Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/133/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201054 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201054.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: ESKO, spol. s r.o., Plavecký Štvrtok 65, Plavecký Štvrtok, IČO: 30 998 646, zastúpený: GHS Legal, s.r.o., Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti Výzvy na vrátenie časti poskytnutého príspevku č. MPRV-2016-311/5741-5, Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21600667/S01 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 22320120152/Z01 a Výpočtu výšky nezrovnalosti za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania všetky zo dňa 13.04.2016, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd v r a c i a žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 63,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica. Súdny poplatok bude vrátený po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Správnou žalobou podanou na tunajšom správnom súde dňa 17.06.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Výzvy na vrátenie časti poskytnutého príspevku č. MPRV-2016-311/5741-5 zo dňa 13.04.2016 (ďalej len ,,výzva“), Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21600667/S01 zo dňa 13.04.2016 (ďalej len ,,správa“), Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 22320120152/Z01 zo dňa 13.04.2016 (ďalej len ,,žiadosť“) a Výpočtu výšky nezrovnalosti za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania (ďalej len ,,výpočet“), týkajúcich sa projektu 22320120152 ,,Modernizácia výrobných technológií v spoločnosti ESKO s.r.o.“, vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 34/2012 dňa 18.02.2012 pod zn. 01840-MST, s návrhom na ich zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. 2. V žalobe zdôraznil, že tá je smerovaná voči Výzve na vrátenie časti poskytnutého príspevku, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Správa o zistenej nezrovnalosti, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, ako aj výpočet výšky nezrovnalosti za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, vrátane dodatočných opráv. 3. Ku skutkovým okolnostiam prípadu žalobca uviedol, že dňa 19.10.2012 uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. zmluvy Z2232012015201 a následne k nim uzatvoril dva dodatky, a to dňa 21.11.2012 a dňa 28.03.2013, ktorých predmetom bolo poskytnutie nenávratného finančného príspevku (ďalej len ,,NPF“) na spolufinancovanie projektu s názvom ,,Modernizácia výrobných technológií v spoločnosti ESKO, spol. s r.o.“ (ďalej len ,,projekt“) v rámci Operačného programu Bratislavský kraj. Na základe žiadosti žalovaného (list č. MPRV-2014-17/16351-70) Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len ÚVO“) vykonal u žalobcu kontrolu postupu zadávania predmetnej zákazky podľa § 7 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej len ,,ZVO“). O výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní bol vyhotovený protokol č. 8536-7000/2014-OK/4 zo dňa 03.12.2015 (ďalej len ,,protokol“), ktorý bol následne doplnený a menený dvomi dodatkami, a to dodatkom č. 8536-7000/2014-OK/7 zo dňa 28.01.2016 a dodatkom č. 8536-7000/2014-OK/10 zo dňa 26.02.2016. Na základe kontroly ÚVO u žalobcu bolo zistené konanie v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, ktoré spočívalo v tom, že žalobca ako kontrolovaný postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 ZVO, a to konkrétne s princípom nediskriminácie, keď v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania stanovil o 25 dní kratšiu lehotu na vyžiadanie si súťažných podkladov oproti lehote na predkladanie ponúk, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Protokol v znení jeho dvoch dodatkov bol prerokovaný za účasti žalobcu dňa 26.02.2016, čím v zmysle § 146c ods. 5 ZVO došlo k ukončeniu kontroly. Z prerokovania bola vyhotovená zápisnica č. 8536-7000/2014-OK/11 zo dňa 26.02.2016. 4. Na základe vykonanej kontroly ÚVO žalovaný listom č. MPRV-2016-311/5741-5, zo dňa 13.04.2016- ,,Výzva na vrátenie časti poskytnutého príspevku na predmet zákazky“, ktorého prílohou boli aj správa, žiadosť, výpočet výšky nezrovnalosti za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, vyzval žalobcu na vrátenie časti poskytnutého nenávratného finančného príspevku na predmet zákazky ,,Modernizácia výrobných technológií v spoločnosti ESKO, spol. s r.o.“ a to v lehote do 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy vo výške 16.058,61 eur, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 18.04.2016. 5. K otázke preskúmateľnosti napadnutých správnych aktov žalobca uviedol, že zo znenia výzvy na vrátenie časti poskytnutého príspevku na predmet zákazky je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že ide o uloženie povinnosti žalobcovi zo strany žalovaného ako ústredného orgánu štátnej správy priamo zasahujúcej do práv žalobcu. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup ktorý jeho vydaniu predchádzal žalobca považuje v celom rozsahu za nezákonné, ktoré bolo vykonané v rozpore so zákonom, čím sa žalobca cíti byť ukrátený na svojich právach. V tejto súvislosti žalobca poukázal na judikatúru slovenských súdov, konkrétne na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.01.2014, sp. zn. 1S 2506/2012. Vo vzťahu k negatívnej enumerácii a v obdobnej rozhodovacej praxi súdov poukázal na čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, ako aj na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/01, sp. zn. I. ÚS 52/02, I. ÚS 354/08 a zároveň na rozhodnutie KS BA sp. zn. 6S 2308/2012, uznesenie NSSR sp. zn. 5 Sžf/31/2011, 5Sžp/5/2011, 5Sžf/56/2008. 6. Žalobca v žalobe podrobne odôvodnil svoj nesúhlasný postoj k záverom protokolu ÚVO a tvrdil, že predmetné verejné obstarávanie zákazky uskutočnil s plnou odbornou starostlivosťou a v súlade s ustanoveniami ZVO účinného v čase začatia verejného obstarávania ako aj v súlade s metodickými pokynmi ÚVO a praxou vykonávanou zo strany odboru kontroly ÚVO. Namietal, že voči protokolu ustanovenia ZVO nepripúšťali podanie opravného prostriedku, na základe ktorého by boli zistenia uvedené v protokole preskúmané nezávislým orgánom alebo určitým odborom, pričom zmena protokolu dodatkami záviselo výlučne na vôli kontrolnej skupiny ÚVO. Žalovaný vydal rozhodnutie na jedinom podklade a to protokolu, v zmysle ust. § 27a ZOV, podľa ktorého ,,ak bola na základe podnetu podľa osobitného predpisu právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa odseku 3 písm. a), a ak riadiaci orgán nepostupoval podľa odsekov 1 až 3, riadiaci orgán môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky“, pričom žalovaný nevykonal po doručení protokolu žiadne ďalšie posúdenie skutočností a zistení uvedených v protokole. Žalobca taktiež namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa k podkladom, resp. k hlavnému a jedinému podkladu rozhodnutia žalovaného, ktorým bol protokol, nakoľko žalovaný priamo po doručení protokolu vydal rozhodnutie a doručil ho spolu s jeho súčasťami žalobcovi. Z toho dôvodu má za to, že argumentácia a jediné kontrolné zistenie uvedené v protokole sú postihnuté vadou, nakoľko sú v priamom rozpore s ústavným princípom zákazu retroaktivity a legitímneho očakávania. 7. Na záver uviedol, že rozhodnutie nespĺňa zákonom stanovené náležitosti a je z hľadiska obsahu absolútne neodôvodnené a nepreskúmateľné. Vyjadrenie žalovaného v rozhodnutí, že vykonáva iba administratívnu kontrolu verejného obstarávania nemôže podľa žalobcu za žiadnych okolností právne obstáť, keďže žalobcovi právny poriadok SR neposkytuje možnosť podať riadny opravný prostriedok a procesnoprávnu obranu proti protokolu ako hlavnému a jedinému podkladu rozhodnutia, a teda zodpovednosť za presné a úplné zistenie skutočného stavu veci prechádza v celom rozsahu na žalovaného, ktorý záväzné rozhodnutie o uložení povinnosti vydal. II. 8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 08.09.2016 uviedol, že sa nestotožňuje so skutočnosťami, ktoré sú uvedené v žalobe. Ďalej uvádza, že výsledné materiály z vykonanej kontroly a postupu pri ich vypracovaní nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva, keďže nie sú rozhodnutím orgánu verejnej správy. Poukázal na skutočnosť, že vo výzve vyzval žalobcu, že v prípade ak nevráti celkovú sumu na základe výzvy v stanovenej lehote a ani nepristúpi na uzatvorenie dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia ako riadiaci orgán pre Operačný program Bratislavský kraj bude postupovať v zmysle § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore, na ktorý sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Zdôraznil, že v tomto prípade sa už nebude jednať o dispozitívne rozhodnutie, ale zákonnú povinnosť konať. Na základe tohto poučenia zastáva názor, že sa nemôže jednať o rozhodnutie orgánu verejnej moci a má za to, že podanie žaloby pred začatím samotného správneho konania a pred rozhodnutím v správnom konaní je predčasné. 9. Žalovaný ďalej poukazuje na konanie žalobcu, ktorý ak považoval výzvu, správu, žiadosť a výpočet za rozhodnutia žalovaného, prečo nevyužil spôsob procesnej obrany a nepodal opravný prostriedok, o ktorom by následne rozhodoval vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Nakoľko ale nedošlo k podaniu opravného prostriedku má za to, že zo strany žalobcu neboli splnené predpoklady podľa SSP na podanie správnej žaloby. Z uvedených dôvodov, navrhol, aby súd žalobu ako predčasne podanú, alternat. neprípustnú odmietol. 10. Krajský súd v Bratislave preskúmal v prvom rade podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutej správy a žiadosti a dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti opatreniam predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 11. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený zákonom č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „S.s.p.“). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 12. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 3rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. 13. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 3rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. 14. Podľa § 248 písm. a) O.s.p., súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 17. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 18. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p., § 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa správneho poriadku alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný uvážiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava SR alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde, nakoľko právo na prostriedky z fondov EÚ nemožno podradiť pod žiadne zo základných práv a slobôd garantovaných druhou hlavou Ústavy SR, resp. Dohovorom o ľudských právach a základných slobodách. 19. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý ako riadiaci orgán pre Operačný program Bratislavský kraj, sa spravuje predovšetkým zmluvou o poskytnutí NFP zo dňa 19.10.2012 a jej príslušnými dodatkami, na základe ktorej žalobca prevzal okrem iného aj povinnosti postupovať v procese verejného obstarávania pri zadávaní zákazky na predmet zákazky „Modernizácia výrobných technológií v spoločnosti ESKO s.r.o.“ v súlade so ZVO a strpieť výkon kontroly súladu tohto postupu so zákonom. Keďže zmluvné strany uvedenej zmluvy sú principiálne v rovnom postavení, nemali by byť úkony jednej zo zmluvných strán (žalovaného) pri uplatňovaní zmluvných oprávnení voči druhej zmluvnej strane (žalobcovi) považované za rozhodnutia či opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré by mal správny súd právomoc preskúmať na základe žaloby tej zmluvnej strany, ktorej sú určené. 20. Okrem zmluvy o poskytnutí NFP však upravuje práva a povinnosti poskytovateľa i prijímateľa NFP aj právny poriadok, predovšetkým zákon č. 528/2008 Z. z., ktorý okrem iného určuje aj postup riadiaceho orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany prijímateľa príspevku (§ 27a). Žalovaný ako riadiaci orgán pri uplatňovaní právomocí zverených mu uvedeným zákonom v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania vystupuje vo vzťahu k prijímateľovi príspevku v pozícii správneho orgánu, je teda voči nemu vo vrchnostenskom postavení a na základe zákona je oprávnený rozhodovať o jeho právach a povinnostiach. Ustanovenie § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. explicitne rieši situáciu, keď riadiaci orgán zistí z protokolu Úradu pre verejné obstarávanie, že prijímateľ príspevku pri zadávaní zákazky v rámci realizácie projektu porušil zákonom stanovené pravidlá a postupy verejného obstarávania, pričom toto porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. V tejto situácii riadiaci orgán môže (teda aj nemusí) vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. Ak tak urobí, je na prijímateľovi, či žiadosť (výzvu) rešpektuje a príspevok vráti v rozsahu uplatnenej korekcie. V tomto štádiu riešenia finančnej nezrovnalosti sa na postup riadiaceho orgánu nevzťahuje Správny poriadok a preto výzva na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti nemusí mať formu a náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku. 21. V prípade, že prijímateľ výzve nevyhovie, pretože sa napríklad domnieva, že pri postupe zadávania zákazky zákon neporušil, vydá riadiaci orgán v konaní podľa správneho poriadku rozhodnutie, ktorým zaviaže prijímateľa vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve, najviac 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky (§ 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z.). 22. Z dokumentácie k prejednávanej veci vyplýva, že žalovaný v liste č. MPRV-2016-311/5741-5 zo dňa 13.04.2016 - výzva na vrátenie časti poskytnutého príspevku na predmet zákazky,, Modernizácia výrobných technológií v spoločnosti ESKO s.r.o.“ ktorého prílohou boli správa o zistenej nezrovnalosti, žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov a výpočet výšky nezrovnalosti výslovne uviedol, že ak žalobca nevyhovie žiadosti o vrátenie časti príspevku v lehote do 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy vo výške 16.058,61 eur, môže príslušná správa finančnej kontroly následne začať voči žalobcovi správne konanie. Svoj postup v súvislosti s vypracovaním výzvy na vrátenie časti poskytnutého príspevku a výpočtu výšky nezrovnalosti za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania považuje za výzvu podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z., aj keď podľa žalovaného išlo len o právne nezáväzné úkony predpokladané zmluvou o poskytnutí NFP. Správny súd je toho názoru, že správu a na ňu nadväzujúcu žiadosť je podľa ich obsahu nutné považovať za postup podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z., teda za výzvu na dobrovoľné vrátenie časti poskytnutého príspevku. Ide o opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré sami o sebe nemajú za následok založenie, zmenu, zrušenie alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu a ani sa ich priamo nedotýkajú. Toto štádium riešenia finančných nezrovnalostí slúži na prípadné mimosúdne vyrovnanie a vytvára žalobcovi ako prijímateľovi príspevku priestor na vyjednávanie, prípadne na dohodu o splátkach. Správa i žiadosť sú vo svojej podstate len opatreniami predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože právne postavenie žalobcu sa v ich dôsledku nemení. Slúžia ako podklad a zároveň podmienka pre ďalší postup riadiaceho orgánu, ktorý v prípade nevyhovenia vyzve na dobrovoľné vrátenie príspevku začne voči žalobcovi správne konanie a uloží mu povinnosť vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve. 23. Správny súd konštatuje, že ani výzva na vrátenie časti poskytnutého príspevku, ktorej prílohy tvorili správa o zistenej nezrovnalosti zo dňa 13.04.2016, č. N21600667/S01 a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 13.04.2016, č. 22320120152/Z01 teda nie sú konečnými autoritatívnymi rozhodnutiami správneho orgánu o právach a povinnostiach žalobcu v súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania a vysporiadaním finančných vzťahov. Ich súdne preskúmanie na základe podanej správnej žaloby je preto neprípustné. 24. Na uvedených záveroch nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že právnym následkom nevyhovenia výzve na dobrovoľné plnenie je podľa zákona uloženie povinnosti vrátiť 1,5 násobok zistenej nezrovnalosti, čomu sa snažil žalobca predísť podaním žaloby. Správny súd je toho názoru, že zadaného legislatívneho stavu je na rozhodnutí prijímateľa príspevku, či na základe výzvy - žiadosti o vrátenie príspevku alebo jeho časti požadovanú korekciu zaplatí a vyhne sa tak správnemu konaniu, alebo bude čeliť následkom nevyhovenia výzve na dobrovoľné vrátenie príspevku, vrátane sankcie v podobe 1,5 násobku zistenej nezrovnalosti. Tento následok (povinnosť zaplatiť 1,5 násobok korekcie) bude možné preskúmať až potom ako nastane, teda keď riadiaci orgán vydá rozhodnutie podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. Až v tomto štádiu riešenia nezrovnalosti totiž dôjde k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry žalobcu, teda k uloženiu povinnosti, ktorú žalobca doposiaľ nemá. Proti rozhodnutiu o povinnosti vrátiť príspevok môže žalobca podať opravný prostriedok a rozhodnutie o ňom prípadne podrobiť súdnemu preskúmaniu správnym súdom na základe správnej žaloby. V konaní o nej bude v kompetencii správneho súdu (v medziach žalobných bodov) posúdiť, či žalobca porušil povinnosti vyplývajúce zo ZVO, či mohlo mať takéto porušenie vplyv na výsledok verejného obstarávania a prípadne či uloženiu povinnosti vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve na dobrovoľné plnenie nebráni iná skutočnosť, napríklad predchádzajúce schválenie postupu verejného obstarávania riadiacim orgánom v štádiu pred uzavretím zmluvy s víťazným uchádzačom, či prípadná ústavná nekonformnosť ustanovenia § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. v časti týkajúcej sa povinnosti zaplatiť 1,5 násobku uplatnenej korekcie po predchádzajúcej márnej výzve na dobrovoľné plnenie, ako to namietal pred súdom žalobca. 25. Vzhľadom na uvedené dospel tunajší správny súd k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť podľa § 98ods. 1 písm. g) SSP pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti opatreniam predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 26. Správny súd dodáva, že aplikácia Správneho súdneho poriadku (platného a účinného od 01.07.2016, ktorý sa vzťahuje aj na konanie začaté podľa piatej časti O.s.p.), nemohla byť v neprospech žalobcu, nakoľko podľa predchádzajúcej právnej úpravy by napadnuté opatrenia žalovaného rovnako nemohli byť súdne preskúmané, pretože vyššie opísané závery by museli viesť k zastaveniu konania v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p.. 27. Správny súd vzal do úvahy i uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp.zn. 4Sžf/56/2015, v ktorom najvyšší súd za podobných skutkových i právnych okolností považoval správu o zistenej nezrovnalosti za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. Zároveň však Najvyšší súd SR konštatoval, že nakoľko správa o zistenej nezrovnalosti bola vydaná podľa druhej časti zákona č. 528/2008 Z. z., nemožno ju v zmysle § 14 ods. 18 tohto zákona preskúmať správnym súdom (§ 248 O.s.p.) a preto konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. 28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 29. Podľa § 11 ods. 3 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov sa žalobcovi vráti v konaní pred správnym súdom poplatok, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. S poukazom na vyššie citované ustanovenie súd žalobcovi vracia krátený súdny poplatok vo výške 63,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, Banská Bystrica. 30. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.