Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14C/4/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202597 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016202597.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Spotrebiteľské Centrum - nezisková organizácia, Andyho Warhola 33, 068 01 Medzilaborce, IČO: 50 166 131, zast.: Advokátska kancelária JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., M. R. Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 01 Bratislava, IČO: 35 807 598, o žalobe na abstraktnú kontrolu v spotrebiteľských veciach a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 30.11.2016 z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 01.12.2016 domáhal voči žalovanému, aby súd rozhodol, že uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorázovo a súčasne alebo v bezprostrednej časovej následnosti aj dohody o splátkach toho istého úveru je nekalou obchodnou praktikou, žalovanému uložil povinnosť zdržať sa používania nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že so spotrebiteľom je súčasne alebo v bezprostrednej časovej následnosti uzatváraná zmluva o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorazovo a dohoda o splátkach toho istého úveru a povinnosť zverejniť na viditeľnom mieste svojho webového sídla výrok tohto rozsudku spolu so svojim obchodným menom. Zároveň žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uloží povinnosť zdržať sa uzavierania zmlúv o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorázovo a súčasne alebo v bezprostrednej časovej následnosti uzatvárať dohody o splátkach toho istého úveru, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 2. Žalobca uviedol, že je neziskovou organizáciou v zmysle zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby občanom Slovenskej republiky, ktorí si obstarávajú tovary, výrobky alebo služby pre osobnú spotrebu a pri vykonávaní akejkoľvek obchodnej transakcie vystupujú ako spotrebitelia v zmysle § 52 OZ a nasl. a spĺňa teda podmienku § 301 CSP. Ďalej uviedol, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou založenou za účelom podnikania, ktorého hlavnou náplňou je poskytovanie nebankových pôžičiek a krátkodobých úverov spotrebiteľom. 3. V súvislosti s charakteristikou praktík žalovaného uviedol, že žalovaný uzatvoril so spotrebiteľom Zmluvu o poskytnutí peňažnej pôžičky dňa 23.10.2015 v sume 500,00 eur na obdobie 12 mesiacov za cenu 134,00 eur, spolu s úrokom vo výške 46,00 % ročne z poskytnutého úveru čo predstavuje sumu 230,00 eur, a to všetko v celkovej sume 870,00 eur mal spotrebiteľ uhradiť najneskôr v deň 23.10.2016. Súčasne pri podpise zmluvy o úvere spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným aj Dohodu o mimosúdnom riešení sporu, Dohodu o zrážkach zo mzdy a taktiež Dohodu o splátkovom kalendári. Žalobca uviedol, že zo zmluvy vyplýva, že spotrebiteľ je oprávnený splatiť svoju pôžičku jednorázovo kedykoľvek počas trvania platnosti zmluvy avšak najneskôr do dňa 23.10.2016. Podľa názoru žalobcu Dohoda o splátkovom kalendári závažným a zásadným spôsobom mení negociované podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Z jednorazového splatenia poskytnutého úveru sa stal úver s plnením v mesačných splátkach a tým sa súčasne zvýšila aj cena poskytnutého úveru vyjadrená v rozdielnej RPMN. Novačná dohoda o plnení v splátkach je nakoncipovaná tak, že rozčlenením pôvodného jednorazového splatenia celkovej sumy úveru na časť úveru splatnú skôr a na splácanie zostávajúcej sumy úveru rozložené do pravidelných splátok sa nemení celková suma úveru, v dôsledku čoho sa priemerný spotrebiteľ môže mylne domnievať, že sa nemení ani výhodnosť úveru. Reálne však po takejto novácii (zmene) splácania je úver menej výhodný pre spotrebiteľa, čo sa prejaví aj v zmene (zvýšení) ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) na spotrebiteľský úver. Pritom však príslušné štandardizované informácie o tejto skutočnosti (o zvýšení RPMN v dôsledku zmeny splácania podľa predpripravenej dohody o plnení v splátkach) nie sú spotrebiteľovi poskytnuté vopred ešte pred podpísaním zmluvy o príslušnom spotrebiteľskom úvere. Žalobca ďalej uviedol, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch je okrem iného informácia o RPMN znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Poukázal na to, že pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere dostane spotrebiteľ od spoločnosti Pohotovosť informáciu o RPMN úveru splatného jednou splátkou. Uvedená RPMN je v prípade splatenia úveru jednou splátkou nižšia ako RPMN úveru splatného vo viacerých splátkach. Bezprostredne po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je so spotrebiteľom uzavretá dohoda o plnení v splátkach, ktorej dôsledkom je zdraženie úveru (zvýšenie RPMN), pričom táto skutočnosť nie je spotrebiteľovi prostredníctvom RPMN náležité odôvodnená a vysvetlená. 4. Uvedeným postupom žalovaného sú naplnené znaky nekalej obchodnej praktiky podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľov, nakoľko v danom prípade, ak žalovaný predložením informácií spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyvolá v spotrebiteľovi dojem o určitej cene úveru, následne dosiahne zmenu úveru na úver s vyššou cenou bez toho, aby potrebným spôsobom poskytol informáciu spotrebiteľovi o novej zmenenej cene, potom je práve absencia tejto novej informácie klamlivým opomenutím, ktoré uvádza spotrebiteľa do omylu, pričom spotrebiteľ nedostane potrebné informácie v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Klamlivým opomenutím voči spotrebiteľovi žalovaný zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a následnej dohody o plnení v splátkach, ktoré by inak neurobil, pretože môže byť uvedený do omylu vo vzťahu k výhodnosti poskytnutého úveru. 5. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Bankovej rady NBS, ktorým bolo potvrdené vydanie prvostupňového rozhodnutia (bodu 2 výrokovej časti) o uložení predbežného opatrenia vo vzťahu k zamedzeniu zámerného „rozkúskovania“ zmlúv o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorazovo a súsledne prepojených dohôd o splátkach toho istého úveru. Na základe uvedených dôvodov žiadal vydať aj neodkladné opatrenie a po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi rozhodnutia vo veci samej v zmysle navrhovaného petitu. 6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 8. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 11. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 12. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 13. Podľa ustanovenia § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 14. V zmysle citovaných ustanovení zákona súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia je vylúčená. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote a bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 15. Ako uvádza ustálená judikatúra Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazne preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. 16. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ustanovenie prezumuje trvanie neodkladného opatrenia počas vopred neurčeného obdobia (upúšťa sa od línie dočasnosti poskytnutej ochrany), ustanovenie obdobia trvania neodkladného opatrenia súdom prichádza do úvahy len subsidiárne. 17. Vzhľadom na povahu požadovaného neodkladného opatrenia má konajúci súd za to, že žalobca požadoval jeho nariadenie z dôvodu potreby neodkladne upraviť pomery, a to vo vzťahu k tretím subjektom - spotrebiteľom, s ktorými žalovaný uzatvára zmluvné vzťahy. Súd zdôrazňuje, že žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Žalobca však v podanej žalobe neuvádza, ktoré skutočnosti majú odôvodňovať potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Žalobca argumentuje skutočnosťami, ktoré majú byť rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej a ktoré majú preukazovať nekalé obchodné praktiky žalovaného. Toto samo o sebe však nezahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti vo vzťahu k ochrane požadovanej neodkladným opatrením. Žalobca nekonkretizuje, ktoré dôvody majú byť pre nariadenie neodkladného opatrenia relevantné. Podľa názoru súdu žalobca neosvedčil predpoklady na nariadenie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, keď nešpecifikoval existenciu skutočností, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladne upraviť pomery. 18. Navyše je potrebné dodať, že dňa 23.11.2016 bolo vydané predbežné opatrenie Útvarom dohľadu nad finančným trhom č. OFS - 13342/2015 - 1, potvrdené rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 07.06.2016, právoplatné dňa 09.06.2016, na ktoré poukázal sám žalobca v žalobe na abstraktnú kontrolu spotrebiteľskej zmluvy v bodoch 23. a 24. a ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa používania nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že so spotrebiteľom je súčasne alebo v bezprostrednej časovej následnosti uzatváraná zmluva o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorázovo a dohoda o splátkach toho istého úveru. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd nevzhliadol dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenie, keďže požadovaná povinnosť bola žalovanému uložená právoplatným rozhodnutím správneho orgánu a žalobca nijakým spôsobom neosvedčil dôvody, pre ktoré by takéto rozhodnutie nemalo byť postačujúce pre dosiahnutie požadovanej ochrany. Základné atribúty dôvodnosti neodkladnej úpravy vo forme neodkladného opatrenia žalobca neosvedčil. 19. Keďže žalobca súdu nijakým spôsobom nepreukázal inú skutočnosť, ktorá by preukazovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán rozhodol súd tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 328 ods. 1 CSP zamietol. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie NS SR z 29.07.2010 sp.zn. 2M Cdo 3/2010 cit: „Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci.“ 20. O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Najvyšší súd SR, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa ustanovenia § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ustanovenia § 363 CSP, a to len z dôvodov podľa § 365 ods. 1 CSP. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané podľa ustanovenia § 359 CSP.