Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/170/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201481 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201481.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: BigMedia, spol. s r.o., sídlo Ivanská cesta 2D, Bratislava, IČO: 43 999 999, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., sídlo Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, sídlo Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 1772/2016-2 zo dňa 06.06.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.k.: 1772/2016-2 zo dňa 06.06.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava-mesto č.j.:249/15/507/2016 zo dňa 11.03.2016 m e n í v časti uloženej peňažnej pokuty vo výške 66.400,- EUR tak, že žalobcovi ukladá podľa § 11 ods. 3 písm. c) zák. č. 147/2001 Z.z. peňažnú pokutu vo výške 50.000,- EUR. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a. Účastníkom konania sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č.: 1772/2016-2 zo dňa 06.06.2016 potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava-mesto č.: 249/15/507/2016 zo dňa 11.03.2016, ktorým bolo žalobcovi zakázané šírenie reklamy a bola žalobcovi v zmysle § 11 ods. 3 písm. c) Zákona o reklame v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o reklame) uložená pokuta vo výške 66.400,-EUR. II. Žaloba. 2. V zákonnej lehote žalobou z 08.08.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.08.2016 sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej č.: 1772/2016-2 zo dňa 06.06.2016, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava-mesto č.:249/15/507/2016 zo dňa 11.03.2016 a žiadal ich zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie ako aj náhrady trov konania. 3. Žalobca namietal nedostatok svojej deliktuálnej spôsobilosti, vady konania pred prvostupňovým orgánom, nezákonnosť rozhodnutí a nepreskúmateľnosť rozhodnutí vo vzťahu k uloženej sankcii. 4. Žalobca uviedol, že je spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá na slovenskom trhu pôsobí od roku 2008. Jeho hlavným predmetom podnikania je sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb v rozsahu reklamy, reklamné a marketingové služby. Tretím osobám žalobca ponúka na prenájom, okrem iného, exteriérové reklamné nosiče typu billboard, bigboard, megaboard a osvetlené reklamné nosiče typu backlight, citylight a pod., ktoré sú umiestnené najmä v uliciach miest, na budovách a pri cestách. Reklamné nosiče nie sú vlastníctvom žalobcu. Žalobca spolupracuje s vlastníkmi reklamných nosičov a tieto ponúka tretím osobám za účelom realizácie reklamy. V roku 2015 si spoločnosť GAS Familia, s.r.o. Stará Ľubovňa, sídlo Prešovská 8, Stará Tura, IČO: 31 691 552 (ďalej len „spoločnosť GAS Familia") objednala realizáciu bilboardovej kampane na území Slovenskej republiky v období mesiacov august 2015 a september 2015 v rozsahu 550 plôch v každom z uvedených mesiacov, v piatich mutáciách, medzi ktorými boli mutácie s označením „Keď nie si len OCINOVA PRINCEZNÁ - FAMÍLIA PREMIUM ŽI PO SVOJOM" (ďalej len „Mutácia princezná") a „Keď nie si len MAMKIN MILÁČIK FAMÍLIA PREMIUM ŽI PO SVOJOM" (ďalej len „Mutácia miláčik"). Na základe uvedeného bola v mesiaci august 2015 na území Slovenskej republiky umiestnená reklama v Mutácii princezná na 194 ks reklamných zariadení vo vlastníctve spoločnosti Akzent BigBoard a reklama v Mutácii miláčik na 173 ks reklamných zariadení vo vlastníctve spoločnosti Akzent BigBoard a v mesiaci september 2015 reklama v Mutácii princezná na 186 ks reklamných zariadeniach vo vlastníctve spoločnosti Akzent BigBoard a reklama v Mutácii miláčik na 142 ks reklamných zariadení vo vlastníctve spoločnosti Akzent BigBoard. 5. Žalobca namieta nezákonnosť oboch napadnutých rozhodnutí, nakoľko postupom žalovaného aj prvostupňového orgánu bol ukrátený na svojich právach. Žalobcovi bola odňatá možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, ktorými boli Záznam o vykonanej kontrole potravín č. SL/2016/Ze/4 z 26.01.2016 s prílohami (zoznam vybraných panelov) a s Objednávkou bilboardovej kampane, z ktorých prvostupňový orgán pri rozhodnutí vychádzal a boli súčasťou administratívneho spisu. O existencii týchto podkladov žalobca nemal vedomosť a ani možnosť sa k nim vyjadriť. Prvostupňový orgán až listom zo 07.04.2016 doručil žalobcovi uvedené podklady a vyzval žalobcu na vyjadrenie, hoci rozhodnutie prvostupňového orgánu už bolo vydané dňa 11.03.2016. Prvostupňový správny orgán svojím postupom porušil právo žalobcu na spravodlivý proces v správnom konaní. Postupom žalovaného bola porušená zásada dvojinštančnosti, keď žalovaná vydala vo veci nové rozhodnutie namiesto toho, aby rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušila. Z uvedeného vyplýva, že vyjadrenie žalobcu z 15.04.2016, nebolo a ani nemohlo byť predmetom posúdenia prvostupňovým orgánom, čo je v rozpore so zásadou dvojinštančnosti správneho konania. Napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, keď dospeli k názoru, že šíriteľom reklamy je žalobca. Uvedený právny názor nemožno považovať za súladný s právom, ani s ustálenou praxou orgánov verejnej moci v tejto oblasti. Námietka k výkladu pojmu „šíriteľ reklamy“ a absencia deliktuálnej spôsobilosti spoločnosti BigMedia, spol. s r.o. Podľa § 2 ods. 1 písm. c) Zákona o reklame šíriteľom reklamy je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá reklamu šíri. Spoločnosť BigMedia, spol. s r.o. nie je šíriteľom reklamy v zmysle cit. Zákona, a preto nemôže byť deliktuálne zodpovedná za spáchaný správny delikt. Z potvrdenia spoločnosti Akzent BigBoard, a.s. zo dňa 09.01.2015 vyplýva, že vlastníkom sporných reklamných zariadení je Akzent BigBoard, a.s., ktorá ponúka reklamné plochy na reklamných zariadeniach vo svojom vlastníctve a spoločnosť BigMedia, spol. s r.o. sprostredkúva obchodovanie s reklamnými plochami vo vlastníctve Akzent BigBoard v rámci spolupráce oboch spoločností. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť BigMedia, spol. s r.o. nie je poskytovateľom vlastného priestoru vyhraneného na umiestnenie reklamy, ale v rámci spolupráce s Akzent BigBoard, a.s. sprostredkúva umiestnenie reklamy tretích osôb na priestore vo vlastníctve Akzent BigBoard, a.s. Námietka porušenia ustanovení zákona o reklame. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je postihnuté vadou zmätočnosti, ktorá spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Ide o porušenia: -§ 3 ods. 1 písm. e) Zákona o reklame, podľa ktorého reklama nesmie ohrozovať fyzické zdravie ani psychické zdravie občana. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako dospel správny orgán k záveru, že reklama ohrozuje fyzické zdravie alebo psychické zdravie občana. V odôvodnení sa nenachádza žiadna zmienka o tom, ako reklama ohrozuje psychické alebo fyzické zdravie občanov. -§ 3 ods. 1 písm. k) Zákona o reklame, podľa ktorého reklama nesmie zneužívať dôveru maloletých osôb, najmä ich podnecovať na správanie, ktoré môže ohroziť ich zdravie, psychický vývin alebo morálny vývin, zobrazovať ich v nebezpečných situáciách. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia správny orgán uvádza, že reklama môže podnecovať... a nie, že reklama podnecuje....(tak ako to vyžaduje znenie § 3 ods. 1 písm. k) Zákona o reklame), čím si správny orgán prispôsobuje znenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 3 ods. 1 písm. k) Zákona o reklame. -§ 5 ods. 1 písm. a) Zákona o reklame, podľa ktorého reklama alkoholických nápojov sa nesmie dávať do súvislosti so spotrebu alkoholu s priaznivým účinkom na telesnú výkonnosť alebo na duševnú výkonnosť. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako dospel správny orgán k záveru, že reklama dáva do súvisu spotrebu alkoholu s priaznivým účinkom na telesnú výkonnosť alebo duševnú výkonnosť. -§ 5 ods. 1 písm. b) Zákona o reklame, podľa ktorého reklama alkoholických nápojov nesmie tvrdiť, že alkoholické nápoje majú liečivé vlastnosti, povzbudzujúci alebo upokojujúci účinok alebo že pomáhajú riešiť osobné problémy. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako dospel správny orgán k záveru, že reklama tvrdí, že alkoholické nápoje majú liečivé vlastnosti, povzbudzujúci alebo upokojujúci účinok alebo že pomáhajú riešiť osobné problémy. -§ 5 ods. 1 písm. c) Zákona o reklame, podľa ktorého reklama alkoholických nápojov nesmie nabádať na nestriedme požívanie alkoholických nápojov alebo prezentovať abstinenciu alebo triezvosť ako nedostatok. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako dospel správny orgán k záveru, že reklama nabáda na nestriedme požívanie alkoholických nápojov, alebo akým spôsobom prezentuje abstinenciu alebo triezvosť ako nedostatok. Správny orgán zameriava svoju pozornosť výlučne na maloletých, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spočíva v tom, že predmetná reklama nabáda maloletých k nezdravému životnému štýlu a nadmernej konzumácii alkoholu (strana 18, 19 a 20 napadnutého rozhodnutia). Správny orgán rozsiahle popisuje maloletého konzumenta, jeho ľahkú ovplyvniteľnosť, jeho snahu vyrovnať sa dospelým a v závere, mimo rámca posudzovania súladu reklamy so Zákonom o reklame, uvádza možné dôsledky dopadu akejkoľvek reklamy (t.j. nielen reklamy na alkohol) na maloletého konzumenta (vyvolávanie neistôt, zásah do rodinného života, manipulácia rodiny). -výška uloženej pokuty Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Správny orgán napadnutým rozhodnutím uložil spoločnosti BigMedia, spol. s r.o. okrem iného, povinnosť uhradiť pokutu v najvyššej možnej zákonnej výške 66.400,-EUR podľa § 11 ods. 4 Zákona o reklame. Závažnosť a spoločenskú neprijateľnosť konania spoločnosti správny orgán videl v tom, že reklama bola umiestnená na billboardoch práve v čase letných prázdnin, kedy sú mladistvé osoby vnímavejšie a náchylnejšie na skúšanie ponúkaných, aj negatívnych možností. Aj pri posudzovaní závažnosti konania sa správny orgán zameral na maloleté osoby, a to napriek tomu, že podľa názoru správneho orgánu reklama takéto znaky nevykazuje (ako je uvedené vyššie). Pokiaľ správny orgán na odôvodnenie výšky zákonnej sankcie použil dôvod osobitnej závažnosti, ktorá je obsiahnutá v znení skutkovej podstaty (vizualizácia môže podnecovať - pričom podnecovanie je obsahom skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 3 ods. 1 písm. k) Zákona o reklame), konal tak v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia správneho orgánu nevyplýva, či dobu protiprávneho konania dva mesiace považuje za krátku, resp. pridlhú a akým spôsobom trvanie prispelo k určeniu výšky udelenej pokuty. Správny orgán uviedol, že opakovanosť nebola preukázaná, napriek tomu na túto skutočnosť pri rozhodovaní o výške pokuty neprihliadal. -nemožnosť účastníka správneho konania vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (strana 14, ods. 3) uvádza, že dňa 28.01.2016 bola na správny orgán doručená odpoveď na žiadosť o poskytnutie listinných dôkazov z Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Stará Ľubovňa, ktorej súčasťou je Záznam o vykonanej kontrole potravín č. SL/2016/Ze/4 z 26.01.2016 a prílohy (zoznam vybraných panelov) vrátane objednávky. Podľa všetkého správny orgán pri rozhodovaní z uvedených podkladov vychádzal, no spoločnosť BigMedia, spol. s r.o. nemala o týchto podkladoch vedomosť, neboli jej doručené a nemala možnosť sa k nim vyjadriť. Uvedený procesný postup správneho orgánu je v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku a spoločnosti ako účastníkovi správneho konania bola odňatá možnosť uplatniť svoje práva v konaní. 6. Žalobca zdôraznil, že nie je vlastníkom reklamných zariadení, že nedisponuje žiadnym médiom, prostredníctvom ktorého by bolo možné reklamu k jej konečnému adresátovi komunikovať (šíriť). Žalobca má možnosť vytlačiť plagáty, pričom tlač plagátov sama o sebe nie je šírením reklamy. Až vlastník reklamného zariadenia umožňuje reklamné zariadenie užívať tretím osobám za účelom šírenia reklamy, čím napĺňa účel, na ktorý bolo reklamné zariadenie postavené - šírenie reklamy. Na tvorbe reklamy sa podieľala aj reklamná agentúra - spoločnosť THISIS LOCCO, s.r.o., ktorá vykonala realizáciu vizuálov billboardov. Činnosť, akou je sprostredkovanie umiestnenia reklamy na billboarde nie je šírením reklamy v zmysle Zákona o reklame. Výkladom zákona o reklame správnymi orgánmi by bolo možné za šíriteľa reklamy považovať aj reklamnú agentúru, ktorá len zabezpečila odvysielanie reklamného spotu v televízii. Takýto záver je v rozpore s logickým výkladom zákona o reklame a s ustálenou praxou orgánov verejnej moci (rozsudok NS SR z 27.01.2015 sp. zn. 5Sžo/21/2014). Napriek tomu, že žalovaný aj prvostupňový správny orgán sa v rozhodnutiach zhodli, že reklama v Mutácii princezná ani v Mutácii miláčik nenapĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 5 ods. 2 Zákona o reklame (Reklama alkoholických nápojov sa nesmie zameriavať na maloleté osoby, pritom žiadna osoba, ktorú možno považovať za maloletú, sa nesmie v reklame dávať do súvislosti so spotrebou alkoholických nápojov.), napriek tomu skúmali vplyv reklamy na maloletých a odôvodnenie oboch rozhodnutí správnych orgánov sa venuje výlučne dopadu reklamy na maloleté osoby. Požiadavka zamerania reklamy na maloletých tak, ako predpokladá § 5 ods. 2 Zákona o reklame je objektívnou požiadavkou, a to vzhľadom na konštrukciu objektívnej zodpovednosti za správne delikty podľa Zákona o reklame. V súlade s uvedeným potom slovné spojenie „reklama sa nesmie zameriavať“ znamená, že reklama nesmie byť schopná maloleté osoby osloviť a ovplyvniť ich správanie (a to bez ohľadu na to, či je toto účelom žalobcu alebo nie). Preto ak sa reklama na maloleté osoby nezameriava, nemôže žalovaný ani prvostupňový orgán vyvodiť záver, že reklama má dopad na maloleté osoby a podnecuje ich ku konzumácii alkoholu. Účel zamerania reklamy na určitých adresátov tak, ako ho aplikuje žalovaný resp. prvostupňový orgán, nie je pojem, ktorý patrí do konania o správnom delikte. Žalovaná a prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojich rozhodnutí vylúčili úmysel žalobcu a účelné zameranie reklamy na určitého adresáta, preto skúmať tento úmysel žalobcu nebolo v tomto konaní na mieste a akýkoľvek záver, ktorý z tohto skúmania vyplýva, nemôže byť správny. Podľa názoru žalobcu reklama nijakým spôsobom neohrozuje fyzické ani psychické zdravie občana. Reklama nezobrazuje osoby v nebezpečných situáciách alebo pri aktivitách, ktoré sú nebezpečné pre zdravie, či zdravie ohrozujú. Reklama nenabáda k násiliu, neobsahuje výjavy,ktoré by mohli mať vplyv na psychickú nepohodu/psychické zdravie jej adresáta. Reklama nepodnecuje k činnosti, ktorá je zdraviu škodlivá ani nijakým spôsobom nemôže predstavovať hrozbu pre psychické a už vôbec nie fyzické zdravie občana. Takúto hrozbu nepochybne predstavuje nadmerná konzumácia alkoholu. Alkohol a reklamu naň zákonodarca nepovažuje za natoľko spoločensky nežiaducu aby ho, v porovnaní s inými návykovými látkami, celkom zakázal. Odkazy reklamy „Ži po svojom", „Keď nie si len OCINOVA PRINCEZNÁ" resp. „Keď nie si len MAMKIN MILÁČIK", nijakým spôsobom neohrozujú fyzické zdravie ani psychické zdravie človeka. Odkaz reklamy je jednoduchý, keď nabáda svojich adresátov, aby žili podľa svojich vlastných predstáv, v súlade so svojím presvedčením a hodnotami. Všetci adresáti reklamy sú samostatné osoby schopné samostatne sa rozhodovať. Žiaden z odkazov reklamy alebo navádzanie ňou vyjadrené (ži podľa vlastných predstáv alebo buď sám sebou) neohrozuje psychické ani fyzické zdravie občana a nepodnecuje na správanie, ktoré môže zdravie ohroziť. Reklama podnecuje na to, aby každý človek žil po svojom. Žitie po svojom resp. žitie podľa vlastných predstáv nie je správanie, ktoré by ohrozovalo fyzické alebo psychické zdravie občana (rozsudok Najvyššieho právneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 As 36/2009). Odkazy reklamy „Ži po svojom", „Keď nie si len OCINOVA PRINCEZNÁ" resp. „Keď nie si len MAMKIN MILÁČIK" nijakým spôsobom nepodnecujú maloletých na správanie, ktoré môže ohroziť ich zdravie, psychický vývin alebo morálny vývin. Reklama neprezentuje nezodpovedný postoj ku konzumácii alkoholu, nevyjadruje súhlas s jeho nadmernou konzumáciou, nenabáda maloletých ku konzumácii alkoholu. Reklama podnecuje svojich adresátov, aby žili podľa svojich vlastných predstáv, v súlade so svojím presvedčením a hodnotami. Samotný odkaz reklamy je potrebné vnímať s ohľadom na zveličenie a preháňanie všeobecne používané v rámci reklám (aj alkoholických) produktov. Prípustnosť zveličenia a preháňania v rámci reklamnej kampane judikoval v roku 2005 Najvyšší správny súd Českej republiky. Mieru prípustnosti zveličenia a preháňania je potrebné posudzovať vo vzťahu k adresátom. Adresátom reklamy sú dospelé osoby (žijúce život podľa svojich predstáv), ktoré disponujú dostatočnými schopnosťami rozpoznať vtip, dvojzmysel a zveličovanie (nadsázku) reklamnej kampane. Podľa názoru žalobcu, je samozrejmé, že žiadny z priemerných adresátov reklamy si nebude posolstvo reklamy vykladať tak, že reklama oprávňuje človeka na to, aby si v živote robil len to, čo chce a nerešpektoval všeobecne záväzné právne predpisy, reklama nenavádza k anarchii, a to napriek tomu, že jej odkaz by sa tak dal doslovne vyložiť. Takéto zveličenie v reklame sú nepochybne schopní odhaliť aj jej adresáti (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 23.03.2005 sp. zn. 6As 16/2004 „Zveličovanie či preháňanie je všeobecne možné v rámci presvedčovacích reklamných kampaní pripustiť, miera ich prípustnosti však musí byť vždy posudzovaná vo vzťahu k adresátom, ktorí môžu byť takouto presvedčovacou kampaňou zasiahnutí, k ich veku, schopnostiach „zveličovanie" odhaliť a k sekundárnym dôsledkom presahujúcim rámec ich spotrebiteľského správania."). Podľa názoru žalobcu reklama v Mutácii princezná ani v Mutácii miláčik v žiadnom prípade nedáva do súvisu spotrebu alkoholu s priaznivým účinkom na telesnú výkonnosť alebo na duševnú výkonnosť a ani odkazy „Ži po svojom", „Keď nie si len OCINOVA PRINCEZNÁ" resp. „Keď nie si len MAMKIN MILÁČIK" nedávajú do súvisu spotrebu alkoholu s priaznivým účinkom na telesnú výkonnosť alebo na duševnú výkonnosť. Reklama ani len nepriamo nenaznačuje, že po požití alkoholického nápoja bude človek dosahovať lepšie telesné alebo duševné výkony. Reklama nesľubuje adresátom schopnosti, ktoré by bez použitia alkoholických nápojov nemali. Reklama v Mutácii princezná ani v Mutácii miláčik v žiadnom prípade netvrdí, že alkoholické nápoje majú liečivé vlastnosti, povzbudzujúci alebo upokojujúci účinok alebo že pomáhajú riešiť osobné problémy a ani odkazy reklamy „Ži po svojom" ani „Keď nie si len OCINOVA PRINCEZNÁ" resp. „Keď nie si len MAMKIN MILÁČIK" nemožno vykladať tak, že sľubujú účinky, či vlastnosti alkoholického nápoja, ktoré sú v rozpore so zákonom. Reklama ani len nepriamo nenaznačuje, že alkoholický nápoj dokáže človeka vyliečiť, nesľubuje blahodarné účinky na či už psychické alebo fyzické zdravie človeka, neprezentuje konzumáciu alkoholu ako spôsob riešenia problémov, ani netvrdí že alkohol dokáže s riešením problémov človeku pomôcť. Predmetná reklama v Mutácii princezná ani v Mutácii miláčik v žiadnom prípade nenabáda na nestriedme požívanie alkoholických nápojov ani neprezentuje abstinenciu alebo triezvosť ako nedostatok a ani odkazy reklamy „Ži po svojom", „Keď nie si len OCINOVA PRINCEZNÁ" resp. „Keď nie si len MAMKIN MILÁČIK" nemožno vykladať tak, že tieto majú primäť ľudí k nadmernej alebo zdraviu škodlivej konzumácii alkoholu, reklama nevykresľuje triezve osoby alebo osoby abstinujúce ako v zlom svetle, takýmto osobám sa nevysmieva, nekompromituje ich ani sa iným spôsobom nesnaží vykresliť abstinenciu ako chybu či nedostatok. III. Vyjadrenie žalovaného. 7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo 04.10.2016, doručeným súdu 12.10.2016 s tým, že považuje žalobu za nedôvodnú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. V zmysle ustálenej judikatúry v správnom súdnictve, prvostupňové a druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok od začatia správneho konania až po konečné rozhodnutie. V priebehu správneho konania má účastník možnosť kedykoľvek sa vyjadriť k jeho priebehu, vykonaným dôkazom alebo navrhnúť vykonanie nových dôkazov. Jednou zo zásad správneho konania je zásada dvojinštančnosti, ktorá vyjadruje možnosť preskúmania rozhodnutia správneho orgánu v odvolacom konaní. Správny orgán môže podľa svojej úvahy v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. (správny poriadok) posúdiť, či určitá skutočnosť v rámci dokazovania sa ukázala ako pravdivá a môže dospieť k záveru, že určitý dôkaz je postačujúci alebo sa rozhodnúť, že treba zadovážiť ďalšie dôkazy, ktoré by mali právne relevantnejší podklad pre rozhodnutie. Správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len po tom, ak vykoná všetky procesné úkony, ktoré je povinný vykonať v zmysle Správneho poriadku, prípadne vykoná úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch (platí pre prvostupňový správny orgán ako aj pre druhostupňový). Je zaužívanou praxou, že ak správny orgán prvého stupňa po preštudovaní odvolania zistí, že nemôže rozhodnúť o odvolaní v rámci autoremedúry, avšak môže namietané skutočnosti objasniť resp. odstrániť rozpory vyplývajúce z jeho konania, prípadne môže vykonať doplnenie dokazovania (za účelom rýchlejšieho a hospodárnejšieho vybavenia odvolania na druhostupňovom orgáne) tieto úkony sám vykoná a odvolanie spolu s doplneným dokazovaním postúpi na rozhodnutie druhostupňovému orgánu. Z administratívneho spisu vyplýva, že Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava - mesto (ďalej len „prvostupňový orgán") po vydaní rozhodnutia č.j. 249/15/507/2016 a doručení odvolania žalobcu z 15.04.2016 (doručené 18.04.2016) identifikovala možné procesné nedostatky a za účelom nápravy tohto stavu v rámci prebiehajúceho odvolacieho konania zaslala žalobcovi list „Doplnenie dokumentov k podkladom Rozhodnutia zo dňa 11.03.2016 č.j. 249/15/507/2016, prílohou ktorého bol Záznam o úradnej kontrole potravín č. SL/2016/Ze/4 z 26.01.2016 v ktorom je zaznamenaná kontrola Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Stará Ľubovňa u subjektu GAS Família, Prešovská 8, Stará Ľubovňa a objednávka vrátane príloh. Žalobca zaslal vyjadrenie k doplneniu dokumentov k podkladom rozhodnutia zo dňa 11.03.2016 č.j. 249/15/507/2016, ktorého súčasťou boli aj prílohy (rozhodnutia stavebných úradov o povolení umiestnenia reklamných stavieb). Predmetné vyjadrenie vrátane príloh správny orgán v rámci odvolacieho konania prejednal, pričom nezistil také skutočnosti, ktoré by mali dopad na zmenu výroku rozhodnutia, resp. jeho zrušenie. Druhostupňový správny orgán sa v rozhodnutí o odvolaní s dokumentmi riadne vysporiadal a výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu potvrdil. Doplnené dôkazy nijakým spôsobom neovplyvnili preukázaný skutkový stav, ani nezmenili postavenie a právnu silu jednotlivých dôkazov. Preto nedošlo k porušeniu práva žalobcu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia ani k porušeniu zásady dvojinštančnosti. Pre naplnenie zásady materiálnej (objektívnej) pravdy si správny orgán zaobstaral stanovisko Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Zaobstaranie tohto stanoviska nespadalo pod žiadny režim osobitného konania, išlo o neformálnu žiadosť a po predložení stanoviska bol žalobca s jeho obsahom oboznámený, mal možnosť sa k nemu vyjadriť, čo žalobca využil. 8. Žalovaný má zato, že žalobca v podľa § 2 ods. 1 písm. c) Zákona o reklame je šíriteľom reklamy. Zákonná definícia nie je jednoznačná, avšak ak by postihovaný mal byť iba vlastník reklamných zariadení, ktorý navyše v tomto prípade aktívne v šírení reklamy nevystupuje, podľa názoru odvolacieho orgánu by sa uložený postih minul cieľu zákonného ustanovenia. Rozumný výklad pojmu je, že šírením reklamy bude aktívna činnosť fyzickej alebo právnickej osoby zahrňujúca najmä činnosti, ktoré v konečnom efekte vedú k šíreniu reklamy. Takýmito sú tlač plagátov, ich vylep, zabezpečenie prenájmu plôch atď.. Je nepochybné, že tieto služby vykonal pre objednávateľa reklamy žalobca (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.j. 7 A 122/2000-54, podľa ktorého „Se žalobcem lze souhlasit v tom smeru, pokud poukazuje na to, že pojem „rozširuje reklamu" uvedený v § 8 zák. č. 40/1995 Sb. v jeho znení v době vydaní napadených rozhodnutí, je pojmem ne z cela jasným. ... Rozumný výklad proto bude, že šírení reklamy zahrnuje všechny fáze činnosti, které v konečném efektu vedou k šírení reklamy."). V konaní pred správnym orgánom bolo preukázané, že žalobca vykonal podstatnú fázu šírenia reklamy, kedy billboardové plochy ponúkal klientom vo svojom portfóliu, ale predovšetkým v zmysle objednávky získal finančný profit z prenájmu billboardových plôch, ktoré prezentoval pod svojím obchodným menom a fyzicky vykonal tlač a vylep plagátov, ich umiestnenie na billboardové plochy. Toto konanie podľa žalovaného jednoznačne spadá pod definíciu šírenia reklamy a žalobca je šíriteľom predmetnej reklamy v zmysle § 2 ods. 1 písm. c) Zákona o reklame. 9. Žalobcom namietaný nedostatočne zistený skutkový stav v otázke umiestnenia žalobcovho obchodného mena na zdokumentovaných billboardoch nie je v tomto prípade rozhodujúcim dôkazom, o ktorý by sa tvrdenia žalovaného opierali, slúži len na podporu tvrdení žalovaného a ilustráciu skutkového stavu. 10. Žalovaný poukázal na Všeobecné obchodné podmienky pre reklamnú činnosť spoločnosti BigMedia spol. s.r.o. platné v čase objednania reklamy (ďalej len „VOP"), ktoré sú verejne dostupné na webovej stránke žalobcu (B..U..sk), v ktorých v článku III bod 3.3 je uvedené „ V prípade, ak objednávateľom objednaná reklama alebo reklamné nosiče nebudú v súlade s požiadavkami na reklamu podľa bodu 3.2 týchto všeobecných obchodných podmienok, spoločnosť BigMedia je oprávnená odmietnuť šíriť takúto reklamu a odstrániť reklamné nosiče aj bez súhlasu objednávateľa na jeho náklady. Objednávateľ je povinný nahradiť spoločnosti BigMedia všetku škodu, ktorá mu vznikne v dôsledku úspešného uplatnenia nároku tretej osoby na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku nesúladu reklamy umiestnenej na poskytnutom reklamnom priestore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s etickými pravidlami pre reklamu, ako aj všetku škodu zodpovedajúcu sankcii uloženej za nesúlad reklamy so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pokiaľ spoločnosť BigMedia preukáže objednávateľovi, že splnila všetky povinnosti vyplývajúce z uloženej sankcie. Toto ustanovenie sa primerane použije aj v prípade, ak umiestnením reklamy na poskytnutý reklamný priestor budú dotknuté práva tretích osôb." Na základe uvedeného sa žalobca preukázateľne považuje za šíriteľa reklamy, pričom dokonca predpokladá možné uloženie sankcie voči svojej osobe za šírenie reklamy, ktorá nie je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca účelovo zavádzal správne orgány a snaží sa zbaviť zodpovednosti za porušenie zákona. Správny orgán vyhodnotil konkrétny skutkový stav, zaujal názor o osobe šíriteľa reklamy a v rozhodnutí svoju úvahu riadne zdôvodnil. 11. Žalovaný vo vzťahu k výkladu § 5 ods. 2 Zákona o reklame nesúhlasí s názorom, že slovné spojenie „reklama sa nesmie zameriavať" znamená, že „reklama nesmie byť schopná maloleté osoby osloviť a ovplyvniť ich správanie". Podľa názoru žalovanej, predmetná reklama nie je zameraná na maloleté osoby, tým správny orgán chápe, že cieľom resp. účelom reklamnej kampane bolo zasiahnuť s najväčšou pravdepodobnosťou osoby staršie ako 18 rokov (typických konzumentov alkoholu). Preto je na mieste mať na zreteli rozdiel medzi účelne zameranými adresátmi reklamy, t.j. skupinu osôb nad 18 rokov; a adresátmi, ktorí môžu byť takouto reklamou na alkoholický nápoj zasiahnutí. Nie je cieľom správneho orgánu hodnotiť úmysel žalobcu, ale poukázať na dopad reklamnej kampane nielen na cieľovú skupinu adresátov kampane, ale aj na tých, ktorí môžu byť reklamou na alkoholický nápoj zasiahnutí, aj keď na nich nebola reklama zameraná (Najvyšší správy súd Českej republiky rozsudok č.j. 2 As 36/2009-78 „Na tomto míste je nutno uvést, že stežovatel nereflektuje rozdíl mezi účelne zamňeřenými adresáty reklamy, tedy cílovou skupinou, kterou má reklama zasáhnout, a adresáty, kterí mohou být takovou reklamní kampaní zasaženi. Pro posouzení, zda bylo porušeno ustanovení § 4 písm. e) zákona o regulaci reklamy, není v projednávané veci rozhodujíci zhodnocení dopadu reklamní kampane na cílovou skupinu, jak se domnívá stežovatel, ale na skupinu všech adresátú kampane, kterí mohou být reklamním spotem zasaženi.“ Ako aj rozsudok č.j. 5 As 71/2009). 12. Žalovaný má zato, že zatiaľ čo cieľová skupina reklamnej kampane (skupina obyvateľov nad 18 rokov) bude s najväčšou pravdepodobnosťou schopná rozoznať nadsázku a vtip, ostatní adresáti, ktorí môžu byť touto reklamou zasiahnutí, nadsázku a vtip už nutne rozoznať nemusia. Sám žalobca k nadsázke a vtipu uvádza, že miera ich prípustnosti musí byť vždy posudzovaná vo vzťahu k adresátom, ktorí môžu byť takouto reklamou zasiahnutí, k ich veku, schopnostiam nadsázku odhaliť a k sekundárnym dôsledkom presahujúcim rámec ich spotrebiteľského správania, ktoré môže zobrazená osoba z reklamnej kampane ako ich vzor správania sa, následne vyvolať. Dotknuté ustanovenia Zákona o reklame jednoznačne zakazujú, aby reklama na alkohol ohrozovala psychické alebo fyzické zdravie občana, zneužívala dôveru maloletých osôb, najmä podnecovala na správanie, ktoré môže ohroziť ich zdravie, psychický vývin alebo morálny vývin, dávala do súvislosti spotrebu alkoholu (rozsudok Nejvyššího správniho soudu České republiky č.j. 2 As 36/2009-83 z 28.04.2010). Reklama na alkoholický nápoj FAMÍLIA Premium VODKA podľa názoru žalovanej práve tieto ustanovenia Zákona o reklame porušuje, existencia nadsázky či vtipu v niektorých prípadoch môže zapríčiniť práve opačný efekt reklamy. Reklamná kampaň zobrazujúca spojenie osoby na prvý pohľad vyzerajúcej ako mladistvá spolu s fľašou alkoholu podľa žalovaného jasne navodzuje dojem, že táto má predurčovať určitý spôsob správania adresáta reklamy, ktorou je každá osoba, ku ktorej sa reklama dostane, a teda aj osoby mladšie ako 18 rokov. Podľa názoru žalovaného reklama nie je zameraná na kvalitu ponúkaného produktu, cenovú dostupnosť, atraktívny dizajn alebo na jeho vlastnosti, ako to uvádza vo vyjadreniach žalobca. Je nepochybné, že dôvodom zakúpenia fľaše alkoholu je jeho konzumácia, pričom poslaním reklamy je vzbudiť záujem adresátov reklamy o kúpu daného produktu. Preto takéto zobrazenie podľa názoru žalovaného navádza najmä ku konzumácii reklamovaného produktu, snaží sa vzbudiť dôveru osôb v to, že „žiť po svojom" v spojení s alkoholickým nápojom FAMÍLIA Premium VODKA je správne a spoločnosťou požadované. A vzhľadom na to, že osoba zobrazená v reklame sa na prvý pohľad javí ako mladistvá, evokuje spojenie mladistvých osôb s požívaním alkoholu. Reklama tak zasahuje najmä ľahko ovplyvniteľnú a citovo nestabilnú neplnoletú mládež, ktorá tvorí najflexibilnejšiu cieľovú skupinu, ktorá veľmi rýchlo mení svoje návyky a správanie, zároveň najviac podlieha vplyvu reklamných aktivít. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že informatívna poznámka hovorí o tom, že produkt je určený pre osoby staršie ako 18 rokov, že na billboarde je zobrazená osoba staršia ako 18 rokov a nie je pod vplyvom alkoholu. Informatívna poznámka v dolnej časti billboardu „promovaný produkt je len pre osoby staršie ako 18 rokov ...", je takmer nečitateľná, nakoľko text je nevýrazný a dostatočne nekontrastuje s pozadím, a pri komunikáciách, kde sú umiestnené billboardy, prechádzajú motorové vozidlá, z ktorých je táto poznámka takmer nečitateľná. Práve táto časť reklamy je nečitateľná, ostatné prvky reklamy sú výrazné, ľahko čitateľné a zapamätateľné. Nie je na mieste porovnávať billboardovú reklamu na alkohol s reklamnými spotmi v televízii, nakoľko tieto sú zásadne vysielané až po 22:00 hodine, kedy značná časť maloletých osôb už televíziu nepozerá a tým pádom sa k nim reklama na alkohol nedostane. 13. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, že billboardová reklama je menej účinný spôsob šírenia reklamy a v tejto súvislosti poukazuje na webovú stránku žalobcu (B..U..sk), kde o.i. uvádza „Outdoorová reklama dosahuje podľa zahraničných prieskumov najvyššiu efektivitu vzhľadom na vynaložené prostriedky. Prostriedky vložené do out of horne dokážu zabezpečiť najvyššiu návratnosť investície a majú niektoré výhody oproti tradičným médiám, ktoré zvyšujú ich zapamätateľnosť a efektivitu odovzdania posolstva. Out of horne reklama zasahuje cieľovú skupinu mimo domova, cestou do práce, vo voľnom čase, 24 hodín denne. Veľké formáty a reklamné plochy zanechávajú silný dojem. Outdoorové nosiče sa nachádzajú všade okolo nás a nie je možné ich vypnúť alebo sa im vyhnúť. " Je veľmi pravdepodobné, že v motorových vozidlách prechádzajúcich okolo billboardov sú pasažiermi aj osoby mladšie ako 18 rokov, to znamená aj maloleté osoby a mladiství, ktorých v prvom rade na billboarde upúta postava mlado vyzerajúcej osoby, fľaša alkoholu a zvýraznený nápis „Keď nie si len OCINOVA PRINCEZNÁ - FAMÍLIA PREMIUM ŽI PO SVOJOM" a „Keď nie si len MAMKIN SYNÁČIK - FAMÍLIA PREMIUM ŽI PO SVOJOM". Šírenie tejto reklamy preto ohrozuje fyzické a psychické zdravie občanov čo odporuje všeobecným požiadavkám na reklamu uvedených v § 3 Zákona o reklame, v tomto prípade najmä neplnoletých občanov, keďže dospievajúci jedinci, snažiaci sa zaujať svoje postavenie v spoločnosti, preberajú na seba podsúvané negatívne vzory správania, sú náchylní podľahnúť nepriamemu nabádaniu na kúpu a konzumáciu alkoholu v domnení, že jednajú správne, tak ako od nich spoločnosť očakáva a práve tento spôsob „žitia po svojom" má dopomôcť k dosiahnutiu ich vytúženej role dospelého. S tým je spojené aj vykreslenie jedinca v spoločnosti, ktorý nepožíva alkohol, ako jedinca slabšieho, ktorý nezapadá do skupiny vrstovníkov a nepožívanie alkoholu je tak prezentované ako osobný nedostatok, čo je v rozpore s § 5 ods. 1 písm. c) Zákona o reklame. Byť naďalej ocinovou princeznou alebo mamkiným synáčikom, podľa názoru žalovanej, posmešne označuje tú skupinu mladých, ktorí sa snažia naďalej rešpektovať svojich rodičov, prirodzene udržiavať rodinné väzby, zázemie a zároveň vyrastať v zdravom psychickom prostredí. V zmysle hesla reklamnej kampane „ži po svojom" sa tak reklamou nabádaní mladí ľudia majú postaviť voči rodičom, prestať rešpektovať ich postavenie a rodinné vzťahy a začať si žiť inak, teda „po svojom". Posolstvo reklamy je priamo v rozpore s § 5 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o reklame. Billboardy nepriamo tak navodzujú u konzumenta reklamy domnienku, že požívanie tohto alkoholického nápoja mu pomôže posunúť sa v živote ďalej, dosiahnuť lepšiu psychickú pohodu v živote a konečne nabrať pocit spokojnosti. Žalovaná preto považuje uvedenú reklamu za takú, ktorá dáva do súvislosti konzumáciu alkoholu s priaznivým účinkom na duševnú výkonnosť, navodzuje dojem, že konzumácia alkoholu pomáha riešiť osobné problémy. 14. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí správny orgán ako priťažujúcu okolnosť pre odôvodnenie výšky sankcie používa skutočnosť obsiahnutú v skutkovej podstate správneho deliktu. Vetou „Šírením predmetnej reklamy došlo k ohrozeniu chráneného záujmu zdravia ľudí" žalovaný len konštatuje, že k porušeniu zákona došlo. Toto konštatovanie samo o sebe nie je spôsobilé akokoľvek odôvodňovať výšku pokuty takým spôsobom, ako to prezentuje žalobca. Žalovaný k bodu 7.4.1 podanej žaloby uvádza, že v písomnom vyhotovení napadnutého rozhodnutia pravdepodobne došlo k zrejmej nesprávnosti (§ 47 ods. 6 Správneho poriadku), keď žalovaný uviedol, že ide o „citáciu vyjadrenia k začatiu správneho konania č.k.: 249/1623/2015 v Bratislave z 25.08.2015". Pričom prvostupňový správny orgán na str. 8 bod III svojho rozhodnutia č. 249/15/507/2016 z 11.03.2016 uvádza „RVPS Bratislava -mesto, ako správny orgán k bodu I vyjadrenia k začatiu správneho konania č.k: 249/1623/2015 v Bratislave z 25.08.2015 uviedol, že šíriteľom reklamy podľa § 2 ods. 1 písm. c) Zákona o reklame je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá reklamu šíri. Šíriteľom reklamy je vo všeobecnosti subjekt ... atď.." Je zrejmé, že v tomto bode prvostupňový správny orgán citoval vlastné rozhodnutie č.249/1808/15-162 zo 14.09.2015. Žalovaný má za to, že v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí odstránil aj rozpory namietané v bode 7.4.7. žaloby a jednoznačne sa vyjadrila, že konaním žalobcu došlo k ohrozeniu psychického a fyzického zdravia. 15. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, podľa ktorých je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné v časti zdôvodnenia kritérií pre uloženie sankcie. K zdôvodneniu sankcie a jej výšky sa vyjadroval prvostupňový orgán, pričom druhostupňový orgán sa s jeho tvrdeniami stotožnil a doplnil ich. Nejde pritom len o formálne konštatovanie, ale správne orgány prihliadali na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania a na to, či ide o opakované konanie, pričom jednotlivé kritéria boli bližšie rozoberané v odôvodneniach rozhodnutí aj po materiálnej stránke. Pre závažnosť konania je určujúci záujem spoločnosti a štátu na ochrane zdravia ľudí, najmä zdravia maloletých a mladistvých. Tento záujem je aj v zák.č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon zaradený do prvej hlavy osobitnej časti - trestné činy proti životu a zdraviu, čím aj v rámci trestných postihov ho povyšuje štát na záujem najvyšší. Objektom deliktu je záujem na určitých hodnotách, ktorých ohrozenie alebo porušenie je nutné postihovať správnym trestom, konkrétne je to záujem na nešírení reklamy a ochrana zdravia adresátov. Následkom konania účastníka konania došlo k ohrozeniu týchto zákonom chránených hodnôt. Žalovaný pokutu považuje za uloženú v súlade s princípom generálnej a individuálnej prevencie. Tolerovať porušenie zákona v tak citlivej oblasti akou je reklama alkoholu by znamenalo rezignovať na základné funkcie štátu pri ochrane chránených záujmov a hodnôt, na rebríčku ktorých ochrana zdravia a života bezpochyby zaujímajú popredné miesto. Pri určovaní výšky pokuty sa zohľadnilo aj trvanie protiprávneho konania, ktoré preukázateľne trvalo v mesiaci august 2015 a september 2015. Správny orgán prihliadol na závažnosť a spoločenskú neprijateľnosť takéhoto konania žalobcu a na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu zákona o reklame. Ide o závažné a spoločensky neprijateľné konanie, ktoré ohrozuje psychické a fyzické zdravie maloletých, pričom reklama bola umiestnená na billboardoch práve v čase dlhodobých prázdnin, kedy sú mladistvé osoby vnímavejšie a náchylnejšie na skúšanie ponúkaných, aj negatívnych možností. V nadväznosti na vyššie uvedené, skutočnosť, že nejde o opakované konanie, nie je natoľko významnou skutočnosťou, aby obstála ako argument pre zníženie výšky pokuty pri tak závažnom a spoločensky neprijateľnom konaní žalobcu. IV. Administratívne konanie. 16. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 21.08.2015 bolo žalobcovi doručené upovedomenie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava - mesto (ďalej len „Prvostupňový orgán") z 19.08.2015 o začatí správneho konania, ktorým podľa § 10 písm. a) Zákona o reklame začal prvostupňový orgán voči žalobcovi správne konanie vo veci uloženia opatrenia a pokuty pre podozrenie z porušenia všeobecných požiadaviek na reklamu podľa § 3 a osobitných požiadaviek na reklamu podľa § 5 Zákona o reklame; ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že šíri na billboardoch reklamu v Mutácii princezná a reklamu v Mutácii miláčik. Prvostupňový orgán vyzval žalobcu na vyjadrenie k podkladu rozhodnutia. Žalobca vo vyjadrení z 25.08.2015 uviedol, že nie je šíriteľom predmetnej reklamy a súčasne poukázal, že reklama nie je v rozpore so všeobecnými ani osobitnými požiadavkami na reklamu podľa Zákona o reklame. Dňa 16.09.2015 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie prvostupňového orgánu zo 14.09.2015, v zmysle ktorého žalobca porušil povinnosť dodržiavať všeobecné požiadavky na reklamu podľa § 3 ods. 1 písm. e) a k) Zákona o reklame a porušil povinnosť dodržiavať požiadavky na reklamu alkoholických nápojov podľa § 5 ods. 1 písm. a), b) a c) Zákona o reklame. Predmetným rozhodnutím prvostupňový orgán zakázal žalobcovi podľa § 11 ods. 1 Zákona o reklame šírenie reklamy a uložil žalobcovi pokutu podľa § 11 ods. 3 Zákona o reklame vo výške 66.400,-EUR. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal nedostatok svojej deliktuálnej spôsobilosti, vady konania pred prvostupňovým orgánom, nezákonnosť rozhodnutia a nepreskúmateľnosť rozhodnutia vo vzťahu k uloženej sankcii. Dňa 12.11.2015 bolo žalobcovi doručené žalovaným doplnenie upovedomenia o začatí správneho konania z 09.11.2015, prílohou ktorého bol záznam o úradnej kontrole potravín, fotodokumentácia a Odborné stanovisko Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (ďalej len „Stanovisko", resp. VÚDPaP) a bol vyzvaný na vyjadrenie k uvedenému podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia. Z odborného stanoviska vyplýva, že bolo vydané dňa 23.09.2015 riaditeľkou Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie k reklame na alkoholický nápoj Família Premium vodka pre žalovaného. Z odborného stanoviska nebolo zrejmé, z akého dôvodu a pre aké konanie bolo vypracované a z akých podkladov vychádza. V odbornom stanovisku sa okrem iného uvádza, že reklama sa dá vnímať ako zameraná na maloleté osoby, napriek tomu, že nenabáda na nestriedme používanie alkoholických nápojov. Prvostupňový orgán neupovedomil žalobcu o zabezpečení uvedeného podkladu, ktorý nebol súčasťou spisu prvostupňového orgánu a z tohto odborného stanoviska žalovaný vychádzal pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu. Dňa 09.12.2015 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie žalovaného o odvolaní z 05.12.2016, ktorým žalovaný napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný v predmetnom rozhodnutí dospel k názoru, že prvostupňový orgán nedostatočne zistil skutkový stav v otázke vzťahu účastníka konania k šíreniu reklamy a vlastníckeho vzťahu k billboardom, na ktorých sa reklama nachádza a zaviazal prvostupňový orgán vykonať dôkazy preukazujúce počet billboardov s uvedenými mutáciami a tiež časové rozmedzie šírenia reklamy. Žalovaný v rozhodnutí neuviedol, v zmysle akého právneho predpisu je VÚDPaP odborne spôsobilý posudzovať súlad resp. nesúlad reklamy so Zákonom o reklame. Prvostupňový orgán listom z 20.01.2016 vyzval žalobcu o predloženie listinných dokumentov preukazujúcich užívanie všetkých reklamných priestorov na ktorých bola šírená predmetná reklama, preukazujúcich počet a umiestnenie billboardov, na ktorých bola šírená reklama a zmluvu medzi žalobcom a spoločnosťou GAS Familia. Listom zo 04.02.2016 žalobca predložil prvostupňovému orgánu vyjadrenie a dôkazy o tom, že vlastníkom reklamných zariadení je spoločnosť Akzent BigBoard a že reklamná kampaň prebiehala počas mesiaca august 2015 spolu na 367 reklamných plochách a počas mesiaca september 2015 spolu na 328 reklamných plochách. Prvostupňový orgán vydal preskúmavané rozhodnutie č.: 249/15/507/2016 z 11.03.2016, ktorým rozhodol, že žalobca porušil povinnosť dodržiavať všeobecné požiadavky na reklamu uvedené v § 3 ods. 1 písm. e) a k) Zákona o reklame, že porušil povinnosť dodržiavať požiadavky na reklamu alkoholických nápojov uvedené v § 5 ods. 1 písm. a), b) a c) tým, že v mesiaci august 2015 na 367 reklamných plochách (194 pre Mutáciu princezná a 173 pre Mutáciu miláčik) a v mesiaci september 2015 na 328 reklamných plochách (186 pre Mutáciu princezná a 142 pre Mutáciu miláčik) v rámci Slovenska šíril reklamu na alkoholický nápoj FAMÍLIA PREMIUM VODKA od výrobcu spoločnosti GAS Família, čím mal žalobca naplniť všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 11 ods. 1 a ods. 3 písm. c) Zákona o reklame. Prvostupňový orgán zakázal žalobcovi šírenie reklamy a uložil žalobcovi pokutu vo výške 66.400,-EUR. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 31.03.2016, v ktorom okrem iného namietal nedostatok deliktuálnej spôsobilosti, neexistenciu porušenia ustanovení Zákona o reklame, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia čo do výšky uloženej sankcie, neprimeranosť uloženej sankcie a porušenie práva žalobcu vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie. Následne prvostupňový orgán listom č.:249/15/661/2016 zo 07.04.2016 doručil žalobcovi dokumenty, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia - záznam o vykonanej kontrole z 26.01.2016 a objednávka „VÚDPaP" vrátane príloh. Listom z 15.04.2016 sa žalobca vyjadril k doplneným podkladom prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č.: 1772/2016-2 zo 06.06.2016 potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu a v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca je šíriteľom reklamy, že reklama nie je zameraná na maloleté osoby (v zmysle § 5 ods. 2 Zákona o reklame) avšak tieto osoby môžu byť reklamou zasiahnuté, a preto reklama ohrozuje psychické zdravie a fyzické zdravie občanov, a to najmä neplnoletých občanov (v rozpore s § 3 ods. 1 písm. e) Zákona o reklame), že reklama prezentuje abstinenciu ako osobný nedostatok vo vzťahu k neplnoletým občanom (v rozpore s § 5 ods. 1 písm. c) Zákona o reklame), že reklama dáva do súvisu spotrebu alkoholu s priaznivým účinkom na duševnú výkonnosť (v rozpore s § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o reklame), že reklama navodzuje dojem, že konzumácia alkoholu pomáha riešiť osobné problémy (v rozpore s § 5 ods. 1 písm. b) Zákona o reklame). Podkladom pre rozhodnutie boli skutočnosti zistené inšpektormi Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Stará Ľubovňa pri výkone úradnej kontroly potravín dňa 13.08.2015 v čase od 09.00 hod. do 11.00 hod. v prevádzkami GAS Família, s.r.o. uvedené v Zázname o úradnej kontrole potravín č. SL/2015/Ze/Ču/l, ktorého súčasťou boli prílohy: fotodokumentácia reklamy, objednávka spoločnosti GAS Família, s.r.o. adresovaná účastníkovi konania BigMedia. spol. s.r.o., list spoločnosti GAS Familia, s.r.o. pod č. 54(07-09) - Stanovisko k sťažnostiam, adresovaný Rade pre reklamu, odborné stanovisko Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, doplnené dôkazy v rámci opätovného prvostupňového konania, ktorými sú vyjadrenie spoločnosti BigMedia, spol. s.r.o. zo 04.02.2016 vrátane príloh - objednávka spoločnosti GAS Familia, spol. s.r.o. s prílohami č.1 a č.2. zoznamy billboardových plôch pre reklamnú kampaň za mesiace august a september 2015 a list spoločnosti Akzent BigBoard z 09.01.2015. 17. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 11.03.2016 pod č.:249/15/507/2016 a rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu zo 06.06.2016 pod č.:177282016-2. V. Právne posúdenie žaloby. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní a konanie, ktoré mu predchádzalo (§27 SSP), v neprítomnosti žalovaného. 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách §6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z pohľadu, či procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 22. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č.:1772/2016-2 zo dňa 06.06.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Regionálnej správy Bratislava-mesto č.:249/15/507/2016 zo dňa 11.03.2016 vo vzťahu k námietkam žalobcu k § 3 ods.1 písm. e), k), § 5 ods.1 písm. a), b), c), § 11ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 zák.č. 147/2001 Z.z., § 3 ods. 2, § 33 ods.2 zák.č. 71/1967 Zb., ktoré súd okrem výšky uloženej pokuty (§ 11ods. 3 písm. c), ods. 4 zák.č. 147/2001 Z.z.) vyhodnotil ako nedôvodné. 23. Podľa § 2 ods.1 písm. c) zák.č. 147/2001 Z.z., podľa tohto zákona šíriteľ reklamy je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá reklamu šíri. 24. Podľa § 2 ods.1 písm. f) zák.č. 147/2001 Z.z., podľa tohto zákona objednávateľom reklamy je ten, kto si objedná u šíriteľa reklamy šírenie reklamy. 25. Podľa § 3 ods.1 písm. e) zák.č. 147/2001 Z.z., reklama nesmie ohrozovať fyzické zdravie ani psychické zdravie občana. 26. Podľa § 3 ods.1 písm. k) bod 1. zák.č. 147/2001 Z.z., reklama nesmie zneužívať dôveru maloletých osôb, najmä podnecovať na správanie, ktoré môže ohroziť ich zdravie, psychický vývin alebo morálny vývin. 27. Podľa § 5 ods.1 písm. a), b), c) zák.č. 147/2001 Z.z., reklama alkoholických nápojov nesmie a) dávať do súvislosti spotrebu alkoholu s priaznivým účinkom na telesnú výkonnosť alebo na duševnú výkonnosť, b) tvrdiť, že alkoholické nápoje majú liečivé vlastnosti, povzbudzujúci alebo upokojujúci účinok alebo že pomáhajú riešiť osobné problémy, c) nabádať na nestriedme požívanie alkoholických nápojov alebo prezentovať abstinenciu alebo triezvosť ako nedostatok. 28. Podľa § 10 písm. a) zák.č. 147/2001 Z.z., dozor nad dodržiavaním tohto zákona vykonávajú orgány úradnej kontroly potravín nad reklamou potravín podľa pôsobnosti vymedzenej v osobitnom predpise. 29. Podľa § 11 ods.1 do bodkočiarky zák.č. 147/2001 Z.z., ak orgány dozoru podľa § 10 (ďalej len "orgán dozoru") zistia porušenie tohto zákona, šírenie reklamy zakážu. 30. Podľa § 11 ods.3 písm. c) zák.č. 147/2001 Z.z., okrem opatrení podľa odsekov 1 a 2 orgán dozoru uloží pokutu do 66 400 eur šíriteľovi reklamy za porušenie všeobecných požiadaviek na reklamu podľa § 3 ods. 1 okrem písmen b) a c), ods. 3 až 5 a požiadaviek na reklamu niektorých produktov podľa § 5 až 7, § 8 ods. 4 a § 9 a držiteľovi rozhodnutia o registrácii lieku, ktorý je predmetom reklamy, za porušenie ustanovení § 8 ods. 11, 15, 16, 19 až 22 a 24. 31. Podľa § 11 ods. 4 zák.č. 147/2001 Z.z., pri ukladaní pokuty orgán dozoru prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania a na to, či ide o opakované porušenie tohto zákona. 32. Podľa § 3 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. účinného v čase správneho konania, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 33. Podľa § 33 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. účinného v čase správneho konania, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. VI. Závery správneho súdu. 34. Námietku nedostatku deliktuálnej spôsobilosti, že žalobca nie je šíriteľom reklamy súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Ust. § 2 ods.1 písm. c) Zákona o reklame definuje kto je šíriteľ a podporne tento subjekt možno odvodiť z ust. 2 ods.1 písm. f). Pravdou je, že zákonná definícia je veľmi všeobecná a šíriteľa reklamy treba posudzovať vždy individuálne, podľa daných okolností. Správne orgány vychádzali z logického ako i vecného vyhodnotenia pojmu šírenie reklamy s podporou citácie z rozsudku NSS ČR č.j. 7A 122/2000-54, ako aktívna činnosť fyzickej alebo právnickej osoby zahrňujúca najmä činnosti, ktoré v konečnom efekte vedú k šíreniu reklamy. Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že správne orgány mali k dispozícii objednávku spoločnosti GAS Família, s.r.o adresovanú žalobcovi za účelom zhotovenia reklamy, ktorú žalobca zabezpečil prostredníctvom ďalších subjektov ako napr. spoločnosti THISIS LOCCO, s.r.o., ktorá realizovala vizualizáciu billboardov a spoločnosti Akzent BigBoard, a.s. ako vlastníka reklamných zariadení. Na základe uvedeného, správne orgány nepochybne správne žalobcu označili za šíriteľa reklamy (žalobca bol zodpovedný za výrobu reklamy, prenájom billboardov, tlač a výlep). 35. Námietku nezákonnosti oboch napadnutých rozhodnutí, keď postupom žalovaného aj prvostupňového orgánu bol žalobca ukrátený na svojich právach tým, že mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a to Záznamu o vykonanej kontrole potravín č. SL/2016/Ze/4 z 26.01.2016, jej príloh (zoznam vybraných panelov) z ktorých prvostupňový orgán pri rozhodnutí vychádzal a boli súčasťou administratívneho spisu, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Prax ustálila, že ak správny orgán prvého stupňa po rozhodnutí a podaní odvolania zistí, že nemôže rozhodnúť o odvolaní v rámci autoremedúry, namietané skutočnosti v odvolaní odstráni, prípadne vykoná doplnenie dokazovania a takto pripravený administratívny spis postúpi na rozhodnutie druhostupňovému orgánu. Z administratívneho spisu vyplýva, že takto postupoval prvostupňový správny orgán po vydaní svojho rozhodnutia z 11.03.2016 č.j. 249/15/507/2016, keď pred postúpením druhostupňovému orgánu, zaslal žalobcovi list zo 07.04.2016 (Doplnenie dokumentov k podkladom Rozhodnutia zo dňa 11.03.2016 č.j. 249/15/507/2016, prílohou ktorého bol Záznam o úradnej kontrole potravín č. SL/2016/Ze/4 z 26.01.2016) ku ktorému sa žalobca vyjadril písomne, podaním z 15.04.2016 a následne o odvolaní rozhodol druhostupňový správny orgán 06.06.2016. Z uvedeného má súd zato, že žalobca o všetkých listinách ktoré boli súčasťou administratívneho spisu pred rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu vedel a mal možnosť sa k nim vyjadriť. A ako správne žalovaný uviedol, judikatúra správneho súdnictva ustálila, že prvostupňové a druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok až po konečné rozhodnutie, preto účastník má možnosť sa v priebehu celého správneho konania vyjadriť či už k jeho priebehu, k vykonaným dôkazom, prípadne navrhnúť vykonanie nových dôkazov. V správnom konaní boli doplnené dôkazy o ktorých vedel žalobca pred vydaním rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu, avšak tieto neovplyvnili už preukázaný skutkový stav. V rámci predmetnej námietky žalobca poukázal na odborné stanovisko Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie z 23.09.2015 s tým, že nie je zrejmé z čoho odborné stanovisko vychádzalo a že predmetný výskumný ústav nemá spôsobilosť posudzovať reklamu. Súd predmetnú sekundárnu námietku, ktorá nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný správny orgán postupoval profesionálne, keď na posúdenie predmetnej reklamy si vyžiadal odborné stanovisko Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie k otázke, či vizualizáciou a označením môže predmetná reklama ohrozovať psychické a fyzické zdravie maloletých osôb a zneužívať ich dôveru, nabádať na nestriedme požívanie alkoholických nápojov a dávať maloleté osoby do súvislosti so spotrebou alkoholických nápojov, s cieľom generálnej prevencie, na základe predloženia fotodokumentácie z reklamy. Odborné stanovisko neposudzuje reklamu po právnej stránke s odkazom na Zákon o reklame, ale posudzuje obrazový a verbálny vplyv billboardov nielen na osoby staršie ako 18 rokov, ale aj s ohľadom na celkový kontext a spracovanie billboardov, možnosť vnímania a zasiahnutia i osôb maloletých. Krajský súd nezistil žiadne procesné pochybenia správnych orgánov v procese dokazovania. Žalobcovi boli poskytnuté všetky listiny, ku ktorým sa mohol vyjadriť. Žalovaný v konaní umožnil žalobcovi realizáciu procesných práv a s jeho námietkami sa vo svojom rozhodnutí aj náležitým spôsobom vysporiadal. 36. Námietku extenzívneho vyhodnotenia § 3 ods. 1 písm. e) Zákona o reklame, keď správne orgány sa zamerali na škodlivosť alkoholu ako takého a jeho dopad na maloletých konzumentov, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Ust. § 3 ods.1 písm. e) Zákona o reklame ukladá povinnosť, že reklama nesmie ohrozovať fyzické zdravie ani psychické zdravie občana. Správne orgány v svojich rozhodnutiach nepochybne poukázali a aj dostatočne odôvodnili, že predmetná reklama nie je zameraná na kvalitu ponúkaného produktu, cenovú dostupnosť, atraktívny dizajn alebo na jeho vlastnosti, ale že reklama nabáda, evokuje na zakúpenie fľaše alkoholu za účelom jeho konzumácie a pri slovnej formulácii „žiť po svojom" v spojení s reklamou na alkoholický nápoj vyvoláva dojem, pocit, že je to správne a spoločnosťou požadované, žiť s alkoholom. Správne orgány zobrazenie a text reklamy dôvodne vyhodnotili ako ohrozujúcu fyzické a psychické zdravie občana. To, že správne orgány zdôraznili negatívny vplyv reklamy na maloleté osoby, bolo s dôrazom na celospoločenský záujem ochrany maloletých, ako slabšieho jedinca spoločnosti, ktorý požíva zvýšenú ochranu pred zobrazením, ponukou a konzumáciou alkoholu; a to práve s podporou odborného stanoviska Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie z 23.09.2015. 37. Námietku extenzívneho vyhodnotenia § 3 ods. 1 písm. k) Zákona o reklame, keď správne orgány vyhodnotili, že reklama zneužíva dôveru maloletých osôb, najmä podnecuje na správanie, ktoré môže ohroziť ich zdravie, psychický vývin alebo morálny vývin, zobrazuje ich v nebezpečných situáciách, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Ust. § 3 ods.1 písm. k) Zákona o reklame upravuje, že reklama nesmie zneužívať dôveru maloletých osôb, najmä podnecovať na správanie, ktoré môže ohroziť ich zdravie, psychický vývin alebo morálny vývin. Správne orgány v svojich rozhodnutiach vyhodnotili dopad, resp. vplyv predmetnej reklamy na maloleté osoby, nakoľko zákon týmto nepriamo ukladá oprávneným subjektom skúmať, resp. posudzovať možnosť zneužitia dôvery maloletých osôb, podnecovať na správanie, ktoré môže ohroziť ich zdravie, psychický vývin alebo morálny vývin a to bez ohľadu na to, či je reklama zameraná na maloleté osoby alebo nie. Ide o generálnu kontrolu. To, že správne orgány predmetnú reklamu skúmali aj vo vzťahu k zneužívaniu dôvery maloletých osôb v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, nekonali nad rámec Zákona o reklame ani s ohľadom na skutkové vymedzenie. Správne orgány pri predmetnom posúdení postupovali s odbornou starostlivosťou, keď si zabezpečili odborné stanovisko Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie z 23.09.2015. V tejto súvislosti len sekundárne je potrebné konštatovať, že správne orgány neskúmali úmysel žalobcu k účelu reklamy, takéto konanie je v správnom konaní neprípustné, ale hodnotili dopad reklamy na osoby (§ 3 ods.1 písm. e), k) zák.č. 147/2001 Z.z.), ktoré môžu byť predmetnou reklamou ohrozené. 38. Námietku extenzívneho vyhodnotenia § 5 ods. 1 písm. a), b), c) Zákona o reklame, keď z odôvodnení správnych orgánov nevyplýva, ako dospeli k záveru, že reklama dáva do súvisu spotrebu alkoholu s priaznivým účinkom na telesnú výkonnosť alebo duševnú výkonnosť, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Ust. § 5 ods.1 písm. a), b), c) Zákona o reklame upravuje zákaz reklamy alkoholických nápojov dávať do súvislosti spotrebu alkoholu s priaznivým účinkom na telesnú alebo duševnú výkonnosť, že alkoholické nápoje majú liečivé vlastnosti, povzbudzujúci, upokojujúci účinok, že pomáhajú riešiť osobné problémy, nabádať na nestriedme požívanie alkoholických nápojov, prezentovať abstinenciu alebo triezvosť ako nedostatok. Správne orgány v svojich rozhodnutiach vyhodnotili citované zákonné ustanovenie ako celok a vo vzájomnej jednote presne tak, ako sa predmetná reklama prezentuje. Správne orgány pre posúdenie si zabezpečili odborné stanovisko Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie z 23.09.2015. V konečnom dôsledku správne orgány v žiadnom zo svojich rozhodnutí nekonštatovali, že predmetná reklama je zameraná na maloleté osoby, ale konštatovali, že úmyslom reklamnej kampane bolo zasiahnuť s najväčšou pravdepodobnosťou osoby staršie ako 18 rokov, t.j. typických konzumentov alkoholu; avšak ako súd už vyššie v odseku 38. uviedol, správne orgány v rámci generálnej kontroly vyhodnotili aj dopad, resp. vplyv predmetnej reklamy na maloleté osoby, ktoré môžu byť takouto reklamou na alkoholický nápoj zasiahnuté, čo nepochybne vyplýva z vyššie uvedeného odborného stanoviska Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. Obrazová a textová vizualizácia reklamy nepochybne v celom kontexte (mlado vyzerajúca osoba, fľaša alkoholu, zvýraznený nápis „Keď nie si len OCINOVA PRINCEZNÁ - FAMÍLIA PREMIUM ŽI PO SVOJOM" a „Keď nie si len MAMKIN SYNÁČIK - FAMÍLIA PREMIUM ŽI PO SVOJOM") s istotou neprezentuje kvalitu výrobku, ale nepriamo nabáda na kúpu a konzumáciu alkoholu a podprahovo nabáda - zasahuje práve maloletých, ktorí sú pod zákonnou ochranou svojich rodičov v čase, keď nie sú pod ich dohľadom, kúpiť si alkohol a žiť po svojom. A to opäť s dôrazom na mlado vyzerajúcu osobu ako i nápis - text reklamy. Predmetná reklama ako celok súvisí aj so spotrebou alkoholu, s povzbudením na niečo čo by človek bežne neurobil „ži po svojom“ (nikto nemôže vedieť kto má akú predstavu žiť po svojom) a zároveň v texte hoci skryto, ale predsa dehonestuje otca a matku. Reklama má nepochybne vysoký predpoklad v celej šírke ust. § 5 ods. 1 Zákona o reklame zasiahnuť nielen osoby nad 18 rokov ale o to viac i osoby maloleté tak ako je uvedené v už vyššie uvedenom odbornom stanovisku. Správne orgány dostatočne v celom kontexte § 5 ods.1 Zákona o reklame so vzájomným prepojením písm. a) až c) svoje rozhodnutia dostatočne a riadne zdôvodnili. K samotnej citácii ust. § 5 ods.1 písm. a) až c) Zákona o reklame treba uviesť, že zákonodarca negatívne označil, čo reklama alkoholických nápojov nesmie, vymedzil spojkou alebo, čo znamená, že nejde o kumulatívne splnenie všetkých podmienok (písm. a) reklama alkoholických nápojov nesmie dávať do súvislosti spotrebu alkoholu s priaznivým účinkom na telesnú výkonnosť alebo na duševnú výkonnosť- v posudzovanom prípade bol splnený účinok na duševnú výkonnosť, ktorú správne orgány dostatočne a jasne odôvodnili; písm. b) reklama alkoholických nápojov nesmie tvrdiť, že alkoholické nápoje majú liečivé vlastnosti, povzbudzujúci alebo upokojujúci účinok alebo že pomáhajú riešiť osobné problémy - v posudzovanom prípade bolo splnené tvrdenie že pomáhajú riešiť osobné problémy, čo správne orgány dostatočne a jasne odôvodnili; písm. c) reklama alkoholických nápojov nesmie nabádať na nestriedme požívanie alkoholických nápojov alebo prezentovať abstinenciu alebo triezvosť ako nedostatok - v posudzovanom prípade bola splnená prezentácia abstinencie alebo triezvosť ako nedostatok, ktorú správne orgány dostatočne a jasne odôvodnili). 39. Uvedené námietky žalobcu sú podľa názoru súdu účelové, niektoré irelevantné (bez možnosti ovplyvniť zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov) s cieľom vyhnúť sa deliktuálnej zodpovednosti za porušenie vyššie špecifikovaných zákonných ustanovení, pričom správne orgány postupovali v súlade so zákonom o správnom konaní v spojení so zákonom o reklame. 40. Námietku uloženia pokuty v maximálnej výške 66.400,-EUR, keď správne orgány pri uložení pokuty nevzali do úvahy závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania ani či išlo o opakované porušenie zákona, súd vyhodnotil ako dôvodnú. 41. Správny súd sa zaoberal skutočnosťou, či je na základe zákonom stanovených podmienok udelenie pokuty správnym orgánom primerané a zákonné tak, ako v odôvodnení svojich rozhodnutí správne orgány uviedli. Pokiaľ úvaha a odôvodnenie správneho orgánu nevybočuje z medzí a hľadísk stanovených zákonom, neprináleží správnemu súdu takéto rozhodnutie preskúmavať (§ 27 ods. 2 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Pokiaľ sú tieto predpoklady splnené, nemôže súd z tých istých skutočností vyvodzovať iné alebo opačné závery. Pri tomto uvážení si správny orgán nemôže počínať ľubovoľne. Zákonodarca vytvoril kritériá, podľa ktorých a v rámci ktorých môže správny orgán uskutočniť výber a zisťovanie skutočností konkrétneho prípadu, ktoré sú potrebné pre jeho rozhodnutie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/8/2012 z 24.04.2012). Výnimku z tejto zásady upravuje ust. § 198 SSP, podľa ktorého na návrh žalobcu môže súd zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter. Súd po doplnení dokazovania prihliadne na primeranosť sankcie pokiaľ ide o závažnosť protiprávneho konania a jeho následky, individuálne posúdi postih za správny delikt podľa okolností toho ktorého prípadu. 42. Podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter. 43. Podľa § 198 ods. 2 SSP, správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. 44. Podľa § 198 ods. 4 SSP, rozsudok správneho súdu podľa odseku 1 nahrádza výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy v takom rozsahu, v akom bolo rozhodnuté o zmene druhu alebo výške sankcie alebo upustení od jej uloženia. 45. Súd v tomto konaní využil revíznu právomoc a sankciu uloženú správnym orgánom znížil, keď žalobca v samotnej žalobe navrhol upustiť od uloženej sankcie alebo aby správny súd znížil výšku uloženej sankcie z dôvodu, že sankcia je neprimeraná povahe skutku, že samotné prejednanie skutku je pre naplnenie účelu správneho trestania dostatočné. 46. Správne orgány pri ukladaní pokuty prihliadali na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania a či ide o opakované porušenie zákona o reklame. Správne orgány dospeli k názoru, že reklama na alkoholický nápoj FAMÍLIA Premium VODKA od výrobcu GAS Família, s.r.o., svojou vizualizáciou a označením ohrozuje psychické a fyzické zdravie občanov, zneužíva dôveru maloletých osôb, podnecuje na správanie, ktoré môže ohroziť ich zdravie, psychický vývin alebo morálny vývin, dáva do súvislosti spotrebu alkoholu s priaznivým účinkom na duševnú výkonnosť a tvrdí, že alkoholické nápoje pomáhajú riešiť osobné problémy a prezentuje abstinenciu alebo triezvosť ako nedostatok, čím odôvodnili závažnosť protiprávneho konania; trvanie protiprávneho konania v mesiaci august 2015 a september 2015; spoločenskú neprijateľnosť takéhoto konania a správny orgán prihliadol aj na to, že opakovanie protiprávneho konania nebola preukázaná, avšak vzhľadom na závažnosť a spoločenskú neprijateľnosť takéhoto konania ako i na vekovú kategóriu, ktorú táto reklama zasiahla v čase dlhodobých prázdnin, kedy sú mladistvé osoby vnímavejšie a náchylnejšie na skúšanie ponúkaných, aj negatívnych možností, považovali postih v zákonom stanovenej maximálnej výške za správny. 47. Ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku, správne orgány správne vyhodnotili a v svojich rozhodnutiach správne odôvodnili, v súlade so zákonom, že k porušeniu Zákona o reklame žalobcom došlo. Správny súd na žiadosť žalobcu (§198 ods. 1 písm. a) SSP) zvážil výšku uloženej sankcie podľa § 11 ods. 4 Zákona o reklame vo vzťahu k závažnosti, trvaniu, následkom protiprávneho konania a opakovaného porušenia zákona. Krajský súd v Bratislave individuálne posúdil okolnosti daného prípadu a dospel k názoru, že pre stanovenie maximálnej výšky uloženej pokuty 66.400,-EUR neboli splnené všetky priťažujúce okolnosti. Z citovaného ustanovenia súd skúmal štyri ukazovatele primeranosti uloženej sankcie, pričom v prípade žalobcu sa jedná o prvé porušenie zákona o reklame od jeho pôsobenia (rok 2008), preto považoval uloženú pokutu v maximálnej výške za neprimeranú a túto určil na 50.000,-EUR (zákonom určená maximálna výška pokuty je 66.400,-EUR ktorú súd vydelil štyrmi - štyri ukazovatele primeranosti uloženej sankcie, čím na jeden ukazovateľ pripadá 16.600,-EUR a túto sumu za jeden vyššie nesplnený ukazovateľ (opakované porušenie zákona) odpočítal, t.j. 66.400,- - 16.600 = 49.800,-EUR, ktorú zaokrúhlil na 50.000,-EUR) tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, nakoľko s poukazom na všetky okolnosti prípadu je primeraná, odráža mieru porušenia povinností žalobcu vyplývajúcu zo Zákona o reklame a zároveň spĺňa hľadisko represívneho ako aj preventívneho pôsobenia. VII. Trovy konania. 48. Podľa § 167 ods.3 písm. a) SSP, správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 49. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu účastníkov konania. Žalobca mal síce čiastočný úspech v konaní, keďže zo strany súdu došlo na základe jeho návrhu k moderácii uloženej pokuty, v merite veci však žalobca úspech nemal, preto je jeho úspech v konaní nepatrný (súd prisvedčil žalovanej, že žalobca sa vyššie uvedeného porušenia zákona dopustil). Preto súd podľa §167 ods.3 písm. a) SSP žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 51. Podľa § 168 SSP žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania prináleží len výnimočne, ak to možno spravodlivo požadovať. Keďže čiastočne úspešnej žalovanej žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnila (žalovaná je orgán štátnej správy), súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).