Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/68/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200501 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200501.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcov: 1. AKADÉMIA MÉDIÍ, odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave, n.o., so sídlom Župné námestie 7, 811 03 Bratislava, IČO: 37 924 478, 2. AKADÉMIA MÉDIÍ, odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave, so sídlom Župné námestie 7, 811 03 Bratislava, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou: Zahoráková & Partners, s.r.o., IČO: 47 232 412, so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, 813 30 Bratislava, IČO: 00 164 381, o preskúmanie zákonnosti štyroch rozhodnutí žalovaného všetky vedené pod č.: 2016-26493/51990:5-15A0 a všetky zo dňa 18.01.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie voči žalobcovi v 2. rade z a s t a v u j e . Krajský súd v Bratislave napadnuté štyri rozhodnutia žalovaného: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č.: ? č. 2016-26493/51990:5-15A0 zo dňa 18.01.2017 o pozastavení platnosti priznaného práva udeľovať akademický titul bakalár (v skratke Bc.), absolventom študijného programu s názvom marketingová komunikácia, v študijnom odbore masmediálne štúdia, so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 3, uskutočňovaného dennou formou štúdia, stupeň štúdia: 1., vysokej škole Akadémia médií, odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave, ? č. 2016-26493/51990:5-15A0 zo dňa 18.01.2017 o pozastavení platnosti priznaného práva udeľovať akademický titul bakalár (v skratke Bc.), absolventom študijného programu s názvom mediálna komunikácia, v študijnom odbore masmediálne štúdia, so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 3, uskutočňovaného dennou formou štúdia, stupeň štúdia: 1., jazyk poskytovania: slovenský jazyk, vysokej škole Akadémia médií, odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave, ? č. 2016-26493/51990:5-15A0 zo dňa 18.01.2017 o pozastavení platnosti priznaného práva udeľovať akademický titul bakalár (v skratke Bc.), absolventom študijného programu s názvom marketingová komunikácia, v študijnom odbore masmediálne štúdia, so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 4, uskutočňovaného externou formou štúdia, stupeň štúdia: 1., jazyk poskytovania: slovenský jazyk, vysokej škole Akadémia médií, odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave, ? č. 2016-26493/51990:5-15A0 zo dňa 18.01.2017 o pozastavení platnosti priznaného práva udeľovať akademický titul bakalár (v skratke Bc.), absolventom študijného programu s názvom mediálna komunikácia, v študijnom odbore masmediálne štúdia, so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 4, uskutočňovaného externou formou štúdia, stupeň štúdia: 1., jazyk poskytovania: slovenský jazyk, vysokej škole Akadémia médií, odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave, z r u š u j e podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi v 1. rade súd priznáva proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Žalobcovi v 2. rade súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správny orgánom 1. Žalovaný napadnutými rozhodnutiami vydanými všetko dňa 18.01.2017 podľa § 102 ods. 3 písm. d) v spojení s § 83 ods. 9 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“ alebo „zákon č. 131/2002 Z.z.“) po vyjadrení Akreditačnej komisie, a to: ? rozhodnutím č. 2016-26493/51990:5-15A0 rozhodol o pozastavení platnosti priznaného práva udeľovať akademický titul bakalár (v skratke Bc.), absolventom študijného programu s názvom marketingová komunikácia, v študijnom odbore masmediálne štúdia, so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 3, uskutočňovaného dennou formou štúdia, stupeň štúdia: 1., vysokej škole Akadémia médií, odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave, ? rozhodnutím č. 2016-26493/51990:5-15A0 rozhodol o pozastavení platnosti priznaného práva udeľovať akademický titul bakalár (v skratke Bc.), absolventom študijného programu s názvom mediálna komunikácia, v študijnom odbore masmediálne štúdia, so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 3, uskutočňovaného dennou formou štúdia, stupeň štúdia: 1., jazyk poskytovania: slovenský jazyk, vysokej škole Akadémia médií, odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave, ? rozhodnutím č. 2016-26493/51990:5-15A0 rozhodol o pozastavení platnosti priznaného práva udeľovať akademický titul bakalár (v skratke Bc.), absolventom študijného programu s názvom marketingová komunikácia, v študijnom odbore masmediálne štúdia, so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 4, uskutočňovaného externou formou štúdia, stupeň štúdia: 1., jazyk poskytovania: slovenský jazyk, vysokej škole Akadémia médií, odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave a ? rozhodnutím č. 2016-26493/51990:5-15A0 rozhodol o pozastavení platnosti priznaného práva udeľovať akademický titul bakalár (v skratke Bc.), absolventom študijného programu s názvom mediálna komunikácia, v študijnom odbore masmediálne štúdia, so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 4, uskutočňovaného externou formou štúdia, stupeň štúdia: 1., jazyk poskytovania: slovenský jazyk, vysokej škole Akadémia médií, odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave. Všetky štyri rozhodnutia boli žalobcom doručené dňa 03.02.2017. II. Žaloba 2. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.04.2017 sa v žalobe označení žalobcovia: 1/ AKADÉMIA MÉDIÍ, odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave, n.o., a 2/ AKADÉMIA MÉDIÍ, odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave domáhali proti žalovaným: 1/ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a 2/ Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, preskúmania zákonnosti všetkých štyroch vydaných rozhodnutí s ktorými v celom rozsahu nesúhlasia, tvrdiac, že postupom žalovaných došlo k porušeniu a dotknutiu ich práv a právom chránených záujmov. 3. Žalobcovia majú zato, že napadnuté rozhodnutia okrem zásadných formálnych nedostatkov, majú aj vecné obsahové nedostatky individuálnych správnych aktov. Všetky napadnuté rozhodnutia boli vydané v administratívnom konaní, avšak bez náležitého odôvodnenia, pričom texty odôvodnení napadnutých rozhodnutí sú doslova identické. Na základe uvedeného považujú žalobcovia odôvodnenia napadnutých rozhodnutí za arbitrárne a napadnuté rozhodnutia za nepreskúmateľné a nezákonné, ktoré sú v preukázateľnom a hrubom rozpore so základnými zásadami správneho konania, a to bez ohľadu na to, že pri rozhodovaní žalovaných je vylúčená aplikácia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Je zrejmé, že aj v prípade, ak osobitný zákon vylúči pôsobnosť všeobecného predpisu - Správneho poriadku, pričom tento lex specialis (zákon č. 131/2002 Z.z.) neupravuje určitú otázku, nemôže to znamenať založenie priestoru pre bezbrehú ľubovôľu orgánu verejnej správy. Práve v takýchto prípadoch je doslova nevyhnutné aplikovať základné princípy správneho práva, resp. princípy dobrej správy. 4. Odkazujú pritom žalobcovia na rozsudok Najvyššie súdu SR vo veci sp. zn. 1Sžo/37/2009 zo dňa 02.02.2010, v ktorom okrem iného najvyšší súd vyslovil, že “...nemožno upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutie správnych orgánov vyplývajúcich napr. z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77) 31 z 28.09.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov resp. z č. 17 Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007) 7 z 20.06.2007 o dobrej verejnej správe, v zmysle ktorého musia byť správne rozhodnutia formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a musia obsahovať primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré bolo vydané.“ 5. Obdobne tak odkazujú žalobcovia na rozsudok Najvyššie súdu SR vo veci sp. zn. 8Sžo/182/2009 zo dňa 30.09.2010, podľa ktorého „je potrebné, aby každé rozhodnutie, ktoré v rámci zákonných ustanovení škola vydá, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa na toto konanie vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní alebo nie, mohlo byť preskúmané súdom a to v duchu pravidiel a zásad pre rozhodovanie o právach a povinnostiach interpretovaných v kontexte štandardu všeobecných pravidiel správneho práva, v súlade s princípmi dobrej správy“. 6. Tvrdia ďalej žalobcovia, že napadnuté rozhodnutia sú rovnako v rozpore so základnými a ústavnými princípmi právneho štátu v zmysle Ústavy SR, najmä s čl. 46 a nasl. Ústavy SR, z obsahu ktorého vyplýva právo domáhať sa ochrany svojho práva na súde alebo inom orgáne Slovenskej republiky a právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach, povinnostiach a právom chránených záujmov. 7. Žalobcovia majú za to, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné tak z dôvodov materiálnych, viažucich sa priamo k rozhodnutiam ako individuálnym správnym aktom, a aj z dôvodu podstatných procesných vád a pochybení, ku ktorým došlo v rámci konaní, ktoré predchádzali vydaniu napadnutých rozhodnutí. 8. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti žalobcovia dôvodia, že vo všetkých štyroch napadnutých rozhodnutiach absentuje akékoľvek konkrétne odôvodnenie, z ktorého by mali zrejmé právne a skutkové okolnosti, ktoré opodstatňujú záver napadnutých rozhodnutí a vo svojej podstate je potom každé z napadnutých rozhodnutí arbitrárnym rozhodnutím a výhradne „výrokom“ rozhodnutia bez odôvodnenia, bez jednoznačnej špecifikácie účastníka konania, s ktorým sa malo konať. V texte všetkých napadnutých rozhodnutí absentujú akékoľvek ďalšie právne a skutkové úvahy, z ktorých by žalobcovia mali alebo preukázateľne mohli mať možnosť overiť, akou logickou a právnou úvahou sa orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní riadil, ako i to, ako orgán verejnej správy vyhodnotil všetky podklady pre svoje rozhodnutia. 9. Z textu napadnutých rozhodnutí vyplýva len, že žalovaní ako podklad pre svoje rozhodnutia prijali „vyjadrenie Akreditačnej komisie“, toto vyjadrenie žiadnym spôsobom ale nevysvetlili, neobjasnili, čo je obsahom „vyjadrenia“ a závery takéhoto „vyjadrenia" nepremietli do textu napadnutých rozhodnutí. Neuviedli ani to, kedy sa mala Akreditačná komisia „vyjadriť“, ani pod akým číselným označením. Takýto postup žalovaných je nielen nepreskúmateľný, ale predovšetkým nezákonný, keďže Akreditačná komisia nevydáva žiadne záväzné rozhodnutia, nemá žiadny inštitucionalizovaný charakter a je výhradne poradným orgánom Vlády Slovenskej republiky, ktorej vyjadrenia nie sú pre žalovaných žiadnym spôsobom záväzné a teda ani smerodajné. V právnom štáte je neprípustné, aby orgán verejnej správy vydal záväzné a meritórne rozhodnutie po vyjadrení subjektu, ktorý jednak nemá právnu subjektivitu, nemá žiadnu právnu zodpovednosť a ktorý ani nevydáva žiadne individuálne správne akty a výstupy ktoré ani nie je možné v praxi hodnoverne verifikovať. 10. Žalobcovia považujú napadnuté rozhodnutia za nepreskúmateľné i z dôvodu, že tieto nijakým spôsobom ani náznakovo nešpecifikujú konkrétne nedostatky žalobcu v druhom rade, ktoré je povinný odstrániť neodkladným prijatím a nijako nešpecifikovaných opatrení. 11. Na jednej strane je tak žalobca v druhom rade zo strany orgánu verejnej správy sankcionovaný vykonateľnými rozhodnutiami s následkom pozastavenia konkrétnych práv, na strane druhej nie je uvedený racionálny právny dôvod takýchto zásadných rozhodnutí, nakoľko žiadne vytýkané nedostatky neboli v napadnutých rozhodnutiach orgánom verejnej správy uvedené. Je logické, že ak žalobcovia nepoznajú obsah vytýkaných nedostatkov, nemôžu ani neodkladne prijať také opatrenia, ktoré by dokázali bližšie neuvedené nedostatky účinným spôsobom odstrániť. Argumentum a contrario, akékoľvek neodkladne prijaté opatrenie zo strany žalobcov nikdy nemôže odstrániť orgánom verejnej správy vytýkaný nedostatok, nakoľko tento nedostatok nebol v napadnutých rozhodnutiach orgánom verejnej správy nezameniteľne špecifikovaný. 12. Tvrdia ďalej žalobcovia, že orgán verejnej správy sa nemôže zákonným spôsobom v napadnutých rozhodnutiach odvolávať na akékoľvek vyjadrenia Akreditačnej komisie, ak takéto závery vyjadrenia, ich presný obsah, ale aj dôvody, pre ktoré sa žalovaný s nimi stotožnil a z akých dôvodov sa naopak nestotožnil s vyjadreniami žalobcov, nie sú obsahom odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, proti ktorým zákon pripúšťa správnu žalobu, čo pre tento dôvod spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí. 13. Napadnuté rozhodnutia ďalej trpia vážnymi formálnymi vadami a to, že boli vydané ako samostatné individuálne správne akty a to všetky štyri pod rovnakým registračným číslom rozhodnutia, resp. rovnakým číslom konania, čo sekundárne spôsobuje zrejmú nedostatočnú identifikáciu rozhodnutí a ich formálnu zmätočnosť, ale predovšetkým ich zameniteľnosť a nejednoznačnosť. Napadnuté rozhodnutia boli vydané pod bližšie nešpecifikovanou hlavičkou výhradne s označením „MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY“, „Peter Plavčan minister“. Všetky napadnuté rozhodnutia boli podpísané bližšie nešpecifikovanou osobou bez uvedenia jej mena, priezviska a prípadného funkčného zaradenia. Ani jedno napadnuté rozhodnutie neobsahuje meno a priezvisko osoby, ktorá rozhodnutie podpísala, ani jej funkčné zaradenie, pričom nie je riadnym a nezameniteľným spôsobom označený orgán verejnej správy. V neposlednom rade žalobcovia poukazujú na to, že ani jedno z napadnutých rozhodnutí nie je opatrené úradnou pečiatkou orgánu verejnej správy. Uvedená náležitosť rozhodnutia je podľa konštantnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR tzv. notorietou a náležitosťou, z ktorej je možné overiť povahu listiny ako listiny verejnej. 14. Zásadnú nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalobcovi vidia tiež v tom, že ich znenie ani jednoznačne nerieši, či je jediným právnym následkom pozastavenia priznaných práv to, že žalobca v druhom rade nemôže na štúdium prijímať študentov, alebo či v dôsledku napadnutých rozhodnutí súčasne zanikajú aj práva úspešných absolventov štúdia u žalobcu v druhom rade získať akademický titul „bakalár“ (v skratke Bc.). Napadnuté rozhodnutia taxatívne uvádzajú, že orgán verejnej správy pozastavuje platnosť priznaného práva udeľovať akademický titul „bakalár“ (v skratke Bc.), z čoho jednoznačne vyplýva, že by súčasní študenti tretieho ročníka, ktoréhokoľvek bakalárskeho študijného programu nemohli svoje štúdium po úspešnej obhajobe záverečnej práce o úspešnom absolvovaní záverečných skúšok dokončiť práve a len preto, že by im nemohol byť zo strany žalobcu v druhom rade udelený titul „bakalár“ (v skratke Bc.). Tak ustanovenie § 102 ods. 3 písm. d) zákona o vysokých školách ako i ustanovenie § 83 ods. 9 zákona, na ktoré sa orgán verejnej správy v napadnutých rozhodnutiach odvoláva, tomuto orgánu neumožňujú prijať také rozhodnutie, na základe ktorého by mohla byť pozastavená platnosť už priznaného práva žalobcu v druhom rade udeľovať akademický titul absolventom ktoréhokoľvek študijného programu. 15. Žalobcovia v žalobe poukazujú na ďalšie vady konania o pozastavení priznaných práv, ktoré majú za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Tvrdia žalobcovia, že v rámci konaní, ktoré viedli k vydaniu napadnutých rozhodnutí, boli zo strany orgánu verejnej správy evidentne porušené základné procesné pravidla v neprospech žalobcov ako zrejmých účastníkov administratívneho konania. Predovšetkým žalobcovia neboli nijakým spôsobom upovedomení o tom, že vo veci, v rámci ktorej boli následne vydané napadnuté rozhodnutia, sa začalo administratívne konanie. Neboli orgánom verejnej správy vyzvaní, aby sa vyjadrili k podkladom pre rozhodnutie potom, čo mal orgán verejnej správy zato, že má dostatok podkladov na vydanie rozhodnutia v merite veci. Žalobcovia neboli vyzvaní ani na navrhnutie dôkazov na podporu svojich tvrdení, resp. na svoju obhajobu. So žalobcami orgán verejnej správy nijakým spôsobom nekonal ako s účastníkmi konania, celé konanie zrealizoval bez ich vedomia a napadnuté rozhodnutie vydal bez toho, aby si v rámci jednotlivých konaní o tejto otázke obstaral od žalobcov akýkoľvek podklad potrebný pre vlastné rozhodnutie. Týmto konaním resp. nekonaním orgán verejnej správy porušil základné pravidlá správneho konania obsiahnuté v § 3 ods. 2 a ods. 5 Správneho poriadku, ktorého aplikáciu v danom prípade žalobcovia odôvodňujú s odkazom, že sa jedná o základné princípy právneho štátu zakotvené v Ústave SR, pričom právo žalobcov nato, aby boli v konaní vypočutí, je okrem iných zakotvené aj napr. v čl. 41 Charty EÚ, v Rezolúcií Výboru ministrov Rady Európy (77) 31 z 28.09.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov ako i Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007) 7 z 20.06.2007 o dobrej verejnej správe. 16. Vzhľadom na uvedené žalobcovia navrhli aby správny súd po vykonanom dokazovaní a preskúmaní napadnutých rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy vo veci konajúcich s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. b), c), d), e), f), g) zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) všetky štyri napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovaným na ďalšie konanie. Zároveň žiadali aby súd priznal žalobcom právo na úplnú náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Podaním doručeným súdu dňa 30.08.2017 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR podalo svoje vyjadrenie k predmetnej žalobe i k návrhu na odklad vykonateľnosti. 18. Žalovaný v 1. rade predovšetkým namietal vadu označenia žalovaného i žalobcu ako ich označili v žalobe žalobcovia. Žalobcom nemôže byť vo veci AKADÉMIA MÉDIÍ, odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave, n.o., a zároveň AKADÉMIA MÉDIÍ, odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave. 19. Taktiež namietal, že žalovaným nemôže byť súčasne Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a zároveň minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorý navyše nie je označený v súlade s ust. § 133 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 25 SSP. Odkazuje pritom žalovaný na ust. § 32 SSP, podľa ktorého účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak. Žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. 20. Z uvedeného vyvodzuje, že žalovaným je len ten orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie (§ 180 ods. 1 SSP). Teda v danej veci môže byť žalovaným len jeden orgán (nie dva) verejnej správy. 21. Rovnako žalobcom môže byť len jeden subjekt a nie dva ako je to uvedené v žalobe (§ 178 SSP), pričom žalobcom je tá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 22. Vzhľadom na uvádzané pochybenia v označení tak žalobcu ako aj žalovaného je uvedená žalobca v rozpore so zákonom (§ 180 ods. 1, § 178, § 57 a § 182 SSP) a preto je nezrozumiteľná. 23. K meritu samotnému a k tvrdeniam žalobcu, že rozhodnutia sú protizákonné pre nedostatok odôvodnenia žalovaný predovšetkým tvrdí, že na rozhodovanie podľa zákona o vysokých školách (§ 108) sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkou rozhodovania o uložení pokuty (§ 2a), rozhodovania o zastavení konania alebo rozhodovania o prerušení konania (§ 47), rozhodovania o udelení oprávnenia (§ 49a) a rozhodovania o priznaní sociálneho štipendia (§ 96). S poukazom na uvedené sa na rozhodovanie o pozastavení platností priznaných práv, čo je preskúmavaný prípad, všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje. 24. Potom ak osobitný zákon, v danom prípade zákon č. 131/2002 Z.z., použitie Správneho poriadku výslovne vylučuje, tento nie je možné použiť ani podporne a správny orgán je pri svojom rozhodovaní povinný postupovať výlučne podľa ustanovení osobitného zákona. Tak je to aj pokiaľ ide o proces a konanie o akreditácii študijných programov, v ktorej sa uskutočňuje osobitným spôsobom, odlišným od konania podľa Správneho poriadku, a to pokiaľ ide o jeho začiatok, priebeh, spôsob vyjadrovania sa k podkladom pre rozhodnutie, prijatie rozhodnutia a jeho formálne a obsahové náležitosti. Osobitný spôsob konania je daný osobitnou povahou rozhodovacieho procesu, v ktorom hlavnú úlohu vykonáva Akreditačná komisia a minister vo väčšine prípadov rozhodne podľa jej návrhu. 25. V procese rozhodovania o akreditácii študijného programu sa vysoká škola vyjadruje k výstupom Akreditačnej komisie (ďalej aj „AK“), t j. k hodnotiacej správe alebo stanovisku pracovnej skupiny AK a k vyjadreniam AK zverejneným na internete. Minister pristupuje k vydaniu rozhodnutí až po tom, keď si vysoká škola uplatnila všetky pripomienky k uvedeným výstupom spôsobom ustanoveným zákonom. To znamená, že po ukončení procesu pripomienkovania je vysoká škola plne oboznámená s vyjadreniami AK a s nedostatkami, ktoré sa vysokej škole vytýkajú, a zároveň ministerstvo je oboznámené so všetkými prípadnými výhradami vysokej školy k vyjadreniam AK a so stanoviskom AK k týmto výhradám. 26. Vzhľadom na prísne formalizovaný proces akreditácie študijných programov už zákon neustanovuje náležitosti samotného rozhodnutia ministra, ktoré môže byť veľmi neformálne. Zákon dokonca v ust. § 83 ods. 9 v spojení s § 102 ods. 3 písm. d) zákona ani neustanovuje, že o pozastavení platnosti priznaných práv je minister povinný vydať rozhodnutie. Zákon v ust. § 83 ods. 9 hovorí o tom, že „minister pozastaví platnosť práv“, nehovorí o tom, že tak musí urobiť rozhodnutím. Preto ak by minister pozastavil uvedené práva napr. listom, neporušil by tým zákon. Napriek tomu minister v predmetných veciach vydal rozhodnutia, pri ktorých použil analógiu s ust. § 102 ods. 3 písm. d) zákona. V zmysle tohto ustanovenia však minister svoje rozhodnutia zdôvodní a zdôvodnenie zverejní iba ak rozhodne inak, ako bol návrh Akreditačnej komisie. Zákon na uvedenom mieste priamo ustanovuje odlišnosť rozhodnutí vydaných podľa tohto zákona od rozhodnutí vydaných v správnom konaní. 27. Ani žalobcom poukázané zásady správneho konania formulované v ust. § 3 Správneho poriadku neustanovujú, aké náležitosti má mať rozhodnutie. Navyše, v zmysle ust. § 3 ods. 6 Správneho poriadku sa ustanovenia o základných pravidlách konania použijú pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení primerane, nakoľko takéto právne akty môžu mať rôznu povahu a nebude vždy možné uplatniť pri ich vydávaní všetky základné pravidlá konania. 28. Ani ust. čl. 4 CSP nemožno analogicky aplikovať na chýbajúcu úpravu náležitostí rozhodnutí vydaných podľa zákona. Uvedené ustanovenie sa týka len prejednávania a rozhodovania veci pred súdom. 29. Napokon tvrdí žalovaný, že žalobca si sám protirečí, ak na jednej strane uvádza, že „všetky napadnuté rozhodnutia boli vydané v administratívnom konaní, avšak bez náležitého odôvodnenia“, a na druhej strane uvádza, že „texty odôvodnení napadnutých rozhodnutí sú doslova identické“. 30. Je pravdou, že texty odôvodnení sú identické, vzhľadom na to, že merito veci, teda neplnené kritériá, sú vo všetkých 4 prípadoch identické, a na tejto báze bolo vo veciach rozhodnuté. Ide o rovnaké právne akty vykonané na základe identických preukázaných skutočností. 31. Napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade s vyjadreniami/návrhmi AK. V rozhodnutiach je uvedený postup, ktorý bol pri rozhodovaní dodržaný, a to, že rozhodovanie sa udialo po vyjadrení AK a po tom, čo ministerstvu boli doručené pripomienky vysokej školy, ktoré boli brané do úvahy. Vyjadrenie AK bolo podľa rozhodnutí dostatočne odôvodnené a nebolo vrátené AK na dopracovanie vyjadrenia alebo nové vyjadrenie. V samotných rozhodnutiach je v rozpore s tvrdením žalobcu uvedené číslo uznesenia AK (98.2.l/b), ako aj to, že spolu s jeho prílohou tvoria súčasť zápisu z 98. zasadnutia AK. 32. Napokon v zmysle § 82 ods. 5 zákona AK svoje vyjadrenia zverejňuje na svojom webovom sídle najmenej tri roky od ich prijatia. Akreditačná komisia svoje vyjadrenie odôvodní. Keďže konanie o spôsobilosti uskutočňovať príslušný študijný program de facto vykonáva AK, a nie minister alebo ministerstvo, rozhodnutie ministra vydané v súlade s vyjadrením AK podľa zákona logicky nemusí obsahovať odôvodnenie. Toto odôvodnenie totiž obsahuje vyjadrenie AK, ktoré je verejne známe. 33. V danom prípade sa dôvody rozhodnutí uvádzajú priamo v prílohe k uzneseniu 98.2.1/b, na ktoré rozhodnutia odkazujú. V uvedenej prílohe sú taxatívne vymenované kritériá, ktoré žalobca nedodržal, t.j. KSP - A2, A3, B5, pričom bližšie informácie sú uvedené v hodnotiacich správach pracovnej skupiny AK tvoriacich súčasť/prílohu zápisu AK. 34. Ak žalobca vytýka rozhodnutiam absenciu náležitostí, žalovaný opakuje, že zákon a ani zásady správneho konania neustanovujú, aké formálne náležitosti majú spĺňať napadnuté rozhodnutia. Žalovaný tvrdí, že z napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že tieto vydal Peter Plavčan, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR, a ten ich aj podpísal. Pokiaľ ide o rovnaké číselné označenie rozhodnutí, je bežné, že rozhodnutia vydané na základe vyjadrení AK prijatých v rámci jedného zasadnutia AK, sú vybavené v rámci jedného spisu, čo považuje žalovaný za internú vec, bez právneho účinku na žalobcu. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný žiadal, aby súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na špecifickosť a vysokú neformálnosť napadnutých rozhodnutí, ktorá tieto rozhodnutia odlišuje od rozhodnutí vydaných podľa Správneho poriadku a je v danom prípade na mieste. 35. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú záväznosť vyjadrení AK, žalovaný ozrejmuje, že zákon o vysokých školách zriadil AK ako poradný orgán vlády SR a vymedzuje okrem iného aj jej oprávnenia a pôsobnosť. Akreditačná komisia sa vyjadruje o spôsobilosti vysokej školy uskutočňovať študijný program oprávňujúci udeliť jeho absolventom akademický titul (§ 82 ods. 2 písm. a/). Z ust. § 83 ods. 1 zákona je zrejmé, že spôsobilosť vysokej školy uskutočňovať študijný program posudzuje AK, nie ministerstvo alebo minister. V zmysle ust. § 83 ods. 9 zákona o vysokých školách, ak vysoká škola v čase akreditácie nespĺňa kritériá uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti, pričom podľa § 83 ods. 1 zákona je na posúdenie spôsobilosti oprávnená výhradne AK, a doteraz mala priznané zodpovedajúce práva, minister pozastaví ich platnosť. Z dikcie ustanovenia teda priamo vyplýva, že minister je viazaný vyjadrením AK, aj keď žalobca postavenie AK spochybňuje. 36. V prípade, že podľa vyjadrenia AK vysoká škola v čase akreditácie nespĺňa kritériá uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti uskutočňovať príslušný študijný program, minister nemá inú možnosť, ako pozastaviť vysokej škole zodpovedajúce práva. Takisto o odňatí alebo obnovení platnosti pozastavených priznaných práv môže minister rozhodnúť až po zabezpečení overenia výsledku opatrení AK návštevou na vysokej škole a po jej vyjadrení. Postavenie AK je napokon zvýraznené aj v ust. § 102 ods. 3 písm. d) zákona, v zmysle ktorého minister rozhoduje do 60 dní po vyjadrení Akreditačnej komisie a ak rozhodne inak, než bol návrh Akreditačnej komisie, svoje rozhodnutie zdôvodní a zdôvodnenie zverejní. Podľa tohto zákonného ustanovenia má teda vyjadrenie/návrh AK priamu pôsobnosť na vyhotovenie rozhodnutia ministra. Od vyjadrenia AK sa odvíja lehota na vydanie rozhodnutia ministra, ako aj to, či uvedené rozhodnutie bude obsahovať odôvodnenie. Záväznosť vyjadrení AK pre rozhodnutia ministra je v danom prípade daná zákonom a preto je v úplnom súlade s princípmi právneho štátu a s Ústavou. 37. V posudzovanej veci AK zriadila pracovnú skupinu pre potreby preverenia dodržiavania kritérií akreditácie študijných programov vysokoškolského vzdelávania (ďalej len „kritériá“) u žalobcu vzhľadom na v minulosti opakovane prichádzajúce podnety najmä zo strany študentov žalobcu ohľadne uskutočňovania študijných programov. Preto ministerstvo vzhľadom na povahu veci a podozrenie na nedodržiavanie kvality a podmienok, ktoré boli žalobcom deklarované v čase akreditácie študijných programov, o tom informovalo AK, ktorú zároveň požiadalo o preverenie podmienok uskutočňovania akreditovaných študijných programov žalobcu. 38. Následne po zistení, že žalobca prestal spĺňať kritériá na priznanie zodpovedajúcich práv, AK iniciovala akreditáciu bakalárskych študijných programov žalobcu. Predseda AK informoval generálneho riaditeľa SVŠ ministerstva o postupe pri preverovaní plnenia kritérií u žalobcu, pričom prílohou listu bol aj zápis z návštevy dočasnej pracovnej skupiny AK u žalobcu. Záver uvedeného zápisu znie, že overované kritériá u žalobcu nie sú zabezpečované ani na minimálnej úrovni a vysoká škola prestala spĺňať kritériá na priznanie zodpovedajúcich práv. Bolo preto žiaduce iniciovať akreditáciu bakalárskych študijných programov. 39. Na základe výsledkov uskutočnenej akreditácie AK dospela k záverom, že vysoká škola nie je spôsobilá uskutočňovať 4 bakalárske študijné programy. Táto skutočnosť je uvedená v zápise z 98. mimoriadneho zasadnutia AK konaného 25.11.2016 (uznesenie 98.2.1/b, zápis zverejnený 15.12.2016 na webovom sídle AK). Príloha k uvedenému uzneseniu č. 98.2.1/a-b - „Vyjadrenie k žiadostiam o akreditáciu študijných programov prerokovaných na mimoriadnom 98. zasadnutí AK - vysoké školy“ obsahuje vyjadrenie AK (spôsobilosť, obmedzenie, odôvodnenie). 40. Uvedené vyjadrenie zahŕňa závery AK, ktoré sú zároveň návrhmi AK na rozhodnutie ministra a popis zistených nedostatkov bakalárskych študijných programov nasledovne: nie je spôsobilá (§ 83 ods. 9 zákona), nesplnené kritériá KSP - A2, A3, B5 (pozri HS). Akreditačná komisia sa oboznámila s vyjadrením k hodnotiacej správe z 08.09.2016 ako aj s aktualizovanými údajmi zo 16.11.2016 a akceptovala pripomienky k plneniu kritériá KSP - Al (príloha 4). 41. V zmysle hodnotiacich správ pracovnej skupiny AK žalobca nie je spôsobilý uskutočňovať bakalárske študijné programy, pretože bolo zistené neplnenie kritérií KSP-A2 (dostatočnosť materiálneho zabezpečenia - nedostatočne vybavená knižnica ), A3 (štruktúra prednášateľov - žiaden z navrhovaných pedagógov nie je reálne zaradený do predmetov v štruktúre ŠP ako vysokoškolský učiteľ zabezpečujúci povinný alebo povinne voliteľný predmet; ani jeden z nich sa nenachádza v Zozname všetkých fyzických osôb, ktoré zabezpečujú povinné a povinne voliteľné predmety študijného programu) a B5 (vyhodnotenie rozsahu a náročnosti záverečnej práce - študijný program neobsahuje patrične ohodnotenú záverečnú bakalársku prácu ako študijný predmet v primeranom rozsahu a náročnosti). 42. Žalobca využil možnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 82 ods. 8 zákona a do stanoveného termínu zaslal pripomienky k vyjadreniam AK a hodnotiacim správam stálej pracovnej skupiny AK zo dňa 21.12.2016 (ďalej len „pripomienky“). Vo svojich pripomienkach žalobca reagoval na vyjadrenia AK a deklaroval odstránenie nedostatkov v nich uvedených. 43. Po preštudovaní všetkých podkladov a oboznámení sa s pripomienkami žalobcu a s vyjadreniami AK, ktoré ministerstvo vyhodnotilo ako dostatočne odôvodnené, bolo ministrom školstva, vedy, výskumu a športu SR rozhodnuté o pozastavení platnosti priznaných práv udeľovať akademický titul bakalár absolventom študijných programov marketingová komunikácia (denná a externá forma štúdia - 2 rozhodnutia) a študijných programov mediálna komunikácia (denná a externá forma štúdia - 2 rozhodnutia) žalobcu. 44. Rozhodnutia boli žalobcovi doručené 03.02.2017, odkedy mu začala plynúť ročná lehota pre podanie správy o výsledku prijatých opatrení na odstránenie nedostatkov (§ 83 ods. 9 zákona). Žalobca zároveň od uvedeného dátumu nesmie na bakalárske študijné programy prijímať nových študentov (§ 87 ods. 1 zákona). Povinnosť uloženú právoplatnými rozhodnutiami žalovaného žalobca podľa jeho vlastného vyjadrenia uvedeného v žalobe porušil a ku dňu podania žaloby, t.j. k 03.04.2017 vydal rozhodnutia o prijatí 37 študentov na bakalárske študijné programy. 45. S poukazom na uvedené je potom žalobcovi zrejmé, na ktoré vyjadrenia odkazujú rozhodnutia ministra a ako nedostatky má v lehote určenej v rozhodnutiach odstrániť a preto i z tohto dôvodu neuznáva žalovaný námietku nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí pre nedostatok dôvodov. 46. Nesúhlasí ani s námietkou upretia práv žalobcu, že nebol nijakým spôsobom upovedomený o tom, že vo veci, v rámci ktorej boli následne vydané napadnuté rozhodnutia, sa začalo administratívne konanie, že nebol orgánom verejnej správy vyzvaný ani k tomu, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie ani na navrhnutie dôkazov na podporu svojich tvrdení. Teda že s ním orgán verejnej správy nekonal ako s účastníkom konania a celé konanie zrealizoval bez jeho vedomia a napadnuté rozhodnutia vydal bez toho, aby si v rámci jednotlivých konaní o tejto otázke obstaral od žalobcu/ov akýkoľvek podklad potrebný pre vlastné rozhodnutie. Pripomenul žalovaný, že postup rozhodovania vo veci akreditácie študijných programov určuje zákon a iné predpisy, predovšetkým nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 104/2003 Z.z. o Akreditačnej komisii v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády“) a štatút Akreditačnej komisie (ďalej len „štatút“). 47. Nezakladá sa na pravde ani tvrdenie žaloby, že žalobcovia nemali vedomosť o prebiehajúcom konaní. Títo boli riadne vyzvaní na vyjadrenie sa k záverom AK, zaslali svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu AK a toto bolo uvedené na webovej stránke AK. Vyjadrenie vysokej školy tvorí prílohu vyjadrenia AK, ktoré sa predkladá ministerstvu. Žalobcovia teda mali možnosť sa k stanovisku pracovnej skupiny vyjadriť ešte pred samotným prerokovaním v AK a táto komisia pri svojom vyjadrovaní mala k dispozícii aj vyjadrenie vysokej školy. S poukazom na uvedené mal potom žalobca od začiatku informáciu o tom, že sa bude o jej spôsobilosti na uskutočňovanie študijného programu rokovať. 48. Napokon z ust. § 82 ods. 8 zákona vyplýva odklon v postupe v prípade, ak vyjadrenie AK, ku ktorému boli zaslané pripomienky, nie je dostatočne odôvodnené a potom ministerstvo ho vráti Akreditačnej komisii spolu s predloženými písomnými pripomienkami na dopracovanie odôvodnenia alebo na nové vyjadrenie, a ministerstvo tak môže urobiť aj opakovane. Toto však sa nejedná o daný prejednávaný prípad. 49. Záverom preto žalovaný tvrdí, že žalobca bol upovedomený o začatí a priebehu konania zverejnením vyjadrenia AK na webovom sídle AK, čo sa jedná o špecifický, ale zákonný spôsob doručenia vyjadrenia vysokej škole a takýmto postupom boli žalobcovi doručené a) obsah vyjadrenia/návrhu Akreditačnej komisie, b) odôvodnenie návrhu Akreditačnej komisie, c) informácia o zistených nedostatkoch. 50. Nemôže preto žalovaný s námietkou upretia práv žalobcovi súhlasiť. Žalobca bol upovedomený o začatí správneho konania, mal možnosť sa vyjadriť k podkladom pre vyjadrenie AK ako aj k podkladom pre rozhodnutia ministra k hodnotiacim správam pracovnej skupiny AK a k vyjadreniu AK, čo aj listom zo dňa 08.09.2016 a pripomienkami zo dňa 21.12.2016 urobil. Mal potom žalobca vedomosť o tom, aké nedostatky mu vytýka AK a aký dopad to môže mať na jemu priznané práva. 51. Naopak žalovaný tvrdí, že žaloba je v rozsahu dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. b), c), e), f) SSP len všeobecná, pretože žalobca len uviedol zákonné ustanovenia bez toho, aby ich v žalobe zdôvodnil. 52. Záverom potom žalovaný s poukazom na všetky uvádzané skutočnosti tvrdí, že žalobca nebol rozhodnutiami ukrátený na svojich právach a ak by aj minister v rozhodnutiach uviedol, aký bol návrh AK a aké konkrétne nedostatky má žalobca odstrániť, žalobca by sa dozvedel len to, čo už vedel z doručeného vyjadrenia AK a na jeho práva by to nemalo žiadny vplyv. Rovnako na žalobcove práva a zákonnosť napadnutých rozhodnutí nemá vplyv ani údajný nedostatok formálnych náležitostí rozhodnutí. 53. Zhrňujúc všetko uvedené má žalovaný za to, že v konaní sa nepreukázalo, že žalobca bol rozhodnutiami ukrátený na svojich právach a preto žalobu považuje za nedôvodnú. Zároveň namietal žalovaný petit žaloby, ktorý považuje za nevykonateľný, ak žalobca žiada vrátiť predmetné veci žalovanému na ďalšie konanie, žalovaný môže vydať len rozhodnutia, ktoré budú zaväzovať žalobcu do budúcnosti a nie so spätnou účinnosťou. 54. Vzhľadom na všetky okolnosti veci sa žalovaný domnieva, že žalobcovia podanou žalobou sledujú zjavné zneužitie práva a preto navrhol, aby súd využil ust. § 5 v spojení s § 28 SSP a žalobu odmietol, pretože by bolo v rozpore s princípmi, na ktorých stojí Správny súdny poriadok, ako aj v rozpore s vyššou, nad všetkým stojacou spravodlivosťou, keby súd akceptoval konanie žalobcu a poskytol mu ochranu, o ktorú žiada. Pre prípad, že súd žalobu neodmietne, žalovaný navrhol, aby ju ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. IV. Právne posúdenie veci 55. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vec preskúmal a po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a oboznámení sa s písomnou dokumentáciou predloženou žalobcom, administratívnym spisom ako bol súdu predložený a stanoviskom žalovaného doručeným súdu na pojednávaní a tiež ústne prednesenom dňa 07.12.2017 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a tejto je treba priznať úspech. 56. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia/opatrenia orgánu verejnej správy je posudzovať, či orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia/ opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia/opatrenia. V rámci preskúmavacieho konania správny súd skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, a to či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred týmto orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 57. Predmetom preskúmania v danom prípade boli štyri rozhodnutia všetky vydané dňa 18.01.2017 a všetky pod číslom: 2016-26493/51990:5-15A0, ktorými minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky podľa § 102 ods. 3 písm. d) v spojení s § 83 ods. 9 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vysokej škole Akadémia médií, odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave - pozastavil platnosť priznaného práva udeľovať akademický titul bakalár (v skratke Bc.) absolventom študijného programu s názvom marketingová komunikácia, v študijnom odbore masmediálne štúdia, so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 3, uskutočňovaného dennou formou štúdia, stupeň štúdia: 1., - pozastavil platnosť priznaného práva udeľovať akademický titul bakalár (v skratke Bc.), absolventom študijného programu s názvom mediálna komunikácia, v študijnom odbore masmediálne štúdia, so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 3, uskutočňovaného dennou formou štúdia, stupeň štúdia: 1., jazyk poskytovania: slovenský jazyk, - pozastavil platnosť priznaného práva udeľovať akademický titul bakalár (v skratke Bc.), absolventom študijného programu s názvom marketingová komunikácia, v študijnom odbore masmediálne štúdia, so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 4, uskutočňovaného externou formou štúdia, stupeň štúdia: 1., jazyk poskytovania: slovenský jazyk a - pozastavil platnosť priznaného práva udeľovať akademický titul bakalár (v skratke Bc.), absolventom študijného programu s názvom mediálna komunikácia, v študijnom odbore masmediálne štúdia, so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 4, uskutočňovaného externou formou štúdia, stupeň štúdia: 1., jazyk poskytovania: slovenský jazyk, a v kontexte námietok žaloby posúdiť, či uvedené rozhodnutia boli vydané v zákonnom procese a či tieto spĺňajú požiadavky štandardných náležitostí správneho rozhodnutia. 58. Podľa § 81 ods. 1 zákona o vysokých školách, Akreditačnú komisiu zriaďuje vláda ako svoj poradný orgán a schvaľuje jej štatút (§ 102 ods. 1 písm. b)). 59. Podľa § 82 ods. 2 písm. a) zákona o vysokých školách, Akreditačná komisia sa vyjadruje o spôsobilosti vysokej školy uskutočňovať študijný program oprávňujúci udeliť jeho absolventom akademický titul. 60. Podľa § 82 ods. 7 zákona o vysokých školách, kritériá používané pri posudzovaní spôsobilosti podľa odseku 2 písm. a) až c), kritériá používané pri vyjadrovaní sa o zaradení vysokej školy, kritériá používané pri hodnotení úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy a kritériá používané pri vyjadrovaní sa k vnútornému systému zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania (ďalej len "vnútorný systém kvality") navrhuje Akreditačná komisia a po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl ich schvaľuje ministerstvo. Akreditačná komisia môže navrhnúť osobitné kritériá používané pri posudzovaní spôsobilosti podľa odseku 2 písm. a) pre akademicky orientované bakalárske študijné programy a pre profesijne orientované bakalárske študijné programy, ako aj osobitné kritériá používané pri posudzovaní spôsobilosti podľa odseku 2 písm. a) až c) pre jednotlivé študijné odbory alebo pre viac študijných odborov. 61. Podľa § 83 ods. 1 zákona o vysokých školách, Akreditácia študijného programu je proces, v rámci ktorého Akreditačná komisia na žiadosť vysokej školy posúdi jej spôsobilosť uskutočňovať študijný program. Po vyjadrení Akreditačnej komisie podľa § 82 ods. 2 písm. a) môže minister priznať vysokej škole právo udeľovať absolventom tohto študijného programu zodpovedajúci akademický titul. Študijný program, pre ktorý vysoká škola získala uvedené právo, je akreditovaný študijný program. Vysoká škola, ktorá má akreditovaný študijný program, po ktorého absolvovaní sa udeľuje titul magister, má v súlade s § 53 ods. 9 právo udeľovať po úspešnom vykonaní rigoróznej skúšky zodpovedajúci akademický titul. 62. Podľa § 83 ods. 2 zákona o vysokých školách, pri posudzovaní spôsobilosti uskutočňovať študijný program podľa § 82 ods. 2 písm. a) sa podľa ustanovených kritérií (§ 82 ods. 7) hodnotí jeho obsah, profil absolventa, požiadavky na uchádzačov a spôsob ich výberu, požiadavky na absolvovanie, personálne, materiálne, technické a informačné zabezpečenie študijného programu a úroveň študentov a absolventov študijného programu. U nových študijných programov možno pri prvej akreditácii uplatniť osobitné kritériá, pričom Akreditačná komisia sa vyjadrí kladne, ak usúdi, že sa dá odôvodnene predpokladať, že najneskôr na konci obdobia zodpovedajúceho štandardnej dĺžke štúdia bude vysoká škola pri uplatnení štandardných kritérií spôsobilá uskutočňovať tento študijný program a že existujúce podmienky umožnia aj prvým absolventom získať plnohodnotné vysokoškolské vzdelanie. 63. Podľa § 83 ods. 6 zákona o vysokých školách, podkladom na vyjadrenie Akreditačnej komisie podľa odsekov 1 a 3 je najmä hodnotiaca správa pracovnej skupiny. Prílohou hodnotiacej správy je vyjadrenie vysokej školy k jej obsahu. Toto vyjadrenie tvorí aj prílohu vyjadrenia Akreditačnej komisie, ktoré sa predkladá ministerstvu. 64. Podľa § 83 ods. 7 zákona o vysokých školách, ak vysoká škola spĺňa v čase akreditácie kritériá (§ 82 ods. 7) uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti podľa odsekov 2 a 5 a spôsob ich spĺňania utvára dostatočné predpoklady na udržanie spôsobilosti až do najbližšej komplexnej akreditácie činností vysokej školy, priznáva minister práva podľa odsekov 1 a 3 bez časového obmedzenia. Práva priznané bez časového obmedzenia sú pravidelne prehodnocované v rámci komplexných akreditácií činností vysokej školy podľa § 84. Ak ide o nový študijný program, minister priznáva práva podľa odseku 1 najviac na čas zodpovedajúci štandardnej dĺžke štúdia. 65. Podľa § 83 ods. 8 zákona o vysokých školách, ak vysoká škola v čase akreditácie spĺňa kritériá (§ 82 ods. 7) uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti podľa odsekov 2 a 5, ale spôsob ich spĺňania neutvára dostatočné predpoklady na udržanie zodpovedajúcej spôsobilosti až do najbližšej komplexnej akreditácie činností vysokej školy, priznáva minister práva podľa odsekov 1 a 3 s časovým obmedzením, spravidla na dva roky. Zároveň požiada vysokú školu, aby prijala opatrenia na odstránenie nedostatkov a v stanovenej lehote podala správu o ich výsledku. Ak si to povaha nedostatkov zistených pri akreditácii vyžaduje, požiada Akreditačnú komisiu, aby zabezpečila overenie výsledku opatrení návštevou na vysokej škole. Ak prijaté opatrenia zaručujú udržanie zodpovedajúcej spôsobilosti až do najbližšej komplexnej akreditácie činností vysokej školy, minister po vyjadrení Akreditačnej komisie zruší časové obmedzenie priznaných práv. Ak sa ani prijatými opatreniami predpoklady na udržanie zodpovedajúcej spôsobilosti až do najbližšej komplexnej akreditácie nedosiahli, ale vysoká škola naďalej spĺňa kritériá, minister predĺži priznané práva s časovým obmedzením. Ak vysoká škola prestala spĺňať kritériá alebo ak nepodala v termíne požadovanú správu, postupuje sa podľa odseku 9. 66. Podľa § 83 ods. 9 zákona o vysokých školách, ak vysoká škola v čase akreditácie nespĺňa kritériá (§ 82 ods. 7) uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti podľa odsekov 2 a 5 a doteraz mala priznané zodpovedajúce práva, minister pozastaví ich platnosť a vyzve vysokú školu, aby neodkladne prijala opatrenia na odstránenie nedostatkov a do jedného roka podala správu o ich výsledku. Zároveň požiada Akreditačnú komisiu, aby zabezpečila overenie výsledku opatrení návštevou na vysokej škole. Ak vysoká škola nedostatky odstránila a spĺňa požadované kritériá, minister po vyjadrení Akreditačnej komisie obnoví platnosť priznaných práv v súlade s odsekmi 7 a 8; v opačnom prípade práva odníme. Minister práva odníme aj v prípade, ak vysoká škola nepodala v termíne požadovanú správu. Ak vysoká škola v čase akreditácie nespĺňa kritériá (§ 82 ods. 7) uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti podľa odsekov 2 a 5 a doteraz nemala priznané zodpovedajúce práva, minister žiadosť o priznanie práv zamietne. 67. Podľa § 87 ods. 1 zákona o vysokých školách, ak sa vysokej škole pozastaví právo udeľovať absolventom študijného programu akademický titul, nesmie na tento študijný program prijímať nových študentov. 68. Podľa § 102 ods. 3 písm. d) zákona o vysokých školách, minister rozhoduje do 60 dní po vyjadrení Akreditačnej komisie o priznaní práva vysokej škole udeľovať po úspešnom absolvovaní študijného programu zodpovedajúci akademický titul (§ 83 ods. 1), o priznaní práva vysokej škole uskutočňovať v študijnom odbore habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov (§ 83 ods. 3) a o priznaní práva nevysokoškolskej inštitúcii podieľať sa na uskutočňovaní doktorandského štúdia (§ 86 ods. 2); ak rozhodne inak, ako bol návrh Akreditačnej komisie, svoje rozhodnutie zdôvodní a zdôvodnenie zverejní; pri štátnych vysokých školách so súhlasom príslušného ministra. 69. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon 70. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. , Správny súdny priadok (ďalej len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 71. Podľa § 32 ods. 1 SSP, účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak. 72. Podľa § 32 ods. 2 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. 73. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 74. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 75. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 76. Podľa ods. 1 a 2 čl. 41 (právo na dobrú správu veci verejných) Charty základných práv Európskej únie publikovanej pod č. 2012/C 326/2 (ďalej len „Charta EÚ“) (1). Každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote. (2). Toto právo zahŕňa najmä: a) právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať; b) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva; c) povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia. 77. Predovšetkým bolo povinnosťou súdu vysporiadať sa s otázkou žalobnej legitimácie tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Otázka určenia žalovaného vyplýva priamo z ust. § 180 ods. 1 SSP a je ním ten orgán verejnej správy, ktorý v prípade dvojinštančného správneho konania rozhodoval o opravnom prostriedku účastníka konania. Inak, ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, čo je i daný preskúmavaný prípad, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie/opatrenie. Vo veci je potom nesporným, a to ani s ohľadom na vytýkané vady napadnutých rozhodnutí, že pasívne legitimovaným, t.j. žalovaným môže byť len v žalobe označený žalovaný v 1. rade: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, s ktorým žalovaným súd vo veci konal. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o upresnenie pasívnej legitimácie zo zákona, nebolo potrebné o tomto ani procesne rozhodnúť. 78. Oproti tomuto aktívna žalobná legitimácia je v prípade všeobecnej správnej žaloby priznaná fyzickej či právnickej osobe za splnenia dvoch podmienok a to, že fyzická alebo právnická osoba bola účastníkom administratívneho konania a že táto žalobou preukazuje, že napadnutým rozhodnutím došlo k zásahu do jej práv a právom chránených záujmov (§ 178 ods. 1 SSP). 79. Vychádzajúc z uvedeného je nesporné, že aktívne legitimovaným na podanie žaloby a teda žalobcom môže byť len v žalobe označený žalobca 1.: AKADÉMIA MÉDIÍ, odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave, n.o., ktorá je právnickou osobou a ktorej v zmysle ust. § 2 ods. 1, 7 zákona o vysokých školách prináleží právo udeľovať akademický titul. Napokon tomuto subjektu bol uznesením vlády SR č. 521 zo dňa 10.08.2011 udelený na návrh Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky štátny súhlas na pôsobenie ako súkromná vysoká škola s názvom Akadémia médií, odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave. 80. V žalobe označený žalobca 2. nie je spôsobilým nositeľom práv a povinností, nemá právnu subjektivitu a procesnú spôsobilosť a tento len uskutočňuje študijný program vysokej školy. Potom súd v rozsahu žalobcu 2. pre nedostatok podmienok konania konanie vo veci zastavil. 81. V ďalšom sa súd postupne vysporiada s námietkami žaloby spočívajúcimi vo vytýkaných vadách konania, ktoré predbiehalo vydaniu rozhodnutí a následne v nedostatku samotných rozhodnutí. 82. Súd najprv považuje za potrebné prisvedčiť námietke žalovaného, že zákon o vysokých školách vo svojich ustanoveniach neurčuje explicitne náležitosti rozhodnutia, resp. predpoklady ich vydania v prípade pozastavenia priznaných práv vysokej škole. Tiež je nesporné, že v zmysle ust. § 83 ods. 9 citovaného zákona posudzovanie spôsobilosti uskutočňovať študijný program v zmysle ust. § 83 ods. 2 je zverené (ust. § 82 ods. 1 a 2 písm. a/) Akreditačnej komisii, ktorá ministrovi podáva vyjadrenie podľa ust. § 82 ods. 21 písm. a/, resp. návrh. Pokiaľ minister rozhodne inak než bol predložený návrh Akreditačnej komisie, svoje rozhodnutie zdôvodní. 83. Napriek uvedenému za podstatné súd považuje na tomto mieste pripomenúť, že i v danom prípade sa ale jedná o rozhodnutia žalovaného v konaní, na ktoré sa vzťahuje článok 41 Charty EÚ. Vo vzťahu k námietkam žaloby súd poukazuje najmä na povinnosť orgánu verejnej správy vybaviť vec nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote a zároveň v konaní zabezpečiť účastníkovi právo na vypočutie pred prijatím rozhodnutia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať (čl. 41 ods. 2 písm. a/) a povinnosť orgánu verenej správy (administratívy) odôvodniť svoje rozhodnutie. 84. V preskúmavanej veci z vyjadrení žalovaného obsahujúcich popis priebehu administratívneho konania a výpočet nedostatkov zistených Akreditačnou komisiou a dôvody, ktoré majú byť obsahom vyjadrenia AK, a ktoré mali byť podkladom pre návrh predložený ministrovi v zmysle vydaných rozhodnutí zo dňa 18.01.2017 vyplýva, že Akreditačná komisia navrhla ministrovi pozastaviť platnosť priznaného práva: udeľovať akademický titul bakalár (v skratke Bc.) absolventom študijného programu s názvom marketingová komunikácia, v študijnom odbore masmediálne štúdia, so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov 3, uskutočňovaného dennou formou štúdia (prvé rozhodnutie), absolventom študijného programu s názvom mediálna komunikácia, v študijnom odbore masmediálne štúdia, so štandardnou dĺžkou štúdia v počte 3 akademických rokov, uskutočňovaného dennou formou štúdia (druhé rozhodnutie), absolventom študijného programu s názvom marketingová komunikácia, v študijnom odbore masmediálne štúdia, so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 4, uskutočňovaného externou formou štúdia (tretie rozhodnutie) a absolventom študijného programu s názvom mediálna komunikácia, v študijnom odbore masmediálne štúdia, so štandardnou dĺžkou štúdia v počte akademických rokov: 4, uskutočňovaného externou formou štúdia (štvrté rozhodnutie). Následne minister napadnutými štyrmi rozhodnutiami pozastavil vysokej škole „Akadémia médií, odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave“ priznané práva, pričom svoje rozhodnutia vôbec bližšie a konkrétne nezdôvodnil. V texte rozhodnutia len všeobecne uviedol, že vysoká škola využila právo podľa § 82 ods. 8 zákona a zaslala ministerstvu pripomienky k vyjadreniu AK (bez konkretizácie), ktoré boli pri rozhodovaní brané do úvahy. Vzhľadom na to, že vyjadrenie Akreditačnej komisie - uznesenie 98.2.1/B a jeho príloha tvoria súčasť zápisu z 98 zasadnutia z Akreditačnej komisie, toto bolo vyhodnotené ako dostatočne odôvodnené a nebolo vrátené Akreditačnej komisii na dopracovanie odôvodnenia alebo na nové vyjadrenie. Tiež minister uviedol, že vysoká škola je podľa § 83 ods. 9 zákona povinná neodkladne prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov, ktoré mali za následok pozastavenie uvedeného práva, avšak opäť bez akejkoľvek konkretizácie. 85. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí súd sa preto musel stotožniť s námietkou žaloby, že všetky napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné tak pokiaľ ide o vytýkané nedostatky ako aj uložené opatrenia. 86. Poukazuje pritom súd na názor Najvyššieho súdu SR vyslovený napr. v rozsudku NS SR vo veci sp. zn. 1Sžo/37/2009 zo dňa 02.02.2010 (na ktorý inak poukázal aj žalobca), v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil okrem iného, že „napriek tomu, že v zmysle zákona č. 131/2002 Z.z. sa na konania nevzťahuje Správny poriadok s výnimkou prípadov v ňom uvedených, nemožno upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutie správnych orgánov vyplývajúcich napr. z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77/31 z 28.09.1977) o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov resp. z č. 17 Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007/7 z 20.06.2007) o dobrej verejnej správe, v zmysle ktorého musia byť správne rozhodnutia formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a musia obsahovať primerané zdôvodnenia obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré boli vydané“. 87. Týmito požiadavkami sa žalovaný pri vydaní napadnutých rozhodnutí neriadil. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti vo všetkých štyroch napadnutých rozhodnutiach absentuje akékoľvek konkrétne odôvodnenie, z ktorého by mali zrejmé právne a skutkové okolnosti, ktoré opodstatňujú záver napadnutých rozhodnutí a súd musí potom súhlasiť so žalobcom, že vo svojej podstate je potom každé z napadnutých rozhodnutí arbitrárnym rozhodnutím a výhradne „výrokom“ rozhodnutia bez odôvodnenia, bez jednoznačnej špecifikácie účastníka konania, s ktorým sa malo konať. V texte všetkých napadnutých rozhodnutí absentujú akékoľvek ďalšie právne a skutkové úvahy, z ktorých by žalobca preukázateľne mohol mať možnosť overiť, akou logickou a právnou úvahou sa orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní riadil, ako i to, ako orgán verejnej správy vyhodnotil všetky podklady pre svoje rozhodnutia. 88. Z textu napadnutých rozhodnutí síce vyplýva, že žalovaný ako podklad pre svoje rozhodnutia prijal „vyjadrenie Akreditačnej komisie“, toto vyjadrenie žiadnym spôsobom ale nekonkretizoval skutkovo, teda čo je obsahom „vyjadrenia“ a závery takéhoto „vyjadrenia" nepremietol do textu napadnutých rozhodnutí. Neuviedol ani to, kedy sa mala Akreditačná komisia „vyjadriť“, ani pod akým číselným označením. Takýto postup žalovaného je nielen nepreskúmateľný, ale predovšetkým nezákonný. Akreditačná komisia nevydáva žiadne záväzné rozhodnutia, nemá žiadny inštitucionalizovaný charakter a je výhradne poradným orgánom Vlády Slovenskej republiky, ktorej vyjadrenia nie sú pre žalovaného žiadnym spôsobom záväzné a teda ani smerodajné. 89. Napadnuté rozhodnutia ďalej trpia vážnymi formálnymi vadami a to, že boli vydané ako samostatné individuálne správne akty a to všetky štyri pod rovnakým číslom konania, čo sekundárne spôsobuje zrejmú nedostatočnú identifikáciu rozhodnutí a ich formálnu zmätočnosť, ale predovšetkým ich zameniteľnosť a nejednoznačnosť. Napadnuté rozhodnutia boli vydané pod bližšie nešpecifikovanou hlavičkou výhradne s označením „MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY“, „Peter Plavčan minister“. Všetky napadnuté rozhodnutia boli podpísané bližšie nešpecifikovanou osobou bez uvedenia jej mena, priezviska a prípadného funkčného zaradenia. Ani jedno napadnuté rozhodnutie neobsahuje meno a priezvisko osoby, ktorá rozhodnutie podpísala, ani jej funkčné zaradenie, pričom nie je riadnym a nezameniteľným spôsobom označený orgán verejnej správy a ani jedno z napadnutých rozhodnutí nie je opatrené úradnou pečiatkou orgánu verejnej správy. Uvedená náležitosť rozhodnutia je podľa konštantnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR tzv. notorietou a náležitosťou, z ktorej je možné overiť povahu listiny ako listiny verejnej. 90. Súhlasiť musel súd i s vytýkanými vadami konania o pozastavení priznaných práv, ktoré majú za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Ako tvrdil žalobca v rámci konaní, ktoré viedli k vydaniu napadnutých rozhodnutí, boli zo strany orgánu verejnej správy evidentne porušené základné procesné pravidla v neprospech žalobcu ako účastníka administratívneho konania. Predovšetkým žalobca nebol nijakým spôsobom upovedomený o tom, že vo veci, v rámci ktorej boli následne vydané napadnuté rozhodnutia, sa začalo administratívne konanie. Nebol orgánom verejnej správy vyzvaný, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie potom, čo mal orgán verejnej správy zato, že má dostatok podkladov na vydanie rozhodnutia v merite veci. Žalobca nebol vyzvaný ani na navrhnutie dôkazov na podporu svojich tvrdení, resp. na svoju obhajobu. So žalobcom orgán verejnej správy nijakým spôsobom nekonal ako s účastníkom konania. Týmto konaním resp. nekonaním orgán verejnej správy porušil základné pravidlá správneho konania. 91. Ak aj žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súde dňa 30.08.2017 nahrádza v rozhodnutí uvádzané všeobecné dôvody vedúce k vydaniu napadnutých rozhodnutí konkrétnymi dôvodmi spočívajúcimi v konkrétnych nedostatkoch, ďalej konkretizuje o aké vyjadrenie AK sa jedná a aké pripomienky žalobcu, nahradenie absencie dôvodov rozhodnutia vo vyjadrení k žalobe je neprípustné a neodstraňuje arbitrárnosť správneho rozhodnutia a preto nemohol súd na uvedené doplnenie dôvodov prihliadať. 92. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na tzv. „záhlavie“ napadnutých rozhodnutí, ktoré začínajú slovom rozhodnutie podľa § 102 ods. 3 písm. d) v spojení s § 83 ods. 9 zákona č. 131/2002 Z.z., pričom z dikcie tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že minister „rozhoduje do 60 dní po vyjadrení Akreditačnej komisie“. Správne potom namieta žalobca, že napadnuté rozhodnutia neobsahovali zistené a vytýkané nedostatky, pre ktoré boli žalobcovi pozastavené priznané práva, že napadnuté rozhodnutia neobsahujú ani výzvu na prijatie opatrení a ani akých opatrení na odstránenie akých nedostatkov, a nie je im potom zrejmé o aké sa jedná. Uvedená výzva pritom by mala jednoznačne obsahovať vymedzenie vytýkaných nedostatkov VB a súd súhlasí so žalobou, že výzva na odstránenie nedostatkov by mala jednoznačne obsahovať vymedzenie vytýkaných nedostatkov v presnej a určitej forme, pretože len takto zadefinované vytýkané nedostatky môže byť adresné pre prijatie konkrétnych opatrení na ich odstránenie. Pritom vysoká škola je povinná podať správu ministrovi o výsledku prijatých opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. 93. Vychádzajúc z uvedeného správne potom a je namieste námietka žaloby, že všetky štyri identické rozhodnutia vydané vo veci všetky dňa 18.01.2017 sú zaťažené vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. 94. V danom prípade, a to i keď platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok, súd považuje pripomenúť, že nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, pričom ide o vady skutkových zistení, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených skutočností odôvodňujúcich výrok rozhodnutia, a preto musí v plnom rozsahu zodpovedať skutočným výsledkom uskutočneného konania. V odôvodnení rozhodnutia je potrebné uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami účastníka konania, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. V rozhodnutí sa spravidla, pokiaľ ide o skutkovú stránku, najprv uvedie podstata veci, a potom nasleduje rozbor dôkazov a ostatných podkladov rozhodnutia. V odôvodnení je nutné ďalej reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníka konania, na jeho vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom by mali byť uvedené závery o tom, ktoré skutočnosti sú vzaté za nepochybne zistené, posúdi sa právny význam týchto skutočností a vysloví sa úsudok o predmete konania. S poukazom na právnu normu citovanú vo výroku rozhodnutia, sa zdôvodní jej použitie v konkrétnom prípade. 95. Prenesené na daný prípad musí súd skonštatovať, že týmto sa žalovaný neriadil, čím porušil základné pravidlá správneho procesu a povinnosti, ktoré mu vyplývajú tak z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77/31 z 28.09.1977), ako i z článku 41 ods. 1 a 2 písm. a) a c) Charty EÚ (právo na dobrú správu veci verejných). Súd preto musel napadnuté rozhodnutia považovať za absolútne arbitrárne pre nedostatok dôvodov, ale i pre nezrozumiteľnosť. 96. Súd priznal i námietke žaloby, a to, že sa jednalo o rozhodnutie „o jednom texte“ bez členenia na záhlavie, výrok, odôvodnenie a poučenie, a že všetky rozhodnutia vydané dňa 18.01.2017, boli vydané pod rovnakým číslom: 2016-26493/51990:5-15A0 bez akéhokoľvek odlíšenia. Pre uvedené nemožno vylúčiť zameniteľnosť jednotlivých rozhodnutí, pričom sa jednalo o štyri rozhodnutia vo vzťahu k pozastaveniu platnosti priznaného práva udeľovať akademický titul bakalár absolventom rôznych študijných odborov, a pri dennej a externej forme štúdia a pri trojročnom a štvorročnom štúdiu, čo by mohlo vyvolať pochybnosti v adresnosti prijatých opatrení žalobcom. 97. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí súd sa musel stotožniť aj s ďalšou námietkou žaloby a to, že v postupe v ktorom boli vydané tieto rozhodnutia, boli upreté práva účastníka konania. Nesúhlasí súd s názorom žalovaného, ak tento tvrdí, že žalobca mal vedomosť o prebiehajúcom procese pred Akreditačnou komisiou, že mu boli doručené podklady Akreditačnej komisie, k týmto mal možnosť vzniesť pripomienky, bolo podané vyjadrenie AK, a že s týmito sa mohol oboznámiť na webovej stránke Akreditačnej komisie, odkazujúc vo vyjadrení k žalobe a tiež všeobecne v rozhodnutí, že sa jedná o vyjadrenia Akreditačnej komisie označením uznesenia č. 98.2.1/B a jeho prílohy, ktoré tvoria súčasť zápisu z 98. zasadnutia Akreditačnej komisie. Uvedené vyjadrenia Akreditačnej komisie, uznesenie ako aj zápis z 98. zasadnutia ale netvoria neoddeliteľnú súčasť napadnutých rozhodnutí o pozastavení platnosti priznaného práva. Súd pripomína, že popísané konanie AK je predprocesným štádiom. V tomto predprocesnom štádiu pokiaľ aj mal možnosť žalobca sa oboznámiť s vyjadrením alebo s výsledkami zistení a následne s vyjadrením, uvedené neznamená, že boli zachované jeho práva ako účastníka v konaní o pozastavenie platnosti priznaného práva udeľovať titul bakalár. V rámci tohto rozhodovacieho procesu až pred orgánom verejnej správy - ministerstvom, boli zo strany orgánu verejnej správy porušené základné procesné pravidlá administratívneho konania a boli žalobcovi upreté práva účastníka administratívneho konania. Predovšetkým žalobca nebol nijakým spôsobom upovedomený o tom, že vo veci začalo konanie o pozastavení platnosti priznaného práva, v rámci ktorého budú vydané napadnuté rozhodnutia, nebol v rámci tohto administratívneho konania vyzvaný, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie, zvlášť pokiaľ sám žalovaný priznáva, že niektoré námietky boli zo strany vznesené žalobcom k vyjadreniu AK akceptované (nekonkretizované ktoré), a nejednalo sa potom ani o celkom totožné podklady pre vyjadrenie Akreditačnej komisie s podkladmi pre rozhodnutie ministra vo veci pozastavenia platnosti priznaného práva udeľovať akademický titul Bc. Nebol žalobca vyzvaný ani na navrhnutie dôkazov na podporu svojich tvrdení, resp. na svoju obhajobu. Súd preto súhlasí s argumentáciou žalobcu, že orgán verejnej správy s ním nekonal ako s účastníkom konania a celé toto procesné diskrečné konanie realizoval bez jeho vedomia a napadnuté rozhodnutia vydal bez toho, aby si obstaral od žalobcu akýkoľvek podklad potrebný pre vlastné rozhodnutie. Na podporu názoru a argumentácie žalobcu svedčí aj skutočnosť, že aj z dikcie zákonného ustanovenia § 102 ods. 3 písm. d) zákona o vysokých školách vyplýva, že nie vždy vyjadrenie Akreditačnej komisie smeruje k vydaniu rozhodnutia o pozastavení platnosti priznaného práva, ale že minister môže v určitých prípadoch vrátiť vyjadrenie na doplnenie. 98. Vzhľadom na uvedené súd žalobe ako dôvodnej vyhovel a v rozsahu dôvodov žaloby, súhrnne ich subsumujúc pod ust. § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP, potom všetky štyri napadnuté rozhodnutia vydané dňa 18.01.2017 pod číslom 2013-24493/51990:5-15AO ako sú identifikované vo výrokovej časti tohto rozsudku zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 99. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 191 ods. 6 SSP viazaný, v zákonnom procese pri zachovaní všetkých procesných práv žalobcu ako účastníka konania vo veci konať a následne vo veci rozhodnúť a pri vydaní rozhodnutí rešpektovať požiadavky tak ako vyplývajú z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77/31 z 28.09.1977) o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov resp. z č. 17 Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007/7 z 20.06.2007) o dobrej verejnej správe a z čl. 41 Charty EÚ, ako boli v preskúmavanom konaní žalovanému súdom vyššie vytknuté. 100. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi v 1. rade priznal proti žalovanému úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom. 101. O náhrade trov konania žalobcu v 2. rade, v rozsahu ktorého bolo konanie o žalobe zastavené, súd rozhodol podľa § 170 SSP. 102. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia cestou Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.