Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/161/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201196 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201196.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne: N.. mat. G. R., L. pri E. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária Mišík, s.r.o., Prievozská 4B, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 341/15194/2013/STA/Vas zo dňa 04.04.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutie správneho orgánu Žalovaný vydal stavebné rozhodnutie č. 341/15194/2013/STA/Vas zo dňa 04.04.2013 stavebníkovi Bratislavský samosprávny kraj v spojenom stavebnom a územnom konaní zmena dokončenej stavby a novostavba „Rekonštrukcia bábkového divadla na ulici Dunajská 36, Bratislava“. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.2013. II. Žaloba 1. Žalobou podanou súdu dňa 22.07.2015 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. 2. V žalobe žalobkyňa namietala, že jej nebolo v súvislosti s predmetným územným a stavebným konaním doručené upovedomenie o začatí konania a napokon ani predmetné rozhodnutie. Stavebný úrad vykonával doručovanie, pričom v predmetnom konaní iba prostredníctvom verejnej vyhlášky. Poukazujúc na ustanovenie § 59 ods. 1 písm. b/, § 61 ods. 1 a 4, § 69 ods. 1, § 140 Stavebného zákona a § 24 ods. 1 Správneho poriadku žalobkyňa tvrdila, že správny orgán postupoval v rozpore s uvedenými ustanoveniami zákona, keď nezabezpečil riadne oboznámenie žalobkyne ako vlastníčky nehnuteľnosti priamo susediacej s dotknutou stavbou, so začatím správneho konania, s možnosťou vzniesť pripomienky k zamýšľanej stavbe a neumožnil ani podať voči dotknutému rozhodnutiu opravný prostriedok, keďže sa o ňom žalobkyňa nedozvedela. Predmetné rozhodnutie sa tak nikdy nedostalo do dispozičnej sféry žalobkyne, ktorá nemohla preskúmať jeho vecnú správnosť a prípadne brániť svoje práva odôvodnenými námietkami, čo jej bolo upreté práve z dôvodu pochybenia žalovaného pri doručovaní. 3. Žalobkyňa uviedla, že je vlastníčkou pozemku bezprostredne susediaceho so stavbou a do ním vlastneného pozemku stavba priamo zasahuje prostredníctvom rozšírenia fasády a neprípustným zvýšením počtu okien priamo zasahujúcich na susediaci pozemok. Správny orgán riadne nevymedzil okruh účastníkov konania, pričom priamo už z podmienok vydaného stavebného povolenia je zrejmé, že žalobca ako vlastník priamo susediaceho pozemku so stavbou bude predmetnou stavbou priamo dotknutý. Správnemu orgánu bola žalobkyňa ako účastníčka známa a z napádaného rozhodnutia nijako nevyplýva identifikácia okruhu účastníkov ani zdôvodnenie správnej úvahy spočívajúcej v ignorovaní riadneho doručovania známym a priamo dotknutým účastníkom konania, ktorým je jednoznačne aj žalobkyňa. 4. V situácii, kedy medzi osoby dotknuté stavbou patrí ustálený okruh účastníkov konania, ktorých zákon jednoznačne vymedzuje, pričom však správny orgán nijako nevysvetlil svoju úvahu vedúcu k výberu spôsobu doručovania verejnou vyhláškou, neboli pre tento spôsob doručovania naplnené zákonné predpoklady. Dôsledkom pochybenia správneho orgánu bolo zmarenie realizácie procesných práv žalobkyne ako účastníčky dotknutého konania, ktorá sa nedozvedela o tom, že prebieha správne konanie, ktorého je účastníkom a v ktorom sa riešia jej subjektívne práva. Rozhodnutie správneho orgánu a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal nemôže byť považovaný za zákonný, nakoľko došlo k porušeniu vyššie uvádzaných ustanovení stavebného zákona správneho poriadku. III. Vyjadrenie žalovaného 5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 20.06.2015, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že spôsob doručovania, ktorý zvolil bol v rozpore so zákonom. Doručovanie verejnou vyhláškou bolo v súlade s § 61 ods. 4 Stavebného zákona, keďže v konaniach s veľkým počtom účastníkov by bolo doručovanie do vlastných rúk technicky náročné, ekonomicky nákladné a konečný efekt by nemusel zodpovedať vynaloženému úsiliu. 6. Stavebným zákonom nie je presne určené, aký počet účastníkov sa považuje za veľký, preto je to ponechané na úvahe správnemu orgánu. Pokiaľ správny orgán v jednotlivom prípade dôjde k názoru, že obsah neurčitého pojmu bol naplnený, potom je jeho povinnosťou ďalej postupovať spôsobom, ktorý daná právna norma správneho práva predpokladá. V danom prípade správny orgán dospel k záveru, že ide o stavbu s veľkým počtom účastníkov konania, preto bol povinný oznámenie o začatí územného konania, rozhodnutie o umiestnení stavby, ako aj upovedomenie o začatí stavebného konania stavebné povolenie doručiť účastníkov týchto konaní verejnou vyhláškou. 7. Stavebný úrad (žalovaný) mal istú voľnosť v interpretácii neurčitého pojmu, a teda i v hodnotení jednotlivých skutočností pri subsumovaní skutkového stavu pod hypotézu právnej normy. V tejto súvislosti poukázal právny názor vyjadrený v na uznesení NS SR sp. zn. 6Sžo/290/08 zo dňa 16.12.2009 IV. Právne posúdenie veci 8. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a aj postup správnych orgánov je v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 9. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 12. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP, v ktorom je upravené rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, je posudzovať, či si správny orgán príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z toho hľadiska, či ide o takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. 13. Podľa § 250b ods. 2 O.s.p. (predpis účinný do 30.06.2016) ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. 14. Podľa § 179 ods. 1 SSP (predpis účinný od 01.07.2016) ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 15. Vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení je zakotvený inštitút takzvaného opomenutého účastníka. V prípade takto podanej žaloby, musí súd zisťovať, či mal byť žalobca účastníkom správneho konania (v zmysle správneho poriadku, resp. osobitného právneho predpisu) a charakter rozhodnutia, ktoré žalobca žalobou napáda. Tieto skutočnosti súd zistil predovšetkým z obsahu administratívneho spisu. Zákon priznáva procesné právo podať žalobu aj tomu, s kým správny orgán ako účastníkom konania nekonal, aj keď účastníkom správneho konania bol a napadnuté rozhodnutie mu nebolo doručené. 16. Súd je toho názoru, že vo svojom dôsledku toto ustanovenie pripúšťa podanie žaloby aj proti neprávoplatnému rozhodnutiu a pri nevyčerpaní opravných prostriedkov, a to v záujme dôslednej ochrany práv fyzických a právnických osôb. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že sa so žalobcom malo konať ako s účastníkom konania, uloží správnemu orgánu povinnosť doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie. Podľa okolnosti prípadu môže tiež odložiť vykonateľnosť rozhodnutia. 17. Pri žalobe opomenutého účastníka ide o návrhové konanie. Pokiaľ to účastník sám nenavrhne, súd nie je oprávnený sám z vlastnej iniciatívy prikázať doručiť napadnuté rozhodnutie správnemu orgánu. Vyplýva to jednak zo zásad správneho súdnictva a tiež z dikcie § 179 ods. 1 SSP (predtým § 250b ods. 2 O.s.p.). Všeobecnou správnu žalobou sa môže žalobca domáhať zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobou opomenutého účastníka sa žalobca domáha doručenia správneho rozhodnutia v konaní, ktorého sa cítil byť účastníkom. 18. Žalobkyňa žiadala súd, aby zrušil rozhodnutie žalovaného. I keď jej argumenty smerovali jednoznačne a iba k tomu, že nebola účastníčkou konania o povolenie predmetnej stavby, hoci ňou podľa jej názoru mala byť, doručiť rozhodnutie nežiadala. Na viacerých miestach svojej žaloby (odsek na str. 4 - 5 žaloby) žalobkyňa uvádzala skutočnosti, ktoré sa dozvedela z napadnutého rozhodnutia. Napr. spomínala, že priamo z podmienok vydaného stavebného povolenia vyplýva, že je žalobkyňa vlastníkom pozemku priamo susediaceho s predmetnou stavbou, alebo že z napadnutého rozhodnutia nijako nevyplýva identifikácia okruhu účastníkov ani zdôvodnenie nedoručenia rozhodnutia známym účastníkom. Z uvedeného súd nadobudol presvedčenie, že rozhodnutie, ktoré žalobkyňa napadla žalobou a z ktorého pri tvorbe žalobných námietok čerpala, jej nebolo neznáme a bolo v čase spísania žaloby v jej dispozičnej moci. 19. Súd nad rámec uvedeného dodáva, že ďalšou pre súd však menej významnou skutočnosťou bol čas vydania žalobou napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného č. 341/15194/2013/STA/ Vas bolo vydané dňa 04.04.2013. Súd o veci rozhodoval dňa 25.10.2017, teda viac ako po troch rokoch od vydania rozhodnutia žalovaného. Nebola teda splnená ani podmienka podľa § 179 ods. 1 SSP, podľa ktorej správny súd môže rozhodnúť o povinnosti doručiť rozhodnutie správnemu orgánu len do troch rokov od vydania napadnutého rozhodnutia. Treba ešte podotknúť, že žalobkyňa proti rozhodnutiu správneho orgánu vydanému v apríli 2013 podala žalobu až v júli 2015. Okrem toho, že žalobkyňa nežiadala, aby súd prikázal správnemu orgánu doručiť jej napadnuté rozhodnutie, nemohla predpokladať, že súd sám iniciatívne vyzve žalobkyňu na doplnenie žaloby, prípadne sa začne vecou zaoberať do lehoty podľa § 179 ods. 1 SSP a advokátom zastúpenej žalobkyni ponúkne možnosť rozhodnúť o povinnosti doručiť napadnuté rozhodnutie. 20. Súd sa napriek uvedeným nedostatkom žaloby zaoberal aj jej námietkami. Je však potrebné zároveň povedať, že žalobkyňa síce tvrdila, že jej rozhodnutie nebolo doručené a že rozhodnutie je z tohto dôvodu nezákonné. Neuviedla však, ako sa táto skutočnosť dotkla jej právnej sféry - ako ju priamo ohrozila na jej právach a právom chránených záujmoch s ohľadom na obsah napadnutého rozhodnutia, ktorého znenie nepochybne poznala (viď ods. 18 rozsudku). 21. Podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je aj to, že musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. 22. Žalobná legitimácia v rámci preskúmavania správnej žaloby je daná pre všetky prípady, kde je dotknutá právna sféra žalobcu, t.j. kde ide o jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahuje sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, záväzne a autoritatívne sa dotýka ich právnej sféry. Ukrátenie žalobcu na jeho právach, t.j. porušenie alebo ohrozenie subjektívnych práv žalobcu, sa môže udiať buď priamo samotným rozhodnutím alebo tým, že správny orgán v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, porušil procesné práva žalobcu. V každom prípade žalobca musí tvrdiť, že bol ukrátený na svojich vlastných subjektívnych právach, t.j. musí ísť o subjektívne práva žalobcu (nie tretej osoby). 23. Žalobkyňa súdu nepreukázala, že rozhodnutie napadnuté žalobou ju ukracuje na jej právach a právom chránených záujmoch. Len samotná skutočnosť, že sa žalobkyňa cítila byť opomenutou účastníčkou bez ďalšieho neznamená, že rozhodnutie do práv žalobkyne zasiahlo alebo bolo spôsobilé zasiahnuť. 24. Správny súd dospel na základe uvedených skutočností k záveru, že žalobné námietky neodôvodňujú záver o tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore so zákonom. Preto správny súd vyhodnotil žalobu žalobkyne ako nedôvodnú a zamietol ju podľa § 190 SSP. 25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. 26. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).