Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Z38CB/487/1995 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1095899167 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1095899167.18 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Trandžíkovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: P. C., B.. XX.X.XXXX, XXX XX C. Č.. XXX, zast. JUDr. Bohuslavom Majchrákom, advokátom, so sídlom AK Ul. Fraňa Kráľa 2080, Čadca, proti žalovanému: G.X. W., J. G. XX, XXX XX X., N.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Igorom Gažíkom, advokátom, so sídlom Bojnická cesta 7, 971 01 Prievidza, o zaplatenie 18.800,17 Eur (566.374,- Sk) s prísl., o náhrade trov konania, o sťažnosti žalovaného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č.k. Z-2-38Cb/487/1995-698 zo dňa 14.12.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie vyššieho súdneho úradníka č.k. Z-2-38Cb/487/1995-698 zo dňa 14.12.2016 m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.122,19 eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania o sťažnosti žalovaného v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Vyšší súdny úradník uznesením č.k. Z-2-38Cb/487/1995-698 zo dňa 14.12.2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 1.148,88 eur vrátane DPH na účet právneho zástupcu žalobcu, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. 2. Podľa § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 3. Vyšší súdny úradník v uznesení č.k Z-2-38Cb/487/1995-698 zo dňa 14.12.2016 určil a vypočítal trovy konania nasledovne: 4. A) vyhláška 240/1990 Zb. 1. prevzatie a príprava 1995 - 103,57 Eur + 1,49 Eur 2. písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba- dňa 30.03.1995 - 103,57 Eur + 1,49 Eur 3. podanie na súd vo veci samej - čiastočné späťvzatie žaloby dňa 14.10.1996 - 84,98 Eur + 2,32 Eur 4. účasť na pojednávaní dňa 29.02.2000 - 88,63 Eur + 3,32 Eur 5. prevzatie a príprava 2001 - 88,63 Eur + 3,32 Eur B) vyhláška 163/2002 Z.z. 1. účasť na pojednávaní dňa 16.04.2002 - 51,63 Eur + 3,32 Eur 2. podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k odvolaniu dňa 15.08.2002 - 51,63 Eur + 3,32 Eur C) vyhláška 655/2004 Z.z. 1. účasť na pojednávaní dňa 13.04.2005 - 270,54 Eur + 4,98 Eur 2. účasť na pojednávaní dňa 20.11.2014 - 270,54 Eur + 8,04 Eur 3. podanie na súd vo veci samej - dôk. návrh a upravený návrh dňa 13.02.2015 - 51,45 Eur + 8,39 eur 4. účasť na pojednávaní dňa 26.03.2015 - 270,54 eur + 8,39 eur 5. účasť na pojednávaní dňa 18.06.2015 - 270,54 eur + 8,39 eur 6. účasť na pojednávaní dňa 22.10.2015 - 270,54 eur + 8,39 eur 5. -spolu 2.041,95 eur + 20% DPH vo výške 408,39 eur, spolu suma 2.450,34 eur. Náhrada za stratu času a hotových výdavkov (podľa špecifikácie) celkom s DPH činí 1.545,22 eur. Súd priznal žalobcovi i náhradu za úhradu súdneho poplatku za podanie vo výške 751,91 eur (22.652,- Sk). 6. Nakoľko žalovaný bol úspešný v časti späťvzatia žaloby vo výške 683,13 eur a v časti 6.436,30 eur, v ktorej bola žaloba zamietnutá, spolu vo výške 7.119,43 eur a žalobca bol úspešný vo výške 11.680,74 eur, pomer úspechu medzi stranami sporu činí 62,1% - žalobca a 37,9% - žalovaný. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v časti 24,2 % (62,1% - 37,9%). 7. Celkom spolu súd priznal žalobcovi podľa jeho úspešnosti v konaní v časti 24,2 % sumu 1.148,88 eur. 8. Proti uzneseniu č.k. Z-2-38Cb/487/1995-698 zo dňa 14.12.2016 podal žalovaný sťažnosť, v ktorej uviedol, že uznesenie síce vychádza zo správnych právnych záverov o pomernom rozdelení trov podľa úspechu vo veci, ale z nesprávneho skutkového stavu, nakoľko Krajský súd v Bratislave podľa názoru žalovaného opomenul právne záväzné rozhodnutie NS SR zo dňa 29.06.1999, sp. zn. 5Obo/177/99, kedy by mal v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP vychádzať z uplatnenej sumy 33.856,93 eur. Takto bo žalobca úspešný na 34,5% a žalovaný na 65,5%, a teda rozdiel úspechu v prospech žalovaného je 65,5%, ktoré by mal súd žalovanému podľa pomeru úspechu vo veci priznať. Žalovaný zároveň namietal, že súd pri vyčíslovaní vychádzal z vyčíslenia, ktoré mu nebolo doručené, a teda sa nemohol k nemu vyjadriť, čím mu bola odňatá možnosť vo veci riadne konať. Na záver poukázal na opakovaný úkon - príprava a prevzatie zastúpenia pod bodom A5 - prevzatie a príprava 2001 - 88,63 eur + 3,32 eur, keď už rovnaký úkon bol vykonaný v roku 1995 pri prevzatí veci a nie je to účelne vynaložený náklad. Žalovaný navrhol vyhovieť jeho sťažnosti v celom rozsahu. 9. Ku sťažnosti žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že sťažnosť považuje za účelovú a bez potenciálu zmeniť napadnuté rozhodnutie. Obsah samotnej sťažnosti je zmätočný najmä v otázke, čoho sa sťažovateľ domáha. Žalovaný vo svojej sťažnosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/177/1999 zo dňa 24.11.1988, ktorý považuje pre rozhodovanie o trovách za právne záväzný. Žalobca má za to, že výňatky z tohto rozsudku ani nehovoria o tom, že názor žalovaného v otázke zavinenia čiastočného späťvzatia žaloby je správny. Najvyšší súd len poznamenal, že o trovách konania, vrátane náhrady trov konania spojených s čiastočným späťvzatím návrhu, sa rozhodne až v konečnom rozhodnutí vo veci. Podľa názoru žalobcu je právne záväzným rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obo/11/2016 zo dňa 23.06.2016, ktorý jasne uviedol, že:...,,Pomer úspechu medzi účastníkmi konania je 62,1% žalobca a 37,9% u žalovaného. Od 62,1% treba odpočítať 37,9% a dostaneme, že žalobca má právo na náhradu trov vo výške 24,2%...“. V súvislosti s námietkou žalovaného o nedoručení vyčíslenia trov konania žalobca poznamenal, že povinnosť doručiť vyčíslenie trov druhej strane konania nevyplýva zo žiadneho z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a už vôbec nevyplýva z CSP, kde navyše nie je potrebné náhradu trov ani vyčísliť. Záverom si v konaní o sťažnosti žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania spočívajúcu v odmene za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie nie vo veci samej, vypočítanej ako polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, pričom tarifnou hodnotou je suma 1.148,88 eur, tak celková odmena predstavuje sumu 47,46 eur. Žalobca má jednoznačne za to, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a niet žiadneho dôvodu opodstatňujúci jeho zmenu, preto sťažnosť žalovaného žiada ako nedôvodnú zamietnuť podľa ust. § 250 ods. 1 CSP a žiada priznať právo na náhradu trov konania o podanej sťažnosti vo výške 47,46 eur. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd prvej inštancie prejednal vec podľa § 248 CSP bez nariadenia pojednávania v zmysle § 249 CSP a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že sťažnosť žalovaného je sčasti dôvodná. 11. Podľa ust. § 250 ods. 2, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. 12. Podľa ust. § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 13. Súd v uznesení č.k. Z-2-38Cb/487/1995-698 zo dňa 14.12.2016 postupoval v časti trov konania v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu č.k. 5Obo/11/2016-664 zo dňa 23.06.2016 a určil, že nakoľko žalovaný bol úspešný v časti späťvzatia žaloby vo výške 683,13 eur a v časti 6.436,30 eur, v ktorej bola žaloba zamietnutá, spolu vo výške 7.119,43 eur a žalobca bol úspešný vo výške 11.680,74 eur, pomer úspechu medzi stranami sporu činí 62,1% - žalobca a 37,9% - žalovaný. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v časti 24,2 % (62,1% - 37,9%). Podľa tejto úspešnosti žalobcu v konaní, súd priznal žalobcovi vyššie uvedeným uznesením podľa jeho úspešnosti v konaní sumu 1.148,88 eur. 14. Ku dôvodom sťažnosti žalobcu voči uzneseniu č.k. Z-2-38Cb/487/1995-698 vyššieho súdneho úradníka zo dňa 14.12.2016 súd uvádza, že na základe podania žalobcu zo dňa 14.10.1996 tunajší súd uznesením č.k. Z-2-38Cb/487/1995-95 zo dňa 20.10.1998 zastavil konanie v časti 453.600,- Sk z dôvodu, že žalovaný po podaní návrhu vrátil obaly v hodnote 453.600,-Sk, a to dobropisom č. 750/95 na sumu 168.000,- Sk zo dňa 27.04.1994, dobropisom č. 751/95 na sumu 140.000,-Sk zo dňa 08.05.1995 a dobropisom č. 754/95 na sumu 145.600,-Sk zo dňa 01.06.1995. Zároveň súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 7.890,-Sk. Voči tomuto uzneseniu, do časti náhrady trov konania, podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č.k. 5Obo/177/99-101 zo dňa 29.06.1999 tak, že napadnuté uznesenie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Na základe tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR žalovaný vo svojej sťažnosti zo dňa 05.01.2017 okrem iného uviedol, že žalobca bol úspešný na 34,5% a žalovaný na 65,5%, pričom rozdiel úspechu v prospech žalovaného je 65,5%, ktoré by mu mal súd podľa pomeru úspechu vo veci priznať, nakoľko v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP by mal súd vychádzať z uplatnenej sumy 33.856,93 eur. 15. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného vyslovenom v sťažnosti a to, že na základe vyššie uvedených skutočností by mu mal súd priznať pomer úspechu vo veci vo výške 65,5%. Vzhľadom na dobropisy z č.l. 80, č.l. 83 a č.l. 85 je zrejmé, že obaly, na ktoré sa žalovaný odvolával, boli žalobcovi vrátené po podaní žaloby datovanej zo dňa 30.03.1995, na súd podanej dňa 06.04.1995, pričom žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal opak. 16. Zároveň je v danom prípade potrebné aplikovať zásadu zákazu ´ reformatio in peius´, z ktorej vyplýva, že podaním opravného prostriedku sa nemôže zhoršiť postavenie toho, kto opravný prostriedok podal (zákaz zmeny rozhodnutia v neprospech odvolateľa), tzn. nemôže zmeniť rozhodnutie v neprospech účastníka, ktorý podal opravný prostriedok a v prospech účastníka, ktorý opravný prostriedok nepodal. Z uvedeného vyplýva, že tunajší súd nemôže v intenciách zásady ´reformatio in peius´ konať o trovách konania v súvislosti so zastavením konania v časti 453.600,-Sk, nakoľko by na náhradu týchto trov bol pri zodpovedaní otázky zavinenia zaviazaný žalovaný, teda strana sporu, ktorá sťažnosť podala a v neprospech, ktorej by súd rozhodol. 17. V neposlednom rade súd poukazuje na skutočnosť, že uznesením č.k. Z-2-38Cb/487/1995-698 zo dňa 14.12.2016 rozhodoval vyšší súdny úradník o trovách konania v zmysle zrušujúceho uznesenia č.k. 5Obo/12/2016-664 zo dňa 23.06.2016, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „pomer úspechu medzi účastníkmi konania je 62,1% žalobca a 37,9% u žalovaného. Od 62,1% treba odpočítať 37,9% a dostaneme, že žalobca má právo na náhradu trov vo výške 24,2%“. V zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP sa súd pridržiaval názoru súdu vyššieho stupňa; v opačnom prípade by tunajší súd porušil princíp viazanosti súdu nižšieho stupňa právnym názorom súdu vyššieho stupňa ako záruky realizácie práva na spravodlivý proces. 18. Ohľadom námietky žalovaného, že mu nebolo doručené vyčíslenie trov konania žalobcu, čím mu bola odňatá možnosť riadne konať vo veci, nakoľko sa voči nemu nemohol vyjadriť, súd uvádza, že počnúc dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu Civilného sporového poriadku. V súvislosti s touto skutočnosťou súd uvádza, že v čl. 9 CSP je princíp kontradiktórnosti limitovaný dodatkom „v rozsahu, ktorý určí zákon“. Z takto koncipovanej kontradiktórnosti vyplýva, že súd je povinný doručovať procesné úkony stranám len v prípadoch výslovne stanovených zákonom, pričom vyčíslenie trov konania do tejto skupiny procesných úkonov nepatrí aj vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle Civilného sporového poriadku strana nemá povinnosť trovy vyčísliť; ak strana trovy nevyčísli, vychádza súd z obsahu spisu. 19. Súd ďalej zistil, že v napadnutom uznesení bola v uvedenej položke A 5) prevzatie a príprava 2001 priznaná náhrada vo výške 88,63 Eur + 3,32 Eur. Súd konštatuje, že tento právny úkon nie je možné považovať za účelný a hospodárny úkon právnej pomoci vzhľadom na už vykonaný úkon v danom konaní - prevzatie a príprava 1995 uvedený pod položkou A 1) - 103,57 Eur + 1,49 Eur. 20. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu uvádza, že náhrada trov právneho zastúpenia pozostáva z nasledovných právnych úkonov: A) vyhláška 240/1990 Zb. 1. prevzatie a príprava 1995 - 103,57 Eur + 1,49 Eur 2. písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba- dňa 30.03.1995 - 103,57 Eur + 1,49 Eur 3. podanie na súd vo veci samej - čiastočné späťvzatie žaloby dňa 14.10.1996 - 84,98 Eur + 2,32 Eur 4. účasť na pojednávaní dňa 29.02.2000 - 88,63 Eur + 3,32 Eur B) vyhláška 163/2002 Z.z. 1. účasť na pojednávaní dňa 16.04.2002 - 51,63 Eur + 3,32 Eur 2. podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k odvolaniu dňa 15.08.2002 - 51,63 Eur + 3,32 Eur C) vyhláška 655/2004 Z.z. 1. účasť na pojednávaní dňa 13.04.2005 - 270,54 Eur + 4,98 Eur 2. účasť na pojednávaní dňa 20.11.2014 - 270,54 Eur + 8,04 Eur 3. podanie na súd vo veci samej - dôk. návrh a upravený návrh dňa 13.02.2015 - 51,45 Eur + 8,39 eur 4. účasť na pojednávaní dňa 26.03.2015 - 270,54 eur + 8,39 eur 5. účasť na pojednávaní dňa 18.06.2015 - 270,54 eur + 8,39 eur 6. účasť na pojednávaní dňa 22.10.2015 - 270,54 eur + 8,39 eur 21. -spolu 1.950,00 eur + 20% DPH vo výške 390 eur, spolu suma 2.340,00 eur. Náhrada za stratu času a hotových výdavkov (podľa špecifikácie) celkom s DPH činí 1.545,22 eur. Súd priznal žalobcovi i náhradu za úhradu súdneho poplatku za podanie vo výške 751,91 eur (22.652,- Sk). 22. Nakoľko žalovaný bol úspešný v časti späťvzatia žaloby vo výške 683,13 eur a v časti 6.436,30 eur, v ktorej bola žaloba zamietnutá, spolu vo výške 7.119,43 eur a žalobca bol úspešný vo výške 11.680,74 eur, pomer úspechu medzi stranami sporu činí 62,1% - žalobca a 37,9% - žalovaný. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v časti 24,2 % (62,1% - 37,9%). 23. Celkom spolu súd priznal žalobcovi podľa jeho úspešnosti v konaní v časti 24,2 % sumu 1.122,19 eur. 24. Trovy konania- predstavujú spolu sumu 1.122,19 eur. 25. Priznanú náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť podľa § 263 ods. 1 CSP právnemu zástupcovi žalobcu. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 338 CSP zmenil tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1.122,19 eur. 27. O náhrade trov konania v tomto konaní, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému náhradu trov konania, nakoľko mal v tomto konaní úspech, pričom o ich výške rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením. 28. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).