Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/142/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201148 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201148.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Jeannette Hajdinovej, v právnej veci žalobcu: Work Service Slovakia, s.r.o., Škultétyho 1, Bratislava, IČO: 36830151, zastúpený: JUDr. Eva Senáriková, advokátka, Ružová dolina 8, Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. spisu: ÚPS/US1/KGRaVSU/BEZ/2016/12757 č. záznamu: 2016/71798 zo dňa 09.05.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. spisu : ÚPS/US1/KGRaVSU/BEZ/2016/12757 č. záznamu: 2016/71798 zo dňa 09.05.2016 a rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru sprostredkovateľských služieb č. 2015/152131/19649/OSS zo dňa 30.09.2015 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 29.06.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 09.05.2016 (č. spisu : ÚPS/US1/KGRaVSU/BEZ/2016/12757 č. záznamu: 2016/71798), ktorým jeho generálny riaditeľ zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného, odboru sprostredkovateľských služieb, č. 2015/152131/19649/OSS zo dňa 30.09.2015 o zrušení povolenia vydaného žalobcovi na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania a toto rozhodnutie potvrdil. Dôvodom zrušenia povolenia bolo nesplnenie si povinnosti žalobcu podľa § 31 ods. 1 písm. f/ zák. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o službách v zamestnanosti) poskytnúť žalovanému správu o svojej činnosti za kalendárny rok 2014 do 31.marca nasledujúceho kalendárneho roka 2015. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že správu o činnosti agentúry dočasného zamestnávania za rok 2014 žalovanému poskytol s časovým posunom, ku ktorému prišlo z dôvodu, že žalobca má troch členov štatutárneho orgánu, pričom dvaja z nich sú občanmi Poľska, v Poľsku majú trvalý pobyt a tam sa aj trvalo zdržujú. V zmysle výpisu z obchodného registra musia za spoločnosť konať vždy dvaja konatelia spoločne. Napriek tomu, že zo strany slovenského konateľa bola kompletná správa o činnosti agentúry za rok 2014 pripravená v požadovanom termíne a bola zaslaná ďalším dvom konateľom na kontrolu a podpis, k jej podpísaniu a poskytnutiu žalovanému došlo s časovým posunom, nakoľko obaja poľskí konatelia boli dlhšiu dobu služobne vzdialení. Žalobca uviedol, že povinnosť poskytnúť správu si splnil ihneď ako to bolo z jeho strany možné, konal v dobrej viere, aby poskytol žalovanému dokument v relevantnej a právne záväznej forme. 3. Žalobca tvrdil, že žalovaný nesprávne aplikoval § 31 ods. 1 písm. f/ v spojitosti s § 31 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti. Mal za to, že v zmysle § 31 ods. 2 uvedeného zákona sa pre zrušenie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania vyžaduje, aby boli kumulatívne naplnené všetky tri zákonom stanovené podmienky, čo v prípade žalobcu splnené nebolo. Uviedol, že pokiaľ by súd dospel k názoru, že predmetné ustanovenie nie je kumulatívne, ale alternatívne, mal by pri rozhodovaní vziať do úvahy, že ide o ustanovenie nejednoznačné, pričom takúto nejednoznačnosť nie je možné vykladať na ťarchu žalobcu. Poukázal na to, že činnosť agentúry dočasného zamestnávania vykonáva od roku 2007, v súčasnosti je zamestnávateľom viac ako 900 zamestnancov, pričom počas celého obdobia výkonu činnosti agentúry si plní všetky zákonom stanovené povinnosti a jeho konanie nie je a ani nebolo predmetom správnych konaní so žalovaným. Uviedol, že je súčasťou nadnárodného holdingu pôsobiaceho v oblasti výkonu činnosti dočasného zamestnávania vo viacerých štátoch Európskej únie, pričom v ostatných štátoch v EÚ sa doteraz nestretol s tým, aby oneskorené splnenie iba informačnej povinnosti malo za následok tak závažnú sankciu, akou je zrušenie povolenia na vykonávanie agentúry dočasného zamestnávania, čo predstavuje najtvrdší zásah do práv žalobcu s ohľadom na dosah na jeho zamestnancov. II. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že povinné zrušenie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania je ex lege viazané na vznik niektorého z troch zákonodarcom stanovených prípadov. Jedným z nich je neposkytnutie správy o činnosti agentúry za uplynulý kalendárny rok na predpísanom tlačive v termíne do 31.marca nasledujúceho kalendárneho roka. Žalovaný považoval predmetné ustanovenie zákona o službách zamestnanosti za jednoznačné a uviedol, že pri rozhodovaní nemá možnosť voľnej úvahy a preto bol povinný vyvodiť voči žalobcovi dôsledky za porušenie jeho zákonnej povinnosti. III. 5. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 05.11.2007 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (č. AA/2007/53898/16322/OISS zo dňa 30.10.2007), ktorým bolo žalobcovi vydané povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. 6. Rozhodnutím č. 2015/152131/19649/OSS zo dňa 30.09.2015 odbor sprostredkovateľských služieb žalovaného podľa § 31 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 písm. b/ zákona o službách zamestnanosti zrušil žalobcovi povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania s odôvodnením, že žalobca poskytol ústrediu správu o svojej činnosti za rok 2014 dňa 11.05.2015, teda po zákonom stanovenom termíne. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím č. spisu: UPS/US1/KGRaVSU/BEZ/2016/12757, č. záznamu: 2016/71798 zo dňa 09.05.2016 zamietol a prvostupňové rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.09.2015 potvrdil, a to z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. IV. 7. Podľa § 31 ods. 1 písm. f/ zákona o službách zamestnanosti agentúra dočasného zamestnávania je povinná poskytovať ústrediu správu o svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok na tlačive, ktorého vzor určí ústredie, v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. 8. Podľa § 31 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti ústredie môže agentúre dočasného zamestnávania na základe návrhu podľa odseku 3 pozastaviť činnosť do odstránenia nedostatkov alebo zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Ústredie zruší povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ak agentúra dočasného zamestnávania a/ neprideľovala dočasných agentúrnych zamestnancov v období jedného roka, b/ nesplnila povinnosť podľa odseku 1 písm. f) alebo písm. g) alebo v správe o činnosti uviedla nepravdivé údaje, c/ porušila zákaz nelegálneho zamestnávania. V. 9. Citované ustanovenie § 31 ods. 1 písm. f/ zákona o službách v zamestnanosti ukladá agentúram dočasného zamestnávania povinnosť predložiť Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny správu o svojej činnosti za uplynulý kalendárny rok do 31.marca nasledujúceho kalendárneho roka, pričom upravuje aj spôsob splnenia tejto povinnosti, keď stanovuje, že správa sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí ústredie. 10. Podľa druhej vety ustanovenia § 31 ods. 2 písm. b/ tohto zákona je žalovaný oprávnený rozhodnúť o zrušení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania (aj bez návrhu), ak zistí, že agentúra nesplnila povinnosť podľa § 31 ods. 1 písm. f/ zákona o službách v zamestnanosti alebo v správe o činnosti uviedla nepravdivé údaje. Toto oprávnenie môže žalovaný použiť v prípade naplnenia ktoréhokoľvek z troch zákonom stanovených dôvodov, ktoré sú z legislatívno-technického hľadiska vymedzené alternatívne, nie kumulatívne. Vyplýva to z jednoduchého jazykového a tiež logického výkladu obsahu normy, ktorá tri samostatné a navzájom nesúvisiace právne dôvody zrušenia povolenia sémanticky a ani logicky ničím nespája. Možno teda konštatovať, že pre začatie konania o zrušenie povolenia z procesného hľadiska postačuje zistenie nesplnenia povinnosti podľa § 31 ods. 1 písm. f/ zákona o službách v zamestnanosti. 11. Keďže si žalobca nesplnil zákonnú povinnosť podať správu o svojej činnosti za rok 2014 do 31.marca 2015, nezanikla protiprávnosť jeho konania dodatočným splnením si informačnej povinnosti dňom 11.05.2015, aj keď spoločenská nebezpečnosť tohto konania zostala zanedbateľná. Dodatočným splnením žalobcovej povinnosti totiž žalovaný dostal všetky informácie o činnosti žalobcu ako agentúry dočasného zamestnávania za rok 2014, a to v tom rozsahu a členení, ako je upravené v predpísanom vzore tlačiva správy. Verejný záujem na zhromaždení údajov o činnosti agentúr dočasného zamestnávania za predchádzajúci kalendárny rok, ktorý bol bezpochyby cieľom stanovenia predmetnej povinnosti, bol teda v plnom rozsahu naplnený. 12. Za týchto okolností považoval krajský súd žalovaným uplatnený výklad zákona vedúci k zrušeniu povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania za neprimeraný zásah do právneho postavenia žalobcu, ktorý nie je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa. Je treba si uvedomiť, že zrušenie povolenia by si vo svojich dôsledkoch u žalobcu vyžiadalo nutnosť ukončenia všetkých existujúcich pracovných pomerov so zamestnancami a uspokojenie nárokov zamestnancov i zmluvných partnerov žalobcu z toho vyplývajúcich, ako aj faktické ukončenie podnikania v tejto oblasti, a to minimálne na dobu troch rokov, pretože nové povolenie na vykonávanie činnosti agentúry možno udeliť najskôr po uplynutí troch rokov od zrušenia predchádzajúceho povolenia. Z tohto pohľadu je napadnuté rozhodnutie pre žalobcu likvidačné. Takýto zásah do ústavne garantovaného práva na podnikanie (čl. 35 ods. 1 Ústavy SR), ktorý je priamym dôsledkom oneskoreného splnenia informačnej povinnosti, považoval súd za krajne nespravodlivý a najmä neprimeraný cieľu, ktorý sa sledoval predmetnou právnou úpravou (porovnaj napr. nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 37/99, PL. ÚS 9/2014-63 zo dňa 12.11.2014). 13. Krajský súd je toho názoru, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď doslovným nasledovaním aplikovaných ustanovení zákona o zamestnanosti dospel k záveru, že nepredloženie správy o činnosti agentúry dočasného zamestnávania za kalendárny rok 2014 do 31.marca nasledujúceho kalendárneho roka 2015 musí za každých okolností viesť k zrušeniu povolenia vydaného žalobcovi na vykonávanie činnosti agentúry. Princíp proporcionality totiž vyžaduje, aby zásahy orgánu verejnej moci do základných práv účastníka (vrátane práva na podnikanie), uskutočňované na základe zákona, boli vždy minimalizované na čo najnižšiu rozumnú mieru a aby správny orgán šetril zmysel a podstatu týchto práv (porovnaj napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 67/07 zo 6. februára 2008, PL. ÚS 3/00, I. ÚS 4/02, I. ÚS 36/02 alebo I. ÚS 193/03). 14. Žalovaný takto nepostupoval a do práva žalobcu na legálne podnikanie v oblasti výkonu činnosti agentúry dočasného zamestnávania zasiahol tým najtvrdším spôsobom, teda odňatím štátneho povolenia, bez ktorého nemožno túto činnosť vykonávať. Zákon v tej podobe, ako ho (z pochopiteľných dôvodov) interpretuje žalovaný, zakladá podľa názoru súdu taký stav, ktorý je nutné preklenúť ústavne konformným výkladom relevantných ustanovení zákona o zamestnanosti (čl. 154 ods. 2 Ústavy SR). 15. Krajský súd je toho názoru, že na dosiahnutie účelu predmetných ustanovení zákona má žalovaný k dispozícii inštitút pozastavenia činnosti agentúry dočasného zamestnávania do odstránenia nedostatkov, ktorý by mal predchádzať začatiu konania o zrušení povolenia. Je treba tiež pripomenúť, že pre prípad predloženia správy o činnosti agentúry po zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený toto porušenie zákona sankcionovať uložením pokuty podľa § 68a ods. 1 písm. a/ zákona o službách v zamestnanosti. 16. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z vyššie opísaných dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto postupoval podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. 17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní priznal žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 S.s.p.). 18. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.