Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/267/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201105 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1015201105.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Cromwell a.s., so sídlom Lamačská 22, Bratislava, IČO: 31 353 746, zastúpený advokátskou kanceláriou: Nechala & Co. s.r.o., so sídlom Panenská 23, Bratislava, IČO: 36 868 604, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta 8 a 10, Bratislava, za účasti: M.Q. O.Á., G.. XX.XX.XXXX, K. I. XXX, XXX XX A., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 18780-2/2015-BA zo dňa 28.04.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Krajský súd v Bratislave žalovanému a pribratému účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vydala podľa § 210 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) vo veci vzniku povinného dôchodkového poistenia rozhodnutie č. 705-0205112014-GC09/2014 zo dňa 22.09.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodla, že zamestnankyni žalobcu M. O. (ďalej len „pribratá účastníčka“), vzniklo od 01.02.2013 povinné dôchodkové poistenie. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaná rozhodnutím č. 18780-2/2015-BA zo dňa 28.04.2015 rozhodla tak, že odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. II. Žaloba. 2. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. 3. Žalobca uviedol, že s M. O. uzavrel dňa 02.01.2013 dohodu o brigádnickej práci študenta, ktorá zároveň žalobcovi podpísala oznámenie a čestné vyhlásenie o uplatnení práva, výnimky podľa § 227a zákona o sociálnom poistení, na základe čoho žalobca neprihlásil zamestnankyňu na dôchodkové poistenie, resp. žalobca zamestnankyňu dôchodkovo poistil v zmysle uplatnenej výnimky. 4. Dňa 25.09.2014 bolo žalobcovi doručené prvostupňové rozhodnutie, v zmysle ktorého dňa 01.02.2013 vzniká zamestnankyni žalobcu povinné dôchodkové poistenie. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že zamestnankyňa podpísala oznámenie a čestné vyhlásenie nielen žalobcovi, ale dňa 29.12.2012 aj u iného zamestnávateľa B. I., so sídlom L. XXX/XX, E., T.: XX XXX XXX. Z evidenčných záznamov žalovanej je zrejmé, že zamestnankyňa je evidovaná ako zamestnanec na dohodu o brigádnickej práci študenta u zamestnávateľa B. I. od 01.01.2013 do 31.12.2013 a u žalobcu od 01.02.2013 do 31.10.2013. Keďže zamestnanec, ktorý je študentom môže podpísať iba jedno oznámenie a čestné vyhlásenie o uplatnení výnimky podľa § 227a zákona o sociálnom poistení, na oznámenie a čestné vyhlásenie udelené žalobcovi nemožno prihliadať. 5. Žalobca s prvostupňovým rozhodnutím nesúhlasil, vo veci podal odvolanie s tým, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a preto je nezákonné. Námietky špecifikoval tak, že žalobca neporušil zákon, nemohol vo veci konať inak a správny orgán nesprávne právne posúdil duplicitne uplatnenú výnimku. Poukázal, že zamestnávateľ, ktorému zamestnanec predloží oznámenie o uplatnení práva podľa § 227a zákona o sociálnom poistení a čestné vyhlásenie, že si výnimku neuplatňuje inde, je povinný neprihlásiť zamestnanca na dôchodkové poistenie, resp. prihlásiť ho s uplatnenou výnimkou. V prípade uplatnenia zákonnej výnimky nemôže zamestnávateľ prihlásiť zamestnanca - študenta brigádnika na dôchodkové poistenie. Zákon o sociálnom poistení porušila pribratá účastníčka tým, že si v tom istom mesiaci uplatnila zákonnú výnimku z platenia odvodov na dôchodkové poistenie u dvoch rôznych zamestnávateľov, pritom študent si môže v jednom mesiaci určiť iba jednu dohodu o brigádnickej práci pre uplatnenie výnimky. Po uplatnení práva v zmysle § 227a zákona o sociálnom poistení pribratou účastníčkou bol žalobca povinný riadiť sa predloženým oznámením a čestným vyhlásením, nakoľko inak by porušil práva zamestnankyni. 6. V pracovnoprávnom vzťahu voči pribratej účastníčke, aj v rámci plnenia povinností voči žalovanej postupoval žalobca v dobrej viere a v súlade so zákonom. Nesprávne uplatnenie práva pribratou účastníčkou nevedel žalobca ovplyvniť, vzniknutý stav nezavinil, preto je neprípustné, aby znášal negatívne dôsledky porušenia zákona zo strany pribratej účastníčky. 7. Žalobca nemal vedomosť o duplicitnom uplatnení zákonnej výnimky pribratou účastníčkou. Túto informáciu nemohol žiadnym spôsobom získať a ani si nemohol overiť správnosť čestného vyhlásenia pribratej účastníčky, nakoľko ako zamestnávateľ nemá prístup do registra žalovanej a ani systém žalovanej pri prihlasovaní zamestnancov zamestnávateľmi nesignalizuje duplicitné prihlásenie zamestnanca s výnimkou platenia odvodov na dôchodkové poistenie. Z uvedeného dôvodu sa žalobca mohol iba spoliehať na pravdivosť čestného vyhlásenia pribratej účastníčky. 8. V priebehu ďalších mesiacov obdržal žalobca niekoľko oznámení o duplicitnom uplatnení zákonnej výnimky z platenia dôchodkového poistenia svojimi zamestnancami, preto sa pokúsil hľadať riešenie. Na telefonické dopyty žalovaná odmietla reagovať a ani na písomnú žiadosť neposkytla stanovisko. Žalobca sa z vlastnej iniciatívy zúčastnil stretnutia v Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, dňa 10.06.2015, kde mu bolo oznámené, že poskytovanie informácií z informačného systému žalovanej nie je možné bez písomného súhlasu zamestnanca. 9. Žalovaná posudzovala uplatnenie výnimky z pohľadu času podpísania oznámenia a čestného vyhlásenia pribratou účastníčkou a na neskôr podpísané oznámenie a čestné vyhlásenie neprihliada. Zákon o sociálnom poistení nerieši duplicitne uplatnené výnimky, preto bol podľa názoru žalobcu takýto výklad nad rámec zákona. 10. Žalobca namietal, že žalovaná nekonala v súlade so zásadou proporcionality, keďže mohla zvoliť iný postup, napr. vo forme uloženia sankcie pribratej účastníčke. Taktiež konala v rozpore so zásadou hospodárnosti, keďže napadnuté rozhodnutia môžu žalobcovi spôsobiť neprimerané náklady a ďalšie negatívne dôsledky. Žalobca upozornil, že s uvedeným problémom sa stretáva opakovane, pričom vzniku tohto problému nemôže nijako zabrániť. III. Vyjadrenie žalovanej. 11. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo 17.08.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.08.2015 s tým, že považuje žalobu za nedôvodnú a žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na § 4 ods. 2 veta druhá písm. a), § 4 ods. 5 veta prvá, § 227a ods. 1 až 3 veta prvá, § 231 ods. 1 písm. b) prvý bod a § 20 ods. 2 veta druhá zákona o sociálnom poistení, z ktorých vyplýva, že s účinnosťou od 01.01.2013 je študent vykonávajúci práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov považovaný za povinne dôchodkovo poisteného zamestnanca. Zákon o sociálnom poistení dáva študentovi možnosť určiť si jednu dohodu, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak jeho príjem nepresiahne zákonom ustanovenú sumu. 12. Podľa registra zamestnancov a sporiteľov dôchodkového poistenia bola pribratá účastníčka evidovaná ako zamestnankyňa na základe dohody o brigádnickej práci študentov u zamestnávateľa B. I., A. L. XXX/XX, E., T.: XX XXX XXX v období od 01.01.2013 do 31.12.2013 a u žalobcu od 01.02.2013 do 31.10.2013. Prvostupňový správny orgán pri bežnej kontrole odvodu poistného na sociálne poistenie u žalobcu zistil, že pribratá účastníčka si uplatnila výnimku v rovnakom období súčasne u dvoch zamestnávateľov. Na výzvu správneho orgánu sa pribratá účastníčka vyjadrila k tejto skutočnosti listom z 10.11.2014 s tým, že nevedome podpísala dve čestné vyhlásenia k dvom dohodám o brigádnickej práci študentov, lebo si nebola vedomá skutočnosti, že nemôže mať podpísané dve dohody súčasne. Keďže zamestnankyňa si uplatnila právo určiť dohodu o brigádnickej práci študentov (výnimku podľa § 227a zákona o sociálnom poistení) u zamestnávateľa B. I. skôr a toto právo zákon o sociálnom poistení umožňuje uplatniť len na jednu dohodu o brigádnickej práci študentov, vzniklo zamestnankyni žalobcu od 01.02.2013 povinné dôchodkové poistenie (§ 20 ods. 2 druhá veta zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 413/2012 Z.z.). 13. K námietke „prednosti“ oznámenia a čestného vyhlásenia, žalovaná uviedla, že pri stanovení právnych účinkov uplatnenia práva na určenie dohody o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať študent postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, žalovaná postupuje podľa § 227a ods. 3 veta prvá zákona o sociálnom poistení účinného od 01.01.2013. Právne účinky uplatnenia práva podľa § 227a ods. 1 zákona o sociálnom poistení nastali v prípade pribratej účastníčky u zamestnávateľa B. I. dňom 01.01.2013, pretože u neho podpísala oznámenie a čestné vyhlásenie skôr a to dňa 29.12.2012 a u žalobcu ich podpísala dňa 02.01.2013. 14. Žalovaná uviedla, že nemôže pri vykonávaní sociálneho poistenia prihliadať na individuálne okolnosti konkrétnych prípadov, ale je povinná striktne postupovať podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení. Tento zákon nepripúšťa pri vykonávaní sociálneho poistenia skúmať mieru zavinenia platiteľov, resp. odvádzateľov poistného na sociálne poistenie pri plnení ich zákonných povinností. 15. Tvrdenie žalobcu, že správny orgán mal konať priamo voči pribratej účastníčke bez toho, aby negatívne postihol žalobcu, je irelevantné, nakoľko takýto postup zákon o sociálnom poistení správnemu orgánu neumožňuje. Predmetom tohto konania nie je konanie o predpis poistného na sociálne poistenie žalobcovi, ale konanie vo veci vzniku povinného dôchodkového poistenia pribratej účastníčky. Až v prípade vzniku škody v dôsledku protiprávneho konania je žalobca oprávnený uplatniť si náhradu škody voči pribratej účastníčke v občianskoprávnom konaní. IV. Vyjadrenie pribratej účastníčky. 16. Pribratá účastníčka sa k žalobe vyjadrila podaním z 12.09.2017, doručeným správnemu súdu dňa 13.09.2017 s tým, že ako študentka Hotelovej akadémie v Nitre si popri štúdiu našla brigádu v pozícii pomocný čašník u B. I., podpísala zmluvu aj čestné vyhlásenie. Bolo jej vysvetlené na čo všetky podpísané listiny slúžia. U B. I. pracuje dodnes. Následne si našla aj druhú brigádu na dohodu u žalobcu s náplňou práce roznos letákov. Na stretnutí jej odovzdal pracovník žalobcu dokumenty na podpis, ukázal kde má čo podpísať a odovzdal letáky na roznos. Je možné, že medzi listinami na podpis bolo i čestné vyhlásenie, pričom nemala vedomosť, že nemôže podpísať dve čestné vyhlásenia. Konala v dobrej viere, žalobcovi dôverovala, rovnako ako v prípade B. I.. Vedome zákon o sociálnom poistení neporušila a je jej ľúto ak vznikli nejaké nezrovnalosti, za čo sa ospravedlnila. V. Administratívne konanie. 17. Z administratívneho spisu súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava v novembri 2013 pri bežnej kontrole registra odvodu poistného na sociálne poistenie u žalobcu zistila, že M. O. si uplatnila dve výnimky podľa § 227a zákona o sociálnom poistení. 18. Vedúca personálno-mzdového oddelenia žalobcu e-mailom z 15.11.2013 informovala správny orgán o tom, že kontaktovali zamestnankyňu, ktorá sa vyjadrila, že tlačivo inde nepodpísala, len u žalobcu a čestné vyhlásenie je platné. Súčasťou spisu je potvrdenie o návšteve školy pribratej účastníčky v školskom roku 2012/2013 z 31.01.2013, dohoda o brigádnickej práci študenta z 02.01.2013 uzavretá medzi žalobcom a pribratou účastníčkou, oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov pre žalobcu z 02.01.2013, oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov pre B. I. z 29.12.2012, výpis z registra odvodu poistného na sociálne poistenie, výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vo veci žalobcu vložka č.:4607/B oddliel:Sa. 19. Pribratá účastníčka sa dňa 10.11.2014 vyjadrila Sociálnej poisťovni vo vzťahu k rozhodnutiu pod č. 705-0205112014-GC09/2014 s tým, že nevedomky podpísala dve čestné vyhlásenia k dohodám o brigádnickej práci študenta. Nebola si vedomá, že nemôže mať súčasne podpísané dve dohody, za prípadné následky nesie plnú zodpovednosť. 20. Na základe takto zisteného skutkového stavu Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vydala podľa § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vo veci vzniku povinného dôchodkového poistenia prvostupňové rozhodnutie, ktorým rozhodla, že zamestnankyni žalobcu M. O., vzniklo od 01.02.2013 povinné dôchodkové poistenie. Správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tak, ako je uvedené v časti III. tohto rozsudku. 21. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo 14.10.2014, doručené správnemu orgánu dňa 20.10.2014 s dôvodmi totožnými v námietkach žaloby. Žalovaná ako odvolací orgán svojim rozhodnutím č. 18780-2/2015-BA z 28.04.2015 odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. VI. Rozhodnutie správneho súdu vo veci samej a konanie na kasačnom súde. 22. Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol rozsudkom pod sp.zn. 6S/165/2015-58 zo dňa 05.10.2017 tak, že napadnuté rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil, vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil, s poukazom na špecifickú situáciu preskúmavanej veci, povinnosťou správneho súdu nielen rešpektovať právo, ale zabezpečiť, aby jeho výklad a aplikácia smerovali k spravodlivému výsledku. Zároveň podľa § 140 SSP, zobral do úvahy vec toho istého žalobcu s totožným predmetom konania, ktorá je predmetom iného konania pred správnym súdom pod sp.zn. 2S/150/2015 a bola už rozhodnutá rozsudkom dňa 03.02.2016, na argumentáciu ktorého správny súd odkázal (aktuálne o kasačnej sťažnosti v predmetnej veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom pod sp. zn. 9Sžso/79/2016 zo dňa 18.07.2018 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/150/2015-60 z 03.02.2016 zmenil s tým, že žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal). 23. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalovaný kasačnú sťažnosť, doručenú krajskému súdu dňa 07.08.2018, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom pod sp. zn. 7Sžsk/133/2018 zo dňa 27.11.2019 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6S/165/2015-58 zo dňa 05.10.2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 24. Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „základnou metódou výkladu a uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu v materiálnom právnom štáte je metóda doslovného výkladu. Až tam a vtedy, kde a keď doslovným výkladom nemožno jednoznačne identifikovať subjekt, obsah alebo objekt právnej normy, sa v materiálnom právnom štáte možno odkloniť od doslovného výkladu a nejasnosť právnej úpravy odstraňovať prostredníctvom inej metódy výkladu.“ (Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava:C.H.Beck,2015.s.131,133). Vo vzťahu k nespravodlivej aplikácii zákona č. 461/2003 Z.z. najvyšší súd uviedol, že právne normy odvetvia sociálneho práva upravené (aj) v zákone č. 461/2013 Z.z. sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje zmierniť ich aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade. Princíp spravodlivosti tak, ako ho prezentuje krajský súd (aj s odkazom na vec pod sp.zn. 2S/150/2015) je potrebné vykladať aj v kontexte ďalšieho znaku napĺňajúceho podstatu materiálneho chápania právneho štátu - princípu právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). Vo svetle uvedeného, potom najvyšší súd k ust. § 227a zákona č. 461/2003 Z.z. konštatoval, že účelom novely bolo, aby fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru boli sociálne poistené, t.j. aby mali v sociálnom poistení postavenie zamestnancov. Študent na základe dohody o brigádnickej práci študenta, sa stáva na účely dôchodkového poistenia zamestnancom a je povinne dôchodkovo poistený. Študent si však môže určiť jednu dohodu najmenej na obdobie jedného kalendárneho mesiaca, na základe ktorej nebude z tejto dohody povinne dôchodkovo poistený, ak jeho mesačný príjem z tejto dohody, nepresiahne stanovenú sumu. Na jednej strane išlo o rozšírenie rozsahu povinného dôchodkového poistenia, na strane druhej išlo o výnimku podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z.z. možnosť študenta určiť jeden brigádnicky vzťah v ktorom nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Túto výnimku nemožno uplatniť u viacerých zamestnávateľov naraz. Najvyšší súd nezistil žiadne pochybenia žalovanej pri výklade dotknutých ustanovení § 227a v spojení s § 4 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.. V závere najvyšší súd poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 9Sžso/79/2016 zo dňa 18.07.2018, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/150/2015-60 z 03.02.2016. VII. Verejné vyhlásenie rozsudku 25. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 SSP rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil rozsudok dňa 27.08.2020, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR. VIII. Právne posúdenie žaloby. 26. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu dňa 07.07.2015, počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zák.č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 27. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 30. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 31. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 32. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§27 SSP) a v zmysle indícií rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/133/2018 zo dňa 27.11.2019 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 33. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 34. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 35. Podľa § 4 ods. 2 veta druhá písm. a) zákona o sociálnom poistení, zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj a)fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5. 36. Podľa § 227a ods. 1 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov má právo na účely § 4 ods. 2 určiť dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, alebo ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem. Fyzická osoba, ktorá si chce uplatniť právo na určenie dohody o brigádnickej práci študentov podľa prvej vety, je povinná určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu o brigádnickej práci študentov. 37. Podľa § 227a ods. 2 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov je povinná a) písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva podľa odseku 1, b) písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude ďalej uplatňovať právo podľa odseku 1, c) predložiť zamestnávateľovi písomné čestné vyhlásenie, že si právo podľa odseku 1 súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci. 38. Podľa § 227a ods. 3 zákona o sociálnom poistení, právne účinky a) uplatnenia práva podľa odseku 1 nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva podľa odseku 1 bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené, b) ukončenia uplatňovania práva podľa odseku 1 nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené. 39. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c). 40. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. IX. Závery správneho súdu. 41. Kľúčovým pre posúdenie veci bola otázka, či správny orgán za určitých okolností môže tvrdosť zákona eliminovať tým, že príslušné zákonné ustanovenie neaplikuje. 42. Ustanovenie § 227a bolo do zákona č. 461/2003 Z.z. prijaté zákonom č. 413/2012 Z.z., v súvislosti s novelizáciou § 4 zákona č. 461/2003 Z.z. zákonom č. 252/2012 Z.z. a zákonom č. 413/2002 Z.z.. Týmito novelami vznikol status zamestnanca na účely dôchodkového poistenia fyzickým osobám v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov. Išlo o rozšírenie rozsahu povinného dôchodkového poistenia s určitou úľavou - výnimkou a to možnosť študenta určiť si jeden brigádnický vzťah, v ktorom nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Takéto zmiernenie však bolo možné aplikovať len u jedného zamestnávateľa. V zmysle uvedeného tak neexistuje rozpor medzi jazykovým výkladom, systematickým a teleologickým výkladom predmetných ustanovení. Na tomto mieste súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR, na ktorý odkázal aj najvyšší súd v svojom rozhodnutí sp. zn. 9Sžso/79/2016 zo dňa 18.07.2018 a to sp.zn. III. ÚS 274/07 z 11.10.2007, že „orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve, sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy.“ Ústavný súd poukazuje na oprávnenie správnych súdov odstraňovať nedostatky zákonnej úpravy, teda vypĺňať tzv. pravé či nepravé medzery v práve. Aby mohlo byť využité toto oprávnenie, musí existovať medzera v práve, ktorú treba výkladom vyplniť. Súd nie je oprávnený odmietnuť aplikovať jasné a vnútorne nerozporné ustanovenie zákona. Takýmto spôsobom by došlo k porušeniu trojdelenia štátnej moci a všeobecný súd by sa stal de facto negatívnym zákonodarcom, čo je v právnom štáte neprípustné. Takéto oprávnenie má za istých okolností ústavný, nie však všeobecný súd. 43. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 9Sžso/79/2016 zo dňa 18.07.2018 tiež vyslovil súhlas s právnym názorom (nielen) krajského súdu, že v situácii, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladným a druhý ústavne nesúladným spôsobom), má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. V preskúmavanej veci však o takúto situáciu nešlo. Pokiaľ ide o legitímne očakávania, ich účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Pojem „nepredvídateľný mocenský zásah“ však nemožno interpretovať ako účastníkom nepredvídaný postup správneho orgánu podľa zákona. Skutočnosť, že žalobca nemal možnosť overiť si pravdivosť tvrdenia pribratej účastníčky, súd nespochybňuje, ani to, že žalobcovi vznikla povinnosť, ktorú nepredpokladal. Takúto situáciu, v prípade vzniku škody, je možné riešiť inštitútom súkromného práva voči pribratej účastníčke. Vzhľadom na uvedené, nie je možné očakávať, že porušenie právnej povinnosti zo strany fyzickej osoby - pribratej účastníčky, bude „napravené“ správnym orgánom ako porušenie zákona. Opačný postup by viedol k derogovaniu zákonného ustanovenia jeho porušovaním, čo je v priamom rozpore s koncepciou právneho štátu (tak formálneho ako aj materiálneho). Na tomto mieste súd poukazuje na skutočnosť, že Najvyšší súd v rozhodnutí sp.zn. 9Sžso/79/2016 zo dňa 18.07.2018 v svojej poznámke konštatoval, že zákon č. 461/2003Z.z. upravuje možnosť správneho orgánu sankcionovať študenta za duplicitné vyhlásenie podľa § 227a, takže zákonodarca nenechal porušenie zákona bez sankcie. 44. Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Z čl. 152 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. 45. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z. a ich postupom nedošlo k porušeniu zákonom chránených práv žalobcu, preto žalobu ako nedôvodnú s odkazom na § 190 SSP zamietol. X. Trovy konania. 46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 a § 169 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, keďže úspešnému žalovanému ako i pribratej účastníčke žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnili (žalovaný je orgán štátnej správy), preto im súd náhradu trov konania nepriznal. 47. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).