Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200005 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200005.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom s predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Otílii Belavej v právnej veci žalobcu: Ing. Y.. U. S., bytom V. XX/X, XXX XX M., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 28386/2015/15/RK zo dňa 26.10.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. 1/ Prvostupňový orgán vydal dňa 29. 07.2015 rozhodnutie č. 28 386/2015/15, ktorým znalca Ing. U. S., trvalý pobyt V. 1, XXX XX M., ev. č. XXX XXX (ďalej aj „účastník správneho konania“) uznal vinným, že 1. na výzvu MS SR zo dňa 19.02.2014, doručenú dňa 25.02.2014, nepredložil správnemu orgánu v období od 15.08.2014 do 28.07.2015 denník, ktorý obsahuje záznamy o úkonoch vykonaných v kalendárnych rokoch 2006 až 2013, 2. pri vykonávaní znaleckého posudku zo dňa 29.10.2013, č. 14/2013 (ďalej aj „preskúmavaný úkon“) a/ nepredložil k písomnému vyhotoveniu preskúmavaného úkonu listinu preukazujúcu tvrdenie ohľadom rozlohy posudzovaného ovocného sadu (340 ha) b/ vykonal ohliadku ovocného sadu len spoza plota, čo má za následok to, že v písomnom vyhotovení preskúmavaného úkonu nie sú náležite odôvodnené tvrdenia ohľadom počtu a druhov ovocných drevín (968 tis.), výskytu chorôb, poškodeniach ovocných stromov a kríkov, výpadkoch jedincov, zanedbávania ošetrovania porastov a chemickej ochrany pred škodcami a zaburinením, a teda náležite odôvodnené nie je ani samotné stanovenie všeobecnej hodnoty ovocného sadu, c/ pri stanovení všeobecnej hodnoty nezohľadnil vyhlášku č. 605/2008 Z.z. a vyhlášku č. 254/2010 Z.z., teda porušil v bode 1. povinnosť uloženú § 29 ods. 2 ZakZTP v spojení s § 23 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v bode 2. a/ povinnosť priložiť prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku podľa § 17 ods. 3 písm. e/ ZakZTP, v bode 2. b/ povinnosť riadneho vykonávania činnosti, tak aby celková skladba znaleckého posudku umožnila preskúmať jeho obsah podľa § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 ZakZTP, v bode 2 c/ povinnosť pri vypracúvaní znaleckých posudkov postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov podľa § 16 ods. 8 ZakZTP v spojení s príloha č. 15 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. čím spáchal v bode 1. trváci správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b/ ZakZTP, v bode 2. a/, 2. b/, 2. c/ správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b/ ZakZTP, za čo bola uložená podľa § 27 ods. 3 písm. d/ ZakZTP úhrnná sankcia, vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. 2/ Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalovaný podaním zo dňa 19.12.2014 vyzval účastníka konania na predloženie denníka, ktorý obsahuje záznamy o úkonoch vykonaných v kalendárnych rokoch 2006 až 2013 (ďalej aj „denník“) v lehote do 10 dní od doručenia výzvy, lehota účastníkovi konania uplynula dňa 05.03.2014, nakoľko ju nesplnil prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 15.08.2014, č. 34 120/2014/15 uznal účastníka konania vinným, že na výzvu zo dňa 19.02.2014 nedoložil správnemu orgánu v období od 06.03.2014 do 14.08.2014 denník, ktorý obsahuje záznamy o úkonoch vykonaných v kalendárnych rokoch 2006 až 2013, teda porušil povinnosť uloženú § 29 ods. 2 ZakZTP v spojení s § 23 ods. 1 vyhl. č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z., čím spáchal trváci správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b/ ZakZTP a podľa § 27 ods. 3 písm. d/ ZakZTP mu bola uložená sankcia vyčiarknutie zo zoznamu. Proti rozhodnutie podal účastník konania rozklad o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 05.11.2014, č. 34 120/2014/15/RK tak, že zmenil druh sankcie (peňažná pokuta vo výške 1.000,- eur a zákaz výkonu znaleckej činnosti na obdobie 10 mesiacov) a vo zvyšku prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Účastník konania podal, žalobu na Krajský súd v Bratislave o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia žalovaného. 3/ Prvostupňový orgán začal opätovne správne konanie, pretože účastník konania ani k 23.02.2015 nepredložil správnemu orgánu denník a to v období od 15.08.2014 do 23.02.2015. Žalovanému bolo orgánmi činnými v trestnom konaní odstúpené podanie spoločnosti GALAFRUT&CO, s.r.o., ktorým napadol úkon účastníka konania - ohodnotenie ovocného sadu, ktorý stanovil hodnotu na 197.121,10 eur. Oznamovateľ nezákonnosť úkonu účastníka konania opiera okrem iného o znalecký posudok znalca K.. R. U., Z.., č. 22/2013, ktorý ohodnotil predmetný ovocný sad na 9,613.611,- eur. V rámci preskúmavania dôvodnosti podnetu správny orgán požiadal listom zo dňa 27.05.2015 o stanovisko znalecký ústav Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre. Po oboznámení sa so znaleckým posudkom ako aj stanoviskom znaleckého ústavu, nakoľko nadobudol dojem, že preskúmavaný úkon trpí vadou nie riadne zisteného skutkového stavu predmetu skúmania a nepreskúmateľnosti jednotlivých zistení a samotného záveru ohľadom všeobecnej hodnoty ovocného sadu vyzval podaním zo dňa 29.06.2015 účastníka konania na vyjadrenie k uvádzaným skutkovým zisteniam správneho orgánu a priložil k podaniu stanovisko znaleckého ústavu z 08.06.2015 a kópiu podania obchodnej spoločnosti z 21.04.2014. Účastník konania sa ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia nevyjadril. 4/ Prvostupňový orgán z predložených dokladov zistil, že účastníkom konania boli naplnené formálne a materiálne stránky správneho deliktu v bode 1., bode 2. a/, 2. b/, 2. c/ a a pri použití absorpčnej zásady rozhodol o uložení sankcie tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia, pretože účastník konania nepredložením denníka (bod 1.) maril výkon dohľadu žalovaného nad ním vykonávanou znaleckou činnosťou. Nepredložením vierohodnej listiny vypovedajúcej o rozlohe sadu (340 ha) spôsobuje, že tretej osobe sa údaj o rozlohe ako jednej zo základných vlastností ovocného sadu (predmet znaleckého skúmania) môže zdať ako výsledok náhody. Znalecký ústav v stanovisku zo dňa 08.06.2015 uviedol, že znalec Ing. Ján U., CSc. V znaleckom posudku č. 22/2013 počítal s rozlohou 2016 ha, t.j. o 124 ha menšou, preto previnenie opísané v bode 2. a/ skutkovej vety považoval za závažné. Prvostupňový orgán považoval konanie uvedené v skutkovej vete 2. b/ a 2. c/ považoval za závažné. 5/ Proti prvostupňovému rozhodnutiu doručil účastník konania rozklad dňa 10.08.2015, doplnený dňa 24.08.2015, v ktorom namietal, že zákon č. 382/2004 Z.z. spadá pod oblasť civilného práva, kde premlčacia doba je trojročná a preto výzva žalovaného na predloženie denníkov za roky 2006 až 2013 je nedôvodná a za toto protiprávne konanie už bol sankcionovaný. Ďalej namietal, totálnu nečinnosť na úseku legislatívy odboru znaleckých činností ako gestorský odbor pre legislatívnu činnosť na úseku znalectva, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti ako aj nezákonnej šikane znalcov. Poukazoval na opakované rozhodnutie o jeho vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, namieta konanie pracovníkov ministerstva voči jeho osobe, ktoré považuje za šikanózne a hodnotí zákernosť konania pracovníkov ministerstva ako ekonomický teror. Uviedol, že je pravdou, že dňa 28.10.2013 vykonal prehliadku iba z poza plota, lebo dlžníčka konateľa Gala Fruitu s.r.o. ignorovala výzvu záložného veriteľa na sprístupnenie hnuteľných vecí, konateľka ignorovala jeho volanie a jej právny zástupca uviedol, že si neželá, aby oceňoval ovocné stromy. Začal realizovať znaleckú ohliadku, ktorou konateľka strážila tým, že za plotom bolo pustených 6 hladných a smädných vlčiakov. Ďalej uviedol, že sad pozná od roku 1998 keď prvým konateľom spoločnosti bol jeho kolega. Chodil do sadu minimálne dva krát za mesiac najmenej od roku 2001. Ďalej tvrdí, že od roku 1998 do 28.10.2013 bol v sade možno 1000 krát a navyše jeho rodina tam robila samozber. Považuje za procesnú chybu prvostupňového orgánu to, že mu nepostúpil list - Dožiadanie NAKY Košice, ale najmä znalecký posudok Ing. U.. Žiadal, aby p. V., H. a V. boli vylúčený z prejednania veci, lebo menovaní už v tej istej veci sa zúčastnili na konaní ako zamestnanci správneho orgánu už druhý krát. Opakovane zdôraznil, že pracovníci odboru znaleckých činnosti Ústavu Slovenskej republiky poukazuje na nedostatočné zistenie materiálnej pravdy a žiadal, aby žalovaný prvostupňové rozhodnutie zo dňa 29.07.2015 vydané odborom znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti Ministerstva spravodlivosti SR zrušil. 6/ Žalovaný rozhodnutím zo dňa 26.10.2015 č.: 28386/2015/15/RK rozhodol tak, že: I.Návrh na prerušenie druhostupňového správneho konania podaný Ing. U. S., bytom V. 1, XXX XX M. zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pod ev. č. XXXXXX, v rozklade z 10.08.2015 podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku zamietol. II.Rozklad K.. U. S., bytom V. 1, XXX XX M., zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pod ev. č. XXXXXX, z 10.08.2015 podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamieta a rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti č. 28386/2015/15 z 29.07.2015 potvrdzuje. Žalovaný sa zaoberal rozkladovými námietkami účastníka konania spočívajúcimi : a/ námietkou res iudicata, námietke premlčania právomoci ministerstva a námietke predkladať znalecké denníky, v ktorých sú evidované úkony vykonané v rokoch 2006 až 2013, b/ v prebiehajúcom súdnom konaní týkajúcom sa rozhodnutí z roku 2014, c/ v spôsobe vedenia konania, ktoré má byť nátlakové, šikanózne, ekonomicky terorizujúce a neodôvodnené pri súčasnom pozastavení výkonu znaleckej činnosti účastníka konania, d/ v námietke zaujatosti pracovníkov ministerstva vykonávajúcich právomoc prvostupňového správneho orgánu vo vzťahu k účastníkovi konania, e/ namietanie správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia v časti sankcionovania za preskúmavaný úkon. 7/ Žalovaný k bodu a/, ktorou sa účastník konania domáhal prekážky res iudicata, s poukazom na skutočnosť, že už vo veci bolo skôr právoplatne rozhodnuté. Žalovaný má za to, že tejto námietke nemožno priznať žiaden úspech. Je síce pravdou, že účastník konania bol už skôr právoplatne sankcionovaný, avšak bolo to za protiprávne konanie spočívajúce v nepredložení denníkov, ktoré obsahujú záznamy o úkonoch vykonaných v kalendárnych rokoch 2006 až 2013, a to v období od 06.03.2014 do 14.08.2014. V prejednávanej veci je účastník konania sankcionovaný za pokračovanie vymedzeného protiprávneho konania a udržovanie protiprávneho stavu v období ohraničenom na jedenej strane dňom po dni, kedy za nepredloženie denníka bol už právoplatne potrestaný (15.08.2014) na druhej strane dňom vyhotovenia oznámenia o začatí správneho konania (23.02.2015). Z uvedeného je zrejmé, že účastník konania je v prejednávanej veci sankcionovaný za protiprávne konanie v inom období a pri správnom delikte tejto povahy je plne opodstatnené pristúpiť k opakovanému sankcionovaniu a to bez toho, aby skoršie rozhodnutie ukladajúce sankcie za obdobie presne časovo vymedzeného úseku reprobovaného konania zakladalo prekážku res iudicata. K námietke premlčania výkonu právomoci ministerstva vo vzťahu k postihu účastníka konania, s ktorými spája aj podľa neho neexistujúcu povinnosť predložiť denníky za roky 2006 až 2013 uvádza žalovaný, že od tejto námietky účastník konania odvinul celú teóriu neústavného, nezákonného šikanózneho, zneužívajúceho, terorizujúceho a okrem iného aj zaujatého postupu ministerstva voči jeho osobe. V tejto súvislosti účastník konania dokonca uvádzal, že všetky podľa neho protiprávne kroky ministerstva majú mať osobitný motív spočívajúci v tom, že je dôchodca, študent práva a rovnako v tom, že ministerstvo viacnásobne upozorňoval na legislatívne nedostatky znaleckých zákonov. S námietkou premlčania sa nestotožňuje a uvádza, že povinnosť predložiť znalecké denníky za skoršie obdobie sa na danú povinnosť ust. § 27 ods. 7 zákona nevzťahuje a práve naopak, citovaný zákon v § 14 ods. 1 ustanovuje, že znalec je povinný o svojich úkonoch viesť denník a teda má túto povinnosť počas celého obdobia, počas ktorého mu svedčí status znalca. Zodpovednosti za takéto protiprávne konanie spojené s protiprávnym konaním, ktoré je mu v prejednávanej veci vytýkané sa účastník konania nemôže zbaviť ani účelovým tvrdením o tom, že ministerstvo nerieši jeho legislatívne podnety na zmenu znaleckých zákonov a nevykonáva kontrolu denníku údajne tak, ako mu predpisuje zákon. K bodu b/ žalovaný uvádza, že táto námietka je irelevantná, pretože prebiehajúci správny prieskum nemá nijaký význam na aktuálne prejednávanú vec a nemení nič na skutočnosti, že naďalej pretrváva protiprávny stav, ktorý účastník konania vyvolal a udržiava spočívajúci v nepredložení znaleckých denníkov za požadované obdobie. Taktiež uvádza, že v prejednávanej veci nie je dôvod na prerušenie správneho konania s poukazom na § 29 Správneho poriadku nie sú splnené zákonné podmienky uvedené v tomto ustanovení. K bodu c/ žalovaný uviedol, že po preskúmaní administratívneho spisu a posúdení postupu prvostupňového orgánu cez prizmu údajného nátlakového, šikanózneho, ekonomicky terorizujúceho a neodôvodneného konania ministerstva pri súčasnom pozastavení výkonu znaleckej činnosti účastníka konania, sa takéto konanie žiadnym spôsobom nepreukázalo a druhostupňový orgán postup ministerstva voči účastníkovi konania hodnotí ako štandardný a primeraný postupu v prípadoch iných znalcov. K bodu d/ žalovaný uviedol, že sa námietkou zaujatosti pracovníkov ministerstva zaoberal a dospel k záveru, že táto bola podaná až po vydaní napadnutého rozhodnutia, nie je preto potrebné sa s ňou zaoberať. Vo vzťahu k účastníkovi konania je preukázané, že každý jeden úkon a postup správneho orgánu mal zákonný dôvod a nijako sa nevymykal z hraníc predpokladaných zákonom č. 382/2004 Z.z. a osobitne Správneho poriadku. K bodu e/ žalovaný uviedol, že je potrebné zo strany účastníka konania zdokumentovať pomery predmetu vo vzťahu ku ktorému sa vykonáva ohodnotenie spôsobom, ktorý bude preskúmateľný. Žalovaný považuje prvostupňové rozhodnutie v časti uloženej sankcie za zákonné a protiprávne konanie účastníka za preukázané. II. 8/ Žalobca v žalobe doručenej súdu dňa 04.01.2016 žiadal, aby súd rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 28 386/2015/15 zo dňa 29.07.2015 ako aj rozhodnutie žalovaného č.28386/2015/15/RK zo dňa 26.10.2015 zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko sa s rozhodnutiami oboch správnych orgánov sa nestotožňuje a obe rozhodnutia správnych orgánov nie sú súladne s materiálnym chápaním právneho štátu čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Rozhodnutím žalovaného č. 34120/2014/15/Rk zo dňa 05.11.2014 žalobcovi bola uložená peňažná pokuta vo výške 1.000,- eur a zákaz výkonu znaleckej činnosti na obdobie 10 mesiacov. Rozkladové rozhodnutie žalobca napadol žalobou kde senát Krajského súdu v Bratislave rozhodnutím 1S 5/2015 sa odchýlil od rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 200/2009 , 2Sžo/201/2010 a rozsudku KS - KE 6S/287/2012. 9/ Žalobca v žalobe uviedol, obe napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sú neústavné, odporujú čl. 48 ods. 2 ústavy, a jeho názor má oporu v náleze ústavného súdu III. ÚS 441/2013, ktorý analyzuje aplikáciu Trestného zákona v správnom súdnictve. Zákon o znalcoch mlčí o inštitúte premlčania, ak sa urobí analýza súladná s názorom ESPĽ a ústavným nálezom III. ÚS 441/2013 použije sa Trestný zákon podľa zásady primeranej vzhľadom na konkrétnu vec. Trestný zákon nepozná v osobitnej časti prečin nedoručenia kópie znaleckých denníkov, ale v ustanovení § 87 ods. 1 písm. e/ trestnosť činu zaniká uplynutím doby, ktorá je tri roky pri ostatných prečinoch. Z opísaných skutočností je preukázané nad všetky pochybnosti, že spoločenská nebezpečnosť nedoručenia kópií znaleckých denníkov je nižšia ako prečin, čo je v slovenskej legislatíve = zákon o priestupkoch. Trestný zákon nepozná prečin nedoručenia kópií znaleckých denníkov tak analogicky prechádzame do zákona o priestupkoch, ktorý pozná priestupok v ustanovení § 21 ods. 1 písm. b/ a priestupkový zákon § 20 pozná zánik zodpovednosti za priestupok a z cit. ustanovenia § 20 ods. 1 priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky. Správne konanie bolo zahájené dňa 12.02.2014 na základe listu ORPZ Lučenec, ktoré od ministerstva žiadalo zoznam znaleckých posudkov z obdobie rokov 2006-2008 na účely trestného konania voči bývalému starostovi obce Tomášovce, z čoho vyplýva fakt, že ministerstvo mohlo zákonne žiadať od znalca kópiu znaleckých denníkov od 12.02.2012 do 12.02.2014. Tomu ale malo predchádzať zbavenie mlčanlivosti znalca, zadávateľom, resp. ministerstvom spravodlivosti. OR PZ Lučenec požiadal ministerstvo spravodlivosti o zbavenie mlčanlivosti až 21.05.2014 a žalobcovi nebolo doručené rozhodnutie ministerstva o zbavení mlčanlivosti. 10/ Žalobca uviedol, že požiadavka žalovaného zo dňa 12.02.2014 od doručení znaleckých denníkov za roky 2006 až 2013 je nulitným právnym úkonom, ktorým ako občan a znalec nemusí plniť, prvostupňový orgán porušil čl. 2 ods. 2 ústavy a prekročil svoju právomoc, koná v rozpore s čl. 48 ods. 2 ústavy. Pracovník žalovaného nevyhovel jeho žiadosti doručiť mu kópiu listu vyšetrovateľky z OR PZ Lučenec, navyše do súdneho spisu zapečatili túto obálku iba pre súd. Najmenej od 19.08.2015 mal byť JUDr. Dankovčík vylúčeným zamestnancom zo správneho konania v jeho veciach pre jeho podnet a následne podal podnet na zahájenie disciplinárneho konania proti JUDr. H. adresovaný vedúcemu služobného úradu Ministerstva spravodlivosti SR. Oba jeho podnety sú doposiaľ nevybavené. JUDr. H., ktorý pripravoval podklady pre rozkladovú komisiu, ktorej nepodal správu, že dňa 07.10.2015 doručil žalobca znalecké denníky za rok 2014 a následne 08.10.2015 na súdnom pojednávaní doručil kópiu znaleckých denníkov za roky 2011, 2012 a 2013 a týmto konaním dopustil JUDr. H. stav, keď samotná rozkladová komisia kvôli jeho nečinnosti porušila ust. § 3 ods. 2, 4 Správneho poriadku. 11/ Všetky rozhodnutia odboru znaleckej činnosti a dve rozhodnutia rozkladovej komisie sú zaťažené nezákonným postupom správneho orgánu prvého a druhého stupňa obchádzaním ustanovení Správneho poriadku ako aj Ústavy SR v čl. 48 ods. 2, čl. 2 ods. 2 ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V správnom konaní neboli predložené žalobcovi na verejnom konaní dôkazy správneho orgánu, nedali žalobcovi šancu o údajných správnych deliktoch priestor pre kontradiktórnu diskusiu, čím porušili obsah čl. 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru. Žalobca uviedol, že nepredloženie znaleckých denníkov za obdobie rokov 2006 až 2013 uvedené nezodpovedá realite, pretože pred rozhodnutím rozkladovej komisie mal správny orgán znalecké posudky za roky 2011 až 2013, teda takýto výrok je absolútne zmätočný navyše nepravdivý a nebol dodržaný § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Predložil denníky nad rámec premlčacej doby, čo správne orgány nezohľadnili, keď zo zákona neriešili vec zmierlivo. Naďalej trvá na tom, že požiadavka odboru znaleckých činností nemá oporu v zákone, aby znalec mal archivovať znalecké denníky za obdobie viac ako tri roky. Navyše správny orgán disponoval za požadované roky 2006 až 2013 s výpismi zo znaleckých denníkov, ktoré pravidelne aj v tomto období predkladal - výpisy z denníkov dávali dostatočný prehľad, lebo odbor sa o kópie denníkov začal zaujímať až na podnet policajtov. Správne orgány neprejednali údajný správny delikt v prítomnosti znalca a takéto konanie nie je v súlade s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. 12/ K tvrdeniu správnych orgánov, že v znaleckom posudku č. 14 nedoložil do znaleckého posudku listy vlastníctva, ktoré nikdy od roku 1964 keď sa prešlo z pozemkovo knižných vložiek na LV neboli založené, čo je povinnosť štátu. Toto nezohľadnil ani druhostupňový orgán a uznal ho vinným za to, že v znaleckom posudku - sad neuviedol listy vlastníctva, na ktorom sa posudzovaný sad nachádza, týmto výrokom je v plnom rozsahu usvedčený správny orgán z neplnenia si zákonných povinnosti - náležite zistiť skutkový stav veci. Listy vlastníctva k tomuto sadu nikdy neboli založené a výmery prevzal z projektu sadu, a pri spracovaní dotknutého posudku vychádzal z dokonalej miestnej znalosti v sade, kde od jeho vzniku každý rok bol najmenej 50-krát pri rôznych užívateľoch. Je pravdou, že vykonal ohliadku sadu len z poza plota v časti sadu popri štátnej ceste, kde boli pustení vlčiaci v počte 6 kusov, čo mu vyčíta prvostupňový orgán a druhostupňový orgán už od toho odôvodnenia upustil, keď mu zdokumentoval, že použil analógiu, ako sa postupuje pri oceňovaní pri dražbe, keď dlžník nesprístupní nehnuteľnosť znalcovi, tak sa bežne postupuje pri dražbách a posudok sa v takomto prípade vypracuje bez ohliadky. Čo sa týka výroku ohľadne pochybenia, že žalobca pri stanovení ceny porastov nezohľadnil vyhl. č. 605/2008 Z.z. a vyhl. č. 254/2010 Z.z. považuje tento výrok za nepravdivý a uviedol, že pracoval s programom HYPO, v ktorom sú zapracované obe vyhlášky. Žalobca uvádza, že zo strany ministerstva nebol ani náznak pokusu o spravodlivé konanie, náležite zistiť skutkový stav, vysporiadať sa so zásadnými argumentmi, ktoré rozkladovej komisii uvádzal. Šikanózny výkon práva správnymi orgánmi nemôže používať súdnu ochranu, lebo je to neprávo notoricky bez logického významu stále dokola požadovať odo mňa znalecké denníky za obdobie, za ktoré už nearchivuje, za čo som bol raz právoplatne potrestaný v správnom konaní. III. 13/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 24.03.2015 uviedol, že v žalobnom návrhu prednesené námietky tvorili už podstatu rozkladu žalobcu smerujúceho voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorými sa správny orgán druhého stupňa vo svojom rozhodnutí dostatočne preskúmateľne vysporiadal. Právny názor žalovaného v plnom rozsahu korešponduje s právnym názorom správneho orgánu prvého stupňa predostretým v napadnutom rozhodnutí. A/ Správny orgán je oprávnený žiadať predloženie denníkov len za obdobie rokov 2012 a 2013, nakoľko premlčanie v civilnom práve je trojročné (resp. dvojročné). Žalovaný uvádza, že táto námietka žalobcu nemôže obstáť a preukazuje na ust. § 14 ods. 1 a 2, § 27 ods. 10, § 29 ods. 1 a 2 zákona o znalcoch. V citovaní ustanovení zákona o znalcoch je zrejmé, že znalec je povinný vo svojich úkonoch viesť denník. Keďže zákon nevymedzuje konkrétnu dobu archivácie, počas ktorej by bol znalec povinný jednotlivé denníky uschovávať a chrániť ich pred poškodením zničením platí, že tento je povinný viesť denník ako správne uviedol správny orgán druhého stupňa počas celého obdobia, počas ktorého mu svedčí status znalca. Inými slovami povedané citované ustanovenie nezakotvujú právomoc ministerstva dohliadať iba na tou činnosťou, resp. týmito úkonmi znaleckej činnosti znalca, ktorú tento vykonal, resp. ktoré boli ním vykonané za obdobie posledných troch rokov odo dňa kedy došlo zo strany ministerstva k obdobnému dopytu ako v predmetnej veci, ako to mylne tvrdí žalobca s poukázaním na premlčaciu dobu súkromnoprávnych nárokov podľa predpisov občianskeho práva. Z uvedeného vyplýva, že ministerstvo je za účelom výkonu dohľadu nad činnosťou, resp. úkonmi znalca oprávnené žiadať o predloženie konkrétnych listín, resp. o podanie stanoviska vo vzťahu k akejkoľvek činnosti, resp. akémukoľvek úkonu, k vykonaniu ktorého došlo odo dňa kedy bol tento zapísaný do zoznamu znalcov. Žalovaný má za to, že prvostupňový orgán nekonal nad rámec čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a teda neprekročil svoju právomoc, keď vyzval žalobcu na predloženie znaleckých denníkov za obdobie presahujúce posledných dva, resp. troch rokov pred uskutočnením samostatnej výzvy. Žalovaný ďalej uvádza, že predloženie znaleckých denníkov zo strany žalobcu za obdobie rokov 2011 až 2014 nemá žiadnu relevanciu, keď k ich predloženiu došlo až po vydaní rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorým bola vyvodená administratívna zodpovednosť žalobcu za spáchanie iného správneho deliktu ani dostatočné predloženie znaleckých denníkov za roky 2011 a 2014 žalobcom osobne dňa 08.10.2015 na súdnom pojednávaní vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 1S 5/2015 nič nemení na tom, že v rozhodnom období vymedzenom vo výroku rozhodnutia, v ktorom žalobca opakovane nepredložil žalovanému denníky, bola voči nemu správne a zákonne vyvodená administratívna zodpovednosť za iný správny delikt. B/ K tvrdeniu žalobcu o nemožnosti postihu pre nesplnenie povinnosti spočívajúcej v predložení znaleckých denníkov za obdobie rokov 2006 až 2013 z dôvodu existencie procesných prekážok v podobe res iudicata a z toho vyplývajúca nemožnosť uloženia sankcie za nesplnenie povinnosti znalca v čase, kedy sa na ňom vykonávala sankcia zákazu výkonu znaleckej činnosti sa žalovaný dostatočne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí na strane 8. Žalovaný uviedol, že v prejednávanej veci bol účastník konania sankcionovaný za protiprávne konanie v inom období a pri správnom delikte tejto povahy je plne opodstatnené pristúpiť k opakovanému sankcionovaniu a to bez toho, aby sa skoršie rozhodnutie ukladajúce sankciu za obdobie presne časovo vymedzeného úseku reprobovaného konania zakladalo prekážku res iudicata. K námietke žalobcu v zmysle ktorej nemusel v čase, kedy mu bol pozastavený výkon činnosti pristúpiť k plneniu povinnosti uloženej mu správnym orgánom, taktiež nemožno priznať úspech. V uvedenom smere je nutné prihliadnuť na tú skutočnosť, ktorú žalovaný uviedol na strane 11 napadnutého rozhodnutia. C/ Nemožnosť splnenia správnym orgánom uloženej povinnosti (okrem iných) i z dôvodu absencie postupu spočívajúceho v zbavení mlčanlivosti znalca vo vzťahu k skutočnostiam, o ktorých sa dozvedel pri výkone znaleckej činnosti žalovaný uvádza, že uvedený argument je podľa neho účelový. Žalovaný má za to, že za účelom riadneho výkonu dohľadu zo strany správneho orgánu nad činnosťou znalca nie je nutné iniciovať postup, výsledkom ktorého by bolo zbavenie znalca mlčanlivosti vo vzťahu k tým skutočnostiam, o ktorých sa tento dozvedel pri výkone znaleckej činnosti. Uvedené by viedlo k nadmernému zaťaženiu znaleckým úkonom dotknutých osôb, resp. personálneho aparátu žalovaného. Žalovaný poukazuje na znenie § 1, § 16 ods. 1, § 27 ods. 1 písm. b/, § 29 ods. 1 písm. a/, § 29 ods. 2 zákona o znalcoch. Z vyššie uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva, že dohľad nad činnosťou znalcov vykonáva ministerstvo a to sledovaním dodržiavania zákonnosti a správnosti ich postupov. Žalovaný navyše poukazuje na ustanovenie § 14 ods. 2 zákona o znalcoch a ďalej dodáva, že prihliadnuc na samotný obsah znaleckého denníka je zrejmé, že jeho oboznámením zo strany dohliadajúceho orgánu by sa tento nemal možnosť dozvedieť sa o skutočnostiach, o ktorý by mal znalec zachovávať mlčanlivosť z titulu, že sa o nich dozvedel pri výkone znaleckej činnosti. Predmet znaleckého úkonu zapísaného do znaleckého denníka by jeho preštudovaním zo strany ministerstva zostal teda celkom bezpečne utajený. D/ V správnom konaní vedenom proti žalobcovi rozhodoval zamestnanec Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý mal byť z prejednávania a rozhodovania iného správneho deliktu kladeného žalobcovi za vinným vylúčený. Žalovaný dáva v prvom rade do pozornosti súdu tú skutočnosť, že žalobca v rámci správneho konania vedeného proti nemu vzniesol námietku zaujatosti proti JUDr. Jánovi H. ako i Y.. N. V., T.. až v doplnení svojho rozkladu a teda po vydaní prvostupňového rozhodnutia na vydaní, ktorého sa tieto osoby podieľali. Druhostupňový orgán posúdil dôvodnosť vznesenej námietky a vysporiadal sa s ním v napadnutom rozhodnutí tak, že osobitné rokovanie o vylúčení by nemalo nijaký praktický význam, a teda ani zmysle, ale je potrebné tieto preskúmať ako štandardné rozkladové námietky účastníka konania. Žalovaný nevzhliadol dôvody, pre ktoré by mal byť niektorí zo zamestnancov podieľajúcich sa na rozhodovaní z konania vylúčení. Vo vzťahu k podnetu žalobcu na zahájenie disciplinárneho konania proti JUDr. R. H. žalovaný uvádza, že dňa 08.09.2015 bolo Ministerstvu spravodlivosti SR doručené podanie žalobcu zo dňa 04.09.2015 označené ako „Vec: podnet na zahájenie disciplinárneho konania proti JUDr. R. H., z odboru znaleckých činnosti“, ktorý podnet bol vybavený listom riaditeľky osobného úradu Ministerstva spravodlivosti SR, v ktorom je uvedené, že v predmetnej veci neboli zistené porušenia povinnosti štátneho zamestnanca podľa zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nie je preto pravdou, že by podnet žalobcu nebol vybavený príslušným orgánom, a tento bol vyhodnotený ako neopodstatnený. E/ Nemožnosť riadneho vykonania znaleckého úkonu č. 14/2013 zo dňa 29.10.2013 z dôvodu existencie skutočností nezavinených žalobcom žalovaný uvádza, že v prvom rade je nutné podotknúť, že vo vzťahu k časti prvostupňového rozhodnutia, ktorým bol žalobca uznaný vinným za iný správny delikt kladený mu za vinu v bode 2., neuviedol už ani v rozklade smerujúce proti tomuto rozhodnutiu relevantné námietky, z dôvodu ktorého sa s uvedenými skutočnosťami druhostupňový správny orgán nemal dôvod vysporiadať v rozhodnutí. Je pozoruhodné, že v žalobnom návrhu žalobca uvádza skutočnosti, ktoré by mali v konečnom dôsledku vyznieť v prospech jeho názoru o nemožnosti riadneho vykonania znaleckého úkonu č. 14/2013 zo dňa 29.10.2013. Žalovaný považuje za nutné upozorniť konajúci súd na tú skutočnosť, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že prvostupňovým rozhodnutím bol uznaný vinným za to, že k znaleckému úkonu nedoložil listy vlastníctva na ktorých sa nachádza ovocný sad, hodnota ktorého bola predmetom posúdenia znaleckého úkonu. Prvostupňový orgán uznal žalobcu vinným za to, že „nepredložil k písomnému vyhotoveniu preskúmavaného úkonu listinu preukazujúcu tvrdenie ohľadom rozlohy posudzovaného ovocného sadu (340 ha).“ Žalovaný teda vytýka žalobcovi nedoloženie akejkoľvek listiny preukazujúcej tvrdenie žalobcu ohľadom rozsahu posudzovaného ovocného sadu, keďže v zmysle § 17 ods. 3 zákona o znalcoch „písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku“. Žalobca však v uvedenom smere zlyhal, keď žiadnu listinu k posudzovanému úkonu nedoložil v dôsledku skutočnosti ktorej sa jeho tvrdenie o rozlohe posudzovaného sadu stalo nepreskúmateľné. Neobstojí tvrdenie žalobcu v zmysle ktorého „ja som pri spracovaní dotknutého posudku vychádzal z dokonalej miestnej znalosti sadu... ja som vykonal obhliadku sadu len z poza plotu časti sadu popri štátnej ceste - kde boli pustený vlčiaci v počte 6 kusov... urobil som ohliadku popri oploteniu popri štátnej ceste do Y. M..“, keď si žalobca musel byť za takýchto okolností vedomí, že nevykonaním obhliadky sadu, ktorého hodnota bola predmetom posúdenia znaleckého úkonu nemôže dôjsť k vykonaniu znaleckej činnosti riadne a teda tak, ako to priamo predpokladá ustanovenie § 16 ods. 2 písm. b/ zákona o znalcoch. Neobstojí tvrdenie žalobcu v zmysle ktorého „stanovenie ceny je výsostne odborná záležitosť znalca, uvedenú vyhlášku som nemohol aplikovať pri stanovení porastov broskýň a ríbezlí, lebo išlo o mŕtve porasty, čo je podstatný rozdiel s termínom vo vyhláške - neošetrené stromy, kríky... Mŕtve stromy majú pre vlastníka sadu mínusovú hodnotu, teda ani nie nulovú...“, keďže povinnosť znalca postupovať pri vypracovaní znaleckého posudku podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva vyplýva z ustanovenia § 17 ods. 8 zákona o znalcoch. Uvedeným konaním teda žalobca vedome porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo spomenutého ustanovenia zákona o znalcoch, pričom v uvedenom smere jeho konanie neospravedlňuje ani odborný názor vo vzťahu k definícii „mŕtvych“ porastov a „neošetrených“ stromov a krov. F/ Porušenia práva žalobcu na ústne prerokovanie veci žalovaný uviedol, že podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku „správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jeho objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávania z pravidla na mieste ohliadky.“ V zmysle citovaného ustanovenia Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie a upustí od aplikácie zásady písomnosti, ktorou je správne konanie ovládané za splnenia toho predpokladu, že to vyžaduje povaha veci alebo ustanovuje zákon. V zmysle dikcie Správneho poriadku správny orgán pristúpi k nariadeniu ústneho pojednávania v rámci prebiehajúceho správneho konania len za splnenia toho predpokladu, že ústne pojednávanie vyžaduje samotná povaha veci. Samotnú povahu prejednávanej veci a z toho vyplývajúcu prípadnú potrebu nariadenia jej ústneho pojednávania ponecháva Správny poriadok výlučne na zvážení konajúceho orgánu, a za tým účelom ani nezakotvuje žiadne konkrétne kritériá pre jej posúdenie. Správny orgán v danej veci upustil od nariadenia ústneho pojednávania predovšetkým z toho titulu, že z podkladov ktoré mal k dispozícii jednoznačne vyplýva záver o spáchaní iného správneho deliktu kladeného žalobcovi za vinu, a akékoľvek ústne vyjadrenie žalobcu prednesené na prípadnom ústnom pojednávaní by jeho právny názor nezmenil. Správny orgán mal za to, že ani prípadne ďalšie vyjadrenie účastníka konania nejakým spôsobom by neprispeli k objasneniu veci. Z uvedeného dôvodu preto správny orgán postupoval v súlade so zásadou rýchlosti a bez prieťahovosti konania, hospodárnosti, minimálneho zaťažovania účastníkov konania a legality a teda v súlade s § 3 Správneho poriadku. Je nutné podotknúť, že napriek nenariadeniu ústneho pojednávania vytvoril správny orgán žalobcovi dostatočný priestor na to, aby mohol svoje práva účinne obhajovať, keď žalobcu podaním zo dňa 23.02.2015 označeným ako „Oznámenie o začatí správneho konania“ upovedomil o začatí správneho konania vedeného proti nemu a určil mu súčasne lehotu 10 dní na vyjadrenie sa k skutkovým a právnym zisteniam správneho orgánu. V danom kontexte má tiež relevanciu skutočnosť, že žalobca bol účastníkom konania podaním zo dňa 29.06.2015 označeným ako „Rozšírenie obvinenia zo spáchania správneho deliktu“, taktiež vyzvaný na vyjadrenie sa ku skutočnostiam v predmetnom podaní. Žalobca však výzvu správneho orgánu odignoroval. Význam zásady aktívnej súčinnosti bol naplnený, keď správny orgán dal účastníkovi správneho konania viac krát priestor vyjadriť sa k právnym a skutkovým zisteniam správneho orgánu, ktoré možnosti účastník konania nevyužil. Správny orgán preto nemal dôvod predpokladať, že by nebolo prípadné nariadenie ústneho pojednávania zmarené v dôsledku nečinnosti žalobcu na ňom, z dôvodu ktorého ustúpil od jeho nariadenia. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. 14/ Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. §10 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je nie dôvodná. 15/ Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 16/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 17/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 18/ Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 19/ Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňový orgán podaním zo dňa 12.03.2015, doručeným žalobcovi 18.03.2015, vyzval účastníka konania na predloženie denníka, ktorý obsahuje záznamy o úkonoch, vykonaných v kalendárnych rokoch 2006 až 2013. S ohľadom na nepredloženie denníka začal správny orgán voči účastníkovi správne konanie o inom správnom delikte dňa 23.02.2015 a v oznámení o začatí správneho konania poučilo účastníka konania o tom, že povinnosť predložiť denník mu začatím konania o správnom delikte nezaniká, čím ho druhýkrát vyzval na predloženie tohto denníka. 20/ Dňa 18.03.2015 účastník konania doručil prvostupňovému orgánu podanie - návrh na prerušenie konania o správnom delikte podľa § 29 zákona o správnom konaní. V tomto návrhu účastník konania namietal, že lehota 10 dní na vyjadrenie nie je dostatočná a uviedol, že v dňoch 05.03.2015 až 07.03.2015 sa zúčastnil študijného sústredenia a 09.3.2015 sa zúčastnil ústneho pojednávania na Okresnom súde Rožňava. Následne 10.03.2015 a 11.03.2015 pripravil návrh na obnovu konania na Okresný súd Poprad a sa zúčastnil dvoch ústnych pojednávaní na Okresnom súde v Košiciach. Prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 19.05.2015, č. 28386/2015/15 neprerušil správne konanie. Účastník konania v rozklade z 10.08.2015 podal návrh podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku na prerušenie konania o rozklade, ktorý žalovaný rozhodnutím č.: 28386/2015/15/RK zo dňa 26.10.2015 v bode I. rozhodnutia, zamietol. 21/ Z obsahu administratívneho spisu ďalej súd zistil, že s ohľadom na skutočnosť, že k riadnemu objasneniu veci postačovalo vykonanie dôkazov, ktoré sú súčasťou správneho spisu, správny orgán upustil od nariadenia ústneho konania. Prvostupňový orgán posúdil ako objektívnu stránku spáchania iného správneho deliktu tú skutočnosť, že žalobca svojím nekonaním (nepredložením požadovaných znaleckých denníkov) sa dopustil iného správneho deliktu. Na tomto skutkovom základe prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 29.07.2015 č. 28 386/2015/15 uznal účastníka konania vinným tým, že na výzvu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 23.02.2015 nepredložil správnemu orgánu v období od 15.08.2014 do 28.07.2015 denníky, ktoré obsahujú záznamy o úkonoch znalca, vykonaných v kalendárnych rokoch 2006 až 2013, čím porušil povinnosť ustanovenú v § 29 ods. 2 zákona o znalcoch a tlmočníkoch, ako aj § 23 ods. 1 vyhlášky, ktorou sa vykonáva citovaný zákon, čím spáchal správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona. Prvostupňový správny orgán vyzval účastníka konania v podaní z 29.06.2015 označenom ako „Rozšírenie obvinenia zo správneho deliktu“ na vyjadrenie k skutkovým zisteniam, týkajúcich sa podania obchodnej spoločnosti GALAFRUIT&CO, s.r.o., ktoré orgány činné v trestnom konaní ako oznámenie o spáchaní iného správneho deliktu doručili prvostupňovému orgánu. Účastník konania sa protiprávneho konania mal dopustiť pri vykonávaní znaleckého posudku č. 14/2013 z 29.10.2013. Prvostupňový orgán požiadal o stanovisko znalecký ústav Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre ohľadne dôvodnosti podaného podnetu. Prvostupňový orgán vyzval účastníka konania listom zo dňa 29.06.2015 na vyjadrenie sa k uvádzaným skutkovým a právnym zisteniam správneho orgánu a pripojil k tomuto podaniu stanovisko znaleckého ústavu č. 11/2015 z 08.06.2015 a kópiu podania uvedenej obchodnej spoločnosti zo dňa 21.04.2014. Účastník konania, ako vyplýva z administratívneho spisu, sa nevyjadril. Žalovaný sa s odôvodením prvostupňového rozhodnutia stotožnil a považoval vykonané dokazovanie za dostačujúce pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Z administratívneho spisu žalovaného vyplynuli okolnosti prípadu tak, ako boli žalobcom a žalovaným popísané v napadnutých rozhodnutiach. 22/ Je nepochybné, že na konania podľa zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 32 citovaného zákona). 23/ Podľa. § 1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia (ďalej len „zákon“), tento zákon upravuje podmienky výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti, práva a povinnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ako aj podmienky činnosti znaleckých ústavov a pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri výkone ich činnosti. 24/ Podľa § 14 ods. 1, ods. 2 zákona, znalec, tlmočník alebo prekladateľ, zapísaný v zozname, je povinný o svojich úkonoch viesť denník. Denník je kniha osobitnej evidencie do ktorej sa zapisuje a) poradové číslo úkonu v kalendárnom roku, b) zadávateľ úkonu, c) dátum vyžiadania úkonu, d) dátum vykonania úkonu, e) účel a predmet úkonu, f) objekt úkonu, g) účtované znalečné alebo tlmočné, h) priznané znalečné alebo tlmočné, i) dátum vyplatenia znalečného alebo tlmočného. 25/ Podľa § 16 ods. 1, 2 zákona, znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenia a vysvetlenia. Znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť a) osobne, ak ide o fyzickú osobu; to neplatí ak osobitný predpis ustanovuje inak,7) b) riadne a v určenej lehote, c) účelne, hospodárne a d) nestranne. 26/ Podľa § 17 ods. 3 písm. e/ zákona, písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku. 27/ Podľa § 17 ods. 6 tretia veta zákona, v časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočnosti, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadol, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. 28/ Podľa § 17 ods. 8, 9 zákona, pri vypracovaní znaleckého posudku znalci postupujú podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva. Rovnopis písomne podaného znaleckého posudku znalec uschováva desať rokov od jeho podania. 29/ Podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona, znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí správneho deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom. 30/ Podľa § 27 ods. 3 zákona, za správny delikt podľa § 27 odseku 1zákona možno uložiť tieto sankcie: a) písomné napomenutie, b) peňažnú pokutu do 1.650,- eur fyzickej osobe a do 33.190,- eur právnickej osobe, c) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie najviac jedného roka, d) vyčiarknutie zo zoznamu. 31/ Podľa § 27 ods. 8, 10 zákona, pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa tohto zákona ministerstvo vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov protiprávneho konania alebo opomenutia. Iné správne delikty podľa tohto zákona prejednáva ministerstvo a ukladá za ne sankcie. 32/ Podľa § 29 ods. 1, 2 zákona, dohľad nad činnosťou vykonáva ministerstvo a) sledovaním dodržiavania zákonnosti a správnosti postupov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a preskúmavaním podnetov na postup pri výkone tejto činnosti, b) kontrolou denníkov, c) kontrolou plnenia povinnosti uloženej v § 30 ods. 1 písm. a), d) kontrolou plnenia povinností znaleckých ústavov a tlmočníckych ústavov uložených týmto zákonom. Pri výkone dohľadu sú znalci, tlmočníci, prekladatelia a tlmočnícke ústavy povinní poskytnúť ministerstvu súčinnosť. 33/ Podľa § 23 ods. 1 vyhl. č. 490/2004 Z.z., kontrolu vedenia denníka vykonáva ministerstvo spravidla raz za rok. Ak je denník vedený v elektronickej forme, na kontrolu sa predkladá v listinnej forme. Znalec, tlmočník alebo prekladateľ predloží ministerstvu denník na kontrolu kedykoľvek, keď bude o to požiadaný. Správnosť vedenia denníka a dátumu vykonanej kontroly ministerstvo vyznačí v denníku a potvrdí pečiatkou. 34/ Podľa § 32 zákona, ak nie je ustanovené v tomto zákone inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 35/ Podľa § 3 ods. 1, 4 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť je včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 36/ Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 37/ Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 38/ Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri vyhodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 39/ Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že žalovaný je subjektom verejného práva, ktorý vykonáva právomoc štátneho orgánu, ktorý je povinný postupovať podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že nie je sporné, že účastník konania si na výzvu prvostupňového orgánu nesplnil svoju povinnosť predložiť denníky a túto povinnosť si nesplnil ani do rozhodnutia prvostupňového orgánu. Žalobca v podaniach, a to rozklade a žalobe, namietal uplynutie premlčacej lehoty na predloženie znaleckých denníkov. Zákon o znalcoch a tlmočníkoch neustanovuje žiadnu lehotu pre oba orgány verejnej správy, počas ktorej by tieto boli povinné, či oprávnené žiadať od účastníka konania predloženie znaleckých denníkov. Povinnosť predkladať predmetné znalecké denníky znalcovi vyplýva z ust. § 27 v spojení s ust. § 29 zákona a nie je nijako časovo ohraničená, rovnako ako časovo nie je ohraničené oprávnenie žalovaného na vyžiadanie si týchto denníkov, na ktoré ho zmocňuje ust. § 29 zákona. 40/ Súd uvádza, že obrana žalobcu proti správnosti postupu, ako aj proti správnosti rozhodnutia žalovaného neobsahuje také skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na iné právne posúdenie povinnosti znalca postupovať v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o znalcoch a tlmočníkoch. Je nesporné, že podľa ust. § 14 ods. 1 zákona je znalec povinný viesť o svojich úkonoch denník s náležitosťami určenými v § 14 ods. 2 citovaného zákona. Znalec je pritom povinný poskytnúť ministerstvu pri výkone dohľadu svoju súčinnosť a na jeho požiadanie tento denník predložiť. Z obsahu spisu je zrejmé, že prvostupňový orgán poskytol žalobcovi dostatočný časový priestor na splnenie si tejto povinnosti. Tento tak aj napriek opakovanej výzve prvostupňového správneho orgánu neurobil, čo prvostupňový orgán správne kvalifikoval ako porušenie povinnosti ustanovenej mu zákonom (§ 29 ods. 2 zákona) v dôsledku čoho tento spáchal správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona. Taktiež nie je možné sa stotožniť s námietkou res iudicata vznesenou žalobcom, pretože žalobca nepredložil prvostupňovému orgánu v období od 15.08.2014 do 28.07.2015 denníky, ktoré obsahujú záznamy o úkonoch vykonaných v kalendárnych rokoch 2006 až 2013. 41/ Súd sa stotožnil zo zisteniami oboch orgánov verejnej správy, že pri vykonávaní znaleckého posudku zo dňa 29.10.2013, č. 14/2013 nepostupoval tak, ako to uviedol prvostupňový orgán v bode 2. a), 2. b), 2. c) výroku rozhodnutia. Oba orgány verejnej správy vykonali dokazovanie a zabezpečili dostatočné dôkazy, ktorými bolo konanie žalobcu preukázané a riadne odôvodnené v bodoch II. Skutkové zistenia, III. Posúdenie veci správnym orgánom prvostupňového rozhodnutia a v rozhodnutí žalovaného uvedené v bodoch a), b), c), d), e), a súd sa stotožnil so skutkovým stavom veci tak, ako boli uvedené v týchto rozhodnutiach, oboznámil sa s priloženým administratívnym spisom z ktorého vyplynulo, že žalobca spáchal iný správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona. 42/ Súd pri vyhodnotení žalobných dôvodov vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného s poukazom na obsah pripojeného administratívneho spisu konštatoval, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov žalovaného. Súd uvádza, že úlohou súdov pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia orgánov verejnej správy je posudzovať, či orgány verejnej správy, vecne príslušné na konanie, si zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutia bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. V rámci správneho prieskumu súd skúma tak hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, pričom v prípade pochybenia procesného charakteru skúma, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 43/ Na základe uvedeného súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom žalovaného a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona. Dôvody, ktoré uvádza žalobca v žalobe nie sú spôsobilé vecne spochybniť správnosť rozhodnutia žalovaného a súd žalobcom uvádzané dôvody vyhodnotil ako dôvody, ktoré majú čisto subjektívny charakter a nijako nesúvisia s výkonom činnosti znalca. Sankciu, ktorú uložil prvostupňový orgán, súd považoval za primeranú. 44/ K námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán a žalovaný sa dostatočným spôsobom neriadili § 3, § 46 a § 47 správneho poriadku súd uvádza, že s touto rovnako nie je možné sa stotožniť, nakoľko z obsahu predloženého administratívneho spisu nezistil zo strany orgánov verejnej správy žiadne procesné ani hmotnoprávne pochybenia. 45/ Po preskúmaní obsahu spisu súd dospel k záveru, že žalobca vo svojej žalobe neuviedol žiadne relevantné dôvody, ani žiadne iné skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné žalobe vyhovieť, z tohto dôvodu postupom podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 46/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 SSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. 47/ Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 pís. a/ SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.