Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/10/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200098 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200098.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľa: P. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.F. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. augusta 2015 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 13. augusta 2015 potvrdzuje. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Opravným prostriedkom podaným v zákonnej lehote, sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. 08. 2015 a nového konania z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu a doloženia nových vyšetrení a posudkov. 2. Na odvolanie navrhovateľa reagovala odporkyňa zaslaním opravného prostriedku Sociálnej poisťovni pobočka Bratislava, za účelom komplexného prehodnotenia správnosti, úplnosti a presvedčivosti jej posudku, v lehote stanovenej podľa platných pracovných postupov, najmä v súlade s metodickým usmernením Sociálnej poisťovne č. 6/2015, v znení dodatku č. 1. 3. Vo vyjadrení, doručenom súdu spolu s opravným prostriedkom dňa 04.02.2015, po opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľa dňa 20.01.2016, odporkyňa rozviedla právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. V skutkových dôvodoch s odkazom na ust. § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 a § 72 poukázala na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Bratislava zo dňa 21.07.2015, vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok, podľa ktorého nie je navrhovateľ v zmysle ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. (ďalej len „ZSP“), invalidný, nakoľko miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 25 %. V uvedenom posudku posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľa a zistené zdravotné postihnutie zaradil do príslušnej kapitoly podľa Prílohy č. 4 k zákonu. Keďže zhoršenie jeho zdravotného stavu nie je podľa záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia na úrovni zakladajúcej vznik invalidity podľa ustanovenia § 71 ZSP, žiadosť o invalidný dôchodok bola napadnutým rozhodnutím zamietnutá. Dňa 15.12.2015 bol posudkovým lekárom pobočky Bratislava a dňa 20.01.2016 posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne opätovne posúdený zdravotný stav navrhovateľa, s rovnakým posudkovým záverom: miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 25 %. Odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku, predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity a napadnuté rozhodnutie navrhla ako vecne správne potvrdiť. 4. Pojednávania určeného na termín 18.10.2017 sa navrhovateľ nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal rozhodnúť v jeho neprítomnosti. Odporkyňa na pojednávaní zotrvala na svojich písomných vyjadreniach a dôvodoch uvedených v jej rozhodnutiach a napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť. 5. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) preskúmal vec postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul odporkyňu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné ako vecne správne potvrdiť (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.). 6. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 8. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 9. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 10. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 11. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 12. Podľa § 71 ods. 3 ZSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 13. Podľa § 71 ods. 4 ZSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 14. Podľa § 71 ods. 5 ZSP, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k ZSP. 15. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 16. Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. 17. Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 18. Podľa § 71 ods. 10 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 19. Podľa § 112 ods. 4 ZSP sa dávka vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. 20. Podľa § 153 ods. 2 písm. a/ ZSP lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 21. Podľa § 153 ods. 5 ZSP lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia a podľa ods.1/ pís. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. 22. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 23. Podľa ods. 2. cit. ust. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 24. Podľa ods. 4 cit. ust. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 25. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet a zhodnotenie nie je obsahom odôvodnenia rozhodnutia odporkyne, ktoré je verejnou listinou, ale je obsahom posudku posudkového lekára, ktorý je prílohou rozhodnutia odporkyne. V ňom musia byť zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu poistenca a jeho vplyvu na jeho pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej správnosti a teda zákonnosti rozhodnutia odporkyne. 26. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 27. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 28. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. 29. Z ust.§ 195 ods.1 a 2 ZSP vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 30. Podľa ust.§ 196 ods.1 ZSP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 31. Podľa všeobecného posudkového hľadiska kapitoly V prílohy č. 4 - duševné choroby a poruchy správania, pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. 32. Podľa položky 7 a/ duševné poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok (alkoholozmus, toxikománia) stredne ťažká forma (do dvoch rokov od vzniku) je 20-30%. 33. V zmysle citovaných ustanovení ZSP odporkyňa je povinná vykonať dokazovanie a dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu, najmä výpovede a vyjadrenia účastníkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných osôb. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkom konania je organizačná zložka poisťovne povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastník nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske znalosti a preto vo veciach sociálneho poistenia je takéto dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 34. Krajský súd konajúci vo veci sa oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia, posúdil odborné lekárske posudky o invalidite v zmysle kritérií stanovených zákonom a dospel k záveru, že predložené posudky tieto kritéria spĺňajú, nakoľko zdravotný stav navrhovateľa zhodnotili posudkoví lekári z dostupných listinných dôkazov objektívne, vytvoriac spoľahlivý podklad pre zhodnotenie miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Po oboznámení sa s lekárskymi správami zistil, že navrhovateľ bol poučený o podmienkach posúdenia jeho zdravotného stavu na účely poskytnutia invalidného dôchodku, zakotvených v ust. § 71 ods. 1 ZSP, vrátane toho, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. K osobnej anamnéze a terajšiemu ochoreniu posudkoví lekári v lekárskej správe z 21.07.2015 uviedli, že navrhovateľ sa lieči na vysoký krvný tlak, v roku 2013 NCMP, mal poruchu reči, hybnosť bola zachovaná, od 16 roku veku zvýšená konzumácia alkoholu, opakovaná protialkoholická liečba, dlhodobo abstinoval, recidíva pred dvoma rokmi, od tej doby nepije. Subjektívne bez ťažkostí. Podkladom na posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa bola správa z psychiatrického vyšetrenia dňa 19.06.2015 a neurologického vyšetrenia dňa 18.06.2015. V časti posudok sa uvádza: dlhoročný abúzus etylu so závislosťou, protialkoholická liečba úspešná, dlhoročná abstinencia. Osobnosť zostáva plne celistvá a diferencovaná. Aj neurologický nález je bez topickej symptomatológie, len na DK prítomná ľahká exotoxická polyneuropatia. Bez poruchy chôdze a postoja. Aktuálny neurologický a psychiatrický nález nepodmieňuje priznanie invalidity, pretože MPSVZČ nepresahuje hodnotu 40%. Nie je invalidný. Do lekárskej správy zo dňa 15.12.2015 v časti odborný posudok o invalidite posudkoví lekári skonštatovali doručenie odvolania s uvedením zhoršeného zdravotného stavu bez priloženia nových lekárskych nálezov a prítomnosti navrhovateľa na pojednávaní, na základe čoho zotrvali na pôvodnom posudku. V lekárskej správe zo dňa 20.01.2016 sa k terajšiemu ochoreniu konštatuje, že navrhovateľ v roku 2013 prekonal ľahkú cievnu mozgovú príhodu s čiastočnou poruchou reči a s veľmi miernou pravostrannou symptomatológiou. Pre uzáver mozgovej cievy bol 21.06.2013 operovaný - odstránený uzáver cievy. Asi 2 roky je v abstinencii, nepije. V časti posudku sa uvádza: Podľa psychiatrického vyšetrenia v anamnéze syndróm závislosti od alkoholu, pred 15-timi rokmi bol na dobrovoľnej protialkoholickej liečbe. Abstinoval 13 rokov, recidíva pitia pred troma rokmi, znovu bol preliečený a od tej doby nepije, abstinuje. V roku 2013 prekonal prechodnú cievnu mozgovú príhodu s čiastočnou poruchou reči a s veľmi miernou pravostrannou symptomatológiou. Indikované CT angiografické vyšetrenie, ktoré dokumentuje uzáver mozgovej cievy vľavo s následným operačným riešením a so zlepšením zdravotného stavu. Podľa aktuálneho odborného neurologického vyšetrenia neurologicky objektívny nález je v norme, bez paretických príznakov, bez poruchy reči. Uvedený zdravotný stav nespĺňa posudkové kritéria invalidity. Rozhodujúce zdravotné postihnutie - syndróm závislosti od alkoholu v anamnéze t.č. abstinujúci so zaradením do kapitoly V, položka 7, písmeno a/ s MPSVZČ 25 % naďalej. 35. Rezumáciou obsahu spisu súd zistil, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 13.08.2015 XXX XXX XXXX 0 právne podriadené ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 21.07.2015, pretože jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nevykazuje znaky nedostatočnosti, arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti. Základ pre závery odporkyne poskytlo posúdenie posudkových lekárov Sociálnej poisťovne v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných nálezov. V lekárskych posudkoch zo dňa 21.07.2015, 15.12.2015 a aj zo dňa 20.01.2016 bol prijatý zhodný záver, že zdravotný stav navrhovateľa nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári určili postihnutie zaradené pod položku 7 pís. a/ - duševné poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok (alkoholizmus, toxikománia) podľa kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania a mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 20 - 35 %. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím a svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu, posudkoví lekári nenavýšili percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Na posudkové konania sa navrhovateľ nedostavil a písomnými dôkazmi, t.j. novými lekárskymi správami o svojom zdravotnom stave svoj opravný prostriedok nepodporil. Predmetom preskúmavacieho konania tak zostali lekárske správy prehodnocované už dňa 21.07.2015, 15.12.2015 a 20.01.2016 a nové skutočnosti, ktoré by pri dovtedajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa neboli známe a zhodnotené a mohli skutkové vyhodnotenia ovplyvniť v jeho prospech, posudkoví lekári pri opätovnom posúdení nezistili a nezistil ich ani súd, nakoľko navrhovateľ sa pojednávania súdu nezúčastnil. Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku žiadne konkrétne námietky neuviedol, neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by mohli vyvolať zmenu v posudkových záveroch, žiadal len prehodnotenie posúdenia jeho zdravotného stavu, čo samo o sebe nie je spôsobilé ovplyvniť výsledky odbornej posudkovej činnosti lekárov odporkyne, ktorí pri posudzovaní zdravotného stavu vychádzajú predovšetkým z predložených lekárskych nálezov a zdravotnej dokumentácie posudzovanej osoby. Odporkyňa sa v lekárskych správach podrobne, v súlade s ust. § 209 ods. 4 ZSP, vysporiadala so zdravotným stavom i zdravotnými problémami navrhovateľa, ktorý sám neprodukoval žiadne dôkazy a ani neprezentoval žiadne argumenty svedčiace v prospech zmeny v posudkových záveroch a z ničoho nebolo možné vyvodiť záver o pochybení alebo zanedbaní povinnosti posudkových lekárov. Predložené lekárske správy a nálezy v prvotnom posudzovaní nevytvorili dostatočný podklad na určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako odporkyňou určenej, v rozsahu 25%. Z uvedeného možno uzavrieť, že navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity u rozhodujúceho zdravotného postihnutia a ani vo forme iných zdravotných problémov, tvoriacich sekundárne postihnutie. Naopak, posudky posudkových lekárov súd považoval za, presvedčivé a nevnášajúce pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu navrhovateľa, riadne odôvodňujúce a posudzujúce závažnosť jeho zdravotného postihnutia a obsahujúce logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí navrhovateľa ako aj o miere poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa neboli známe a zhodnotené, súd nezistil. 36. Z hľadiska komplexného posúdenia veci súd dodáva, že posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem zákona o sociálnom poistení aj podľa prílohy č. 4 k tomuto zákonu, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená v týchto kapitolách. Za potrebné považuje súd ešte zdôrazniť, že navrhovateľ môže opätovne, v prípade zmeny vo vývoji jeho zdravotného stavu, a na základe nových, či aktuálnych lekárskych nálezov, opätovne odporkyňu požiadať o nové posúdenie svojho zdravotného stavu (§ 71 ods. 10 ZSP). 37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. 08. 2015 je vecne správne a preto ho podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil. 38. Krajský súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení s ustanovením §250k ods. 1 O.s.p., a keďže navrhovateľ v konaní úspech nemal, právo na náhradu trov konania mu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.