Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/186/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201402 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201402.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka PhD., v právnej veci žalobcu: Alexander K., V. 2, K., právne zastúpený: JUDr. Ľudmila Penz Vachulová, advokátka, Krížna 47, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: 1. B. K., K. XX, K., 2. A. U., K. XX, K., 3. T.. T. U., K. XX, K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-BA-OVBP2-2015/042448/ZAD zo dňa 22.06.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému a ďalším účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnymi orgánmi 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 22.06.2015 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP-2014/2432/Vim-3 zo dňa 23.02.2014, ktorým podľa § 46 Správneho poriadku, § 88 ods. 1 písm. d/, § 88a ods. 2 a § 90 Stavebného zákona nariadil odstránenie stavby „Záhradná chata“ na pozemku parc. č. XXXXX/X v k.ú. Z., na K. ulici v K. jej vlastníkovi (žalobcovi) na vlastné náklady. 2. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že dňa 08.08.2014 sa začalo na základe rozhodnutia Okresného úradu Bratislava nové konanie, v ktorom bol vyzvaný žalobca na doplnenie podkladov. Dňa 10.10.2014 podal žalobca žiadosť o dodatočné stavebné povolenie spolu s projektovou dokumentáciou skutkového stavu a geodetické zameranie, dňa 26.11.2014 doplnil súhlas k malému zdroju znečisťovania ovzdušia a dňa 28.11.2014 doplnil vyjadrenie Hlavné mesta SR k zmene užívania stavby. 3. Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán - Mestská časť Bratislava - Nové Mesto už dňa 22.04.2014 vydal rozhodnutie č. ÚKaSP-2012/1770/Vim-5, ktorým nariadil odstránenie stavby na pozemku parc. č. XXXXX/X vo vlastníctve žalobcu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OÚ-BA-OVBP2-2014/53905/ZAD zo dňa 18.07.2014, predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Stavebný úrad v novom prejednaní veci rozhodnutím č. ÚKaSP-2014/2432/ Vim-169 zo dňa 03.09.2014 prerušil konanie o dodatočnom povolení stavby a vyzval vlastníka stavby (žalobcu), aby v lehote najneskôr do 15.10.2014 predložil žiadosť o dodatočné stavebné povolenie, projektovú dokumentáciu skutočnej realizácie stavby, záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy k dodatočnému povoleniu stavby a k povoleniu užívania malého zdroja znečistenia ovzdušia, geodetické zameranie skutočne zrealizovanej stavby, pričom vlastníka stavby upozornil v súlade s § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie dočasnej stavby, pre ktorú uplynula dočasnosť. 4. Dňa 10.10.2014 podal žalobca žiadosť o dodatočné povolenie stavby, predmetom ktorej bola jej prestavba zmenená na stav malého rodinného domu, spolu s projektovou dokumentáciou a geometrickým plánom. Samostatným listom doručeným toho istého dňa 10.10.2014 do podateľne Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto požiadal žalobca o predĺženie lehoty na predloženie dokladu o záväzné stanovisko k dodatočnému povoleniu stavby a k povoleniu užívania malého zdroja znečisťovania ovzdušia. Stavebný úrad žiadosti vyhovel a listom zo dňa 03.11.2014 predĺžil lehotu na doplnenie podania do 12.12.2014. Dňa 26.11.2014 bol doplnený súhlas na prevádzku malého zdroja znečistenia ovzdušia vydaný Hlavným mesto SR Bratislava pod č. MAGS OZP 58543/2014-341638/Si zo dňa 04.11.2014. Následne dňa 28.11.2014 k žiadosti o dodatočné povolenie stavby, ktorou bola zmena dokončenej stavby (záhradnej chaty) na rodinný dom spojená so zmenou stavby, ktorá spočívala v prístavbe a stavebných úprav bola predložená iba odpoveď Hlavného mesta SR Bratislava zo dňa 30.06.2014 na žiadosť žalobcu o zmenu užívania záhradnej chaty na malý rodinný dom s vrátením podania. Hlavné mesto SR Bratislava konštatovalo, že v prípade žiadosti o vydanie záväzného stanoviska k stavbe v rámci konania o zmene dokončenej stavby, a to pokiaľ nedochádza k zmene v umiestnení stavby a v plnení podmienok územného rozhodnutia, sa Hlavné mesto SR nevyjadruje. Dňa 11.12.2014 požiadal opakovane žalobca o predĺženie lehoty na predloženie dokladu o záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislava k dodatočnému povoleniu stavby do 31.03.2015 z dôvodu, že prišlo k nedorozumeniu, nakoľko požiadal Magistrát Hlavného mesta SR Bratislava o záväzné stanovisko k zmene užívania stavby a nie k dodatočnému povoleniu stavby. Z dôvodu nepredloženia v určenej a ani predĺženej lehote požadovaný doklad o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, stavebný úrad oznámil v súlade s § 88a ods. 2 a § 90 Staveného zákona konanie o nariadení odstránenia stavby s dotknutým orgánom a účastníkom konania, pričom upustil od miestneho zisťovania ústneho pojednávania. Účastníkov konania upozornil, že svoje pripomienky môžu uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí konania o nariadenie odstránenia záhradnej chaty, inak sa na ňu neprihliada. Na základe tohto oznámenia podal žalobca dňa 06.02.2015 pripomienky k oznámeniu o začatí konania o odstránení stavby, ktorými nesúhlasil s vyjadrením stavebného úradu, že nepredložil doklady v určenej lehote a uviedol, že požiadal stavebný úrad o predĺženie dodania stanoviska Hlavného mesta SR Bratislava k dodatočnému povoleniu stavby, pričom k tejto žiadosti podanej dňa 11.12.2014 nedostal vyjadrenie. Následne stavebný úrad dňa 23.02.2014 vydal nariadenie, ktorým nariadil odstránenie stavby. 5. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že podľa § 88a Stavebného zákona je konanie o dodatočnom povolení stavby inštitútom, podľa ktorého je povinnosťou vlastníka stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním preukázať, že jej dodatočné povolenie, resp. jej ďalšia existencia nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom pod pojmom verejné záujmy chránené stavebným zákonom a osobitnými predpismi sa rozumejú najmä ciele a zámery územného plánovania, vyjadrené v územno-plánovacej dokumentácii, starostlivosť o životné prostredie, základné požiadavky na stavby podľa zákona a všeobecné technické požiadavky na výstavbu vrátené požiadaviek na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie upravené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch a osobitné záujmy chránené orgánmi štátnej správy podľa osobitných predpisov v konaniach podľa stavebného zákona, podľa druhu a účelu stavby, ktorá je predmetom konania. Dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami spočíva na jej vlastníkovi, keďže on je tým subjektom, ktorý porušil zákon. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami a záväznými časťami technických noriem. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad by mal pri ich vymedzení vychádzať z ustanovenia § 126 Stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany jednotlivých zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má používať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená a pod. Rozhodnutím, ktorým stavebný úrad nariaďuje odstránenie stavby, je rozhodnutím, ktoré správny orgán vydáva z úradnej povinnosti. Stavebný úrad je oprávnený nariadiť odstránenie stavby v prípade, ak vlastník stavby v určenej lehote nepredloží doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami a aj vtedy, ak stavebník v určenej lehote nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Nepredloženie požadovaných dokladov je teda zákonným dôvodom oprávňujúcim stavebný úrad na to, aby nariadil odstráneniu stavby. Podľa žalovaného, ako uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia, žalobca ako vlastník stavby mal dostatočný časový priestor na zabezpečenie podkladov pre ďalšiu existenciu stavby, keďže mal povolení predĺženie užívania stavby záhradnej chatky do roku 2009. Od tohto roku nevyvinul aktivitu na možné prekvalifikovanie stavby tak, aby jej ďalšia existencia bola v súlade s platným územným plánom a platnými právnymi predpismi a technickými predpismi. Až v roku 2012 na základe výkonu štátneho stavebného dohľadu začal stavebný úrad konanie z vlastného podnetu. Už vo výzve zo dňa 07.09.2012 stavebný úrad požadoval od žalobcu záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy k dodatočnému povoleniu stavby. Stavebný úrad už raz vydal dňa 22.04.2014 rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby záhradnej chaty, pričom toto rozhodnutie bolo druhostupňovým správnym orgánom zrušené rozhodnutím zo dňa 18.07.2014, v ktorom presne poučil stavebný úrad a aj žalobcu o možnosti riešiť vec zmenou v užívaní stavby spojenou so zmenou stavby podľa § 88 , § 88a s použitím § 85 ods. 2 Staveného zákona. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že správny orgán umožnil v intenciách ust. § 88a ods. 1 Stavebného zákona žalobcovi, aby si obstaral a predložil doklady o tom, že ďalšia existencia stavby nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania. Poukazujúc na § 140a ods. 1,2 Stavebného zákona a čl. 28 písm. c/ Štatútu Hlavného mesta SR Bratislava žalovaný uviedol, že nepredloženie požadovaného záväzného stanoviska Hlavného mesta SR Bratislavy ako dotknutého orgánu zo strany vlastníka stavby v určenej a ani predĺženej lehote malo za následok naplnenie ustanovenia § 88a ods. 2 Stavebného zákona, podľa ktorého ak vlastník požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Vlastník stavby nepredložil doklad potrebný k preukázaniu, že dočasná stavba, ktorej uplynul čas trvania nie je v rozpore s verejnými záujmami, čím bol naplnený dôvod pre vydanie napadnutého rozhodnutia, a preto nebol podľa žalovaného dôvod na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo nariadenie odstránenie predmetnej stavby. II. Žaloba 6. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 7. Opísal priebeh prvostupňového správneho konania, v ktorom bol vyzvaný na doloženie záväzného stanoviska Hlavného mesta SR Bratislavy k dodatočnému povoleniu stavby za účelom preukázania, či sporná stavba nie je v rozpore s verejným záujmom. Uviedol, že požiadal Hlavné mesto SR Bratislavu o vydanie záväzného stanoviska prvý krát dňa 03.12.2012, pričom mu dotknutý orgán písomne oznámil, že k užívaniu záhradnej chatky sa nevyjadruje. Ďalšiu žiadosť podal žalobca dňa 28.03.2014, ktorú doplnil dňa 09.06.2014 o architektonické riešenie stavby, nakoľko dotknutý orgán žalobcovi oznámil, že pre vydanie stanoviska je potrebné, aby žalobca doplnil svoju žiadosť o uvedené doklady. Aj napriek doloženiu požadovaných dokladov dotknutý orgán žalobcovi oznámil, že v prípade o vydanie záväzného stanoviska k stavbe v rámci konania o umiestnení stavby spojeného so stavebným konaním, ako aj v rámci konania o zmene stavby pred dokončením, alebo o zmene nedokončenej stavby, a to pokiaľ nedochádza k zmene v umiestnení stavby a v plnení podmienok územného rozhodnutia sa Hlavné mesto SR Bratislava nevyjadruje. Uvedené vyjadrenie dotknutého orgánu stavebný úrad neakceptoval a výzvou zo dňa 03.09.2014 vyzval žalobcu o doloženie okrem iného záväzného stanoviska Hlavného mesta SR Bratislava k dodatočnému povoleniu stavby. Na základe uvedeného žalobca podal Hlavnému mestu SR Bratislava opätovne dňa 10.12.2014 žiadosť o záväzné stanovisko k dodatočnému povoleniu stavby, na ktoré nebolo zo strany dotknutého orgánu žalobcovi doručené žiadne vyjadrenie. 8. Žalobca dodal, že z jeho strany nešlo o úmyselné nedoloženie požadovaného dokladu, alebo o ignorovanie výzvy stavebného úradu, pričom podnikol všetky kroky k zabezpečeniu predmetného záväzného stanoviska. Považoval preto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdené rozhodnutím žalovaného za neprimerané, v hrubom rozpore s princípmi spravodlivosti. 9. Žalobca si bol si vedomý skutočnosti, že pri rozhodovaní správny orgán postupoval podľa príslušných ustanovení stavebného zákona, avšak dovoľuje si zdôrazniť skutočnosť, že jednotlivé ustanovenia jednoduchého práva sú všeobecné súdy a orgány verejnej správy povinné interpretovať a aplikovať v prvom rade vždy z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných základných práv a slobôd. Podľa konštantnej judikatúry je podstatná aplikácia materiálneho hľadiska právneho štátu, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu a orgánu verejnej moci v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Nie je možné tolerovať formalistický prístup, pričom je nevyhnutné zdôrazniť, že povinnosť súdu, resp. správneho orgánu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd (správny orgán) teda musí nielen rešpektovať právo ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu (správnemu orgánu) prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvoliť výklad v duchu zákona. 10. Žalobca zdôraznil, že správne orgány nariadili odstránenie predmetnej stavby výlučne z dôvodu nepredloženia jediného dokladu v predpísanej lehote. Skutočnosť, že nejde zo strany žalobcu o úmyselné konanie potvrdzuje aj skutočnosť, že všetky ostatné doklady, ktoré stavebný úrad od žalobcu požadoval riadne doručil. Taktiež žiadal stavebný úrad o predĺženie lehoty, čo však stavebný úrad ignoroval a vydal žalobou napadnuté rozhodnutie o odstránení stavby. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 28.09.2015, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že na stavbu záhradnej chaty bolo vydané stavebné povolenie č. OVaÚP-327-2067/1984- KT-18-C zo dňa 17.07.1984, kolaudačné rozhodnutie č. OVaÚP-327-3245/1985-KT-24-D zo dňa 12.02.1985 ako aj rozhodnutie zn. 00/06896-150/151-IMA zo dňa 12.07.2000, ktorým bolo predĺžené dočasné užívanie záhradnej chatky na pozemku parc. č. XXXXX/X, k.ú. Z., na dobu trvania do 31.12.2009. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že prvostupňový správny orgán v danej veci od začiatku dodržal zásadu súčinnosti s účastníkom konania, keď povolil predĺženie času trvania predmetnej dočasnej stavby. Vlastník stavby pred uplynutím tohto termínu nepreukázal aktivitu na zabezpečenie povolenia ďalšej existencie stavby. Už v roku 2012 z podnetu vlastníka susednej nehnuteľnosti začal stavebný úrad ex offo konanie o dodatočnom povolení stavby, ktorej uplynul čas trvania. Prvostupňový správny orgán vydal prvý krát rozhodnutie dňa 22.04.2014, ktorým nariadil odstránenie predmetnej stavby jej vlastníkovi (žalobcovi). Druhostupňový správny orgán (žalovaný) na základe odvolania žalobcu rozhodol dňa 18.07.2014 tak, že prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom v tomto rozhodnutí vyslovil právny názor, že v novom prejednaní veci má vlastník stavby, ktorej uplynul určený čas jej trvania právo a možnosť podať žiadosť o jej dodatočné povolenie, ak má záujem o jej ďalšiu existenciu a postupne si zaobstarať doklady, ktorými sa preukáže jej súlad vo vzťahu k územnému plánu Hlavného mesta SR Bratislava, rok 2007 v znení zmien a doplnkov. Poučil ho, že tým mu nevzniká právo požiadať spolu so žiadosťou o dodatočné povolenie stavby aj o zmenu v spôsobe jej užívania v súlade s toho času platným územným plánom. 12. Žalovaný vyjadril názor, že v intenciách ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku postupoval v konaní v úzkej súčinnosti s žalobcom ako účastníkom konania a dal mu príležitosť, aby mohol svoje práva účinne obhajovať a svojim prvotným rozhodnutím o odvolaní poskytol pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu. V novom prejednaní veci bol žalobca prvostupňovým správnym orgánom vyzvaný na preukázanie súladu s verejným záujmom a bol upozornený na dôsledky nedoplnenia požadovaného podkladu. Dňa 10.10.2014 podal žalobca žiadosť o dodatočné povolenie stavby na prestavbu a zmenu záhradnej chaty na rodinný dom a súčasne požiadal o predĺženie doby na doplnenie požadovanej náležitosti. Stavebný úrad žiadosti vyhovel a predĺžil lehotu na doplnenie podania do 12.12.2014. Z dôvodu, že v určenej a ani predĺženej lehote nebol predložený požadovaný doklad o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, stavebný úrad oznámil konanie o nariadení odstránenia stavby dotknutým orgánom a účastníkom konania. Nakoľko ani do nevydania napadnutého rozhodnutia nebol preukázaný súlad s verejným záujmom pre dodatočné povolenie stavby, stavebný úrad nariadil odstránenie predmetnej stavby. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov preto považoval žalovaný za súladné s príslušnými právnymi predpismi. IV. Právne posúdenie veci 13. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a aj postup správnych orgánov je v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 17. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP, v ktorom je upravené rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, je posudzovať, či si správny orgán príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z toho hľadiska, či ide o takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. 18. Podľa § 88 ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie a) závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť, b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1976/50/20160101> pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, c) stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie (§ 102 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1976/50/20160101>), d) dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená. 19. Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20160101> a podkladov predložených v stavebnom konaní. 20. Podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. 21. Ako vyplýva z ust. § 88 ods. 1 Stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby jej odstránenie potom, ako zistí splnenie zákonných predpokladov vymenovaných v § 88 ods. 1 písm. a/ až d/. Takéto odstránenie správny orgán nariadi z úradnej povinnosti. 22. Vychádzajúc z administratívneho spisu súd zistil, že predmetná stavba žalobcu bola skolaudovaná v roku 1985 a jej užívanie bolo určené na dobu trvania do 31.12.2009 (rozhodnutie o predĺžení užívania záhradnej chatky na pozemku parc. č. XXXXX/X, k.ú. Vinohrady č. XX/XXXXX-XXX/XXX-IMA zo dňa XX.XX.XXXX). Je povinnosťou stavebníka (vlastníka stavby), aby stavbu, ktorej bol v rámci stavebného povolenia určený obmedzení čas jej trvania a tento pominul, aby takúto stavbu odstránil sám na vlastné náklady. Pokiaľ tak vlastník neurobí, v zmysle § 88 ods. 1 písm. d/ nariadi stavebný úrad jej odstránenie. 23. V súdenej veci je žalobca vlastníkom dočasnej stavby, ktorej uplynula dňom 31.12.2009 doba trvania. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dočasnú stavbu do rozhodnutia správnych orgánov žalobca sám dobrovoľne neodstránil. Na základe príkazu ustanoveného § 88 ods. 1 písm. d/ Stavebného zákona bolo povinnosťou stavebného úradu nariadiť žalobcovi odstránenie stavby. Z dikcie Stavebného zákona nevyplýva možnosť správnej úvahy, ale vydanie takéhoto rozhodnutia stavebný zákon priamo prikazuje. 24. Z hľadiska posúdenia výroku žalobou napadnutého prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. OÚ-BA-OVBP2-2015/042448/ZAD zo dňa 22.06.2015 súd konštatuje, že stavebný úrad nariadil odstránenie stavby v súlade so zákonom. Súd sa oboznámil so skutočnosťou, že sa v pôvodnom administratívnom konaní, ktoré bolo ukončené rozhodnutím žalovaného č. OÚ-NA-OVBP2-2014/53905/ZAD zo dňa 18.07.2014, ktorým žalovaný odvolaním napadnuté rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP-2012/1770/Vim-5 zo dňa 22.04.2014 o odstránení stavby žalobcu zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie a v odôvodnení tohto rozhodnutia vyjadril pre prvostupňový správny orgán záväzný právny názor, že vlastník stavby (žalobca), ktorej uplynul určený čas jej trvania, má právo a možnosť podať žiadosť o jej dodatočné povolenie, ak má záujem o jej ďalšiu existenciu a postupne si zaobstarať doklady, ktorými sa preukáže jej súlad vo vzťahu k Územnému plánu Hlavného mesta SR Bratislava, rok 2007 v znení zmien a doplnkov. Je zrejmé, že žalovaný týmto prekročil rámec ustanovený Stavebným zákonom, keďže ako už súd uviedol, v danom prípade nešlo o stavbu postavenú bez stavebného povolenia, ale celkom jednoznačne o stavbu, ktorej doba určenia uplynula. Túto skutočnosť nakoniec žalovaný vo svojom rozhodnutí aj uviedol, opomenul však pravdepodobne v záujme benevolentnejšieho prístupu k žalobcovi ustanovenie § 88 ods. 1 písm. d/ Stavebného zákona riadne aplikovať na predmetnú ním posudzovanú vec. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 3/98 zo dňa 05.02.1998, ktoré sa zaoberá výkladom článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého orgán verejnej moci môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach, rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd vyjadril názor, že údajné porušenie ústavy jedným orgánom štátu nie je pre iný orgán štátu dôvodom nekonať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že i keď žalovaný vo svojom pôvodnom rozhodnutí zo dňa 18.07.2014 priznal žalobcovi viac práv ako mu umožnil stavebný zákon, zostáva neodškriepiteľnou skutočnosťou, že prvostupňový správny orgán v pôvodnom rozhodnutí zo dňa 22.04.2014 rozhodol o odstránení stavby žalobcu správne a v súlade so zákonom, keďže išlo o stavbu dočasnú, jej doba trvania uplynula a preto boli naplnené podmienky ustanovenia § 88 ods. 1 písm. d/ Stavebného zákona, teda bolo povinnosťou správnych orgánov nariadiť odstránenie predmetnej stavby. 25. Súd zdôrazňuje, že v danom prípade išlo o dočasnú stavbu a žiadna jej prestavba nemohla byť chápaná po dátume 31.12.2009 ako stavba bez stavebného povolenia. Logika veci hovorí, že akákoľvek zmena dočasnej stavby nemôže mať vplyv na jej dočasnosť a dňom určeným v rozhodnutím, ktorým bolo určené (predĺžené) dočasné užívanie stavby, uplynul určený čas jej trvania bez ohľadu na to, či bolo do jej charakteru akýmkoľvek spôsobom stavebne zasahované. 26. Prvostupňový správny orgán v konaní preskúmavanom na základe predmetnej žaloby bol viazaný právnym názorom vyslovený žalovaným v pôvodnom rozhodnutí zo dňa 18.07.2014, ktorým bolo prvostupňovému správnemu orgánu nariadené, aby vyzval žalobcu na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie predmetnej stavby. Zhodou okolností žalobca, k čomu sa súd vyjadrí neskôr v odôvodnení tohto rozsudku nepreukázal riadne predloženými dokladmi, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi, a preto stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktorého výrok bol rovnaký ako ten, ktorý vydal dňa 22.04.2014, teda že nariaďuje odstránenie predmetnej stavby (záhradná chata na pozemku parc. č. XXXXX/X v k.ú. Vinohrady na Brusnicovej ulici v Bratislave. vlastníkovi - žalobcovi). 27. Dôvody, pre ktoré správny orgán nariadil odstránenie stavby sú síce rozdielne od tých, ktoré ustanovuje pre konkrétny prípad dočasnej stavby Stavebný zákon, avšak v prvom rade je výrok rozhodnutia zákonný, teda zodpovedá príslušným ustanoveniam stavebného zákona a nie je s nimi v rozpore a na strane druhej len formálne zrušenie rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že odôvodnenie čiastočne nekorešponduje s výrokom rozhodnutia, pričom však tento rozdiel nijako neovplyvnil práva a právom chránené záujmy žalobcu, by bolo len zbytočným predĺžením administratívneho konania, pričom zrušenie rozhodnutia by v konečnom dôsledku neprinieslo priaznivejší výsledok administratívneho konania pre žalobcu ako jeho účastníka. Pokiaľ stavebný úrad nariadil odstránenie stavby jej vlastníkovi (žalobcovi), urobil tak nad všetky pochybnosti v súlade so zákonom a odôvodnenie, ktoré sa v príslušnej časti zaoberá otázkou nepredloženia riadne dokladov preukazujúcimi súlad stavby s verejným záujmom, nemožno v uvedenom kontexte vnímať ako vadu, ktorá by spôsobila nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia aj s ohľadom už spomínanú skutočnosť, že rozhodnutie o odstránení stavby bolo v danom prípade namieste. 28. Pokiaľ ide o primárny dôvod, ktorým správne orgány odôvodnili rozhodnutie o odstránení predmetnej stavby, a to síce, že žalobca v určenej lehote nebol schopný predložiť požadovaný doklad o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, súd konštatoval, že z tohto hľadiska námietky žalobcu takisto nemožno považovať za opodstatnené. 29. V novom prejednaní veci stavebný úrad prerušil konanie a rozhodnutím zo dňa 03.09.2014 vyzval žalobcu, aby predložil žiadosť o dodatočné stavebné povolenie, projektovú dokumentáciu skutočnej realizácie stavby, záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy k dodatočnému povoleniu stavby a k povoleniu užívania malého zdroja znečisťovania ovzdušia, geodetické zameranie skutočne zrealizovanej stavby, pričom bol žalobca upozornený v súlade s § 88a ods. 2 Stavebného zákona, že ak požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie dočasnej stavby, pre ktorú uplynula dočasnosť. 30. Žalobca splnil povinnosť predložiť žiadosť o dodatočné povolenie stavby dňa 10.10.2014. Samostatným listom zo dňa 10.10.2014 požiadal o predĺženie lehoty na predloženie ostatných dokladov, čomu stavebný úrad vyhovel a lehotu predĺžil do 12.12.2014. Dňa 26.11.2014 žalobca doplnil do administratívneho spisu súhlas na prevádzku malého zdroja znečisťovania ovzdušia, ktorý bol vydaný Hlavným mesto SR Bratislava dňa 03.11.2014. Dňa 28.11.2014 bola žalobcom do administratívneho spisu predložená odpoveď Hlavného mesta SR Bratislava zo dňa 30.06.2014 na žiadosť žalobcu o zmenu užívania záhradnej chaty na malý rodinný dom s vrátením podania. Dňa 11.12.2014 opakovane žalobca požiadal o predĺženie lehoty na predloženie dokladu o záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy k dodatočnému povoleniu stavby do 31.03.2015 z dôvodu, že prišlo k nedorozumeniu, nakoľko požiadal len o záväzné stanovisko k zmene užívania stavby a nie k dodatočnému povoleniu stavby. 31. V tejto súvislosti súdu nedá nepripomenúť, že doba trvania predmetnej stavby bola ukončená dňom 31.12.2009. Od uvedeného dátumu vedel žalobca o tom, že je povinný stavbu odstrániť, prípadne urobiť iné opatrenia, aby tak nemusel urobiť. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že žalobca od roku 2012, kedy začalo pôvodné konanie o odstránení stavby až do jej ukončenia žalobou napadnutým rozhodnutím vydaným dňa 22.06.2015 mal dostatočný priestor na to, aby predložil požadovaný doklad preukazujúci, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. 32. Stavebný zákon v § 88 ods. 1 písm. b/ uvádza, že stavebný úrad ex offo nariadi vlastníkovi stavby odstránenie v prípade, že stavba postavená bez povolenia alebo v rozpore s ním, pričom odstránenie stavby sa nariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. V zmysle § 88a ods. 1 stavebný úrad pokiaľ zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom. Podmienkou uplatnenia výnimky z ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b/ (prvej časti vety) je vydanie dodatočného povolenia stavby, ktoré nie je v rozpore s verejnými záujmami. Či nie je stavba postavená bez stavebného povolenia v rozpore s verejnými záujmami preukazuje vlastník stavby (nedisciplinovaný stavebník). Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby (§ 88a ods. 2 Stavebného zákona). 33. Na prvý pohľad je zrejmý rozdiel medzi dvoma typmi konaní, a to konaním o vydanie stavebného povolenia a konaním o dodatočné povolenie stavby. Rozdiel je evidentný najmä z hľadiska v týchto konaniach posudzovaných parciálnych otázok. Pokiaľ v konaní o vydanie stavebného povolenia § 62 ods. 1 Stavebného zákona ustanovuje pomerne široký zoznam preskúmavaných podmienok, ktoré je stavebník povinný splniť, v konaní o dodatočnom povolení stavby preukazuje stavebník „len“, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. I keď na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až § 66 Stavebného zákona, skutočnosti alebo doklady predkladané pri konaní o dodatočnom povolení stavby nie sú úplne zhodné s tými, ktoré sú predkladané v stavebnom konaní. 34. Nemožno za prípustný a spravodlivý považovať taký stav, kedy by nedisciplinovaný stavebník, ktorý pred začatím stavby nepožiadal o príslušné povolenie, to mal v konaní pred správnym orgánom o čosi „jednoduchšie“ a podľa názoru súdu to ani z ustanovení stavebného zákona nevyplýva. Povinnosťou takéhoto stavebníka preukázať, a to v lehote stanovenej stavebným úradom, že bez povolenia stavaná stavba vyhovuje podmienkam ustanoveným v § 88a ods. 1 Stavebného zákona. O tomto musí stavebník predložiť stavebnému úradu doklady, ktoré stavebný zákon síce bližšie nevymenúva ani nešpecifikuje, neznamená to však, že postačí predložiť (zabezpečiť) len niektoré z tých, ktoré je potrebné predložiť pri konaní podľa § 58 a nasl. Stavebného zákona. Zákon ustanovuje podmienku, že predložené doklady musia dostatočne preukazovať, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. Zároveň je z dikcie § 88a Stavebného zákona zrejmá dôkazná povinnosť zaťažujúca stavebníka, pričom v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas nastupuje dôsledok ustanovený v § 88a ods. 5 a ods. 6 Stavebného zákona - nariadenie odstránenia stavby. 35. Z administratívneho spisu nad všetky pochybnosti vyplýva, že okrem toho, že odo dňa ukončenia určenej doby času trvania predmetnej stavby (31.12.2009), či od začatia pôvodného konania o odstránení stavby v roku 2012, žalobca nepredložil v určenej a ani dodatočne predlžovanej lehote doklad, ktorým by preukázal súlad predmetnej stavby vo vzťahu k Územnému plánu Hlavného mesta SR Bratislava, rok 2007 v znení zmien a doplnkov. Správny orgán teda pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že žalobca nepredložil riadne v lehote doklad požadovaný na preukázanie, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Uvedená skutočnosť založila dôvod postupu podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona a správny orgán nemal inú možnosť ako nariadiť odstránenie stavby. 36. Pokiaľ ide o argument žalobcu uvedený v žalobe, že správne orgány voči nemu postupovali príliš formalisticky, súd je toho názoru, že táto námietka by bola na mieste, keby bol žalobca postihnutý takýmto postupom správnych orgánov bez toho, aby sám zavinil situáciu, v ktorej sa ocitol. Ako však vyplýva z administratívneho spisu, žalobca bol nezodpovedný, konal v rozpore so zákonom (užíval stavbu, ktorej trvanie už zaniklo) a nemôže sa spravodlivo dožadovať zhovievavosti zo strany správnych orgánov, ktoré poskytli žalobcovi jednak skutočne dostatočne dlhú lehotu na predloženie potrebných dokladov a zároveň vytvorili žalobcovi väčší priestor pre zabránenie odstránenia stavby, ktorú bolo možno odstrániť na základe ustanovenia § 88 ods. 1 písm. d/ Stavebného zákona tým, že umožnili žalobcovi podať žiadosť o dodatočné povolenie stavby a preukázať tak, že nie je v rozpore s verejnými záujmami. 37. Z dôvodu, že žalobca nebol v konaní dostatočne aktívny, neriadil sa dostatočne pokynmi zo strany správnych orgánov, sám spôsobil, že dôkaz o tom, že predmetná stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, nebol správnemu orgánu predložený v určenej lehote. Súd zdôrazňuje, že nejde o žalobcom vytýkaný formalizmus či príliš prísny prístup, keď správny orgán rozhodol po naplnení formálnych predpokladov v súlade so zákonom. Ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b/ Stavebného zákona umožňuje nenariadiť odstránenie stavby iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Uvedená výnimka z povinností nariadiť odstránenie stavby nebola naplnená, preto správne orgány nemali inú možnosť len v súlade s uvedeným ustanovením vlastníkovi stavby (žalobcovi) nariadiť odstránenie stavby. 38. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú riadne a presvedčivo odôvodnené a spĺňajú požiadavky preskúmateľnosti. Žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a jeho závery sú obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Ani z tohto pohľadu nemožno konštatovať porušenie práv žalobcu. 39. Správny súd dospel na základe uvedených skutočností k záveru, že v administratívnom konaní správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili v intenciách príslušných právnych predpisov a ich konanie zodpovedá ustanoveniam Daňového poriadku. Preto správny súd vyhodnotil žalobu žalobcu ako nedôvodnú a zamietol ju podľa § 190 SSP. 40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. 41. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).