Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/165/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201105 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201105.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Cromwell a.s., so sídlom Lamačská 22, Bratislava, IČO: 31 353 746, zastúpený advokátskou kanceláriou Nechala & Co. s.r.o., so sídlom Panenská 23, 811 03 Bratislava, IČO: 36 868 604, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta 8 a 10, Bratislava, za účasti: M. O., G.. XX.XX.XXXX, K. I. XXX, XXX XX A., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 18780-2/2015-BA zo dňa 28.04.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 18780-2/2015-BA zo dňa 28.04.2015 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. 705-0205112014-GC09/2014 zo dňa 22.09.2014 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vydala podľa § 210 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) vo veci vzniku povinného dôchodkového poistenia rozhodnutie č. 705-0205112014-GC09/2014 zo dňa 22.09.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodla, že zamestnankyni žalobcu M. O. (ďalej len „pribratá účastníčka“), vzniklo od 01.02.2013 povinné dôchodkové poistenie. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaná rozhodnutím č. 18780-2/2015-BA zo dňa 28.04.2015 rozhodla tak, že odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. II. Žaloba. 2. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. 3. Žalobca uviedol, že s M. O. uzavrel dňa 02.01.2013 dohodu o brigádnickej práci študenta, ktorá zároveň žalobcovi podpísala oznámenie a čestné vyhlásenie o uplatnení práva, výnimky podľa § 227a zákona o sociálnom poistení, na základe čoho žalobca neprihlásil zamestnankyňu na dôchodkové poistenie, resp. žalobca zamestnankyňu dôchodkovo poistil v zmysle uplatnenej výnimky. 4. Dňa 25.09.2014 bolo žalobcovi doručené prvostupňové rozhodnutie, v zmysle ktorého dňa 01.02.2013 vzniká zamestnankyni žalobcu povinné dôchodkové poistenie. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že zamestnankyňa podpísala oznámenie a čestné vyhlásenie nielen žalobcovi, ale dňa 29.12.2012 aj u iného zamestnávateľa B. I., A. L. XXX/XX, E., IČO: 43 848 737. Z evidenčných záznamov žalovanej je zrejmé, že zamestnankyňa je evidovaná ako zamestnanec na dohodu o brigádnickej práci študenta u zamestnávateľa B. I. od 01.01.2013 do 31.12.2013 a u žalobcu od 01.02.2013 do 31.10.2013. Keďže zamestnanec, ktorý je študentom môže podpísať iba jedno oznámenie a čestné vyhlásenie o uplatnení výnimky podľa § 227a zákona o sociálnom poistení, na oznámenie a čestné vyhlásenie udelené žalobcovi nemožno prihliadnuť. 5. Žalobca s prvostupňovým rozhodnutím nesúhlasil, vo veci podal odvolanie s tým, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a preto je nezákonné. Námietky špecifikoval tak, že žalobca neporušil zákon, žalobca nemohol vo veci konať inak, správny orgán nesprávne právne posúdil duplicitne uplatnenú výnimku. Poukázal, že zamestnávateľ, ktorému zamestnanec predloží oznámenie o uplatnení práva podľa § 227a zákona o sociálnom poistení a čestné vyhlásenie, že si výnimku neuplatňuje inde, je povinný neprihlásiť daného zamestnanca na dôchodkové poistenie, resp. prihlásiť ho s uplatnenou výnimkou. V prípade uplatnenia zákonnej výnimky nemôže zamestnávateľ prihlásiť zamestnanca - študenta brigádnika na dôchodkové poistenie. Zákon o sociálnom poistení porušila pribratá účastníčka tým, že si v tom istom mesiaci uplatnila zákonnú výnimku z platenia odvodov na dôchodkové poistenie u dvoch rôznych zamestnávateľov, pritom študent si môže v jednom mesiaci určiť iba jednu dohodu o brigádnickej práci pre uplatnenie výnimky. Po uplatnení práva v zmysle § 227a zákona o sociálnom poistení pribratou účastníčkou bol žalobca povinný riadiť sa predloženým oznámením a čestným vyhlásením, nakoľko inak by porušil práva zamestnankyni. 6. V pracovnoprávnom vzťahu voči pribratej účastníčke, aj v rámci plnenia povinností voči žalovanej postupoval žalobca v dobrej viere a v súlade so zákonom. Napriek tomu, že nesprávne uplatnenie práva pribratou účastníčkou nevedel ovplyvniť a vzniknutý stav nezavinil, je resp. bude zo strany žalovanej postihovaný. Je neprípustné, aby znášal žalobca negatívne dôsledky porušenia zákona zo strany pribratej účastníčky. 7. Žalobca nemal vedomosť o duplicitnom uplatnení zákonnej výnimky pribratou účastníčkou. Túto informáciu nemohol žiadnym spôsobom získať a ani si nemohol overiť správnosť čestného vyhlásenia pribratej účastníčky, nakoľko ako zamestnávateľ nemá prístup do registra žalovanej a ani systém žalovanej pri prihlasovaní zamestnancov zamestnávateľmi nesignalizuje duplicitné prihlásenie zamestnanca s výnimkou platenia odvodov na dôchodkové poistenie. Žalovaná neposkytuje zamestnávateľom informácie o tom, či si študent - brigádnik už zákonnú výnimku uplatnil alebo nie. Z uvedeného dôvodu sa žalobca mohol iba spoliehať na pravdivosť čestného vyhlásenia pribratej účastníčky. 8. V priebehu ďalších mesiacov obdržal žalobca niekoľko oznámení o duplicitnom uplatnení zákonnej výnimky z platenia dôchodkového poistenia svojimi zamestnancami, preto sa pokúsil hľadať riešenie. Na telefonické dopyty žalovaná odmietla reagovať a ani na písomnú žiadosť neposkytla stanovisko. Žalobca sa z vlastnej iniciatívy zúčastnil stretnutia v Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, dňa 10.06.2015, kde mu bolo oznámené, že poskytovanie informácií z informačného systému žalovanej nie je možné bez písomného súhlasu zamestnanca. 9. Žalovaná posudzovala uplatnenie výnimky z pohľadu času podpísania oznámenia a čestného vyhlásenia pribratou účastníčkou a na neskôr podpísané oznámenie a čestné vyhlásenie neprihliadla. Zákon o sociálnom poistení nerieši duplicitne uplatnené výnimky, preto bol podľa názoru žalobcu takýto výklad nad rámec zákona. Je neprípustné, aby žalobca znášal negatívne dôsledky porušenia zákona zo strany pribratej účastníčky. 10. Žalobca namietal, že žalovaná nekonala v súlade so zásadou proporcionality, keďže mohla zvoliť iný postup, napr. vo forme uloženia sankcie pribratej účastníčke. Taktiež konala v rozpore so zásadou hospodárnosti, keďže napadnuté rozhodnutia môžu žalobcovi spôsobiť neprimerané náklady a ďalšie negatívne dôsledky. Žalobca upozornil, že s uvedeným problémom sa stretáva opakovane, pričom vzniku tohto problému nemôže nijako zabrániť. 11. Žalovaná odvolanie žalobcu zamietla a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila. III. Vyjadrenie žalovanej. 12. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo 17.08.2015, doručeným tunajšiemu súdu 20.08.2015 s tým, že považuje žalobu za nedôvodnú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na ust. § 4 ods. 2 veta druhá písm. a), § 4 ods. 5 veta prvá, § 227a ods. 1 až 3 veta prvá, § 231 ods. 1 písm. b) prvý bod a § 20 ods. 2 veta druhá zákona o sociálnom poistení. Z uvedených ustanovení vyplýva, že s účinnosťou od 01.01.2013 je študent vykonávajúci práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov považovaný za povinne dôchodkovo poisteného zamestnanca. Zákon o sociálnom poistení dáva študentovi možnosť určiť si jednu dohodu, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak jeho príjem nepresiahne zákonom ustanovenú sumu. 13. Podľa registra zamestnancov a sporiteľov dôchodkového poistenia bola pribratá účastníčka evidovaná ako zamestnankyňa na základe dohody o brigádnickej práci študentov u zamestnávateľa B. I., sídlo L. XXX/XX, E., IČO: 43 848 737 v období od 01.01.2013 do 31.12.2013 a u žalobcu od 01.02.2013 do 31.10.2013. Prvostupňový správny orgán pri bežnej kontrole odvodu poistného na sociálne poistenie u žalobcu zistil, že pribratá účastníčka si uplatnila výnimku v rovnakom období súčasne u dvoch zamestnávateľov. Na výzvu správneho orgánu sa pribratá účastníčka vyjadrila k tejto skutočnosti listom z 10.11.2014 s tým, že nevedome podpísala dve čestné vyhlásenia k dvom dohodám o brigádnickej práci študentov, lebo si nebola vedomá skutočnosti, že nemôže mať podpísané dve dohody súčasne. Keďže zamestnankyňa si uplatnila právo určiť dohodu o brigádnickej práci študentov - výnimku podľa § 227a zákona o sociálnom poistení u zamestnávateľa B. I. skôr a toto právo zákon o sociálnom poistení umožňuje uplatniť len na jednu dohodu o brigádnickej práci študentov, vzniklo zamestnankyni žalobcu od 01.02.2013 povinné dôchodkové poistenie (§ 20 ods. 2 druhá veta zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 413/2012 Z.z.). 14. Pokiaľ ide o námietku „prednosti“ oznámenia a čestného vyhlásenia, žalovaná uviedla, že pri určení právnych účinkov uplatnenia práva na určenie dohody o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať študent postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, žalovaná postupuje podľa § 227a ods. 3 veta prvá zákona o sociálnom poistení účinného od 01.01.2013. Právne účinky uplatnenia práva podľa § 227a ods. 1 zákona o sociálnom poistení nastali u pribratej účastníčky u zamestnávateľa B. I. dňom 01.01.2013, pretože u neho popísala oznámenie a čestné vyhlásenie skôr a to 29.12.2012 a u žalobcu ich podpísala dňa 02.01.2013. 15. Žalovaná uviedla, že nemôže pri vykonávaní sociálneho poistenia prihliadať na individuálne okolnosti konkrétnych prípadov, ale je povinná striktne postupovať podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení. Tento zákon nepripúšťa pri vykonávaní sociálneho poistenia skúmať mieru zavinenia platiteľov, resp. odvádzateľov poistného na sociálne poistenie pri plnení ich zákonných povinností. Čo sa týka zásady hospodárnosti, táto v konaní vo veciach sociálneho poistenia nepredstavuje v čo najmenšej miere zaťažovať účastníkov konania, ale spočíva v tom, aby konanie prebiehalo hospodárne a efektívne. 16. Tvrdenie žalobcu, že správny orgán mal konať priamo voči pribratej účastníčke bez toho, aby negatívne postihol žalobcu, je irelevantné, nakoľko takýto postup zákon o sociálnom poistení správnemu orgánu neumožňuje. Predmetom tohto konania nie je konanie o predpis poistného na sociálne poistenie žalobcovi, ale konanie vo veci vzniku povinného dôchodkového poistenia pribratej účastníčky. Až v prípade vzniku škody v dôsledku protiprávneho konania je žalobca oprávnený uplatniť si náhradu škody voči pribratej účastníčke v občianskoprávnom konaní. 17. K iniciatíve žalobcu, ktoré vyústilo do stretnutia so žalovanou dňa 10.06.2015, bolo dohodnuté, že žalobcovi prvostupňový správny orgán bude mesačne poskytovať údaje o registrácii poistencov, s ktorými v predchádzajúcom mesiaci uzatvoril dohodu o brigádnickej práci študentov. K poskytnutiu týchto údajov doposiaľ došlo v dňoch 17.06.2015, 01.07.2015 a 04.08.2015. IV. Vyjadrenie pribratej účastníčky. 18. Pribratá účastníčka sa k žalobe vyjadrila podaním z 12.09.2017, doručeným tunajšiemu súdu 13.09.2017 s tým, že v čase ako študentka Hotelovej akadémie v Nitre si popri štúdiu našla brigádu v pozícii pomocný čašník u B. I., podpísala zmluvu aj čestné vyhlásenie. Bolo jej vysvetlené na čo všetky podpísané listiny slúžia. U B. I. pracuje dodnes. Následne si našla aj druhú brigádu na dohodu u žalobcu s náplňou práce roznos letákov. Na stretnutí jej odovzdal pracovník žalobcu dokumenty na podpis, ukázal kde má čo podpísať a odovzdal letáky na roznos do schránok. Je možné, že medzi listinami na podpis bolo i čestné vyhlásenie, pričom nemala vedomosť, že nemôže podpísať dve čestné vyhlásenia. Konala v dobrej viere, žalobcovi dôverovala, rovnako ako v prípade B. I.. Vedome zákon o sociálnom poistení neporušila, je jej ľúto ak vznikli nejaké nezrovnalosti, za čo sa ospravedlňuje. V. Administratívne konanie. 19. Z administratívneho spisu súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava pri bežnej kontrole v novembri 2013 registra odvodu poistného na sociálne poistenie u žalobcu zistila, že M. O. si uplatnila dve výnimky podľa § 227a zákona o sociálnom poistení. 20. Vedúca personálno-mzdového oddelenia žalobcu e-mailom z 15.11.2013 informovala správny orgán o tom, že kontaktovali zamestnankyňu, ktorá sa vyjadrila, že tlačivo inde nepodpísala, len u žalobcu a čestné vyhlásenie je platné. Súčasťou spisu je potvrdenie o návšteve školy pribratej účastníčky v školskom roku 2012/2013 z 31.01.2013, dohoda o brigádnickej práci študenta z 02.01.2013 uzavretá medzi žalobcom a pribratou účastníčkou, oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov pre žalobcu z 02.01.2013, oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov pre B. I. z 29.12.2012, výpis z registra odvodu poistného na sociálne poistenie, výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vo veci žalobcu vložka č.:4607/B oddiel: Sa. 21. Vyjadrenie pribratej účastníčky z 10.11.2014 adresované Sociálnej poisťovni vo vzťahu k rozhodnutiu pod č. 705-0205112014-GC09/2014 s tým, že nevedomky podpísala dve čestné vyhlásenia k dohodám o brigádnickej práci študenta. Nebola si vedomá, že nemôže mať súčasne podpísané dve dohody, za prípadné následky nesie plnú zodpovednosť. 22. Na základe takto zisteného skutkového stavu Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vydala podľa § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vo veci vzniku povinného dôchodkového poistenia prvostupňové rozhodnutie, ktorým rozhodla, že zamestnankyni žalobcu M. O., vzniklo od 01.02.2013 povinné dôchodkové poistenie. Správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tak, ako je uvedené v časti III. tohto rozsudku. 23. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo 14.10.2014, doručené správnemu orgánu dňa 20.10.2014 s dôvodmi uvedenými v námietkach žaloby 24. V odvolacom konaní žalovaná ako odvolací orgán svojim rozhodnutím č. 18780-2/2015-BA z 28.04.2015 odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. VI. Právne posúdenie žaloby. 25. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§27 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 26. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 29. Podľa § 4 ods. 2 veta druhá písm. a) zákona o sociálnom poistení, zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj a) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5. 30. Podľa § 227a ods. 1 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov má právo na účely § 4 ods. 2 určiť dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, alebo ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem. Fyzická osoba, ktorá si chce uplatniť právo na určenie dohody o brigádnickej práci študentov podľa prvej vety, je povinná určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu o brigádnickej práci študentov. 31. Podľa § 227a ods. 2 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov je povinná a)písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva podľa odseku 1, b)písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude ďalej uplatňovať právo podľa odseku 1, c)predložiť zamestnávateľovi písomné čestné vyhlásenie, že si právo podľa odseku 1 súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci. 32. Podľa § 227a ods. 3 zákona o sociálnom poistení, právne účinky a)uplatnenia práva podľa odseku 1 nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva podľa odseku 1 bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené, b)ukončenia uplatňovania práva podľa odseku 1 nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené. 33. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c). 34. Z citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 veta druhá písm. a) zákona o sociálnom poistení vyplýva, že za zamestnanca sa na účely dôchodkového poistenia považuje aj študent s pravidelným mesačným príjmom vykonávajúci práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov. Takémuto študentovi a jeho zamestnávateľovi vzniká povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie. 35. Aj napriek tomu, že študent môže uzatvoriť viacero dohôd o brigádnickej práci študentov súčasne, výnimku z odvodovej povinnosti ustanovenú v § 227a ods. 1 zákona o sociálnom poistení si môže uplatniť iba na jednu dohodu a to najmenej na obdobie jedného kalendárneho mesiaca. Na základe takto určenej dohody o brigádnickej práci študentov nebude študent povinne dôchodkovo poistený, ak jeho mesačný príjem z tejto dohody alebo priemerný mesačný príjem (ak nebude pravidelne mesačne odmeňovaný) nepresiahne stanovenú sumu. Povinnosťou študenta uplatňujúceho si túto výnimku je predložiť zamestnávateľovi písomné oznámenie a čestné vyhlásenie, že si právo súčasne neuplatňuje v tom istom kalendárnom mesiaci u iného zamestnávateľa. 36. Súd z administratívneho spisu zistil, že pribratá účastníčka si odvodovú výnimku uplatnila v rovnakom období súčasne u žalobcu a aj u iného zamestnávateľa. V období od 01.01.2013 do 31.12.2013 bola evidovaná ako zamestnankyňa na základe dohody o brigádnickej práci študentov u zamestnávateľa B. I., A. L. XXX/XX, E., IČO: 43 848 737 a u žalobcu bola evidovaná v období od 01.02.2013 do 31.10.2013. 37. Správny súd posudzoval, či striktné dodržanie citovaných zákonných ustanovení je vzhľadom na všetky objektívne a špecifické okolnosti daného prípadu súladné s právnym štátom a či takáto rigidná a výlučne formalistická aplikácia zákona o sociálnom poistení nie je absolútne nespravodlivá a či nie je v príkrom rozpore so základnými princípmi materiálneho právneho štátu. Povinnosťou správneho súdu (v určitej miere aj správneho orgánu) je nachádzať právo a formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale zabezpečiť, aby jeho výklad a aplikácia smerovali k spravodlivému výsledku. 38. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 39. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. 18780-2/2015-BA zo dňa 28.04.2015, ktorým potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 705-0205112014-GC09/2014 zo dňa 22.09.2014 tak, že pribratej účastníčke ako zamestnankyni podľa § 4 ods. 2 zákona o sociálnom poistení u žalobcu vzniká povinné dôchodkové poistenie odo dňa 01.02.2013. 40. Na základe zistených skutočností uvedených v časti II. odseku 3. - 10., v časti III. odseku 12. - 17., v časti VI. odseku 25. - 37. tohto rozsudku, súd má zato, že v prejednávanej veci ide o druhovo totožný predmet konania ako v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 2S/150/2015 v ktorom bol vyhlásený rozsudok dňa 03.02.2016 s tým, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je potrebné zrušiť podľa v tom čase platného ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP a vec žalovanej vrátiť na ďalšie konanie. V uvedenej veci sa jednalo o toho istého žalobcu vo veci ktorého vykonala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava kontrolu registra odvodu poistného na sociálne poistenie, v spojení s posudzovaním práva - výnimky podľa § 227a zákona o sociálnom poistení, len vo vzťahu k inej zamestnankyni, ktorá si rovnako odvodovú výnimku uplatnila súčasne u žalobcu ako aj u iného zamestnávateľa (v prejednávanej veci súd preskúmava odvodovú výnimku uplatnenú v rovnakom období súčasne u žalobcu aj u iného zamestnávateľa). Predmetom súdneho prieskumu boli rovnaké námietky (že žalobca neporušil zákon, žalobca nemohol vo veci konať inak, správny orgán nesprávne právne posúdil duplicitne uplatnenú výnimku). Vzhľadom na uvedené, súd podľa § 140 SSP už len v celom rozsahu odkazuje na právne závery uvedené rozsudku Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 2S/150/2015 z 03.02.2016 v časti V. - posúdenie veci str. 5 - 10. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že hoci ide o obdobný predmet konania a právny problém, nie sú tu dané procesné podmienky prekážky rei iudicatae ani prekážky litispendencie. VII. Závery správneho súdu. 41. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave konštatuje, že rozhodnutie žalovanej je nesprávne právne posúdené, preto ho podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. VIII. Trovy konania. 42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. 43. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).