Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/211/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201451 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201451.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Centrum duševného zdravia, s.r.o., IČO: 36 339 491, K Zornici č. 1916/4A, Bánovce nad Bebravou, zast.: JUDr. Ján Legerský, advokát, Nám. sv. Anny 15/25, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 00373/2015/15/RK zo dňa 30.06.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 30.06.2015 zrušil minister spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutie vydané v prvom stupni Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky č. 00373/2015/15 zo dňa 27.03.2015 v časti výroku, ktorým správny orgán rozhodol o porušení povinnosti znaleckej organizácie vykonávať znaleckú činnosť riadne, vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 9 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len „zákon o znalcoch”) a v tejto časti správne konanie zastavil. Vo zvyšnej časti výroku, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spráchania správneho deliktu za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 29 ods. 2 zákona o znalcoch, prvostupňové rozhodnutie potvrdil a rozklad žalobcu zamietol. 2. Prvostupňový orgán rozhodol o uložení pokuty pre žalobcu vo výške 1.000 Eur za spáchanie správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona o znalcoch z dôvodu, že žalobca ako znalec zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v lehote 10 dní od doručenia výzvy nepredložil rovnopis znaleckého úkonu č. 103/2014, pričom túto povinnosť nesplnil v období od 17.02.2015 prinajmenej do 24.03.2015. II. Žaloba 3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, spolu s rozhodním vydaným v prvom stupni ho žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Mal za to, že žalovaný vec po právnej stránke nesprávne posúdil. 4. Uviedol, že pre posúdenie správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného sú podstatné tri základné skutočnosti, a to, či nevydanie požadovaného znaleckého úkonu žalovanému je možné subsumovať pod porušenie povinnosti poskytnúť súčinnosť v zmysle § 29 ods. 2 zákona o znalcoch, či sa zákonná povinnosť mlčanlivosti v zmysle § 13 zákona o znalcoch vzťahuje aj na povinnosť predložiť znalecký úkon a či sa môže žalobca povinnosti mlčanlivosti dovolávať aj proti žalovanému ako orgánu dohľadu nad znaleckou činnosťou. 5. Zastával názor, že pod povinnosť súčinnosti v zmysle § 29 ods. 2 zákona o znalcoch nemožno subsumovať povinnosť predložiť znalecký úkon. S poukazom na obsah právnej normy zakotvenej v § 29 zákona o znalcoch dôvodil, že povinnosť na poskytnutie súčinnosti žalovanému pri výkone dohľadu upravená v § 29 ods. 2 uvedeného zákona sa vzťahuje na výkon dohľadu žalovaným v rozsahu a spôsobom upraveným v § 29 ods. 1 písm. a/ až d/ uvedeného zákona, pričom pod tento dohľad nemožno zahrnúť požadovanie vydania znaleckých úkonov ako výsledkov znaleckej činnosti. Takéto oprávnenie žalovaného nevyplýva ani z ustanovenia § 29 ods. 1 písm. a/ zákona o znalcoch, na ktoré žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje. Potom podľa žalobcu nesplnenie takejto povinnosti nemožno považovať za iný správny delikt v zmysle § 27 ods. 1 písm. b/ zákona o znalcoch. 6. Ďalej žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že povinnosť mlčanlivosti v zmysle § 13 zákona o znalcoch sa nevzťahuje na povinnosť predložiť znalecký úkon žalovanému. Zdôraznil, že žalovaný na jednej strane uznáva, že povinnosť mlčanlivosti sa vzťahuje na znalcom zistené skutočnosti a na druhej strane uvádza, že táto povinnosť sa nevzťahuje na znalecké ukony ako také a ich predloženie. Podľa žalobcu je zrejmé, že práve znalecké úkony (znalecké posudky) obsahujú znalcom zistené skutočnosti, keďže tieto sú výsledkom samotnej znaleckej činnosti. Mal za to, že by predložením požadovaného znaleckého úkonu porušil zákonnú povinnosť mlčanlivosti a práve vtedy by sa dopustil protiprávneho konania, ktoré by bolo možné posúdiť ako priestupok v zmysle § 26 ods. 1 písm. c/ zákona o znalcoch. V rámci výkonu znaleckej činnosti sú viaceré výstupy, pričom jedine samotný znalecký úkon je tým výstupom, ktorý obsahuje skutočnosti zistené znalcom, na ktoré sa zákonná povinnosť mlčanlivosti vzťahuje. Podľa žalobcu bez predchádzajúceho zbavenia mlčanlivosti nie je žalobca povinný a zároveň ani oprávnený predložiť požadovaný znalecký úkon nikomu, a teda ani žalovanému ako orgánu dohľadu. Z § 13 zákona o znalcoch takáto výnimka zásadne nevyplýva, a preto žalobca, ako znalec pribratý vyšetrovateľom PZ na podanie znaleckého posudku v trestnom konaní, je povinný zachovať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone alebo v súvislosti s výkonom znaleckej činnosti pri vypracovaní tohto znaleckého posudku a ktoré sú obsahom samotného znaleckého posudku, a to až do okamihu, kým nebude tejto povinnosti zbavený vyšetrovateľom PZ ako zadávateľom alebo kým nebude tejto povinnosti zbavený ministrom. 7. Dôvodil, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť, že by rozhodnutím žalovaného o záspise znalca do zoznamu, ktoré zakladá znalcovi oprávnenie vykonávať znaleckú činnosť, malo akýkoľvek dopad na zákonnú povinnosť znalca zachovávať mlčanlivosť, ktorá sa práve vznikom oprávnenia znalca vykonávať znaleckú činnosť začína na znalca vzťahovať. Z ustanovenia § 13 zákona o znalcoch vyplýva, že zákonná povinnosť mlčanlivosti pri požiadavke na predloženie znaleckého úkonu obsahujúceho skutočnosti zistené znalcom pri výkone znaleckej činnosti nebude porušená len vtedy, ak jej naplneniu bude predchádzať zbavenie tejto povinnosti znalca zadávateľom alebo ministrom, a to bez ohľadu na subjekt, ktorý predloženie znaleckého úkonu, a tým zároveň sprístupnenie skutočností, na ktoré sa táto povinnosť mlčanlivosti vzťahuje, požaduje, vrátane žalovaného, pričom podľa žalobcu nie je rozhodujúce pre aký účel žalovaný predloženie znaleckého posudku požaduje. Zastával názor, že účel výkonu dohľadu nad znaleckou činnosťou nie je možné nadraďovať nad účel povinnosti mlčanlivosti uloženej zákonom znalcovi. Ak by aj účelom prelomenia takejto povinnosti mlčanlivosti bolo zabezpečenie výkonu dohľadu nad znaleckou činnosťou, takéto prelomenie by podľa žalobcu bolo možné uskutočniť len zákonným spôsobom, t.j. zbavením znalca mlčanlivosti zo strany zadávateľa alebo zo strany ministra. 8. Namietal, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o rozklade dostatočne nevysporiadal so skutočnosťou, že požadovaný znalecký úkon je znaleckým posudkom, ktorý žalobca podal na základe uznesenia vyšetrovateľa PZ ako znalec v rámci trestného konania, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne skončené a akákoľvek kontrola takéhoto znaleckého posudku žalovaným ako dohľadovým orgánom vo vzťahu k znaleckej činnosti by mohla viesť k spochybňovaniu tohto znaleckého posudku ako dôkazného prostriedku mimo rámca prebiehajúceho trestného konania s možným následkom jeho nepoužiteľnosti v trestnom konaní. Uvedené by mohlo podľa žalobcu narušiť autonómnosť trestného konania, kde znalecký posudok ako dôkazný prostriedok musí byť vyhodnocovaný v kontexte s ostatnými dôkazmi a nie na základe zásahu orgánu výkonnej moci. 9. Záverom žalobca rozporoval výšku uloženej sankcie z hľadiska jej primeranosti a v tejto súvislosti namietal, že rozhodnutie žalovaného je v tomto smere nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Dôvodil, že si dlhoročne plní všetky povinnosti znalca a v tejto veci, riadiac sa vlastným právnym názorom na zákonnú povinnosť mlčanlivosti, nepristúpil k predloženiu požadovaného znaleckého úkonu len preto, aby túto povinnosť neporušil a nedopustil sa tak konania v rozpore so zákonom o znalcoch. Zdôraznil, že ak by sa ukázal jeho prezentovaný právny názor ako nesprávny aj po vyčerpaní všetkých prípustných opravných prostriedkov, tak je pripravený ihneď požadovaný znalecký úkon žalovanému predložiť. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 30.09.2015, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že v žalobnom návrhu prednesené námietky tvorili podstatu rozkladu žalobcu smerujúceho proti rozhodnutiu žalovaného vydaného v prvom stupni a s ktorými sa správny orgán druhého stupňa dostatočne vysporiadal. Zdôraznil, že neposkytnutím originálu znaleckého úkonu č. 103/2014 zo strany žalobcu jednoznačne došlo k porušeniu jeho povinnosti poskytnúť správnemu orgánu súčinnosť. Dôvodil, že dohľad nad činnosťou znalcov vykonáva žalovaný, a to sledovaním dodržiavania zákonnosti a správnosti ich postupov. Zdôraznil, že ak by žalobca nebol pri výkone dohľadu povinný poskytnúť žalovanému súčinnosť, t.j. mohol by odmietnuť poskytnúť originál vyžiadaného znaleckého úkonu, vyvstali by dve zásadné otázky. A to, akým spôsobom by mal žalovaný vykonať dohľad nad dodržiavaním zákonnosti znalcom pri výkone znaleckej činnosti. Tiež, akým spôsobom by mohol žalovaný dospieť k prípadnému záveru ohľadom nedodržiavania zákonnosti znalcom pri výkone znaleckej činnosti a k vyvodeniu zodpovednosti za porušenie uvedenej povinnosti. Uviedol, že prijatie názoru žalobcu by v konečnom dôsledku viedlo k stavu svojvôle a ľubovôle znalcov pri výkone znaleckej činnosti za predpokladu, že by títo nemohli byť zo strany žalovaného podrobení relevantnej kontrole. 11. Žalovaný zastával názor, že pod slovné spojenie „poskytnutie súčinnosti” je nevyhnutné subsumovať i povinnosť znalca predložiť žalovaným požadovaný úkon znaleckej činnosti. Ak by tomu tak nebolo, žalovaný by vôbec nemohol dospieť k záveru, že znalec napríklad opatril písomne vyhotovený úkon znaleckej činnosti odtlačkom úradnej pečiatky (§ 10 ods. 1 zákona o znalcoch), vyhotovil znalecký posudok s náležitosťami uvedenými v § 17 ods. 3 zákona o znalcoch, postupoval pri vypracúvaní znaleckého posudku podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva atď. S poukazom na oprávnenie žalovaného v rámci prejednávania správneho deliktu nariadiť znalcovi absolvovanie osobitného vzdelávania (§ 27 ods. 5 zákona o znalcoch) žalovaný zdôraznil, že sa v tejto súvislosti priam predpokladá náležité a riadne preštudovanie úkonu znaleckej činnosti dohliadajúcim orgánom, a to dokonca z hľadiska jeho odbornosti. 12. Uviedol, že povinnosť mlčanlivosti sa vzťahuje na znalcom zistené skutočnosti, no nevzťahuje sa na znalecké úkony ako také, resp. ich predloženie. V normatívne štadnardnom poňatí povinnosti mlčanlivosti je podľa žalovaného nutné dospieť k záveru, že táto limituje spôsob a formu jej zachovávania na výpoveď, výsluch, alebo iné sprístupnenie skutočností zistených znalcom pri výkone alebo v súvislosti s výkonom znaleckej činnosti, avšak svojím cielením a zameraním nie je norma vyjadrená v § 13 zákona o znalcoch primárne zameraná na zamedzenie sprístupnenia výsledkov znaleckej činnosti. Povinnosť mlčanlivosti nie je absolútna a v právnom poriadku musí byť dopĺňaná aj pristupujúcimi povinnosťami zameranými najmä na hodnoty ochrany osobných údajov, ochrany osobnosti a súkromia, ktoré spolu s povinnosťou mlčanlivosti zabezpečujú ochranu práv a oprávnených záujmov osôb, ktorých sa podávané znalecké úkony dotýkajú. Povinnosť mlčanlivosti môže byť prelomená buď zákonom alebo konkrétnym úkonom zadávateľa alebo ministra, ktorí sú oprávnení zbaviť znalca povinnosti mlčanlivosti. O prípad prelomenia mlčanlivosti zákonom nejde iba pri ustanoveniach Trestného zákona v súvislosti s neoznámením alebo neprekazením trestného činu, ale aj v prípade ustanovenia § 29 ods. 2 zákona o znalcoch. Toto zákonné ustanovenie je podľa žalovaného potrebné vykladať tak, že v záujme poskytnutia súčinnosti žalovanému, ktorá je nevyhnutná pre riadny výkon jeho právomocí smerujúcich k napĺňaniu a ochrane hodnôt verejného záujmu a záujmu na riadnom výkone znaleckej činnosti, sa znalec nemôže dovolávať nijakej povinnosti alebo obmedzenia, ktoré by mu inak zakazovalo súčinnosť poskytnúť. IV. Konanie na správnom orgáne 13. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 14.11.2014 bolo žalovanému doručené podanie C.. L. V., ktoré žalovaný vyhodnotil ako podnet v zmysle § 29 ods. 1 písm. a/ zákona o znalcoch. Podnet smeroval voči výkonu znaleckej činnosti dvoch znalcov zapísaných v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Jedným z nich bol aj žalobca ako znalecká organizácia. Z obsahu tohto podnetu vyplýva, že žalobca sa mohol dopustiť protiprávneho konania v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku zapísaného v znaleckom denníku ako znalecký úkon č. 103/2014. 14. Listom zo dňa 29.01.2015, doručeným žalobcovi dňa 06.02.2015, bol žalobca zo strany žalovaného vyzvaný, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy predložil správnemu orgánu rovnopis znaleckého úkonu č. 103/2014 a znalecké denníky obsahujúce záznamy o úkonoch znaleckej činnosti vypracovaných v priebehu kalendárnych rokov 2012, 2013 a 2014. Dňa 17.02.2015 bolo žalovanému doručená odpoveď žalobcu, v ktorej s odkazom na § 13 zákona o znalcoch uviedol, že požadovaný znalecký úkon v aktuálne prebiehajúcom trestnom konaní nie je oprávnený poskytnúť tretím osobám. Prílohou tejto odpovede žalobcu boli len vyžiadané znalecké denníky obsahujúce záznamy o úkonoch znaleckej činnosti vypracovaných v priebehu kalendárnych rokov 2012, 2013 a 2014. Požadovaný znalecký úkon č. 103/2014 v tejto odpovedi žalobcu absentoval. 15. Na základe podozrenia z porušenia zákona začal žalovaný voči žalobcovi správne konanie vo veci vyvodenia zodpovednosti za správny delikt, o čom žalobcu upovedomil listom zo dňa 25.02.2015. Po vyjadrení žalobcu k upovedomeniu o začatí správneho konania vydal žalovaný v úvode tohto rozsudku opísané rozhodnutia, odôvodnenia ktorých sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 16. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 20. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 21. Podľa § 13 zákona o znalcoch znalec, tlmočník alebo prekladateľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone alebo v súvislosti s výkonom činnosti, ak nie je tejto povinnosti zbavený zadávateľom alebo ministrom alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak; táto povinnosť nie je vyčiarknutím zo zoznamu alebo pozastavením výkonu činnosti dotknutá. 22. Podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona o znalcoch znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí správneho deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom. 23. Podľa § 27 ods. 3 písm. b/ zákona o znalcoch za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť peňažnú pokutu do 1 650 eur fyzickej osobe a do 33 190 eur právnickej osobe. 24. Podľa § 27 ods. 8 zákona o znalcoch pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa tohto zákona ministerstvo vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov protiprávneho konania alebo opomenutia. 25. Podľa § 29 ods. 1 zákona o znalcoch dohľad nad činnosťou vykonáva ministerstvo a/ sledovaním dodržiavania zákonnosti a správnosti postupov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a preskúmavaním podnetov na postup pri výkone tejto činnosti, b/ kontrolou denníkov, c/ kontrolou plnenia povinnosti uloženej v § 30 ods. 1 písm. a/, d/ kontrolou plnenia povinností znaleckých ústavov a tlmočníckych ústavov uložených týmto zákonom. 26. Podľa § 29 ods. 2 zákona o znalcoch pri výkone dohľadu sú znalci, tlmočníci, prekladatelia a tlmočnícke ústavy povinní poskytnúť ministerstvu súčinnosť. 27. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 28. Podľa § 47 ods. 1 až 4 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. 29. Súd zistil, že v danej veci išlo o posúdenie právnej otázky a výklad zákonných ustanovení o povinnostiach žalobcu ako súdneho znalca voči Ministerstvu spravodlivosti, ako orgánu dozoru. Žalobca sa snažil vyviniť zo zodpovednosti za správny delikt, za ktorý mu bola žalovaným uložená pokuta s odvolaním sa na dodržiavanie povinnosti mlčanlivosti ustanovenej v § 13 zákona o znalcoch, a to v kontexte so zákonnou úpravou štátneho dohľadu vykonávaného žalovaným podľa § 29 uvedeného zákona. 30. Žalovaný správne konštatoval, že význam povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa znalec dozvedel pri výkone alebo v súvislosti s výkonom činnosti, spočíva predovšetkým v ochrane zadávateľa, zabezpečení riadneho priebehu konania pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci a ochrany práv a právom chránených záujmov dotknutých osôb. Je pravdou, že znalec sa počas výkonu znaleckej činnosti môže oboznámiť so skutkočnosťami, ktoré svojou podstatou tvoria obsah určitej formy tajomstva (napr. bankového) a ako na všetky osoby oboznámené sa s tajomstvom, aj na znalca sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti. Nemožno však prisvedčiť názoru žalobcu, že povinnosť mlčanlivosti ustanovenú v § 13 zákona o znalcoch je potrebné vnímať absolútne, a to bez ohľadu na oprávnenia žalovaného ako dohľadového orgánu okrem iného posudzovať dodržiavanie zákonnosti a správnosti postupu znalcov (§ 29 ods. 1 písm. a/ zákona o znalcoch). Súd nespochybňuje, že znalecký posudok ako úkon znaleckej činnosti obsahuje skutočnosti, o ktorých sa znalec dozvedel pri výkone alebo v súvislosti s výkonom znaleckej činnosti. Tiež, že povinnosť mlčanlivosti znalca je možné prelomiť zákonným spôsobom uvedeným práve v spomínanom § 13 zákona o znalcoch, t.j. ak znalca povinnosti mlčanlivosti zbaví samotný zadávateľ alebo minister. Na druhej strane však súd považuje výklad uvedeného zákonného ustanovenia zo strany žalobcu za neprípustne formalistický, odporujúci logike. V danej súvislosti je totiž potrebné vykladať uvedené zákonné ustanovenia z hľadiska ich účelu. Bolo by nelogické, ak by dohľadový orgán, ktorý je sám oprávnený znalca zbaviť povinnosti mlčanlivosti, musel postupovať prísne formálnym spôsobom vždy, ak by preveroval zákonnosť a správnosť postupu znalca pri vyhotovovaní znaleckého posudku ako znaleckého úkonu. Ak by sa znalci odvolávali na povinnosť mlčanlivosti a nesprístupňovali by znalecké úkony (znalecké posudky) žalovanému ako dohľadovému orgánu, vznikla by situácia ad absurdum, kedy by nemohol žalovaný sledovať dodržiavanie zákonnosti a správnosti postupu znalca napr. práve v súvislosti s dodržiavaním formálnych náležitostí znaleckého posudku uvedených v § 17 ods. 3 zákona o znalcoch. 31. Znalec, ako osoba so špecifickým postavením a presne vymedzenými povinnosťami, sa nemôže pri štátnom dohľade vykonávanom žalovaným a pri jeho žiadosti o predloženie znaleckého posudku odvolávať na povinnosť mlčanlivosti zakotvenú v § 13 zákona o znalcoch. Súd prisvedčil žalovanému, že právna uprava povinnosti mlčanlivosti podľa uvedeného zákonného ustanovenia limituje spôsob a formu jej zachovávania na výpoveď, výsluch alebo iné osobné sprístupnenie skutočností zistených znalcom pri výkone alebo v súvislosti s výkonom činnosti znalca. Uvedená povinnosť mlčanlivosti sa preto na povinnosť znalca predložiť žalovaným požadovaný znalecký úkon (znalecký posudok) nevzťahuje. Súd navyše poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval vo viacerých veciach správneho trestania znalca za nedodržanie jeho povinností v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku, ktoré skutočnosti boli zistené v rámci štátneho dohľadu žalovaným práve na základe predloženia tohto znaleckého úkonu (napr. rozsudok sp. zn. 6Sžo/32/2013 zo dňa 28.05.2014). S poukazom na uvedené neobstojí ani žalobná námietka žalobcu (bod 8) ohľadom povahy vyžiadaného znaleckého posudku, ako posudku vypracovaného na účely prebiehajúceho trestného konania na základe uznesenia vyšetrovateľa PZ. 32. Súd tiež neprisvedčil názoru žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v časti uloženej pokuty ako sankcie za spáchaný správny delikt. Právny poriadok pojem sankcie nedefinuje, avšak vychádzajúc z pojmovej definície sankcia je súčasťou právnej normy, ktorá ustanovuje osobitný postih toho, kto je zodpovedný za jej porušenie. Je druhom nepriameho donútenia, ktoré sa vykonáva ustanovením sankcie v právnej norme a jej uplatnením pri porušení právnej povinnosti, na ktorú je sankcia ustanovená. Sankcia plní účel represívny namierený priamo proti porušovateľovi právnej povinnosti a preventívny, ktorý pôsobí priamo na porušovateľa právnej povinnosti a nepriamo na ostatných ako výstraha do budúcnosti, že za porušenie právnej povinnosti im hrozí sankcia ustanovená právnym predpisom v rozsahu stanoveným zákonom. Súd v tejto súvislosti poukazuje na výstižné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že uložená sankcia predstavuje sankciu za preukázané zavinené konanie žalobcu spočívajúce v porušení právnej povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona o znalcoch. Okolnosti uvedené v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku v danom prípade ovplyvnili rozsah sankcie, ktorá musí byť v takom rozsahu, aby splnila obidve svoje funkcie, a to tak preventívnu, tzn. aby bola žalobcovi ako aj ďalším osobám varovaním pred nezákonným konaním v budúcnosti, tak i represívnu s ohľadom na skutočnosť, že svojím protiprávnym konaním žalobca zmaril výkon štátneho dohľadu žalovaným. 33. Súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a žalovaný sa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vyporiadal s odvolacími námietkami. Zistený skutkový stav bol teda dostačujúci na prijatie záveru o vzniku zodpovednosti žalobcu za správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona o znalcoch spočívajúci v porušení povinnoti poskytnutia súčinnosti podľa § 29 ods. 2 uvedeného zákona. 34. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného sú vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 35. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu a žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok. 36. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).