Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/32/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200271 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200271.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne: E.. K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. 3, V., zastúpená: JUDr. Peter Arendacký, AK so sídlom Železničiarska č. 13, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova č. 46, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2015/96957/KVJ zo dňa 07.12.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutie 1. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2015/96957/KVJ zo dňa 07.12.2015 ako odvolací orgán žalobkyni oznámil, že jej odvolanie proti rozhodnutiu M.č. Bratislava - Dúbravka č. SU-13964/6732/2015/ Ma zo dňa 02.09.2015, ktorým mestská časť ako stavebný úrad rozhodla, že žalobkyňa nie je účastníčkou konania vo veci vydania stavebného povolenia na stavbu „Bytový dom Laskonka", ktorej stavebníkom je VILLA RUSTICA, s.r.o., Zámocká 36, 811 01 Bratislava; považuje za oneskorené. Žalovaný rozhodnutí, ktoré bolo označené ako Oznámenie o vybavení oneskoreného odvolania predovšetkým uviedol, že prvostupňové rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 04.09.2015 a lehota na podanie odvolania teda uplynula dňa 29.09.2015. Ďalej uviedol, že odvolacia lehota na podanie odvolania začala plynúť dňom 15.09.2015 a uplynula dňom 29.09.2015. Žalobkyňa svoje duplicitné odvolania zaslala stavebnému úradu mailom dňa 29.09.2015, t.j. v posledný deň odvolacej lehoty, ale podané odvolania neboli podané v súlade s ustanovením § 19 ods. 1 Správneho poriadku. To znamená, že v danom prípade síce odvolania podala elektronickými prostriedkami, avšak nesplnila zákonom stanovenú podmienku pre doručovanie podania elektronickými prostriedkami, a to, že tieto podania neboli podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, preto ich nebolo možné považovať za odvolania podané v zákonom stanovenej odvolacej lehote, keďže predmetné podania neobsahovali všetky potrebné náležitosti. Následne bolo dňa 7.10.2015 stavebnému úradu doručené ďalšie totožné odvolanie (bolo obsahovo totožné s podaniami doručenými stavebnému úradu elektronicky), ktoré bolo dané na poštovú prepravu dňa 02.10.2015, pričom toto odvolanie bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej odvolacej 15-dňovej lehoty, a navyše na dané podanie nebolo možné ani aplikovať ustanovenie § 19 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého možno podanie urobené telegraficky alebo telefaxom písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní, nakoľko podania zo dňa 29.09.2015 neboli urobené telegraficky ani telefaxom. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné odvolanie vyhodnotiť ako podané po zákonom stanovenej lehote, t. j. ako oneskorené, a preto žalovaný nestotožnil s názorom stavebného úradu, že podané odvolania boli podané v zákonom stanovenej odvolacej lehote, nakoľko neboli splnené zákonom stanovené podmienky na to, aby podania doručené elektronickými prostriedkami a následne doplnené písomne boli podané v súlade s ustanovením § 19 ods. 1 Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 22.12.2015. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky podrobne preskúmal napadnuté rozhodnutie i z toho hľadiska, či neboli dôvody na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia v konaní mimo odvolacieho konania alebo dôvody na obnovu konania, kedy výsledkom procesného postupu bol záver, že nebol naplnený ani jeden z dôvodov na obnovu konania podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Správneho poriadku a rovnako nebolo zistené také porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania. II. Žaloba a námietky 2. Žalobou doručenou Krajskému súdu dňa 23.02.2016 sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2015/96957/KVJ zo dňa 07.12.2015. Žalovaný v predmetnom rozhodnutí predovšetkým uviedol, že nakoľko Správny poriadok neumožňuje podať podanie na správny orgán na správny orgán elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu, a to ani po jeho následnom doplnení v tlačenej forme, nebolo možné na odvolanie doručené správnemu orgánu prostredníctvom elektronickej pošty vôbec prihliadať a ako jediné odvolanie bolo možné posudzovať podanie doručené do podateľne správneho orgánu, ktoré však bolo doručené až po uplynutí odvolacej lehoty. Žalobkyňa však dodala, že prísne formalistický a gramatický výklad, na akom založil svoje rozhodnutie žalovaný, je podľa jej názoru nesprávny. Je pravdou, že ust. § 19 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. spomína ako podanie elektronickými prostriedkami iba podanie so zaručeným elektronickým podpisom, avšak iné elektronické podanie výslovne nevylučuje. Za daného stavu je potom potrebné skúmať, či podanie elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu nenapĺňa zásadné znaky iného spôsobu urobenia podania, ktoré zákon pripúšťa. Podanie urobené telefaxom sa od podania bežnými elektronickými prostriedkami prakticky neodlišuje. V oboch prípadoch ide o podanie, ktoré bez doplnenia písomne alebo ústne do zápisnice nemožno považovať za plne preukazný prejav vôle účastníka. Pri oboch spôsoboch podania sa za rozhodujúci okamih považuje až ich prijatie na technický prostriedok správneho orgánu a nemožno považovať spoločnosti prevádzkujúce tieto služby za spoločnosti povinné zabezpečiť doručenie (ako je tomu pri poštovej preprave). Aj zo samotného technického hľadiska odosielania, prenosu a prijímania prostredníctvom telefaxu a prostredníctvom elektronických prostriedkov neexistuje medzi oboma spôsobmi taký rozdiel, ktorý by odôvodňoval odlišné posudzovanie týchto spôsobov padania. Túto praktickú totožnosť zvýrazňuje aj skutočnosť, že v súčasnosti sa na posielanie a prijímanie faxov už v prevažnej miere nepoužívajú telefaxové prístroje, ale práve počítače a e-mailové programy, ktoré v podstate samotný telefax iba simulujú. Prípadné doterajšie používanie samostatného telefaxového prístroja na strane správneho orgánu na povahe samotného prenosu nič nemení. Žalobkyňa považovala za správny taký výklad ust. § 19 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý kladie dôraz na obsahovú podstatu spôsobu podaní a nie formálny názov takéhoto spôsobu, a to obzvlášť v prípadoch kedy sa hranice medzi oboma formálne odlišnými spôsobmi stierajú a zákonom predpokladaný spôsob sa v praxi technicky realizuje práve zákonom výslovne neuvádzaným spôsobom. V takom prípade je ale potrebné považovať za prípustný aj spôsob podania, akým odvolanie podala v predmetnej veci a preto aj rozhodnutie, hoci v dôsledku pochybenia žalovaného označené iba ako oznámenie, je potrebné považovať za riadne rozhodnutie správneho orgánu, ktoré podlieha súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva. 3. Pokiaľ ide o samotné postavenie žalobkyne ako účastníčky stavebného konania, poukázala na ust. § 59 ods. 1 písm. b) zák. č. 50/1976 Zb., podľa ktorého „účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté". Podľa § 139 ods. 2 písm. d) zák. č. 50/1976 Zb. „ak sa v tomto zákone používa pojem "susedná stavba", rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté". Žalobkyňa je vlastníckou pozemku pare. č. 3481/16 a na ňom postavenej stavby -chaty, oboje k.ú. Dúbravka, teda v blízkom susedstve povoľovanej stavby. Táto skutočnosť je bezpochyby stavebnému úradu známa z jeho vlastnej činnosti, keďže z titulu vlastníctva k uvedenej stavbe vystupuje žalobkyňa ako účastníčka viacerých uňho vedených konaní. Pre posúdenie kritérií susednej stavby - vzdialenosť dotknutej stavby od zamýšľanej stavby, ale ani od pozemku stavebníka nie je podstatným faktorom. Tým je otázka, či jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Susednou stavbou môže byť tak stavba vzdialená aj kilometer od navrhovanej stavby - ak takou je tepelná elektráreň a zároveň nemusí byť stavba vzdialená iba niekoľko desiatok metrov, pokiaľ navrhovanou stavbou bude napríklad skleník. Pre posúdenie stavby ako susednej preto postačí, ak bude existovať možnosť, že navrhovaná stavba bude mať na jej užívanie vplyv, teda nemusí byť dokázané, že takýto vplyv mať aj skutočne bude. Je úlohou stavebného úradu, aby v správnom konaní zabezpečil, že takýto vplyv mať navrhovaná stavba nebude. Tiež je dôležité upozorniť aj na tú skutočnosť, že pre posúdenie povahy stavby ako susednej, a teda postavenie jej vlastníka ako účastníka stavebného konania, nie je potrebné, aby možný vplyv navrhovanej stavby mal na stavbu potenciálneho účastníka konania vplyv negatívny. Z významu slova „dotknuté“, použitého v zákonnej definícii, totiž celkom zrejme vyplýva, že postačí akýkoľvek vplyv na susednú stavbu. Zákon teda nevyžaduje, aby povoľovaná stavba skutočne ovplyvňovala susedné stavby, ale postavenie účastníka viaže už na možnosť, že by k tomu mohlo dôjsť. 4. Samotná možnosť vplyvu povoľovanej stavby na susednú stavbu vo vlastníctve žalobkyne potom vyplýva aj zo samotných jej námietok, resp. odvolania, podaných v konaní o nepriznanie jej postavenia ako účastníka konania (odvodnenie stavby vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne, nerešpektovanie krajinného obrazu lokality, hrozba kontaminácie prostredia). S uvedenými dôvodmi sa však stavebný úrad ani žalovaný nijako nevysporiadali a neexistenciu dôvodov pre priznanie postavenia účastníka konštatovali len s poukazom na vzdialenostný odstup stavby žalobkyne a povoľovanej stavby. Žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 30.10.2013 č. OU-BA-OVBP2/2013/754-KOL (v prílohe) naopak jednoznačne konštatoval, že žalobkyňa je účastníčkou konania o umiestnení stavby, pričom išlo o stavbu bytového domu v tej istej lokalite. Stavba tohto bytového domu bola pritom bližšie k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne len o cca 25 metrov, čo je vzhľadom na rozmery oboch stavieb zanedbateľný rozdiel. Predmetná umiestňovaná stavba sa nemala nachádzať priamo na línii medzi nehnuteľnosťami žalobkyne a stavby povoľovanej v konaní, ktorého sa týka táto žaloba, a teda nemôže vytvárať bariéru medzi týmito nehnuteľnosťami (znižujúcu možný vplyv povoľovanej stavby na nehnuteľností žalobkyne). V súvislosti s predchádzajúcim rozhodnutím žalovaného, na ktoré žalobkyňa poukazovala, je pozoruhodný obrat žalovaného nielen v samotných záveroch, ale aj argumentácii. V rozhodnutí č. OU-BA-OVBP2/2013/754-KOL totiž žalovaný mimo iného výslovne konštatoval, že „podľa ustanovenia § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány su povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov netrpeli v konaní ujmu. Predmetom konania bolo posúdenie, či RNDr. Zdenka Porubská je alebo nie je účastníčkou územného konania stavby „Obytná zóna Brižite - sever, Bratislava - Dúbravka“ Obytný súbor „D“, časť D/l. Stavebný úrad vyhodnotil, že p. Porubská nespĺňa zákonné predpoklady pre účastníctvo v predmetnom územnom konaní z dôvodu, že do konania nedoložila žiadny vecný doklad o tom, že jej práva môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, naproti tomu odvolateľka tvrdila, že v zákonom požadovanej miere pravdepodobnosti je možnosť vplyvu stavby na stavbu v jej vlastníctve daná a preto má byť účastníčkou daného územného konania. Odvolací orgán bol toho názoru že v takomto nie úplne jednoznačnom prípade je hlavné bremeno dôvodenia vylúčenia účastníka z konania na konajúcom správnom orgáne, a nemožno ho stroho preniesť na účastníka, ktorý sa cíti byť navrhovanou stavbou dotknutý a preto dôvod stavebného úradu, že p. Porubská nepredložila žiadny vecný doklad o tom, že jej práva môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté bez ďalšieho neobstojí. Odvolaciemu orgánu pritom nebol zrejmý účel a časová súvislosť vylučovania p. Porubskej z predmetného územného konania, v ktorom, ako vyplýva z rozhodnutia o umiestnení stavby bola procesné aktívna, uplatnila námietky a stavebný úrad o nich rozhodol, pretože ak stavebný úrad vydal predmetné územné rozhodnutie v súlade so zákonom, v skutku niet dôvodov obávať sa jeho preskúmania odvolacím orgánom na základe odvolania p. Porubskej, práve naopak, celý proces umiestnenia predmetnej stavby aj za účasti p. Porubskej môže po preskúmaní v odvolacom konaní vykazovať vyššie známky presvedčivosti, čo by bolo aj vizitkou konajúceho stavebného úradu, ak trvá na tom, že vydané územné rozhodnutie je v súlade so zákonom. " 5. Bolo pozoruhodné, že v prípade inej susednej stavby už podľa názoru žalovaného nebolo potrebné zabezpečiť, aby do konania bol pripustený čo najširší okruh subjektov, ktorých sa konanie môže dotýkať. Taktiež žalovaný nijak nezdôvodnil, prečo v konaní, ktorého sa týka táto žaloba už neplatí, že jednoduché konštatovanie o nedostatku dôvodov pre postavenie účastníka nie je pre vydanie rozhodnutia o nepriznaní účastníctva postačujúce. Rovnako nebolo zrejmé, prečo žalovaný upustil od názoru, že pripustenie čo najširšieho počtu účastníkov zvyšuje legitimitu samotného konania a dodáva na presvedčivosti rozhodnutia v ňom vydanému. III. Zhrnutie argumentov žalovaného 6. Žalovaný v svojom písomnom vyjadrení uviedol, že písomné oznámenie o vybavení oneskoreného odvolania nepodlieha súdnemu prieskumu, nakoľko uvedené oznámenie nespĺňa náležitosti rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 47 Správneho poriadku. Podľa príslušných pôvodných ustanovení (§ 247 ods. 2 OSP), pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť, čo v danom prípade splnené nebolo. Vzhľadom k tomu, že žaloba napádala rozhodnutie, ktoré podľa ustanovenia § 247 ods. 2 OSP nespĺňalo predpoklady postupu podľa piatej časti II. hlavy OSP nemohlo byť predmetom preskúmavania súdom. V opačnom prípade by postup podľa ustanovenia § 60 Správneho poriadku stratil svoje opodstatnenie. 7. Ohľadne vyhodnotenia podania odvolania ako oneskoreného žalovaný dodal, že s týmto sa dostatočne vysporiadal v písomnom vyhotovení oznámenia o vybavení oneskoreného odvolania. Uvedené odvolanie bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej odvolacej lehoty. Z uvedeného dôvodu bol odôvodnený postup podľa ustanovenia § 60 Správneho poriadku, pričom pri preskúmaní oneskoreným odvolaním napadnutého rozhodnutia nebol zistený žiadny zákonný dôvod, ktorý by odôvodňoval obnovu konania, zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Mal za to, že oneskorené odvolanie bolo vybavené v súlade so zákonom a pri jeho preskúmaní nebol zistený žiadny zákonný dôvod odôvodňujúci obnovu konania, alebo jeho zmenu alebo zrušenie v mimo odvolacom konaní. Žalovaný mal za to, že podané odvolanie bolo vyhodnotené ako oneskorené v súlade so zákonom, nakoľko pri vyhodnocovaní včasnosti jeho podania rešpektoval príslušné zákonné ustanovenia, v zmysle ktorých bolo potrebné podané odvolanie vyhodnotiť ako oneskorené. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný s dôvodmi podanej žaloby týkajúcej sa toho, že žalovaný postupoval pri vyhodnotení podaného odvolania ako oneskoreného v rozpore s ustanovením § 19 ods. 1 Správneho poriadku nestotožnil, a v plnom rozsahu sa odvolal na svoje konštatovania uvedené v oznámení o vybavení oneskoreného odvolania. Žalobkyňa v danom prípade ani nespĺňala zákonné podmienky pre priznanie postavenia účastníčky stavebného konania. Skutočnosť, že žalobkyni bolo priznané postavenie účastníčky konania v územnom konaní, na ktoré poukázala v žalobe, nezakladá skutočnosť, že spĺňa podmienky aj pre priznanie postavenia účastníčky konania v jednotlivých stavebných konaniach. V tomto prípade sa podmienky účastníctva posudzujú osobitne pre každé stavebné konanie na jednotlivé stavby. Pri vybavovaní odvolania žalobkyne postupoval v súlade so zákonom a oznámenie vydal na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a správneho právneho posúdenia veci. Oneskorené odvolanie vybavil žalovaný oznámením, keďže nebol daný zákonný dôvod na obnovu konania, resp. zmenu alebo zrušenie v mimo odvolacom konaní. IV. Pojednávanie 8. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP dňa 06.12.2017 s tým, že vec prejednal podľa § 114 SSP v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil. V. Relevantné právne predpisy 9. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 10. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 11. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 12. Podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku, podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní. 13. Podľa § 60 Správneho poriadku, odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. 14. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. 15. Podľa § 139 ods. 2 písm. d/ zákona č. 50/1976 Zb., ak sa v tomto zákone používa pojem „susedná stavba“, rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. VI. Posúdenie veci správnym súdom 16. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a že ho vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2>, ktorá v článku 142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2108584&f=3> zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny poriadok. Správne súdnictvo predstavuje oblasť so samostatnou súdnou právomocou pre spory vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov. Aj v zmysle rozhodnutia NS SR (uznesenie spis. zn. 8Sžp/10/2013) oznámenie o vybavení oneskorene podaného odvolania je predmetom súdneho prieskumu. Oznámenie o vybavení oneskoreného odvolania bez ohľadu na jeho formu, treba považovať za procesný úkon správneho orgánu, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k jeho adresátovi (žalobcovi), a že správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba v pozícii oznamovateľa. 17. Z administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím č. SU-13964/6732/2015/Ma zo dňa 02.09.2015 príslušný stavebný úrad rozhodol, že žalobkyňa nie je účastníčkou konania vo veci vydania stavebného povolenia na stavbu „Bytový dom Laskonka“ objekty: SO.01 Bytový dom, SO.02 Prípojka NN, SO.04 STL prípojka plynu, SO.08 Sadové úpravy, SO.09 Domový odpad pre stavebníka spoločnosť VILLA RUSTICA, s.r.o., Zámocká 36, 811 01 Bratislava 1. Stavebný úrad predovšetkým konštatoval, že RNDr. Zdenka Porubská nespĺňa zákonné predpoklady na priznanie práva byť účastníkom stavebného konania označenej stavby. Účastníka konania definuje stavebný zákon v § 59 ods. 1 pozitívnym výpočtom, t. j. vypočítaním osôb, ktoré sú účastníkmi konania. Ďalej tiež uviedol, že skúmal, či okrem stavebníka nie sú účastníkmi konania aj iné osoby podľa § 59 ods. 1 Stavebného zákona, pritom nezistil, že by žiadateľka bola účastníkom konania z dôvodu predvídaného v ustanovené § 59 ods. 1 Stavebného zákona, pretože podľa LV č. 1454, pozemok parcely č. 3481/16 v katastrálnom území Dúbravka, ktorý je vo vlastníctve žiadateľky, nemá spoločnú hranicu s pozemkami, na ktorých sa bude nachádzať povoľovaná stavba a povoľovaná stavba nebude mať žiadny vplyv na práva žiadateľky vyplývajúce z jej vlastníctva pozemku. Stavebný úrad dodal, že v súčasnosti nepovolená stavba záhradnej chaty, na pozemku parcely č. 3481/16 v katastrálnom území Dúbravka, ktorej stavebníkom bol Ing. Pavol Porubský a žiadateľka (podľa stavebného povolenia č. Výst. 327/4015/83/C/42/Sz zo dňa 30.12.1983, právoplatné dňom 30.12.1983), nie je susednou stavbou k povoľovanej stavbe a povoľovaná stavba nebude mať žiadny vplyv na práva žiadateľky, vyplývajúce z jej vlastníctva a ako stavebníčky nepovolenej stavby záhradnej chatky, pričom táto stavba bola povolená ako stavba dočasná, na dobu trvania 5 rokov, t.j. do 30.11.1988. Stavebný úrad sám v preskúmavanej veci nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by vzhľadom na postavenie žiadateľky vo veci ako vlastníčky pozemku a stavebníčky nepovolenej stavby, mohli ovplyvniť jej súčasné právne postavenie. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2015/96957/KVJ zo dňa 07.12.2015 ako odvolací orgán žalobkyni oznámil, že jej odvolanie proti rozhodnutiu M.č. Bratislava - Dúbravka č. SU-13964/6732/2015/Ma zo dňa 02.09.2015, ktorým mestská časť ako stavebný úrad rozhodla, že žalobkyňa nie je účastníčkou konania vo veci vydania stavebného povolenia na stavbu „Bytový dom Laskonka", ktorej stavebníkom je VILLA RUSTICA, s.r.o., Zámocká 36, 811 01 Bratislava; považuje za oneskorené. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky podrobne preskúmal napadnuté rozhodnutie i z toho hľadiska, či neboli dôvody na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia v konaní mimo odvolacieho konania alebo dôvody na obnovu konania, kedy výsledkom procesného postupu bol záver, že nebol naplnený ani jeden z dôvodov na obnovu konania podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Správneho poriadku a rovnako nebolo zistené také porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania. 18. Z hľadiska interpretácie ustanovenia § 19 ods. 1 Správneho poriadku je nevyhnutné uviesť, že každé podanie musí mať materiálnu, t.j. písomnú podobu. To neplatí v prípade elektronických dokumentov v administratívnom styku podpísaných platným zaručeným elektronickým podpisom a vyhotovených v súlade s osobitnými predpismi. Do úvahy preto neprichádza telefonické podanie. § 19 Správneho poriadku teda jasne a zrozumiteľne ustanovuje formu, akou možno uskutočniť procesný úkon voči správnemu orgánu. Táto forma musí byť pritom zo strany podávateľa dodržaná. Zákon v tejto súvislosti rozoznáva písomnú formu podania (list), ústnu formu podania (do zápisnice - § 22 Správneho poriadku) alebo písomnú formu vykonanú elektronickými prostriedkami - podmienkou však je, ako je výslovne uvedené v zákone, aby podanie bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom v zmysle osobitného zákona, ktorým je zákon č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronickom podpise). Zákon o elektronickom podpise v § 4 jasne definuje, čo sa rozumie podpojmom zaručený elektronický podpis. Druhá veta citovaného ustanovenia upravuje možnosť uskutočnenia podania telegraficky alebo telefaxom, ktoré však, ak ide o podanie obsahujúce návrh vo veci samej, musí byť doplnené v lehote 3dní, a to písomnou alebo ústnou (do zápisnice) formou. Na podania, ktoré neboli doplnené v zákonnej lehote (3 dni) a v predpísanej forme (písomne, ústne do zápisnice) sa neprihliada. Pokiaľ sa teda jedná o elektronické prostriedky, zákon umožňuje výlučne také elektronické podanie, ktoré je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa zákona o elektronickom podpise (napr. rozsudok Krajského súdu Bratislava spis. zn. 4Sp/109/2012). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný správny orgán vyhodnotil podanie (odvolanie) ako oneskorené v súlade so zákonom. Žalovaný rozhodnutí, ktoré bolo označené ako Oznámenie o vybavení oneskoreného odvolania, sa podrobne vysporiadal s dôvodmi vyhodnotenia odvolania žiadateľky ako oneskorene podaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie i z toho hľadiska, či neboli dôvody na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia v konaní mimo odvolacieho konania alebo dôvody na obnovu konania, kedy výsledkom bol správne prijatý záver, že nebol naplnený ani jeden z dôvodov na obnovu konania podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Správneho poriadku. Z listinných dôkazov založených v administratívnom spise nevyplývala žiadna skutočnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť zákonný dôvod na priznanie postavenia účastníka konania. Žalobkyňa nie je stavebníkom, stavebným dozorom, kvalifikovanou osobou, projektantom a ani jej toto postavenie nevyplýva z osobitného predpisu s tým, že v administratívnom konaní nebol zistený a definovaný rozsah práv, ktoré by mohli byť povoľovanou stavbou dotknuté. Rovnako nebolo zistené také porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, spoľahlivo zistil skutkový stav a na takto zistený skutkový stav aplikoval správne hmotnoprávne normy, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. 20. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).