Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoKR/75/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107242806 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1107242806.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Margita Hrivňáková, správca úpadcu Viedenské pekárne spol. s r.o., Dolná 101, 900 01 Modra, IČO: 30 998 913, zn. správcu S1136, so sídlom kancelárie Májkova 3, P.O.Box 76, 820 05 Bratislava proti odporcovi v 1. rade: D. H., F. XX, XXXX Y., K., odporcovi v 2. rade: D. F., K.. R., C. X, XXXX Y., K.Ú., odporcovi v 3. rade: F. F., L. XX/X, M.- XXXX, W., X., odporcovi v 4. rade: H.. K. F., K. XX/X, Y., XXXX K., odporcovi v 5. rade: C. F., C. XX/X, XXXX Y., K., odporcovia v 4. a 5. rade zastúpení Mgr. Ing. Michaelou Jurkovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 4, 811 02 Bratislava, a odporcovi v 6. rade: C. H., F. XX/X Y., K., o odporovateľnosť právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/24/2007-382 zo dňa 06.12.2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/24/2007-382 zo dňa 06.12.2011 v odvolaním napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že právne úkony Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva podľa § 553 OZ medzi veriteľom D. H. a dlžníkom Viedenské pekárne spol. s r.o. zo dňa 30.11.2006 a Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva podľa ust. § 553 OZ medzi veriteľom D. H. a dlžníkom Viedenské pekárne spol. s r.o. zo dňa 30.11.2006 sú voči veriteľom úpadcu Viedenské pekárne spol. s r.o., IČO: 30 998 913, so sídlom Dolná 101, Modra, sp. zn. 2K/11/2007, neúčinné. O výroku určujúcom povinnosť vydať hnuteľné veci, si konajúci súd vymienil rozhodnúť po právoplatnosti ostatných výrokov. Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa vo zvyšných častiach zamietol a ďalším výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Posledným výrokom rozhodol o povinnosti navrhovateľa uhradiť trovy štátu vo výške 298,44 eur. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa žalobou domáhal určenia neúčinnosti Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva podľa § 533 OZ medzi veriteľom D. H. a dlžníkom Viedenské pekárne spol. s r.o. zo dňa 13.06.2006, Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva podľa § 533 OZ medzi veriteľmi D. F., F. H. F., H.. K. F., C. F. a dlžníkom Viedenské pekárne spol. s r.o., ktorých predmetom bol prevod vlastníckeho práva dlžníka k nehnuteľnostiam, zapísaným v katastri nehnuteľností R. F. J., S. H., F.. Ú.. H. na LV č. XXXX ako stavby na parc. č. XXX/X súp. číslo XXX - budova pekárne, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX H.X, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX H.X a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva podľa § 533 OZ medzi veriteľom D. H. a dlžníkom Viedenské pekárne spol. s r.o. zo dňa 13.11.2006 a Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva podľa § 533 OZ medzi veriteľom D. H. a dlžníkom Viedenské pekárne spol. s r.o. zo dňa 13.11.2006, ktorých predmetom bol prevod vlastníckeho práva dlžníka k hnuteľným veciam. Ďalej sa domáhal určenia, že Kúpna zmluva medzi predávajúcimi D. F., F. H. F., H.. K. F., C. F. a kupujúcim C. H. zo dňa 04.04.2007, Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 16.05.2007 a darovacia zmluva medzi darcom D. H. a obdarovaným C. H. zo dňa 18.01.2007, ktorých predmetom bol prevod vlastníckeho práva predávajúcich a darcu, a to predmetných nehnuteľností, sú voči veriteľom úpadcu neúčinné a tiež žiadal určiť, aby odporca v 6. rade vrátil predmetné nehnuteľnosti a hnuteľné veci do podstaty úpadcu. Predmetnými zmluvami o zabezpečení záväzku prevodom práva malo dôjsť k zabezpečeniu záväzkov vyplývajúcich zo Zmlúv o priamej investícii na výstavbu novej pekárne v Modre medzi veriteľmi - D. H. C. P. F. a dlžníkom - úpadcom uzavretej dňa 10.05.1996. Na základe predmetných zmlúv z dôvodu nesplnenia záväzkov dlžníkom došlo k prevodu vlastníckeho práva dlžníka k nehnuteľnostiam na nadobúdateľov D. H., D. F., F. H. F., K. F., C. F., ktorí sú právnymi nástupcami zomrelého Helmuta Kaisera a k prevodu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam na nadobúdateľa D. H.. Navrhovateľ mal za to, že konaním odporcov 1. až 5. došlo k naplneniu skutkovej podstaty zvýhodňujúceho právneho úkonu úpadcom, ktorým úpadca zabezpečil svoj záväzok neskôr ako vznikol. Následne odporcovia v rade 1. až 5. previedli nehnuteľné veci Kúpnou zmluvou zo dňa 04.04.2007, Dodatkom č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 16.05.2007 a Darovacou zmluvou zo dňa 18.01.2007 na nadobúdateľa - C. H. v celosti, ktorý je synom spoločníka a konateľa úpadcu D. H.. Súd prvého stupňa uviedol ako nesporné uzatvorenie zmlúv o priamej investícii medzi úpadcom a odporcom v 1. rade a p. P. F. zo dňa 10.05.1996 ako veriteľmi. Za nesporné tiež považoval, že vkladom V 2254/97 bolo na nehnuteľnostiach zriadené záložné právo v prospech veriteľov na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 13.11.1997. Notárskymi zápisnicami X. XXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX sa odporcovia v 1. až 5. rade vzdali zapísaného záložného práva a v ten istý deň uzatvorili zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva na založené nehnuteľnosti úpadcu. Vzdanie sa záložného práva odporcami v 1. až 5. rade a následne uzatvorenie zmlúv o zabezpečení záväzkov prevodom práva v ten istý deň posúdil konajúci súd ako nahradenie zabezpečenia pôvodných záväzkov úpadcu bez priameho a preukázaného nepriaznivého dopadu na postavenie ostatných, v tom čase existujúcich veriteľov úpadcu. Súd mal za nesporné, že v čase nahradenia zabezpečenia úpadca dlhodobo neplnil svoje splatné a nesporné záväzky voči odporcom, ktoré nepochybne zakladali ich právo na využitie zabezpečovacích prostriedkov (záložného práva) pred samotným nahradením zabezpečenia. Z toho dôvodu súd nahradenie zabezpečenia vyhodnotil ako poskytnutie dodatočnej lehoty na splnenie záväzkov úpadcu. Súčasne sa súd prvého stupňa stotožnil s argumentáciou odporcov, že pôžičky odporcu v 1. rade a p. P. F.A. boli preukázateľne účelovo viazané a výhradne z týchto prostriedkov bola prevádzka pekárne v Modre vystavaná a zariadená. V prípade, ak by odporcovia v rade 1. až 5. neuzatvorili zmluvy o zabezpečení záväzkov, po vyhlásení konkurzu by prihlásili svoje splatné pohľadávky vrátane príslušenstva do konkurzu úpadcu a vzhľadom na existenciu záložných zmlúv by dosiahli postavenie oddelených veriteľov a boli by prednostne - pred ostatnými veriteľmi úpadcu - uspokojení z predaja nehnuteľností. Navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenie, že hodnota nehnuteľností by v prípade ich predaja presiahla splatné pohľadávky odporcov v rade 1. až 5. Časová a predmetová kontinuita zabezpečenia nehnuteľností súčasne poprela argumentáciu navrhovateľa, že zmluvami o zabezpečení úpadca zabezpečil svoj záväzok po jeho vzniku. Nahradením zabezpečenia došlo len k formálnej zmene spôsobu zabezpečenia záväzkov, ktoré trvali od ich vzniku v roku 1996. Navrhovateľ tiež argumentoval, že v prípade realizácie záložného práva by sa odporcovia nestali vlastníkmi nehnuteľností na rozdiel od súčasného stavu. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti uviedol, že v prípade realizácie záložných zmlúv by sa odporcovia nestali vlastníkmi nehnuteľnosti, avšak tým by sa nestal ani úpadca, ale tretia osoba, čiže postavenie veriteľov úpadcu by sa tým žiadnym spôsobom nezmenilo. Ani zmenu termínov splatnosti pohľadávok odporcov v rade 1. až 5. súd nevyhodnotil ako ukracujúci úkon úpadcu, nakoľko úpadca tým získal ďalšiu lehotu na dodatočné splatenie svojich záväzkov voči odporcom 1. až 5. Vo veci argumentácie navrhovateľa o rozdiele rozsahu zabezpečenia medzi záložnými zmluvami z roku 1997 a zmluvami o zabezpečovacom prevode práva z roku 2006 súd konštatoval, že preukázaným úmyslom úpadcu pri zriaďovaní zabezpečenia bolo zabezpečiť celý rozsah investície získanej z prostriedkov odporcov v rade 1. až 5. V zmluvách z roku 2006 už bolo účastníkom zmluvy zrejmé, o aký rozsah nehnuteľností sa jedná, kým v čase pred výstavbou areálu sa tak mohli len domnievať, o čom svedčí aj preukázateľná chyba v písaní v zmluvách z roku 1997, kedy ako pozemok, na ktorom stojí budova pekárne, uviedli iný pozemok. Ohľadom námietky navrhovateľa, že dodatky zmlúv o priamych investíciách predĺžili dobu splatnosti pôžičky tak, že v čase nahradenia zabezpečenia ešte neboli splatné, súd dospel k záveru, že uvedenými dodatkami došlo po dohode len k odkladu začiatku splácania pôžičky úpadcom, nie však k adekvátnemu posunu konca splácania, ktoré ostalo 10 rokov od pripísania prostriedkov na účet dlžníka. Súd prvého stupňa tiež skonštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že zamietol žalobu v časti výrokov určujúcich neúčinnosť zmlúv o zabezpečení záväzkov prevodom práv k nehnuteľnostiam, taktiež zamietol žalobu v časti určujúcej neplatnosť kúpnej zmluvy medzi odporcami v rade 2. až 5. a odporcom v rade 6., darovacej zmluvy medzi odporcom v rade 1. a odporcom v rade 6. a výroku ukladajúceho odporcovi v rade 6. povinnosť vydať nehnuteľnosti do súpisu úpadcu. Čo sa týka Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva podľa § 533 OZ medzi veriteľom D. H. a dlžníkom Viedenské pekárne spol. s r.o. zo dňa 13.11.2006 a Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva podľa § 533 OZ medzi veriteľom D. H. a dlžníkom Viedenské pekárne spol. s r.o. zo dňa 13.11.2006, ktorých predmetom bol prevod vlastníckeho práva dlžníka, a to hnuteľných vecí, súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno preukázania ukracujúcich právnych úkonov nakoľko preukázal, že hnuteľné veci neboli predmetnom pôvodného zabezpečenia a ako také nemohli byť predmetom nahradenia zabezpečenia na rozdiel od nehnuteľností. Súčasne navrhovateľ preukázal, že predmetné zmluvy boli uzatvorené v čase úpadku a v ochrannej dobe. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal absenciu vysporiadania sa súdu s argumentáciou navrhovateľa spočívajúcou v tvrdeniach, že zákon z odporovateľnosti právneho úkonu nevylučuje právne úkony, ktorými došlo k zabezpečeniu záväzku potom, ako zanikol predchádzajúci spôsob zabezpečenia záväzku. Podľa názoru odvolateľa je nepochybné, že nový spôsob zabezpečenia záväzku bol neporovnateľne výhodnejším zabezpečením pre odporcov, nakoľko sa odporcovia nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyhli speňažovaniu nehnuteľností v rámci konkurzného konania, v priebehu ktorého by správca mohol za predpokladu výhodnejšieho ekonomického využitia nehnuteľností ich aj výhodnejšie speňažiť, ako aj pokračovať v prevádzkovaní podniku a dosahovať zisk napr. z prenájmu alebo priamej výrobnej činnosti, ktoré by navyšovali súpisové zložky majetku konkurznej podstaty, a tým potenciálne výhodnejšie uspokojenie nezabezpečených veriteľov. Namietal tiež, že sa súd nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, že podľa zápisu v katastri nehnuteľností je na liste vlastníctva zapísané záložné právo v prospech P. F. C. D. H. podľa Zmluvy o priamej investícii, pričom uvedená zmluva žiadne dojednanie o záložnom práve neobsahuje a súčasne Zmluva o záložnom práve zo dňa 13.11.1997, ktorej vklad bol povolený pod č. Y.-XXXX/XX obsahuje zabezpečenie pohľadávok veriteľov výlučne záložným právom k stavbe - budova pekárne, a nie k pozemku, na ktorom je stavba postavená a ani k priľahlým pozemkom, a preto Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva sú dodatočným zabezpečením záväzku odporcov v 1. až 5. rade. Opodstatnenie nemá ani konštatovanie súdu o tom, že dodatkami zmlúv nedošlo k posunu konca splácania, ale iba k odkladu začiatku splácania pôžičky úpadcom, nakoľko posun celkovej splatnosti dlhu je logicky spätý s odkladom jednotlivých splátok. Pri zachovaní rovnakej výšky mesačných splátok cit. v Dodatku č. 1 nemôže byť zachovaná rovnaká konečná splatnosť dlhu, bez ohľadu na skutočnosť, či dlžník začne so splácaním v roku 1996 ale od r. 7/1997. Navrhovateľ v konaní preukázal, že spornými zmluvami jednoznačne nedošlo k priamej investícii (pôžičke) v žalovanými uvádzaných sumách a jednoznačne došlo k skráteniu doby splatnosti pôžičiek úpadcu, ktoré by sa stali splatnými až vyhlásením konkurzu. Navrhovateľ mal za to, že odporuje právnym úkonom, ktoré ukrátili uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov dlžníka - nezabezpečených veriteľov v zmysle § 60 ZoKR, čím je preukázané splnenie základnej a všeobecnej podmienky skutkovej podstaty - zvýhodňujúceho právneho úkonu v zmysle § 59 ods. 1 a nasl. ZoKR. Išlo o úkon, ktorým dlžník splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu. V tejto súvislosti poukázal na Zmluvu o pôžičke medzi úpadcom a veriteľom P. F. C. D. H. zo dňa 07.09.1994, na základe ktorej bola poskytnutá pôžička na zaplatenie nehnuteľnosti - pozemku so splatnosťou 20 rokov a Zmluvu o priamej investícii na výstavbu pekárne v Modre medzi úpadcom a veriteľom D. H., ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť finančné prostriedky postupne za účelom výstavby novej pekárne so splatnosťou 10 rokov od prijatia finančných prostriedkov na účet dlžníka, pričom nie je preukázané, kedy a v akej výše boli peniaze poskytnuté. Navrhovateľ ďalej uviedol, že úpadca zabezpečil svoj záväzok až po jeho vzniku zmluvami o zabezpečení záväzku prevodom práva z r. 2006, nakoľko pozemok nebol zabezpečený žiadnym zabezpečovacím záväzkom. V ďalšom odvolateľ prezentoval dôvody, ktoré podporujú záver o tom, že dlžník dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech, keď prijal zmenu záväzku za úplne nových nápadne nevýhodných podmienok, ako zmena v lehote plnenia, zmena spôsobu výkonu zabezpečovacieho prevodu, a to v čase keď bolo nepochybné, že nemá finančné prostriedky na splatenie novozabezpečenej pohľadávky, v novostanovenej lehote, nakoľko úpadca už po dobu niekoľkých rokov nebol schopný splácať svoje záväzky ani voči menším veriteľom. Uzatvorením odporovaných právnych úkonov došlo k zhoršeniu postavenia hlavne nezabezpečených veriteľov úpadcu, nakoľko nehnuteľnosť - pozemok ako aj stavbu by bolo možné správcom v konkurze výhodnejšie speňažiť a z výťažku pomerne uspokojiť aj nezabezpečených prihlásených veriteľov, pričom upozornil na vyjadrenie znalca z odboru stavebníctvo, A.. L.. S. Y. zo dňa 11.11.2011. Zvýhodňujúci právny úkon bol urobený počas úpadku dlžníka a počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Z účtovných závierok úpadcu bolo preukázané, že úpadca bol v úpadku vo forme platobnej neschopnosti minimálne od roku 2002, a to v prospech osôb spriaznených s dlžníkom. Vzhľadom na uvedené podľa názoru odvolateľa trpí napadnuté rozhodnutie nedostatkami odôvodnenia, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť, a preto ho žiadal zmeniť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. K odvolaniu sa vyjadrili odporcovia v 4. a 5. rade tak, že v prvom rade upozornili na skutočnosť, že uzatvorením predmetných zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom práva došlo iba k zmene formy existujúceho zabezpečenia existujúcej pohľadávky. Záväzok zo zmlúv o priamej investícii bol pôvodne zabezpečený zriadením záložného práva v súlade s čl. IV bod 3. Zmlúv o priamej investícii, podľa ktorej sa dlžník zaviazal do 30 dní od ukončenia výstavby uzavrieť s príslušným veriteľom zmluvu o záložnom práve na zabezpečenie peňažného dlhu a jeho príslušenstva, a to na stavbu uvedenú v čl. II bod 1. Zmluvy. Záložné právo bolo zriadené Zmluvou o záložnom práve uzatvorenou medzi dlžníkom a pánmi P. F. C. D. H. ako veriteľmi dňa 13.11.1997 a bolo zapísané v katastri nehnuteľností. Uzatvoreniu zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom práva predchádzalo vzdanie sa záložného práva, ktoré bolo následne nahradené zabezpečovacím prevodom práva Ďalej odporcovia uviedli, že argumentu odvolateľa, že ak je určitý právny úkon výhodný pre jedného veriteľa, musí byť zákonite nevýhodný pre ostatných veriteľov, chýba logika; nevýhodný pre ostatných veriteľov môže taký právny úkon byť len vtedy, ak sa v jeho dôsledku zhoršila ich pozícia vo vzťahu k vymožiteľnosti ich pohľadávok, čo žalobca nepreukázal. Uzatvorením zmlúv o zabezpečení záväzku nedošlo a ani nemohlo dôjsť k ukráteniu, resp. znevýhodneniu veriteľov úpadcu, nakoľko v čase uzatvorenia predmetných zabezpečovacích zmlúv mali odporcovia voči úpadcovi pohľadávky v hodnote 1.380.000 CHF zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam. Ak by odporcovia neuzavreli predmetné zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, nevzdali by sa ani záložného práva zabezpečujúceho ich záväzok voči dlžníkovi a naďalej by mali voči dlžníkovi pohľadávky v celej poskytnutej výške priamych investícií. Následne by si po vyhlásení konkurzu prihlásili svoje záložným právom zabezpečené pohľadávky a ako zabezpečení veritelia by mali nárok na ich prednostné uspokojenie z výťažku predaja oddelenej podstaty, ktorej súčasťou by boli predmetné nehnuteľnosti. Týmto postupom by po uspokojení zabezpečených pohľadávok odporcov vzhľadom na hodnotu nehnuteľností v tom čase nezostali voľné finančné prostriedky na uspokojenie ostatných veriteľov, čím sa de facto nezmenilo postavenie nezabezpečených veriteľov a tento postup nemal za následok ich znevýhodnenie. Odporcovia sa vyjadrili tiež k odvolateľom navrhovaným alternatívam využitia predmetných nehnuteľností v tom smere, že podľa ich názoru sú to len hypotetické predpoklady s ťažko predvídateľnými účinkami ich realizácie. Táto realizácia by si vyžadovala ďalšie investície, ktoré by v konečnom dôsledku možno prispeli len k väčšiemu zadlžovaniu úpadcu a k získaniu ďalších veriteľov, nakoľko nemožno predvídať rentabilitu navrhovaných riešení. K rozporu medzi skutočnosťou, že podľa zmlúv o priamej investícii na výstavbu pekárne v Modre malo dôjsť k zriadeniu záložného práva len k stavbe, pričom pred uzatvorením zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom práva, bolo zapísané záložné právo ku všetkým nehnuteľnostiam vrátane pozemkov, odkázali odporcovia na čl. IV svojho vyjadrenia zo dňa 24.11.2011. Poukázali tiež na to, že odporcovia v 2.-5. rade neboli priamo účastníkmi právnych úkonov v roku 1996 a po smrti pána Helmuta Kaisera sa v roku 2006 snažili upraviť záležitosti v súvislosti s jeho majetkovou účasťou na podnikaní úpadcu. Vychádzali pritom v zmysle zásady hodnovernosti údajov katastra z údajov dostupných v tom čase. Podľa zápisu na predmetnom liste vlastníctva sa záložné právo vzťahovalo na všetky nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva, t.j. na stavbu aj pozemky. Odporcovia nekonali v úmysle uzatvorením zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva rozšíriť rozsah zabezpečovacieho práva, ale len zmeniť jeho formu. Ich úmyslom bolo len uspokojiť svoju splatnú pohľadávku, nakoľko v čase uzavretia zabezpečovacej zmluvy vychádzali zo skutočnosti, že P. F. poskytol dlžníkovi dňa 10.05.1996 finančné prostriedky vo výške 690.000 CHF. Odporcovia nesúhlasili s tvrdením navrhovateľa, že predmetnými zmluvami došlo k špekulatívnemu a účelovému zvýhodňovaniu odporcov ako veriteľov a k znevýhodňovaniu a ukráteniu ostatných veriteľov o hodnotu pozemku v sume 8.003.150 SKK (4.778 m2 po 1.675 SKK za m2) tým, že do zabezpečovacieho prevodu bol zahrnutý aj pozemok, hoci záložné právo sa vzťahovalo len na stavbu. Zmluvou o pôžičke a záložnom práve na zabezpečenie pohľadávky veriteľov bolo na predmetnej nehnuteľnosti - pozemku zriadené záložné právo už dňa 07.09.1994. Následne sa síce v notárskej zápisnici veritelia vzdali svojho záložného práva na novovytvorenom pozemku parc. č. XXX/X, ktorý vznikol z predmetného pozemku parc. č. XXX, avšak záložné právo vo zvyšnom rozsahu zostalo zachované. A preto, aj keby nedošlo k uzatvoreniu zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom práva, bol by v čase vyhlásenia konkurzu pozemok zaťažený záložným právom. Upozornili aj na to, že tvrdenie, že zmluvy o priamej investícii neobsahujú žiadne dojednania o záložnom práve je nesprávne a poukázali na čl. IV bod 3 a na čl. II bod 1 Zmluvy o priamej investícii zo dňa 10.05.1996. V súvislosti s tvrdením, že pri zachovaní rovnakej výšky mesačných splátok v Dodatku č. 1 k Zmluve o priamej investícii zo dňa 10.05.1996 nemôže byť zachovaná rovnaká konečná splatnosť dlhu, ak dlžník začne so splácaním o rok neskôr, uviedli, že výška splátok v zmysle tohto dodatku nezostala nezmenená, došlo k úprave začiatku splácania a výšky splátok, nie však k úprave celkovej splatnosti celého dlhu. Na tomto mieste poukázali na čl. III bod 1 Zmluvy o priamej investícii, podľa ktorej sa dlžník zaviazal splatiť dlh do 10 rokov od pripísania poskytnutej čiastky na jeho účet. Dodatkom č. 1 a rovnako ani Dodatkom č. 2 nedošlo k zmene uvedeného článku zmluvy. Nedošlo k posunutiu alebo predĺženiu splatnosti dlhu, ale len k odkladu splátok. Na účet dlžníka boli preukázateľne pripísané finančné prostriedky od pána P. F. dňa 23.04.1996 vo výške 199.490,74 eur, a preto 10-ročná lehota splatnosti minimálne vo vzťahu k tejto čiastke skončila najneskôr 23.04.2006. Podobne v prípade D. H. boli finančné prostriedky vo výške 200.000 CHF pripísané na účet dlžníka 21.05.1996 a 10-ročná lehota uplynula dňa 21.05.2006. V oboch uvedených prípadoch bola teda pohľadávka splatná už pred začatím konkurzného konania v roku 2007. Odporcovia mali ďalej za to, že nie je naplnená skutková podstata v zmysle § 60 ZKR, a preto nie je možné odporovať Zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 06.07.2006, pretože odporcovia v 2.-5. rade nemali vedomosť o existencii iných veriteľov v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy a ani nemohli mať vedomosť o prípadnom úmysle dlžníka krátiť jeho veriteľov. Ďalej namietali tvrdenie navrhovateľa, že uzavretím predmetných zmlúv dlžník splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu. Zmluva o pôžičke medzi úpadcom a veriteľmi P. F. C. D. H. zo dňa 07.09.1994 vo výške 716.700,-Sk poskytnutá na zaplatenie nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXX so splatnosťou 20 rokov odo dňa podpísania zmluvy, na ktorú v tejto súvislosti referuje odvolateľ, nebola tým právnym úkonom, na základe ktorého došlo k uzavretiu Zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom práva medzi dlžníkom a odporcami v 1.-5.rade a k následnému prevodu vlastníckeho práva. Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva boli následkom zmeny zabezpečenia záväzku zo Zmlúv o priamej investícii zo dňa 16.04.1996 a zo dňa 10.05.1996. Zdôraznili, že uzatvorením sporných zmlúv nedošlo k novému zabezpečeniu pohľadávky, ale len k zmene spôsobu zabezpečenia pôvodnej pohľadávky. Nesúhlasili s tvrdením, že zmena v lehote plnenia bola v neprospech dlžníka, nakoľko lehota splatnosti bola predĺžená a dlžníkovi sa poskytla dodatočná lehota na plnenie. Aj prvostupňový súd konštatoval, že v čase nahradenia zabezpečenia úpadca dlhodobo neplnil svoje splatné a nesporné záväzky voči odporcom v 1.-5. rade, čo nepochybne zakladalo ich právo na využitie existujúcich zabezpečovacích prostriedkov (záložného práva) pred samotným nahradením zabezpečenia. Preto v žiadnom prípade nemohlo ísť zo strany úpadcu o úpravu alebo nahradenie jeho záväzku v jeho neprospech. Tvrdenie žalobcu, že dlžník nahradil svoj záväzok v čase začatého konkurzného konania, je nesprávne, nakoľko konkurzné konanie sa začalo uznesením konkurzného súdu zo dňa 02.05.2007, s právoplatnosťou dňa 10.05.2007, zatiaľ čo predmetné zmluvy boli uzavreté v roku 2006. Podľa názoru odporcov navrhovateľ nepreukázal, že odporované úkony ukracujú uspokojovanie prihlásených pohľadávok iných veriteľov takým spôsobom, že títo veritelia nebudú uspokojení v konkurznom konaní tak, ako by boli v prípade, ak by k odporovateľným právnym úkonom nedošlo. Rovnako zabezpečenie záväzku veriteľov nemožno považovať za úmyselné konanie dlžníka ukrátiť ostatných veriteľov. Ak by nedošlo k uzavretiu sporných zmlúv, je veľmi pravdepodobné, že pohľadávka odporcov by bola uspokojená výkonom záložného práva, ktoré pôvodne zabezpečovalo zmluvy o priamej investícii. Navyše uspokojením veriteľov s najvyššími pohľadávkami dlžník znížil svoju zadlženosť a vytvoril sa priestor na uspokojenie ďalších veriteľov. Vzhľadom na uvedené dôvody odporcovia v 4. - 5. rade žiadali napadnuté uznesenie potvrdiť a navrhovateľa zaviazať na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie odvolateľa podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Úlohou odvolacieho súdu je posúdiť, či prvostupňový súd správne skutkovo vyhodnotil a právne posúdil zmenu pôvodného zabezpečenia záväzkov úpadcu formou Zmluvy o záložnom práve zo dňa 13.11.1997 v prospech odporcu v 1. rade a právnych nástupcov p. P. F. na zabezpečenie záväzkov úpadcu Zmluvami o zabezpečení záväzkov prevodom práva z roku 2006, a to bez nepriaznivého dopadu na postavenie ostatných, v tom čase existujúcich veriteľov úpadcu. V súvislosti s vedením konania v danej veci je potrebné poukázať na ustanovenie § 118a O.s.p., (ktoré už bolo účinné v čase prípravy prvého pojednávania vo veci samej), ktorým bola posilnená koncentračná zásada oproti ustanoveniu § 120 ods. 4 O.s.p. a vzťahuje sa na opísanie rozhodujúcich skutočností o veci samej účastníkmi konania a na označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania. Z obsahu spisu je zrejmé, že účastníci neboli o tejto skutočnosti vôbec poučení, a preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa náležite sa vysporiadať so všetkými dôkazmi predloženými do skončenia dokazovania vo veci samej s tým, že súd mal rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná a uviesť dôvody, pre ktoré niektoré dôkazy nevykoná; s ohľadom na okolnosti daného prípadu mohol výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhnuté účastníkmi. Zákonnými predpokladmi odporovateľnosti právnemu úkonu dlžníka v zmysle zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov - v danom prípade v znení účinnom do 31.12.2011 je vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, platný a účinný právny úkon dlžníka, týkajúci sa jeho majetku a ukrátenie pohľadávky veriteľa (resp. celej sumy pohľadávok), prihlásených do konkurzu. Súčasne musí ísť o pohľadávku(y) voči dlžníkovi existujúce v čase vykonania právneho úkonu. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa je vecou dôkazného bremena navrhovateľa a dokazovania, ktoré súd musí vykonať. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nebolo možné zistiť, ktoré konkrétne dôkazy súd vykonal, ako ich vyhodnotil a ako sa s rozdielnymi tvrdeniami účastníkov vysporiadal. Nespochybniteľnou je skutočnosť, že odporca v 1. rade p. D. H. je a právny predchodca odporcov v 2., 3., 4. a 5. rade p. P. F. bol v pozícii spoločníka a konateľa úpadcu Viedenské pekárne spol. s r.o., IČO: 30 998 913. Odporca v 1. rade podpísal dňa 13.06.2006 Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve úpadcu, zapísaným na LV č. XXXX - R. F. J., S. H., F. Ú. H. ako stavby na parc. č. XXX/X súp. číslo XXX - budova pekárne, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX H.X, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX H.X a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX H.X na strane veriteľa i na strane štatutárneho zástupcu dlžníka a zmluvu zo dňa 06.07.2006 na strane zástupcu dlžníka s právnymi nástupcami p. Helmuta Kaisera. V zmysle ustanovenia § 9 ZKR, ktorý obsahuje legálne definície spriaznených osôb, sú transakcie s takýmito osobami a v ich prospech posudzované prísnejšie, a to pokiaľ ide o lehoty, v ktorých možno právnym úkonom odporovať ako aj o vyvrátiteľné právne domnienky, ktoré v týchto prípadoch platia. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ odporoval právnym úkonom dlžníka, ktoré považoval za zvýhodňujúce v zmysle § 59 a ukracujúce v zmysle § 60 ZKR. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné konštatovať, že skutková podstata zvýhodňujúceho právneho úkonu má výlučne objektívnu povahu, t.j. k odporovateľnosti sa nevyžaduje vedomosť alebo úmysel druhej strany, predpokladá sa, že právny úkon spôsobil úpadok dlžníka, resp. bol urobený počas úpadku dlžníka, pričom v prejednávanej veci z listín predložených navrhovateľom (výkazy ziskov a strát a súvahy dlžníka za roky 2004, 2005 a 2006) vyplýva, že dlžník bol v úpadku, keďže vlastné imanie vykazoval v záporných hodnotách. Skutková podstata nevylučuje možnosť znevýhodnenia veriteľov, ktorí sa uspokojujú zo všeobecnej podstaty. Skutková podstata ukracujúceho právneho úkonu má subjektívnu povahu, čiže sa vyžaduje úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov ako aj vedomosť druhej strany o takomto úmysle; v prípade, ak ide o právny úkon vo vzťahu k spriazneným osobám, platí vyvrátiteľná domnienka, pričom opak musí preukázať druhá strana. Pokiaľ ide o vedomosť druhej strany, postačuje, ak z okolností danej veci musel byť zrejmý úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov. V tejto súvislosti odvolací súd konštatoval, že p. H., ako spoločníkovi a konateľovi úpadcu, mali a museli byť známe všetky ekonomické a právne skutočnosti súvisiace s fungovaním spoločnosti úpadcu a z titulu svojho postavenia aj disponoval všetkými relevantnými listinnými dôkazmi. Odvolací súd akceptoval odvolacie námietky navrhovateľa vo vzťahu k záverom súdu prvého stupňa ohľadom tvrdenej rovnocennosti zabezpečenia záväzkov dlžníka záložným právom v zmysle Zmluvy z roku 1997 a Zmluvami o zabezpečovacom prevode práva z roku 2006, a to z nasledovných dôvodov: I. Z obsahu listinných dôkazov - Zmlúv o priamej investícii medzi úpadcom a odporcom v 1. rade a p. P. F., vyplýva, že v čl. IV, bod 3 sa dlžník zaviazal do 30 dní od právoplatnosti užívacieho povolenia stavby uzavrieť s veriteľmi zmluvu o záložnom práve, a to na zabezpečenie peňažného dlhu a jeho príslušenstva podľa tejto zmluvy, a to na stavbu uvedenú v čl. II bod1 vrátane technológie. Odkaz na Zmluvy o priamej investícii vyplýva aj zo Zmluvy o záložnom práve zo dňa 13.11.1997, v ktorej bol rozsah záložného práva špecifikovaný v čl. II bod 5 písm. b/ tak, že predmetom záložného práva je nehnuteľnosť - stavba Viedenské pekárne Modra na parc. č. XXX/X o výmere XXX H.X, súp. č. XXX, orientačné č. XXX. Uvedená skutočnosť bola zapísaná na LV č. 4098 ku dňu 02.12.1997: Záložné právo zriadené v prospech P. F. C. D. H. podľa Zmluvy o priamej investícii zo dňa 10.5.1996 - Y. XXXX/XX. Tvrdenie odporcov v 4. a 5. rade vo vyjadrení k odvolaniu, že Zmluvou o pôžičke zo dňa 07.09.1994 bolo na pozemku zriadené záložné právo už dňa 07.09.1994, odvolací súd nemohol akceptovať, pretože nebolo obsiahnuté v LV č. XXXX, ani iným spôsobom doložené. Podľa Zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom práva (zo dňa 13.06.2006 a 06.07.2006) - čl. III - predmetom prevodu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. ako parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX H.X, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX H.X a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. Ide o administratívnu budovu, v podkroví ktorej sú umiestnené dve bytové jednotky so súp. č. XXX postavená na parc. č. XXX/X budova pekárne spolu s výrobnou halou, ktorá je jednopodlažná. Z uvedeného bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súd prvého stupňa označené listinné dôkazy náležite nepreskúmal, a preto odvolací súd konštatoval, že jeho záver „o časovej a predmetovej kontinuite zabezpečenia nehnuteľností“ je predčasný a neodôvodnený. Za neodôvodnený považuje odvolací súd aj záver prvostupňového súdu „o preukázanom úmysle úpadcu pri zriaďovaní zabezpečenia zabezpečiť celý rozsah investície odporcov v 1. až 5. rade, keď až v zmluvách z roku 2006 bolo zrejmé o aký rozsah nehnuteľností sa jedná“. Rozdiel v rozsahu zabezpečenia v Zmluve o záložnom práve z roku 1997 v porovnaní so Zmluvami o zabezpečení záväzku prevodom práva z roku 2006 nie je možné odôvodniť „preukázateľnou chybou v písaní v zmluvách z roku 1997“. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že napriek konštatovaným disproporciám v listinných dôkazoch, sa prvostupňový súd nezaoberal námietkou navrhovateľa, že Zmluvami o zabezpečení záväzku prevodom práva z roku 2006 došlo v porovnaní so Zmluvou o záložnom práve z 13.11.1997 k dodatočnému zabezpečeniu záväzku úpadcu, čo je potrebné považovať za skutočnosť významnú pre právne posúdenie veci. II. Zmluvami o priamej investícii sa páni H. C. F. zaviazali poskytnúť úpadcovi každý sumu 690 000 CHF, a to postupne (čl. II bod 2/ s tým, že dlžník sa zaviazal splatiť poskytnuté finančné prostriedky do 10 rokov od nabehnutia poskytnutej čiastky na jeho účet. Z uvedeného je zrejmé, že nejde výlučne o konsenzuálny kontrakt - pôžičku - ako tvrdili odporcovia v 4. a 5. rade, ale v zmysle čl. V bod 3 je potrebné primerane aplikovať ustanovenia § 497 Obch. zák. o úvere. Z toho potom vyplýva, že je potrebné zisťovať a preukázať, či deklarovaná suma 690 000 CHF bola každým z pánov H. C. F. aj reálne - v zmysle zmluvných dojednaní pripísaná na účet dlžníka. Z listinných dôkazov - bankových dokladov - vyplýva, že p. D. H. z deklarovanej pôžičky vložil na účet úpadcu 20.05.1996 sumu 200 000 CHF (4 898 200 Sk) a 30.08.1996 sumu 150 000 CHF, (3 819 150 Sk), spolu 350 000 CHF (8 717 350 Sk) a p. P. F. vložil na účet úpadcu 22.04.1996 sumu 199 490 CHF (4 948 966 Sk), 04.10.1996 sumu 149 615 CHF (3 696 403 Sk) a 02.12.1996 sumu 79 945 CHF (1 911 567 Sk), spolu 429 051CHF (10 556 936 Sk). V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa - bez toho, aby vykonal dokazovanie predloženými listinami - konštatoval, že dodatkami k Zmluvám o priamej investícii došlo len k odkladu splácania pôžičky dlžníkom, nie však k posunu konca splácania (čo postráda akýkoľvek argument), ktoré ostalo 10 rokov od pripísania prostriedkov na účet dlžníka. Z vyššie označených bankových výpisov (i v prípade, že účastníci konania nepredložili všetky existujúce výpisy) však jednoznačne vyplýva, že čiastky pripísané na účet dlžníka po dátume 13.06.1996, resp. 06.07.1996 ešte neboli v zmysle Zmlúv o priamej investícii splatné, a to ani po uplynutí „dodatočnej lehoty na plnenie záväzkov dlžníka“, vyplývajúcej zo Zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom práva z roku 2006, teda dňom 15.06.2006, resp. 13.07.2006. Záver súdu prvého stupňa, že úpadca získal ďalšiu (aj keď časovo krátku) lehotu na dodatočné splatenie svojich záväzkov, preto nemá žiadnu oporu v skutkovom stave. Z odôvodnenia tiež nie je zrejmé, či dlžník splatil, resp. v akom rozsahu aspoň časť poskytnutej pôžičky. V tejto súvislosti považoval odvolací súd za potrebné konštatovať, že v prípade, keby dlžník nebol v roku 2006 uzavrel Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, boli by odporcovia v 1. až 5. rade povinní v prihláške pohľadávok do konkurzu nielen vyčísliť, ale aj doložiť listinnými dôkazmi výšku svojich pohľadávok a rovnako uviesť a náležite doložiť uplatnené poradie uspokojenia. Uvedené zmluvy teda aj v tomto smere zvýhodnili odporcov v 1. - 5. rade. V prejednávanej veci súd prvého stupňa bez ohľadu na existujúci rozpor v rozsahu záložných práv a bez ustálenia výšky pohľadávok odporcov voči dlžníkovi a vo vzťahu k znalcom stanovenej cene nehnuteľností (30 500 000 Sk v zmysle čl. III Zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom práva z roku 2006) poskytol právnu ochranu argumentácii odporcov v 1. až 5. rade, pričom už boli nehnuteľnosti prevedené z vlastníctva dlžníka v príslušnom pomere na p. H. a právnych nástupcov p. F. (LV č. XXXX zo dňa 31.07.2006). V dôsledku toho na speňaženie v konkurze a na uspokojenie ostatných veriteľov nezostal žiadny nehnuteľný ani hnuteľný majetok, ktorý je predmetom odporovacích žalôb s výnimkou spotrebných vecí (stoly, stoličky, registračné pokladne, kancelársky nábytok v obstarávacej hodnote 320 000 Sk). Z obsahu konečného zoznamu pohľadávok veriteľov uplatnených v konkurze v celkovej sume 403 615 eur (nezabezpečené pohľadávky), ktorý predložil navrhovateľ, je zrejmé, ktoré pohľadávky prihlásených veriteľov a v akej výške existovali v čase uzatvorenia Zmlúv o zabezpečení záväzku prevodom práva. Tento dôkaz však súd prvého stupňa vôbec nevykonal. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj odmietnutie argumentácie navrhovateľa, že v prípade zaradenia nehnuteľností do súpisu podstaty (aj v prípade úspechu odporcov v incidenčnom konaní) by bolo možné počas konkurzu pokračovať v prevádzkovaní podniku úpadcu, príp. podnik úpadcu prenajať a získané finančné prostriedky použiť na uspokojenie pohľadávok ostatných veriteľov; z obsahu spisu totiž vyplýva, že nehnuteľnosti sa aktuálne prevádzkujú prostredníctvom rôznych spoločností na základe nájomných zmlúv. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s predloženými dôkazmi bez toho, aby uviedol, ktoré a z akého dôvodu nepovažuje za potrebné vykonať a vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil. Okrem toho nedostatočným odôvodnením všetkých skutkovo a právne významných otázok odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Preto odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po odstránení vytknutých nedostatkov a doplnení dokazovania súd prvého stupňa vec opätovne právne posúdi a vo veci rozhodne. Z vyššie uvedených dôvodov nemohol odvolací súd prijať relevantné závery ohľadom kúpnej zmluvy medzi predávajúcimi - odporcami v 2. - 5. rade a odporcom v 6. rade a ani ohľadom darovacej zmluvy medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 6. rade. Odvolací súd dáva do pozornosti prvostupňovému súdu žiadosť navrhovateľa o opravu výroku rozsudku v časti dátumu a identifikácie právnych úkonov, ktorou by bolo možné rozlíšiť jednotlivé zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorých neúčinnosť bola určená, pretože vykonanie požadovanej opravy je výlučne v jeho kompetencii. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.