KAUZIS.SK
RozhodnutieKrajský súd Bratislava29. 10. 2019plný textcitované 1×

Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/120/2019 z 29. 10. 2019

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 29. októbra 2019, sp. zn. 2S/120/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1015201196.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/120/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201196
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1015201196.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: Dipl. mat. G. R., L. pri E. XXX, právne zastúpená:
Advokátska kancelária Mišík, s.r.o., Prievozská 4B, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť
Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 341/15194/2013/STA/Vas zo dňa 04.04.2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutie správneho orgánu

1. Žalovaný vydal stavebné rozhodnutie č. 341/15194/2013/STA/Vas zo dňa 04.04.2013 stavebníkovi
Bratislavský samosprávny kraj v spojenom stavebnom a územnom konaní zmena dokončenej stavby
a novostavba „Rekonštrukcia bábkového divadla na ulici Dunajská 36, Bratislava“. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.2013.

II.
Žaloba

2. Žalobou podanou súdu dňa 22.07.2015 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného a
vrátenia veci na ďalšie konanie.

3. V žalobe žalobkyňa namietala, že jej nebolo v súvislosti s predmetným územným a stavebným
konaním doručené upovedomenie o začatí konania a napokon ani predmetné rozhodnutie. Stavebný
úrad vykonával doručovanie iba prostredníctvom verejnej vyhlášky. Poukazujúc na ustanovenie § 59
ods. 1 písm. b/, § 61 ods. 1 a 4, § 69 ods. 1, § 140 Stavebného zákona a § 24 ods. 1 Správneho poriadku
žalobkyňa tvrdila, že správny orgán nezabezpečil riadne oboznámenie žalobkyne ako vlastníčky
nehnuteľnosti priamo susediacej s dotknutou stavbou so začatím správneho konania, s možnosťou
vzniesť pripomienky k zamýšľanej stavbe a neumožnil ani podať voči dotknutému rozhodnutiu opravný
prostriedok, keďže sa o ňom žalobkyňa nedozvedela. Predmetné rozhodnutie sa tak nikdy nedostalo
do dispozičnej sféry žalobkyne, ktorá nemohla preskúmať jeho vecnú správnosť a prípadne brániť
svoje práva odôvodnenými námietkami, čo jej bolo upreté práve z dôvodu pochybenia žalovaného pri
doručovaní.

4. Žalobkyňa uviedla, že je vlastníčkou pozemku bezprostredne susediaceho so stavbou a do ním
vlastneného pozemku stavba priamo zasahuje prostredníctvom rozšírenia fasády a neprípustným



zvýšením počtu okien priamo zasahujúcich na susediaci pozemok. Správny orgán riadne nevymedzil
okruh účastníkov konania, pričom priamo už z podmienok vydaného stavebného povolenia je zrejmé,
že žalobca ako vlastník priamo susediaceho pozemku so stavbou bude predmetnou stavbou priamo
dotknutý. Správnemu orgánu bola žalobkyňa ako účastníčka známa a z napádaného rozhodnutia nijako
nevyplýva identifikácia okruhu účastníkov ani zdôvodnenie správnej úvahy spočívajúcej v ignorovaní
riadneho doručovania známym a priamo dotknutým účastníkom konania, ktorým je jednoznačne aj
žalobkyňa.

5. V situácii, kedy medzi osoby dotknuté stavbou patrí ustálený okruh účastníkov konania, ktorých
zákon jednoznačne vymedzuje, pričom však správny orgán nijako nevysvetlil svoju úvahu vedúcu
k výberu spôsobu doručovania verejnou vyhláškou, neboli pre tento spôsob doručovania naplnené
zákonné predpoklady. Dôsledkom pochybenia správneho orgánu bolo zmarenie realizácie procesných
práv žalobkyne ako účastníčky dotknutého konania, ktorá sa nedozvedela o tom, že prebieha správne
konanie, ktorého je účastníkom a v ktorom sa riešia jej subjektívne práva. Rozhodnutie správneho
orgánu a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal nemôže byť považovaný za zákonný, nakoľko došlo k
porušeniu vyššie uvádzaných ustanovení Stavebného zákona a Správneho poriadku.

III.
Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 20.06.2015, žalobu považoval
za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že spôsob doručovania, ktorý
zvolil bol v rozpore so zákonom. Doručovanie verejnou vyhláškou bolo v súlade s § 61 ods. 4 Stavebného
zákona, keďže v konaniach s veľkým počtom účastníkov by bolo doručovanie do vlastných rúk technicky
náročné, ekonomicky nákladné a konečný efekt by nemusel zodpovedať vynaloženému úsiliu.

7. Stavebným zákonom nie je presne určené, aký počet účastníkov sa považuje za veľký, preto je to
ponechané na úvahe správnemu orgánu. Pokiaľ správny orgán v jednotlivom prípade dôjde k názoru,
že obsah neurčitého pojmu bol naplnený, potom je jeho povinnosťou ďalej postupovať spôsobom, ktorý
daná právna norma správneho práva predpokladá. V danom prípade správny orgán dospel k záveru,
že ide o stavbu s veľkým počtom účastníkov konania, preto bol oznámenie o začatí územného konania,
rozhodnutie o umiestnení stavby, upovedomenie o začatí stavebného konania a stavebné povolenie
povinný doručovať účastníkom verejnou vyhláškou.

8. Žalovaný dodal, že stavebný úrad (žalovaný) mal istú voľnosť v interpretácii neurčitého pojmu, a teda
i v hodnotení jednotlivých skutočností pri subsumovaní skutkového stavu pod hypotézu právnej normy.
V tejto súvislosti poukázal právny názor vyjadrený v na uznesení NS SR sp. zn. 6Sžo 290/08 zo dňa
16.12.2009

IV.
Relevantné právne predpisy

10. Podľa § 59 ods. 1 Stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú:
a) stavebník,
b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť
stavebným povolením priamo dotknuté,
c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu,
d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

11. Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa
na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní
alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.



12. Podľa § 61 ods. 4 Stavebného zákona pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri
zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí
účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho
zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty
určenej podľa odseku 3.

13. Podľa § 69 ods. 1 Stavebného zákona stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa
oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní;
tieto rozhodnutia týkajúce sa jednoduchých a drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy,
ktoré si vyhradili posúdenie dokumentácie.

14. Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

15. Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania,
sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na
preberanie zásielok.

16. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

17. Podľa § 7 písm. a/ SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

18. Podľa § 32 ods. 2 SSP žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon
neustanovuje inak.

19. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 20.
Podľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je
preneseným výkonom štátnej správy. 21. Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ okresný úrad v sídle kraja okrem
pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6 je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní
v prvom stupni rozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
IV.
Konanie pred súdom

22. Rozsudkom č. k. 2S/161/2015-26 zo dňa 25.10.2017 Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol a
žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal žalobkyňa odvolanie,
o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č. k. 8Sžk/16/2018-48 zo dňa 16.05.2019 tak, že
rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho
rozhodnutia Najvyšší súd SR vytkol nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu predovšetkým z
dôvodu, že správny súd neustálil riadne, či ide o všeobecnú správny žalobu alebo žalobu opomenutého
účastníka.

23. Na pojednávaní pred súdom dňa 30.10.2019 právny zástupca žalobkyne zdôraznil, že žiada, aby
súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie. Teda potvrdil, že podáva všeobecnú správny žalobu v zmysle
§ 177 a nasl. SSP. Uviedol, že taktiež žiada doručiť rozhodnutie, avšak k uvedenému možno len
konštatovať, že z dôvodu podľa § 179 ods. 1 SSP o tomto už správny súd rozhodnúť nemohol vzhľadom
na skutočnosť, že od vydania rozhodnutia uplynuli viac ako 3 roky.

V.
Posúdenie veci správnym súdom



24. V predmetnej právnej veci je nepochybné, že žalobkyňa žalobou napáda rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa, proti ktorému je v inštančnom administratívnom postupe prípustný riadny opravný
prostriedok, ktorým je odvolanie.

25. V konaní sa teda vyskytla prekážka brániaca správnemu súdu vo veci konať a rozhodnúť: žalobou je
napadnuté prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, voči ktorému nepodala žalobkyňa odvolanie v
administratívnom konaní ale napadla ho žalobou.

26. Na základe všeobecnej správnej žaloby správny súd preskúmava právoplatné druhostupňové
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu; resp. prvostupňové právoplatné rozhodnutie, proti ktorému
zákon nepripúšťa riadny opravný prostriedok. Hoci tento záver explicitne nevyplýva z § 3 ods. 1 písm.
b/ SSP, jednoznačne vyplýva z označenia žalovaného upraveného v § 180 ods. 1 SSP (z historického
hľadiska je potrebné poukázať na to, že v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
účinnom do 30.6.2016 bolo preskúmavanie právoplatných druhostupňových rozhodnutí expressis verbis
vyjadrené v § 247 ods. 2).

27. Ustanovenie § 7 písm. a/ SSP z hľadiska negatívnej enumerácie rozhodnutí nepreskúmavaných
správnych súdom nie práve komplexne upravuje situáciu, keď je žalobou napadnuté prvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu, proti ktorému zákon pripúšťa v administratívnom konaní podať riadny
opravný prostriedok. Toto ustanovenie vylučuje zo súdneho prieskumu právoplatné prvostupňové
rozhodnutia správnych orgánov, pri ktorých účastník konania nevyčerpal všetky riadne opravné
prostriedky, ktoré mu poskytuje príslušný právny predpis. Logickým výkladom možno dospieť k záveru,
že úmyslom zákonodarcu nebolo, aby správne súdy preskúmavali prvostupňové rozhodnutia orgánov
verejnej správy.

28. Žalobou v správnom súdnictve je možné napadnúť právoplatné rozhodnutia správneho orgánu, ktorý
rozhodoval v poslednom stupni, a ktorým bol účastník podľa svojho názoru ukrátený na svojich právach.
To znamená, že žaloba má smerovať proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, ktoré
nadobudlo právoplatnosť. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je preskúmavaná
v spojení s právoplatným rozhodnutím správneho orgánu druhého stupňa a ak rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa obsahuje rovnaké vady ako druhostupňové rozhodnutie, je možné ho zrušiť, ale
vždy len v spojení s právoplatným druhostupňovým rozhodnutím, nie samostatne. Zákonom stanovená
podmienka vyčerpania riadnych opravných prostriedkov je namieste preto, aby súd nenahrádzal
odvolací správny orgán.

29. Z tohto dôvodu je jediným postupom odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP v spojení
s § 25 SSP a čl. 4 ods. 2 základných princípov CSP.

30. Správny súd bol právnym zástupcom žalobkyne požiadaný, aby sa vyjadril k otázke namietanej
v správnej žalobe, či teda bolo povinnosťou žalovaného doručovať žalobkyni oznámenie o začatí
administratívneho konania a iné dôležité listiny (stavebné povolenie) vydané v administratívnom konaní.

31. Správny súd dospel k záveru, že je vhodné aj nad rámec potrebného odôvodnenie poukázať na
pochybenia žalovaného správneho orgánu. Jednak z dôvodu porušenia práv žalobkyne ale zároveň aj
preto, aby sa do budúcnosti správny orgán podobných pochybení porušujúcich práva účastníkov na
obhajobu a spravodlivý administratívny proces nedopúšťal.

32. Právna úprava inštitútu doručovania verejnou vyhláškou bola zavedená do Stavebného zákona v
záujme efektívneho výkonu verejnej správy v stavebnom konaní. Aký počet účastníkov sa považuje v
stavebnom konaní v zmysle § 61 ods. 4 Stavebného zákona za veľký, nie je zákonom určené a použitie
tohto inštitútu je tak na úvahe správneho orgánu, ktorá však musí byť legitímna. V tejto súvislosti súd
podporne poukazuje na právnu úpravu v Českej republike, ktorá v § 144 ods. 1 zákona č. 500/2004 Sb.,
správní řád ustanovuje, že ak osobitný zákon neustanovuje inak, rozumie sa konaním s veľkým počtom
účastníkov konanie s viac ako 30 účastníkmi. Tento názor si osvojili aj súdy v Slovenskej republike, čo
vyplýva z ich rozhodovacej praxe (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/12/2011).

33. Doručovanie písomností verejnou vyhláškou predstavuje štandardný spôsob doručovania
umožňujúci primeraným spôsobom riešiť napätie medzi povinnosťou orgánu verejnej správy oznámiť



oprávneným subjektom relevantné údaje v konaní a požiadavkou zabezpečiť plynulý priebeh konania
elimináciou rizika jeho zablokovania v dôsledku objektívnej alebo subjektívnej nemožnosti doručenia
veľkému počtu osôb v primeranom časovom rozpätí alebo v dôsledku absencie aktuálnych údajov o
mieste ich pobytu (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/06 zo dňa 01.10.2008, uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 125/2009 zo dňa 21.01.2010).

34. V danom prípade správny súd zistil, že účastníkov administratívneho konania je spolu viac ako 30.
Hoci žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností susediacich s predmetnou stavbou (zapísané na
LV XXXX, k.ú. Staré Mesto), predovšetkým nehnuteľnosti susediace s predmetnou stavbou zapísané na
LV XXXX, k.ú. Staré Mesto resp. na LV XXXX, k.ú. Staré Mesto sú vlastnené 49 resp. 19 spoluvlastníkmi.
V zmysle ustálenej judikatúry potom bolo na mieste inštitút verejnej vyhlášky.

35. Na druhej strane však zistenia správneho súdu nijako nevyplývajú z administratívneho spisu, z
oznámenia o začatí administratívneho konania alebo z žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný
ním zvolený postup doručovať verejnou vyhláškou nijako nevysvetlil. Správny orgán si nemôže pri
svojom postupe počínať ľubovoľne, ale odôvodnenie jeho rozhodnutia má obsahovať konkrétne a
preskúmateľné dôvody, pre ktoré správny orgán určitú situáciu podriadi pod hypotézu právnej normy.
V tejto súvislosti mal žalovaný použitie verejnej vyhlášky v územnom rozhodnutí odôvodniť, čo však
neurobil.

36. Uvedené spomína správny súd z toho dôvodu, že hoci § 61 ods. 4 v spojení s § 69 ods. 1
a 2 Stavebného zákona vytvára „priestor“ na to, aby stavebné povolenie bolo doručované verejnou
vyhláškou v prípade veľkého počtu účastníkov stavebného konania, a teda je vecou úvahy správneho
orgánu, či počet účastníkov stavebného konania považuje za veľký, ani v tomto smere nemôže byť
táto voľná úvaha svojvoľná, resp. neodôvodnená a nepodložená. Podľa názoru Ústavného súdu SR
vysloveného v náleze sp. zn. II. ÚS 69/2011 nemožno vzhľadom na reálny obsah pojmu účastník
stavebného konania, ako aj v záujme vytvorenia reálneho priestoru na konzumáciu účastníkovi konania
priznaných práv a povinností, z ústavného hľadiska akceptovať, aby pri voľnej úvahe o počte účastníkov
stavebného konania bola táto založená iba na domnienke, resp. na predpoklade o výskyte síce veľkého
množstva, avšak anonymných adresátov, ktorým by mohlo byť stavebné povolenie adresované, pretože
by sa mohlo eventuálne dotknúť ich práv a oprávnených záujmov. V prípade takéhoto chápania pojmu
účastník stavebného konania by išlo iba o imaginárny subjekt bez možného reálneho vplyvu na priebeh
a výsledok stavebného konania.

37. Je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že doručovanie stavebného povolenia verejnou vyhláškou je
v zmysle citovaných ustanovení Stavebného zákona viazané na účastníctvo v stavebnom konaní, ktoré
však nemá byť vnímané iba formálne -bezobsažne, ale s účastníctvom v konaní je spätý celý rad práv
a povinností hmotnoprávneho i procesného charakteru, ktorých využívanie a plnenie musí mať reálny
základ a odraz v samotnom konaní.

38. Aby účastník stavebného konania mohol jemu zákonom priznané práva a povinnosti aj realizovať,
musí mať vedomosť, že má postavenie účastníka konania, resp. že je s ním konané ako s účastníkom
konania. Vzhľadom na uvedené účastník stavebného konania v zmysle § 59 ods. 1 Stavebného zákona
musí byť identifikovateľný aspoň menom a priezviskom, aby mal reálnu (nie len hypotetickú) možnosť
sa dozvedieť, že je účastníkom konania a mohol tak zákonom vymedzeným spôsobom obhajovať svoje
práva a oprávnené záujmy. Túto aspoň minimálnu identifikáciu účastníka stavebného konania nemožno
oklieštiť iba na to, že sa bude od fyzickej osoby očakávať, že sama, napr. na základe označenia
stavebných parciel, bude iba dedukovať alebo predpokladať svoje účastníctvo v stavebnom konaní.
(nález Ústavného súdu SR II. ÚS 69/2011 zo dňa 18. 10. 2012)

39. Čo správny súd považuje tiež za dôležité, je aby správny orgán (v danom prípade žalovaný stavebný
úrad) radne plnil povinnosť uloženú mu § 3 ods. 1, 2 Správneho poriadku. Správne orgány sú povinné
chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne
vyžadovať plnenie ich povinností a tiež sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi
konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby
mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia



správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.

40. Z vyššie uvedeného možno dedukovať povinnosť správneho orgánu pri voľbe spôsobu a formy
doručovania zvážiť všetky aj osobitné okolnosti konkrétneho prípadu a týmto okolnostiam svoj
procesný postup prispôsobiť. Pokiaľ nie je verejná vyhláška vhodným spôsobom zverejnená, je veľmi
pravdepodobné, že sa o konkrétnom úkone (napr. počas 15 dní pred konaním miestneho zisťovania,
prípadne ústneho pojednávania, alebo počas 7 dní, do ktorých je možné podať námietky v stavebnom
konaní) alebo rozhodnutí ( napr. pred uplynutím lehoty na podanie opravného prostriedku) správneho
orgánu včas nedozvedia. Je viac ako pravdepodobné, že nie je v možnostiach žalobkyne narodenej
v roku 1945, aby pravidelne navštevovala vývesnú tabuľu žalovaného a zisťovala, či náhodou nie
je účastníčka správneho konania, ktoré sa jej týka. Uvedené zrejme obdobne platilo aj o ostatných
účastníkoch administratívneho konania, čoho dôkazom je skutočnosť, že v konaní boli vznesené
námietky len dvoma účastníkmi.

41. K uvedenému je potrebné dodať, že okrem absencie zdôvodnenia zvoleného postupu doručovať
relevantné listiny účastníkom verejnou vyhláškou, nie je možné z administratívneho spisu zistiť, akým
spôsobom a kde bolo tieto zverejnenia realizované a či vôbec realizované v skutočnosti aj boli.

42. Zhrnutím vyššie uvedeného senát správneho súdu dáva do pozornosti, že za súladné s § 3 ods. 1, 2
Správneho poriadku v spojení s § 61 ods. 4 a § 69 ods. 1 a 2 Stavebného zákona by so mohlo považovať
zverejnenie relevantných listín (oznámenie o začatí konania a o konaní miestneho zisťovania a stavebné
povolenie) verejnou vyhláškou vhodným spôsobom (napr. vyvesením v spoločných priestoroch bytového
domu), uvedenie mien a priezvisk fyzických osôb a názvov právnických osôb - účastníkov konania a
prítomnosť odôvodnenia zvoleného postupu uverejniť dôležitú listinu verejnou vyhláškou.

43. Správny súd žalobcu odmietol v súlade s § 98 ods. 1 písm. g/ SSP.

44. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a/
SSP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola
odmietnutá.

45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).

Citované v ďalších rozhodnutiach

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1015201196)