Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14C/4/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202597 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016202597.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Spotrebiteľské Centrum - nezisková organizácia, Andyho Warhola 33, 068 01 Medzilaborce, IČO: 50 166 131, zast. advokátska kancelária JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., M. R. Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 01 Bratislava, IČO: 35 807 598, o žalobe na abstraktnú kontrolu v spotrebiteľských veciach, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 01.12.2016 domáhal voči žalovanému, aby súd rozhodol, že uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorazovo a súčasne alebo v bezprostrednej časovej následnosti aj dohody o splátkach toho istého úveru je nekalou obchodnou praktikou, žalovanému uložil povinnosť zdržať sa používania nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že so spotrebiteľom je súčasne alebo v bezprostrednej časovej následnosti uzatváraná zmluva o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorazovo a dohoda o splátkach toho istého úveru a povinnosť zverejniť na viditeľnom mieste svojho webového sídla výrok tohto rozsudku spolu so svojím obchodným menom. Zároveň žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uloží povinnosť zdržať sa uzavierania zmlúv o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorazovo a súčasne alebo v bezprostrednej časovej následnosti uzatvárať dohody o splátkach toho istého úveru, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 2. Žalobca uviedol, že je neziskovou organizáciou v zmysle zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby občanom Slovenskej republiky, ktorí si obstarávajú tovary, výrobky alebo služby pre osobnú spotrebu a pri vykonávaní akejkoľvek obchodnej transakcie vystupujú ako spotrebitelia v zmysle § 52 OZ a nasl. a spĺňa teda podmienku § 301 CSP. Ďalej uviedol, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou založenou za účelom podnikania, ktorého hlavnou náplňou je poskytovanie nebankových pôžičiek a krátkodobých úverov spotrebiteľom. 3. V súvislosti s charakteristikou praktík žalovaného uviedol, že žalovaný uzatvoril so spotrebiteľom zmluvu o poskytnutí peňažnej pôžičky dňa 23.10.2015 v sume 500,00 EUR na obdobie 12 mesiacov za cenu 134,00 EUR, spolu s úrokom vo výške 46,00 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 230,00 EUR, a to všetko v celkovej sume 870,00 EUR mal spotrebiteľ uhradiť najneskôr v deň 23.10.2016. Súčasne pri podpise zmluvy o úvere spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným aj Dohodu o mimosúdnom riešení sporu, Dohodu o zrážkach zo mzdy a taktiež Dohodu o splátkovom kalendári. Žalobca uviedol, že zo zmluvy vyplýva, že spotrebiteľ je oprávnený splatiť svoju pôžičku jednorazovo kedykoľvek počas trvania platnosti zmluvy, avšak najneskôr do dňa 23.10.2016. Podľa názoru žalobcu Dohoda o splátkovom kalendári závažným a zásadným spôsobom mení negociované podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Z jednorazového splatenia poskytnutého úveru sa stal úver s plnením v mesačných splátkach, a tým sa súčasne zvýšila aj cena poskytnutého úveru vyjadrená v rozdielnej RPMN. Novačná dohoda o plnení v splátkach je nakoncipovaná tak, že rozčlenením pôvodného jednorazového splatenia celkovej sumy úveru na časť úveru splatnú skôr a na splácanie zostávajúcej sumy úveru rozložené do pravidelných splátok sa nemení celková suma úveru, v dôsledku čoho sa priemerný spotrebiteľ môže mylne domnievať, že sa nemení ani výhodnosť úveru. Reálne však po takejto novácii (zmene) splácania je úver menej výhodný pre spotrebiteľa, čo sa prejaví aj v zmene (zvýšení) ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) na spotrebiteľský úver. Pritom však príslušné štandardizované informácie o tejto skutočnosti (o zvýšení RPMN v dôsledku zmeny splácania podľa predpripravenej dohody o plnení v splátkach) nie sú spotrebiteľovi poskytnuté vopred ešte pred podpísaním zmluvy o príslušnom spotrebiteľskom úvere. 4. K právnemu posúdeniu žalobca uviedol, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch je okrem iného informácia o RPMN znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Poukázal na to, že pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere dostane spotrebiteľ od spoločnosti Pohotovosť informáciu o RPMN úveru splatného jednou splátkou. Uvedená RPMN je v prípade splatenia úveru jednou splátkou nižšia ako RPMN úveru splatného vo viacerých splátkach. Bezprostredne po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je so spotrebiteľom uzavretá dohoda o plnení v splátkach, ktorej dôsledkom je zdraženie úveru (zvýšenie RPMN), pričom táto skutočnosť nie je spotrebiteľovi prostredníctvom RPMN náležite odôvodnená a vysvetlená. Žalobca mal za to, že postupom žalovaného sú naplnené znaky nekalej obchodnej praktiky podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľov, nakoľko v danom prípade, ak žalovaný predložením informácií spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyvolá v spotrebiteľovi dojem o určitej cene úveru, následne dosiahne zmenu úveru na úver s vyššou cenou bez toho, aby potrebným spôsobom poskytol informáciu spotrebiteľovi o novej zmenenej cene, potom je práve absencia tejto novej informácie klamlivým opomenutím, ktoré uvádza spotrebiteľa do omylu, pričom spotrebiteľ nedostane potrebné informácie v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Klamlivým opomenutím voči spotrebiteľovi žalovaný zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a následnej dohody o plnení v splátkach, ktoré by inak neurobil, pretože môže byť uvedený do omylu vo vzťahu k výhodnosti poskytnutého úveru. 5. Žalobca ďalej poukázal na to, že Banková rada NBS po dôkladnom zvážení dospela k záveru, že opísanými praktikami (postupom) pri „rozkúskovaní“ uzatvárania zmlúv o spotrebiteľských úveroch - na zmluvy o spotrebiteľských úveroch s jednorazovým splatením a na súsledne prepojené novačné dohody o zmene splácania príslušného spotrebiteľského úveru na splácanie vo viacerých splátkach bez komplexných predzmluvných informácií ešte pred uzavretím zmluvy o príslušnom spotrebiteľskom úvere - sú naplnené znaky nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania a klamlivého opomenutia (zamlčania) vo vzťahu k záväzkom spotrebiteľa (podmienkam splácania spotrebiteľského úveru) vo vzťahu k cenovým podmienkam (vrátane RPMN na spotrebiteľský úver) a vo vzťahu k poskytovaniu podstatných informácií pre spotrebiteľa (priemerného spotrebiteľa) nevhodným spôsobom podľa ustanovení § 7 ods. 1, 2 a 4, § 8 ods. 1 písm. a) a d) v spojení s § 8 ods. 3 a 4 a § 2 písm. b), p), r) a u) zákona o ochrane spotrebiteľov, pričom v takýchto prípadoch ide aj o nedostatky postihnuteľné podľa ich závažnosti na základe ustanovení § 23 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovení § 35e ods. 1 až 3, § 35f ods. 1 a 2 a § 35g ods. 1 zákona o dohľade nad finančným trhom. Celkovo Banková rada NBS po dôkladnom zvážení dospela k záveru, že vydanie prvostupňového rozhodnutia (bodu 2 výrokovej časti) o uložení predbežného opatrenia vo vzťahu k zamedzeniu zámerného „rozkúskovania“ zmlúv o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorazovo a súsledne prepojených dohôd o splátkach toho istého úveru je naďalej dôvodné. 6. Uznesením č.k. 14C/4/2016-26 zo dňa 26.01.2017, právoplatným dňa 22.02.2017, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 30.11.2016 zamietol, nakoľko žalobca neosvedčil predpoklady na nariadenie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, keď nešpecifikoval existenciu skutočností, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladne upraviť pomery. Zároveň považoval za potrebné dodať, že dňa 23.11.2016 bolo vydané predbežné opatrenie Útvarom dohľadu nad finančným trhom č. M. - XXXXX/XXXX-X, potvrdené rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 07.06.2016, právoplatné dňa 09.06.2016, na ktoré poukázal sám žalobca v žalobe na abstraktnú kontrolu spotrebiteľskej zmluvy v bodoch 23. a 24. a ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa používania nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že so spotrebiteľom je súčasne alebo v bezprostrednej časovej následnosti uzatváraná zmluva o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorazovo a dohoda o splátkach toho istého úveru. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd nevzhliadol dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže požadovaná povinnosť bola žalovanému uložená právoplatným rozhodnutím správneho orgánu a žalobca nijakým spôsobom neosvedčil dôvody, pre ktoré by takéto rozhodnutie nemalo byť postačujúce pre dosiahnutie požadovanej ochrany. Základné atribúty dôvodnosti neodkladnej úpravy vo forme neodkladného opatrenia žalobca neosvedčil. 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko sa vo všeobecnosti nestotožňuje so žalobou, neuznáva nárok uplatnený žalobou a popiera ho. Zdôraznil, že sa nedopúšťa v žalobe uvedenej nekalej obchodnej praktiky. Nakoľko sa žalobca domáha svojich práv tzv. negatórnou žalobou, ako aj vzhľadom na právo súdu zakázať používanie nekalej obchodnej praktiky (§ 305 ods. 3 Civilného sporového poriadku), je nutné uviesť, že nevyhnutným predpokladom úspešnosti žalobcu v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je, že sa žalovaný tvrdeného konania dopúšťa. Je teda vecou žalobcu, aby preukázal, že v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uzatvára žalovaný so spotrebiteľmi tzv. dohodu o plnení v splátkach. Zdôraznil, že podmienkou jej úspešného uplatnenia je, aby konanie (zásah), ktorého zdržanie sa (upustenie) žalobca žiada, dosiaľ trvalo, poprípade pokračovalo, alebo aby existovalo konkrétne nebezpečenstvo (hrozba) jeho opakovania v budúcnosti. Z toho vyplýva, že tento druh žaloby nemá svoje opodstatnenie tam, kde konanie, ktorého zdržania sa žalobca žiada, bolo už ukončené a netrvá, eventuálne ďalej nepokračuje, resp. kde neexistuje žiadne konkrétne - reálne nebezpečenstvo (hrozba) jeho opakovania v budúcnosti. Bol toho názoru, že aby mohol byť žalobca úspešný v spore, musel by preukázať, že k dnešnému dňu, resp. k neskoršiemu dátumu vyhlásenia rozsudku sa žalovaný dopúšťa žalobcom tvrdenej nekalej obchodnej praktiky, čo žalovaný jednoznačne popiera. Nakoľko neexistuje zmluvná dokumentácia žalobcu, ktorá by dokazovala, že používa tzv. dohodu o plnení v splátkach, žalobca nemá žiadne dôkazy preukazujúce akékoľvek porušenie zákona žalovaným. Ide teda o negatívnu skutočnosť, ktorú preukázať nemožno. 8. V súvislosti so zmluvou o poskytnutí peňažnej pôžičky zo dňa 23.10.2015 o ktorú sa žalobca skutkovo opiera žalovaný uviedol, že nikdy žiadne zmluvy o pôžičke neuzatváral a ak by to aj tak bolo (čo žalovaný popiera), odkaz na akúsi zmluvu spred takmer 1,5 roka z hľadiska znášania dôkazného bremena určite nie je dostatočné. 9. Ďalej žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že rovnako ušlo pozornosti žalobcu, že je verejne známe, že žalovaný prijal počnúc od 23.12.2016 rozhodnutie o ukončení poskytovania spotrebiteľských úverov prostredníctvom siete svojich pobočiek, čo je zverejnené aj na webovom sídle žalovaného www.pohotovost.sk. Mal za to, že skutočnosť, že nové spotrebiteľské úvery neposkytuje, vylučuje úspešnosť žaloby žalobcu. 10. Žalovaný sa v ďalšej časti vyjadrenia /B/ z opatrnosti podrobne vyjadril aj k Dohode o plnení v splátkach používanou v minulosti, ktorá podľa jeho názoru nie je nekalá obchodná praktika. Zdôraznil, že žalobca vôbec nepreukázal existenciu nekalej obchodnej praktiky, jej aktuálne pretrvávanie, opakovanie alebo hrozby, že nastane v budúcnosti. 11. Záverom sa žalovaný vyjadril k petitu žaloby, ktorý podľa jeho názoru v časti zverejnenia rozsudku je rozporný s § 305 ods. 2 CSP, keďže uvedené ustanovenie neobsahuje možnosť uloženia akejkoľvek povinnosti žalovanému spočívajúcej v zverejnení rozsudku, ale iba obsahuje právo žalobcu po právoplatnom skončení súdneho konania zverejniť rozsudok. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný uvedomujúc si, že hoci v predmetnej právnej veci nie je potrebné nariaďovať (§ 304 CSP), avšak je toho názoru, že nariadenie pojednávanie zakázané nie je a aj vzhľadom na skutočnosť, že súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré neboli navrhnuté, ak je to nevyhnutné na rozhodnutie vo veci (§ 303 ods. 2 CSP), žiadal o nariadenie pojednávania vo veci. 12. V konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach ide výlučne o právne posúdenie veci. Je teda na rozhodnutí súdu, či pojednávanie nariadi alebo dospeje k názoru, že pojednávanie nie je potrebné nariaďovať (§ 304 CSP). Pojednávanie predstavuje tú časť civilného súdneho konania, na ktorej sa vykonáva dokazovanie. Dokazovanie je kognitívnym procesom získavania predovšetkým skutkových informácií pre právne posúdenie veci. V konaní o abstraktnej kontrole o spotrebiteľských veciach však spravidla skutkové informácie o okolnostiach konkrétnych prípadov nebudú vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci natoľko relevantné, aby súd uznal za vhodné nariadiť pojednávanie. Vzhľadom na skutkový stav v danej veci a skutočnosť, že nepovažoval za potrebné vykonať aj dôkazy, ktoré neboli navrhnuté sporovými stranami a takéto dôkazy aj obstarať alebo zabezpečiť (§ 303 ods. 2 CSP), súd dospel k názoru, že pojednávanie nie je potrebné nariadiť, a preto návrhu žalovaného, ktorý žiadal nariadenie pojednávania vo veci, nevyhovel. 13. Súd sa oboznámil s listinami tvoriacimi obsah spisu, a to: Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, Dohodou o riešení sporu mediáciou, Dohodou o zrážkach zo mzdy, Splátkovým kalendárom uzavretými dňa 23.10.2015, Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere na Európskom formulári zo dňa 23.10.2015, oznamom uverejneným na webovej stránke žalovaného o ukončení poskytovania spotrebiteľských úverov počnúc od 23.12.2016, formulárom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, Všeobecnými podmienkami poskytovania spotrebiteľského úveru, Dohodou o plnení v splátkach predloženými žalovaným, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav. 14. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia existencie nekalej obchodnej praktiky žalovaného, uloženia povinnosti žalovanému spočívajúcej v zdržaní sa jej používania a uloženia povinnosti žalovanému, spočívajúcej v zverejnení výroku rozsudku na viditeľnom mieste webového sídla žalovaného. Nekalá obchodná praktika podľa žalobcu má spočívať v tom, že žalovaný uzatvára so spotrebiteľmi zmluvu o spotrebiteľskom úvere splatnom jednou splátkou, pričom následne uzatvára so spotrebiteľmi tzv. dohodu o plnení v splátkach, ktorou sa zásadne a závažne mení výhodnosť poskytnutého úveru v neprospech spotrebiteľa, pričom cieľom žalovaného je práve poskytnutie spotrebiteľského úveru splácaného v splátkach. Nevýhodnosť splácania spotrebiteľského úveru v splátkach sa prejaví na náraste výšky RPMN v porovnaní so splatením spotrebiteľského úveru jednou splátkou. Žalobca bol toho názoru, že uvedená zmena výšky RPMN, resp. zdraženie úveru nie je spotrebiteľovi náležite odôvodnené a vysvetlené, čo je v rozpore s § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, ktorý ukladá povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi vysvetlenie jednotlivých položiek predzmluvných informácií, čo zahŕňa aj informáciu o RPMN úveru na primeranej úrovni tak, aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť, či navrhovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere zodpovedá jeho potrebám a jeho finančnej situácii. Na uvedenom podľa žalobcu nič nemení ani skutočnosť, že pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj pred uzavretím dohody o plnení v splátkach (avšak po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere) predkladá žalovaný spotrebiteľom tzv. predzmluvný formulár s informáciami podľa § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Obidva právne úkony treba podľa žalobcu posúdiť komplexne v podobe jednej spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľ má byť od počiatku informovaný o výške RPMN v prípade plnenia v splátkach. Uvedeným postupom žalovaného sú naplnené znaky nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov), ktorá spočíva v klamlivom opomenutí, teda v tom, že spotrebiteľ obdrží najprv informáciu o určitej nižšej cene úveru, a následne a bez toho, že by o tom bol spotrebiteľ vopred informovaný, dôjde k zvýšeniu ceny úveru. To znamená, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by pri zvážení a vyhodnotení potrebných informácií o poskytnutom úvere inak neurobil. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na rozhodnutie Bankovej rady Národnej banky Slovenska, ktorým bolo potvrdené prvoinštančné rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia týkajúceho sa tejto praktiky a ktorá dospela k záveru, že opísanými praktikami (postupom) žalovaného sú naplnené znaky nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania a klamlivého opomenutia (zamlčania) vo vzťahu k záväzkom spotrebiteľa (podmienkam splácania spotrebiteľského úveru) vo vzťahu k cenovým podmienkam (vrátane RPMN na spotrebiteľský úver) a vo vzťahu k poskytovaniu podstatných informácií pre spotrebiteľa (priemerného spotrebiteľa) nevhodným spôsobom. 15. Z oznámenia na webovej stránke žalovaného súd zistil, že žalovaný počnúc dňom 23.12.2016 ukončil poskytovanie úverov na slovenskom trhu prostredníctvom siete 76 pobočiek, pričom naďalej sa však venuje správe a servisu úverov u súčasných klientov. 16. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona: 17. Podľa § 301 CSP, konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je konanie, v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností konkrétneho prípadu. 18. Podľa § 302 CSP, žalobu podľa § 301 môže proti dodávateľovi podať iba právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu. 19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná nedôvodne. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. 20. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, a teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. 21. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. 22. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Výnimočne však môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli, ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to umožňuje explicitne zákon. Takáto výnimka je upravená aj v rámci konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, keď súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré neboli navrhnuté, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Ide tu teda o príklon k vyšetrovaciemu princípu. V konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach sa primerane použijú ustanovenia tretej časti Civilného sporového poriadku o konaní, s definovanými výnimkami. Napriek istej špecifickosti tohto konania v ňom ide o právno- protektívne prvky vo vzťahu k slabšej strane právneho vzťahu (spotrebiteľovi). V zmysle § 303 ods. 2 CSP môže súd vykonať aj dôkazy, ktoré neboli navrhnuté sporovými stranami a takéto dôkazy aj obstarať alebo zabezpečiť. Z tohto dôvodu je v ust. § 303 ods. 3 CSP normovaná aj výnimka z aplikácie inštitútu sudcovskej koncentrácie, ktorá sa z povahy veci na toto konanie nepoužije. Konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je novým typom konania. Zmyslom tohto konania je vysloviť neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských v zmluvách alebo určiť obchodnú praktiku za nekalú mimo rámca všeobecných sporov medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Abstraktná kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok prebieha mimo rámca konkrétneho konania, na podnet špecificky legitimovaných subjektov (§ 302 CSP) a so špecifickými účinkami tohto rozsudku (§ 306 CSP). Pri skúmaní procesnej legitimácie žalobcu súd zistil, že žalobca ako právnická osoba zriadená na ochranu spotrebiteľa má osobitnú procesnú legitimáciu na uplatnenie práva v konaní o abstraktnej kontrole. Žaloba smeruje voči žalovanému, ktorým je dodávateľ ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 23. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že nakoľko sa žalobca domáha svojich práv tzv. negatórnou žalobou, ako aj vzhľadom na právo súdu zakázať používanie nekalej obchodnej praktiky (§ 305 ods. 3 Civilného sporového poriadku), nevyhnutným predpokladom úspešnosti žalobcu v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je preukázať, že sa žalovaný tvrdeného konania dopúšťa aj v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a uzatvára so spotrebiteľmi tzv. dohodu o plnení v splátkach. Podmienkou jej úspešného uplatnenia je, aby konanie (zásah), ktorého zdržanie sa (upustenie) žalobca žiada, dosiaľ trvalo, poprípade pokračovalo, alebo aby existovalo konkrétne nebezpečenstvo (hrozba) jeho opakovania v budúcnosti. Z toho vyplýva, že tento druh žaloby nemá svoje opodstatnenie tam, kde konanie, ktorého zdržania sa žalobca žiada, bolo už ukončené a netrvá, eventuálne ďalej nepokračuje, resp. kde neexistuje žiadne konkrétne - reálne nebezpečenstvo (hrozba) jeho opakovania v budúcnosti. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný sa dopúšťa žalobcom tvrdenej nekalej obchodnej praktiky. Žalovaný uvedené tvrdenia žalobcu jednoznačne poprel s poukázaním na skutočnosť, že neexistuje zmluvná dokumentácia žalobcu, ktorá by dokazovala, že používa tzv. dohodu o plnení v splátkach, žalobca nemá žiadne dôkazy preukazujúce akékoľvek porušenie zákona žalovaným, pričom ide teda o negatívnu skutočnosť, ktorú žalovaným preukázať nemožno. 24. Súd zhodne so žalovaným v súvislosti so zmluvou o poskytnutí peňažnej pôžičky zo dňa 23.10.2015, ktorú žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení konštatuje, že odkaz na zmluvu spred takmer 1,5 roka z hľadiska znášania dôkazného bremena určite nie je dostatočný. Žalobca svoje tvrdenia ohľadom vyššie uvedeného konania žalovaného v čase rozhodovania súdu v súvislosti s tvrdenou nekalou praktikou nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Za podstatnú okolnosť súd považoval aj skutočnosť, že ako je verejne známe, žalovaný prijal počnúc dňom od 23.12.2016 rozhodnutie o ukončení poskytovania spotrebiteľských úverov prostredníctvom siete svojich pobočiek, čo bolo zverejnené aj na webovom sídle žalovaného www.pohotovost.sk. a keďže nové spotrebiteľské úvery neposkytuje, daná okolnosť vylučuje úspešnosť žaloby žalobcu. Nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal existenciu nekalej obchodnej praktiky, jej aktuálne pretrvávanie, opakovanie alebo hrozby, že nastane v budúcnosti, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu. 25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa zásady úspechu v konaní a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na plnú náhradu trov konania. 26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje. Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku po a) vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, po b) pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis (§ 127 ods. 1 CSP). (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie § 366).