Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/124/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201886 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201886.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľky: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX/A, XXX XX A., zast. Mgr. Petrom Hargašom, advokátom so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o sirotský dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. októbra 2015 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. októbra 2015 potvrdzuje. Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Opravným prostriedkom podaným v zákonnej lehote proti preskúmavanému rozhodnutiu zo dňa 12. októbra 2015, právne podriadenému ust. § 9, § 60 ods. 9, § 63 ods. 3, 7, § 73 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a § 82, § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“), sa navrhovateľka domáhala jeho zrušenia a vrátenia odporkyni na ďalšie konanie a rozhodnutie, ktorým jej uplatnený nárok prizná spätne za obdobie troch rokov, od 07.03.2009 a nie až od 03.08.2015, kedy zaplatila dlžné poistné za zomrelú matku. Tvrdila, že v čase keď podávala žiadosť o sirotský dôchodok, bol vyplácaný dôchodok po zomrelom rodičovi spätne 5 rokov, teraz sú to len 3 roky, pričom ona nemá spätne vyplatené žiadne dávky. Poukázala aj na to, že dlh ktorý doplatila nebol aktuálny, ale z predošlých rokov a zotrvala na názore, že nárok na doplatenie dôchodku má už od roku 2007, kedy osirela. Súčasne si uplatnila nárok na náhradu trov konania. 2. Na odvolanie navrhovateľky reagovala odporkyňa písomným vyjadrením zo dňa 03.12.2015. Z jeho obsahu vyplýva, že listom zo dňa 11.mája 2015 poučila, v zmysle rozsudku NS SR sp.zn. 1 So/38/2014 z 24.03.2015 navrhovateľku o možnosti doplatenia poistného a z podania pobočky Sociálnej poisťovne v Dunajskej Strede zo dňa 5. augusta 2015 mala preukázané, že dňa 03.08.2015 navrhovateľka doplatila za zomrelú matku, J.. N. M., dlžné poistné za obdobie od 1. júla 2005 do 22. marca 2006, kedy matke navrhovateľky, ako samostatne zárobkovo činnej osobe vznikla povinnosť prihlásiť sa na nemocenské a dôchodkové poistenie. Zaplatením získala zomrelá matka navrhovateľky potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia a navrhovateľke tak vznikol nárok na sirotský dôchodok. Na námietku navrhovateľky uviedla, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení neumožňuje priznať sirotský dôchodok za obdobie 3 rokov spätne a ust. § 78 ods. 1 cit. zákona poskytuje túto možnosť až dňom zaplatenia dlžného poistného. V prípade navrhovateľky je to dňom 03.08.2015. K výpočtu sirotského dôchodku sa odporkyňa bližšie nevyjadrovala, nakoľko výpočet dávky navrhovateľka nenamietala. Z uvedených dôvodov žiadala odporkyňa jej rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 z 12.10.2015 ako vecne správne potvrdiť. 3. Podaním zo dňa 15.04.2016, doplnila navrhovateľka prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu svoje odvolacie dôvody, v ktorých s poukazom na ust. § 78, § 109 a § 112 ZSP prezentovala názor, podľa ktorého nárok na sirotský dôchodok vzniká nezaopatrenému dieťaťu dňom smrti rodiča, a ak zomrelý rodič nemal zaplatené poistné v celej výške, môže za neho doplatiť chýbajúce poistné sirota. V takom prípade sa bude považovať poistné na účel určenia sumy starobného ( správne invalidného) dôchodku, za zaplatené ku dňu smrti rodiča. Za nepochybné mala, že podľa ust. § 76 ods. 1 ZSP nárok na sirotský dôchodok vznikol momentom smrti rodiča a podľa ust. § 112 ods. 1 ZSP ak bola žiadosť o sirotský dôchodok podaná do troch rokov od smrti rodiča, mal byť priznaný odo dňa smrti jej matky, alebo mal byť priznaný tri roky spätne pred podaním žiadosti o sirotský dôchodok. Na základe uvedeného žiadala priznať nárok na sirotský dôchodok za 3 roky spätne, odo dňa 07.03.2012, od ktorého si nárok uplatnila, čo je odo dňa 07.03.2009. Navrhovateľka žiadala napadnuté rozhodnutie odporkyne pre jeho neodôvodnenosť a nesprávne právne posúdený skutkový stav v rozpore so zákonom o sociálnom poistení, ako nezákonné zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. 4. Na pojednávaní súdu navrhovateľka v celom rozsahu zotrvala na dôvodoch svojho odvolania a s poukazom najmä na jeho doplnenie zo dňa 15.04.2016, v ktorom podrobne vysvetlila nárok na priznanie sirotského dôchodku, poukázala na postup odporkyne napr. v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8Sd/74/2015, v ktorom v obdobnom prípade vyplatila dôchodkovú dávku tri roky spätne po tom, ako bolo poistné dodatočne zaplatené. Navrhla, aby súd zobral do úvahy aj konanie odporkyne v podobných prípadoch, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie s vyslovením právneho názoru, podľa ktorého odporkyňu zaviaže priznať navrhovateľke sirotský dôchodok spätne odo dňa smrti rodiča, t.j. od 30.11.2007 a v prípade iného názoru súdu aby rozhodol tak, že ju zaviaže priznať jej sirotský dôchodok spätne, minimálne tri roky odo dňa podania žiadosti o jeho priznanie, t.j. najneskôr od 07.03.2009. Navrhovateľka okrem rozhodnutia NS SR sp. zn. 1So/38/14 str. 4, kde je uvedená poučovacia povinnosť odporkyne o možnosti doplatenia dlžnej sumy poistného, poukázala aj na etický kódex odporkyne, podľa ktorého mala v danom prípade postupovať. 5. Na svojom rozhodnutí a doteraz prezentovaných postojoch zotrvala na pojednávaní súdu aj odporkyňa, ktorá sa nestotožnila s výkladom navrhovateľky o dôvodnosti jej nároku, ani s jej poukazom na obdobné rozhodnutie, vydané v konaní tunajšieho súdu pod sp. zn. 8Sd/74/2015, nakoľko v danej veci malo doplatenie poistného vplyv výlučne na výšku invalidného dôchodku a nie na vznik samotného nároku, ako je to v prípade navrhovateľky. Do pozornosti zároveň dala, že navrhovateľka sa svojou vlastnou vinou obrala o možnosť priznania dôchodku už v roku 2014, pretože dlžné poistné za zomrelú matku doplatila až v roku 2015, na písomnú výzvu odporkyne z 11.05.2015. 6. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul navrhovateľku i odporkyňu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné ako vecne správne potvrdiť (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.). 7. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 9. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 10. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 11. Podľa § 72 ods. 1 písm. f/ zákona č. 461/2003 Z.z v znení zák. č. 721/2004 Z.z. účinného k dátumu smrti matky navrhovateľky, t.j. ku dňu 30.11.2007, je počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov najmenej 5 rokov. 12. Podľa § 72 ods. 2 ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity. 13. Podmienky nároku na sirotský dôchodok podľa ust. § 76 ods. 1 ZSP v znení zák. č. 310/ 2006 Z.z. sú upravené nasledovne: Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič, ak ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. 14. Podľa § 77 ods. 1 ZSP v znení zák. č. 310/2006 Z.z. je suma sirotského dôchodku 40% invalidného dôchodku na ktorý mal alebo by mal nárok rodič dieťaťa, ktorého smrťou vznikol nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok. 15. Podľa § 78 ods. 1 ZSP povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto obdobie započíta na nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok a na určenie ich sumy, ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie. To platí aj na nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete a na určenie ich sumy, ak vdova, vdovec alebo sirota zaplatili dlžnú sumu poistného na dôchodkové poistenie po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete. Na účely určenia sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené podľa druhej vety považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti. 16. Podmienky vzniku nároku na dôchodkovú dávku a vzniku nároku na výplatu zakotvuje ust. § 109 ods. 1 ZSP v znení zák.č. 310/2006 nasledovným znením: Nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka“) vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. 17. Zmeny v nároku na dávku, zmeny v nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky upravuje ust. § 112 ods. 1 ZSP, podľa ktorého dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume ako patrí alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a/ priznala v nižšej sume ako patrí, b/ vypláca v nižšej sume ako patrí, c/ odoprela neprávom alebo d/ priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí. 18. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že napadnutým rozhodnutím zo dňa 12.10.2015 č. XXX XXX XXXX 0 odporkyňa podľa ust. § 76, § 78 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ZSP) v znení neskorších predpisov, priznala navrhovateľke sirotský dôchodok vo výške 186,50 eur mesačne. Vznik nároku na sirotský dôchodok určila od 03. augusta 2015, t.j. odo dňa zaplatenia dlžnej sumy poistného za zomrelú matku navrhovateľky. Odporkyňa pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľky o sirotský dôchodok zo dňa 07.03.2012 vo svojom pôvodnom rozhodnutí, postupom podľa § 76 ods.1 ZSP zamietla jej žiadosť, nakoľko zomrelá matka navrhovateľky nezískala ku dňu smrti t.j. k 30.11.2007 potrebný počet rokov dôchodkového poistenia. Toto rozhodnutie odporkyne zo dňa 13.09.2012, po potvrdení tunajším súdom, Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 1So/38/2014 zo dňa 24.03.2015 zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie s vyslovením názoru, že odporkyňa mala poučiť navrhovateľku o možnosti doplatenia dlžnej sumy poistného už v rámci konania na správnom orgáne, čím by sa predišlo zbytočnému súdnemu konaniu. Odporkyňu usmernil, aby v ďalšom konaní vyzvala navrhovateľku na doplatenie dlžného poistného s poučením, že v prípade jeho zaplatenia, môže navrhovateľke nárok na sirotský dôchodok vzniknúť dňom zaplatenia poistného. 19. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že právnym názorom vyjadreným v rozsudku NS SR sp.zn. 1So/38/2014 z 24.03.2015, sa odporkyňa riadila, vyzvala a poučila navrhovateľku o možnosti doplatiť chýbajúce poistné za svoju zomrelú matku s tým, že zaplatením chýbajúceho poistného jej môže vzniknúť nárok na sirotský dôchodok v zmysle ust. § 76 ods. 1 ZSP. Dlžné poistné navrhovateľka zaplatila dňa 03.08.2015 a od tohto dňa jej odporkyňa priznala sirotský dôchodok, nakoľko splnila zákonné podmienky vzniku nároku na jeho priznanie, keďže potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia zomrelej matky, po doplatení poistného dosiahol 5 rokov a 172 dní, tzn. nad ustanovené minimálne obdobie 5 rokov dôchodkového poistenia za posledných 10 rokov pred dňom smrti, 30.11.2007, v zmysle ust. § 72 ods. 1 písm. f/ ZSP. Suma sirotského dôchodku je podľa § 77 ods. 1 ZSP v znení zák.č. 310/2006 Z.z. 40% invalidného dôchodku, na ktorý by mala zomrelá matka nárok ku dňu smrti. Suma invalidného dôchodku je podľa § 73 ods. 1 ZSP v znení zák.č. 600/2003 Z.z. určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok, do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Prehľad týchto údajov a hodnôt za jednotlivé kalendárne roky je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľka odporkyňou určený moment vzniku nároku na sirotský dôchodok, dňom zaplatenia dlžnej sumy poistného namietla ako nesprávny a v rozpore s cit. ustanovením zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Za správny a zákonný moment vzniku svojho nároku považovala deň pripadajúci spätne tri roky od podania žiadosti o priznanie sirotského dôchodku, t.j. 07.03.2009 (žiadosť zo 07.03.2012) alebo deň smrti rodiča t.j. 30.11.2007. 20. Krajský súd zistil, že odporkyňa sa v ďalšom, t.j. aktuálnom konaní, dôsledne riadila závermi vyslovenými v cit. rozsudku NS SR a na jej výzvu navrhovateľka dňa 03.08.2015 doplatila dlžné poistné za matku, za obdobie od 1. júla 2005 do 22. marca 2006, čím vytvorila platformu na započítanie tohto obdobia poistenia podľa § 78 ods. 1 ZSP, ako obdobia dôchodkového poistenia. Týmto boli splnené zákonné podmienky pre nárok na invalidný dôchodok zomrelej matky a odporkyňa následne správne a v súlade so zákonom svojim rozhodnutím zo dňa 12.10.2015, priznala navrhovateľke sirotský dôchodok odo dňa zaplatenia dlžného poistného. Odporkyňou určený deň vzniku nároku na sirotský dôchodok, je v súlade s ust. § 109 ods. 1 ZSP, keď nárok na dôchodkovú dávku vznikol dňom splnenia podmienok ustanovených cit. ustanovením v spojení s ust. § 78 ods. 1 ZSP dňom, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie. Uvedené platí aj na vznik nároku na sirotský dôchodok po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete cit. ustanovenia, aj na určenie sumy, ak sirota zaplatila dlžnú sumu poistného na dôchodkové poistenie po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete cit. ustanovenia. 21. Na účely určenia sumy invalidného dôchodku zomrelého poistenca, sa poistné zaplatené v zmysle znenia druhej vety ust. § 78 ods. 1 ZSP, považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti. Uvedené znenie cit. ust. sa viaže len na určenie sumy dôchodku a nie na určenie vzniku nároku na dôchodok, ako si ho nesprávne vykladá navrhovateľka. Navrhovateľke podľa § 76 ods. 1 ZSP vznikol nárok na sirotský dôchodok tým, že doplatila celú dlžnú sumu poistného za matku , ktorá týmto následne ku dňu smrti získala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok ( ust. § 78 ods. 1 ZSP). Z poslednej vety cit. ust. vyplýva, že poistné zaplatené podľa druhej vety sa považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti, čo v praxi znamená, že matka navrhovateľky mohla dňom smrti získať aj počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, ktorý je zákonným podkladom pre priznanie sirotského dôchodku. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka si nesprávne vykladá vznik nároku na dôchodkovú dávku odo dňa smrti svojej matky dňa 30.11.2007, nárok na sirotský dôchodok jej nevznikol v tento deň, pretože neboli splnené zákonné podmienky kladené ust. § 76 ods.1 ZSP pre chýbajúci počet rokov dôchodkového poistenia. Tento deň smrti rodiča ako moment vzniku nároku na dávku sirotského dôchodku nekonvalidovala ani skutočnosť doplatenia dlžného poistného za matku a takéto posúdenie by bolo v rozpore s citovanými ustanoveniami ZSP ( § 78 ods. 1 v spojení s § 76 ods. 1 ZSP). 22. Ako z týchto ustanovení vyplýva, zaplatenie dlžného poistného nie je ani zmenou v nároku na dávku ani zmenou v nároku na výplatu dávky podľa § 112 ods. 1 ZSP, ako sa rovnako mylne domnieva navrhovateľka, keďže nárok na dávku, invalidný dôchodok, zomrelej matke ku dňu smrti nevznikol, vznikol až dňom zaplatenia dlžného poistného a táto skutočnosť nepredstavuje zmenu v nároku, nakoľko meniť sa môže len nárok na dávku už vzniknutý. V preskúmavanej veci je vznik nároku na dávku podmienený skutočnosťou doplatenia dlžného poistného a teda nemôže byť zároveň vznikom aj zmenou nároku súčasne. Pretože cit. ust. upravuje iba zmeny v nárokoch na dávku, čo ale nie je prípad preskúmavanej veci, je nesprávny a v rozpore s cit. ust. aj výklad navrhovateľky o možnosti vyplatenia dôchodkovej dávky spätne za 3 roky. V prejednávanej veci tým, že si navrhovateľka podala žiadosť na sirotský dôchodok, jej dňom podania žiadosti nevznikol nárok na túto dôchodkovú dávku, pretože podanie žiadosti je podľa § 109 ods. 2 ZSP iba jednou z podmienok nároku na výplatu dávky, čo napokon vo svojom rozsudku sp.zn. 1So/38/2014 zo dňa 24.03.2015 vyslovil aj NS SR (nárok na sirotský dôchodok navrhovateľke vznikne v prípade zaplatenia dlžnej sumy poistného dňom zaplatenia poistného). 23. Ako opodstatnený, s možnosťou vplyvu na zmenu názoru konajúceho súdu nemožno vnímať ani názor prezentovaný navrhovateľkou vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 8Sd/74/2015, keď v obdobnom prípade odporkyňa vyplatila poistné za tri roky spätne. Na osvetlenie súd uvádza, že uvedené rozhodnutie vychádzalo z odlišného skutkového a právneho stavu veci a naviac aj v prípade totožnosti skutkových okolností prejednávanej veci, súd nie je rozhodnutím vydaným súdom rovnakého stupňa viazaný. Naviac nezákonnosťou je len nerešpektovanie záväznosti právneho názoru súdu vyššieho stupňa (podľa § 250ja ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku) súdom nižšieho stupňa, ako právnej povinnosti, nesplnenie ktorej môže viesť k zrušeniu nového rozhodnutia; viazanosť právnym názorom súdu je právna i skutková a vzťahuje sa na postup súdu v novom konaní, na výrok aj na odôvodnenie nového rozhodnutia. 24. Krajský súd pre úplnosť veci ešte uvádza, že zákon o sociálnom poistení v žiadnom zo svojich ustanovení poučovaciu povinnosť odporkyne, tak ako je prezentovaná navrhovateľkou v doplnení vyjadrenia zo dňa 15.04.2015, neupravuje. Zákon disponuje alternatívami v rovine práva poistenca ( tak ako je to uvedené napr. ust. v § 142 ods. 3, ust. § 78 ods. 1 ZSP) kde doplatenie poistného upravuje ako možnosť. Navrhovateľke by nárok na sirotský dôchodok nevznikol, ak by nevyužila zákonnú možnosť doplatiť poistné za zomrelú matku, túto možnosť však nemožno pripísať na vrub odporkyni v rovine jej poučovacej povinnosti. Navrhovateľka naviac, ako sa v konaní preukázalo, o tejto možnosti vedela už od roku 2014 a bolo výlučne v jej dispozícii, založiť si čas vzniku nároku včasným doplatením poistného. Rozhodnutie v prospech možnosti doplatenia sirotského dôchodku za obdobie troch rokov spätne by nemohlo založiť ani konanie zamestnancov odporkyne, striktne v znení jednotlivých článkov (najmä 2 a 7) etického kódexu odporkyne, nakoľko ani riadne splnená povinnosť poskytnutia kvalifikovaných informácií nemôže modifikovať znenie zákona do povinnosti odporkyne spočívajúcej v poskytnutí plnenia nad rámec zákona. Okrajovo krajský súd uvádza, a čo napokon vyplýva aj z cit. rozsudku NS SR, zomrelá matka navrhovateľky bola samostatne zárobkovo činnou osobou a dlžná suma poistného jej vyplývala z povinného dôchodkového poistenia, ktoré jej vzniklo v zmysle ust. § 21 ods.1 zák. č. 461/2003 Z.z. od 01.07.2005, keďže podľa daňového priznania za rok 2004 dosiahla príjem vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu (§138 ods. 9 ZSP) a trvalo do 22. marca 2006, kedy zrušila živnostenské oprávnenie. Samostatne zárobkovo činná osoba ako poistenec, je povinná plniť si svoje povinnosti ustanovené zákonom (§ 227 ods. 2 pís. h/ ZSP). Zomrelá matka navrhovateľky bola povinne dôchodkovo poistenou osobou podľa § 128 ods. 2, písm. c/ ZSP z čoho jej vyplývali aj povinnosti zaplatiť poistné podľa ust. § 142 a ust. § 143 ods.1 ZSP do 8-dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci za ktorý sa poistné platí. 25. Navrhovateľka nesprávnosť žiadnej z veličín vstupujúcich do výpočtu výšky dôchodku nenamietala, v tomto smere žiadne pochybenie ovplyvňujúce správnosť preskúmavaného rozhodnutia nezistil ani súd a z uvedeného pohľadu preto napadnuté rozhodnutie ani nepreskúmaval. 26. Záverom možno zhrnúť, že nakoľko súd v postupe odporkyne a v preskúmavanom rozhodnutí nezistil nedostatky majúce za následok nesprávnosť rozhodnutia o priznaní sirotského dôchodku a vzniku nároku na túto dávku, opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok, potvrdil. 27. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. keď procesne neúspešnej navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.