Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/49/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200409 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200409.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Retail Value Stores, a.s., IČO: 47256770, so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 16, zastúpený spoločnosťou JUDr. Michal Matulník, advokát, s.r.o., IČO: 36857726, so sídlom v Bratislave, Kýčerského 5, za ktorú koná advokát JUDr. Michal Matulník, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 12, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 4051/2015-420 zo dňa 11.2.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 4051/2015-420 zo dňa 11.2.2016 a rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 1049/2015-024 zo dňa 13.10.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa p r i z n á v a úplná náhrada trov konania voči žalovanému, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej aj len minister) poveril zamestnancov ministerstva vykonaním kontroly zameranej na dodržiavanie ustanovení zákona č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 362/2012 Z.z.), a to najmä na ustanovenie § 4 ods. 4 písm. f/, písm. s/, písm. t/, písm. y/, písm. z/ vo väzbe na vybraných dodávateľov za obdobie rokov 2013 a 2014 (poverenie č. 15/2014 zo dňa 11.2.2014; č.j. 1998/2014-020). Kontrola sa začala dňa 14.2.2014 a o jej výsledku bol spísaný Protokol č. 1998/2014-020/13919/2014 zo dňa 15.5.2014. Kontrolóri zistili, že žalobca v obchodnom vzťahu so spoločnosťou ALFA-R, s.r.o., porušil zákon č. 362/2012 Z.z. a jeho ustanovenia § 4 ods. 4 písm. t/, písm. y/; nariadili mu upustiť od konania, ktoré napĺňa skutkovú podstatu neprimeraných podmienok v obchodnom vzťahu so spoločnosťou ALFA-R, s.r.o. Správne konanie vo veci správneho deliktu sa začalo z dôvodu porušenia ustanovení § 4 ods. 4 písm. t/, písm. y/ zákona č. 362/2012 Z.z., ktoré vyplývajú z protokolu o výsledku kontroly. 2. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako prvostupňový správny orgán rozhodlo, že žalobca sa vo svojom sídle dopustil správneho deliktu uplatnenia neprimeranej podmienky vo svoj prospech podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z., konkrétne ustanovenia § 4 ods. 4 písm. h/, keď požadoval dodatočné peňažné plnenie po prevzatí potraviny, a to vystavením faktúry č. S162766 zo dňa 16.12.2013 v sume 114.600,- € v obchodnom vzťahu so spoločnosťou ALFA-R, s.r.o. Za správny delikt uložilo žalobcovi pokutu v sume 244.200,- € podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. (rozhodnutie č. 1049/2015-024 zo dňa 13.10.2015). Ministerstvo v rámci správnej úvahy dospelo k záveru, že nie je naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. y/ zákona č. 362/2012 Z.z. (tak ako to bolo konštatované v protokole o výsledku kontroly), pretože zmluvná pokuta nevykazovala znaky obchodnej služby. Rovnakým postupom dospelo aj k záveru o neporušení ustanovenia § 4 ods. 4 písm. t/ zákona č. 362/2012 Z.z., ktoré bolo konštatované v protokole o výsledku kontroly, keďže pri dojednaní zmluvnej pokuty nie je možné objektívne posúdiť jej primeranosť s ohľadom na hodnotu a význam porušenej povinnosti. Ministerstvo však dospelo k záveru, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z., pretože ním vystavená faktúra č. S162766 zo dňa 16.12.2013 v sume 114.600,- € za porušenie bodu 5.5.2 zmluvy o kúpe a predaji [„v prípade potravinárskych výrobkov bude mať tovar požadované vlastnosti po dobu stanovenú na tovare alebo jeho obale. Potravinárske výrobky budú dodané žalobcovi tak, aby ku dňu ich dodania uplynula maximálne 1/3 doby použiteľnosti (maximálnej trvanlivosti výrobku vyznačenej na obale výrobku). Zároveň sa spoločnosť ALFA-R, s.r.o., zaviazala, že pri každom dodaní tovaru bude informovať žalobcu o tom, kedy (dátum) bol tovar (jednotlivé tovary / výrobky) vyrobený, a zároveň, kedy mu uplynie doba použiteľnosti. V prípade, že spoločnosť ALFA-R, s.r.o., poruší svoju povinnosť podľa predchádzajúcej vety, bude povinná za každé porušenie zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v prílohe č. 3 Zmluvy o kúpe a predaji, ktorá ustanovuje zmluvnú pokutu v sume 100,- € za porušenie povinnosti podľa bodu 5.5.2 zmluvy] má za cieľ získanie majetkového prospechu a vykazuje znaky neprimeranej podmienky podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z. Faktúra bola vystavená, pretože spoločnosť ALFA-R, s.r.o., neuviedla údaj o dátume výroby a dátume použiteľnosti na dodacom liste; žalobca však vystavil faktúru napriek tomu, že vady výrobku nereklamoval (hoci išlo o zjavnú vadu tovaru a žalobca bol povinný ju zistiť ihneď pri dodaní tovaru). Žalobca počas celej doby dodávok neodmietol preberanie tovaru z dôvodu porušenia zmluvy o kúpe a predaji alebo z dôvodu vád tovaru podľa § 436 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ObZ) a čl. 5.5.4 zmluvy o kúpe a predaji; neupozornil dodávateľa na porušenie zmluvných podmienok podľa bodu 5.5.2 zmluvy, plnenie povinností nevyžadoval, ani ho nevyzval na odstránenie porušenia, nespochybňoval kvalitu dodaného tovaru, ani nevypovedal zmluvu o kúpe a predaji. Napriek tomu, takýto „vadný“ tovar ponúkal spotrebiteľom na predaj a dosahoval z neho zisk. Účelom zákona č. 362/2012 Z.z. je postihovať nielen dohodnutie, ale aj uplatňovanie neprimeraných podmienok. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia právneho predpisu sa uprednostňuje výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým výkladom. Podľa názoru prvostupňového správneho orgánu nie sú administratívne konania, na ktoré poukázal žalobca, v podstate identické, pretože sa líšia rozsahom a závažnosťou porušenia zákona č. 362/2012 Z.z. Výšku pokuty odôvodnil primeranosťou, represívnou a nápravnou funkciou. Podľa jeho názoru nemožno pri ukladaní pokuty zohľadniť záporný výsledok hospodárenia žalobcu (- 1.398.309,- €) s poukazom na § 2 ods. 1 ObZ. 3. Minister konajúc o rozklade žalobcu rozhodnutím č. 4051/2015-420 zo dňa 11.2.2016 rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie č. 1049/2015-024 zo dňa 13.10.2015 potvrdil. Minister rozhodol na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej (rozkladovej) komisie a v odôvodnení samotného druhostupňového rozhodnutia sa formálne uvádza názor osobitnej (rozkladovej) komisie, nie názor druhostupňového orgánu kompetentného na rozhodnutie o rozklade. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že osobitná (rozkladová) komisia preskúmala rozkladom napadnuté rozhodnutie podľa § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) a stotožnila sa so závermi prvostupňového správneho orgánu. Komisia nepopiera legitimitu dohodnutia zmluvnej pokuty, ale poukázala na spôsob jej uplatnenia - žalobca vystavil jednu faktúru za opakované porušenie zmluvných povinností až po deviatich mesiacoch po prvom porušení povinnosti, nedošlo teda k uplatneniu primárnej funkcie zmluvnej pokuty a cieľom žalobcu bolo len získanie majetkového prospechu. Podľa názoru osobitnej (rozkladovej) komisie žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z., keď požadoval dodatočné peňažné plnenie po prevzatí potraviny. Osobitná (rozkladová) komisia v súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom vydania 19 protokolov o vykonanej kontrole k jednej kontrole vykonávanej na základe poverenia č. 15/2014 zo dňa 11.2.2014 poukázala na § 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z.z., ktorý nevylučuje ukončenie jednej kontroly viacerými protokolmi. Na výkon kontroly sa vzťahujú ustanovenia § 8 až § 15 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 10/1996 Z.z.), t.j. na ukončenie kontroly sa nepoužijú primerane ustanovenia zákona č. 10/1996 Z.z. týkajúce sa prerokovania protokolu; ustanovenie § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z. umožňuje vydanie viacerých protokolov pri ukončení jednej kontroly. Osobitná (rozkladová) komisia nezistila porušenie § 33 ods. 2 SP. Pokuta v sume 244.200,- € je podľa jej názoru primeraná, zodpovedá zákonnému rozsahu pokuty (1.000,- € až 300.000,- €) a súhlasí s ňou. Osobitná rozkladová komisia uviedla, že žalobca účelovo neupozornil spoločnosť ALFA-R, s.r.o., na dlhodobé porušovanie zmluvnej povinnosti uvádzať dátum výroby dodaných tovarov. Ak by mal žalobca odôvodnenú obavu, žeby mu mohla byť uložená pokuta za správny delikt dohodnutia neprimeranej podmienky, upozornil by uvedenú spoločnosť na nedodržiavanie podmienok zmluvy o kúpe a predaju bez zbytočného odkladu. K námietke zaujatosti vznesenej žalobcom proti ministrovi prof. Ing. Ľubomírovi Jahnátkovi, CSc., osobitná (rozkladová) komisia uviedla, že jeho vylúčenie nie je možné. Ustanovenia § 9 až § 13 SP umožňujú len vylúčenie zamestnancov správnych orgánov alebo členov správnych orgánov, no minister nie je zamestnancom ministerstva, ani jeho členom, preto nemožno naňho tieto ustanovenia aplikovať. Kompetencia rozhodovať o rozklade proti rozhodnutiam ministerstva je zákonom zverená ministrovi ako vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy (§ 61 ods. 2 SP). Komisia sa v tejto súvislosti odvolala aj na stanovisko Konzultačného zboru Ministerstva vnútra SR pre aplikáciu Správneho poriadku zo dňa 6.10.2003 publikované vo Vestníku vlády SR ročník 13, čiastka 7, vydaného dňa 5.11.2003. Osobitná (rozkladová) komisia po preskúmaní postupu a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu dospela k záveru, že prvostupňový správny orgán riadne zistil a ustálil skutkový stav, tento skutkový stav správne právne posúdil a verifikoval správne závery preukazujúce skutočnosti, že žalobca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4051/2015-420 zo dňa 11.2.2016, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Namietal, že záväzok dodávateľa (ALFA-R, s.r.o.) informovať ho o skutočnostiach uvedených v bude 5.5.2 zmluvy o kúpe a predaji tovaru (informačná povinnosť) má svoje opodstatnenie v obchodnej rovine aj v rovine plnenia zákonných povinností. Z ustanovenia § 12 ods. 1 písm. p/ zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 152/1995 Z.z.) aj z § 4 ods. 4 písm. u/ bod 2 zákona č. 362/2012 Z.z. je zrejmé, že bez toho, aby poznal dátum výroby tovaru, nie je schopný postupovať spôsobom súladným s uvedenými ustanoveniami. Ak nedisponuje informáciou o dátume výroby tovaru (teda o začiatku plynutia doby exspirácie) a má len informáciu o skončení doby spotreby, nedokáže stanoviť jednotlivé časti časového úseku, t.j. 1/3 a 3 doby spotreby. Ak má vykonať nejakú povinnosť uloženú zákonom č. 362/2012 Z.z., musí poznať moment začatia plynutia exspiračnej doby. Ak má zákonnú povinnosť nakladať kvalifikovaným spôsobom s tovarom, ktorého trvanlivosť je viac ako štyri dni, musí vedieť, či daný tovar má trvanlivosť štyri dni alebo viac, no nedozvie sa ju len z dátumu exspirácie. Preto do zmluvy o kúpe a predaji tovaru potraviny zahrnul bod 5.5.2 upravujúci informačnú povinnosť dodávateľa. V tomto prípade si však dodávateľ tovaru nesplnil informačnú povinnosť, porušil zmluvu a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. V priebehu celého administratívneho konania túto skutočnosť nikto nespochybňoval. Keďže dodávateľ zmluvnú pokutu nezaplatil na základe vystavenej faktúry v lehote splatnosti, vyzval ho listom na zaplatenie zmluvnej pokuty, no bezúspešne. Preto vykonal jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ) a čl. IV. bod 4.12 zmluvy o kúpe a predaji tovaru. 5. Argumentoval, že zmluvnú pokutu už z jej samotnej podstaty nie je možné považovať za peňažné plnenie, ani za nepeňažné plnenie, a teda jej legitímnym uplatnením nemohol spáchať správny delikt podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z. Napokon, ani osobitná (rozkladová) komisia nepoprela legitimitu dohodnutia zmluvnej pokuty. Ak by bolo možné zmluvnú pokutu považovať za peňažné plnenie podľa § 2 písm. d/ zákona č. 362/2012 Z.z., potom by každá zmluvná pokuta bola týmto zákonom zakázaná. Takýto záver však zo zákona č. 362/2012 Z.z. nevyplýva a zmluvnú pokutu ani nezakazuje - v ustanovení § 4 písm. t/ kvalifikuje neprimerané zmluvné pokuty, o čo však podľa jeho názoru v tejto veci nejde. 6. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. sa subjekt môže dopustiť správneho deliktu len tak, že niečo vo svoj prospech dohodne, nie že vo svoj prospech niečo uplatní, ako to tvrdí žalovaný. Ani správny orgán ani dodávateľ nespochybňujú, že zmluva o kúpe a predaji tovaru bola platne uzatvorená, že obsahuje platné ustanovenie o informačnej povinnosti dodávateľa, o zmluvnej pokute a že žalobca si nárok uplatnil riadne a včas. 7. Namietal tiež, že v súvislosti s jednou kontrolou mu bolo doručených 19 protokolov o vykonanej kontrole a následne vyše 15 oznámení o začatí správneho konania. Tento postup ministerstva považuje za svojvoľný, protizákonný a protiústavný zásah do jeho práv. Rozhodnutie vydať pre každé, jednou kontrolou identifikované, porušenie zákona samostatný protokol a na základe neho začať 19 správnych konaní v snahe uložiť čo najvyššiu pokutu, je protiústavné. Poukázal na mediálne výstupy ministra ešte pred ukončením kontroly, ktorý takýto postup avizoval. Podľa názoru žalobcu § 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z.z. a § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z. vylučujú vydať v jednej kontrole viac ako jeden protokol. 8. Namietal, že sa nemohol vyjadriť ku všetkým podkladom rozhodnutia, konkrétne k vyjadreniu dodávateľa ALFA-R, s.r.o. 9. V administratívnom konaní vzniesol námietku predpojatosti voči ministrovi prof. Ing. Ľubomírovi Jahnátkovi, CSc., pretože sa ešte pred vydaním rozhodnutia v médiách vyjadroval vo veci s tým, že cieľom ministerstva je uložiť čo najvyššiu pokutu. 10. Podľa jeho názoru je rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože z neho nevyplýva, akého správneho deliktu sa mal dopustiť, ani kto a ako vlastne vyhodnotil námietku predpojatosti voči ministrovi. Nepreskúmateľná je aj výška uloženej pokuty. Žalovaný sa nezaoberal jeho postavením na relevantnom trhu (ak by sa ňou zaoberal, dospel by k záveru, že žalobca má len marginálny podiel na trhu - menej ako 2%). V iných, no obsahovo takmer identických, prvostupňových rozhodnutiach mu boli zo strany ministerstva uložené pokuty napríklad v sume 16.600,- € (rozhodnutie č. 3781/2014-024 zo dňa 29.9.2014) alebo v sume 265.000,- € (rozhodnutie č. 3733/2014-024 zo dňa 29.9.2014). III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia. Podľa jeho názoru bolo nepochybne preukázané, že si žalobca v obchodnoprávnom vzťahu s dodávateľom spoločnosťou ALFA-R, s.r.o., uplatnil neprimeranú podmienku vo svoj prospech podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z. vo forme dodatočného peňažného plnenia po prevzatí potraviny vystavením faktúry č. S162766 zo dňa 16.12.2013 na sumu 114.600,- €. Poukázal na bod 5.6.1 zmluvy o kúpe a predaji tovaru, podľa ktorého na povinnosť uvádzať na dodacom liste dátum výroby a dátum exspirácie sa neviaže žiadna sankcia a neumožňuje žalobcovi udeľovať zmluvné pokuty za nesplnenie tejto povinnosti. Zmluvná pokuta bola uložená za porušenie bodu 5.5.2 zmluvy, no povinnosť uvádzať vyššie uvedené informácie je zakotvená v bode 5.6.1 zmluvy. Je nepravdepodobné, že by žalobca nevyužil svoje právo na reklamovanie vád tovaru a po dobu deviatich mesiacov by uvádzal na trh tovar s vadami a vystavoval by sa riziku uloženia pokuty podľa zákona č. 362/2012 Z.z. 12. Poukázal na to, že žalobca mal možnosť výberu medzi uložením zmluvnej pokuty a odmietnutím prevzatia tovaru s vadami. Žalobca však účelovo uplatnil uloženie zmluvnej pokuty, z ktorej mal majetkový prospech, a neupozornil dodávateľa na vady a neplnenie zmluvných podmienok. Uložená zmluvná pokuta je zjavne neprimeraná, keďže porušením zmluvnej povinnosti nedošlo k vzniku škody - žalobca predával potraviny za takú istú predajnú cenu ako potraviny, pri ktorých absentuje porušenie zmluvnej povinnosti. Len žalobca mal zmluvne zakotvenú možnosť uloženia zmluvnej pokuty; jej spôsob zapracovania do zmluvy bol na úkor slabšej strany - dodávateľa ALFA-R, s.r.o. Žalobca účelovo uplatnil zmluvnú pokutu v decembri, kedy bolo zrejmé, že dodávateľ nebude môcť vypovedať zmluvu o kúpe a predaju tovaru, keďže výpovedná doba bola dohodnutá na dobu dvoch mesiacov ku konca kalendárneho roka. Zdôraznil, že pri vyhodnotení skutkového stavu posudzoval spôsob uplatnenia zmluvnej pokuty a nie jej dohodnutie medzi účastníkmi obchodného vzťahu, keďže k spáchaniu správneho deliktu došlo započítaním zmluvnej pokuty. Ak by zákonodarca nemal v úmysle sankcionovať uplatňovanie neprimeraných podmienok, zákon č. 362/2012 Z.z. by bol v značnej miere nevykonateľný, pretože podstatná časť protiprávnych konaní spočíva v uplatňovaní neprimeraných podmienok, z ktorých má zmluvná strana prospech, a nie v ich dohodnutí. 13. Vo vzťahu ku konaniam vedeným na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/48/2015, 5S/89/2015, 5S/90/2015, 5S/91/2015, 5S/92/2015, 6S/83/2015, 2S/80/2015 a 2S/81/2015, na ktoré poukazoval žalobca, uviedol, že v nich síce prvostupňový správny orgán subsumoval konanie žalobcu pod iné ustanovenia zákona č. 362/2012 Z.z.: § 4 ods. 4 písm. t/, § 4 ods. 4 písm. y/, no druhostupňový orgán prekvalifikoval porušenia zákona § 4 ods. 4 písm. h/. Jeho postup nie je zmätočný, nepredvídateľný ani tendenčný, pretože podľa § 59 ods. 3 SP je prvostupňový správny orgán viazaný právnym názorom druhostupňového správneho orgánu a bol povinný v ďalších konaniach obdobný skutkový stav posudzovať rovnako. Rozhodujúcim pre posúdenie závažnosti protiprávneho konania žalobcu bol skutkový stav zistený v čase kontroly. Vzhľadom na výšku a spôsob dohodnutej zmluvnej pokuty aj vzhľadom na získanie majetkového prospechu bola žalobcovi uložená pokuta v sume 244.200,- €. Žalovaný zobral do úvahy všetky zákonom stanovené hľadiská, sadzbu pokuty a opakované porušenie povinnosti žalobcom. 14. Žalobca mal možnosť počas celého administratívneho konania nahliadať do spisu, svoje právo však nevyužil a ani nepožiadal o kópie písomností tvoriacich podklad pre vydanie rozhodnutia. Námietka predpojatosti, ktorú žalobca vzniesol proti ministrovi, bola vybavená listom zo dňa 5.12.2014, ktorý bol žalobcovi zaslaný ešte pred začatím správneho konania č. 1049/2015-024 (oznámenie sa síce týkalo iných konaní, no aj v tých žalobca namietal predpojatosť ministra). 15. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Pojednávanie 16. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 rozhodol na pojednávaní dňa 8.11.2017 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a poverenej zástupkyne žalovaného. V. Relevantné právne predpisy 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 18. Podľa § 1 zákona č. 362/2012 Z.z. tento zákon upravuje vymedzenie neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch (ďalej len "neprimeraná podmienka"), ktorých predmetom je potravina1) alebo služba spojená s predajom potraviny, kontrolu neprimeraných podmienok, konanie vo veciach neprimeraných podmienok. 19. Podľa § 2 písm. d/, písm. e/ zákona č. 362/2012 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie peňažným plnením platba poskytnutá dodávateľom alebo odberateľom súvisiaca s dodaním potraviny vrátane platby na obchodné aktivity odberateľa potraviny, najmä zľavy, dary, bonusy, rabaty, skontá (písm. d/), nepeňažným plnením iné plnenie ako plnenie podľa písmena d) súvisiace s dodaním potraviny, najmä vecné dary a služby, marketingová aktivita na podporu pri otvorení novej prevádzkarne, rozvoz potraviny zo skladov odberateľa do jeho prevádzkarní (písm. e/). 20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. dohodnúť neprimeranú podmienku medzi odberateľom a dodávateľom sa zakazuje. 21. Podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z. za neprimeranú podmienku sa považuje aj požadovanie dodatočného peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny. 22. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. kontrolu neprimeraných podmienok vykonáva Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). 23. Podľa § 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z.z. kontrola sa ukončí záznamom o vykonanej kontrole, ak neboli zistené porušenia tohto zákona (písm. a/), protokolom o vykonanej kontrole, ktorý obsahuje opatrenia na odstránenie zistených porušení tohto zákona (písm. b/). 24. Podľa § 6 ods. 8 zákona č. 362/2012 Z.z. na výkon kontroly sa vzťahujú primerane ustanovenia osobitného predpisu, ak odseky 1 až 7 neustanovujú inak. (Osobitným predpisom sú ustanovenia § 8 až § 15 zákona č. 10/1996 Z.z.) 25. Podľa § 8 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 362/2012 Z.z. správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4 (ods. 1). Ministerstvo uloží pokutu za správny delikt od 1 000 eur do 300 000 eur (ods. 2). Ministerstvo spolu s pokutou určí lehotu na odstránenie neprimeranej podmienky (ods. 3). 26. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z.z. kontrolu vykonávajú zamestnanci orgánu kontroly (ďalej len "pracovníci kontroly") na základe písomného poverenia vedúceho orgánu kontroly alebo ním splnomocneného zástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 27. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z. o výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol, ktorý obsahuje najmä označenie orgánu kontroly, ktorý kontrolu vykonal, označenie kontrolovaného subjektu, meno, priezvisko a titul pracovníkov kontroly, ktorí kontrolu vykonali, miesto a čas vykonania kontroly, predmet kontroly, kontrolované obdobie, preukázané kontrolné zistenia, zoznam príloh protokolu, dátum vypracovania protokolu, dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom, vlastnoručné podpisy pracovníkov kontroly, podpis vedúceho kontrolovaného subjektu, ktorý bol s protokolom oboznámený, prílohy k protokolu, správu o zistenej nezrovnalosti, ak kontrolou zistený nedostatok je nezrovnalosťou podľa osobitného predpisu. 28. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 10/1996 Z.z. pri kontrole, ktorej predmet je osobitý alebo náročný a vyžaduje zaznamenať stav predmetu kontroly priamo na mieste v určenom čase, vypracujú pracovníci kontroly za účasti zamestnancov, ktorí sú za príslušný úsek zodpovední, alebo ďalších zamestnancov, priebežný protokol (písm. a/), zaznamenať stav časti predmetu kontroly z dôvodu potreby osobitného postupu pri kontrole alebo osobitného spôsobu riešenia zistených nedostatkov, vypracujú pracovníci kontroly čiastkový protokol (písm. b/). 29. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 10/1996 Z.z. ak sú proti kontrolným zisteniam podané opodstatnené námietky podľa § 11 ods. 2 písm. e), pracovníci kontroly vypracujú dodatok k protokolu, ktorý je jeho súčasťou. Pri jeho vypracovaní sa postupuje primerane podľa odseku 1. 30. Podľa § 13 ods. 8 zákona č. 10/1996 Z.z. kontrola je skončená prerokovaním protokolu. Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa vedúci kontrolovaného subjektu bezdôvodne nedostaví na prerokovanie protokolu alebo odmietne podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Tieto skutočnosti pracovníci kontroly uvedú v zápisnici o prerokovaní protokolu. Kontrola, z ktorej sa vypracúva záznam, je skončená jeho podpísaním pracovníkmi kontroly a odovzdaním vedúcemu kontrolovaného subjektu. VI. Posúdenie veci správnym súdom 31. V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení sankcie za spáchanie správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z. 32. Je nepochybné, že právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti, vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov (rozsudky ESĽP vo veci Öztürk proti Nemeckej spolkovej republike z 21. februára 1984, č. sťažnosti 8544/79, Escoubet proti Belgicku, z 28. októbra 1999, č. sťažnosti 26780/95, Zolotukhin proti Rusku z 10. februára 2009, č. sťažnosti 14939/03). 33. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) má podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. 34. Pri súbehu viacerých správnych deliktov je s ohľadom na nedostatok špeciálnej úpravy pre administratívne trestanie potrebné metódou analógie legis aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu podľa Trestného zákona. Použitie absorpčnej zásady pri administratívnom trestaní za viaceré správne delikty je z hľadiska výslednej výšky sankcie v prospech žalobcu, pretože v prípade uloženia sankcie za každý zo zbiehajúcich sa správnych deliktov by výsledná sankcia uložená žalobcovi bola podstatne vyššia. Pokiaľ subjekt spácha viacero deliktov, správny orgán uloží sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný správny delikt je delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. Pri rovnakej sadzbe pokút správny orgán uloží úhrnnú sankciu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najzávažnejší delikt. V každom prípade však platí, že subjektívny záujem žalobcu na individuálnom sankcionovaní každého zo zbiehajúcich sa správnych deliktov nemôže viesť k vylúčeniu trestnoprávnych štandardov, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou systému administratívneho trestania (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/123/2014 zo dňa 17.6.2015, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 2 Sžo 46/2012 zo dňa 18.9.2013). 35. V predmetnej veci sa kontrola u žalobcu realizovala na základe poverenia č. 15/2014 zo dňa 11.2.2014 so začatím kontroly dňa 14.2.2014. Na základe tejto jednej kontroly a výsledkov v nej zistených boli vypracované minimálne tri protokoly, ktoré boli podkladom rozhodnutí preskúmavaných Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/48/2016, 2S/49/2016 a 2S/15/2016. Je nepochybné, že v uvedenom prípade ide o súbeh deliktov, pri ktorých sankcionovaní je nevyhnutné aplikovať analógiu legis a postupovať podľa absorpčnej zásady, tak ako to stabilne konštatuje Najvyšší súd SR v už citovaných rozsudkoch sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 2 Sžo 46/2012 zo dňa 18.9.2013 ako aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 2S/123/2014 zo dňa 17.6.2015. Prvostupňový správny orgán preto nemohol uložiť za tieto delikty tri sankcie, ale len jednu úhrnnú sankciu (absorpčná zásada), t.j. sankciu za najprísnejšie sankcionovateľný správny delikt. Zákon č. 362/2012 Z.z. umožňuje uložiť za všetky tri delikty rovnakú sankciu (1.000,- € do 300.000,- €); v takomto prípade je bezpredmetné, aby žalovaný identifikoval len jeden správny delikt, ktorý je z hľadiska rozsahu sankcie najzávažnejší, pretože všetky delikty sú závažné v rovnakej miere; takýto myšlienkový sled však musí byť v rozhodnutí zachytený, čo sa v predmetnej veci nestalo. Pokuta má byť pre podnikateľa natoľko citeľná, aby ho od podobného konania v budúcnosti odradila, avšak nemôže byť pokutou likvidačnou (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžhpu 3/2011 zo dňa 22.5.2013, sp. zn. 1 Sžhpu 1/2008 zo dňa 25.1.2011). Ak žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán uložil za súbeh troch deliktov tri sankcie, konal v rozpore s ustálenou judikatúrou ESĽP a Najvyššieho súdu SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (publikovaný v Zbierke zákonov SR pod č. 209/1992 Zb.). 36. Prvostupňový ani druhostupňový orgán v rozhodnutiach zákonným spôsobom nevysvetlili, prečo z jednej kontroly vystavili minimálne tri protokoly. Argument žalovaného, že išlo o zložitejší prípad v tomto kontexte neobstojí. Zákon č. 362/2012 Z.z. ani zákon č. 10/1996 Z.z. neumožňujú, aby boli z jednej kontroly začatej na základe jedného a toho istého poverenia zameranej na ten istý predmet u toho istého subjektu vystavené viaceré protokoly (§ 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z.z., § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z.). Oba zákony pri slovách „kontrola“ a „protokol“ používajú jednotné číslo (pri tvorbe návrhu právneho predpisu sa používa oznamovací spôsob, prítomný čas a jednotné číslo, ak z kontextu návrhu právneho predpisu nevyplýva inak - Príloha č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády SR bod 3). Z kontextu oboch zákonov však nevyplýva, žeby výsledkom jednej kontroly mali byť viaceré protokoly. Zákon č. 10/1996 Z.z. v zložitých prípadoch umožňuje vypracovať priebežný protokol alebo čiastkový protokol (§ 13 ods. 2), no nie viaceré finálne protokoly. Správny súd poukazuje aj na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať len na základe Ústavy, v jej medziach, a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR určuje nielen to, aký druh právnej úpravy štátny orgán použije pri rozhodovaní, ale aj to, akým spôsobom prikročí k jeho výkladu v súlade s princípom právneho štátu; ústavný príkaz zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR je súčasne aj ustanovením povinnosti vykladať ústavné a zákonné normy tak, aby sa tento príkaz rešpektoval v celom vymedzenom rozsahu (napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 zo dňa 5.11.2002). Keďže zákon č. 10/1996 Z.z. ani zákon č. 362/2012 Z.z. neumožňujú vypracovať viaceré protokoly z jednej kontroly zameranej na ten istý predmet u toho istého subjektu, žalovaný tak nebol oprávnený urobiť. Ak tak napriek tomu urobil, porušil zákon č. 10/1996 Z.z., č. 362/2012 Z.z. a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Ústavný princíp, na základe ktorého konajú orgány štátu, si nemožno zamieňať s oprávnením fyzických a právnických osôb zakotveným v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, ktoré má opačný cieľ - každý môže konať to, čo mu zákon nezakazuje (samozrejme za situácie, že tento článok ústavy nevytvára právny základ pre protiprávne konanie). 37. Napriek uvedeným pochybeniam oboch orgánov verejnej správy, ktoré vedú k zrušeniu rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu, správny súd považuje za potrebné sa vyjadriť ku skutkovej podstate správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z., v zmysle ktorého za neprimeranú podmienku sa považuje aj požadovanie dodatočného peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny. Žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou, či zmluvná pokuta ako taká predstavuje peňažné plnenie podľa citovaného ustanovenia zákona č. 362/2012 Z.z. a podľa § 2 písm. d/ tohto zákona. Zmluvná pokuta je vo všeobecnosti prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý vzniká na základe právneho úkonu (dohody) medzi dvoma a viacerými subjektmi. Ide o účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutú peňažnú sumu, ktorú sa dlžník (subjekt porušujúci zmluvu) zaväzuje zaplatiť druhej zmluvnej strane v prípade porušenia jeho zmluvnej povinnosti. Povinný účastník zmluvného vzťahu je zaviazaný zmluvnú pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zaplatenia zmluvnej pokuty sa oprávnený subjekt môže domáhať už len na základe toho, že došlo ku skutočnosti, pre ktorú bola pokuta dohodnutá. Právna úprava poskytuje účastníkom dohody o zmluvnej pokute značnú dispozičnú voľnosť z hľadiska práv a povinností z nej vyplývajúcich (§ 544 a nasl. OZ v spojení s § 1 ods. 2 ObZ). Možnosť moderácie zmluvnej pokuty súdom zákon pripúšťa len v prípade jej neprimeranej výšky (§ 545a OZ, § 301 ObZ); otázka neprimeranej výšky zmluvnej pokuty však nie je predmetom tohto preskúmavacieho konania. Zmluvná pokuta má prevenčnú funkciu, represívnu aj reparačnú funkciu (Luby, Š.: Prevencia a zodpovednosť v občianskom práve II. Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1958, s. 398 a nasl.). Žalovaný sa v uvedenom kontexte nevysporiadal s tým, či zmluvnú pokutu možno považovať za „dodatočné“ peňažné plnenie alebo „dodatočné“ nepeňažné plnenie po prevzatí potraviny. Krátky slovník slovenského jazyka, Slovník súčasného slovenského jazyka a Synonymický slovník slovenčiny slovo „dodatočný“ vysvetľujú ako uskutočnený po dokončení niečoho, urobený až po dokončení, po uzavretí niečoho, teda bez ohľadu na penalizáciu nedodržania zmluvnej povinnosti (<http://slovnik.juls.savba.sk/?w=Dodato%C4%8Dn %C3%BD&s=exact&c=ff39&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un&d=locutio&d=pskcs&d=psken&d=noundb&ie=utf-8&oe=utf-8>). Vysvetlenie pojmov „dodatočné peňažné plnenie“ za dodané potraviny vo vzťahu k zmluvnej pokute zo strany orgánov verejnej správy oboch stupňov absentuje, pričom ide o základný prvok skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z. aj v nadväznosti na § 2 písm. d/ tohto zákona. 38. Na druhej strane sa správny súd nestotožnil s námietkou žalobcu o vylúčení ministra z konania a rozhodnutia o podanom rozklade podľa § 61 ods. 2 SP. Podľa § 9 SP môže byť v administratívnom konaní vylúčený len konkrétny zamestnanec správneho orgánu. Z tohto dôvodu nie je možné použiť ustanovenia o vylúčení v prípadoch, keď ako správny orgán vystupuje jediná fyzická osoba, ktorá navyše nemá postavenie zamestnanca správneho orgánu; preto neprichádza do úvahy vylúčenie vedúceho ústredného orgánu štátnej správy pri rozhodovaní o rozklade (Košičiarová, S.: Správny poriadok. Komentár, Heuréka, Šamorín 2013, s. 44 a nasl.; Sobihard, J.: Správny poriadok. Komentár, IURA EDITION, Bratislava 2005, s. 51 a nasl.). Zamestnancom správneho orgánu sa rozumie osoba, ktorá je v pracovnoprávnom, služobnom alebo štátnozamestnaneckom vzťahu k správnemu orgánu. Minister ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy nie je zamestnancom ministerstva v pracovnoprávnom, služobnom, štátnozamestnaneckom ani obdobnom vzťahu, je členom vlády, ktorý stojí na čele ministerstva (§ 3 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov), je menovaný prezidentom SR na návrh predsedu vlády. Ministerstvo je úradom predstavujúcim súhrn osobných a vecných prostriedkov zorganizovaných do jedného celku za účelom výkonu určitého vymedzeného úseku verejnej správy. Ministerstvo je organizované monokraticky; vedené je členom vlády menovaným prezidentom na návrh predsedu vlády (nález Najvyššieho správneho súdu č. 302/46-7 zo dňa 23.10.1947 publikovaného v Bohuslavovej zbierke nálezov Najvyššieho správneho súdu vo veciach administratívnych pod číslom Boh. A 1729/47 30296, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžo 72/2007 zo dňa 31.1.2008). Navyše, v prípade vylúčenia ministra z konania a rozhodovania o rozklade Správny poriadok neupravuje postup ani subjekt, ktorý by o podanom rozklade rozhodol. 39. Na margo veci je potrebné uviesť, že osobitná (rozkladová) komisia má len poradnú funkciu a nie je kompetentná o rozklade rozhodnúť, môže predkladať len stanoviská k rozkladu, ktoré minister môže ale aj nemusí akceptovať. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ďalší formálny nedostatok žalobou napadnutého rozhodnutia, keď v odôvodňovaní druhostupňového rozhodnutia sa uvádza výlučne právny názor osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá však má len poradnú funkciu, no názor ministra ako kompetentného a funkčné príslušného orgánu podľa § 61 ods. 2 SP prakticky absentuje. Tento nedostatok spôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia v tom smere, či svoj právny názor prezentuje minister alebo osobitná (rozkladová) komisia ako orgán rozhodujúci o rozklade. 40. Sumarizujúc správny súd uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutie ministra vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvodom na jeho zrušenie spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré trpí rovnakou nezákonnosťou ako druhostupňové rozhodnutie, podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 41. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). 42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 43. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).