Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/62/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107242806 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1107242806.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu: JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Margita Hrivňáková, Májkova 3, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: Viedenské pekárne spol. s r.o., Dolná 101, 900 01 Modra, IČO: 30 998 913, zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Margita Hrivňáková & partners, s.r.o., Májkova 3, Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: D. H., F. XX, Y., K., žalovanému v 2. rade: D. F., C. X, Y., K., žalovanému v 3. rade: F. F., L. XX/X, M.-XXXX, W., Š., žalovanému v 4. rade: H.. K. F., K. XX/X, Y., K., žalovanému v 5. rade: C. F., C. XX/X, Y., K. a žalovanému v 6. rade: C. H., F. XX/X, Y., K., v konaní žalovaní v 1. a 6. rade zastúpení: JUDr. Peter Fratrič, advokát, Timravina 9, Bratislava a žalovaní v 2., 3., 4., 5. rade zastúpení: Mgr. Ing. Michaela Jurková, advokátka, Staromestská 3, Bratislava, v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 57 ods. 2 ZKR, na odvolanie žalovaných v 1. a 6. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2016, v konaní pod č. k. 1Cbi 24/2007-562, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 1Cbi 24/2007-562 zo dňa 11.04.2016 v prvom až štvrtom výroku (t. j. v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a určil neúčinnosť právnych úkonov voči veriteľom úpadcu, uložil žalovanému v 6. rade povinnosť vydať nehnuteľné veci späť do konkurznej podstaty, uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť v prospech konkurznej podstaty sumu 29.210,65 Eur) p o t v r d z u j e . II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 1Cbi 24/2007-562 zo dňa 11.04.2016 v šiestom výroku, ktorým bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania štátu v sume 391, 72 Eur, z r u š u j e . III. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. až 6. rade n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I pod č. k. 1Cbi 24/2007 vydal dňa 11.04.2016 rozsudok, ktorým určil neúčinnosť právnych úkonov tak, ako sú vymedzené vo výrokovej časti rozsudku. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.12.2007 domáhal určenia, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) medzi veriteľom D. H. a dlžníkom Viedenské pekárne, spol. s r.o., zo dňa 13.06.2006 a zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva podľa ust. § 533 OZ medzi D. F., F. H. F., H.. K. F. a C. F. a dlžníkom Viedenské pekárne, spol. s r.o., ktorých predmetom bol prevod vlastníckeho práva dlžníka, a to nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, v kat. území H., obec H., okres J., sú voči veriteľom úpadcu v konaní vedenom pod sp. zn. 2K/11/2007 právne neúčinné. Žalobca sa zároveň žalobou domáhal určenia, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva podľa ust. § 533 OZ medzi veriteľom D. H. a Viedenské pekárne, spol. s r.o., zo dňa 13.11.2006 a zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva podľa ust. § 533 OZ medzi veriteľom D. H. a dlžníkom Viedenské pekárne, spol. s r.o., zo dňa 13.11.2006, ktorých predmetom bol prevod vlastníckeho práva dlžníka, a to hnuteľných vecí: celé zariadenie budovy pekárne, kancelárska technika - počítače, stroje na výrobu pekárenských výrobkov a všetky ostatné hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali v priestoroch budovy pekárne na ul. G. Č.. XXX, H. a v prevádzke na ul. H. Č.. X, L., sú voči veriteľom úpadcu v konaní pod sp. zn. 2K/11/2007 právne neúčinné. Žalobca sa zároveň žalobou domáhal určenia, že kúpna zmluva medzi predávajúcim D. F., F. H. F., H.. K. F., C. F. a kupujúcim C. H. zo dňa 04.04.2007, Dodatok č. 1 zo dňa 16.05.2007, darovacia zmluva medzi darcom D. H. a obdarovaným C. H. zo dňa 18.01.2007, ktorých predmetom bol prevod vlastníckeho práva predávajúcich a darcu, a to k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX,v obci H., kat. územie H., okres J., sú voči veriteľom úpadcu v konaní pod sp. zn. 2K/11/2007 právne neúčinné. Zároveň sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný v 6. rade je povinný vydať nehnuteľné veci späť do podstaty úpadcu Viedenské pekárne, spol. s r.o. a určenia, že žalovaný v 6. rade je povinný vydať do podstaty úpadcu aj hnuteľné veci. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 18.06.2007 vyhlásil na majetok úpadcu Viedenské pekárne, spol. s r.o., konkurz a ustanovil správcu. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 119B/2007 zo dňa 21.06.2007 a účinky nastali dňom 22.06.2007. Žalobca v správe o stave majetku dlžníka a o vykonaných úkonoch konštatoval, že úpadca bol v platobnej neschopnosti minimálne od roku 2005. Dňa 10.05.1996 uzavrel úpadca zmluvu o priamej investícii na výstavbu novej pekárne v H. medzi veriteľmi - svojimi spoločníkmi D. H. a P. F. a dlžníkom - úpadcom. Úpadca svoj záväzok vyplývajúci z týchto zmlúv zabezpečil uzavretím zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom práva podľa ust. § 533 OZ. Na základe predmetných zmlúv, z dôvodu nesplnenia záväzkov dlžníkom, došlo k prevodu vlastníckeho práva dlžníka, a to nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, v obci H., kat. územie H., okres J.. Záväzok vyplývajúci zo zmlúv o priamej investícii zo dňa 10.05.1996 dlžník zabezpečil tiež uzavretím ďalších zmlúv o zabezpečení práva podľa ust. § 533 OZ so spoločníkom D. H. dňa 13.11.2006. Na základe predmetných zmlúv, z dôvodu nesplnenia záväzkov dlžníka, došlo k prevodu práva dlžníka, a to hnuteľných vecí: zariadenie budovy pekárne, ostatných hnuteľných a kancelárskych vecí a techniky v priestoroch budovy v H. a v L. v celosti na D. H.. Hnuteľné veci mali byť špecifikované v prílohe oboch zmlúv, avšak doložené neboli. 3. Žalobca sa domáhal neúčinnosti právnych úkonov podľa ust. § 59 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), s poukazom na ust. § 60, § 62 ods. 2, ust. § 63 ods. 1 ZKR, ako aj podľa ust. § 9 ods. 1 písm. a), b), d). V konaní pred súdom prvej inštancie sa žalovaní v l. a 6. rade k žalobe vyjadrili tak, že nehnuteľnosti úpadcu v H. boli postavené výlučne z finančných prostriedkov spoločníkov v 1. rade a právneho predchodcu žalovaných v 2.- 5. rade. Žalovaný v 1. rade poskytol úpadcovi finančné prostriedky vo výške 690.000,- CHF, rovnako aj právny predchodca žalovaných v 2.- 5. rade. Veritelia sa s úpadcom dohodli na splácaní sumy od 2. polroka 1996, neskôr dodatkom upravili začiatok splácania na 25.06.1997, formou mesačných splátok. Zároveň bolo zriadené záložné právo zapísané na LV č. XXXX. Zmluvami o zabezpečení záväzku prevodom práva, uzavretými dňa 13.06.2006, poskytli veritelia úpadcovi lehotu na splatenie dlžnej sumy do 15.06.2006. Nakoľko sa záväzok vyplývajúci zo zmlúv neplnil, veriteľ realizoval svoje práva. Nie je, podľa názoru žalovaných v 1.- 6. rade, naplnená skutková podstata zvýhodňujúceho právneho úkonu, a preto nie je možné žalobe vyhovieť. Žalovaní v 4. a 5. rade sa k žalobe v konaní pred súdom prvej inštancie vyjadrili tak, že žalobca nepreukázal, ktorá z prihlásených pohľadávok v konkurze existovala už v čase uzavretia jednotlivých zmlúv, a teda mala byť úkonmi ukrátená. Poukázali na pôžičku zomrelého manžela žalovanej v 2. rade a otca žalovaných v 3., 4. a 5. rade. V roku 2006 sa žalovaní v 1. - 5. rade dohodli s úpadcom na zmene formy zabezpečenia záväzkov úpadcov zo zmlúv o priamych investíciách zmenou záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečovacie prevody práv vlastníckeho práva k založeným nehnuteľnostiam. Uzatvorením zmlúv o zabezpečení záväzkov prevodom práva nedošlo k ich zabezpečeniu neskôr ako vznikli, ale len k zmene formy zabezpečenia záväzkov dlžníka. V čase uzavretia zmlúv mali veritelia voči dlžníkovo pohľadávky v hodnote 1.380.000,- CHF (cca 1.065.308,- Eur). Rovnako ako žalovaní v 1. a 6. rade považovali žalobu za nedôvodnú a žiadali ju zamietnuť. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom dňa 06.12.2011 tak, že určil, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 30.11.2006 a zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 30.11.2006, uzavreté medzi žalovaným v 1. rade a úpadcom, sú voči veriteľom úpadcu neúčinné. V ostatných častiach súd návrh zamietol. Proti rozsudku podal žalobca v zamietajúcej časti, ako aj voči rozhodnutiu o trovách, odvolanie. Odvolací súd v konaní pod sp. zn. 2CoKR/75/2012, zo dňa 20.02.2014, rozhodol tak, že rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Žalobca na pojednávaní dňa 02.11.2015 navrhol pripustenie zmeny petitu v časti určenia povinnosti žalovanému v 1. rade vydať hnuteľné veci do podstaty úpadcu a na určenie povinnosti žalovanému v 2. rade zaplatiť do podstaty úpadcu sumu 29.210,65 Eur. Súd prvej inštancie zmenu petitu uznesením zo dňa 11.01.2016 v konaní pripustil. 4. Súd prvej inštancie po vykonaní dôkazov konštatoval ako nesporné uzavretie zmlúv o priamej investícii medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade zo dňa 10.05.1996, ako aj zriadenie záložného práva na základe zmluvy zo dňa 13.11.1997 pod V-2254/97, ako aj notárskej zápisnice, ktorým sa žalovaní v 1.- 5. rade vzdali zapísaného záložného práva, ako aj skutočnosť, že v ten istý deň uzavreli žalovaní v 1. - 5. rade zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva na založené nehnuteľnosti úpadcu. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že nový spôsob zabezpečenia záväzku bol neporovnateľne výhodnejším pre žalovaných, nakoľko sa títo vyhli speňažovaniu v rámci konkurzu. Zároveň súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že dlžník dohodol úpravu, alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech, keď prijal zmenu záväzku za úplne nových, nápadne nevýhodných podmienok. Zmena v lehote plnenia záväzku, zmena v spôsobe výkonu zabezpečovacieho prevodu, bola uskutočnená v čase, keď bolo zjavne nepochybné, že úpadca nemá finančné prostriedky na zaplatenie týchto záväzkov. Uzavretím odporovacích právnych úkonov dlžníka došlo k zhoršeniu postavenia nezabezpečených veriteľov úpadcu, nakoľko nehnuteľnosť - pozemok a stavba mohla byť speňažená v konkurze a mohli sa z výťažku uspokojiť aj nezabezpečení prihlásení veritelia úpadcu. Z účtovných závierok úpadcu mal súd prvej inštancie za preukázané, že úpadca bol v úpadku vo forme platobnej neschopnosti minimálne od roku 2002. V konaní pred súdom prvej inštancie, v rámci vykonaného dokazovania, bolo zistené, že žalobca preukázal naplnenie predpokladov zvýhodňujúcich úkonov podľa ust. § 59 ods. 1 ZKR. Zároveň žalobca preukázal, že žalovanému minimálne v časti nárokov vzniknutých na základe vkladov žalovaného v 1. rade a p. F. na účet úpadcu po 13.06.1996, resp. 06.07.1996, ešte neboli v zmysle zmlúv o priamej investícii splatné, a teda ich zahrnutím do zabezpečenia došlo k splneniu peňažných záväzkov platných, než vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Zmenou rozsahu zabezpečenia a zmenou podmienok splácania, úpadca nahradil svoj záväzok preukázateľne vo svoj neprospech, nakoľko sa tým zbavil všetkého majetku, ktorý mal a mohol slúžiť na uspokojenie iných splatných záväzkov, čím neodôvodnene zvýhodnil žalovaných v 1. -5. rade oproti iným veriteľom. Dôvodnosť nároku voči žalovanému v 6. rade žalobca preukázal v súlade s ust. § 62 ods. 2 ZKR, keď preukázal, že mu ako synovi žalovaného v 1. rade, ako osobe spriaznenej v čase nadobudnutia toho práva, boli známe, alebo museli byť známe, okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť úkonov. Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe, preto súd prvej inštancie vydal rozsudok, ktorým vo výrokovej časti určil neúčinnosť právnych úkonov vo výrokovej časti rozsudku vymedzených. Zároveň rozhodol o povinnosti žalovaných uhradiť spoločne a nerozdielne trovy štátu vo výške 931,72 Eur, po právoplatnosti tohto rozsudku. 5. Proti prvému až štvrtému výroku (ktorým bolo rozhodnuté v merite veci) a proti šiestemu výroku (ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania štátu) rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2016, podali odvolanie žalovaní v 1. a 6. rade, zastúpení JUDr. Petrom Fratričom, advokátom. Piaty výrok, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania strán sporu, zostal odvolaním nedotknutý. Rozsudok súdu prvej inštancie advokát žalovaných v 1. a 6. rade prevzal dňa 18.05.2016. Odvolanie doručil do podateľne súdu prvej inštancie dňa 01.06.2016 (č. l. 563), teda odvolanie bolo podané riadne a včas. V odvolaní napáda rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 f/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“). Poukazuje na to, že úpadcovi - spoločnosti Viedenské pekárne, spol. s r.o., boli zo strany spoločníkov úpadcu poskytnuté finančné prostriedky (celkovo vo výške 1.380.000,- CHF), ktoré im neboli vrátené. Zabezpečením tejto pohľadávky zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva, len došlo ich legitímnemu zabezpečeniu v súlade s OZ. Dlžník (úpadca) svoj záväzok ani len v časti neplnil. Žalovaní majú za to, že napadnutými právnymi úkonmi nedošlo k ukráteniu veriteľov úpadcu. Odvolanie podávajú aj voči výroku, ktorým je daná ich povinnosť uhradiť sumu 29.210,65 Eur, a to z dôvodov rovnakých ako uvádzajú v úvode odvolania. Žalovaní v 1. a 6. rade podávajú odvolanie aj voči výroku uzneseniu súdu prvej inštancie o povinnosti nahradiť trovy konania štátu vo výške 931,72 Eur, predstavujúce náklady na tlmočenie a preklady do materinského jazyka žalovaných. V tejto časti odvolania poukazujú na to, že povinnosťou súdu je zabezpečiť všetkým stranám sporu rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Poukazujú na ust. § 18 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v tom, že majú v konaní pred súdom rovnaké postavenie a majú právo konať v materinskom jazyku. Zároveň poukazujú na čl. 47 ods. 4 Ústavy SR. Na tejto skutočnosti nič nemení aj fakt, že od 18.08.2015 sú zastúpení slovenským advokátom. Na takto uvedených dôvodoch odvolania, preto žiadajú dovolací súd, aby žalobu žalobcu zamietol a nahradil trovy konania. 6. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalovaných v 1. a 6. rade na vyjadrenie žalobcovi, a to dňa 05.09.2016 tak, ako vyplýva z doručenky na č. l. 566 spisu, aby sa v lehote vo výzve uvedenej písomne vyjadril. Zároveň doručil na vyjadrenie odvolanie žalovaných 1. a 6. rade právnemu zástupcovi žalovaných v 2., 3., 4., 5. rade, a to dňa 24.08.2016 tak, ako vyplýva z doručenky na č. l. 566. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných v 2.- 5. rade k dovolaniu žalovaných v 1. a 6. rade, ktoré doručila Mgr. Ing. Michaela Jurková do podateľne súdu prvej inštancie dňa 31.08.2016, vyplýva, že sa žalovaní v 2. - 5. rade stotožňujú s názorom odvolateľov a majú za to, že by im malo byť zo strany odvolacieho súdu v celom rozsahu vyhovené. Ako správne odvolatelia poukazujú, zmluvami o zabezpečení záväzkov prevodom práva došlo len k legitímnemu zabezpečeniu pohľadávky poskytnutie úpadcovi zo strany jeho spoločníkov v súlade s OZ, pričom dlžník záväzky neplnil. Výška záväzkov predstavovala sumu 1.380.000,- CHF. Súd preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ich základe k neoprávnenému právnemu záveru o naplnení podmienok pre vyslovenie neúčinnosti zabezpečovacích zmlúv. V celom rozsahu sa pridržiavali svojich vyjadrení a stanovísk uplatnených počas konania na súde prvej inštancie. Zároveň sa stotožňujú s odvolaním voči určeniu ich povinnosti nahradiť trovy konania štátu vo výške 931,72 Eur. Bez bližšej špecifikácie úkonov poskytnutých služieb tlmočenia a prekladov je súdne rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Plne sa stotožňujú s odvolaním a dôvodmi odvolania žalovaných v 1. a 6. rade. Žalobca vyjadrenie k odvolaniu súdu prvej inštancie, ani odvolaciemu súdu ku dňu vydania rozsudku, nedoručil. 7. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v napadnutej časti podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 8. Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo, či súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav prejednávanej veci a akými právnymi skutočnosťami sa zaoberal pri posudzovaní žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podstatnou otázkou pri rozhodovaní súdu bolo právne ustáliť, či žalobca v konaní o odporovateľnosť ním napadnutého právneho úkonu (úkonov) preukázal naplnenie skutkových predpokladov a podmienok uvedených v § 57 ods. 2, vo vzťahu k skutkovému vymedzeniu tejto skutkovej podstaty. Podľa ust. § 57 ods. 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Odporovať podľa ust. § 57 ods. 4 možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Súd prvej inštancie preto s poukazom na závery vyjadrené odvolacím súdom v konaní pod sp. zn. 2CoKR/75/2012, ktorý dňa 20.02.2014 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vec vrátil súdu na nové konanie, sa vecne správne vysporiadal s predloženými dôkazmi a uviedol, z akého dôvodu ich vykonal a vyhodnotil závery z dôkazu (dôkazov) v konaní vykonaných. V konaní pred súdom prvej inštancie preto bolo náležite, vecne správne a úplne zistené, že podľa ust. § 59 ods. 1 ZKR došlo k uzavretiu zvýhodňujúcich právnych úkonov, čím boli naplnené zákonné podmienky a predpoklady pre vyhlásenie rozsudku o neúčinnosti právnych úkonov tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku zo dňa 11.04.2016. Odvolací súd, s poukazom na obsah a rozsah odvolania žalovaných v 1. a 6. rade, nevidel žiaden z dôvodov, ktorý by viedol k zmene, alebo zrušeniu nimi napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. V konaní súd prvej inštancie, s poukazom na ust. § 59 ods. 1, ust. § 60, ust. § 57 ods. 2, ust. § 62 ods. 2, ust. § 63 ods. 3 zákona č. 7/2005 ZKR, ako aj podľa ust. § 9 ods. 1 psím. a), b), d) zákona č. 7/2005 ZKR, postupoval vecne správne, ak zistil, že vykonaným úkonom, a to podpisom zmluvy o zabezpečení záväzkov, došlo medzi žalobcom a žalovanými v konaní ku kráteniu veriteľov úpadcu tým, že zmena záväzku spočívajúca v premene záložného práva na zabezpečovací záväzok prevodom práva podľa ust. § 533 OZ, znamená zvýhodnené postavenie veriteľa. Pri výkone práv zabezpečeného veriteľa v konkurze, by tento veriteľ mal právo rozhodovať v prípade uznania jeho pohľadávok ako aj zabezpečovacieho práva o majetku, ku ktorému má platne a účinne zriadené záložné právo, avšak výťažok z predaja majetku by mohol slúžiť aj na uspokojenie nezabezpečených veriteľov úpadcu. Tento záver súdu prvej inštancie je rovnako vecne správny ako záver o tom, že podpisom zmlúv o zabezpečení záväzkov prevodom práva sa veritelia dostali do výhodného postavenia. Nie je možné opomenúť ani právnu skutočnosť, že dlžník (úpadca) takto previedol všetok svoj majetok. Vo vzťahu k právnym záverom o dôvodnosti nároku žalobcu voči žalovaným v 1. a 6. rade, sú preto závery súdu prvej inštancie vecne správne. Navyše dôvodnosť nároku voči žalovanému v 6. rade v konaní preukázal aj v súlade s ust. § 62 ods. 2 ZKR, keď preukázal, že mu ako synovi žalovaného (osoby spriaznenej) v čase nadobudnutia práva, boli známe okolnosti odporovateľnosti titulom vykonania bezodplatného právneho úkonu. Žalovaný v 6. rade nevyužil svoje práva preukázať, že v čase nadobudnutia tohto práva, ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva. Výrok o určení povinnosti žalovaného v 1. a žalovaného v 6. rade vydať hnuteľné veci späť do podstaty úpadcu, ako aj poskytnúť finančnú náhradu, odvolací súd nepreskúmava, vzhľadom na právoplatnú časť pôvodného rozsudku, ktorý nebol napadnutý odvolaním v konaní pred odvolacím súdom sp. zn. 2CoKR/75/2012. Na takto zistenom skutkovom základe, preto odvolací súd nemohol vyhovieť odvolaniu žalovaných v 1. a 6. rade. S poukazom na vecnú správnosť skutkových a právnych záverov náležite zistených súdom prvej inštancie v konaní pod sp. zn. 1Cbi/24/2007, preto odvolací súd vydal rozsudok, ktorým potvrdzuje odvolaním napadnutý rozsudok v napadnutých meritórnych výrokoch (výroky 1. až 4.) ako vecne správny. Piaty výrok, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania strán sporu, zostal odvolaním nedotknutý a vzhľadom na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v meritórnych výrokoch, nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu (nebol daný dôvod na postup podľa § 379 písm. a/ CSP). 9. Podľa § 396 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, ktorými bolo rozhodnuté vo veci samej, podľa § 387 CSP potvrdil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 14. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 15. Odvolací súd vzhliadol odvolanie žalovaných dôvodným v časti smerujúcej voči šiestemu výroku o trovách konania štátu. 16. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie je bez pochybností zrejmé, že žalovaní v 1. až 6. rade, ktorí boli zaviazaní na náhradu trov konania štátu, spočívajúcich v trovách tlmočenia prekladov, sú cudzími štátnymi príslušníkmi, konkrétne občanmi Rakúskej republiky. Trovy štátu, na náhradu ktorých boli zaviazaní, priamo súviseli s ich účasťou v konaní a v realizovaní ich procesných práv pred súdom. Trovy tlmočenia a prekladov listín, v čase ku ktorému sa ich vznik viaže (t. j. k obdobiu účinnosti OSP), boli podľa čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 18 OSP prejavom ústavnej a zákonnej garancie práva účastníka konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, a to bez nároku štátu na ich náhradu. Skutočnosť, že strana sporu (v danom čase účastník konania) bola právne zastúpená, je v tomto smere irelevantná. Podľa § 470 ods. 1 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Úkony tlmočenia a prekladu, ako aj ich vyúčtovanie boli vykonané za účinnosti OSP, kedy štát na ich náhradu nemal nárok. Trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine, platí štát (§ 141 ods. 2 OSP in fine, ako procesného predpisu účinného v čase vzniku týchto trov). Účastníkovi nemožno uložiť povinnosť ich náhrady štátu. Na tejto skutočnosti nič nezmenilo ani prijatie novej právnej úpravy danej § 155 CSP. Naopak, ostatná zmena CSP vykonaná novelou zákona č. 87/2017 Z.z. (ktorou bol vypustený ods. 3) je v prospech výkladu odvolacieho súdu o neexistencii práva štátu na náhradu trov tlmočenia a prekladu vzniknutých v súdnom konaní. V prejednávanej veci neexistoval dôvod na uloženie povinnosti žalovaným v 1. až 6. rade nahradiť štátu trovy tlmočenia a prekladu. Odvolací súd ďalej poukazuje na tú podstatnú skutočnosť, že v napadnutom uznesení absentujú akékoľvek podstatné úvahy odôvodňujúce postup a právny názor súdu, ktorý ho viedol k vydaniu právne záväzného šiesteho výroku o náhrade trov konania štátu. V tejto časti rozhodnutiu absentuje aj riadne odôvodnenie. 17. Nakoľko rozhodnutie v napadnutom šiestom výroku nemá povahu rozhodnutia vo veci samej a dôvody na jeho vydanie neexistovali, odvolací súd ho v tejto časti podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil. 18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy úspešnému žalobcovi nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko si tento nárok neuplatnil a v odvolacom konaní mu ani žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd zastáva právny názor, že ani úprava CSP, ktorá súdu ukladá rozhodnúť o trovách konania aj bez návrhu, nezbavuje stranu sporu konania povinnosti si tento nárok voči súdu uplatniť. Z výkladu ust. § 262 CSP nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o nároku úspešnej strany sporu výlučne len pozitívne a tento nárok priznať aj v prípade, ak nebol stranou sporu neuplatnený. Odvolací súd má za to, že je nutné rozlišovať medzi povinnosťou súdu rozhodnúť o trovách konania aj bez návrhu (t. j. zákonnou medzi povinnosťou smerujúcou výlučne voči súdu, ktorú zákon súdu ukladá povinnosť konkrétneho postupu) a povinnosťou strany sporu uplatniť si nárok na trovy konania (t. j. „oznámiť“ súdu svoj záujem o trovy ako procesný nárok spojený s konkrétnym súdnym konaním). Odvolací súd má za to, že ak si strana sporu svoj nárok na náhradu trov neuplatní, je síce povinnosťou súdu o tomto nároku aj bez návrhu rozhodnúť, avšak už nie je povinnosťou súdu tento nárok (o ktorý strana sporu neprejavila záujem) priznať. O trovách odvolacieho konania preto odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).