Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Z43CB/1/1996 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1096899547 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1096899547.28 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka, v právnej veci žalobcu Bratislavská aukčná dražobná, s.r.o., Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 36 664 219, práv. zast. AK Herceg, s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému 1/ Z. B., G.. XX.XX.XXXX, K. V. C. X, G. I. a 2/ L. B., G.. XX.X.XXXX, K. V. C. X, G. I., obaja práv. zast. advokátkou JUDr. Gabrielou Košudovou, Svätoplukovo nám. 3, 949 01 Nitra, o zaplatenie príslušenstva pohľadávky (predtým o zaplatenie 1.865.460,- Sk s príslušenstvom), jednohlasne, takto r o z h o d o l : I. Súd konanie v časti o zaplatenie 28% úroku z úveru z a s t a v u j e . II. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 27.306,25 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a . IV. Žalobcovi voči žalovanému 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou na súd 2.1.1996 si uplatnil pôvodný žalobca - Slovenská sporiteľňa a.s., Bratislava voči žalovaným 1/ a 2/ právo na zaplatenie 1.865.460,- Sk s príslušenstvom, titulom nesplateného úveru, ktorý bol žalovanej 1/ poskytnutý úverovou zmluvou č. XXXXXX-X zo dňa 2.12.1992, v súlade s Dodatkom č. 1 zo dňa 20.1.1993. Podľa tejto úverovej zmluvy bol žalovanej 1/ poskytnutý strednodobý úver na investičný rozvoj - kúpa nehnuteľnosti v sume 2.000.000,- SK pri úrokovej sadzbe plus 4,5% nad základnú sadzbu s lehotou splatnosti 20.9.1996. Popri žalovanej 1/ ako dlžníčke bol spoludlžníkom podľa zmluvy jej manžel - žalovaný 2/. Podaním zo dňa 14.5.1997 vzal žalobca svoj návrh v časti istiny späť s odôvodnením, že žalovaná 1/ túto istinu zaplatila 17.4.1997. Preto bolo konanie v rozsudku č.k. Z-2-43Cb/1/1996-94 zo dňa 13.1.2006 v sume 1.865,460 SK zastavené. V priebehu konania bola pohľadávka žalobcu 2x postúpená, prvý krát na spoločnosť Credit Clearing Center, a.s., Bratislava a druhý krát na základe zmluvy o predaji podniku medzi spoločnosťou Credit Clearing Center, a.s. ako predávajúcim a obchodnou spoločnosťou Bratislavská aukčná dražobná, a.s., Bratislava ako kupujúcim v znení jej dodatkov, ktoré nemali vplyv na rozsah pohľadávok a podľa § 477 Obch. zák. došlo k prechodu všetkých práv a povinností, ktoré sa týkajú pohľadávky voči žalovanému 1/ a 2/, tvoriace predmet sporu. Zámenu žalobcu súd pripustil uznesením z 15.12.2014. Po späťvzatí žaloby v časti istiny žalobca vyčíslil príslušenstvo pohľadávky podaním zo dňa 10.2.2009 na sumu 1.682.967,40 SK. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom 6x a všetky rozsudky boli odvolacím súdom zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, naposledy uznesením č.k. 5Obo/21/2015-437, 5Obo/23/2015 zo dňa 29.novembra 2016, ktorým vo výroku zrušil rozsudok súdu prvej inštancie č.k. Z-2-43Cb/1/1996-410 zo dňa 5.3.2015 spolu s uznesením č.k. Z-2-43Cb/1/1996-413 zo dňa 5.3.2015, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania. 2. Posledným rozhodnutím, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie bolo skonštatované, že vo veci nebolo vykonané dostatočné dokazovanie, nebol rešpektovaný právny názor odvolacieho súdu a tiež, že napadnuté rozsudky neboli dostatočne a správne odôvodnené. Súd prvej inštancie nevykonal potrebné dokazovanie najmä na určenie výšky príslušenstva pohľadávky i prípadným znaleckým dokazovaním, pričom nereagoval v odôvodnení svojich rozhodnutí na námietku premlčania zo strany žalovaného 1/ a 2/, riadnym zdôvodnením a tiež v nich nebolo uvedené vymedzenie obdobia, za ktoré patrí žalobcovi zmluvný úrok a počiatok doby omeškania a splatnosť úveru a tiež nevysvetlil, prečo nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného 1/ a 2/ o splatnosti úveru ku dňu zániku podnikateľského oprávnenia žalovanej 1/. V poslednom odvolacom rozhodnutí sa odvolací súd zaoberal i námietkou žalovaného 1/ a 2/ o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Poukázal na odvolacie rozhodnutie č.k. 5Obo/16/2012-287 zo dňa 29.februára 2012, v ktorom Najvyšší súd SR uzavrel, že postúpenie pohľadávky z pôvodného žalobcu na spoločnosť Credit Clearing Center a.s. je platné i keď je v ňom predmetná pohľadávka nepresne označená číslom zmluvy, pretože žalovaní 1/ a 2/ nemali s pôvodným žalobcom žiaden iný úverový vzťah a preto si boli vedomí o akú pohľadávku ide. Naviac sa o postúpení pohľadávky dozvedeli najneskôr 24.marca 2005, kedy im bolo doručené uznesenie o zmene účastníka na strane žalobcu, pričom túto skutočnosť nenamietali a odvolanie proti uzneseniu nepodali. Vyslovil právny názor, že námietka žalovaného 1/ a 2/ o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu nie je dôvodná. 3. Po doručení posledného rozhodnutia odvolacieho súdu následne súd prvej inštancie určil termín pojednávania na termín 31.5.2017, na ktorom podľa § 181 C.s.p. oznámil sporovým stranám, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré považuje za nesporné s tým, aké dôkazy je potrebné vo veci vykonať spolu so svojim vysvetlením predbežného právneho posúdenia veci. Najmä sa vyslovil v otázke premlčania nároku v časti príslušenstva pohľadávky, ktorú žalovaní 1/ a 2/ v priebehu konania namietali a to tak, že námietku premlčania považuje za nedôvodnú, pretože žalobca vo svojej žalobe si v žalobnom petite uplatnil i úroky z úveru i úroky z omeškania, hoci ich riadne a časovo nešpecifikoval. To, že príslušenstvo pohľadávky vyčíslil až v roku 2006 nemožno považovať za nový nárok ani to pripísať na ťarchu žalobcu, nakoľko do tohoto termínu nebol súdom na presnú špecifikáciu príslušenstva pohľadávky vyzvaný. Tiež prezentoval právny názor, že splatnosť úveru nastala 23.3.1995 zánikom podnikateľského oprávnenia žalovanej 1/ v zmysle čl. VI bod. 4 úverovej zmluvy zo dňa 2.12.1992. Zároveň bol žalobca vyzvaný, aby príslušenstvo pohľadávky riadne vyčíslil s uvedením výšky úroku a súm za jednotlivé obdobia s tým, že úrok z úveru môže požadovať len do splatnosti úveru. Zároveň bol poučený, že ak príslušenstvo pohľadávky riadne a zrozumiteľne nevyšpecifikuje, súd k tejto otázke nariadi znalecké dokazovanie. Z uvedených dôvodov pojednávanie odročil na neurčito a žalobcovi na predloženie špecifikácie uložil lehotu 30 dní. Podaním doručeným súdu 28.6.2017 žalobca doručil špecifikácie príslušenstva pohľadávky, ktoré obsahovali aj návrh na zmenu žaloby, ktorá spočívala v presnom upresnení žalobného petitu, v ktorom požaduje uložiť povinnosť tak, že žalovaní v 1. rade a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 46.854,35 EUR. Súčasne navrhol, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Predmetná špecifikácia bola právnej zástupkyni žalovaného 1/ a 2/ doručená dňa 10.7.2017, avšak žalovaní 1/ a 2/ sa k nej písomne nevyjadrili. Ďalšie pojednávanie súd nariadil na termín 18.10.2017, na ktorom bolo vyhlásené dokazovania vo veci za skončené, nakoľko strany sporu ďalšie dokazovanie nenavrhli a tiež na ňom vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti uplatneného 28% úroku z úveru, nakoľko sa ho žalobca v priebehu konania vzdal, avšak doposiaľ v tejto časti konanie zastavené nebolo. Keďže žalovaní súhlasili so späťvzatím žaloby v tejto časti, súd konanie o zaplatenie 28% úroku z úveru zastavil - § 144 - 146 C.s.p. 4. Predmetom žaloby bol nárok na zaplatenie nesplatenej časti úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu a návrh na zaplatenie úrokov z úveru a úrokov z omeškania. Právny predchodca žalobcu poskytol úver žalovanej 1/ ako podnikateľský, pričom žalovaný 2/ bol podľa zmluvy spoludlžníkom. Účastníci zmluvného vzťahu uzavreli dňa 2.12.1992 úverovú zmluvu č. XXXXXX-X, ktorej predmetom bol strednodobý úver na investičný rozvoj - kúpa nehnuteľnosti v sume 2.000.000,- SK, pričom zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 20.9.1996. Podľa čl. VI bod 4. veta posledná, úver mal byť splatný ihneď, ak prestane podnik vykonávať činnosť, ktorá bezprostredne súvisí s úverovým objektom, vrátane zániku oprávnenia podnikateľskej činnosti. Keďže 23.3.1995 zaniklo podnikateľské oprávnenie žalovanej 1/, poskytnutý úver, v zmysle uvedeného čl. zmluvy sa stal 23.3.1995 splatným. K úverovej zmluve bol uzavretý 20.1.1993 Dodatok č. 1, ktorého predmetom bolo dojednanie záložného práva žalobcu na predmetnú nehnuteľnosť. V priebehu konania si žalobca toto právo uplatnil, nehnuteľnosť predal 17.4.1997 a v dôsledku uvedeného vzal žalobu v časti istiny späť a súd konanie v tejto časti zastavil. Následne súd konal len o príslušenstve pohľadávky. Ako už bolo uvedené súd neuznal námietku premlčania príslušenstva pohľadávky vznesenú žalovanými, nakoľko príslušenstvo pohľadávky i keď bez presnej špecifikácie bolo uplatnené pri podaní žaloby. V zmysle zrušujúcich rozhodnutí odvolacieho súdu - naposledy uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 5Obo/21/2015-437, 5Obo/22/2015 zo dňa 29.novembra 2016 bola uložená žalobcovi povinnosť presne špecifikovať svoju pohľadávku ohľadne jej príslušenstva s poučením, že ak tak nevykoná, bude potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. Žalobca pohľadávku špecifikoval podaním zo dňa 26.6.2017 a to jasne, prehľadne a zreteľne, v dôsledku čoho nebolo potrebné k nej nariaďovať znalecké dokazovanie ako to odporúčal vo viacerých rozhodnutiach odvolací súd. Žalovaní sa k špecifikácii vyjadrili až na pojednávaní konanom dňa 18.10.2017, kde opätovne poukázali na jej premlčanie a navrhli žalobu z tohto dôvodu zamietnuť. Okrem toho žalovaní vytýkali i uplatnenie rozdielnych úrokov z úveru, čo nebolo zmluvne dojednané. Taktiež vytýkali, že žalobca výťažok z predaja nehnuteľností započíta len do istiny, pričom má predovšetkým toto započítať len do príslušenstva pohľadávky. Taktiež namietali, že žalobca nepristupoval k poskytnutému úveru s náležitou odbornou starostlivosťou a neprikročil pri nesplácaní úveru k odstúpeniu od zmluvy v zmysle ust. § 506 Obch. zák. Navrhli na prejednávanú vec aplikovať režim občianskoprávny, nakoľko bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaná 1/ bola podnikateľka, jej manžel ako spoludlžník - žalovaný 2/ podnikateľom nebol, v dôsledku čoho dlh patril do bezpodielového spoluvlastníctva a preto má na nich súd prihliadať ako na spotrebiteľov. S týmito námietkami žalobca nesúhlasil a súd sa s nimi stotožnil. I keď v zmysle zmluvy mal právo žalobca pri nesplácaní úveru od zmluvy odstúpiť avšak ak tak neurobil, nespôsobuje to jej neplatnosť a stratu nároku na úroky a úroky z omeškania. Taktiež je súd toho názoru, že nebolo povinnosťou žalobcu pri predaji nehnuteľnosti výťažok použiť predovšetkým na úroky a naviac ako žalobca poznamenal, žalovaní túto skutočnosť nikdy nenamietali. Sám odôvodnil tento postup ako dôvod nenarastania ďalších úrokov z omeškania. Taktiež nebolo možné súhlasiť s námietkou, že na žalovaných je treba hľadieť ako na spotrebiteľov na prejednávanú vec použiť režim občianskoprávny. Žalovaná 1/ bola pri poskytnutí úveru podnikateľkou a bolo len prirodzené a nutné, aby sa jej manžel, keďže nemali rozdelené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, stal spoludlžníkom. K námietke žalovaných o rôznych sadzbách úroku z úveru súd konštatuje jej nedôvodnosť a poukazuje na ust. čl. I, v ktorom je uvedená úroková sadzba plus 4,5% nad základnú sadzbu (sadzba úrokov z úverov stanovená SŠTSP v rámci maximálnych hodnôt stanovených ŠBČS) ročne s lehotou splatnosti 20.9.1996. To znamená, že úroky sa určovali ročne a Štátna banka Československa (ŠBČS) ročne určovala i maximálne hodnoty, podľa ktorých Slovenská štátna sporiteľňa (SŠTSP) určovala sadzby úrokov a podľa toho v zmysle zmluvy sa úroková sadzba navyšovala o dohodnutých 4,5%. 5. Žalobca vo svojej špecifikácii zo dňa 26.6.2017 citoval článok III bod 1. predmetnej úverovej zmluvy o povinnosti splácať úver s uvedených splátok a lehôt od roku 1993 do roku 1996. Tiež uviedol, že žalovaní zaplatili len tri splátky a 17.4.1997 bola splatená celá žalovaná istina. Tiež uviedol, že úver sa úročil úrokom 15,5 % p.a. od 2.12.do 31.12.1992, 17,5% p.a. od 1.1.1993 do 14.10.1993 a 19% p.a. od 15.10.1993 do 20.9.1996 a takto vyčíslil za jednotlivé mesiace úrok z úveru, s uvedením výšky sumy a úrokovej sadzby za jednotlivé mesiace od 31.12.1992 do 20.9.1996, čo bol dátum zmluvnej splatnosti úveru. Keďže súd dospel k názoru, že úroky z úveru si možno uplatniť len do splatnosti úveru, tak treba poznamenať, že splatnosť úveru nenastala podľa zmluvy dňa 20.9.1996 ale dňa 23.3.1995 a to zánikom podnikateľského oprávnenia žalovanej 1/ v súlade s čl. VI bod 4. - veta posledná úverovej zmluvy. Preto z vyčíslenej špecifikácie úrokov zo zmluvy nemá žalobca nárok po splatnosti úveru na úroky v sume 16.789,43 EUR a preto v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo zvyšku - v sume 20.186,99 EUR úroky z úveru v konečnej sume priznal a tiež žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v sume 7.119,26 EUR, hoci boli na škodu žalobcu uplatnené až od 21.9.1996 (čo je deň po dohodnutej zmluvnej splatnosti úveru) do 17.4.1997 (deň úhrady istiny). Sadzbu úroku z omeškania uplatnenú na 28% súd znížil na 20% v súlade s ust. § 369 ods. 1 a § 502 ods. 1 Obch. zák. účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy. 6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal žalobca neúspech len nepatrný (zamietnutie nároku na úroky v pomere k uplatnenej istine), súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O jej výške rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 C..s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.