Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/120/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201196 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1015201196.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: Dipl. mat. G. R., L. pri E. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária Mišík, s.r.o., Prievozská 4B, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 341/15194/2013/STA/Vas zo dňa 04.04.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutie správneho orgánu 1. Žalovaný vydal stavebné rozhodnutie č. 341/15194/2013/STA/Vas zo dňa 04.04.2013 stavebníkovi Bratislavský samosprávny kraj v spojenom stavebnom a územnom konaní zmena dokončenej stavby a novostavba „Rekonštrukcia bábkového divadla na ulici Dunajská 36, Bratislava“. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.2013. II. Žaloba 2. Žalobou podanou súdu dňa 22.07.2015 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. 3. V žalobe žalobkyňa namietala, že jej nebolo v súvislosti s predmetným územným a stavebným konaním doručené upovedomenie o začatí konania a napokon ani predmetné rozhodnutie. Stavebný úrad vykonával doručovanie iba prostredníctvom verejnej vyhlášky. Poukazujúc na ustanovenie § 59 ods. 1 písm. b/, § 61 ods. 1 a 4, § 69 ods. 1, § 140 Stavebného zákona a § 24 ods. 1 Správneho poriadku žalobkyňa tvrdila, že správny orgán nezabezpečil riadne oboznámenie žalobkyne ako vlastníčky nehnuteľnosti priamo susediacej s dotknutou stavbou so začatím správneho konania, s možnosťou vzniesť pripomienky k zamýšľanej stavbe a neumožnil ani podať voči dotknutému rozhodnutiu opravný prostriedok, keďže sa o ňom žalobkyňa nedozvedela. Predmetné rozhodnutie sa tak nikdy nedostalo do dispozičnej sféry žalobkyne, ktorá nemohla preskúmať jeho vecnú správnosť a prípadne brániť svoje práva odôvodnenými námietkami, čo jej bolo upreté práve z dôvodu pochybenia žalovaného pri doručovaní. 4. Žalobkyňa uviedla, že je vlastníčkou pozemku bezprostredne susediaceho so stavbou a do ním vlastneného pozemku stavba priamo zasahuje prostredníctvom rozšírenia fasády a neprípustným zvýšením počtu okien priamo zasahujúcich na susediaci pozemok. Správny orgán riadne nevymedzil okruh účastníkov konania, pričom priamo už z podmienok vydaného stavebného povolenia je zrejmé, že žalobca ako vlastník priamo susediaceho pozemku so stavbou bude predmetnou stavbou priamo dotknutý. Správnemu orgánu bola žalobkyňa ako účastníčka známa a z napádaného rozhodnutia nijako nevyplýva identifikácia okruhu účastníkov ani zdôvodnenie správnej úvahy spočívajúcej v ignorovaní riadneho doručovania známym a priamo dotknutým účastníkom konania, ktorým je jednoznačne aj žalobkyňa. 5. V situácii, kedy medzi osoby dotknuté stavbou patrí ustálený okruh účastníkov konania, ktorých zákon jednoznačne vymedzuje, pričom však správny orgán nijako nevysvetlil svoju úvahu vedúcu k výberu spôsobu doručovania verejnou vyhláškou, neboli pre tento spôsob doručovania naplnené zákonné predpoklady. Dôsledkom pochybenia správneho orgánu bolo zmarenie realizácie procesných práv žalobkyne ako účastníčky dotknutého konania, ktorá sa nedozvedela o tom, že prebieha správne konanie, ktorého je účastníkom a v ktorom sa riešia jej subjektívne práva. Rozhodnutie správneho orgánu a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal nemôže byť považovaný za zákonný, nakoľko došlo k porušeniu vyššie uvádzaných ustanovení Stavebného zákona a Správneho poriadku. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 20.06.2015, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že spôsob doručovania, ktorý zvolil bol v rozpore so zákonom. Doručovanie verejnou vyhláškou bolo v súlade s § 61 ods. 4 Stavebného zákona, keďže v konaniach s veľkým počtom účastníkov by bolo doručovanie do vlastných rúk technicky náročné, ekonomicky nákladné a konečný efekt by nemusel zodpovedať vynaloženému úsiliu. 7. Stavebným zákonom nie je presne určené, aký počet účastníkov sa považuje za veľký, preto je to ponechané na úvahe správnemu orgánu. Pokiaľ správny orgán v jednotlivom prípade dôjde k názoru, že obsah neurčitého pojmu bol naplnený, potom je jeho povinnosťou ďalej postupovať spôsobom, ktorý daná právna norma správneho práva predpokladá. V danom prípade správny orgán dospel k záveru, že ide o stavbu s veľkým počtom účastníkov konania, preto bol oznámenie o začatí územného konania, rozhodnutie o umiestnení stavby, upovedomenie o začatí stavebného konania a stavebné povolenie povinný doručovať účastníkom verejnou vyhláškou. 8. Žalovaný dodal, že stavebný úrad (žalovaný) mal istú voľnosť v interpretácii neurčitého pojmu, a teda i v hodnotení jednotlivých skutočností pri subsumovaní skutkového stavu pod hypotézu právnej normy. V tejto súvislosti poukázal právny názor vyjadrený v na uznesení NS SR sp. zn. 6Sžo 290/08 zo dňa 16.12.2009 IV. Relevantné právne predpisy 10. Podľa § 59 ods. 1 Stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. 11. Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. 12. Podľa § 61 ods. 4 Stavebného zákona pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa odseku 3. 13. Podľa § 69 ods. 1 Stavebného zákona stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní; tieto rozhodnutia týkajúce sa jednoduchých a drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy, ktoré si vyhradili posúdenie dokumentácie. 14. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 15. Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. 16. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 17. Podľa § 7 písm. a/ SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 18. Podľa § 32 ods. 2 SSP žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 20. Podľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. 21. Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6 je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis neustanovuje inak. IV. Konanie pred súdom 22. Rozsudkom č. k. 2S/161/2015-26 zo dňa 25.10.2017 Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol a žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č. k. 8Sžk/16/2018-48 zo dňa 16.05.2019 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd SR vytkol nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu predovšetkým z dôvodu, že správny súd neustálil riadne, či ide o všeobecnú správny žalobu alebo žalobu opomenutého účastníka. 23. Na pojednávaní pred súdom dňa 30.10.2019 právny zástupca žalobkyne zdôraznil, že žiada, aby súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie. Teda potvrdil, že podáva všeobecnú správny žalobu v zmysle § 177 a nasl. SSP. Uviedol, že taktiež žiada doručiť rozhodnutie, avšak k uvedenému možno len konštatovať, že z dôvodu podľa § 179 ods. 1 SSP o tomto už správny súd rozhodnúť nemohol vzhľadom na skutočnosť, že od vydania rozhodnutia uplynuli viac ako 3 roky. V. Posúdenie veci správnym súdom 24. V predmetnej právnej veci je nepochybné, že žalobkyňa žalobou napáda rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, proti ktorému je v inštančnom administratívnom postupe prípustný riadny opravný prostriedok, ktorým je odvolanie. 25. V konaní sa teda vyskytla prekážka brániaca správnemu súdu vo veci konať a rozhodnúť: žalobou je napadnuté prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, voči ktorému nepodala žalobkyňa odvolanie v administratívnom konaní ale napadla ho žalobou. 26. Na základe všeobecnej správnej žaloby správny súd preskúmava právoplatné druhostupňové rozhodnutie žalovaného správneho orgánu; resp. prvostupňové právoplatné rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa riadny opravný prostriedok. Hoci tento záver explicitne nevyplýva z § 3 ods. 1 písm. b/ SSP, jednoznačne vyplýva z označenia žalovaného upraveného v § 180 ods. 1 SSP (z historického hľadiska je potrebné poukázať na to, že v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 bolo preskúmavanie právoplatných druhostupňových rozhodnutí expressis verbis vyjadrené v § 247 ods. 2). 27. Ustanovenie § 7 písm. a/ SSP z hľadiska negatívnej enumerácie rozhodnutí nepreskúmavaných správnych súdom nie práve komplexne upravuje situáciu, keď je žalobou napadnuté prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, proti ktorému zákon pripúšťa v administratívnom konaní podať riadny opravný prostriedok. Toto ustanovenie vylučuje zo súdneho prieskumu právoplatné prvostupňové rozhodnutia správnych orgánov, pri ktorých účastník konania nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktoré mu poskytuje príslušný právny predpis. Logickým výkladom možno dospieť k záveru, že úmyslom zákonodarcu nebolo, aby správne súdy preskúmavali prvostupňové rozhodnutia orgánov verejnej správy. 28. Žalobou v správnom súdnictve je možné napadnúť právoplatné rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, a ktorým bol účastník podľa svojho názoru ukrátený na svojich právach. To znamená, že žaloba má smerovať proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je preskúmavaná v spojení s právoplatným rozhodnutím správneho orgánu druhého stupňa a ak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa obsahuje rovnaké vady ako druhostupňové rozhodnutie, je možné ho zrušiť, ale vždy len v spojení s právoplatným druhostupňovým rozhodnutím, nie samostatne. Zákonom stanovená podmienka vyčerpania riadnych opravných prostriedkov je namieste preto, aby súd nenahrádzal odvolací správny orgán. 29. Z tohto dôvodu je jediným postupom odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP v spojení s § 25 SSP a čl. 4 ods. 2 základných princípov CSP. 30. Správny súd bol právnym zástupcom žalobkyne požiadaný, aby sa vyjadril k otázke namietanej v správnej žalobe, či teda bolo povinnosťou žalovaného doručovať žalobkyni oznámenie o začatí administratívneho konania a iné dôležité listiny (stavebné povolenie) vydané v administratívnom konaní. 31. Správny súd dospel k záveru, že je vhodné aj nad rámec potrebného odôvodnenie poukázať na pochybenia žalovaného správneho orgánu. Jednak z dôvodu porušenia práv žalobkyne ale zároveň aj preto, aby sa do budúcnosti správny orgán podobných pochybení porušujúcich práva účastníkov na obhajobu a spravodlivý administratívny proces nedopúšťal. 32. Právna úprava inštitútu doručovania verejnou vyhláškou bola zavedená do Stavebného zákona v záujme efektívneho výkonu verejnej správy v stavebnom konaní. Aký počet účastníkov sa považuje v stavebnom konaní v zmysle § 61 ods. 4 Stavebného zákona za veľký, nie je zákonom určené a použitie tohto inštitútu je tak na úvahe správneho orgánu, ktorá však musí byť legitímna. V tejto súvislosti súd podporne poukazuje na právnu úpravu v Českej republike, ktorá v § 144 ods. 1 zákona č. 500/2004 Sb., správní řád ustanovuje, že ak osobitný zákon neustanovuje inak, rozumie sa konaním s veľkým počtom účastníkov konanie s viac ako 30 účastníkmi. Tento názor si osvojili aj súdy v Slovenskej republike, čo vyplýva z ich rozhodovacej praxe (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/12/2011). 33. Doručovanie písomností verejnou vyhláškou predstavuje štandardný spôsob doručovania umožňujúci primeraným spôsobom riešiť napätie medzi povinnosťou orgánu verejnej správy oznámiť oprávneným subjektom relevantné údaje v konaní a požiadavkou zabezpečiť plynulý priebeh konania elimináciou rizika jeho zablokovania v dôsledku objektívnej alebo subjektívnej nemožnosti doručenia veľkému počtu osôb v primeranom časovom rozpätí alebo v dôsledku absencie aktuálnych údajov o mieste ich pobytu (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/06 zo dňa 01.10.2008, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 125/2009 zo dňa 21.01.2010). 34. V danom prípade správny súd zistil, že účastníkov administratívneho konania je spolu viac ako 30. Hoci žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností susediacich s predmetnou stavbou (zapísané na LV XXXX, k.ú. Staré Mesto), predovšetkým nehnuteľnosti susediace s predmetnou stavbou zapísané na LV XXXX, k.ú. Staré Mesto resp. na LV XXXX, k.ú. Staré Mesto sú vlastnené 49 resp. 19 spoluvlastníkmi. V zmysle ustálenej judikatúry potom bolo na mieste inštitút verejnej vyhlášky. 35. Na druhej strane však zistenia správneho súdu nijako nevyplývajú z administratívneho spisu, z oznámenia o začatí administratívneho konania alebo z žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ním zvolený postup doručovať verejnou vyhláškou nijako nevysvetlil. Správny orgán si nemôže pri svojom postupe počínať ľubovoľne, ale odôvodnenie jeho rozhodnutia má obsahovať konkrétne a preskúmateľné dôvody, pre ktoré správny orgán určitú situáciu podriadi pod hypotézu právnej normy. V tejto súvislosti mal žalovaný použitie verejnej vyhlášky v územnom rozhodnutí odôvodniť, čo však neurobil. 36. Uvedené spomína správny súd z toho dôvodu, že hoci § 61 ods. 4 v spojení s § 69 ods. 1 a 2 Stavebného zákona vytvára „priestor“ na to, aby stavebné povolenie bolo doručované verejnou vyhláškou v prípade veľkého počtu účastníkov stavebného konania, a teda je vecou úvahy správneho orgánu, či počet účastníkov stavebného konania považuje za veľký, ani v tomto smere nemôže byť táto voľná úvaha svojvoľná, resp. neodôvodnená a nepodložená. Podľa názoru Ústavného súdu SR vysloveného v náleze sp. zn. II. ÚS 69/2011 nemožno vzhľadom na reálny obsah pojmu účastník stavebného konania, ako aj v záujme vytvorenia reálneho priestoru na konzumáciu účastníkovi konania priznaných práv a povinností, z ústavného hľadiska akceptovať, aby pri voľnej úvahe o počte účastníkov stavebného konania bola táto založená iba na domnienke, resp. na predpoklade o výskyte síce veľkého množstva, avšak anonymných adresátov, ktorým by mohlo byť stavebné povolenie adresované, pretože by sa mohlo eventuálne dotknúť ich práv a oprávnených záujmov. V prípade takéhoto chápania pojmu účastník stavebného konania by išlo iba o imaginárny subjekt bez možného reálneho vplyvu na priebeh a výsledok stavebného konania. 37. Je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že doručovanie stavebného povolenia verejnou vyhláškou je v zmysle citovaných ustanovení Stavebného zákona viazané na účastníctvo v stavebnom konaní, ktoré však nemá byť vnímané iba formálne -bezobsažne, ale s účastníctvom v konaní je spätý celý rad práv a povinností hmotnoprávneho i procesného charakteru, ktorých využívanie a plnenie musí mať reálny základ a odraz v samotnom konaní. 38. Aby účastník stavebného konania mohol jemu zákonom priznané práva a povinnosti aj realizovať, musí mať vedomosť, že má postavenie účastníka konania, resp. že je s ním konané ako s účastníkom konania. Vzhľadom na uvedené účastník stavebného konania v zmysle § 59 ods. 1 Stavebného zákona musí byť identifikovateľný aspoň menom a priezviskom, aby mal reálnu (nie len hypotetickú) možnosť sa dozvedieť, že je účastníkom konania a mohol tak zákonom vymedzeným spôsobom obhajovať svoje práva a oprávnené záujmy. Túto aspoň minimálnu identifikáciu účastníka stavebného konania nemožno oklieštiť iba na to, že sa bude od fyzickej osoby očakávať, že sama, napr. na základe označenia stavebných parciel, bude iba dedukovať alebo predpokladať svoje účastníctvo v stavebnom konaní. (nález Ústavného súdu SR II. ÚS 69/2011 zo dňa 18. 10. 2012) 39. Čo správny súd považuje tiež za dôležité, je aby správny orgán (v danom prípade žalovaný stavebný úrad) radne plnil povinnosť uloženú mu § 3 ods. 1, 2 Správneho poriadku. Správne orgány sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností a tiež sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 40. Z vyššie uvedeného možno dedukovať povinnosť správneho orgánu pri voľbe spôsobu a formy doručovania zvážiť všetky aj osobitné okolnosti konkrétneho prípadu a týmto okolnostiam svoj procesný postup prispôsobiť. Pokiaľ nie je verejná vyhláška vhodným spôsobom zverejnená, je veľmi pravdepodobné, že sa o konkrétnom úkone (napr. počas 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, alebo počas 7 dní, do ktorých je možné podať námietky v stavebnom konaní) alebo rozhodnutí ( napr. pred uplynutím lehoty na podanie opravného prostriedku) správneho orgánu včas nedozvedia. Je viac ako pravdepodobné, že nie je v možnostiach žalobkyne narodenej v roku 1945, aby pravidelne navštevovala vývesnú tabuľu žalovaného a zisťovala, či náhodou nie je účastníčka správneho konania, ktoré sa jej týka. Uvedené zrejme obdobne platilo aj o ostatných účastníkoch administratívneho konania, čoho dôkazom je skutočnosť, že v konaní boli vznesené námietky len dvoma účastníkmi. 41. K uvedenému je potrebné dodať, že okrem absencie zdôvodnenia zvoleného postupu doručovať relevantné listiny účastníkom verejnou vyhláškou, nie je možné z administratívneho spisu zistiť, akým spôsobom a kde bolo tieto zverejnenia realizované a či vôbec realizované v skutočnosti aj boli. 42. Zhrnutím vyššie uvedeného senát správneho súdu dáva do pozornosti, že za súladné s § 3 ods. 1, 2 Správneho poriadku v spojení s § 61 ods. 4 a § 69 ods. 1 a 2 Stavebného zákona by so mohlo považovať zverejnenie relevantných listín (oznámenie o začatí konania a o konaní miestneho zisťovania a stavebné povolenie) verejnou vyhláškou vhodným spôsobom (napr. vyvesením v spoločných priestoroch bytového domu), uvedenie mien a priezvisk fyzických osôb a názvov právnických osôb - účastníkov konania a prítomnosť odôvodnenia zvoleného postupu uverejniť dôležitú listinu verejnou vyhláškou. 43. Správny súd žalobcu odmietol v súlade s § 98 ods. 1 písm. g/ SSP. 44. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. 45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).