Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/172/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201497 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201497.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne: Podielnicke družstvo DUNAJ, IČO: 00 190 667, Vývojová 852, Bratislava - Rusovce, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Matúš Meheš s.r.o., IČO: 36 855 430, Neväzdova 6/C, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, Ústredie - útvar inšpekcie ochrany prírody a krajiny, Jeséniova 17/D, Bratislava, právne zastúpený: doc. JUDr. Ľubomír Fogaš, CSc., advokát, Kýčerského 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3397001416/5525-22743/Dob zo dňa 14.07.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žaloba 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 3397001416/5525-22743/Dob zo dňa 14.07.2016 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Slovenskou inšpekciou životného prostredia - Inšpektorátu životného prostredia Bratislava, odboru inšpekcie ochrany prírody a krajiny č. 3397100416/2509-1495/Bly zo dňa 04.05.2016, ktorým bola žalobcovi podľa § 90 ods. 3 písm. a/ zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zák. č. 543/2002 Z.z.“ udelená pokuta vo výške 2.500,- eur za iný správny delikt, že v Chránenom vtáčom území Sysľovské polia umiestnil v období rokov 2014-2015 dve stavby - dve vŕtané studne SO-01 Čerpacia stanica č. 1 na HVR-1 a SO -02 Čerpacia stanica č. 2 na HVR-2 na parcelách rek. „E“ KN č. XXXX/ SO-XX) a č. XXXX (SO-XX) k.ú. K., ktoré boli napojené a slúžili ako vodný zdroj pre premiestniteľný závlahový systém Linestar nachádzajúci sa v ich blízkosti na pestovanej sóji, čím vykonal zakázanú činnosť podľa § 26 ods. 5 zák. č. 543/2002 Z.z. v znení § 2 ods. 3 písm. g/ Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 234/2006 Z.z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Sysľovské polia. Žalobca sa týmto dopustil protiprávneho konania tým, že vykonal zakázanú činnosť podľa § 26 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení § 2 ods. 3 písm. g/ Vyhlášky, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 3 písm. a/ zák. č. 543/2002 Z.z.. 2. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania vyššie uvedených rozhodnutí správnych orgánov, ktoré považoval za nezákonné a žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 3. Namietal, že žalobou napadnuté rozhodnutia nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tvrdil, že nebolo v správnom konaní hodnoverne preukázané, že by umiestnil studne v Chránenom vtáčom území Sysľovské polia a rozhodnutia sú založené len na domnienkach a dohadoch. Súčasťou administratívneho spisu nie je žiadna fotodokumentácia, ktorá by aspoň jednu zo studní skutočne zachytávala ale na fotografiách je zobrazený len plechový prístrešok, agregáty a závlahový systém. Zároveň nebolo preukázané, že vlastníkom údajných dvoch studní je žalobca a zároveň, že tieto dve studne boli ako vodné stavby zo strany príslušného špeciálneho stavebného úradu skolaudované, resp. že by činnosti vykonávané zo strany žalobcu podliehali stavebnému povoleniu alebo ohláseniu. 4. Žalobca namietal, že nemôže obstáť tvrdenie správneho orgánu, že počas obhliadok vykonaných zo strany prvostupňového správneho orgánu na parcelách, na ktorých mali byť údajne umiestnené dve studne ako aj na priľahlých parcelách, bola vlhká pôda alebo, že na priľahlých parcelách bola pestovaná žalobcom sója, ktorá si vyžaduje vlahu vo zvýšenej miere, oproti iným poľnohospodárskym plodinám. Skutočnosť, že počas obhliadok vykonaných zo strany prvostupňového správneho orgánu bola pôda na priľahlých pozemkoch vlka môže byť spôsobená aj úplne prirodzenými prírodnými javmi, akými sú napríklad ranná rosa, dážď alebo vlhkosť ovzdušia. Takúto úvahu správneho orgánu je preto možné hodnotiť iba ako nepodloženú hypotézu. 5. Žalobca ďalej tvrdil, že v Chránenom vtáčom území Sysľovské polia nezriadil dve studne ale iba prieskumné vrty a následne po zistení výdatnosti vody v danom území a zabezpečení všetkých potrebných povolení od príslušných orgánov štátnej správy ako aj ďalších iných dokumentov, plánoval zriadiť studne na mieste dvoch prieskumných vrtov. Žalobca sa domnieval, že sa mu podarí zabezpečiť všetky tieto náležitosti do začiatku zavlažovacieho obdobia, preto na priľahlých pozemkoch zasial sóju. Žalobcovi sa však nepodarilo získať všetky potrebné povolenia na zriadení dvoch studní, a preto tieto ani v konečnom dôsledku nezriadil. Keďže dve studne opisované správnymi orgánmi nezriadil, nepodarilo sa mu ani dopesovať sóju v plánovanom rozsahu a úroda bola minimálna. Správne orgány túto skutočnosť vôbec neskúmali. 6. Žalobca namietal tvrdenie správneho orgánu, že zriadenie vrtov nebolo potrebné a postačovalo kontaktovať Geologický ústav Dionýza Štúra. Takéto tvrdenia považoval za irelevantné a tiež neodborné presahujúce kompetencie správnych orgánov. 7. Žalobca tiež spochybnil hodnovernosť výpovedi svedkov vykonaných počas ústneho pojednávania pred prvostupňovým správnym orgánom, ktoré považoval za nulitné z dôvodu kladenia svedkov sugestívnych otázok. Správny orgán prvého stupňa týmto porušil základné zásady správneho konania a zároveň ukrátil žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch. V právnom štáte je podľa žalobcu neprípustné, aby takýmto spôsobom postupoval akýkoľvek orgán štátnej správy a nerešpektoval práva účastníka konania. Každý účastník konania má právo na to, aby orgán štátnej správy postupoval v rámci správneho konania spravodlivo a hlavne nezaujato. Žalobca namietal výpovede svedkov ohľadom ich určenia, či boli zo strany žalobcu vybudované v Chránenom vtáčom území studne. Svedok p. M. a p. p. H. totiž v rámci svojich výpovedí uviedli, že nie sú odborníkmi a nevedia posúdiť, resp. uviesť rozdiel, či sa jednalo o studne alebo o prieskumné vrty. V rámci výsluchov svedkov sa správne orgány nedostatočne a bez záujmu zistenia objektívnej skutočnosti nevysporiadali s technickým procesom napojenia zavlažovacích zariadení, ktoré mohli byť iba dočasne spustené, za účelom zistenia výťažnosti vodných vrtov, a to napriek tomu, že o takomto technickom postupe mal prvostupňový správny orgán od žalobcu, ako aj od zhotoviteľa vrtov vedomosť. Navyše samotný svedkovia nevedeli povedať, či sa tieto nachádzajú v posudzovanom území alebo na území Rakúskej či Maďarskej republiky. 8. Žalobca nesúhlasil s konštatovaním správneho orgánu, že v rámci stavebného dozoru vykonaného Okresným úradom Bratislava, odborom starostlivosti o životné prostredie, oddelením ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako špeciálnym stavebným úradom bolo preukázané zriadenie dvoch studní. Počas stavebného dozoru bolo naopak preukázané, že sa nejedná o studne ale o prieskumné vrty a to z toho dôvodu, že žalobca nečerpá vodu a zariadenie nie je ani prevádzky schopné. Správne orgány tendenčne a nepodložene uviedli, že žalobca mal zabezpečiť jemu vyhovujúci nízky stav odobratej vody bez toho, aby takéto svoje vyjadrenie relevantne podložili dôkazmi. Rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádzalo z nedostatočne preukázaných tvrdení a subjektívnych hodnotení či domnienok. Žalobca namietal tiež vyhotovenie zápisnice z miestnej obhliadky vykonanej počas štátneho dozoru. Štatutárny zástupcovia žalobcu sa po jej vyhotovení nemohli oboznámiť s jej obsahom, nakoľko jej obsah bol nečitateľný. 9. Podľa žalobcu skutočnosť, že nešlo o zriadenie studní ale prieskumných vrtov preukazuje aj potvrdenie odpoveď na dopyt prvostupňového správneho orgánu od poľnohospodárskej platobnej agentúry z ktorého vyplýva, že vybudovanie studní žalobcom nebolo súčasťou projektu závlah, ktoré v tom čase žalobca plánoval vybudovať. Ďalším takýmto dôkazom je potvrdenie spoločnosti AGRO - TECHNOLOGY s.r.o., ktorá uviedla, že realizovala len sondáže za účelom budúceho zriadenia studní. 10. Žalobca potvrdil, že si objednal vŕtacie práce, avšak samotná objednávka žiadnym spôsobom nepreukazuje realizáciu objednaných prác v Chránenom vtáčom území Sysľovské polia, ale len záujem o ich realizáciu. Konečné realizovanie prác v zmysle platných právnych predpisov ako aj v zmysle právnej doktríny preukazuje až preberací a odovzdávací protokol, pričom takýto v rámci správneho konania nebol podkladom pre vydanie rozhodnutia. 11. Žalobca namietal, že nikdy nežiadal o dodatočné udelenie výnimky na vybudovanie studní v Chránenom vtáčom území Sysľovské polia, tak ako mylne a bez relevantného skutkového právneho základu uvádzajú vo svojich rozhodnutiach správne orgány. Skutočnosť, že by žalobca žiadal o akési dodatočné udelenie výnimky nevyplýva zo žiadnej žiadosti žalobcu, z administratívneho spisu a ani takáto skutočnosť nebola počas správneho konania preukázaná. Žalobca zároveň poukázal na neúplnosť administratívneho spisu, s ktorým sa navyše nemal možnosť oboznámiť. II. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k žalobe vyjadril podaním doručením súdu dňa 23.09.2016, zotrval na svojom pôvodnom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 13. Zdôraznil, že správne orgány v konaní bez akýchkoľvek pochybností dôkazne preukázali, že žalobca zriadil v chránenom území dve studne (vykonal zakázanú činnosť), čím sa dopustil správneho deliktu. Skutočnosť, že žalobca po vykonaní štátnej kontroly žalovaným ešte v priebehu správneho konania zmenil svoje tvrdenia ktorými pôvodne jednoznačne priznal zriadenie predmetných dvoch studní, dodatočne požiadal príslušný orgán o potrebné posúdenie vplyvov - výnimku a studne zasypal. Zakázaná činnosť žalobcu vyplýva najmä zo zápisu z miestneho šetrenia zo dňa 05.08.2015, zo zápisnice z vodoochranného dozoru zo dňa 06.10.2015, z výpovede svedkov Pavla R., E. M., A.. L. H., z rozhodnutia mestskej časti Rusovce č. UKSP 2389 zo dňa 05.12.2014 o umiestení stavby a zo žiadosti o vydanie stavebného povolenia vhodnej stavby listom č. XXX/XXXX zo dňa 21.08.2015. Žalobca dňa 05.08.2015 pri miestnom šetrení potvrdil zriadenie dvoch studní v Chránenom vtáčom území Sysľovské polia, keď uviedol „... v roku 2014 kontrolovaná osoba zrealizovala kontrolné vrty, aby sa zistilo, či je dostatočná výdatnosť vrtu. Potom v roku 2014 boli vyvŕtané dve studne, na jar 2015 boli pri studniach umiestené dve dieselové agregáty na výrobu elektriny a dve plechové búdy na ochranu studní. Agregáty sú umiestnené na betónových platniach (bez betónového základu). Agregáty budú na zimu odstránené. Kontrolovaná osoba uviedla, že si požiadala na Okresnom úrade Bratislava o povolenie na vodnú stavbu a nevedela, že treba aj výnimku orgánu ochrany prírody z § 26 ods. 5 zákona č. 543/2002 a Vyhlášky č. 234/2006 (§ 2 ods. 3 písm. g/ ).“. V zápisnici z vodoochranného dozoru zo dňa 06.10.2015 sa uvádza, že „prítomný vykonali miestnu obhliadku lokality stavby a zistili, že sú vybudované dve studne s príslušenstvom. Pri studniach sú osadené náhradné zdroje elektrickej energie ...“. Taktiež svedkovia Pavel R., E. M., A.. L. H. potvrdili vŕtanie studní ako i používanie zavlažovacieho zariadenia napojeného na vŕtané studne. 14. K tvrdeniu žalobcu, že súčasťou administratívneho spisu nie je žiadna fotodokumentácia zachytávajúca predmetné studne, žalovaný uviedol, že počas miestnej obhliadky dňa 05.08.2015 žalobca nesprístupnil plechové búdy chrániace čerpacie zariadenie napojené na studne, preto žalovaný nemal možnosť nahliadnuť ani vyhotoviť fotografiu vnútorných častí predmetných studní. Uvedenú skutočnosť však zapríčinil žalobca, preto jeho argumentáciu považoval žalovaný za zavádzajúcu a účelovú. 15. Žalobca priznal zriadenie predmetných dvoch studní počas štátneho dozoru, a preto otvorenie plechových búd, v ktorých sa studne nachádzali už nebolo nevyhnutné. 16. Žalovaný dodal, že všetci vypočutí svedkovia v administratívnom konaní potvrdili, že zavlažovací systém napojený na predmetné studne bol v prevádzke celé mesiace v priebehu roka 2015. Preto argumentácia žalobcu, že pôda mohla byť vlhká z prírodného dôvodu nemôže obstáť. 17. Rovnako nesúhlasil žalovaný s tvrdením žalobcu, že studne nezriadil preto, lebo sa mu nepodarilo získať potrebné povolenia. Je síce pravdou, že žalobca o územné rozhodnutie príslušný orgán požiadal, avšak nepožiadal príslušný orgán o ochrany prírody a krajiny o výnimku z § 26 ods. 5 zákona č. 543/2002 v spojení s § 28 ods. 3 tohto zákona. Naviac, v čase vykonania štátneho dozoru žalobca o potrebe obstarania uvedenej výnimky ani nevedel, čo uviedol aj do zápisnice. O výnimku požiadal žalobca dodatočne až po vykonaní štátneho dozoru. 18. Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že svedkom boli kladené sugestívne otázky. K tomu žalovaný uviedol, že okrem žalobcom namietanej otázky boli svedkom kladené aj otázky doplňujúce a z ich výpovedí nepochybne vyplýva vŕtanie a realizácia studní ako i používanie zavlažovacieho zariadenia napojeného na vŕtané studne, o čom svedčia zápisnice z výsluchov svedkov. 19. Pokiaľ žalobca namietal formu vyhotovenia zápisnice z vykonaného štátneho dozoru zo dňa 05.08.2015, žalovaný uviedol, že predmetná zápisnica je síce napísaná obtiažne čitateľným písmom, rozhodne však nie je nečitateľná. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že sa v nej nenachádza žiadna výhrada štatutárneho orgán žalobcu, a to ani k jej čitateľnosti a ani k jej obsahu. Ťažko uveriť, že vzdelaný člen štatutárneho orgánu žalobcu by podpísal niaky dokument, hoci by nepoznal jeho obsah. Každá priemerne spôsobilá osoba by dokument, ktorého obsah nepozná nepodpísala, alebo by aspoň k nemu pripojila výhradu, čo sa však v danom prípade nestalo. 20. Žalovaný zastával názor, že ak by v predmetnej zápisnici boli uvedené nesprávne tvrdenia, nebola by kontrolovaným subjektom rozhodne podpísaná. Štatutárny orgán svojim podpisom na predmetnej zápisnici potvrdil skutočnosti v nej zapísané. 21. Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe poukázal na odpoveď Pôdohospodárskej platobnej agentúry na podnet prvostupňového správneho orgánu, ktorý mal potvrdiť, že žalobca nevybudoval studne ale iba prieskumné vrty, žalovaný uviedol, že z tejto odpovede nič takéto nevyplýva. Pôdohospodárska platobná agentúra v odpovedi zo dňa 10.02.2016 uviedla, že žalobcovi poskytla finančnú dotáciu na nákup moderných strojov (i zavlažovacieho systému Power Linestar 168 LL). 22. Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že vykonával iba prieskumné práce, čo mala potvrdiť vo svojom vyjadrení aj spoločnosť AGRO-TECHNOLOGY, s.r.o.. V podaní vysvetlenia zo dňa 24.02.2016 uvedená spoločnosť uviedla, že žalobcovi len dodala premiestniteľný závlahový systém, závlahové potrubie, pričom vyslovene zdôraznila, že ani nerealizovala pre žalobcu žiaden prieskumné vrty. Realizácia dvoch studní žalobcom v Chránenom vtáčom území Sysľovské polia bola v konaní preukázaná aj vyjadrením spoločnosti TOPGEO Brno, s.r.o. zo dňa 04.03.2016, kde dožiadaná spoločnosť potvrdila, že si žalobca u nich objednal realizáciu predmetných studní a tieto pri tom mali byť zhotovené prostredníctvom subdodávateľa spoločnosťou VRTY, s.r.o.. Realizáciu vrtov potvrdil aj konateľ spoločnosti VRTY, s.r.o. pri podaní vysvetlenia zo dňa 07.04.2016. 23. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nemal možnosť sa oboznámiť s podkladmi pre rozhodnutie vo veci, žalovaný uviedol, že právny zástupca žalobcu bol opakovane nahliadnuť do spisu a boli mu pri tom opakovane vyhotovené fotokópie všetkých podkladov pre rozhodnutie. O nahliadnutí do spisu a vyhotovení fotokópií dokumentov pre žalobcu sa v spise nachádzajú podklady (zápisnica o oboznámení s podkladmi a poskytnutie fotokópií dokumentov zo dňa 16.02.2016, zo dňa 25.04.2016). Taktiež na ústnom pojednávaní dňa 10.02.2016 žalobca sám uviedol, že sa k predmetu pojednávania vyjadrí písomne do 15 dní, čo však nespravil. III. Konanie na správnom orgáne 24. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Prvostupňový správny orgán v deliktuálnom správnom konaní a žalovaný v konaní o odvolaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom odôvodnenia týchto rozhodnutí sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. IV. Relevantné právne predpisy 25. Podľa § 26 ods. 5 zák. č. 543/2002 Z.z. v chránenom vtáčom území sa zakazuje vykonávať činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany. 26. Podľa § 28 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z. každý, kto zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt podľa odseku 2 (ďalej len „navrhovateľ“), je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody. Táto povinnosť sa nevzťahuje na plány alebo projekty, ktoré sú predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu. 27. Podľa § 71 ods. 10 zák. č. 543/2002 Z.z. Ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že protiprávneho konania sa dopustila určitá fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „kontrolovaná osoba“), vypracuje orgán ochrany prírody protokol, ktorý obsahuje najmä označenie orgánu ochrany prírody a osoby vykonávajúcej štátny dozor, označenie kontrolovanej osoby, miesto a dátum vykonania kontroly, predmet kontroly a kontrolné zistenia s uvedením ustanovenia zákona, ktoré bolo porušené. Orgán ochrany prírody je povinný s protokolom oboznámiť kontrolovanú osobu, ktorá má právo sa vyjadriť ku kontrolným zisteniam v lehote určenej orgánom ochrany prírody. Ak sa kontrolovaná osoba nevyjadrí v stanovenej lehote, má sa za to, že nemá ku kontrolným zisteniam námietky. Lehotu na vyjadrenie môže orgán ochrany prírody z dôležitých dôvodov na základe žiadosti kontrolovanej osoby predĺžiť. Ak boli ku kontrolným zisteniam uvedeným v protokole podané námietky preukazujúce nesprávnosť kontrolných zistení, orgán ochrany prírody vypracuje dodatok k protokolu. 28. Podľa § 90 ods. 3 písm. a/ zák. č. 543/2002 Z.z. pokutu do 33 193,91 eura a prepadnutie veci môže orgán ochrany prírody uložiť podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho konania tým, že vykonáva činnosť zakázanú podľa § 26 ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/20160701>, § 34 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/543/20160701> alebo § 35 ods. 1 a 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/543/20160701>, 29. Podľa § 2 ods. 3 písm. g/ Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 234/2006 Z.z. za zakázané činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany chráneného vtáčieho územia v celom chránenom vtáčom území, sa považuje umiestnenie stavby. V. Právne posúdenie 30. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a aj postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 31. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 33. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 34. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 35. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Definičným znakom správneho deliktu je zavinenie, pričom pri správnom delikte prejednávanom v tomto konaní na naplnenie subjektívnej stránky postačuje zavinenie z nedbanlivosti. 36. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. 37. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré, boli podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i žalovaného, jednoznačne vyplynulo, že opis skutku vyplynuvší z vykonaných dôkazov je totožný so skutkom, ako bol popísaný v napadnutých rozhodnutiach a súd nemá žiadny relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správnych orgánov. 38. Z ustanovenia § 21 a 26 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/> o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) vyplýva, že studňa využívajúca na odber podzemnej vody čerpadlo je stavbou, na vybudovanie ktorej je potrebné stavebné povolenie. Za stavbu v tomto zmysle je potrebné považovať aj tzv. skúšobný vrt, i keď je jeho trvanie dočasné, avšak z dikcie vyššie spomenutých ustanovení vodného zákona ide o osobitné užívanie vôd na čerpanie podzemných vôd a ich vypúšťanie do povrchových vôd (napr. pri hydrogeologickom prieskume s predpokladaným časom trvania čerpacej skúšky nad päť dní alebo pri zakladaní stavieb) a tiež sa naň vyžaduje povolenie. 39. V chránenom vtáčom území sa zakazuje vykonávať činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany. Za zakázanú činnosť, ktorá môže mať negatívny vplyv na predmet ochrany chráneného vtáčieho územia, sa považuje aj umiestnenie stavby. 40. Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany. Osoba, ktorá mieni uskutočniť takýto plán alebo projekt, je povinná predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody. 41. Osoba, ktorá poruší vyššie uvedený zákaz a vykoná zakázanú činnosť bez osobitného povolenia (výnimky zo zákazu), dopustí sa správneho deliktu, s ktorým zákon č. 543/2002 Z.z. spája sankciu v podobe pokuty až do 33 193,91 eura prípadne prepadnutie veci. 42. Súd prisvedčil tvrdeniu správnych orgánov o tom, že žalobca vykonal zakázanú činnosť bez predloženia návrhu plánu v zmysle § 28 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z. príslušnému orgánu ochrany prírody. Vychádzajúc z pripojeného administratívneho spisu súd nemal dôvod nesúhlasiť so žalovaným, že zistenie skutkového stavu bolo pre rozhodnutie vo veci dostatočné, teda že bolo preukázané, že sa skutok opísaný v napadnutých rozhodnutiach stal. Žalobca (jeho štatutárny zástupcovia) skutok priznal, a to v protokole zo štátneho dozoru zo dňa 05.08.2015, ktorý bol spísaný inšpektormi prvostupňového správneho orgánu a ktorý štatutár žalobcu bez výhrad podpísal. 43. Počas štátneho dozoru sa žalobca vyjadril v tom zmysle, že v roku 2014 zrealizovala kontrolné vrty na zistenie výdatnosti vrtu, v roku 2014 tiež boli vyvŕtané dve studne, na jar 2015 boli pri studniach umiestené dve dieselové agregáty na výrobu elektriny a dve plechové búdy na ochranu studní. 44. Uvedené potvrdzuje aj zápisnica z vodoochranného dozoru zo dňa 06.10.2015, v ktorej sa uvádza, že bolo zistené, že na relevantnej lokalite sú vybudované dve studne s príslušenstvom a pri studniach sú osadené náhradné zdroje elektrickej energie. 45. V tomto kontexte súd za účelové považuje neskoršie tvrdenie žalobcu, že protokol zo štátneho dozoru zo dňa 05.08.2015 bol nečitateľný a nebolo možné sa k nemu relevantne vyjadriť. Nemožno predpokladať bez ďalších (žalobcom predložených) dôkazov, že by osoba spôsobilá svojimi právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti podpísala bez overenia obsahu akúkoľvek listinu, zvlášť, keď bola vyhotovená vo veci, kedy žalobcovi hrozila zákonná sankcia. Pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, celkom isto by protokol nebol podpísaný, alebo by k nemu bolo pripojenie stanovisko žalobcu s uvedenou výhradou. 46. Ďalším dôkazom preukazujúci skutok sú zápisnice z výpovedí svedkov J.. Svedkovia potvrdili vŕtanie studní, používanie zavlažovacieho zariadenia napojeného na vŕtané studne, ktoré podľa ich výpovedí boli v prevádzke celé mesiace v priebehu roka 2015. Z uvedeného hľadiska nemožno za relevantnú považovať žalobcove výhrady k vedeniu výsluchu svedkov (kladené otázky) a neodbornosť svedkov. Vyššie uvedení svedkovia vypočutí v administratívnom konaní vypovedali o skutočnostiach, ktoré boli schopní zachytiť a vnímať svojimi zmyslami a ich odpovede zo strany správneho orgánu neboli nijako ovplyvňované, či usmerňované v neprospech žalobcu. 47. Podľa názoru súdu vyššie opísané dôkazy nad všetky pochybnosti preukazujú spáchanie skutku žalobcom. Uvedený skutok správne orgány správne subsumovali pod príslušné ustanovenia zákona č. 543/2002 Z.z. v spojení s § 2 ods. 3 písm. g/ Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 234/2006 Z.z. a správne ho hodnotili ako zakázanú činnosť. 48. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu z dôvodu, že neexistuje fotografický dôkaz studne, uvedený argument hodnotil súd ako účelový a zavádzajúci. Jednak z ostatných dôkazov spáchanie skutku jednoznačne vyplýva a fotodokumentácia by bola len v poradí ďalším dôkazom preukazujúcim už preukázané a navyše, ako vyplýva zo stanoviska žalovaného, ktoré žalobca nespochybnil, počas miestnej obhliadky dňa 05.08.2015 žalobca plechové búdy chrániace čerpacie zariadenie napojené na studne nesprístupnil, a tým zabránil vyhotoveniu fotografií studní. 49. Za v prospech žalobcu súd ani odpoveď Pôdohospodárskej platobnej agentúry na podnet prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10.02.2016. Z tejto odpovedi nemožno dedukovať nesprávne zistenie skutkového stavu. Pôdohospodárska platobná agentúra v tejto odpovedi len potvrdzuje poskytnutie finančnej dotácie žalobcovi, nevyvracia podozrenie z vykonania zakázanej činnosti. Naopak realizáciu vrtov potrebných na vybudovanie studní potvrdzuje podané vysvetlenie realizátora vrtov potvrdil - spoločnosti VRTY, s.r.o. zo dňa 07.04.2016. 50. Pokiaľ ide o uloženú pokutu, žalobcovi bola uložená pokuta na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Sankcia za správny delikt musí byť uložená v takej výške, aby jednak odrádzala od ďalšieho protiprávneho konania a bola dostatočne zreteľná v majetkovej sfére delikventa na to, aby ju vnímal ako trest za už spáchané protiprávne konanie, avšak nesmie byť zjavne neprimeraná povahe skutku a jeho dôsledkom. Pre určovanie jej výšky je rozhodujúca závažnosť porušenia zákona a jeho následky, t.j. akým spôsobom bol zákon porušený, ďalej treba zohľadniť charakter ohrozeného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu. Je tiež potrebné, aby správny orgán bral ohľad aj na majetkové pomery delikventa, a to aj v prípade, že toto výslovne nevyplýva zo zákona. Bez ich zohľadnenia je totiž ťažko stanoviť sankciu proporcionálne a pre prípad jej stanovenia v nadmernej, či dokonca pre delikventa likvidačnej miere, by takáto sankcia ťažko mohla plniť preventívno - výchovnú funkciu. 51. Žalovanému nemožno vytknúť nedostatočnosť odôvodnenia výšky uloženej sankcie s ohľadom na zákonom ustanovené atribúty, ktoré správny orgán má zohľadniť pri určení druhu a výšky sankcie. Zákon č. 543/2002 Z.z. pripúšťa subjektu vykonávajúcemu zakázanú činnosť podľa § 26 ods. 5 tohto zákona uloženie pokuty do 33 193,91 eura. Žalovaný a tiež prvostupňový správny orgán boli oprávnení aplikovať príslušné zákonne ustanovenie a rozhodnúť v rámci zákonom určeného rozpätia. 52. Z vyššie uvedeného pre súd vyplynulo, že správne orgány oboch stupňov dostatočne zistili skutkový stav a správne vykonali dokazovanie, zistený skutkový stav po právnej stránke správne posúdili a svoje rozhodnutia i dostatočne určite zrozumiteľne a preto i preskúmateľne odôvodnili. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne porušenia zásad správneho konania a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Preto súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 53. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu (jeho právny zástupca), hoci bol v konaní úspešný, nežiadal a zároveň súd nepovažoval priznanie náhrady voči žalobcovi za spravodlivé. 54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p.). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).