podala sťažnosť popri sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odseku 2 alebo 3; vziať späť možno len obe sťažnosti spoločne. O sťažnosti proti uzneseniu, ktoré je výsledkom úkonu, sa rozhodne až po rozhodnutí o sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odseku 2 alebo 3. Podľa § 5 ods. 1), 2), 3) zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze: (1) Ak existuje predpoklad, že by sa obvinený mohol zdržiavať alebo sa zdržiava v inom členskom štáte a je potrebné ho vyžiadať, vydá vo vzťahu k nemu predseda senátu alebo sudca príslušného súdu európsky zatýkací rozkaz. V prípravnom konaní vydá európsky zatýkací rozkaz na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. (2) Európsky zatýkací rozkaz podľa odseku 1 možno vydať, ak je vo vzťahu k obvinenému pre rovnaký skutok vydaný príkaz na zatknutie, medzinárodný zatýkací rozkaz alebo rozhodnutie, ktorým bol právoplatne a vykonateľne uložený trest odňatia slobody. (3) Súd európsky zatýkací rozkaz nevydá, ak je pred jeho vydaním zrejmé, že by vyžiadaním z cudziny bola osobe, o ktorej vydanie ide, spôsobená ujma neprimeraná významu trestného konania alebo následkom trestného činu. Podľa § 490 Trestného poriadku.: 1) Ak sa obvinený zdržiava v cudzine a ak je potrebné ho vyžiadať, vydá proti nemu predseda senátu príslušného súdu zatýkací rozkaz (ďalej len „medzinárodný zatýkací rozkaz“). V prípravnom konaní vydá sudca pre prípravné konanie medzinárodný zatýkací rozkaz na návrh prokurátora. Medzinárodný zatýkací rozkaz má na území Slovenskej republiky rovnaké účinky ako príkaz na zatknutie. (2) Súd vydá medzinárodný zatýkací rozkaz najmä, ak a) nemožno zabezpečiť prítomnosť obvineného na úkonoch trestného konania iným spôsobom. Podľa § 187 ods. 1 Trestného poriadku: Sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého uzneseniu smeruje, a to do troch pracovných dní od oznámenia uznesenia, s výnimkou sťažnosti proti uzneseniam podľa § 83 ods. 2; ak sa koná podľa § 204 ods. 1, sťažnosť sa podáva do skončenia skráteného vyšetrovania. Ak sa uznesenie oznamuje tak obvinenému, ako aj jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p.: O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa § 226 O.s.p.: Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v rozsahu námietok, podaných voči bodom 1/, 2/, 3/ napadnutého rozhodnutia, ako aj v intenciách zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Sžo/7/2017-88 z 30.5.2019: K námietkam, týkajúcich sa bodu 1) - trestná vec, vedená na OP BA IV pod sp. zn. 1Pv 339/10: Podľa názoru súdu tieto námietky nie sú dôvodné. Vo veci námietky, podľa ktorej navrhovateľka nemohla rozhodnúť o podaných sťažnostiach obvinenej z dôvodu, že musela vyčkať na právoplatnosť svojho uznesenia, ktorým rozhodla, že nie je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania: Ako to vyplýva z obsahu spisu a uznesenia č.k.: 1Pv 339/10-52 z 15.10.2013 OP BA IV boli 10.10.2013 doručené sťažnosti obvinenej proti uzneseniam vyšetrovateľa OR PZ Bratislava IV, Odboru kriminálnej polície, súčasťou ktorých bola aj námietka zaujatosti voči dozorujúcej prokurátorke - navrhovateľke. Navrhovateľka o vznesených námietkach zaujatosti rozhodla uznesením z 15.10.2013 tak, že nie je vylúčená z vykonávaných úkonov trestného konania vo veci obvinenej T. A., vedenej ma OP BA IV pod sp. zn. 1 Pv 339/10. Ako to vyplýva z poučenia, nachádzajúcom sa na označenom uznesení, predovšetkým však z obsahu § 32 ods. 4 Trestného poriadku, prípadne podaná sťažnosť proti tomuto uzneseniu nemá odkladný účinok. Predmetné uznesenie bolo doručené obvinenej 22.10.2013 (a SLC PARTNERS, s.r.o. dňa 24.10.2013). Navrhovateľka o podaných sťažnostiach proti uzneseniam vyšetrovateľa rozhodla uzneseniami č. k. 1Pv 339/10-63 zo 6.12.2013, č. k. 1Pv 339/10-66 z 9.12.2013, č. k. 1Pv 339/10-64 z 9.12.2013, č. k. 1Pv 339/10-65 z 9.12.2013. Ako to vyplýva zo znenia bodu 2) pokynu krajského prokurátora v Bratislave sp. zn. 1 Spr 2021/2004 z 27.9.2004, uložil tento podriadeným prokurátorom, aby o sťažnostiach oprávnených osôb proti rozhodnutiam vyšetrovateľa rozhodli do desiatich pracovných dní od predloženia vyšetrovacieho spisu. Teda v prípade, ak by obvinená T.. A.C. nepodala súčasne so sťažnosťami námietku zaujatosti dozorového prokurátora - navrhovateľky o podaných sťažnostiach by malo byť rozhodnuté do 24.10.2013. Nakoľko však obvinená T.. A. podala súčasne so sťažnosťami aj námietky zaujatosti voči navrhovateľke, bolo bez akýchkoľvek pochýb potrebné rozhodnúť najprv o týchto námietkach postupom podľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku. Navrhovateľka preto uznesením č.k. 1Pv 339/10-52 z 15.10.2013, ktoré bolo obvinenej doručené 22.9.2013a SLC PARTNERS, s.r.o. dňa 24.10.2013 o podaných námietkach rozhodla tak, že nie je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania.. Zo znenia § 32 ods. 4 Tr. Por. vyplýva, že síce proti takémuto uzneseniu je sťažnosť (v lehote troch dní od oznámenia uznesenia) prípustná, prípadne podaná sťažnosť však nemá odkladný účinok. Odkladný účinok každého rozhodnutia znamená, že podaním opravného prostriedku - v danom prípade sťažnosti - proti nemu nenastanú právne účinky, ktoré sú obsahom takéhoto rozhodnutia. V prípade, ak nie je odkladný účinok podanému opravného prostriedku priznaný znamená to, že právne účinky, ktoré sú obsahom takéhoto rozhodnutia, nastanú bez ohľadu na to, či proti takémuto rozhodnutiu bol alebo nebol podaný opravný prostriedok. V prejednávanej veci (ako to bolo vyššie uvedené) uznesenie č.k. 1Pv 339/10-52 z 15.10.2013 vydané navrhovateľkou bolo obvinenej doručené 22.9.2013, ďalšej oprávnenej osobe 24.10.2013. Právoplatnosť teda nadobudlo dňom 28.10.2013. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že lehota na rozhodnutia o podaných sťažnostiach (v zmysle pokynu krajského prokurátora v Bratislave sp. zn. 1 Spr 2021/2004 z 27.9.2004 ) začala plynúť navrhovateľke dňom 29.10.2013. S poukazom na uvedené navrhovateľka mala o podaných sťažnostiach rozhodnúť do desiatich pracovných dní -do 11.11.2013. Ako to bolo vyššie uvedené, navrhovateľka o podaných sťažnostiach rozhodla až 6.12.2013, resp. 9.12.2013. Teda po uplynutí 19 resp. 20 pracovných dní od 11.11.2013 (posledný deň lehoty na rozhodnutie podľa pokynu krajského prokurátora v Bratislave sp. zn. 1 Spr 2021/2004 z 27.9.2004). Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka v tomto prípade nerešpektovala bod 2) pokynu krajského prokurátora v Bratislave sp. zn. 1 Spr 2021/2004 z 27.9.2004. Námietka navrhovateľky, že s rozhodnutiami vo veci podaných sťažností musela čakať z dôvodu, že mohla byť voči jej uzneseniu z 15.10.2013 podaná sťažnosť nie je dôvodná. Prípadné podanie takejto sťažnosti by nemalo vplyv na vykonateľnosť uznesenia z 15.10.2013, pretože odkladný účinok prípadne podanej sťažnosti bol vylúčený. Nad rámec uvedené súd poukazuje na skutočnosť, že ak by navrhovateľka podľa jej názoru bola povinná vyčkať na prípadné podanie sťažnosti proti jej uzneseniu z 15.10.2013, v takom prípade by lehota na podanie prípadnej sťažnosti končila dňom 25.10.2013. I v takomto prípade však navrhovateľka nerozhodla o podaných sťažnostiach v lehote desiatich pracovných dní. S poukazom na uvedené súd túto námietku navrhovateľky posúdil ako nedôvodnú, pričom sa stotožnil s argumentáciu odporkyne, uvedenou v napadnutom rozhodnutí. Vo veci námietky, podľa ktorej navrhovateľka bola za všetky skutky, ktoré sú jej kladené za vinu v bode 1) napadnutého rozhodnutia už raz disciplinárne postihnutá, a to písomným napomenutím Krajskej prokurátorky v Bratislave sp. zn. 1/1 Spr. 112/14/1100-1 zo dňa 17.3.2014: Ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Ako je zrejmé z obsahu písomného napomenutia sp. zn.: 1/1 Spr 112//14/1100-1 zo 17.3.2014, udeleného krajskou prokurátorkou navrhovateľke, toto napomenutie bolo udelené v konaní sp. zn.: 1Pn 310/08 (neskôr sp. zn.: 1Pv 339/10) z dôvodu nesprávneho akceptovania uznesenia vyšetrovateľa o pribratí iba jedného znalca (v súvislosti s vyšetrením duševného stavu obvinenej) a tiež v súvislosti s tým, že navrhovateľka nezákonne postupovala pri rozhodovaní o sťažnosti obvinenej T. A. proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Je teda zjavné, že písomné napomenutie bolo navrhovateľke udelené za iné skutky ako sú skutky, za ktoré bola v bode 1) napadnutého rozhodnutia uznaná vinnou. Preto ani dôvody navrhovateľky, prezentované ňou v podaní z 28.8.2019 (že skutky konkretizované v písomnom napomenutí na strane jednej a skutky konkretizované v bode 1) napadnutého rozhodnutia sú identické) súd nemohol akceptovať. K zhodnému názoru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. k. 5Sžo/7/2017-88 z 30.5.2019. K námietke, týkajúcej sa bodu 2) - trestná vec, vedená na OP BA IV pod sp. zn. 1Pv 703/11, podľa ktorej neboli splnené zákonné podmienky na vydanie EZR, pričom splnenie týchto podmienok nevyplývalo ani zo správ príslušných orgánov, ani zo súvisiacich okolností: Aj túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o európskom zatýkacom rozkaze vyplýva, že EZR vydáva v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. V súvislosti s tým teda sudcovi pre prípravné konanie prislúcha rozhodnúť, či sú splnené podmienky pre jeho vydanie. Ako to vyplýva z dozorového spisu 1Pv 703/11, 16.8.2012 bol príslušným sudcom vydaný príkaz na zatknutie obvineného D. Ž.. 20.11.2012 Okresný súd Bratislava IV oznámil OP BA IV lokalizáciu obvineného v Českej republike s tým, aby v predmetnej veci prokuratúra oznámila, či dôjde k odvolaniu príkazu na zatknutie resp. či bude podaný návrh na vydanie EZR. Predmetnú vec dozorovala navrhovateľka. V tejto veci navrhovateľka neurobila žiaden úkon. Aj podľa názoru súdu, ktorý je zhodný s právnym názorom odporkyne, v tejto veci boli splnené podmienky § 5 ods. 1 zákona o EZR. Pokiaľ navrhovateľka dôvodí, že predpoklad zdržiavania sa obvineného v Českej republike zo správy o lokalizácii obvineného nevyplýval, tak podľa názoru súdu takáto argumentácia navrhovateľky je nedôvodnou a účelovou. Podobne ako domnienka navrhovateľky, že informácia o lokalizácii obvineného indikovala záver, že obvinený bol v Českej republike len krátkodobo a náhodne. Ak bol pobyt obvineného v Českej republike preukázaný (ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z oznámenia SIRENE ČR, resp. Okresného súdu Bratislava IV), boli podľa názoru súdu splnené predpoklady pre podanie návrhu na vydanie EZR. Teda odporkyňa vzniknutú situáciu vyhodnotila správne ak dospela k záveru, že takýmto konaním navrhovateľky došlo k zavinenému nesplneniu alebo porušeniu povinností prokurátora navrhovateľkou. Navrhovateľka v podaní z 28.8.2019 dôvodila, že nie je jej automatickou povinnosťou ako prokurátora podať návrh na vydanie EZR. Avšak podanie či nepodanie návrhu na vydanie EZR nebolo (ako skutok) dôvodom uznania viny navrhovateľky v tomto, bode napadnutého rozhodnutia. Dôvodom uznania viny navrhovateľky bola absolútna nečinnosť - pasivita navrhovateľky potom, ako jej bola oznámená lokalizácia obvineného ako aj jej nečinnosť vo veci zabezpečenia prítomnosti obvineného pre účely trestného konania. K zhodnému názoru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. k. 5Sžo/7/2017-88 z 30.5.2019. K námietke, týkajúcej sa bodu 3) - trestná vec, vedená na OP BA IV pod sp. zn. 2Pv 523/10, podľa ktorej po preskúmaní podmienok na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu (ďalej len „MZR“) dospela k záveru, že tento by bol nedôvodný a súdom neakceptovaný, pretože s ohľadom na závažnosť stíhaného skutku a druh trestu, ktorý je možné zaň uložiť by boli náklady spojené s realizáciou MZR zjavne neprimerané verejnému záujmu na trestnom stíhaní takéhoto obvineného: Podobne ako predchádzajúce, aj túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú a to v podstate z dôvodov, zhodných s dôvodmi uvedenými v predchádzajúcej časti tohto rozsudku. Ako to vyplýva z obsahu dozorového spisu sp. zn. 2Pv 523/10, sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava IV 4.5.2011 vydala príkaz na zatknutie obvineného L. Č.. 17.4.2012, 16.1.2013, 23.10.2013 a 9.12.2013 boli OP BA IV opakovane doručené správy o pobyte obvineného, podľa ktorých sa tento zdržiava v Austrálii. Navrhovateľka v predmetnej veci ostala nečinná. Až následne, dňa 17.12.2013 postúpila Krajskej prokuratúre v Bratislave (súčasne Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky) žiadosť o schválenie vydania MZR na obvineného. Dňa 24.2.2014 bol MZR príslušným sudcom pre prípravné konanie vydaný. Podľa názoru súdu, ktorý je zhodný s právnym názorom odporkyne vyjadreným v napadnutom rozhodnutí, v tomto prípade boli splnené predpoklady pre podanie návrhu na vydanie MZR na obvineného (§ 490 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. por., ktorý sa dlhodobo zdržiaval v cudzine (v Austrálii). Nakoľko MZR vydáva (v tomto prípade) sudca pre prípravné konanie, posúdenie všetkých okolností súvisiacich s jeho vydaním (splnenia zákonných predpokladov jeho vydania, vhodnosti, účelnosti, ekonomickej náročnosti) prislúcha sudcovi pre prípravné konanie. Teda odporkyňa vzniknutú situáciu vyhodnotila správne ak dospela k záveru, že takýmto konaním navrhovateľky došlo k zavinenému nesplneniu alebo porušeniu povinností prokurátora navrhovateľkou. K zhodnému názoru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. k. 5Sžo/7/2017-88 z 30.5.2019. Pretože námietky navrhovateľky, týkajúce sa uznania jej viny v bodoch 1) - 3) napadnutého rozhodnutia súd vyhodnotil ako nedôvodné, pričom naviac odporkyňa svoje rozhodnutie v časti uznania viny odôvodnila dostatočným, jasným, zrozumiteľný a logickým spôsobom, je z neho zrejmé akými úvahami sa pri uznaní viny navrhovateľky riadila, zistený stav veci posúdila správne a v súlade so zákonom, súd výrok o uznaní viny navrhovateľky zo spáchania disciplinárneho previnenia potvrdil ako správny a zákonný. O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľka bola v základe sporu neúspešná, trovy konania ani nežiadala a preto jej súd nepriznal právo na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).