Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/56/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200747 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017200747.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného Š. L., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.1.2017, sp.zn. 6T/30/2016, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 8. augusta 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.1.2017, sp.zn. 6T/30/2016, bol obžalovaný P. L. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona („Tr.zák.“) v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák. na skutkovom základe, že dňa 19.12.2015 v čase od 23.15 hod. do 23.37 hod. na Námestí SNP v Bratislave oproti banke ČSOB na druhej strane cesty fyzicky napadol poškodeného U. P. tým spôsobom, že po drobnej slovnej potýčke a vzájomnom sácaní sa udrel poškodeného rukou do oblasti tváre, na čo si poškodený kľakol na zem a následne sa obžalovaný zahnal pravou nohou a kopol poškodeného do oblasti tváre, na čo poškodený spadol na zem, čím poškodenému U. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XX, L., spôsobil viacpočetné pomliaždenie a odreniny tváre, viacpočetné pomliaždenie a odreniny krku a šije, viacpočetné pomliaždenie a odreniny prednej plochy hrudníka, pomliaždenie a odreninu chrbtovej plochy pravej ruky a otvorenú zlomeninu tela sánky s posunom úlomkov, teda ľahké poranenia s dobou liečenia neprevyšujúcou 42 dní. Za to bol obžalovanému uložený podľa § 364 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, 36 písm. j) a § 37 písm. h) Tr.zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorého výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Zároveň bola obžalovanému podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr.zák. uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bol obžalovaný zaviazaný k povinnosti nahradiť škodu poškodenému U. P. vo výške 2.402,40 eur. Proti rozsudku v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku („Tr.por.“) podal odvolanie obžalovaný písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 14.3.2017 (rozsudok prevzal dňa 2.3.2017). Odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok pokladá za nezákonný a neodôvodnený vo výroku o vine a tým aj vo výroku o treste. Nezákonnosť rozsudku vidí odvolateľ v tom, že súd rozhodol v jeho neprítomnosti aj napriek tomu, že mu žiadna obžaloba ani predvolanie na hlavné pojednávanie nikdy neboli riadne doručené. Odvolateľ uvádza, že z obsahu jeho výpovede, ktorú podal ešte pred orgánmi činnými v trestnom konaní v prípravnom konaní, je okrem iného jasne uvedené, že potom čo bol svedkom hádky O. (W.) a L. (T.), pri ktorej im povedal, aby sa nehádali a nechali to tak, neznáma žena, o ktorej sa neskôr dozvedel, že sa volala H. (P.), ho začala s odôvodnením, aby tú hádku neriešil, opakovane udierať fackami do oblasti tváre a vulgárne mu nadávať, na čo obžalovaný zareagoval tak, že ju od seba odsotil, čím chcel zabrániť jej opätovnému útoku voči jeho osobe. Vzápätí na to obžalovanému poškodený U. (P.) povedal, aby ju nechytal, pristúpil k obžalovanému a následne ho bez akéhokoľvek upozornenia začal udierať päsťami do oblasti tváre. Potom čo ho U. napadol, obaja spadli na zem. Ako sa obaja postavili zo zeme, medzi nich sa postavil O., cez ktorého U. obžalovaného opätovne udieral. Obžalovaný sa snažil jeho údery vykrývať a opakovane mu hovoril, aby prestal, inak ho udrie aj on. Nakoľko ale vo svojom útoku, ktorý začal ako prvý, neprestával, udrel ho obžalovaný otvorenou dlaňou ľavej ruky do oblasti tváre, následkom čoho U. spadol na zem. Potom O. obžalovaného od U. odtlačil, čím stratil rovnováhu a nohou zavadil o U.. C. uvádza, že celý jeho útok proti poškodenému U. bola jedna facka do oblasti tváre, ku ktorej sa uchýlil len preto, že U. ho napadol ako prvý, neprestával s útokom a násilím voči jeho osobe, svoj útok naopak stupňoval aj po tom, čo sa mu v tom O. snažil zabrániť a ani po tom, čo mu obžalovaný opakovane zdôrazňoval, aby s tým prestal, vo svojom útoku neprestával. Len preto sa obžalovaný uchýlil k tomu, že dal U. facku a brániť sa násiliu násilím je dovolené za predpokladu, že je primerané a odvracia sa ním útok inej osoby, čo vzhľadom na uvedené konanie poškodeného aj preukázateľne bolo. Odvolateľ ďalej uviedol, že aj zo samotnej výpovede poškodeného U. P. je zrejmé, že obžalovaného napadol ako prvý, po čom obaja spadli na zem a to, že si nepamätal na to, ako sa postavili zo zeme, bolo len dôsledkom toho, že bol poškodený značne pod vplyvom alkoholu, čoho dôkazom sú aj ďalšie nelogické súvislosti v jeho výpovedi. Pamätá si, že po obžalovanom kričal, avšak nepamätá si na to, že na neho fyzicky útočil, čo zistil, až keď mu to neskôr povedal O. W.. Rovnako je nelogické a navzájom si odporujúce tvrdenie poškodeného, keď popiera, že by obžalovaného udieral päsťami, keď vzapätí uviedol, že ho možno udrel dvakrát, viackrát určite nie. Z obsahu výpovede H. P. je taktiež zrejmé, že obžalovaného U. P. napadol ako prvý, nakoľko podľa toho čo uviedla, zreteľne videla ako na obžalovaného poškodený vybehol. Na iné súvislosti, ako aj príčinu celého konfliktu, si nespomína a z toho, čo sa stalo, vie len sprostredkovane od ostatných. Aj z výpovede O. W. preukázateľne vyplýva, že konflikt medzi obžalovaným a poškodeným začal po tom, čo začala H. P. kričať na obžalovaného a útočiť na neho, ktorej obžalovaný len povedal, aby sa nemiešala do hádky iných, kde sa následne poškodený po obžalovanom rozbehol a napadol ho. Z obsahu jeho výpovede je tiež zrejmé, že obžalovaný poškodenému povedal a upozorňoval ho, že ak s útokom neprestane, udrie ho aj on a keďže vo svojom útoku neprestával, tak ho udrel, v dôsledku čoho spadol na zem. Výpoveď O. W. rovnako preukazuje, že nie je pravdou, že by obžalovaný do poškodeného kopol. Aj z toho ako sa sám O. W. zachoval, po tom čo obžalovaného U. P. napadol, resp. z toho, že sa postavil medzi obžalovaného a O. W., chrbtom otočeným k obžalovanému, je dostatočne jasné a logické, že ani samotný O. W. neočakával, že by od obžalovaného smeroval akýkoľvek útok, a preto stál chrbtom voči obžalovanému a čelom oproti U. P., nakoľko ten svoj útok voči obžalovanému neustále stupňoval. Rovnako z výpovede svedkyne L. T. vyplýva, že pred konfliktom, po ktorom obžalovaný s poškodeným skončili na zemi, obžalovaného poškodený udrel a svoj útok voči nemu smeroval ako prvý. Z jej výpovede rovnako vyplýva, že údajné kopnutie do poškodeného zo strany obžalovaného videla len ona, nakoľko poškodený U. P. mal podľa jeho výpovede „okno“, svedkyňa H. P. podľa jej výpovede o údajnom kopnutí vie len od L. T. a svedok O. W. podľa jeho výpovede žiadne kopnutie nevidel, nakoľko bol obžalovanému po celý čas otočený chrbtom, z čoho jednoznačne a bez pochybností nemožno odôvodniť tvrdenie, že obžalovaný poškodeného kopol, čo nie je pravdou. Odvolateľ vo vzťahu k obsahu znaleckého posudku T.. T. P., L.. ako znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia namieta najmä to, že v rozsudku absentuje zmienka o tom, či sa znalec vyjadril k tomu, že sa dá jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností odôvodniť záver, že zranenia, ktoré utrpel poškodený, mohli vzniknúť v dôsledku jedného úderu otvorenou dlaňou alebo následným spadnutím poškodeného na zem. Odvolateľovi sa vzhľadom na uvedené rozpory vo výpovedi poškodeného a svedkov skutkové zistenia súdu javia ako nejasné, neúplné a dostatočne neodôvodňujúce, že prečiny, ktoré sa mu kladú za vinu, spáchal. Zároveň sa domnieva, že sa prvostupňový súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Vzhľadom na už uvedené dôvody, ale najmä na to, že obžalovaný nekonal v úmysle inému ublížiť na zdraví a iba svojím konaním odvracal útok inej osoby, ktorá ho bezprostredne ohrozovala na živote a zdraví, má odvolateľ za to, že jeho konanie nemožno posudzovať ako prečiny, ktoré sa mu kladú za vinu, ale ako konanie v nutnej obrane podľa § 25 Trestného zákona. Za takejto dôkaznej situácie odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr.por. a z dôvodu uvedeného v § 285 písm. b) Tr.por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Spis bol predložený prvostupňovým súdom na rozhodnutie o odvolaní tunajšiemu súdu dňa 12.5.2017. Keďže odvolací súd zo spisu zistil, že podané odvolanie bolo prvostupňovým súdom podľa § 314 Tr.pr. zaslané na vyjadrenie iba prokurátorovi, nie však poškodenému, uvedené vykonal odvolací súd. K podanému odvolaniu sa poškodený U. P. vyjadril písomným podaním doručeným na tunajší súd dňa 13.6.2017, v ktorom uviedol, že zotrváva na svojich doterajších výpovediach v tejto veci a tvrdenia uvádzané obžalovaným v odvolaní pokladá za účelové a nepravdivé, nemajúce oporu v doteraz vykonanom dokazovaní. Po útoku obžalovaného na jeho osobu poškodený utrpel početné zranenia, ktoré sú zdokumentované v spise a z ktorých sa mu doteraz prejavujú aj trvalé následky. Poškodený žiada, aby súd v časti výroku o náhrade škody napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Poškodený nevylučuje, že si nad rozsah tejto škody uplatní ďalšiu škodu v občianskom súdnom konaní, nakoľko sa mu prejavili ďalšie následky spojené s daným útokom. Podľa jeho zubnej lekárky mu odumrel koreň zuba č. 4 z dôvodu, že lôžko koreňa tohto zuba sa dotýka kovovej platničky spevňujúcej kosť sánky po operácii a ošetrenie tohto zuba ho stálo neočakávané finančne náklady. Od operačného zákroku pociťuje poškodený stále bolesti kĺbu sánky, a preto bude riešiť opätovne lekársky posudok na zistenie trvalých následkov. Podľa § 2 ods. 1 Tr.por. nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Podľa § 2 ods. 19 Tr.por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 252 ods. 5 Tr.por. ak súd rozhodne, že sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného, možno za podmienok uvedených v § 263 ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='XXX/XXXX %XXZ.z.%XXXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> prečítať zápisnice o výsluchu spoluobžalovaných, svedkov a znalcov aj bez súhlasu obžalovaného. Podľa § 263 ods. 1 Tr.por. namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jej podstatnú časť, ak s tým súhlasí prokurátor a obžalovaný a súd nepovažuje osobný výsluch za potrebný. Podľa § 263 ods. 2 Tr.por. súhlas obžalovaného nie je potrebný, ak sa výslovne vyjadril, že sa na hlavnom pojednávaní nezúčastní, alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti, alebo ak sa na hlavné pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavil, alebo sa bez vážneho dôvodu vzdialil z pojednávacej siene, alebo ak prokurátor navrhol v obžalobe čítať výpoveď svedka a obžalovaný po doručení výzvy podľa § 240 ods. 3 <aspi://module='H.'&link='XXX/XXXX%XXZ.z.%XXXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> takého svedka nenavrhol vypočuť osobne. V uvedených prípadoch stačí súhlas prokurátora. O tejto skutočnosti musí byť obžalovaný v predvolaní poučený. Podľa § 263 ods. 3 Tr.por. zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka sa môže prečítať aj vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona a a) taká osoba zomrela alebo sa stala nezvestnou, pre dlhodobý pobyt v cudzine alebo na neznámom mieste nedosiahnuteľnou, alebo ochorela na chorobu, ktorá natrvalo alebo na dlhší čas znemožňuje jej výsluch alebo ak sa taká osoba ani na opätovné predvolanie súdu k výsluchu bez dôvodného ospravedlnenia nedostaví a jej predvedenie bolo neúspešné; ak ide o výpoveď svedka, u ktorého bol v čase jeho výpovede v prípravnom konaní, ktorá sa má prečítať, dôvodný predpoklad, že na hlavnom pojednávaní ho nebude možné vypočuť, možno jeho výpoveď prečítať len vtedy, ak bol o úkone riadne upovedomený obvinený, a ak má obhajcu, jeho obhajca, b) išlo o neodkladný úkon alebo neopakovateľný úkon, alebo c) taká osoba na hlavnom pojednávaní bez oprávnenia odoprela vypovedať. Podľa § 268 ods. 2 Tr.por. pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní sa použijú ustanovenia § 258 ods. 2 <aspi://module='H.'&link='XXX/XXXX%XXZ.z.%XXXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> a <aspi://module='H.'&link='XXX/XXXX%XXZ.z.%XXXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> a § 259 <aspi:// module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%2523259'&ucin-k-dni='30.12.9999'> primerane. Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jeho písomný znalecký posudok, ak znalec bol pred podaním znaleckého posudku poučený podľa § 144 <aspi:// module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%2523144'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor i obžalovaný s tým súhlasia, alebo ak sa znalec naň odvolá. Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Tr.por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 322 ods. 1 Tr.por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.por. Keďže skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil, podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým bolo podané odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Keďže z podaného odvolania vyplýva, že odvolanie podal obžalovaný ohľadom výroku, ktorým bol uznaný vinným z trestného činu, odvolací súd preskúmaval všetky výroky rozsudku a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že odvolanie je sčasti dôvodné. Uvedené zistenie odvolacieho súdu vyplýva predovšetkým z tej skutočností, že prvostupňový súd nepostupoval v súlade s Trestným poriadkom pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní, a to konkrétne pri prečítaní znaleckého posudku z odvetvia chirurgia a traumatológia, keďže pre taký postup neboli splnené zákonné podmienky. Na základe toho musel odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr.por. a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, a to jednak pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutému výroku rozsudku predchádzali, jednak vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať. Tieto pochybenia prvostupňového súdu vyplývajú z nasledujúcich skutočností. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie ohľadom uznania viny odôvodnil svedeckými výpoveďami L. T. a H. P. a znaleckým posudkom vypracovaným T.. T. P. L.. Odvolací súd uvádza, že na prečítanie svedeckých výpovedí L. T. a H. P. z prípravného konania boli splnené zákonné podmienky, keďže prokurátor na hlavnom pojednávaní s ich prečítaním súhlasil a obžalovaný sa na hlavné pojednávanie nedostavil, pričom predvolanie na tento úkon si obžalovaný neprevzal na adrese ním určenej (L., T. X. X), v predvolaní bol upozornený na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, ak sa nedostaví bez vážneho dôvodu a že v takom prípade nie je potrebný súhlas obžalovaného na čítanie svedeckých výpovedí. Naproti tomu v prípade znaleckého posudku z odvetvia chirurgia a traumatológia znalca T.. T. P. L.. zákonné podmienky na prečítanie znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní splnené neboli. Podľa vyššie citovaného § 268 ods. 2 Tr.por. sa výslovne vyžaduje súhlas prokurátora a obžalovaného, aby mohol byť znalecký posudok (zápisnica o výpovedi znalca) na hlavnom pojednávaní prečítaný. Trestný poriadok na rozdiel od čítania zápisnice o výsluchu svedka (§ 263 ods. 2 Tr.por.) výslovne neustanovuje, kedy v prípade čítania znaleckého posudku nie je súhlas obžalovaného potrebný. Z uvedeného potom vyplýva záver odvolacieho súdu, že v prípade ak sa hlavné pojednávanie koná v neprítomnosti obžalovaného, nie je možné prečítať znalecký posudok na hlavnom pojednávaní bez súhlasu obžalovaného a pokiaľ taký súhlas nie je vopred daný, musí byť znalec osobne na hlavnom pojednávaní vypočutý, inak nie je možné na znalecký posudok ako na dôkaz prihliadať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že ustanovenie § 252 ods. 5 Tr.por. síce uvádza, že ak súd rozhodne, že sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného, možno prečítať zápisnice o výsluchu spoluobžalovaných, svedkov a znalcov aj bez súhlasu obžalovaného, avšak viaže to na podmienky uvedené v § 263 ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%2523263'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Tr.por., ktoré neboli v prejednávanej veci splnené. Pritom aj keby odvolací súd pripustil možnosť, že v prípade tohto odkazu ide o zrejmú nesprávnosť a správne mal byť odkaz na ustanovenie § 263 ods. 2 Tr.por., v prípade čítania zápisnice o výpovedi svedka Trestný poriadok v poslednej vete § 263 ods. 2 výslovne vyžaduje poučenie obžalovaného v predvolaní o tom, kedy nie je potrebný jeho súhlas, čo by muselo rovnako platiť aj na možnosť prečítania znaleckého posudku, pričom predvolanie obžalovaného na hlavné pojednávanie založené v spise žiadne také poučenie vo vzťahu k znaleckého posudku neobsahovalo. V prejednávanej veci teda neboli splnené zákonné podmienky na prečítanie predmetného znaleckého posudku, pričom prvostupňový súd týmto dôkazom dôvodí uznanie viny. Podľa zásady bezprostrednosti ustanovenej v hore citovanom ustanovení § 2 ods. 19 Tr.por. (ktorá je rozvedená aj v ustanovení § 278 ods. 2 Tr.por.) smie súd pri rozhodovaní prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané. Je zrejmé, že musí ísť o zákonne vykonané dôkazy tak, ako to ustanovuje zásada stíhania len zo zákonných dôvodov (hore citovaný § 2 ods. 1 Tr.por.), ktorá je považovaná za primárnu zásadu trestného konania a ktorej súčasťou je povinnosť orgánov činných v trestnom konaní v predsúdnom konaní a súdu v konaní pred súdom dodržiavať postup ustanovený Trestným poriadkom. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ prvostupňový súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní takým spôsobom, že niektorý dôkazný prostriedok nebol vykonaný zákonným spôsobom a došlo tým zásadným spôsobom k porušeniu zásady stíhania zo zákonných dôvodov a zásady bezprostrednosti, pričom prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na takto vykonanom dôkaznom prostriedku, je z neho zabezpečený dôkaz v konaní nepoužiteľný a nie je možné naň prihliadať. Ďalšou spornou skutočnosťou, ktorou bude potrebné, aby sa prvostupňový súd riadne zaoberal po vrátaní veci je to, či obžalovaný svojim konaním vôbec naplnil zákonné znaky oboch prečinov uvedených v obžalobe. Napadnutý rozsudkom v tejto súvislosti riadne neuvádza v zmysle § 168 ods. 1 Tr.por., akými právnymi úvahami sa súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny. Z napadnutého rozsudku nevyplýva, na základe akých právnych úvah mali byť naplnené zákonné znaky jednak ublíženia na zdraví podľa § 123 ods. 2 Tr.zák., jednak podľa právnej vety uvedenej v napadnutom rozsudku výtržnosti spočívajúcej v tom, že obžalovaný mal napadnúť iného. V tejto súvislosti treba poukázať na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej každé fyzické napadnutie osoby, hoci vykonané verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom, nemusí napĺňať skutkovú podstatu trestného činu výtržníctva (R 40/1977) a treba v takomto prípade zisťovať, z akých pohnútok mal byť čin spáchaný, čím bol motivovaný, či bol vyprovokovaný a vybočil iba z rámca normálnej reakcie, resp. či konanie nebolo len nevhodným a neprimeraným prejavom a k akým následkom došlo. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že z doteraz vykonaných dôkazov vyplýva, že fyzickému ataku obžalovaného na poškodeného mali predchádzať konflikty medzi O. W. a L. T. a medzi obžalovaným a H. P., pričom na základe toho mal poškodený najprv fyzicky napadnúť obžalovaného, čo vyplýva nielen z výpovede obžalovaného, ale aj z výpovedí svedkov O. W., L. T. a H. P. a dokonca aj z výpovede samotného poškodeného U. P.. Prvostupňový súd sa v napadnutom rozhodnutí zároveň nedostatočným spôsobom vysporiadal s obhajobou obžalovaného vyplývajúcou z jeho výpovedi z prípravného konania prečítanej na hlavnom pojednávaní. V napadnutom rozsudku súd rozvádza len tú časť obrany uvádzanú obžalovaným, že poškodeného nechcel úmyselne kopnúť, ale iba o neho zakopol. Prvostupňový súd sa však relevantným spôsobom v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s tvrdením obžalovaného, že predmetný konflikt nespôsobil, nikoho úmyselne fyzicky nenapadol, útočníkom mal byť poškodený U. P. a obžalovaný sa mal iba brániť, teda že mal, ako následne uviedol obžalovaný v odvolaní, konať v nutnej obrane. Na základe uvedených skutočnosti musel odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, keďže doplnenie konania odvolacím súdom by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Po vrátení veci bude prvostupňový súd povinný predovšetkým umožniť obžalovanému, aby sa k veci vyjadril v rámci jeho výsluchu ako obžalovaného, umožniť stranám vypočuť znalca z odvetvia chirurgie a traumatológie, pokiaľ nebudú splnené zákonné podmienky na prečítanie znaleckého posudku uvedené v § 268 ods. 2 Tr.por., ako aj vykonať ďalšie dôkazy, ktoré strany navrhnú, pokiaľ súd o nich nerozhodne spôsobom uvedeným v § 272 ods. 3 Tr.por. Po riadne vykonanom dokazovaní bude nutné, aby prvostupňový súd dôsledne a objektívne vyhodnotil dôkazy vykonané zákonným spôsobom v zmysle § 2 ods. 12 Tr.por., t. j. podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré však musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrnne a následne vo veci spravodlivo rozhodol, pričom písomné vyhotovenie rozhodnutia vrátane odôvodnenia bude musieť obsahovať všetky zákonom predpísané náležitosti. K dôvodom uvádzaným v odvolaní obžalovaným, ku ktorým sa nevyjadril už vyššie, odvolací súd uvádza, že zo spisu vyplýva, že obžaloba bola obžalovanému doručená spolu s trestným rozkazom a výzvou na vykonanie dôkazov a tieto písomnosti obžalovaný podľa doručenky na č.l. 102 prevzal ešte dňa 14.9.2016, takže odvolacia námietka ohľadom nedoručenia obžaloby obžalovanému je nedôvodná. Ostatné odvolacie námietky obžalovaného týkajúce sa namietanej nejasnosti, neúplnosti resp. nedostatočnosti skutkových zistení prvostupňového súdu sú predčasnými vzhľadom na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu a vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie a bude nutné, aby sa s nimi vysporiadal pri novom prejednaní veci prvostupňový súd, pokiaľ budú obžalovaným na hlavnom pojednávaní uplatnené. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.