Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/41/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108206402 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1108206402.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: N. U., S. X, XXX XX, U., zast.: Mgr. Matej Krajči, advokát, Májkova 1, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 4.688,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 34Cb/72/2008-168 zo dňa 13.09.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 34Cb/72/2008-168 zo dňa 13.09.2016, v napadnutej časti, v ktorej súd prvej inštancie priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, p o t v r d z u j e . Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 28.01.2008 domáhal pôvodne voči žalovanému 1/ a žalovanej 2/ zaplatenia sumy 141 254 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 141 254 Sk od 14.07.2007 do zaplatenia. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaná 2/ spôsobila dňa 26.05.2006 motorovým vozidlom EČV: U. - XXX J. v dôsledku dopravnej nehody škodu vo výške 141 254 Sk na osobnom motorovom vozidle Škoda Fabia Combi, EČV: E.-XXX U.. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosť uhradiť poškodeným z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca uhradil z poistného garančného fondu poškodeným dňa 26.02.2007 poistné plnenie vo výške 141 254 Sk. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. si žalobca listom zo dňa 13.06.2007 uplatnil právo na náhradu poistného voči žalovaným, ktorí dlh neuhradili. Žalobca poukázal na to, že žalovaný 1/ zodpovedal podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzkovateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaná 2/ zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Žalovaní aj napriek opakovaným urgenciám žalobcovi do dňa podania žaloby neuhradili žiadnu čiastku. 2. Uznesením č.k. 34Cb/72/2008-83 zo dňa 14.02.2012 súd prvej inštancie zastavil konanie voči žalovanému 1/, nakoľko žalovaný 1/ zanikol dňa 26.01.2012 z dôvodu ex offo a bol vymazaný z Obchodného registra. 3. Rozsudkom č.k. 34Cb/72/2008-94 zo dňa 28.02.2012 súd prvej inštancie uložil pôvodne žalovanej 2/ (súčasná žalovaná), povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4 688,77 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4 688,77 eur od 14.07.2007 do zaplatenia. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalovaná odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1Cob/281/2013-129, zo dňa 19.03.2015 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že prvoinštančný súd bude v ďalšom konaní skúmať aj otázku pasívnej legitimácie žalovanej. 4. Súd prvej inštancie po vyhodnotení dôkazov konštatoval, že škodu vo výške 141 254 Sk spôsobila žalovaná dňa 26.05.2006 o 15,10 hod. tým, že zavinila dopravnú nehodu, keď riadila motorové vozidlo MERCEDES BENZ, EČV: U.-XXX J., ktorého prevádzkovateľom bola obchodná spoločnosť T I M I, s.r.o., Nám. SNP 13, 811 06 Bratislava, IČO: 35 867 787 (pôvodne žalovaný 1/) a ktoré nebolo povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a preto vzniknutú škodu nahradil v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení žalobca. Žalovaná ako zamestnankyňa mala s obchodnou spoločnosťou T I M I, s.r.o., ako zamestnávateľom pracovnoprávny vzťah na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 28.02.2006. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že škoda dňa 26.05.2006 bola spôsobená pri plnení pracovných povinností a žalovaná riadila motorové vozidlo MERCEDES BENZ, EČV: U.-XXX J. patriace jej zamestnávateľovi. Škodu za pôvodného žalovaného 1/ nahradil žalobca v súlade s § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, ktorá nahradila vzniknutú škodu poškodeným. Súd prvej inštancie mal tiež v konaní preukázané, že obchodná spoločnosť T I M I, s.r.o. žalovanú neprihlásila do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou. 5. Súd prvej inštancie mal za to, že za škodu spôsobenú dopravnou nehodou dňa 26.05.2006 o 15,10 hod., ktorú spôsobila žalovaná, keď riadila motorové vozidlo MERCEDES BENZ, U.-XXXMX, zodpovedal zamestnávateľ žalovanej - obchodná spoločnosť T I M I, s.r.o., nakoľko žalovaná škodu spôsobila ako zamestnankyňa, pri výkone pracovnej činnosti. Nakoľko žalovaná nie je vo veci pasívne legitimovaná, prvoinštančný súd žalobu žalobcu voči nej zamietol v celom rozsahu. 6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nepostupoval v zmysle § 257 CSP (pôvodne § 150 ods. 1 OSP), ako navrhoval žalobca, nakoľko nemal za preukázané, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal žalovanej priznať nárok na náhradu trov konania. Dôvod na uplatnenie § 257 CSP, ktorý uviedol žalobca, súd prvej inštancie neposúdil ako hodný osobitného zreteľa, keďže počas súdneho konania žalovaná preukázala, že medzi ňou ako zamestnankyňou a obchodnou spoločnosťou T I M I, s.r.o. ako zamestnávateľom bol pracovnoprávny vzťah, no i napriek tomu žalobca na podanej žalobe trval a žalobu nevzal späť. 7. Proti tomuto rozsudku, proti výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalobcu v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalovanej napriek jej úspechu vo veci neprináleží náhrada trov konania. Žalobca poukázal na skutočnosť, že výzvou na náhradu poistného plnenia zo dňa 13.06.2007, bola žalovaná upozornená na § 420 ods. 2 OZ, čo znamená, že malo byť v záujme žalovanej preukázať existenciu pracovnoprávneho vzťahu k pôvodne žalovanej spoločnosti T I M I, s.r.o. v čase pred podaním žaloby. Žalovaná ale žiadnym spôsobom nereagovala, žalobcovi predmetnú pracovnú zmluvu nezaslala a žalobcu o existencii prípadného pracovného pomeru nijakým spôsobom neinformovala. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že predmetná výzva bola žalovanej doručovaná na adresu vedenú v danom čase ako adresa jej trvalého pobytu (žalovaná až následne dňa 15.08.2011 nahlásila na polícii zmenu svojho bydliska). Žalobca ďalej uviedol, že je pravda, že v konaní žalovaná predložila dohodu o vykonaní práce, avšak žalobca nemal dôvod pre späťvzatie žaloby, nakoľko predmetná dohoda nepreukazovala spôsobenie dopravnej nehody v rámci výkonu pracovnej činnosti pre svojho zamestnávateľa, ani v konaní táto skutočnosť nebola preukázaná, preto nemožno len na základe danej dohody aplikovať v danom prípade ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca ďalej uviedol, že aj keď nepodával odvolanie voči rozhodnutiu vo veci samej, má za to, že vyššie uvedené skutočnosti možno považovať za jeden z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktorý by žalovanej nemalo byť priznané právo na trovy konania, keďže žalovaná v konaní doteraz relevantným a jednoznačným spôsobom nepreukázala, že spôsobila nehodu v rámci výkonu pracovnej činnosti pre svojho zamestnávateľa. Žalobca ďalej uviedol, že v danom prípade bolo preukázané, že žalovaná na základe predmetnej dohody o vykonaní práce nebola prihlásená ani v Sociálnej poisťovni do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou, preto aj vzhľadom na takéto porušenie zákonných povinností nemožno súhlasiť s priznaním práva na náhradu trov konania. Navyše, na strane žalovanej nespochybniteľne došlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobila škodu na majetku poškodeného. Žalovaná je taktiež osobou bez poistenia zodpovednosti, keďže došlo k spôsobeniu dopravnej nehody vozidlom, ku ktorému nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie, čo si žalovaná pred cestou nepreverila a neskontrolovala potrebné doklady. Rovnako za žalovanú žalobca plnil poškodenému z garančného fondu a mal by proti nej i z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001, tzv. postih. Keďže žalovaná zostala v rámci predsúdneho riešenia veci nečinná a žalobcovi nepreukázala podstatné skutočnosti, k čomu bola vyzývaná, žalobca sa dôvodne domnieval, že jeho nárok na plnenie voči žalovanej skutočne existoval a je osobou pasívne legitimovanou v konaní. Záverom žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovanej neprizná náhradu trov konania, resp. aby ho v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 8. Žalovaná v podanom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19.12.2016 uviedla, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí. Mala za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že žalovaná nie je vo veci pasívne vecne legitimovaná, preto voči nej zamietol žalobu v celom rozsahu. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že nakoľko mala žalovaná vo veci plný úspech, súd jej priznal plnú náhradu trov konania, s čím sa žalovaná v plnom rozsahu stotožňuje. V kontexte s uvedenými skutočnosťami žalovaná žiadala, aby odvolací súd odvolanie žalobcu ako neopodstatnené a vecne neodôvodnené zamietol a napadnutý rozsudok v plnom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny. 10. Podľa § 378 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 378 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom odvolania v zmysle § 379 CSP viazaný, odvolací súd zdôrazňuje, že odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí a s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil aj odvolací súd. 13. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia v napadnutej časti odvolací súd uvádza, že § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v ustanovení § 250 ods. 1 prvej vety OSP. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní podľa § 255 CSP. Aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa to vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009). 14. Odvolací súd ďalej uvádza, že predmetné konanie je konaním návrhovým. Je na žalobcovi, či podá žalobný návrh, voči komu ho smeruje a akú výšku nároku si uplatňuje. V danej veci bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č.k. 34Cb/72/2008-168 zo dňa 13.09.2016 žaloba žalobcu zamietnutá z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, pričom žalobca voči zamietajúcej časti odvolanie nepodal a predmetný rozsudok tak v tejto časti nadobudol právoplatnosť. 15. Pre posúdenie nároku žalobcu na aplikáciu § 257 CSP (pôvodne § 150 OSP), nemôže byť relevantná domnienka žalobcu, že jeho nárok na plnenie voči žalovanej skutočne existoval a že žalovaná je osobou pasívne legitimovanou v konaní. Táto okolnosť nie je a ani nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa. Každý žalobca podáva svoj žalobný návrh v dobrej viere, že v konaní bude úspešný (ale rovnako musí počítať s tým, že v konaní nemusí byť úspešný). Rovnako nemožno za okolnosť hodnú osobitného zreteľa považovať ani tú skutočnosť, že v priebehu konania nebolo podľa názoru žalobcu preukázané, že žalovaná spôsobila dopravnú nehodu pri výkone činnosti pre zamestnávateľa. Taktiež za dôvod hodný osobitného zreteľa nie je možné poukazovať na porušenie pravidiel cestnej premávky zo strany žalovanej a na skutočnosť, že žalovaná je osobou bez poistenia zodpovednosti. 16. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom podaného odvolania viazaný a žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, s ktorými by bolo potrebné zo strany odvolacieho súdu sa zaoberať, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, keďže bola v odvolacom konaní plne úspešná. 18. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).